Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/314/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714201120 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1714201120.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačikovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX X. K., a maloletého N. Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, deti rodičov: matka Ing. Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX X. K., zastúpená JUDr. Dagmar Farkašovou, advokátkou so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava, a otec V.. I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX I., zastúpený Mgr. Slavomírom Trnkócym, advokátom so sídlom Záhradnícka 71, 821 08 Bratislava, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.10.2016, č.k. 38P/71/2015-185, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 27.10.2016, č.k. 38P/71/2015-185, zamietol návrh otca na zníženie výživného na deti Y.: D., nar. X.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených potrieb detí, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného dôvodný nie je. Deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie takto rozhodol dospejúc po vykonanom dokazovaní k záveru o nedôvodnosti návrhu otca, keď otec nepreukázal vo vzťahu k svojej osobe takú zmenu pomerov, ktorá by bola relevantným podkladom pre zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči deťom Y.. Uviedol, že zníženie vyživovacej povinnosti zo strany otca dôvodné nie je a nemá žiadnu oporu tak v skutkovom ako aj právnom stave. Konštatoval, že na strane otca nedošlo k zmene jeho možností a schopností a ani k poklesu ním dosahovaného príjmu. Pokiaľ otec za dôvodnosť podania návrhu považoval vznik ďalšej vyživovacej povinnosti, poberanie rodičovského príspevku jeho manželkou a mesačnými splátkami úveru vo výške XXX eur, súd prvej inštancie uviedol, že vznik ďalšej vyživovacej povinnosti samo osebe nezakladá vznik podmienky pre zníženie výživného v zmysle jeho návrhu. Uviedol, že každý z rodičov si má byť vedomý svojich možností, schopností a majetkových pomerov a s ohľadom na ne korigovať počet svojich vyživovacích povinností tak, aby odôvodnené potreby a záujmy na strane každého z detí boli uspokojované v dostatočnom rozsahu. Súd prvej inštancie neprihliadol ani na finančné zaťaženie otca hypotékou vo výške XXX XXX eur. Za preukázané mal úverové zaťaženie na strane oboch rodičov, avšak na strane otca vo výrazne vyššom rozsahu, než na strane matky. Skonštatoval, že v roku 2013 každý z rodičov z odpredaja spoločnej nehnuteľnosti získal sumu XXX XXX eur, pričom matka pre seba a pre deti zabezpečila bývanie v dome v X., ktorého kúpu čiastočne dofinancovala z hypotekárneho úveru vo výške XX XXX eur, otec sa rozhodol zaťažiť úverom vo výške XXX XXX . eur, ktorého mesačná splátka predstavuje polovicu ním deklarovaného príjmu. Predmetné zaťaženie na strane otca preto súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprimerané majetkové riziko, ktoré otec na seba prevzal napriek existencii svojich vyživovacích povinností. Súd prvej inštancie sa rovnako nestotožnil s tvrdením otca, že má vyživovaciu povinnosť aj k deťom svojej manželky, ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti a preto naň neprihliadal. Pri rozhodovaní zohľadnil osobnú starostlivosť matky o deti, zohľadnil vek a náklady detí na ich odôvodnené potreby, ktoré sa od posledného rozhodnutia o výživnom plynutím času, kedy v školskom roku 2016/2017 D. študuje v 5. ročníku bilingválneho gymnázia X. v Bratislave a maloletý N. v 1. ročníku Súkromného gymnázia na Q. v Bratislave zvýšili. Náklady na deti ktoré matka v konaní vyčíslila a ktoré predstavujú okrem bežných nákladov aj náklady súvisiace s ich vzdelávacím procesom, mimoškolskými aktivitami a zdravotným stavom považoval za primerané. D., ktorá v priebehu konania nadobudla plnoletosť sa stotožnila so stanoviskom a vyjadrením matky a návrh otca žiadala zamietnuť. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec navrhujúc rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a vyhovieť jeho návrhu na zníženie výživného, alebo ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods.1 písm. d), f) a h) C.s.p., keď rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nedostatočne odôvodnené, arbitrárne, súd prvej inštancie podľa jeho názoru dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Namietal, že bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie v súvislosti s vykonávaním dôkazov, vyhodnotením vykonaného dokazovania a na to nadväzujúcim nesprávnym a nedostatočným ustálením skutkového stavu. Tvrdil, že pokiaľ by súd neopomenul ním predkladané dôkazy ( v odvolaní bližšie nešpecifikované ) na ktoré poukazoval v priebehu konania a zohľadnil ich, mohol dospieť k inému rozhodnutiu. Podľa jeho názoru je nepochopiteľné, ak pri jeho príjme v roku 2010 súd stanoví výšku výživného na maloleté deti, táto aj v roku 2016, kedy sa podstatným spôsobom zmenili jeho rodinné pomery vznikom ďalšej vyživovacej povinnosti zostane rovnaká. Namietal, že v konaní matka ani plnoletá D. súdu nepredložili žiadny