Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/66/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711211077 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1711211077.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: X.. S. O., D. D., D. XX, proti žalovaným: 1. J. J., D. A. Q., K. XXXX/XX, 2. K. H., D. D., D. XX, 3. X.. S. I., D. A. Q., K. XXX/XX, 4. X.. U. I., D. A. Q., K. XXX/XX, odporcovia 3/ a 4/ zastúpení JUDr. Dagmar Farkašovou, advokátkou, Bratislava, Štúrova 11, o zrušenie vecného bremena, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 18. 10. 2013 č.k. 9C 239/2011 - 107, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaní 1/, 2/, 3/ a 4/ m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovaným 1, 2, 3 a 4 domáhal zrušenia vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu cez parcelu vo vlastníctve žalobcu č. J. XXX/X, orná pôda, o výmere 106 m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území A. Q. - R. Q., zapísanej na LV č. XXX, Správa katastra Senec, na pozemok žalovaných 1, 2 a na pozemok žalovaných 3 a 4, ktoré bolo zriadené kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 17. 12. 1992. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely č. J. XXX/XX, orná pôda o výmere 106 m2, kat. úz. A. Q. - R. Q., zapísaná na LV č. XXX, Správa katastra Senec. Žalovaní 1 a 2 sú podielovými spoluvlastníkmi k nehnuteľnosti - parcelné č. KNC 124/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 755 m2, kat. úz. A. Q. - R. Q., zapísanej na LV č. XXX. Žalovaní 3 a 4 sú bezpodieloví spoluvlastníci pozemku parc.č. KNC 124/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 534 m2, kat. úz. A. Q. - R. Q., zapísanej na LV č. XXX. Vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu o šírke 3 metre cez parcelu žalobcu v prospech bezpodielových spoluvlastníkov pozemkov parc. č. XXX/X ( žalovaní 3 a 4 ) a podielových spoluvlastníkov pozemkov parc. č. XXX/X ( žalovaní 1 a 2 ) bolo zriadené z dôvodu, že v minulosti nebol prístup k parcelám č. XXX/ X O. XXX/X z hlavnej cesty, ale iba cez parcelu XXX/X, teraz ide o parc. XXX/XX. Práva zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudli žalovaní 1 až 4 na základe Kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, registrovanej bývalým Štátnym notárstvom v Bratislave - vidiek pod sp. zn. RI/V 3785/92 zo dňa 18. 12. 1992, kedy príslušná Správa katastra povolila vklad pod V 194/93 zo dňa 22. 3. 1993. Ďalej súd prvej inštancie dokazovaním zistil, že geometrickým plánom č. 1 - 11/98 zo dňa 3. 11. 1998, vypracovaný X.. A. Š., overeným bývalým Okresným úradom v Senci pod č. XXXX/XX došlo k odčleneniu parcely č. 124/12 od parcely č. XXX/X. Rozhodnutím obce A. Q. zo dňa 18. 4. 2011 č.j. : 4303-338- DL-Kš bolo povolené užívanie stavby - príjazdová cesta na parcele č. XXX/X stavebníkom, ktorými boli okrem iných aj žalovaní 1, 2. Vykonanou ohliadkou dňa 20. 10. 2012 súd prvej inštancie zistil, že parcela č. XXX/XX ( pôvodne súčasť parcely č. XXX/X ) je zatrávnená, tráva je neudržiavaná, prechod cez ňu je možný. Žalovaní 1, 2 sa k svojej nehnuteľnosti môžu dostať aj po príjazdovej komunikácii zriadenej na parcele č. XXX/X, ktorá je ale v spoluvlastníctve súkromných osôb a je iba na ich dobrej vôli, či budú žalovaným 1, 2 prechod cez ňu trpieť alebo nie. Žalovaní 3 a 4 patria medzi viacerých spoluvlastníkov príjazdovej komunikácie zriadenej na parc.