Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/121/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711201370 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Janečková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1711201370.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a sudcov JUDr. Eleny Ondrišovej a Mgr. Štefana Zelenáka, v právnej veci žalobcu Ing. Daroslav Moravčík, Saleziánska 2618/3, Žilina, IČO: 37 809 474 práv. zast. Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 2, Žilina, proti odporcovi D. Ö., O. L. XX, K. Ú.Ľ. o zaplatenie 11.180,59 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/70/2012-81 zo dňa 28.októbra 2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/70/2012-81 zo dňa 28.októbra 2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 11.180,59 EUR s príslušenstvom na základe vyhlásenia ručiteľa zo dňa 9.12.2009. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobca a pôvodný žalovaný 1/ uzatvorili zmluvu o poskytovaní strážnej služby podľa zákona o súkromnej bezpečnosti, zhodným tvrdením účastníkov konania bolo preukázané, že žalobca poskytoval plnenie pre žalovaného spočívajúcom v ochrane majetku na verejne prístupnom mieste a na inom než verejne prístupnom mieste (§ 3 písm. a/ a b/ zákona o súkromnej bezpečnosti) formou fyzickej ochrany (§ 8 písm. b/ zákona o súkromnej bezpečnosti) podľa tejto zmluvy, pričom nebolo sporné, že tak bolo plnené riadne a na dohodnutom mieste (§ 335 Obchodného zákonníka). Pôvodný žalovaný 1/ netvrdil a teda ani nepreukázal poskytnutie dohodnutého peňažného plnenia v prospech žalobcu, pričom však prejavil vôľu zaplatiť dlžnú sumu za zabezpečenie ochrany objektu Cembrex, s.r.o. štrkovne Kotešová - Važina v mesiacoch júl až október 2010 tak ako bolo dohodnuté, keď túto nezaplatil v dôsledku druhotnej platobnej neschopnosti. Žalovaný mal podľa návrhu vykonať ručiteľský záväzok, teda veriteľovi písomne vyhlásiť, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok (§ 303 a nasl. Obchodného zákonníka). Z listiny Vyhlásenie ručiteľa zo dňa 9.12.2009 má súd preukázané, že žalovaný vykonal úkon ako konateľ pôvodného žalovaného 1/ a nie ako fyzická osoba. Výpoveďou D. Ö., ktorý vypovedal, že vyhlásenie ručiteľa zo dňa 9.12.2009 podpísal za prítomnosti žalobcu na pokyn žalobcu, o potrebe „podpísať vyhlásenie ručiteľa sa dozvedel pri podpise zmluvy o výkone strážnej služby v Žiline“ konal podľa inštrukcií samotného žalobcu. Súd konštatoval, že ani uvedený vzťah žalovaného k obsahu tejto listiny však nemá vplyv na objektívnu možnosť určiť, ktorá osoba konala a uvedené nemá za následok, že podpis listiny Vyhlásenie ručiteľa zo dňa 9.12.2009 vykonal žalovaný ako fyzická osoba a nie ako konateľ pôvodného žalovaného 1/ teda že by sa na vôľu konajúceho, čo aj bez náležitej odbornej starostlivosti, neprihliadalo. Súd uviedol, že skutočnosť vykonania úkonu pôvodným žalovaným 1/ a nie žalovaným musela byť zrejmá aj žalobcovi, pričom sám žalobca dal žalovanému pokyn na vykonanie odtlačku pečiatky pôvodného žalovaného 1/, teda dal osobe D. Ö. pokyn, aby konal ako konateľ pôvodného žalovaného 1/. V súvislosti so vzťahom žalobcu k prejavenej vôli žalovaného súd poukazuje tiež na skutočnosť, že žalobca bol prítomný pri podpisovaní tejto listiny a v prípade, že by nesúhlasil s tým, kto prejavil vôľu na listine Vyhlásenie ručiteľa zo dňa 9.12.2009, mohol ešte bezprostredne po podpise žiadať o vykonanie úkonu samotného žalovaného. Uvedené však nevykonal, naopak, žalobca inštruoval žalovaného ako má vykonať prejav vôle na listine Vyhlásenie ručiteľa zo dňa 9.12.2009, čo má súd preukázané z výpovede žalovaného („nie, nehovoril mi k tomu nič, povedal len nech to podpíšem a orazím, že tak sa to robí, tak sa zvyčajne dávajú zmluvy“). Možno teda uzavrieť, že žalovaný veriteľovi písomne nevyhlásil, že ho uspokojí, ak dlžník (t.j. pôvodný žalovaný 1/) voči nemu nesplní určitý záväzok, žalovaný tak nie je vecne pasívne legitimovaný. Súd potom návrh voči žalovanému zamietol. V súvislosti s navrhovaným predmetom nároku po právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu č.k. 36Cb/70/2012 - 49 zo dňa 12.12.2012 mal súd za potrebné uviesť, že sa žalobca pôvodne domáhal deklarovania povinnosti pôvodného žalovaného 1/ a pôvodného žalovaného 2/ (teraz žalovaného) ako záväzku solidárneho. Z Obchodného zákonníka síce