Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/306/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713209145 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1713209145.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: Sociálna poisťovňa pobočka Trnava, so sídlom V. Clementisa 24/A, Trnava, proti žalovanému: I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, o zaplatenie 6 029,25 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 24.10.2016, č.k. 8C/223/2013-60 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 7.2.2017, č.k. 8C/223/2013-78, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v prisudzujúcom výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni sumu 4 241,25 eur p o t v r d z u j e. Odvolanie žalovaného proti zamietajúcemu výroku sa o d m i e t a. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalobkyni sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40,70 %. Žalobkyni sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 4 241,25 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalobu vo zvyšnej časti zamietol a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 238 ods.1, 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a vecne tým, že po vykonanom dokazovaní zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 2T/132/07 zo dňa 12.9.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.9.2007, bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. a) Trestného zákona, v príčinnej súvislosti s ktorým spôsobil zranenia poistencovi Sociálnej poisťovne, poškodenému W. K., na následky ktorých poškodený na mieste zomrel. V dôsledku úmrtia pána K. vznikol jeho manželke C. K. v zmysle § 74 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nárok na výplatu vdovského dôchodku. Žalobkyňa v konaní preukázala predpoklady na vznik náhrady škody, a to protiprávny úkon, vznik spôsobenej škody ako aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a spôsobenou škodou. V konaní bolo ďalej preukázané, že Výzvou č. 5/0167/2011 zo dňa 14.2.2013 vyzvala žalobkyňa žalovaného na vyplatenie vdovského dôchodku vo výške 2 156,55 eur za obdobie 16.2.2012 do 15.2.2013, Výzvou č. 4/0167/2011 zo dňa 30.1.2013 na vyplatenie vdovského dôchodku vo výške 3 872,70 eur za obdobie 16.2.2011 do 15.2.2013, pričom žalovaný si výzvy na dobrovoľné plnenie osobne prevzal dňa 25.2.2013. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa riadne preukázala výšku spôsobenej škody pozostávajúcej z výšky vyplatených dávok za obdobie od 16.2.2012 do 15.2.2013 vo forme vdovského dôchodku v celkovej výške 4 241,25 eur. V tejto súvislosti uviedol, že vo Výzvach č. 5/0167/2011 zo dňa 14.2.2013 a č. 4/0167/2011 zo dňa 30.1.2013 si žalobkyňa duplicitne uplatnila nárok za obdobie 2/2012 - 11/2012 spolu vo výške 1 788 eur, preto žalobu v tejto časti zamietol. 3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) konštatujúc, že v prejednávanej veci bola plne úspešná žalobkyňa. 4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci namietajúc, že žalobkyňa si voči nemu uplatnila nárok napočítaný viac vo finančnej sume o 1 788 eur, nevykonala písomné späťvzatie žaloby v tejto časti a počas pojednávania v dňoch 4.5.2016 a 24.10.2016 trvala na podanej žalobe v sume 6 029,25 eur. Žalobkyňa si protizákonne uplatňuje náhradu škody voči tretej osobe, z hľadiska hmotného a procesného nie je vzťah v analógii ako je neplatenie pôžičky alebo nezaplatenie faktúry za tovar, kde je zrejmé, že takýto právny úkon sa vykonáva na finančné plnenie v rozkaznom konaní. V tomto prípade musí žalobkyňa procesnoprávne postupovať podaním určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. a ak má úspech, môže sa domáhať finančného plnenia voči tretej osobe. Príjemkyňa dôchodku nespĺňa hmotno a procesno právne podmienky vyplývajúce z ust. § 74 zákona č. 461/2003 Z.z.. Súd prvej inštancie nekvalifikovaným spôsobom vykonal prípravu pojednávania, keď nezákonným spôsobom vydal platobný rozkaz zo dňa 14.6.2013, nepreskúmal v ňom listinné dôkazy a tvrdenie žalobkyne, následne posudzoval zrušenie platobného rozkazu a nesprávnym procesným postupom nariadil pojednávanie . 5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu uviedla, že nárok opiera o ust. § 238 zákona č. 461/2003 Z.z. a svoje tvrdenia podložila relevantnými listinnými dôkazmi. Potvrdenia priložené do konania preukazujú vyplatenie pozostalostného dôchodku, t.j. vdovského dôchodku p. C. K. vo výške 4 241,25 eur, pričom v prevyšujúcej časti žaloby sa jednalo o nesprávnosť pri vyhotovovaní písomnosti. Námietky odvolateľa týkajúce sa žalovaným tvrdeného nesprávneho procesného postupu nepovažovala za dôvodné. 6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p. ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k nasledovným záverom. 7. Podľa § 359 C.s.p. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 8. Podľa § 386 C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak a)bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. 9. Predmetom daného konania je žaloba žalobkyne o zaplatenie sumy 6 029,25 eur uplatnenej podľa ust. § 238 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, predstavujúcej žalobkyňou za obdobie od 16.2.2012 do 15.2.2013 vyplatený vdovský dôchodok p. C. K. ako pozostalej manželke po zomrelom W. K., ktorý podľahol zraneniam spôsobenými mu žalovaným. