Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/120/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712204935 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1712204935.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej, v právnej veci žalobcov: 1/ W. X., A.. X.XX.XXXX, W. D. X, D., zastúpená žalobcom 2/, 2/ P.. G.. U. X., A.. X.XX.XXXX, W. D. X, D., proti žalovanému: Slovenská republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 27. novembra 2015, č. k. 10C/56/2012-214, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e. Žalovaný m á právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni 1/ úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne z istiny vo výške 7 350,- € od 9.1.2012 do zaplatenia a v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 2/ úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne z istiny vo výške 7 350,- € od 9.1.2012 do zaplatenia. Ďalej žalobu zamietol a uložil žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 19,64 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Svoj rozsudok právne odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, 2 a 3, § 6 ods. 1, 2, 3 a 4 a § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 21.5.2008 vydal Okresný súd Pezinok poverenie pre súdnu exekútorku P.. Y. P. vo veci oprávneného PEREX, a. s. proti povinnému G.. U. X. na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu 123 140,50 Sk, trovy exekučného konania 500,- Sk a trovy exekúcie. Dňa 5.6.2008 vydala súdna exekútorka P.. Y. P. upovedomenie o začatí exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Bratislava V s. č. 11C/287/1997-199 z 5.10.2004, ktorý sa stal právoplatným dňa 20.3.2008 a vykonateľným dňa 25.3.2008, rozsudku č. k. 5Co/242/2005-283, ktorý vydal Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 4.12.2007 a ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 20.3.2008, ktorým sa ukladá povinnému žalobcovi 2/ zaplatiť trovy konania v prvostupňovom konaní vo výške 69 870,- Sk, trovy v odvolacom konaní vo výške 53 270,50 Sk, pohľadávky na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v sume 123 140,50 Sk, súdny poplatok za vydanie poverenia v sume 500,- Sk, trovy právneho zastúpenia vo veci exekúcie v sume 5 795,- Sk. Súdna exekútorka upovedomila povinného aj o tom, že exekúciu vykoná predajom nehnuteľnosti a zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti povinného zapísané na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie P. A. Ž., a to parcela registra „C“ č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a stavby súpisné číslo XX Y. XX. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému a manželke povinného doručené dňa 13.6.2008. Povinný mailom na Okresný súd Pezinok dňa 13.06.2008 podal námietky proti exekúcii na základe doručeného upovedomenia o začatí exekúcie. Povinnému nebola známa skutočnosť, o existencii rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 5Co/242/2005-283 zo 4.12.2007. Povinný žiadal, aby súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a ju zastavil. Manželka povinného podala dňa 30.6.2008 na exekútorský úrad námietky proti exekúcii, žiadala, aby ju súd vyhlásil za neprípustnú a ju zastavil. Námietky povinného boli dourčené súdnej exekútorke dňa 16.6.2008 a doručené súdu dňa 19.6.2008. Námietky manželky povinného boli doručené súdu dňa 7.7.2008. Povinný listom doručeným súdnej exekútorke dňa 11.7.2008 oznámil, že obchodná spoločnosť SLOVMONTAN s. r. o. odstúpila od kúpy nehnuteľností parcela č. 119/3 a rodinného domu súpisné číslo 66, čím im vznikla škoda v sume 21 250 000,- Sk. Dňa 11.7.2008 vydala súdna exekútorka opravné upovedomenie o začatí exekúcie s opravou chyby v písaní spočívajúcej v nesprávnom označení názvu