Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/165/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713204086 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1713204086.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej, v právnej veci manžela: J.. J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., v súčasnosti bytom M. XX, XXX XX C., proti manželke: Q. K., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. 1, XXX XX K., zastúpená JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom: W. K., nar. XX.XX.XXXX, Y. K., nar. XX.XX.XXXX, S. K., nar. XX.XX.XXXX a A. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, na čas po rozvode, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 14.01.2016, č.k. 12P/56/2013-408, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie na návrh manžela rozviedol manželstvo J.. J. K., nar. XX.XX.XXXX a Q. K., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v K. - Staré Mesto, zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu Mestská časť K. - B. V., vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, na čas po rozvode manželstva maloleté deti W., nar. XX.XX.XXXX, Y., nar. XX.XX.XXXX, S., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti manželky (ďalej len matka), ich zastupovaním a spravovaním majetku poveril oboch rodičov, manželovi (ďalej len otec) určil povinnosť platiť výživné, na W. v sume XXX eur mesačne, na Y. v sume XXX eur mesačne, na S. v sume XXX eur mesačne a na A. v sume XXX eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a styk otca s maloletými deťmi upravil každý párny víkend v kalendárnom roku od piatku 16,00 hodiny do nedele 16,00 hodiny, každý párny kalendárny rok počas jarných prázdnin od ich prvého dňa 9,00 hodiny do ich posledného dňa 16,00 hodiny, každý kalendárny rok od 01.07. od 9,00 hodiny do 15.07. do 16,00 hodiny a od 01.08. od 9,00 hodiny do 15.08. do 16,00 hodiny, každý párny kalendárny rok od 24.12. od 9,00 hodiny do 25.12. do 16,00 hodiny a každý nepárny kalendárny rok od 26.12. od 9,00 hodiny do 30.12. do 16,00 hodiny tak, že otec si deti prevezme v byte matky, kde ich matke vráti a matka bude povinná deti na styk riadne a včas pripraviť. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením čl. 1, 3 a 4, § 18, § 22, § 23 ods. 1 a 3, § 28, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 63 ods. 3 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine a § 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) platného do 30.06.2016. Skonštatoval, že vyhodnotením vykonaných dôkazov mal preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok rozvodu manželstva pre vážne narušené a trvalo rozvrátené vzťahy medzi manželmi, v dôsledku ktorých si manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Za príčinu rozvratu manželstva ustálil rozdielne nazeranie manželov na výkon manželských povinností a na postavenie druhého partnera v manželstve, odlišnosť pováh, nezhody v základných otázkach manželského spolužitia, spoločnej výchovy maloletých detí, náboženskej výchovy a spoločného financovania, čo vyústilo do vzájomného citového odcudzenia manželov a nezáujem o udržanie manželského spolužitia. S poukazom na súhlasný postoj účastníkov konania a doposiaľ vykonávanú starostlivosť o maloleté deti matkou, zveril maloleté deti na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obidvaja rodičia. Pri určení výšky výživného zohľadnil vek maloletých detí, ich školské a mimoškolské aktivity, osobnú starostlivosť matky, príjem obidvoch rodičov a priemerné mesačné výdavky na deti vynakladané matkou. Zohľadnil tiež zvýšené výdavky otca v súvislosti so stretávaním sa s deťmi vzniknuté jeho nevyriešenou bytovou otázkou. Za nepostačujúcu považoval otcom navrhovanú výšku výživného XXX eur na všetky štyri deti. Styk otca s maloletými deťmi upravil vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku vypracovaného v konaní a vyjadrenia otca na pojednávaní dňa 14.01.2016. O trovách konania rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.. 3. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o zverení maloletých detí na čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí odvolací súd žiadajúc zmeniť ho tak, že maloleté deti zverí na čas po rozvode manželstva rodičov do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Navrhol, aby maloleté deti boli každý párny týždeň v kalendárnom roku v jeho osobnej starostlivosti a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v osobnej starostlivosti matky, s osobitnou úpravou počas všetkých školských prázdnin. Obaja rodičia by prispievali na výživu maloletých detí rovnakým dielom, na školské poplatky a krúžky v párnom mesiaci on, v nepárnom mesiaci matka a ostatné náklady na výživu detí uhradí