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 4 241,25 eur a vo zvyšku, t.j. v časti o zaplatenie 1 788 eur žalobu zamietol. 10. Osobou oprávnenou podať odvolanie je tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, pričom podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto ujmu je potrebné posudzovať výlučne z hľadiska procesného, pričom sa musí vychádzať z výroku rozhodnutia napadnutého odvolaním. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, t.j. aj vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti (o zaplatenie sumy 1 788 eur) zamietnutá, z ktorého výroku mu ujma nevznikla. 11. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd odvolanie žalovaného podané proti zamietajúcemu výroku podľa § 386 písm. b) C.s.p. odmietol, ako podané neoprávnenou osobou. 12. Vo vzťahu k prisudzujúcemu výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 4 241,25 eur konštatuje, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti nároku vo výške 4 241,25 eur uplatneného podľa ust. § 238 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 13. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 4 241,25 eur, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.). Z uvedeného dôvodu využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods.2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v časti vzťahujúcej sa k prisudzujúcemu výroku. Konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol vo vzťahu k prijatému prisudzujúcemu výroku žiadne vecné argumenty, ktorých následkom by bola úvaha odvolacieho súdu nie zhodná s úvahou prijatou súdom prvej inštancie. 14. K námietke odvolateľa, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 15. Za nedôvodnú posúdil i odvolaciu námietku žalovaného o nesprávnom procesnom súde prvej inštancie a i žalobkyne, ktorá „mala zobrať žalobu v časti o zaplatenie sumy 1 788 eur späť“. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 11.6.2013 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému vydať platobný rozkaz na zaplatenie sumy 6 029,25 eur a v prípade, že žalovaný podá proti platobnému rozkazu odpor alebo sa mu nepodarí platobný rozkaz doručiť do vlastných rúk, vydať rozsudok, ktorým mu bude uložená povinnosť uhradiť žalobkyni sumu 6 029,25 eur. Okresný súd Pezinok platobným rozkazom zo dňa 14.6.2013, č.k. 4 Ro 338/2013-18 uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatiť žalobkyni sumu 6 026,25 eur , alebo v rovnakej lehote podať odpor vo veci samej a povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za žalobu vo výške 361,50 eur, nakoľko je žalobkyňa v zmysle ust § 4 ods.1 písm. c/, § 4 ods.2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo riadne doručiť do vlastných rúk. Uznesením zo dňa 16.5.2014, č.k. 8C/223/2013-25 súd prvej inštancie s použitím § 173 ods.1,2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“) zrušil platobný rozkaz č.k. 4 Ro 338/2013-18 vydaný Okresným súdom Pezinok dňa 14.6.2013, na prejednanie veci nariadil pojednávanie a vo veci ďalej konal postupom, ktorému z hľadiska procesných predpisov nie je možné nič vytknúť. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie mal povinnosť vyzvať žalobkyňu na čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 1 788 eur ( t.j. v časti, ktorú vo vyhlásenom rozsudku zamietol), táto námietka nemá žiadne právne opodstatnenie. Odvolateľovi je treba dať do pozornosti, že do 30.6.2016 občianskoprávne konanie a od 1.7.2016 civilné sporové konanie je ovládané dispozičným a prejednacím princípom, preto sa konanie začne len na základe podanej žaloby. Žaloba predstavuje základný procesný úkon žalobcu, ktorým sa začína sporové konanie, pričom predmet sporu určuje žalobca ako tzv. "dominus litis", nie súd. Žalobný petit formuluje žalobca, pričom výlučne v prejavom dispozičnej zásady na jeho strane, je v konaní aj akákoľvek dispozícia so žalobou (vrátane späťvzatia žaloby). Žalobca vymedzuje predmet sporového konania, a to i pokiaľ ide o výšku a rozsah plnenia, ktoré z daného nároku žiada. V danom prípade, v ktorom žalobkyňa akúkoľvek dispozíciu s predmetom konania v jeho priebehu neurobila, bol súd povinný žalobu prejednať a rozhodnúť o nej. 16. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v prijatom prisudzujúcom výroku podľa § 387 ods. 2. C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 17. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 18. Podľa § 255 ods.2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 19. K zmene rozhodnutia podľa § 388 C.s.p. odvolací súd pristúpil vo vzťahu k prijatému výroku o trovách konania z dôvodu, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nezohľadnil pomer úspechu žalobkyne vo veci, keďže žalobkyňa mala v spore len čiastočný úspech. Vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (§ 255 ods. 2 C.s.p.). Zásadne platí, že sa určuje najskôr pomer úspech a neúspechu v spore a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa vynaložené trovy, a to u strany, ktorej úspech bol vyšší a ktorá má nárok na ich náhradu. V danom prípade žalobkyňou vysúdená sume 4 241,25 eur predstavuje úspech žalobkyne v pomere 70,35% a úspech žalovaného v pomere 29,65%. Úspech žalobkyne v prvoinštančnom konaní, v rozsahu ktorého má nárok na náhradu trov konania, potom predstavuje pomer 40,70% (70,35% - 29,65%). 20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní vo veci samej plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).