odvolacieho súdu, kedy bol označený Krajský súd v Banskej Bystrici, pričom správne mal byť označený Krajský súd v Bratislave. Proti opravnému upovedomeniu podal povinným mailom dňa 29.7.2008 na Okresný súd Pezinok námietky, žiadal vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a aby ju súd zastavil. Námietky boli súdnej exekútorke doručené dňa 30.7.2008 a 12.8.2008. Súdna exekútorka doručila námietky exekučnému súdu dňa 18.8.2008. Podľa výpisu listu vlastníctva č. XXX pre O. Ú.N. P. A. Ž. bolo ku dňu 12.6.2008 na parcelu č. XXX/X a rodinný dom súpisné číslo XX zriadené záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a. s., a na parcelu č. XXX/X Y. XXX/X a stavbu kaštieľa súpisné číslo XX exekučné záložné právo č. EX 365/2002. Dňa 29.1.2009 podal povinný sťažnosť na Okresný súd Pezinok, že nebolo rozhodnuté o jeho návrhu na priznanie oslobodenia od platenia súdneho poplatku ako aj o námietkach voči upovedomeniu o začatí exekúcie. Okresný súd Pezinok uznesením sp. zn. 31Er/2366/2008 z 2.2.2009 zamietol námietky proti exekúcii. Uznesenie sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 6.2.2009. Povinný dňa 17.2.2009 podal súdnej exekútorke návrh na povolenie odkladu s návrhom na zastavenie exekúcie. Návrh bol exekučnému súdu predložený 20.2.2009. Predsedníčka Okresného súdu Pezinok listom z 24.2.2009 povinnému uviedla, že konanie o námietkach je postihnuté nedostatkom plynulosti konania. Za objektívne spôsobený prieťah v konaní pod sp. zn. 31Er/2366/2008 sa ospravedlnila. Okresný súd Pezinok uznesením sp. zn. 31Er/2366/2008 z 1.4.2009 zastavil exekúciu a zároveň rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.4.2009. Okresný súd Pezinok uznesením sp. zn. 31Er/2366/2008 z 22.1.2010 exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 18CoE/185/2010-169 z 31.12.2010 uznesenie Okresného súdu Pezinok č. k. 31Er/2366/2008-160 z 22.1.2010 v časti rozhodnutia o trovách konania zrušil. Okresný súd Pezinok uznesením č. k. 31Er/2366/2008-174 z 29.6.2011 nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov konania a ďalej rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 9.1.2012. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 18CoE/383/2011-184 z 30.11.2011 v napadnutej časti o trovách exekučného konania potvrdil. Žalobkyňa 1/ a žalobca 2/ podali dňa 10.2.2010 návrh na predbežné prerokovanie nároku podľa zákona č. 514/2003 Z. z. 3. Súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení ďalej podrobne zaoberal pojmom príčinná súvislosť (kauzálny nexus) v súvislosti so zodpovednosťou štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. K námietke prekážky začatého konania, ktorá skutočnosť predstavuje jednu z podmienok konania, súd prvej inštancie uviedol, že nezistil také okolnosti, pre ktoré by mohol ustáliť, že je dôvodná. Táto procesná námietka by sa mohla týkať iba nároku žalobcu 2/, avšak tento aj napriek tomu, že vychádza z rovnakého exekučného konania, nároky rozdelil tak, že v konaní pred Okresným súdom Bratislava I napáda iba čiastkové pochybenie súdnej exekútorky v tvrdenom nerešpektovaní § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom v konaní pred tunajším súdom uplatňuje nárok ako celok počnúc nezákonne vydaným upovedomením, jeho opravou, nerešpektovaním zákonom predpísanej lehoty na rozhodnutie o námietkach, príkorie spočívajúce v dĺžke celého exekučného konania, ktoré bolo postihnuté nedostatkom zákonnosti. Pre komplexnosť skutkových tvrdení a ich vzájomnú previazanosť nebolo možné konštatovať v prípade uplatneného nároku žalobcu 2/ v konaní pred Okresným súdom Bratislava I na základe žaloby z 21.8.2009, že ide čo do predmetu konania o totožný nárok. 