č. XXX/X. 2/ Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil právny záver, že nenastala podstatná zmena pomerov v zmysle ust. § 151p ods. 3 Obč. zák., kedy by súd mohol vecné bremeno obmedziť alebo zrušiť. Vo vzťahu k žalovaným 1, 2 nedošlo k žiadnej zmene pomerov, nakoľko žalovaní 1, 2 nemajú inú možnosť prístupu na svoju nehnuteľnosť, ako prechodom cez parc. č. XXX/XX vo vlastníctve žalobcu. Skutočnosť, že iné osoby v blízkosti nehnuteľnosti patriacej žalovaným 1, 2, vybudovali prístupovú cestu, ich situáciu nijako nemení. Žalovaní 3 a 4 sú síce spolu s ďalšími osobami spoluvlastníkmi príjazdovej komunikácie na parc.č. XXX/X, ktorá im umožňuje prístup na ich parc. č. XXX/X, avšak v konaní nebol preukázaný hrubý nepomer medzi výhodou žalovaných 3 a 4 ako oprávnených z vecného bremena a nevýhodou povinného, t.j. žalobcu. Žalobca žije trvalo v zahraničí, nehnuteľnosť nijako nevyužíva. Jeho argument, že chce nehnuteľnosť využívať pre seba a rozšíriť nehnuteľnosti, kde žijú t.č. jeho bývalá manželka a dcéry, podľa súdu prvej inštancie neobstojí. Žalobca nijako nekonkretizoval ním tvrdené zámery ohľadom parcely č. XXX/XX o výmere 106 m2, ktorá je v katastri vedená ako orná pôda. Zrušením práva vecného bremena by sa výrazne skomplikovala situácia žalovaných, avšak žalobcu trvanie práva vecného bremena nijako zásadne neobmedzuje. Súd prvej inštancie preto žalobu žalobcu zamietol pre nesplnenie zákonných podmienok na zrušenie vecného bremena. Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 151n ods. 1 a § 151p ods. 3 Obč. zák. 3/ O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. ( účinného do 30. 6. 2016 ) a v konaní úspešným žalovaným 1, 2 náhradu trov konania nepriznal, keďže títo si právo na náhradu trov neuplatnili. Žalovaným 3 a 4, v konaní rovnako úspešným, priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume celkom 477,08 € podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z., za celkom 6 úkonov právnej služby ( prevzatie a príprava zastúpenia 57 €, ďalej vyjadrenie k žalobe, účasť na ohliadke, účasť na pojednávaní, odvolanie proti uzneseniu á 58,69 € a účasť na pojednávaní 60,07 €, vrátane režijného paušálu ) + 20 % DPH. 4/ Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd návrhu žalobcu vyhovie, prípadne rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že konanie bolo postihnuté vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, že nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudku tiež vytýkal jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. 5/ Podľa žalobcu súd prvej inštancie nedostatočne a zmätočne odôvodnil výrok svojho rozsudku, pretože v odôvodnení uviedol množstvo tvrdení, ktoré sú zjavne chybné, odporujú skutkovému stavu a predloženým dôkazom, ktoré sú zadokumentované v spise. Tým tiež porušil jeho právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. Žalobca v odvolaní zopakoval, že k zriadeniu vecného bremena došlo z dôvodu, že v čase uzavretia kúpnych zmlúv nebol prístup k parcelám, parc.č. XXX/X O. XXX/X z hlavnej cesty, iba cez parcelu žalobcu. Keďže v súčasnosti je vybudovaná „Príjazdová cesta na parcele č. XXX/ X J..Ú.. R. Q.