nevyplýva, že by išlo o pasívny solidárny záväzok pôvodného žalovaného 1/ a žalovaného ako dlžníka a ručiteľa, avšak žalobca mal mať právo na to isté plnenie od obidvoch subjektov, teda plnením jedného zo žalovaných mala v rozsahu tohto plnenia zaniknúť povinnosť druhého žalovaného. Uvedené potom malo byť zohľadnené aj v predmete nároku ako ho formuloval žalobca po právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu č.k. 36Cb/70/2012 - 49 zo dňa 12.12.2012 a to tak, aby bol zrejmý vzájomný vzťah právoplatného výroku rozsudku tunajšieho súdu č.k. 36Cb/70/2012 - 49 zo dňa 12.12.2012 v časti výroku I. a navrhovaného výroku. Uvedené bolo preto potrebné zohľadniť pri formulácií navrhovaného predmetu nároku, ktorý by sa v prípade úspechu navrhovateľa pretransformoval na výrok rozsudku. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., keď žalovaný bol v konaní plne úspešný, náhradu trov konania si však neuplatnil, pričom táto sa priznáva len na návrh a teda mu ju súd nepriznal. 2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca navrhujúc ho zmeniť a žalobe vyhovieť. Vytýkal súdu nesprávny procesný postup, keď k rozhodnutiu dospel len na základe jednostranných tvrdení žalovaného, ktoré si v plnej miere osvojil bez toho, aby následne zisťoval stanovisko žalobcu. Uviedol, že za účelom zistenia skutkového stavu bolo potrebné zabezpečiť aj vyjadrenie žalobcu a to o okolnostiach, za ktorých bola zmluva podpísaná, čo však konajúci súd opomenul urobiť. Vyslovil názor, že z logického a systematického výkladu zaradenia ručiteľského vyhlásenia ako prílohy zmluvy o poskytovaní bezpečnostných služieb a bežnej obchodnej praxe jednoznačne vyplýva, že žalovaný vystupoval v ručiteľskom záväzku vo svojom mene a nie v mene žalovaného 1/ ako právnickej osoby. Poukázal na to, že na druhej strane listiny je označený ako D.E. Ö. bez prívlastku konateľ, z čoho je podľa názoru žalobcu dostatočne zrejmé, že konal ako fyzická osoba a to aj napriek tomu, že k podpisu pripojil odtlačok pečiatky spoločnosti. Vyslovil názor, že konaním účastníkov bol zaužívaný často používaný štandardný stav, keď záväzky spoločnosti zabezpečuje ručením jej konateľ vo svojom mene, čo vyplýva z obsahu zmluvy, ručiteľského vyhlásenia a zo zmluvných prejavov. 3. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Namietal, že žalobca nebol prítomný ani na jednom pojednávaní aby sa k veci mohol osobne vyjadriť. Uviedol, že mu žalobca pri podpise zmluvy tvrdil, že je to štandardný postup, zmluvu posielal žalovaný na mail žalobcu a on k tomu pripojil ručiteľské vyhlásenie. Uviedol, že on podpísal a pripojil odtlačok pečiatky spoločnosti ako to žalobca požadoval. 4. Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vzhľadom na zásadu hospodárnosti nepovažuje za potrebné opakovať a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 7. Odvolací súd sa nestotožnil so názorom žalobcu, že mu konaním súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko z obsahu zápisníc z pojednávaní konaných dňa 20.5.20158 a 28.10.2015 vyplýva, že na pojednávaniach bola prítomná právna zástupkyňa žalobcu (mala možnosť klásť otázky žalovanému), nežiadala pojednávanie odročiť za účelom vypočutia žalobcu, naopak nemala žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Odvolací súd preto námietku žalobcu, že súd vychádzal len z tvrdení žalovaného, nepovažoval za dôvodnú. Žalobca v zmysle § 101 ods. 1 a § 120 ods. 4 O.s.p. znášal dôkazné bremeno na preukázanie jeho tvrdenia o ručiteľskom vyhlásení žalovaného, že uspokojí pohľadávku žalobcu ak ju neuspokojí spoločnosť FORCE SECURITY s.r.o. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol a spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť nepreukázal ním tvrdené skutočnosti. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie keď za dôkaz preukazujúci tvrdenie žalobcu nepovažoval vyhlásenie ručiteľa z 9.12.2009 a to vzhľadom na jeho rozporuplný obsah, pričom aj odvolací súd prihliadal na postup účastníkov pri podpise zmluvy ako aj ručiteľského vyhlásenia, pri podpise ktorého bol žalobca prítomný a potvrdil jeho prijatie bez akejkoľvek námietky s jeho obsahom. 8. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd proti žalobcovi priznal podľa §§ 262 ods. 1, 255 a 396 ods. 1 C.s.p. právo na náhradu jeho trov a to v celom rozsahu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).