ten rodič, ktorý bude mať deti práve v starostlivosti. Súhlasil s rozsudkom v časti rozvodu manželstva, nesúhlasil však s jeho odôvodnením. Súdu prvej inštancie vytkol, že v odôvodnení rozsudku v časti rozvodu manželstva sa sústredil len na všeobecné konštatovanie právnych noriem a rozvratu manželstva, nepoukázal ale na ním predložené dôkazy týkajúce sa povahových čŕt manželky a na jej dlhodobé správanie sa v manželstve, rodine a spoločnosti, ktorých absencia v odôvodnení rozsudku skresľuje skutočný dôvod jeho snahy ukončiť manželstvo a ochrániť maloleté deti pred vzorcom správania sa ich matky. Súdu prvej inštancie tiež vytkol nevykonanie doplnenia znaleckého dokazovania pre nedoručenie doplňujúcich otázok pre súdneho znalca účastníkmi konania napriek tomu, že on tieto otázky súdu v určenej lehote zaslal. Zotrval na vykonaní tohto dôkazu, ktorý by ozrejmil konanie maloletého W. zmietajúceho sa v psychickom rozpoložení. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku odvoláva na znalecký posudok, ktorý samotný súdny znalec na pojednávaní označil v niektorých otázkach za prekonaný. Súd prvej inštancie tiež nezistil dôvody neochoty matky spolupracovať s ním na spoločnej striedavej výchove, hoci on svoju ochotu deklaroval niekoľkokrát, keď prešiel z požiadavky o zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti na striedavú starostlivosť, zanechal svoj pracovný a osobný život v Bratislave a presťahoval sa za deťmi na východ republiky, kde boli násilne odsťahované matkou. Podľa neho neobstojí ani tvrdenie súdu prvej inštancie o chýbajúcej kvalifikovanej komunikácii medzi rodičmi, ako nutnej prekážke striedavej starostlivosti, keďže nie je možné vylúčiť, že práve v takomto prípade je striedavá starostlivosť motiváciou k snahe kooperovať a núti rodiča, ktorému ochota ku komunikácii chýba, svoje konanie zmeniť. Poukázal tiež na to, že pri stanovení výšky výživného na maloleté deti bolo vychádzané len z jeho príjmu a výdavkov a rozpisu výdavkov maloletých detí. Ním vyčíslené mesačné výdavky na deti v celkovej sume XXX eur, sa na rozdiel od matkou vyčíslených mesačných výdavkov v celkovej sume X.XXX eur, približujú reálnym nákladom na deti. Pri určení výživného vo výške XXX eur mesačne z jeho mesačného netto príjmu cca XXX eur, nebolo zohľadnené jeho dlhodobé platenie sporenia pre maloleté deti a výdavky potrebné na stretávanie sa s nimi. Ako diskrimináciu pociťoval odporúčanie súdu prvej inštancie nájsť si brigádnickú činnosť pre riadne plnenie výživného. Vytýkal súdu prvej inštancie, že ako zodpovednejší a vhodnejší rodič pre starostlivosť o maloleté deti sa javí matka, ktorá klame, ohovára, falšuje dokumenty, defrauduje, užíva vymyslený titul, odmieta sa zúčastňovať sedení u psychológov za účelom zlepšenia komunikácie, neuznáva rolu otca v živote detí, deťom nedovoľuje adekvátne stretávanie sa s otcom a pod., pričom on sa ako otec na starostlivosť o maloleté deti nehodí, pretože vyštudoval vysokú školu bez nutnosti falšovať titul, disponuje vlastnosťami ako zodpovednosť, povinnosť, pravidelnosť, starostlivosť, reflektuje potreby a pocity detí, chodil na dohodnuté psychologické stretnutia za účelom zlepšenia komunikácie, staral sa zodpovedne o celú rodinu, s deťmi sa hral, učil, navštevoval všetky akcie v škôlkach a školách, atď.. 4. Matka maloletých detí sa k odvolaniu otca vyjadrila tak, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne a právne správny a odvolací súd žiadala o jeho potvrdenie. Podľa nej otec všetky skutočnosti obsiahnuté v odvolaní už uviedol v rámci konania pred súdom prvej inštancie. Zdôraznila, že maloleté deti opakovane prezentujú vôľu žiť s ňou a s otcom sa stretávajú len s nedôverou, čo je spôsobené jeho neempatickým konaním. Stanovenú výšku výživného považovala za primeranú možnostiam a schopnostiam otca. Dodala, že s deťmi žije veľmi skromne a snaží sa im zabezpečiť všetko potrebné, aby nepocítili finančný tlak. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 6. K vyjadreniu matky otec uviedol, že na svojom odvolaní nič nemení, ide mu len o zdravý a komplexný vývin maloletých detí s cieľom pripraviť ich zodpovedne na život. Matke vyčítal, že deti zostávajú doma samé, lebo ona sa musí venovať novému partnerovi, že s deťmi nechodí na zubné prehliadky a núti ich klamať. Tvrdil, že matka trpí vážnou poruchou osobnosti a je len otázkou krátkeho času, kedy sa bude prejavovať vo zvýšenej miere aj na deťoch. Vo zvyšku sa venoval podrobnému odbornému výkladu histriónskej poruchy osobnosti. 7. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., dospejúc k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. 8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 10. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolaním napadnutý len v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností po rozvode. Súd prvej inštancie rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti prihliadajúc na všetko, čo vyšlo počas konania najavo tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 191 ods. 1 C.s.p. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. 11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Keďže sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnej miere stotožnil, obmedzil sa len na doplnenie ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. 13. Za najpodstatnejšiu a najvýznamnejšiu skutočnosť pre rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode odvolací súd považuje súhlas otca so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky z dôvodu jeho nevyriešenej bytovej otázky v K.. Vo všeobecnosti každé rozhodnutie súdu musí vychádzať z tých pomerov a okolností, ktoré existujú v čase jeho rozhodovania. Preto súd prvej inštancie správne zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, keďže otec sám uznal potrebu takejto formy starostlivosti maloletých detí pre materiálnu prekážku na jeho strane. Čo sa týka v odvolaní namietanej nedostatočnosti dokazovania súdom prvej inštancie, odvolací súd opätovne poukazuje na súhlas otca so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, v dôsledku ktorého zanikla potreba vykonania ďalších dôkazov, keď v priebehu konania neboli preukázané žiadne skutočnosti vylučujúce matku z výkonu osobnej starostlivosti. Súd v konaní nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhované jeho účastníkmi, ale iba tie, ktoré sú podstatné pre meritórne rozhodnutie. Ani odvolací súd nepovažuje za dôvodné vykonanie doplňujúceho znaleckého dokazovania. Maloletý W. sa v čase vyhlásenia rozsudku po dobrovoľnom návrate od otca opätovne nachádzal v priamej opatere matky a otec súhlasil s jeho zverením (tak ako aj so zverením ostatných maloletých detí) do jej osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie sa preto správne vysporiadal s otázkou výchovného prostredia maloletých detí v súlade s pomermi jestvujúcimi v čase vyhlásenia rozsudku. V konaní mal zároveň preukázanú nevhodnosť striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov nielen absenciou bytových podmienok otca, ale tiež vykonaným znaleckým dokazovaním dostatočne objasňujúcim, aké výchovné prostredie je z hľadiska záujmov maloletých detí za daného stavu najvhodnejšie. Súd prvej inštancie, v nadväznosti na súhlas otca so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, vyhovel aj jeho návrhu na úpravu styku s maloletými deťmi prednesenému na pojednávaní dňa 14.01.2016 vykonajúc len istú korekcie styku v období zimných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletými deťmi považuje za primerané všetkým skutočnostiam zisteným v konaní. Rovnako za správne odvolací súd považuje aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o výživnom na maloleté deti na čas po rozvode. Matka má v priamej opatere štyri maloleté deti vo veku intenzívneho fyzického rastu, kedy je pre ne nevyhnutný dostatok kvalitnej stravy a časté obmieňanie oblečenia a obuvi, navyše dievčatá sú dvojičky a nemôžu nosiť po sebe oblečenie tak, ako je to možné v prípade súrodencov s vekovým rozdielom. Každé z maloletých detí musí mať vytvorené rovnaké podmienky pre svoj zdravý fyzický rast a osobnostný vývoj vrátane možnosti zúčastňovať sa na mimoškolských záujmových aktivitách. Výživné, ktoré navrhol otec v súvislosti s jeho súhlasom so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky je absolútne nedostatočné vo vzťahu k veku maloletých detí a k nemu zodpovedajúcim potrebám a predstavuje v priemere len X,XX eur a X,XX eur na jeden deň v kalendárnom mesiaci. Určenie nižšieho výživného pod úroveň stanovenú súdom prvej inštancie odvolací súd nemôže považovať za prijateľné s poukazom na celkové možnosti a schopnosti otca disponujúceho vysokoškolským vzdelaním, jeho produktívny vek a absenciu zdravotných obmedzení vo vzťahu k pracovnej aktivite. 14. K nesúhlasu otca s odôvodnením výroku rozsudku o rozvode manželstva odvolací súd uvádza, že odvolanie otca smeruje len proti výroku rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode a nie proti výroku rozsudku o rozvode manželstva, preto sa ním odvolací súd nezaoberal. Navyše podľa ustanovenia § 358 C.s.p. odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. 15. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd vyhodnotil odvolacie dôvody otca ako účelové a bez právnej relevancie majúcej za následok potrebu zmeny alebo zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p., v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.. 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Cs.p.).