Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/316/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709211610 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1709211610.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: S. J., R.. XX. X. XXXX, D. I. XX, N., zastúpený JUDr. Máriou Švestkovou, advokátkou, Pezinok, Meisslova 6, proti žalovanej: I. J., R.. XX. X. XXXX, D. K., J. X, zastúpená JUDr. Zuzanou Motáčkovou, advokátkou, Modra, Kellenbergerova 2, o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10. 2. 2014 č.k. 17C/47/2010 - 189, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaná m á právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobcu na vyporiadanie BSM po rozvode manželstva so žalovanou tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania podielu sumu 1.333,14 €, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 42 %, s tým, že o výške trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku. Žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť súdny poplatok v sume 39 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. vo zvyšku návrh žalobcu zamietol. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že rozsudkom zo dňa 16. 10. 2006 sp. zn. 11C/75/2006, právoplatným dňa 5. 12. 2006 Okresný súd Bratislava III rozviedol manželstvo žalobcu a žalovanej, o právach a povinnostiach rodičov k mal. S. R.. X. X. XXXX schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol maloletý zverený do opatery žalovanej a žalobca sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 1.000,- Sk mesačne. Návrh na vyporiadanie BSM podal žalobca na súde dňa 4. 12. 2009, t.j. v trojročnej lehote podľa § 149 ods. 4 Obč. zák. o návrhu rozhodol súd prvej inštancie prvýkrát rozsudkom sp. zn. 17C/47/2010 - 68 zo dňa 18. 1. 2011, ktorým návrh žalobcu zamietol a zaviazal ho na náhradu trov konania žalovanej. Na odvolanie žalobcu odvolací Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom usmernil prvoinštančný súd tak, že v prípade úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou a.s. v sume 100.000,- Sk zo dňa 30. 11. 2004 je návrh žalobcu dôvodný bez ohľadu na to, na čo bol spotrebovaný, keď zmluvu uzavreli obaja manželia počas manželstva ako dlžníci a dlh po zániku BSM splácal a splatil žalobca. Dokazovanie bolo potrebné doplniť na zistenie skutočnosti, koľko žalobca uhradil od zániku BSM titulom dlhu, lebo má nárok na rovnaký diel od žalovanej. V prípade ďalších úverov bude nutné doplniť dokazovanie - keď dôkazná povinnosť zaťažuje žalobcu - na čo boli tieto prostriedky počas trvania BSM použité, resp. či sa použili na zaplatenie pôvodného úveru, ako tvrdí žalobca. V prípade vyporiadania motorového vozidla odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že vozidlo v čase zániku BSM patrilo do BSM, ale následne z masy BSM vystúpilo, keď vlastníctvo k predmetnému motorového vozidlu nadobudli rodičia žalovanej, ktorí žalobcovi zaplatili sumu 50.000,- Sk a preto už vozidlo predmetom vyporiadania BSM byť nemôže. 2/ Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania potvrdeniami o stavoch peňažných prostriedkov na úverových účtoch v peňažných ústavoch a rozpisom splátok úverov, výpismi z úverov, potvrdeniami o zárobku účastníkov, dokladmi o pracovných pomeroch odporkyne, spisom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 11C 75/2006 dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný len čo do vyporiadania úveru poskytnutého žalobcovi a žalovanej ešte za trvania ich manželstva dňa 30. 11. 2004. Počas manželstva bol účastníkom poskytnutý úver Slovenskou sporiteľňou a.s. vo výške 100.000 Sk na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX/X XXX z 30. 11. 2004 . Podľa výpisu z úverového účtu uhradil žalobca po rozvode manželstva ( od 20. 12. 2006 do 5. 5. 2008 ) sumu 80.324,30 Sk t. j. 2.666,28 Eur (na osobu 1.333,14 Eur). Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 05 - XXXXXXXXXX zo dňa 19. 1. 2005 súd zistil, že žalobca ako dlžník a jeho matka K. J. ako spoludlžník uzatvorili zmluvu s Tatra bankou a.s. predmetom, ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 88.000 Sk. Žalobca po rozvode manželstva (od 15. 12. 2006 do 13. 6. 2008) uhradil sumu 70. 367,32 Sk t.j. 2.339,09 Eur (na osobu 1.169,55 Eur). Zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky číslo XXXXXXXXXXX XXXX zo dňa 5. 4. 2005 súd zistil, že žalobca ako dlžník uzatvoril zmluvu z VÚB, a.s., ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov ako spotrebný úver vo výške 75.000 Sk. Žalobca po rozvode manželstva ( od 19. 12. 2006 do 28. 5. 2008 ) uhradil sumu 75 767,31 Sk t. j. 2.515,01 Eur (na osobu 1257,51 Eur). Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 5. 12. 2005 súd zistil, že žalobca ako dlžník uzatvoril zmluvu so Slovenskou sporiteľňou a.s. , ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 50.000 Sk. Žalobca po rozvode manželstva ( od 20. 12. 2006 do 5. 5. 2008 ) uhradil sumu 57 324,50 Sk t. j. 1.902,82 Eur (na osobu 951,41 Eur). 3/ Ďalej súd prvej inštancie zistil z potvrdenia o návšteve školy z 11. 6. 2010, že maloletý S. J. (syn účastníkov) bolo žiakom základnej školy C. XX C. K. v období od 2. 9. 2003 do 30. 6. 2005, potom prestúpil na školu vo I. N. a znova nastúpil do ZŠ v Modre v 2. polroku 2006. Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o ust. § 143, § 150 Obč. zák. Poukázal na to, že súd v konaní vyporiada len tie veci, ktoré účastníci urobia predmetom vyporiadania. Predmetom konania je vyporiadanie spoločného majetku t.j. veci, práva a záväzky, ktoré tvoria súčasť spoločného majetku a ktoré jeden z účastníkov urobil predmetom konania. Zdrojom spoločného majetku manželov je predovšetkým mzda a akákoľvek odmena za prácu v rôznych formách (vyplatené hotové peniaze sa stávajú súčasťou BSM). Základnou právnou domnienkou pre vyporiadanie je, že podiely obidvoch manželov na majetku patriacom do ich spoločného majetku sú rovnaké. To platí tak o podieloch na majetku ako i na záväzkoch. Zákonodarca výslovne ustanovil, že pri vysporiadaní sa prihliadne najmä na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a k tomu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku. Pri určení miery pričinenia treba vziať do úvahy aj starostlivosť o deti a o obstarávanie spoločnej domácnosti. Vyporiadanie sa uskutočňuje k okamihu zániku manželstva. Vyporiadajú sa veci tvoriace predmet BSM- pohľadávky (úspory na účtoch) a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom. V zmysle právneho názoru vysloveného vo veci odvolacím súdom vo vzťahu k úveru účastníkov v Slovenskej sporiteľni a.s. (100.000,-Sk) zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 30. 11. 2004, vyhodnotil návrh žalobcu ako dôvodný bez ohľadu na to, na čo bol úver spotrebovaný. Zmluvu uzavreli obidvaja manželia počas manželstva ako dlžníci, pričom v konaní bolo preukázané, že dlh po zániku BSM splácal a splatil žalobca a to v celkovej výške 2.666,28 Eur, t.j. žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi titulom vyrovnania sumu 1.333,14 Eur. 4/ Pokiaľ ide o ostatné úvery, musel žalobca mal preukázať, na čo boli peňažné prostriedky počas trvania BSM použité, resp. či sa peňažné prostriedky z týchto úverov počas manželstva použili na splácanie pôvodného úveru. V tomto smere žalobca preukázal listinným dôkazom len skutočnosť, že z úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 5. 12. 2005 od Slovenskej sporiteľne a.s. ( splátkový úver vo výške 50.000 Sk) použil sumu 35.000 Sk na splatenie úveru číslo XXXXXXXXXXX XXXX zo dňa 5. 4. 2005 vo VÚB, a.s.