Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/345/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711215617 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1711215617.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský úd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeným: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému: Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Č.. X, W., o zaplatenie 367,63 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 15. marca 2016 č.k. 6C 111/2012-96 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e. V časti týkajúcej sa trov konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa od žalovaného domáhal zaplatenia sumy vo výške 367,63 eur s príslušenstvom. Konštatoval, že žalobca neskôr špecifikoval sumu 57,99 eur ako 33,20 eur za výber z bankomatu, suma 16,60 eur poplatok za omeškanie, vo zvyšnej časti rozdielu vo výške 8,19 eur na žalobe netrval. 2. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci na základe listinných dôkazov bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p."), účinného do 30.6.2016, podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať?v drobných sporoch, ktorým bol podľa § 200ea O.s.p. konanie, predmetom ktorého je suma 1000 eur. 3. Vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom žalobcu, Zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou zo dňa 24.9.2008, Zmluvou - žiadosťou o vydanie/aktiváciu kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 12.5.2005, Všeobecnými obchodnými podmienkami, výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu VÚB, a.s. a dospel k názoru, že nárok žalobcu je premlčaný. 4. Konštatoval, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 24.9.2008 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca požiadal dňa 12.5.2005 postupcu o vydanie/aktiváciu kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. s úverovým limitom 12.000,00 Sk. Výpoveďou zo dňa 19.9.2005 oznámil postupca žalovanému, že vzhľadom k tomu, že napriek zaslanej výzve neuhradil dlžnú pohľadávku banky, ktorá vznikla z titulu nedodržania Obchodných podmienok VÚB, a.s. vypovedá zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty. Zmluva zanikla dňom nasledujúcim po doručení výpovede. K 19.9.2005 bola celková výška dlžnej sumy 13.358,80 Sk. Splatnosť pohľadávky postupca stanovil do 15 dní od doručenia výpovede s tým, že v opačnom prípade bude nútený pristúpiť k jej vymáhaniu. Žalovaný si prevzal výpoveď zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty dňa 5.10.2005. 5. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 657. § 658 ods. 1, § 52 ods. 1, 2. 3, § 53 ods. 1,4 § 54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1 a 2, § 101, 102 a 103 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. 6. Vyslovil, že pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Keďže mal preukázané, že výška pohľadávky ku dňu 19.9.2005 bola splatná v lehote 15 dní od doručenia výpovede, teda dňa 21.10.2005 (žalovaný si prevzal výpoveď zmluvy dňa 5.10.2005) a žaloba na súd bola podaná dňa 15.11.2011, považoval nárok žalobcu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka za premlčaný. 7. Poukázal na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy súd aj bez návrhu prihliada na nemožnosť uplatnenia práva, vrátane jeho premlčania, z ktorého dôvodu žalobu žalobcu zamietol. súd návrh zamietol. 8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s tým, že nakoľko navrhovateľ (žalobca) nebol v konaní úspešný, náhradu trov konania mu nepriznal. 9. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a žiadal ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu nedostatočne vykonaného dokazovania a nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s jeho aplikáciou ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľov, ktoré nadobudlo účinnosť až dňa 1.5.2014 a žalobou si uplatnil nárok dňa 15.11.2011. Poukázal na čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a nálezy Ústavného súdu SR z 24.5.1995 PL.ÚS 168/95 a z 3.3.1996 PL.ÚS 36/95, s poukazom na princíp zákazu retroaktivity, čl. 125 ods. 1 písm. a/, čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, Nález ÚS SR z 8.3.2011, III.ÚS 348/06s tým, že zásada prezumpcie ústavnosti dotknutej právnej normy obsiahnutej v právnom predpise nižšej právnej sily je v danom prípade irelevantná, pretože v danom prípade dotknutý orgán verejnej moci uplatní zásadu ústavne konformného výkladu a uplatňovania dotknutých právnych noriem, preto musí podľa neho priamo aplikovať ústavnú normu alebo dotknutú právnu normu obsiahnutú v právnom predpise nižšej právnej sily tak, aby jej uplatnenie bolo v súlade s dotknutou ústavnou normou. Zastával názor, že aplikáciou ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľov dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu podľa čl.1 ods. 1 a 2 Ústavy SR, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 12 a 2 Ústavy SRE a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa čl. 46 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu rovnosti účastníkov súdneho konania garantovanej čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Uviedol, že právna úprava v SR do 30.4.2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Aplikáciou ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľov na prebiehajúce súdne konanie bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k podaniu žaloby na začatie konania, došlo podľa neho k zotretiu princípu právnej istoty ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. Bol toho názoru, že prijatím ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľov došlo k porušeniu Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami garantovaného práva prístupu k nestrannému súdu a narušeniu zásady rovnosti účastníkov konania a nestrannosti súdu, ktorá sa v civilnom procese prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a procesného postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd. Priamym aplikovaním ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa súd prvej inštancie tiež podľa neho porušil zásadu stanovenú v čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorej výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s Ústavou SR, navyše vzniká reálna hrozba, že by tak súd spôsobil žalobcovi škodu. Poukázal na uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 17.7.2015, sp.zn. 36C 117/2014, ktorým prerušil konanie až do právoplatného skončenia konania na Ústavnom súde SR, nakoľko podal Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o určenie, že ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je v nesúlade s ustanoveniami čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. 