“, teda cestná komunikácia o šírke 4 m, ktorá je jednopruhová, obojsmerná s výhybňou a možnosťou otáčania vozidiel, je žalobca názoru, že došlo k zmene pomerov v zmysle ust. § 151p ods. 3 Obč. zák. predmetná príjazdová cesta bola na užívanie povolená rozhodnutím Obce A. Q. Č..S.. XXXX-XXX-A.-XX-J. zo dňa 18. 4. 2011. Stavebníkmi tejto cesty boli aj žalovaní 1 a 2, pričom táto príjazdová cesta vedie bezprostredne pri parcele č. J. XXX/X O. XXX/X a tým vznikla žalovaným 1, 2 možnosť neobmedzeného prístupu z uvedenej cestnej komunikácie ku svojim nehnuteľnostiam, čo v súčasnosti využívajú. Žalovaní 3 a 4 majú taktiež možnosť využitia tejto komunikácie na prístup ku svojim nehnuteľnostiam, avšak v súčasnosti je im výhodnejší prístup cez parcelu č. XXX/X, ktorá patrí ich blízkym rodinným príslušníkom ( N..H. )a túto možnosť aj reálne využívajú. Žalovaní 1 až 4 tak pozemok žalobcu na prechod ku svojim nehnuteľnostiam nevyužívajú. Pod zmenou pomerov v zmysle ust. § 151p ods. 3 Obč. zák. treba rozumieť takú zmenu okolností, ktoré tu neexistovali v čase, kedy bolo vecné bremeno zriadené. Takáto zmena v danom prípade nastala tým, že na pozemku parc.č. XXX/X bola postavená príjazdová cesta, ako aj z hľadiska právneho, keďže predmetná parcela č. XXX/X by mala byť na LV č. XXXX J..Ú.. R. Q. zapísaná ako „komunikácia“. Uvedená príjazdová cesta v súčasnosti slúži na to, aby zabezpečovala trvalý prístup k pozemkom žalovaných 1 až 4, čo zakladá zmenu pomerov a čím vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom žalobcu a výhodou žalovaných. Uvedené odôvodňuje zrušenie vecného bremena. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav nastal zavinením niektorého z účastníkov tohto vzťahu. Žalobca uviedol, že je vlastníkom sporného pozemku parc.č. XXX/XX - ornej pôdy o výmere 106 m2, ktorý je však pre jeho potreby absolútne nevyužiteľný, nakoľko ide o zanedbaný, rokmi neudržiavaný a nevyužívaný pozemok, čo bolo zadokumentované aj pri ohliadke predmetnej nehnuteľnosti súdom zo dňa 20. 10. 2012, ako aj predloženou fotodokumentáciou žalobcu. Domová nehnuteľnosť susediaca s pozemkom par.č. XXX/XX je vo vlastníctve bývalej manželky žalobcu, ide o rodinný dom s.č. XXX postavený na parc.č. XXX/X, ku ktorému má byť pričlenený aj sporný pozemok, a to ako odstavná plocha na garážovanie motorových vozidiel, avšak vzhľadom na existujúce právo vecného bremena, t.j. právo prechodu pešo a vzhľadom na skutočnosť, že sporný pozemok je v katastri vedený ako orná pôda, nie je možné tento pozemok využívať pre žiadne potreby žalobcu a jeho blízkych rodinných príslušníkov. Žalobca upriamil pozornosť na konanie žalovaných 1 až 4, ktoré je účelové, pomstychtivé a prieči sa dobrým mravom, o čom svedčí skutočnosť, že hoci žalovaní 1 až 4 predmetný pozemok vôbec nevyužívajú na prechod ku svojim pozemkom, nie sú ochotní sa práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vzdať. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že žalobca má v úmysle sporný pozemok previesť na svojich rodinných príslušníkov, avšak v dôsledku vecného bremena zaťažujúceho túto nehnuteľnosť sa stáva táto nehnuteľnosť pre akéhokoľvek vlastníka nevyužiteľná, čo je v rozpore s ústavou garantovaným vlastníckym právom. K tejto okolnosti žalobca opakovane v konaní navrhol vypočuť ako svedka vlastníka susednej nehnuteľnosti - rodinného domu s.č. XXX, postaveného na parc.