Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/193/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711208290 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1711208290.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci žalobkyne: C. F., X.. XX. X. XXXX, L.: V. XX, R. v zast.: JUDr. Ľudovít Mráz, advokátom so sídlom: Bajzova 4, Bratislava proti žalovanému: A.. E. H., X.. XX. X. XXXX, L.: V. XA, R. v zast.: Kucek, Havlík & Partners, s. r. o., Advokátskou kanceláriou so sídlom: Račianska 61, Bratislava, o vrátenie pôžičky vo výške 111.033,66 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č. k. 36C/17/2012-105 z 17. 09. 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu vo výške 111.033,66 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 87.797,92 eura od 25. 06. 2008 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 23.235,74 eura od 01. 07. 2009 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal voči odporcovi náhradu trov súdneho konania vo výške 100 %. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobou zo dňa 20. 06. 2011 doručenou tunajšiemu súdu dňa 27. 06. 2011 navrhovateľ žiadal, aby súd deklaroval povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu 111.033,66 eura s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov súdneho konania. 3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom listín, a to uznanie dlhu zo dňa 06. 03. 2007, uznanie dlhu zo dňa 15. 05. 2009, príjmový pokladničný doklad zo dňa 16. 05. 2005, príjmový pokladničný doklad zo dňa 07. 02. 2008, príjmový pokladničný doklad zo dňa 01. 12. 2008, príjmový pokladničný doklad zo dňa 27. 02. 2009, príjmový pokladničný doklad zo dňa 04. 05. 2009, prehlásenie odporcu zo dňa 16. 05. 2005 všetko v kópiách výsluchom C. F. C. A.. E. H.U. ako strany sporu a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom: 4. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 16. 05. 2005, má súd preukázané prevzatie odporcom sumy vo výške 1.145.000,- Sk v hotovosti ako zálohu na výstavbu. Z listiny uznanie dlhu zo dňa 06. 03. 2007 má súd preukázané prehlásenie odporcu dňa 07. 03. 2007, ktorým uznáva svoj záväzok voči navrhovateľke na zaplatenie sumy 2.645.000,- Sk vzniknutý ako pôžička poskytnutá v splátkach vo výške 1.145.000,- Sk, 1.000.000,- Sk a 500.000,- Sk, ktorú sumu sa zaväzuje vrátiť do 31. 05. 2007. Súčasne sa zaviazal ak nezaplatí dlh včas previesť na navrhovateľku časť bytových priestorov v polyfunkčnom objekte na V. N.. R. L. Č.. X na prízemí o výmere 39,19 m2 a kanceláriu II na 1. poschodí o výmere 54,30 m2 v hodnote 37.000,- Sk/m2. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 07. 02. 2008, má súd preukázané prevzatie odporcom sumy vo výške 200.000,- Sk v hotovosti ako zálohu na obchodný priestor. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 01. 12. 2008, má súd preukázané prevzatie odporcom sumy vo výške 150.000,- Sk v hotovosti. Z príjmových pokladničných dokladov zo dňa 27. 02. 2009 a zo dňa 04. 05. 2009 v spojení s výsluchom navrhovateľky má súd preukázané prevzatie odporcom sumy vo výške 8.300,- eur a sumy vo výške 3.320,- eur všetko v hotovosti ako záloha na obchodný priestor, keď tieto potvrdzujú zaplatenie zálohy na obchodné priestory. Z listiny uznanie dlhu zo dňa 15. 05. 2009 má súd preukázané prehlásenie odporcu o uznaní svojho dlhu vo výške 700.000,- Sk, ktorý dlh vznikol požičaním mu v hotovosti v splátkach ako prostriedky na výstavbu nebytových priestorov v polyfunkčnom objekte na V. N.. R.. Z prehlásenia odporcu zo dňa 16. 05. 2005 má súd preukázané potvrdenie prevzatia sumy 1.145.000,- Sk na výstavbu bytu (kancelárskeho priestoru) v polyfunkčnom objekte na V. N.. R. na pozemku parc. č. XXX/X o výmere 327 m2. Bolo zhodným tvrdením účastníkov konania, že odporca navrhovateľke ňou poskytnuté prostriedky peniaze nevrátil. 