( vklad v hotovosti na účet XXXXXXXXXX/XXXX - č.l. 168 spisu). Zároveň uviedol, že peňažné prostriedky z úverov boli použité na bežnú prevádzku domácnosti a bežných potrieb rodiny, nakoľko on ako jediný zabezpečoval príjem do rodiny. Žalovaná však zároveň produkovala dôkazy o tvrdení, že o ostatných úveroch nemala vedomosť. Uviedla, že od Vianoc 2004 už ako manželia neviedli spoločnú domácnosť aj keď do 30. 6. 2005 boli ešte so synom v Modre, aby dokončil školský rok a to tak , že cez týždeň boli v Modre, potom na víkend chodievali k rodičom odporkyne, t. j. stravu, ošatenie jej aj syna zabezpečovala žalovaná. V roku 2004 si prehlásila pobyt k rodičom do I.H. N. V. J.. Táto skutočnosť vyplýva z viacerých dôkazov v rozvodovom spise (návrh, potvrdenia o zárobku odporkyne v roku 2005 a 2006, odôvodnenie rozsudku - že manželia už dva roky pred podaním návrhu nežili spolu, t. j. od roku 2004 ), z výsluchu matky žalovanej ( žalovaná sa zdržiavala so synom vo I. N. u rodičov, ktorí ju finančne podporovali hotovosťami resp. platením mobilu). Zo žalobcom predložených listinných dôkazov vyplýva, že podľa Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa 19.01.2005 je spoludlžníčkou žalobcu jeho matka K. J., podľa Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 05.04.2005 a Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 05.12.2005 je dlžníkom sám žalobca. Peňažné prostriedky boli poukázané na účet žalobcovi, ku ktorému žalovaná nemala dispozičné právo. Súd prvej inštancie vyhodnotil účastníkmi predkladané dôkazy tak, že žalobca nepreukázal (teda neuniesol dôkazné bremeno v konaní) a nepredložil súdu také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali, že peňažné prostriedky z úverov zo zmlúv z 19. 1. 2005, 5. 4. 2005 a 5. 12. 2005 boli použité na výdavky rodiny (teda aj žalovanej a maloletého), resp. na splatenie úveru z 30. 11. 2004, ktorý jediný je záväzkom patriacim do BSM. Žalovaná nemala dispozičné právo k účtu žalobcu. Vzhľadom na dôkazy produkované žalovanou sa súdu javí nepravdepodobné, aby manželia, ktorí spolu nežijú od Vianoc 2004 ( resp. ich vzťahy sú tak narušené, že žalovaná so synom sa zdržiava mimo spoločnej domácnosti), spoločne spotrebovávali peňažné prostriedky z úverov, pokiaľ žalovaná trávila víkendy so synom u rodičov, ktorí ju finančne podporovali a aj sama mala príjem. Súd prvej inštancie tak vychádzal z masy BSM, ktorú predstavujú pasíva : zo zmluvy o úvere so Slovenskou sporiteľňou a.s. vo výške 100.000 SK č. XXXXXXXXXX/X XXX z 30. 11. 2004, kde po rozvode manželstva ( od 20. 12. 2006 do 5. 5. 2008 ) uhradil žalobca sumu 80.324,30 Sk t. j. 2.666,28 Eur. Pokiaľ ide o vyporiadanie osobného motorového vozidla, súd prvej inštancie poukázal na stanovisko odvolacieho súdu, že predmetné motorové vozidlo v čase zániku BSM patrilo do BSM, ale následne z masy BSM vystúpilo, keď vlastníctvo k predmetnému motorovému vozidlu nadobudli rodičia žalovanej, ktorí zaplatili žalobcovi sumu 50.000,- Sk a preto už nemôže byť predmetom vyporiadania BSM. 5/ Následne súd prvej inštancie vypočítal podiel účastníkov : 2.666,28 : 2 = 1.333,14 Eur, z ktorého výpočtu plynie, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania sumu 1.333, 14 €, nakoľko žalobca splatil po rozvode manželstva spoločný úver sám. Vo zvyšku, t.j. v časti prevyšujúcej sumu 1.333,14 € súd návrh žalobcu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. vychádzal z toho, že žalobca sa návrhom domáhal zaplatenia 4.627,50 €, súd mu priznal sumu 1.333,14 €, teda bol úspešný v rozsahu 29 %, žalovaná v rozsahu 71 % a po odrátaní úspechu žalobcu od úspechu žalovanej ( 71% - 29% = 42% ) konečný úspech žalovanej predstavuje 42 %, s tým, že na po právoplatnosti rozhodnutia rozhodne súd o výške náhrady trov konania. O povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok rozhodol súd podľa ust. § 2 ods. 1 písm. c/ zák. o súdnych poplatkoch, kde v konaní o vyporiadanie BSM sú obaja účastníci konania poplatníkmi alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu. V zmysle položky 6 sadzobníka súdnych poplatkov je súdny poplatok 3 % z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom. Súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 39 € ( z hodnoty podielu, ktorý jej bol prikázaný - 1.333,14 € ). 