10. Žalovaný odvolací návrh nepodal. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) a skutkovým stavom súdu prvej inštancie, ktorý nepotreboval doplniť (§ 383 C.s.p.), keďže nepovažoval za potrebné zopakovať ani doplniť ním vykonané dokazovanie (§ 385 ods. 1 C.s.p.), prejednal vec bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 12. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta C.s.p.). 14 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 16. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru zodpovedajúcemu aj ustálenej judikatúre, od ktorej sa ani odvolací súd neodklonil, preto nepovažoval odvolacie dôvody žalobcu za dôvodné. V danom prípade bolo potrebné posudzovať otázku premlčania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, a to vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu strán sporu. Takéto právne posúdenie je už v aplikačnej praxi súdov ustálené a odobrené aj Ústavným súdom SR (I ÚS 402/2013 zo dňa 19.6.2013) a rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR (napr. 3MCdo 14/2014 zo dňa 21.4.2015, 2MCdo 2/2015 zo dňa 29.2.2016). Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. doplnením ust. § 52 ods. 2 definitívne normatívne vyriešila jeho aplikáciu tým, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy práva obchodného. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania. I keď je toto ustanovenie účinné od 1.5.2014, predstavuje výkladový status, ktorého cieľom je iba expresis verbis vyjadriť aj dovtedy platné pravidlo predmetného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom (občanom) so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy. Na plynutie času a jeho dôsledky, vrátane premlčania, sa tak aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. 17. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní namietal aplikáciu ust. § 5b, ktoré ustanovenie bolo do zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zavedené s účinnosťou od 1.5.2014 novelou č. 102/2014 Z.z. argumentujúc tým, že ho možno použiť ako hmotnoprávne ustanovenie len na tie právne vzťahy, ktoré vznikli po jeho účinnosti, nebolo možné sa s jeho argumentáciou stotožniť. Podľa ust.§ 5b zákona č. 2508/2007 Z.z. v znení novely č.102/2014 Z.z., účinnej od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúcemu voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ustanovenie § 5b má procesnoprávny charakter, nakoľko pojednáva o rozhodovaní orgánu, čo je jeho procesná činnosť, a zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní so spotrebiteľským charakterom preskúmať, či nárok nie je premlčaný, resp. či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by znemožňovala nárok priznať. Napriek tomu, že samotné premlčanie má charakter hmotnoprávny, procesná povaha cit. ustanovenia § 5b vyplýva z jeho znenia, ktoré normuje predovšetkým procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Keďže ide teda o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej novely, platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bolo účinné ust. § 5b cit. zákona, bol súd prvej inštancie povinný ho aplikovať, i keď súdne konanie nezačalo pred jeho účinnosťou. Ide o režim okamžitej aplikability, ktorý sa uplatňuje pri procesných predpisoch. Tento výklad je v súlade aj so Stanoviskom občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave prijatom na jeho rokovaní dňa 5.2.2015, podľa ktorého ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, účinného od 1.5.20014, je možné aplikovať aj na konania začaté pred jeho účinnosťou, t.j. aj na konania začaté pred 1.5.2014. 18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 19. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza súd zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) alebo zo zásady zodpovednosti za zavinenie. Zásada zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania. Len v sporovom konaní sa totiž dá hovoriť o úspechu, resp. neúspechu účastníka konania. 20. Kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. V danom prípade vo veci samej mal plný úspech v konaní žalovaný, preto žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania a pokiaľ by mu boli v konaní súdu prvej inštancie trovy konania vznikli, aj nárok na ich náhradu. 21. Súd prvej inštancie preto pri správnej aplikácii ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), účinného v čase jeho rozhodovania, si neprávne toto ustanovenie vyložil, keď rozhodol, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal (tomuto nárok ako neúspešnému v konaní na náhradu trov konania ani vzniknúť nemohol) a v odôvodnení svojho rozhodnutia nesprávne uviedol, že nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný, náhradu trov konania mu nepriznal. 22. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. c/ a b/ C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.), v ktorom sa bude riadiť právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.) a rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.