5. Na pojednávaní dňa 18. 05. 2012 navrhovateľka pri výsluchu ako účastníčka konania uviedla, že pri predaji pozemku odporcovi sa dohodli, že peniaze t. j. kúpnu cenu ostanú u neho a že dostane za tento pozemok, ktorý mu predávala 1-izbový byt plne vybavený na prízemí a to v polyfunkčnom objekte, ktorý bude stáť na tomto pozemku. Išlo o sumu 1.145.000,- Sk, ktoré nechala odporcovi k dispozícií. Odporca jej povedal, že za toto bude mať byt. Niekedy v r. 2006 mu požičala ďalší 1 mil. Sk, keďže už pri iných investíciách odporcovi požičiavala peňažné prostriedky a to na úroky a mala s ním dobré skúsenosti. Keď mu tento 1 mil. Sk dávala tak neboli dohodnutí, že mu peniaze vráti, boli dohodnutí, že je to vklad na kanceláriu ktoré konkrétne aj určil. Podľa rozpočtu bola kancelária drahšia, 1 mil. Sk bol odovzdaný ako prvá časť s tým, že zvyšok zaplatí neskôr. Odporca povedal, že cena za kanceláriu bude približne 2 mil. Sk, že tak sa to pohybuje a upresní to neskôr, preto lebo polyfunkčný objekt bol vo výstavbe a stále sa upresňovali jednotlivé položky a vybavenie priestorov. Následne je oslovil odporca s tým, že treba doplniť ďalšie finančné prostriedky a požiadal ju, aby doplatila 500.000,- Sk čo vykonala v novembri 2007. Od odporcu chcela, aby jej vyhotovil nejakú zmluvu o dielo, avšak odporca mávol rukou, že si veria, že buď bude mať priestory, alebo jej vráti peniaze s úrokmi. Konkrétnu výšku úrokov nemali dohodnutú. Ďalšie peniaze vo výške 700.000,- Sk boli odovzdané postupne v splátkach, keď najprv chcel od nej odporca 100.000,- Sk, k čomu jej dal potvrdenku, následne pýtal ďalších 200.000,- Sk a takto bolo postupne odovzdaných 700.000,- Sk. K jednotlivým sumám má bloky, následne jej vystavil potvrdenie na 700.000,- Sk ako uznanie dlhu. Sumu 700.000,- Sk postupne vyplatila v období asi od januára 2008 do leta 2009. K odovzdaniu bytu navrhovateľke nebol spísaný žiadny protokol o odovzdaní, niekedy v marci 2008 jej odporca odovzdal kľúče od dverí do bytu. Vtedy zistila, že sú v byte veľké fľaky zo zatečeného balkóna, odporca povedal, že to bude riešiť. Následne na jej urgencie sa urobili stavebné úpravy v byte resp. na balkóne v byte nad ňou. Niekedy v auguste 2008 bola vykonaná izolácia na tomto balkóne ako aj dlažba. Má za to, že byt je neužívateľný vzhľadom na toto zatekanie. Do bytu kúpila dvoje interiérové dvere celkovo vo výške 26.000,- Sk. V byte tiež nechala vyhotoviť kuchynskú linku na mieru a to vrátane chladničky, drezu s batériou, dvojplatničky. Nechala ošetriť po murárskej strane jedny francúzske dvere. Elek. rozvody v byte boli natiahnuté, boli umiestnené zástrčky, boli spravené vypínače, boli vykonané prípravy na osvetľovacie telesá, bolo osadené hygienické zariadenie, vaňa. Do bytu kúpila termostat lebo sa nedalo ovládať kúrenie, nechala vyhotoviť vnútorné žalúzie. Odporca jej povedal, že kancelárie budú jej až keď zaplatí celú cenu a že dovtedy si to bude on užívať. Bavili sa a odporca povedal, že by bolo vhodné, aby tam dala urobiť malú kuchynskú linku. Investovala do toho ďalšie peniaze a to napr. žalúzie, umývadielko v kúpeľni keďže v kúpeľni bola WC misa. Kľúče od nebytových priestorov jej odporca odovzdal niekedy v decembri 2008, avšak v tom čase tam ešte stále boli veci z Home reality a to sedačka + nejaké kancelárie vybavenie postupne vynesené v máji alebo júni 2009. Po odnesení sedačky ostali v priestoroch zvyšky stavebného materiálu a tieto si odporca postupne odniesol do skladu a to približne v máji - júni 2009. Nebytový priestor ostal prázdny v máji - júni 2009. V priestore sú osadené laminátové parkety, tieto tam boli aj keď tam boli stavebné výrobky a sedačka. Platila domovú daň, platí aj odvoz smetí a podobne. Aktuálne v nebytových priestoroch nie je elektrika a to od marca tohto roku. V byte je zapojená elektrika na meno p. K., takže táto sa platí. V