6/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 4.711,06 € titulom vyrovnania podielu BSM ako pripadajúcu časť záväzku vyplývajúceho z úverov, ktoré boli účastníkom poskytnuté počas trvania manželstva, ako aj trovy konania, včítane trov právneho zastúpenia. V odvolaní poukazoval na to, že počas trvania manželstva nenadobudli so žalovanou žiadnu nehnuteľnosť a že predmetom vyporiadania BSM sú pasíva vyplývajúce z úverov. Uviedol, že dňa 30. 11. 2004 uzatvorili v SLSP, a.s. Zmluvu o splátkovom úvere vo výške 100.000,- Sk a keďže žalovaná bola v tom čase zamestnaná, ako dlžníčka podpisovala túto zmluvu aj ona. Konečná splatnosť úveru mala byť dňa 20. 10. 2009. Ďalší úver, ktorí si brali počas manželstva bol spotrebiteľský úver v Tatra banke, a.s. vo výške 88.000,- Sk zo dňa 19. 1. 2005 a nakoľko žalovaná v tom čase už nepracovala, spoludlžníčkou žalobcu bola jeho matka. Dňa 5. 4. 2005 vo VÚB, a.s. uzatvorili Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky vo výške 75.000,- Sk, zmluva bola uzatvorená len na meno žalobcu, nakoľko žalovaná v tom čase nepracovala a na požadovanú výšku postačoval príjem žalobcu, takže nebolo nutné uviesť ani spoludlžníka, ani ručiteľa. Poslednú pôžičku, ktorú uzatvorili ešte počas trvania manželstva, bola pôžička v Slovenskej sporiteľni, a.s. na základe Zmluvy o splátkovom úvere vo výške 50.000,- Sk dňa 5. 12. 2005. Všetky uvedené pôžičky splácal žalobca, v r. 2008 všetky predčasne splatil žalobca z vlastných prostriedkov. Žalovaná neprispievala na splácanie označených úverov žiadnou sumou, ani počas manželstva, ani po jeho zániku. Žalovaná tvrdila, že vzájomný vzťah manželov bol veľmi zlý už počas roka 2004, avšak z predložených dokladov je zrejmé, že si ako manželia vzali úver na potreby domácnosti ešte v r. 2004, pričom sama žalovaná bola spoludlžníčkou a tiež potvrdila, že ešte bývali u rodičov žalobcu v spoločnej domácnosti. Nie je preto pravdivé tvrdenie súdu v rozsudku, že sa žalovaná už v r. 2004 presťahovala do Svätého Petra k svojim rodičom a prehlásila si tam aj trvalý pobyt a že už so žalobcom nežila v spoločnej domácnosti. Sama žalovaná uviedla, že po dohode so žalobcom maloletý syn ukončí školský rok ešte v mieste spoločného bydliska, t.j. zostane bývať v spoločnej domácnosti do júna 2005. Keďže žalovaná zostala bývať v spoločnej domácnosti a sama nemala žiaden príjem, nakoľko nepracovala, je zrejmé, že chod domácnosti obstarával žalobca ako aj splátky úverov. Súd prvej inštancie nevzal pri rozhodovaní na vedomie zhodné tvrdenie žalobcu i žalovanej, že počas manželstva mali finančné problémy, ktoré riešili úvermi. Žalovaná tvrdila, že okrem prvého úveru, ktorého bola spoludlžníčkou, o ďalších úveroch nevedela, ale z predložených dokladov a výpovedí je zrejmé, že o úveroch vedela; vyplýva to z vyjadrenia právnej zástupkyne žalovanej zo dňa 14. 12. 2009, ktoré žalobca predložil na pojednávaní dňa 7. 12. 2010, v ktorom priznáva, že uvedené úvery vznikla za trvania manželstva, išlo o spotrebné úvery na veci, ktoré boli spotrebované v domácnosti. Na pojednávaní dňa 9. 9. 