4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že štát zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Žalobcovia sa vykreslením skutkových okolností vyhli tvrdeniu, že škoda im bola spôsobená nezákonne vydaným upovedomením o začatí exekúcie, ale domáhali sa svojho nároku v dôsledku tvrdenej nezákonnosti celého exekučného konania, teda nesprávneho úradného postupu, ktoré malo svoj podklad v nezákonne vydanom upovedomení o začatí exekúcie. Zároveň nesprávny úradný postup konštatovali aj v nedodržaní lehoty na rozhodnutie o námietkach do 60 dní od ich doručenia súdu. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo žalobcom doručené dňa 13.6.2008. Námietky proti exekúcii boli žalobkyňou 1/ podané dňa 30.6.2008 a doručené súdu dňa 7.7.2008. Námietky proti exekúcii žalobcu 2/ boli doručené súdnej exekútorke dňa 16.6.2008 a doručené súdu dňa 19.6.2008. Lehota na rozhodnutie o námietkach podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku plynie odo dňa doručenia námietok na súd. V prípade námietok žalobkyne 1/ táto lehota začala plynúť dňa 7.7.2008 a u žalobcu 2/ dňa 19.6.2008. Súd mal preto o námietkach žalobkyne 1/ rozhodnúť najneskôr do 5.9.2008 a o námietkach žalobcu 2/ do 18.8.2008. Súd však o námietkach rozhodol uznesením dňa 2.2.2009. Z uvedeného preto vyplýva, že súd nedodržal zákonom predpísanú lehotu na rozhodnutie o námietkach u žalobkyne 1/ v trvaní 151 dní (rozdiel v počte dní medzi 5.9.2008 a 2.2.2009) a u žalobcu 2/ v trvaní 169 dní (rozdiel v počte dní medzi 18.8.2008 a 2.2.2009). V konaní je právne významnou okolnosťou vybavenie sťažnosti na prieťahy v rozhodovaní o námietke zaujatosti podanej žalobcom 2/. Predsedníčka súdu vo vybavení sťažnosti konštatovala nedostatok v plynulosti rozhodovania o námietkach za čo sa sťažovateľovi ospravedlnila. Za tento prieťah v konaní prvoinštančný súd preto považoval ospravedlnenie predsedníčky súdu za dostatočné k náprave spôsobeného nedostatku úradného postupu v rozhodovaní o námietkach. Vo vzťahu k žalobkyni 1/ je potrebné uviesť, že táto sa so sťažnosťou na prieťahy na predsedníčku súdu neobrátila a teda ani jej nemohlo byť adresované ospravedlnenie. Aj pre nedostatok ospravedlnenia však súd konštatuje, že za prieťah v trvaní 151 dní nie je potrebné poskytnúť žalobkyni 1/ satisfakčnú náhradu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Ak by totiž žalobkyňa 1/ skutočne pociťovala ujmu spôsobenú prieťahmi v rozhodovaní o jej námietkach, nepochybne by aktívne konala v snahe zabrániť ďalším prieťahom spôsobujúcim príkorie a podala by taktiež sťažnosť na prieťahy v konaní. 5. O ďalšom priebehu exekučného konania považoval súd prvej inštancie za potrebné uviesť, že nebolo postihnuté nedostatkom plynulosti. Prvoinštančný súd sa nestotožnil s tvrdením o trvaní exekučného konania v dĺžke vyše 3,5 roka, teda od 5.6.2008 do 9.1.2012. Ak mala byť dĺžkou konania spôsobená žalobcom ujma majúca základ v obmedzení nakladania s vlastným majetkom rodinného domu a pozemku na ktorom je dom postavený, tak potom významnou právnou skutočnosťou je dátum právoplatnosti uznesenia zastavení exekúcie dňa 27.4.2009. Nepochybne preto trvanie zákonného podkladu pre obmedzenie nakladania s majetkom povinného a jeho manželky trvalo od 5.6.2008 do 27.4.2009, čo súd nepovažuje z hľadiska trvania za neprimerané. Dôležité je uviesť aj to, že ak malo byť príkorie a ujma spôsobená nemožnosťou voľne nakladať s rodinným domom súpisné číslo 66 postavenom na pozemku parcela registra „C“ č. XXX/X, a inými nehnuteľnosťami, tak z výpisu listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že na parcelu registra „C“ č. 119/3 a rodinný dom súpisné číslo bolo zriadené záložné právo Slovenskej sporiteľne, a. s. (Q. XXXX/XX) a na parcely registra „C“ č. XXX/X Y. Č.. XXX/ X a kaštieľ exekučné záložné právo (F. XXXX/XX), ktoré