č. XXX/X, T..S.. N.. K. O., ale súd prvej inštancie návrh tohto dôkazu odmietol ako nedôvodný. Uvedená svedkyňa pritom mala dosvedčiť, že žalovaní cez pozemok parc. č. XXX/XX neprechádzajú, čo žalovaní 1 až 4 sami potvrdili vo svojej výpovedi dňa 24. 10. 2012. Žalovaný si zároveň v odvolaní uplatniť náhradu trov odvolacieho konania. 6/ Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadrili zhodne žalovaní 1, 2 tak, že dôvody odvolania žalobcu označili za neoprávnené, účelové a zavádzajúce. Žalobcom navrhované zrušenie práva vecného bremena pre žalobcu nemá žiadny význam, nebýva tam - príslušný dom vlastní bývalá manželka žalobcu; v predmetnom pozemku sú ale pre žalovaných uložené inžinierske siete k ich rodinným domom. Za nimi je ďalší nezastavaný stavebný pozemok. Nie je pravdivé tvrdenie, že cesta je súkromná. Žalovaní 1, 2 zjavne navrhovali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 7/ Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadrili aj žalovaní 3 a 4. K námietke žalobcu v jeho odvolaní, že odôvodnenie rozsudku prvoinštančného súdu má nedostatky, uviedli, že právo na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaväzuje súdy k odôvodňovaniu rozhodnutí, avšak nemôže byť chápané tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že sa v ňom súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, keď že sa náležitým spôsobom vysporiadal s tými skutočnosťami, ktoré boli relevantné pre rozhodnutie v prejednávanej veci. Súd zrekapituloval, čoho sa žalobca v konaní domáhal, tiež ako sa k žalobe vyjadrili žalovaní a uviedol, v akom rozsahu vykonal dokazovanie. Poukázal na to, ktoré skutočnosti mal za preukázané aj ako vec posúdil po právnej stránke. Tvrdenia žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia preto neobstoja. Žalobca v odvolaní poukazoval na zmenu pomerov, ktorá nastala a ktorou vznikol hrubý nepomer medzi výhodou oprávneného z vecného bremena a medzi povinnosťou povinného z vecného bremena. Poukazoval na to, že samotní žalovaní 1 až 4 sporný pozemok nevyužívajú a že na trvaní vecného bremena zotrvávajú len preto, aby poškodili žalobcu. Súd podľa názoru žalobcu tiež nezohľadňoval, že má v úmysle predmetný pozemok previesť na rodinných príslušníkov. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ale dospel k jednoznačnému záveru, že k zmene pomerov neprišlo, keď žalovaní 1 až 2 nemajú žiadnu možnosť prístupu k nehnuteľnostiam, ktoré sú v ich vlastníctve. V prípade žalovaných 3 a 4 dospel k záveru, že zrušenie vecného bremena by výrazne skomplikovalo situáciu žalovaných, avšak žalobcu trvanie vecného bremena žiadnym zásadnejším spôsobom neobmedzuje. Nemožno preto hovoriť o hrubom nepomere medzi právami a povinnosťami, na ktoré žalobca poukazuje a ktorý je základným predpokladom na to, aby mohlo prísť k zrušeniu vecného bremena. Závery súdu prvej inštancie žalovaní 3 a 4 považujú za správne, tieto vyplývajú z riadne a úplne zisteného skutkového stavu. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie navrhli žalovaní 3 a 4 ako vecne správny potvrdiť a priznať im trovy odvolacieho konania. 8/ Na vyjadrenia žalovaných 1 až 4 reagoval žalobca písomným vyjadrením ( replika ), v ktorom zopakoval, že právo prechodu cez parcelu č. XXX/XX, ktorú vlastní, bolo zriadené pre vlastníkov parcely č. XXX/X ( I., I. ) a parc.