2010 žalobca predložil výpisy z účtov žalobcu, z ktorých je zrejmé, že ďalšie úvery si vzali za účelom vyplatenia predchádzajúceho úveru a splatenia zameškaných splátok predtým poskytnutých úverov. Svedkovia vypovedali, že žalobca je pracovitý človek a že úvermi získané prostriedky určite nepoužil na vlastnú potrebu ale pre potrebu rodiny. Žalobca svoje stanovisko podporil poukazom na rozhodnutie NS ČSSR sp. zn. Cpj 86/1971 R 42/1972, podľa ktorého ak uzavrie za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva zmluvu o pôžičke ako dlžník iba jeden z manželov, nepotrebuje na to súhlas druhého manžela, a to aj keď nejde o bežnú vec. Žalobca zopakoval, že všetky úvery boli poskytnuté za trvania ich manželstva so žalovanou. Žalovaná si vo svojich výpovediach odporoval, napr. tvrdila, že si zobrala len auto, neskôr v rozpore s tým uviedla, že auto si zobrali jej rodičia a vyplatili ho žalobcovi. Rovnako svedok X. A. tvrdil, že si v r. 2001 otvoril obchod vo I. N., ktorý prevádzkoval asi pol roka a keďže tam nemal úspech, presťahoval ho do Modry. Avšak z predloženej nájomnej zmluvy je zrejmé, že obchod bol prevádzkovaný od 1. 2. 2005 a to na dobu neurčitú, pričom sám uviedol, že sestra mu občas pomáhala, čo potvrdzuje, že ešte v r. 2005 žalovaná bývala v Modre spoločne so žalobcom. Žalobca súhlasil so záverom súdu o povinnosti žalovanej zaplatiť mu podiel zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 30. 11. 2004 vo výške 1.333,14 €, avšak so zamietnutím jeho návrhu vo vzťahu k ostatným úverom nesúhlasil ako manželia vtedy žili v spoločnej domácnosti, napokon aj samotná žalovaná potvrdila, že bývala v spoločnom byte v Modre s manželom a synom až do konca školského roku 2004 - 2005, t.j. do 30. 6. 2005. Sama uviedla, že sa nezaujímala o to, ako je úver splácaný a z akých prostriedkov. Tvrdenie, že žalovanej rodičia prispievali na domácnosť označil žalobca za účelové, nakoľko žalovaná predložila doklady za obdobie od 3/2003 do 10/2004, avšak prvý úver, ktorý je predmetom vyporiadania si bývalí manželia vzali 30. 11. 2004. Žalobca uplatňuje od žalovanej splatenie jej podielu na úveroch len v tej časti, ktorú splatil on po právoplatnosti rozvodu manželstva, t.j. od decembra 2006; splátky úverov od opustenia spoločnej domácnosti žalovanou až do právoplatnosti rozvodu zostávajú na ťarchu žalobcovi. Tiež nesúhlasil s tvrdením, že žalovaná mala v čase, keď si bývalí manželia brali úvery, zamestnanie a že mala svoj príjem. Podľa žalovanou predložených dokladov jej pracovný pomer trval do 31. 12. 2004 a znovu sa zamestnala až v októbri 2005, kedy už nežila v spoločnej domácnosti so žalobcom, nakoľko ju opustila po ukončení školského roku 30. 6. 2005. Žalobca nesúhlasil ani s rozhodnutím o trovách konania, toto označil za nejednoznačne určené a nezrozumiteľné. 7/ Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná tak, že trvala na tom, že prvú a zo strany žalovanej aj poslednú pôžičku si obaja účastníci zobrali spoločne v r. 2004, kedy už ich manželstvo bolo v kríze a pokúšali sa ho zachrániť. Peniaze použili na nejaké spotrebné veci, ale hlavne na prestavbu priestorov v dome matky žalobcu, kde bývali a odkiaľ sa žalobca odmietal vysťahovať. K záchrane manželstva to však neprispelo a žalobkyňa už v decembri 2004 odišla aj so synom k svojim rodičom. Po sviatkoch sa vrátila jedine z dôvodu, aby syn mohol dokončiť ročník a následne sa aj s ním odsťahovala. So žalobcom v tom čase už neviedla spoločnú domácnosť. Bývala síce v dome matky žalobcu, ale nežili spolu so žalobcom, ani spolu nehospodárili. Žalovaná vtedy nemala žiadny príjem, finančne ju podporovala jej rodina, čo preukázala svedecká výpoveď jej matky, ako aj doklady o zaslaných platbách rodičov. Občas tiež vypomáhala bratovi v obchode v Modre, ale do odsťahovania sa. Celá majetková hodnota získaná za úver z r. 2004 ostala v užívaní žalobcu, resp. jeho matky a hoci žalovaná nepodala odvolanie, nevidí dôvod, prečo by ju mal súd zaväzovať na zaplatenie 1 zostatku úveru, keďže ona nezískala žiadnu protihodnotu. O ďalších úveroch žalovaná nemala vedomosť, dozvedela sa o nich až od žalobcu, keď od nej po rozvode požadoval ich platenie. Tieto úvery žalobca použil ako sám uviedol sčasti na splatenie predchádzajúcich úverov, ale nevyčíslil presne, ktorú časť a ako splatil. Tiež uviedol, že nezískal za úvery žiadne hodnoty, resp. žiadny hmotný majetok, napr. spotrebné predmety. Pokiaľ ide o citovaný judikát, žalovaná poukázala na to, že ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov a za takto získané peniaze bola získaná určitá hodnota, patrí táto hodnota do BSM. Na záväzok manžela, ktorý takto získal peniaze, ktoré je povinný vrátiť a ktorý ich vynaložil na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní BSM ( rozsudok NS ČSSR z 28. 