skutočnosti už pred upovedomením o začatí exekúcie predajom nehnuteľností predstavovalo právne skutočnosti, ktoré bránili vo voľnej dispozícii s týmto nehnuteľným majetkom a teda ujmu v priamej príčinnej súvislosti v postupom v exekučnej veci sp. zn. 31Er/2366/2008 žalobcovia v konaní nepreukázali. Za daného skutkového vymedzenia uplatneného nároku súd preto nevykonal dôkaz vypočutím súdnej exekútorky P.. Y. P., ani oboznámením spisu Okresnej prokuratúry Nové Zámky Pd 129/08, pretože žalobcovia súdu neuviedli, v čom mali mať tieto dôkazy význam pre objasnenie skutkového stavu v prejednávanej veci a zo samotného návrhu na vykonanie dôkazu jeho účelnosť nebola zrejmá. 6. V závere konania súd vzhľadom na procesný úkon navrhovateľov najskôr konanie v časti podľa § 96 O.s.p. zastavil a potom ostávajúcu časť predmetu konania, z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil za nedôvodnú a túto zamietol. 7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanému náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade hotových výdavkov na cestovné za účasť na pojednávaní dňa 13.6.2012 v sume 5,34 € (vzdialenosť mesto 24 km v norme 8,70 l/100 km, mimo mesto 26 km v norme 6,43 l/100 km, cena pohonnej hmoty 1,420 €/l), dňa 8.3.2013 v sume 5,22 € (vzdialenosť mesto 24 km v norme 8,70 l/100 km, mimo mesto 26 km v norme 6,43 l/100 km, cena pohonnej hmoty 1,389 €/l), dňa 21.6.2013 v sume 1,80 € (vlaková doprava 2. trieda), dňa 8.11.2013 v sume 1,80 € (vlaková doprava 2. trieda), dňa 4.2.2015 v sume 3,44 € (vlaková doprava 2. Trieda v sume 2,04 € a hromadná autobusová doprava v sume 1,40 €), dňa 27.11.2015 (vlaková doprava 2. trieda), spolu v sume 19,64 €. 8. Proti tomuto rozsudku v rozsahu zamietajúceho výroku a výroku o trovách konania podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, ktorí žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil. Svoje odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie po namietnutí práva na nestranný súd a tým aj vznesení námietky zaujatosti voči zákonnému sudcovi listom zo dňa 25.11.2015 (teda dva dni pred pojednávaním) prijal vnútorné rozhodnutie nevysporiadať sa s námietkou zaujatosti, o tejto námietke bezodkladne nekonal a nerozhodol. Namietali, že súd prvej inštancie nevypočul svedka G.. C. P. k otázke nemajetkovej ujmy, ktorá žalobcom vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným exekučným konaním. Tento svedok mal priamu a nesprostredkovanú, nezameniteľnú vedomosť o stave bezmocnosti, beznádeje a psychickom strádaní žalobcov, o neoprávnenom zásahu do ich práva na česť a dôstojnosť, k čomu by nedošlo, ak by Okresný súd Pezinok a súdna exekútorka P.. Y. P. nepochybili. Navrhovaný svedok je bývalý riaditeľ spoločnosti SLOVMONTAN s.r.o., s ktorou mali žalobcovia uzatvorenú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve na predaj nehnuteľností na LV č. XXX O.. Ú.. P. A. Ž.. Podľa žalobcov je nesporné, že by im nevznikla nemajetková ujma, ak by Okresný súd Pezinok a súdna exekútorka P.. Y. P. nekonali nezákonne tak v súvislosti s nemožnosťou plniť zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ako aj v súvislosti s neakceptovateľne dlhým exekučným konaním. Postup súdu prvej inštancie vnímajú žalobcovia ako pomstu za zrušenie nezákonného rozhodnutia č. k. 10C/56/2010-70 zo dňa 13.6.2012. Ďalej uviedli, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdením žalobcov, že nie sú povinní preukazovať vznik nemajetkovej ujmy, ktorá im vznikla z dôvodu ich pocitov neistoty, právnej neistoty o výsledok zjavne nezákonného konania Okresného súdu Pezinok a exekútorky, keď neoprávnený zásah do ich základných práv a slobôd a pokojného stavu trval neprimerane dlho, viac ako 3,5 roka od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a