č. XXX/X ( J., H. ). Podľa výpisu z LV č. XXXX jestvuje pozemná komunikácia na parc.č. XXX/X, ktorá má viacerých vlastníkov, o.i. sú vlastníkmi tejto parcely tiež žalovaní 1 a 2, t.j. majú zabezpečený prístup k tomuto pozemku, a aj ho využívajú. Žalovaní 3 a 4 majú rovnako zabezpečený prístup na svoju parcelu č. XXX/X, a to cez susedné parcely č. XXX/X O. Č.. XXX/X, ktorých vlastníkom je N.. H.. Ide o susediace parcely s parcelou č. XXX/XX. Prístup je zabezpečený pomocou vybudovanej betónovej cesty a tento prístup - prejazd autom - využívajú aj žalovaní 3 a 4, vlastníci parcely č. XXX/ X. Tento prístup nevyužívajú žalovaní 1 a 2, nakoľko títo majú zabezpečený prístup z parcely č. XXX/ X. Právo prechodu peši cez parcelu č. XXX/XX nevyužíva ani jeden z vlastníkov pozemkov, pre ktoré je zriadené právo vecného bremena spočívajúce v práve prechodu, a to už viac než 4 roky, čo dosvedčuje aj kamerový systém nainštalovaný v decembri 2014 na parcele č. XXX/X ( so súhlasom majiteľky ) certifikovanou spoločnosťou. Výstupy z kamerového systému je možné dodať na nosiči dát. Vlastníci parciel č. XXX/X O. Č.. XXX/X sa nikdy nijako nepodieľali na údržbe pozemku parc.č. XXX/XX, ani nemali záujem pomôcť udržiavať pozemok v čo najlepšom stave pre umožnenie prechodu, nemali teda zrejme ani záujem a ani potrebu ho užívať, nakoľko využívajú iný prístup ( cez parcely č. XXX/X O. Č.. XXX/X ), ktorý im umožňuje prístup k pozemkom pomocou motorového vozidla od hlavnej cesty. Inžinierske siete položené na pozemku parc.č. XXX/XX nie sú predmetom sporu, ani vecného bremena a boli položené bez súhlasu vlastníka pozemku. Žalobca je ochotný poskytnúť finančnú náhradu žalovaným za zrušenie vecného bremena, v zmysle existujúcej právnej úpravy, podľa ktorej je hodnota ornej pôdy pre kat. úz. R. Q. X,XXXX E.X. 9/ Na vyjadrenie žalobcu sa vyjadrili ( duplika ) žalovaní 1 a 2 písomne tak, že novovybudovaná cesta na pozemku rodiny H. vznikla na základe potreb, nakoľko žalobca prechod - a to akýkoľvek - cez parcelu č. 124/12 znemožnil. Doteraz je tam hlina, burina, hrbole, v prípade dažďa blato. Rodina X.. I. P. W. H. využíva len na základe dohody s rodinou H.. Novovybudovaná cesta na prac.č. 128/5 vznikla z rovnakého dôvodu. rodičia žalovaných 1, 2 X.. I. H. O. K. H.Á. prijali ponuku susedov z druhej strany a odkúpili ich pozemok, na ktorom vznikla potrebná nová príjazdová cesta. Cestu vybudovalo na vlastné náklady viacero majiteľov a ide o cestu súkromnú. Nie je pravdou, že prechod cez parcelu č. XXX/XX nepotrebujú. V tomto pozemku sú uložené siete - voda, elektrina, plyn pre ostatné príslušné rodinné domy ( I., H., K., H. ). Ďalej po nej potrebujú prejsť pracovníci týchto inštitúcií pri odpisovaní stavu počítadiel odberu. Kamerový systém zavedený žalobcom je irelevantný, a účelový. Keď sa po parc.č. XXX/XX nedá prejsť ( napr. v dôsledku zlého povrchu zeminy ), všetci musia chodiť po pozemku rodiny H., čo je ale pozemok súkromný. Stačilo by udržiavať parc. č. XXX/XX, čo je ale povinnosťou majiteľa. Keď ju do priechodného stavu dali ostatní stavebníci rodinných domov, čo ich stálo nemalé peniaze, žalobca povrch ( makadam ) vybagroval, odviezol nevedno kam a odvtedy sa slušnou obuvou po tejto parcele prejsť nedá. Nie je pravdou, že siete v pozemku parc.