r. 2009 investovala do priestorov za zatečenie zo severnej strany a to sumu približne 50 - 60.000,- Sk v eurách, v r. 2009 za zámkovú dlažbu ďalších 50 - 60.000,- Sk v eurách, má tiež náklady na bránu cca 100,- eur ročne. Osobne vykonáva čistenie rín, zametá celý areál, upratuje smetí. Úhrady na zámkovú dlažbu a opravu zatečenia sa vykonávali niekedy v lete r. 2009. bol to spoločný náklad so sestrou - p. K.. Navrhovateľka má v byte umiestnený plynový kotol, v byte sú aj radiátory aj rozvody. Ku kotlu jej revízny tech. povedal, že je potrebné si nechať namontovať termostat. Investície do bytu boli vykonané postupne v roku 2008. Do bytu prestalo intenzívne zatekať na jeseň 2008. Na pojednávaní dňa 18. 05. 2012 odporca pri výsluchu ako účastník konania uviedol, že na začiatku uzatvoril písomnú zmluvu s navrhovateľkou, ktorá riešila podmienky výstavby. Dohodli sa, že približne 30 % podlahovej plochy celého polyfunkčného objektu si bude môcť N prednostne odkúpiť alebo ňou určená osoba. Dohodli sa ešte počas prípravnej fázy na odkúpenie konkrétneho bytu a neskôr sa dohodli na nebytových priestoroch. Pokiaľ ide o pôžičku peňazí peniaze mu odovzdávala priamo navrhovateľka v hotovosti niekedy to tuším bola aj jej sestra, peniaze mu boli odovzdané vždy bezúročne, o úrokoch nebolo ani reči a to je aj v samotnom uznaní dlhu. Boli dohodnutí s navrhovateľkou, že ona bude mať priestory odporca bude mať peniaze. Niekedy na prelome roku 2009 - 2010 bola vypočítaná konkrétna suma 38.000,- Sk za m2 k tomu DPH ako priemerná suma bytov a nebytových priestorov. Túto sumu oznámil navrhovateľke. Odovzdanie peňazí bral ako preddavok na priestory, v podstate takto nejako sa aj dohodli. Myslí, že suma uvedená navrhovateľkou, ktorá je aj v spise v uznaní o dlhu je pravdivé. K odovzdaniu bytu a nebytového priestoru navrhovateľke došlo ako uvádzala navrhovateľka, čiže byt marec 2008 a kancelária december 2008. Byt bol odovzdávaný, tak, že v tomto nebola kuchynská linka, neboli tam dvoje interiérových dverí, žalúzie tam neboli avšak neboli súčasťou štandardu. V nebytovom priestore nebolo umyvadielko, nebol tam ani kuchynský kútik. Keď odovzdal kľúče navrhovateľke, v nebytových priestoroch bola sedačka, túto odstránil niekedy v máji 2009. Pokiaľ ide o užívanie nebytového priestoru susedou N.K. o tomto nevedel. Do bytu zatekalo takým spôsobom že pod balkónom bolo asi trištvrte metra štvorcového mokrý fľak k tomuto boli vykonané opravy niekedy v lete 2008 a došlo k odstráneniu tohto zatekania. 6. Sumy uvedené slovenských korunách súd prepočítal v súlade s § 2 ods. 3 veta druhá z. č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež „zákon o zavedení meny euro v Slovenskej republike“) a to na sumy uvedené v eurách. 7. Predmetom konania bol navrhovateľkou vznesený peňažný nárok so skutkovým základom spočívajúcim v dočasnom prenechaní peňažných prostriedkov navrhovateľkou odporcovi. Bolo zhodným tvrdením účastníkov konania odovzdanie peňažných prostriedkov ako je uvedené v listinách uznanie dlhu t. j. postupne výške 1.145.000,- Sk, 1.000.000,- Sk a 500.000,- Sk spolu vo výške 2.645.000,- Sk po prepočítaní vo výške 87.797,92 eura a následne 200.000,- Sk, 150.000,- Sk, 8.300,- eur a 3.320,- eur po prepočítaní vo výške 23.235,74 eura. 8. Z uvedeného má súd preukázané uzavretie faktických zmlúv medzi navrhovateľkou a odporcom, ktorými navrhovateľka prenechala odporcovi peňažné prostriedky v dohodnutom množstve a odporca sa zaviazal jej tieto vrátiť v dohodnutej lehote, súd tak tieto dohody uzavreté odovzdaním jednotlivých peňažných súm posúdil ako zmluvy o pôžičke (§ 657 Občianskeho zákonníka). Nebolo odporcom tvrdené a teda ani preukázané, že odporca navrhovateľke uvedené peňažné prostriedky vrátil, súd preto zaviazal odporcu na vrátenie žalovanej istiny ako istiny pôžičky (§ 657 Občianskeho zákonníka). 9. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu o započítaní jeho pohľadávky z titulu užívania bytu v dome na V. N. X/D, J.. Č.. XXX/X zapísaný na LV. č. XXXX, obec R. a nebytového priestoru v dome na V. N. X/D, J.. Č.. XXX/X zapísaný LV. č. XXXX, obec R. a to od 01. 04. 2008 resp. 01. 09. 2008 do 22. 08. 2011 počítané ako 450,- eur za každý mesiac užívania bytu a vo výške 500,- eur za každý mesiac užívania kancelárskych priestorov a to navrhovateľkou s pohľadávkou navrhovateľky z titulu uvedenej zmluvy o pôžičke, súd toto vyhodnotil ako obranu spočívajúcu vo vykonaní započítania (§ 98 O. s. p.), avšak tento úkon odporcu nemá účinky. Započítať možno len vzájomné existujúce pohľadávky rovnakého druhu (§ 580 Občianskeho zákonníka), stretnutím sa týchto pohľadávok tieto zaniknú v časti, v ktorej sa kryjú (§ 580 veta druhá Občianskeho zákonníka). Odporca tvrdil pohľadávku voči navrhovateľke vo výške 25.050,- eur z titulu. Aby bol úkon započítania ako právny úkon (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) platný a účinný, musí byť dostatočne určité, ktoré pohľadávky sa majú stretnúť a to najmä ak má zaniknúť viacej pohľadávok na jednej strane, keď poradie zániku pohľadávok pri započítaní, na rozdiel od zániku pohľadávok plnením (§ 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase vykonania započítacieho úkonu dňa 05. 09. 2011 v zmysle § 41 ods. 3 O. s. p.) nie je určené. Tým, že navrhovateľ neurčil, ktoré pohľadávky navrhovateľky majú zaniknúť, je odporcov právny úkon započítania neurčitý a teda podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný. Ďalšou vadou započítania je, že odporca nepreukázal svoju pohľadávku voči navrhovateľke, keď nebytový priestor ktorý jej odovzdal nebol užívaniaschopný od jeho odovzdania a z dôvodu, že by nemal kuchynskú linku, teda nemohol slúžiť na to, na čo bol stavebne určený. Obdobne nebytový priestor bol užívaný treťou osobou a to až do mája 2009, teda za toto obdobie odporcovi nepatrí od navrhovateľky hodnota užívania priestorov. 10. Ďalej bolo tiež v konaní odporcom tvrdené, že odovzdanie peňazí navrhovateľkou vnímal ako časť platby na nebytové priestory a byt, pričom samotná navrhovateľka rovnako vypovedala o tom, že peniaze mali byť platbou za byt a nebytový priestor. V tejto súvislosti súd poukazuje na listinu uznanie dlhu zo dňa 06. 03. 2007, podľa ktorej sa odporca zaviazal, ak nezaplatí dlh včas, previesť na navrhovateľku časť bytových priestorov v polyfunkčnom objekte na V. N.. R. byt č. X na prízemí o výmere 39,19 m2 a kanceláriu II na 1. poschodí o výmere 54,30 m2 v hodnote 37.000,- Sk/m2. Nebolo tvrdené a teda ani preukázané uzavretie zmluvy o prevode bytu a nebytového priestoru a teda ani že by peňažné prostriedky vyplatené navrhovateľkou odporcovi sa stali plnením odporcovi. Z vykonaného dokazovanie je zrejmá vôľa účastníkov konania dosiahnuť dohodu a poskytnúť navrhovateľke plnenie čo aj náhradné, avšak nebolo preukázané uzavretie určitej zmluvy, ktorou, alebo na základe ktorej by došlo k zániku povinnosti odporcu vrátiť navrhovateľkou mu poskytnuté peňažné prostriedky. Nie je teda ani toto tvrdenie odporcu spôsobilé poprieť nárok navrhovateľky. 11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania vo výške stanovenej osobitným predpisom, ktorým je vl. nar. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej X. L. R. platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom táto bola ku dňu 25. 06. 2008 vo výške 4,25 % p. a. takže úrok z omeškania je ako jej dvojnásobok vo výške 8,5 % p. a. a to zo sumy 87.797,92 eura. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania vo výške stanovenej osobitným predpisom, ktorým je vl. nar. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 1 vl. nar. č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba U.J. M. L. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom táto bola ku dňu 01. 07. 2005 vo výške 1 % p. a. takže úrok z omeškania je po pripočítaní 8 percentuálnych bodov vo výške 9 % p. a. Súd teda uznal aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania v požadovanej výške, súc viazaný návrhom čo obdobia ak čo do výšky úroku z omeškania v zmysle § 153 ods. 2 O. s. p. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. 12. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 7 O. s. p. tak, že plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom, keď tento bol v spore plne úspešný. 13. Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O. s. p. Podľa názoru žalovaného, je právne posúdenie predmetnej veci, z ktorého vychádza súd v príkrom rozpore so základnými zásadami a princípmi občianskeho hmotného a procesného práva. Žalovaný namieta, že žalobkyňa bez akéhokoľvek právneho dôvodu užíva majetok - nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný má za to, že nakoľko predmetné nehnuteľnosti sú vo vlastníctve žalovaného a žalobkyňa užívala a užíva byt špecifikovaný v odvolaní žalovaného od 01. 04. 2008 do súčasnosti bez akéhokoľvek právneho dôvodu a kanceláriu špecifikovanú v odvolaní do súčasnosti bez akéhokoľvek právneho dôvodu, má žalovaný za to, že žalobkyni týmto vznikol neoprávnený majetkový prospech a to vo forme nájomného, ktoré musela žalobkyňa za užívanie predmetných nehnuteľností platiť. Žalovaný namieta, že sa súd nezaoberal výškou bezdôvodného obohatenia a to aj napriek kompenzačnému prejavu, ktorý bol v predmetnej veci vykonaný. Odvolateľ je toho názoru, že sa súd mal zaoberať jeho obranou (započítaním pohľadávky žalobkyne voči žalovanému z titulu zmluvy o pôžičke). 14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá žida odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania. Podľa žalobkyne vykonal súd dokazovanie v potrebnom rozsahu pre jeho rozhodnutie o žalobe. Žalobkyňa namieta, že na to, aby mohla užívať priestory v dome, ako byt a nebytový priestor, musela do týchto najprv investovať, pričom takáto investícia bola povinnosťou žalovaného, ak chcel žalobkyni umožniť užívanie bytu/nebytového priestoru. Teda za niečo čo nebolo bytom/nebytovým priestorom nemohlo vzniknúť žalovanému právo na nájom. Umožnenie užívať byt a nebytový priestor bola podľa žalobkyne len snaha žalovaného uviesť ju do omylu, že za dlžnú sumu jej do vlastníctva prevedie byt a nebytový priestor. Žalovaná sa taktiež stotožňuje s argumentáciou súdu, že započítanie bolo neúčinné, keďže žalovaný nešpecifikoval s ktorou pohľadávkou sa mala jeho pohľadávka započítať. 15. K vyjadreniu žalobkyne sa žalovaný nevyjadril. 16. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1. 7. 2016 (ďalej len „C. s. p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 17. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C. s. p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. 18. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 19. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C. s. p. 20. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že neprišlo k započítaciemu prejavu od žalovaného, nakoľko žalovaný nešpecifikoval k akej pohľadávke žalobkyne jeho započítací úkon smeruje. V tejto súvislosti odvolací súd ďalej uvádza, že pokiaľ nie je zo zápočtu zrejmá, ktorá pohľadávka proti ktorej je iná započítavaná a v tom dôsledku ani to, ktoré vzájomne sa kryjúce pohľadávky započítaním zanikli, je potrebné dospieť k tomu, že takýto úkon započítania je neplatný, keďže takémuto právnemu úkonu chýba k platnosti jeho určitosť podľa § 37 ods. 1 občianskeho zákonníka (v zmysle ustálenej judikatúry porovnaj napr. s rozsudok Vrchního súdu v Prahe z 09. 06. 02003, sp. zn. 9Cmo/109/2003). 21. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C. s. p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).