11. 1969 sp. zn. 8C/36/1969, R 57/1970 ). Občiansky zákonník má ustanovenia o tom, ako má byť vysporiadaný majetok v BSM, ale nemá osobitné ustanovenia ako majú byť vysporiadané pohľadávky, ktoré vznikli za trvania manželstva. Tieto pohľadávky a dlhy totiž podľa ust. § 143 Obč. zák. nepatria do BSM, takže sa na ne nevzťahuje § 149 a § 150 Obč. zák. v danom prípade ako potvrdil samotný žalobca ako aj svedkovia, nebola získaná žiadna majetková hodnota, ktorú by súd mohol vyporiadať. Je možné síce vyporiadať aj pohľadávky, ktoré vznikli za trvania BSM a nebola za ne získaná majetková hodnota, ale nie titulom vyporiadania BSM ale napr. z dôvodu bezdôvodného obohatenia, ktorý návrh však žalobca nepodal. Žalovaná žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a prizná jej náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. 8/ Na vyjadrenie žalovanej sa písomne vyjadril žalobca tak, že trval na svojom stanovisku uvedenom vo svojom odvolaní, s tým, že žalovaná neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by vyvracali tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní. 9/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania ( t.j. v celom rozsahu ) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 11/ Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a zistil skutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1, ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie v rozsudku a na tieto závery poukazuje. V konaní neboli zo strany žalobcu produkované také dôkazy, na základe ktorých by bolo možné v rámci tohto konania vyporiadať aj ďalšie žalobcom navrhované záväzky z úverov, t.j. zo zmlúv, ktoré uzavrel žalobca či už sám ako dlžník, resp. spolu so svojou matkou ako spoludlžníčkou ( zmluvy zo dňa 19. 1. 2005, 5. 4. 2005 a 5. 12. 2005 ). Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie nepovažuje za pravdepodobné, aby prostriedky poskytnuté na základe týchto zmlúv boli spotrebované na náklady rodiny a spoločnej domácnosti v čase, kedy bolo manželstvo a spolužitie účastníkov konania už v hlbokej kríze, keď žalobca žiadny dôkaz na preukázanie tohto svojho tvrdenia neprodukoval. Takýmto dôkazom nemôže byť samotná skutočnosť, že sa žalovaná aj s maloletým synom zdržiavala v dome matky žalobcu, keďže manželia už spoločne nehospodárili a jediným dôvodom, pre ktorý žalovaná na uvedenej adrese ešte bývala, bol ten, aby spoločný maloletý syn dokončil školský rok na pôvodnej škole. Keďže relevantné dôkazy na okolnosť použitia peňažných prostriedkov zo zmlúv uzatvorených v dňoch 19. 1. 2005, 5. 4. 2005 a 5. 12. 2005 - konkrétne na výdavky rodiny, resp. na splatenie úveru z 30. 11. 2004, ktorý jediný bol záväzkom patriacim do BSM - súdu predložené neboli, tiež nebolo preukázané, že by na ich základe bola získaná nejaká majetková hodnota, ktorú by súd mohol vysporiadať, bol správny právny záver súdu, ktorý v rámci BSM vyporiadal výlučne úver poskytnutý za trvania manželstva žalobcu a žalovanej ešte ako spoludlžníkom dňa 30. 11. 2004. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 12/ Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ), vrátane výroku o trovách konania, o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. 13/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech, preto jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).