č. XXX/XX boli položené bez vedomia alebo súhlasu žalobcu. Bolo vydané stavebné povolenie, ku ktorému sa každý majiteľ dotknutých parciel vyjadruje. Dokonca žalobca niektorým stavebníkom vtedy ponúkol pomoc pri vybavovaní sietí a súvisiacich záležitostí na príslušných úradoch. Vybudované siete v parc.č. XXX/XX sú majetkom elektrární, plynární a vodární. Napriek tomu od žalovaných 1, 2 žalobca požadoval, aby si siete preložili inam. Súčasťou stavebného povolenia pre rodinný dom žalovaných 1, 2 je aj dvojgaráž a žalobca s manželkou vtedy s projektom súhlasili, z ich strany neboli žiadne námietky. Niekoľko rokov vlečúce sa konanie a správanie žalobcu je pre žalovaných 1, 2 nepochopiteľné, žalovaní 1, 2 nerozumejú prečo. Pri kúpe parcely na prelome rokov 1992/1993, na ktorej stojí rodinný dom žalovaných 1, 2 nič nenasvedčovalo budúcim nepríjemným zámerom žalobcu vtedy bol naopak veľmi ústretový a ochotný, aj v prípade budovania sietí a príjazdovej cesty na jeho parcele. Žalovaní nesúhlasia so zrušením vecného bremena ani s peňažným vyrovnaním z akejkoľvek strany či akéhokoľvek dôvodu. 10/ Na ostatné písomné vyjadrenie žalovaných 1, 2 opätovne písomne reagoval žalobca ( podanie doručené odvolaciemu súdu dňa 30. 12. 2016, č.l. 159 spisu ), v ktorom žalobca uviedol, že sami žalovaní potvrdzujú, že k svojím domom majú prístup cez novovybudované komunikácie. Skutočnosť, že na parcele sú vybudované inžinierske siete nie je dôvodom, pre ktorý by nemohlo dôjsť k zrušeniu vecného bremena. Správcovia inžinierskych sietí majú svoje práva a povinnosti zakotvené v iných zákonoch a žalovaní nepredložili žiadny dôkaz o tom, že by títo nemohli vykonávať svoju činnosť. Žalovaným uniká, že majú zriadené cez parcelu č. XXX/XX len právo prechodu, a to peši, ktoré bolo predmetom súdneho konania. Právoplatný rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 16Co 156/01 v kópii pripojil k vyjadreniu. Predmetné písomné vyjadrenie žalobcu už odvolací súd ďalej stranám sporu nedoručoval, keďže toto neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, také, ktoré by neboli známe stranám sporu ( § 374 ods. 3 CSP ). 11/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 13/ Podľa § 151p ods. 3 veta prvá Obč. zák. ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. 14/ Citované ustanovenie zákona rieši stav, kedy pre zmenu pomerov vznikne hrubý nepomer medzi zaťažením vlastníka nehnuteľnosti a výhodou oprávneného, kedy už nemožno spravodlivo trvať na ďalšom trvaní práva vecného bremena. O zrušení vecného bremena v dôsledku zmeny pomerov môže rozhodnúť iba súd. Predpokladom vydania súdneho rozhodnutia je splnenie podmienok vyžadovaných zákonom v ust. § 151p ods. 3 Obč.zák. : a) trvalá zmena pomerov, b) hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného a c) príčinná súvislosť medzi a) a b). Zákon bližšie nešpecifikuje, čo možno chápať ako zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu úpravy rozsahu a obsahu vecného bremena. Zmena môže spočívať ako v zmene objektívnych okolností, tak i osobných pomeroch účastníkov, pokiaľ sa výrazným spôsobom dotknú ďalšieho obsahu či trvania vecného bremena. Právne významný je len hrubý nepomer, ktorý vznikol v dôsledku zmeny pomerov. Riešenie tejto otázky je rovnako zákon prenecháva na uváženie súdu, v konkrétnom prípade hrubý nepomer musí vždy nastať po zmene pomerov a nie pred ním. Uvedené si vyžaduje porovnanie stavu v dobe