zákazu nakladať s ich majetkom. Súd mal možnosť žalobcov vypočuť na prvom pojednávaní, na ktorom sa zúčastnili, avšak súd ich nevypočul a uchýlil sa k nezákonnému rozhodnutiu 13.6.2012 (hoc bol zo strany žalobcu 2/ upozornený, že takéto rozhodnutie nemôže mať oporu v zákone). Žalobcovia namietali tiež proti odôvodneniu napadnutého rozsudku v časti, v ktorej je uvedené, že súd sa oboznámil s ostatným obsahom súdneho spisu. Z obsahu odôvodnenia nie je dostatočne a nezameniteľne zrozumiteľné, čo je súdom tvrdený ostatný obsah spisu, teda napadnutý rozsudok je podľa žalobcov nepreskúmateľný. Nedáva odpoveď na to, prečo súd prvej inštancie obstaral dôkazy do spisu z iných súdov, avšak s obsahom týchto dôkazov komplexne neoboznámil žalobcov, neumožnil im nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa v primeranej lehote a neumožnil im navrhnúť ďalšie dôkazy. 9. Voči výroku o trovách konania žalobcovia namietali, že nie je správny, s vyčíslením trov konania žalovaného sa nemohli oboznámiť pred vydaním napadnutého rozsudku a namietať ich čo do výšky. Tvrdia, že žalovanému trovy nevznikli, žalovaný a súd prvej inštancie to žalobcom nepreukázali, že by žalovaný za obdobie rokov 2012 a nasledujúcich vyčíslené náklady evidovalo vo svojich účtovných knihách. 10. Súd prvej inštancie podľa žalobcov hrubo a neakceptovateľne tendenčne porušil ľudské práva a základné slobody žalobcov. Napadnutý rozsudok odporuje požiadavke na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie. V konaní došlo vinou súdu prvej inštancie k viacerým pochybeniam vykazujúcim známky tzv. tajnej justície, čo malo za následok odňatie možnosti žalobcov riadne konať pred súdom. Postup súdu bol ústavne nekonformný, nebol súladný s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a tobôž s rozhodovacou praxou ESĽP v obdobných veciach odškodňovania obetí exekučného konania, ktoré sa ukázalo ako zjavne nezákonné. Súd prvej inštancie mal od začiatku tendenciu zbaviť sa veci aj na úkor spravodlivosti súdneho konania, keď do účelového zastavenia konania už 13.6.2012 bol neprípustne vmanévrovaný žalovaným. Žalobcovia poukázali na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä na rozhodnutie vo veci Y. Q.. S., Č.. X. XXXXX/XX, ale aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Českej republiky. Vzhľadom na rozhodovaciu prax vyšších súdov sa v prípade prieťahov zavinených súdom a neprimeranej dĺžky exekučného konania nemajetková ujma nepreukazuje. Súdu prvej inštancie neprislúcha skúmať prieťahy v konaní. Namietali, že v exekučnom konaní došlo k porušeniu zásady špeciality zo strany súdu a to odignorovaním povinnosti uloženej súdu podľa § 50 ods. 2 exekučného poriadku. Tvrdenie súdu, že konanie nebolo postihnuté nedostatkom plynulosti nie je správne. Tam, kde zákon stanoví lehotu pre určitý úkon súdu či pre vydanie rozhodnutia, neuplatní sa obecná zásada o primeranosti celkovej doby konania. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo vysporiadať sa s tým, či súd prvej inštancie splnil povinnosť mu uloženú zákonom - rozhodnúť o námietkach proti exekúcií v lehote 60 dní. Závery súdu prvej inštancie, že žalobcovia nepreukázali príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a nemajetkovou ujmou im vzniknutou, sú arbitrárne., najmä ak súd prvej inštancie nevypočul svedka G.. C. P., teda neobjektivizoval intenzitu neoprávneného zásahu do integrity žalobcov. Závery súdu prvej inštancie, že exekučné konanie nebolo postihnuté nedostatkom plynulosti, dokumentujú, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil, tvrdenia súdu prvej inštancie sú krajne svojvoľné a z ústavnoprávneho hľadiska arbitrárne a neudržateľné. 11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov v stanovenej lehote nevyjadril. 12. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nemožno priznať úspech, pretože súd prvej inštancie náležíte zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 14. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.), pričom námietky žalobcov nepovažoval za dôvodné. 15. Žalobcovia v úvode svojho odvolania poukázali na podanie zo dňa 25.11.2015, ktoré podľa ich názoru obsahuje nimi vznesenú námietku zaujatosti, s ktorou sa súd prvej inštancie nevysporiadal. V predmetnom podaní je uvedené, že žalobcovia majú za to, že Okresný súd Pezinok aj vzhľadom na tomu predchádzajúce tendenčné rozhodnutie proti žalobcom (zrušené Krajským súdom v Bratislave), ako ja na iné skutočnosti, nie je nestranným súdom v tejto veci, keď Okresný súd Pezinok nesie spoluzodpovednosť za zjavne nezákonné exekučné konanie a tým aj zodpovednosť za majetkovú ujmu spôsobenú žalobcom. Odvolací súd má za to, že podanie s takýmto obsahom nemožno vyhodnotiť ako námietku zaujatosti. Námietka zaujatosti môže v zmysle ustanovení § 14 ods. 1 a 2 v spojení s § 17 O.s.p. (účinných v čase, kedy bolo urobené predmetné podanie) smerovať len voči určitým osobám, nie voči súdu ako inštitúcií. Preto súd prvej inštancie nepochybil, keď na takéto podanie neprihliadal. Okrem toho odvolací súd uvádza, že aj keby malo byť predmetné podanie posudzované ako námietka zaujatosti, nespĺňalo by náležitosti vyžadované § 15a ods. 3 O.s.p. a súd prvej inštancie by naň už len z tohto dôvodu nemohol prihliadať. 16. Odvolacie námietky žalobcov sú najmä zopakovaním argumentov prezentovaných už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorými nijako nespochybnili skutkové a právne závery prvoinštančného súdu. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie má za preukázané, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 31Er/2366/2008 nebolo súdom rozhodnuté o námietkach povinných proti exekúcií v zákonom stanovenej 60-dňovej lehote. Žalobca 2/ v tejto súvislosti podal sťažnosť na prieťahy v konaní, na základe ktorej sa mu predsedníčka súdu ospravedlnila. V ďalšom priebehu exekučné konanie postupovalo plynule, keď o námietkach žalobcov proti exekúcií bolo rozhodnuté dňa 2.2.2009 a uznesenie o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.4.2009. 17. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. 18. Predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom sú existencia nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Nesprávnym úradným postupom je aj nečinnosť orgánu verejnej moci, resp. nerešpektovanie zákonnej lehoty na vykonanie určitého úkonu alebo vydanie rozhodnutia. O nesprávnom úradnom postupe spočívajúcom v prieťahu v konaní možno hovoriť v súvislosti s predmetným exekučným konaním iba pokiaľ išlo o nedodržanie zákonnej lehoty na rozhodnutie o námietkach proti exekúcií, keď tento prieťah bol konštatovaný i predsedníčkou exekučného súdu. V dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu došlo k zásahu do osobnostnej sféry účastníkov exekučného konania vrátane žalobcov. 19. Odvolací súd sa však stotožnil so súdom prvej inštancie tiež v tom, že vzhľadom na dĺžku prieťahu v exekučnom konaní, ktorá vo vzťahu k žalobkyni 1/ predstavuje 151 dní a vo vzťahu k žalobcovi 2/ 169 dní, žalobcom nemohla vzniknúť taká ujma v ich osobnostnej sfére, ktorá by zakladala nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ako už bolo uvedené, za vzniknutý prieťah v konaní sa žalobcovi 2/ ospravedlnila predsedníčka exekučného súdu. Toto ospravedlnenie je potrebné chápať ako formu morálnej satisfakcie (zadosťučinenia) za zásah do osobnostných práv žalobcu 2/, ku ktorému činnosťou súdu došlo a to v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyni 1/ ospravedlnenie adresované nebolo vzhľadom na to, že sťažnosť na prieťahy v konaní nepodala a ospravedlnenia sa nedomáha ani v tomto konaní. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch je v zásade prípustná až vtedy, ak by samotné zadosťučinenie (ospravedlnenie) nebolo postačujúce najmä vtedy ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Vyššie uvedený prieťah najmä vzhľadom na jeho trvanie nemohol spôsobiť žalobcom tak závažnú ujmu na ich práve na ochranu osobnosti, ktorú by nebolo možné odčiniť primeraným zadosťučinením vo forme ospravedlnenia, a ktorá by v dôsledku toho zakladala právo žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Hoci absencia včasného rozhodnutia o námietkach proti exekúcií spôsobila predĺženie celého exekučného konania, čo nepochybne mohlo mať nepriaznivý vplyv na psychickú sféru žalobcov (povinných), podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné prihliadať i na to, že bez rozhodnutia o námietkach proti exekúcií nemohol súdny exekútor vydať exekučný príkaz, ktorým by došlo k vykonaniu exekúcie niektorým zo zákonom ustanovených spôsobov. Inými slovami neskoré rozhodnutie v tomto prípade síce predĺžilo čas neistoty, ktorú žalobcovia oprávnene mohli pociťovať, ale zároveň vzhľadom na odkladný účinok podania námietok voči exekúcií nemohlo až do vydania príslušného rozhodnutia dôjsť k bezprostrednému postihnutiu majetku žalobcov v exekučnom konaní. Pokiaľ žalobcovia argumentovali tiež vznikom nemajetkovej ujmy v dôsledku nemožnosti dispozície nehnuteľnosťami zapísaných na LV č. XXX Q. O.. Ú.. P. A. Ž., nemožnosť nimi nakladať bola daná aj bez predmetného exekučného konania, keď ako súd prvej inštancie v priebehu konania zistil, na týchto nehnuteľnostiach viazlo záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. a exekučné záložné právo (vzniknuté v rámci odlišnej exekúcie). Odvolací súd dodáva, že nehnuteľnosti nepredstavujú vysoko likvidné majetkové aktívum, pri ktorom by bolo prirodzené očakávať ich speňaženie v krátkej, niekoľkomesačnej dobe, ani nie sú vecou, ktorá by podliehala rýchlej skaze. Preto vylúčenie možnosti nakladať s nehnuteľnosťami v súvislosti s prieťahom v exekučnom konaní trvajúcim 151, resp. 169 dní, bez ďalšieho nemôže zakladať vznik ujmy u žalobcov. 20. Žalobcovia sa vo svojom odvolaní obšírne a opakovane prezentovali názor, ktorý by sa dal zhrnúť tak, že pokiaľ došlo k porušeniu zákonnej lehoty, v ktorej mal súd vykonať určitý úkon, v tomto prípade rozhodnúť o námietkach proti exekúcií, táto skutočnosť zakladá nesprávny úradný postup súdu bez ohľadu na to, či celková dĺžka exekučného konania bola primeraná alebo nie. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v rozpore s týmto názorom nerozhodol a konštatovaním, že celková dĺžka exekučného konania bola primeraná, nevylúčil, že k prieťahu v danom konaní došlo. Uvedené však nemá vplyv na rozhodnutie o tom, či žalobcom vznikla nemajetková ujma takej intenzity, že by bolo potrebné nahradiť v peniazoch. 21. Rovnako je nedôvodná argumentácia žalobcov, ktorí na viacerých miestach odvolania poukazovali na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Y. Q.. S., Č.. X. XXXXX/XX a súvisiacu judikatúru iných súdov. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že nemajetková ujma vzniká samotným porušením práv garantovaných Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a teda sa nepreukazuje. V posudzovanej veci súd prvej inštancie, ani odvolací súd, nespochybňovali, že k zásahu do osobnostných práv žalobcov v dôsledku prieťahu v súdnom konaní došlo (a to konkrétne v súvislosti s neskorým rozhodnutím o námietkach voči exekúcií), avšak táto skutočnosť sama o sebe nezakladá vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v prípade, že dostatočným zadosťučinením je ospravedlnenie. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcov, z ktorého v podstate vyplýva, že akýkoľvek i najmenší neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti spôsobený orgánom verejnej moci je automaticky základom pre nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Takýto extenzívny výklad rozsahu nárokov vznikajúcich v súvislosti s činnosťou orgánov štátu je neprimeraný a nedôvodný a je v rozpore s ustanovením § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. 22. Pokiaľ išlo o žalobcami namietané nedostatočné odôvodnenie nevykonania dôkazov navrhnutých žalobcami a to výsluchom svedkov a spisom Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. Pd 129/2008, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že vykonanie týchto dôkazov nebolo potrebné, pričom účelnosť ich vykonania z podaní či prednesov žalobcov nevyplýva. Takáto argumentácia súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie mal za preukázané, že k zásahu do osobnostnej sféry žalobcov v dôsledku prieťahu v súdnom konaní došlo, tento však vzhľadom na svoje trvanie a konkrétne okolnosti daného prípadu (išlo prieťah v súvislosti s rozhodovaní o námietkach žalobcov ako povinných proti exekúcií) nemohol dosiahnuť takú intenzitu, ktorá by odôvodňovala priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Tieto závery vyplývajú z výsledkov dokazovania v konaní a akékoľvek ďalšie vykonané dôkazy by boli nadbytočné a neboli by spôsobilé tento záver zmeniť. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd nemusí vykonať všetky navrhnuté dôkazy a nie je úlohou súdu v civilnom sporovom konaní zistiť do najmenších podrobností všetky skutkové okolnosti majúce súvis s uplatňovaným nárokom. Dokazovanie je limitované najmä zásadami rýchlosti a hospodárnosti konania. Súd musí v rámci dokazovania postupovať tak, aby objasnil skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci. Nie je potrebné vykonávať dôkazy na preukázanie každého tvrdenia strán sporu, najmä pokiaľ tieto tvrdenia nemajú vplyv na rozhodnutie vo veci. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní osobitne trvali na vypočutí svedka G.. C. P., ktorý bol majiteľom a konateľom obchodnej spoločnosti, ktorá mala od žalobcov odkúpiť nehnuteľnosti zapísané na D. Č.. XXX Q. O.. Ú.. P. A. Ž., odvolací súd opätovne poukazuje na vyššie uvedený záver zhodný so zisteniami súdu prvej inštancie, že nemožnosť disponovať týmito nehnuteľnosťami žalobcom žiadnu nemajetkovú ujmu nespôsobila, preto by bolo neúčelné menovaného svedka vypočúvať. 23. Žalobcovia napokon namietali voči výroku o trovách konania, že s trovami žalovaného neboli dopredu oboznámení. Odvolací súd uvádza, že zo žiadneho predpisu nevyplýva povinnosť súdu dopredu oboznámiť protistranu s trovami konania, ktorých náhradu si v konaní úspešná strana uplatnila. Podrobná špecifikácia trov konania je obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalobcovia proti nároku žalovaného na náhradu trov konania ani jeho výške v odvolaní vecne nič nenamietali. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol správne v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom do 30.6.2016) a správne rozhodol aj o ich výške, ktorá zodpovedá náhrade za cestovné splnomocneného zástupcu žalobcu na súdne pojednávania. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené ak súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nesplnenia podmienok vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch spôsobenej nesprávnym úradným postupom a priznal žalovanému náhradu trov konania, rozhodol vecne správne, v dôsledku čoho odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p.. potvrdil. 25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).