rozhodovania súdu s dobou, kedy bolo vecné bremeno zriadené. Pri rozhodovaní o obmedzení alebo zrušení vecného bremena v dôsledku zmeny pomerov je potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti veci. Predovšetkým je nutné zistiť, či došlo k zmene pomerov a v kladnom prípade posúdiť, nakoľko mala táto zmena pomerov vplyv na spôsob výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ako sa prejavila na užívaní nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom a tiež vziať do úvahy ujmu, ktorá vznikne oprávnenému v dôsledku obmedzenia alebo zrušenia vecného bremena, s prípadnou ujmou, ktorá vznikla vlastníkovi zaťaženého pozemku v dôsledku zmeny pomerov. 15/ Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď žalobu žalobcu zamietol. Vo svojom rozhodnutí sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie relevantné a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom, že v prejednávanej veci nenastala taká zmena pomerov účastníkov, ktorá by mala za následok hrubý nepomer medzi výhodou oprávnených osôb z vecného bremena ( žalovaných ) a nevýhodou povinnej osoby ( žalobcu ). Dôvodom na zrušenie vecného bremena nemôže byť úmysel žalobcu previesť pozemok parc.č. XXX/XX na svojich rodinných príslušníkov. Skutočnosť, že v súčasnosti slúžia žalovaným ako príjazdové cesty k ich nehnuteľnostiam novovybudované príjazdové komunikácie nepredstavuje takú zmenu pomerov, ktorá by vytvárala hrubý nepomer medzi výhodou žalovaných a povinnosťou žalobcu, a ktorá by tak odôvodňovala zrušenie práva vecného bremena. Možnosť využívať spomínané novovybudované komunikácie totiž nie je trvalá. V prípade žalovaných 1, 2, ktorí sú spoluvlastníkmi novovybudovanej príjazdovej cesty na parc.č. XXX/X ( vedenej na LV č. XXXX pre kat. úz. R. Q. ) ide o súkromný pozemok, kde práva žalobcov 1, 2 sú obmedzené právami ostatných spoluvlastníkov. V prípade žalovaných 3 a 4 je ich využívanie prejazdu k ich nehnuteľnosti možné len s ohľadom na dobrú vôľu rodiny H., ktorí im takýto prejazd cez ich súkromný pozemok umožňujú, toto oprávnenie však nemá žiadny právny základ ( nevyplýva napr. zo zákona, zo zmluvy a pod. ). Predovšetkým ale nebolo zistené, že by existencia práva vecného bremena spočívajúca v práve prechodu cez pozemok parc.č. XXX/XX žalobcu akokoľvek zaťažovala - samotný žalobca potvrdil, že žije trvalo v zahraničí a pozemok nijako nevyužíva. Odvolací súd sa preto so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnej veci nebola zistená taká zmena pomerov, ktorá by mala za následok hrubý nepomer medzi výhodou oprávnených a nevýhodou povinnej osoby z práva vecného bremena, stotožnil. Ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, že nevyhovel jeho návrhu na vypočutie K. O. ako svedkyne v konaní; uvedená svedkyňa sa mala vyjadriť k tvrdeniu, že žalovaní 1, 2, 3 a 4 nevyužívajú prechod cez pozemok parc.č. XXX/XX vo vlastníctve žalobcu, čo však v konaní nebolo sporné; uvedené potvrdili vo svojich výpovediach samotní žalovaní. Nebolo preto nutné vypočuť na toto tvrdenie svedkyňu navrhnutú žalobcom. 16/ Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. ( v znení účinnom do 30. 6. 2016 ). 17/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní 1, 2, 3 a 4 mali v odvolacom konaní plný úspech, preto im vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).