dôkaz o nevyhnutnosti plnenia vyživovacej povinnosti na zabezpečenie ich potrieb. Uviedol, že maloleté deti sa nepodieľajú na jeho životnej úrovni, ale aj vďaka jeho vyživovacej povinnosti ju niekoľkonásobne prevyšujú. Namietal, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neskúmal potreby detí a či vyčíslenie nákladov na ich potreby matkou sú skutočné. Namietal tvrdenia matky o jej povinnosti plniť si povinnosti z hypotekárneho úveru a zdôraznil, že príjem matky sa zvýšil, preto môže deťom poskytnúť vyššiu životnú úroveň. Uviedol, že rozhodnutím súdu prvej inštancie mu bolo uprené právo podieľať sa na výchove detí, ktoré by chcel viesť k väčšej zodpovednosti, aby deti získali zdravý náhľad nad svetom hmotných vecí a zbytočne neutrácali finančné prostriedky. Mal za to, že svojim rozhodnutím súd prvej inštancie rozhodol aj o spôsobe výkonu jeho rodičovských práv a povinností a zasiahol tak neprimeraným spôsobom do jeho práva na súkromie a práva viesť rodinný život. 4. Matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdiť. S dôvodmi uvedenými v odvolaní nesúhlasila a uviedla, že súd prvej inštancie úplne zistil skutočný stav, vyhodnotil všetky vykonané dôkazy individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach, vec správne právne posúdil a rozhodol. Mala za to, že súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že pri posúdení dôvodnosti zmeny výšky výživného a vyhodnotení zmeny pomerov musí ísť o podstatnú zmenu v schopnostiach a možnostiach povinného rodiča plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Uviedla, že neobstojí argument otca o dôvodnosti jeho návrhu v dôsledku pribudnutia mu vyživovacej povinnosti voči maloletej D. keď táto skutočnosť sama o sebe neznamená, že vyživovacia povinnosť povinného rodiča sa na predchádzajúce vyživovacie povinnosti v pomere k tomu upraví. Zdôraznila, že otcom navrhované výživné vzhľadom na náklady oboch detí a ich štúdia na stredných školách, kde sa uhrádza školné by bolo neprimerané nízke a v rozpore s ich záujmami. 5. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v záujme maloletého N. potvrdiť. 6. Plnoletá D. sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila. 7. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, a § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 8. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na plnoleté nezaopatrené dieťa a maloleté dieťa, súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo dieťaťa, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 9. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb plnoletej D. a maloletého N., ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých sú deti plne odkázané a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na v tom čase obe maloleté deti, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava V č.k. 15C/181/2009-47 zo dňa 22.04.2010. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane otca k zmene pomerov v rozsahu, ktoré by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného, a to znížením výživného na deti. 10. Pokiaľ ide o zisťovanie rozhodujúcich skutočností právne významných pre posúdenie dôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného treba uviesť, že súd prvej inštancie v tomto smere vykonal potrebné dokazovanie zamerané na zistenie ako zárobkových a majetkových pomerov rodičov, tak aj odôvodnených potrieb detí, zaoberal sa dôkazmi predkladanými otcom na preukázanie jeho aktuálnych možností a schopností a zárobkových pomerov, skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil, svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, z ktorého dôvodu, keďže sa odvolací súd s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožnil, na toto zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje. 11. V nadväznosti na námietky otca uvedené v odvolaní o nesprávnych skutkových záveroch súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 220 ods. 2 C.s.p. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutočný stav veci, na vec aplikoval správny právny predpis a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Odvolací súd poukazuje na povinnosť všeobecného súdu v rozhodnutí uviesť dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie zakladá. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia, avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, však nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie uvedeným požiadavkám vyhovuje. Okolnosti namietané otcom v odvolaní ( vo všeobecnosti a bez ich konkretizácie ) nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s prezentovanými závermi súdu prvej inštancie. 12. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, tieto nemali vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v danom konaní, t.j. v konaní o návrhu otca na zníženie výživného správne zisťoval, či dôvody uvedené v návrhu otca na zníženie výživného, vznik jeho ďalšej vyživovacej povinnosti k maloletej D. Y., nar. XX.XX.XXXX, a k manželke, ktorá v dôsledku starostlivosti o maloleté dieťa v poberá rodičovský príspevok, skutočnosť, že jeho manželka má v osobnej starostlivosti 2 nezaopatrené deti na potrebách ktorých sa finančne podieľa, zvýšený príjem matky detí a podľa jeho názoru znížené výdavky na odôvodnené potreby detí, ako aj jeho finančné zaťaženie z hypotekárneho úveru, sú tou skutočnosťou, ktorú Zákon o rodine v ust. § 78 ods. 1 hodnotí ako zmenu pomerov, majúcu vplyv na zmenu rozhodnutia o výživnom. Na doplnenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že v danom prípade otec nepreukázal dôležitú skutočnosť podstatnú pre zmenu rozhodnutia a súčasne, ktorá vznikla po poslednom rozhodnutí o výživnom. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že možnosti a schopnosti otca zostali v porovnaní s obdobím posledného rozhodnutia súdu o výživnom nezmenené, jeho príjem sa dokonca zvýšil, keď z potvrdení o príjme otca v spol. F. s.r.o. vyplýva, že jeho čistá priemerná mzda v roku 2014 bola XXXX,XX eur, v roku 2015 XXXX,XX eur. Odvolací súd sa rovnako stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o vyhodnotení majetkových pomerov otca v súvislosti s vlastníctvom nehnuteľností a s tým, že v danom prípade pri posúdení dôvodnosti návrhu otca nie je možné prihliadať na jeho neúmerné úverové zaťaženie s mesačnou splátkou XXX eur. Prihliadajúc na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, v ktorom zákonodarca ako prvé kritérium, z ktorého sa má pri určení výživného na strane povinného vychádzať, zakotvil schopnosti, možnosti povinného a až následne majetkové pomery povinného, je potrebné ustáliť, že otec disponuje možnosťami a schopnosťami a dostatočným príjmom pre plnenie si svojej vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom narodeným z prvého manželstva. Pokiaľ sa otec rozhodol uzavrieť manželstvo z ktorého sa v roku 2014 narodila maloletá D. tu odvolací súd udáva, že vznik ďalšej vyživovacej povinnosti samo o sebe nezakladá dôvod na zníženie výživného pre skôr narodené deti, keď povinný rodič, ktorý sa rozhodne rozšíriť okruh svojich vyživovacích povinností, je povinný si svoje finančné a majetkové pomery usporiadať tak, aby bol schopný zabezpečiť potreby všetkých svojich detí, bez ich finančného ohrozenia a zníženia ich životnej úrovne. Pokiaľ sa otec v súvislosti s posúdením zmeny pomerov maloletých detí odvoláva, na zníženie ich nákladov či dokonca ich nedostatočné preukázanie matkou odvolací súd konštatuje, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom uplynulo 7 rokov a potreby detí sa za uvedené obdobie nesporne zvýšili, obe deti študujú na stredných školách, plnoletá D. v školskom roku 2016/2017 bola v maturitnom ročníku gymnázia a pripravovala sa na prijatie na štúdium na vysokej škole. Maloletý N. je v období dospievania a prudkého fyzického rastu, s čím sú spojené zvýšené výdavky na stravu, oblečenie, hygienu. Značná časť výdavkov detí je spojená s ich štúdiom, či už ide o priame poplatky, školské pomôcky, akcie poriadané školou, exkurzie a pod.. Tým, že obe deti sa štúdiom pripravujú na svoje budúce povolanie, uvedené náklady treba považovať za plne odôvodnené. Medzi odôvodnené potreby detí treba zaradiť aj ich záujmovú či športovú činnosť, keďže ide o činnosť prospievajúcu ich duševnému rozvoju. Odvolací súd vyjadruje potrebu poukázať aj na konanie otca, ktorý si plnenie z poistky vedenej na D. a splatnej ku dňu jej plnoletosti vo výške XXXX eur nechal vyplatiť na svoj účet. V danom prípade je tiež potrebné prihliadnuť aj na osobnú starostlivosť matky o deti ( aktuálne o maloletého N. ) a skutočnosť, že výška určeného výživného je vzhľadom na vek, štúdium a z toho vyplývajúce potreby oboch detí naďalej primeraná a plne opodstatnená. Dôvodnosť návrhu otca nie je možné vyvodiť ani na základe čiastočne zvýšeného príjmu matky a ani z jej majetkových pomerov. Odvolací súd s námietkami otca, že rozhodnutím súdu prvej inštancie mu bolo upreté právo podieľať sa na výchove detí a zasiahnuté do jeho práva na súkromie a práva viesť rodinný život nesúhlasí. Do pozornosti otca odvolací súd dáva, že rodičia sú si pri výkone svojich rodičovských práv a povinností rovní, otec rovnako ako matka, pokiaľ má záujem, sa môže na výchove svojich detí podieľať a priamo na ne výchovne vplývať. Svoje právo má možnosť otec realizovať aj v intenciách rozsudku upravujúcemu mu na čas po rozvode jeho styk s deťmi v širokom a dostatočnom rozsahu, na čom výška výživného nič nemení. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uzatvára, že otcom uvádzané skutočnosti, nie je možné považovať za dôvody pre zníženie výživného v neprospech oboch detí, keď nebolo preukázané, že vôbec došlo k zmene jeho možností a schopností, alebo k celkovej a zásadnej zmene jeho pomerov, z ktorých súd pri posúdení zmeny výšky výživného vychádza. Tým, že nezaopatrené plnoleté či maloleté dieťa je v plnej miere odkázané na výživu svojich rodičov, treba uviesť, že k zníženiu výživného a teda aj životnej úrovne dieťaťa možno pristúpiť iba z vážnych dôvodov, t.j. z dôvodov, keď povinný rodič v konaní jednoznačne preukáže, že z objektívnych dôvodov napr. pre nepriaznivý zdravotný stav, nie je schopný doposiaľ určené výživné platiť. Takúto objektívnu skutočnosť otec v konaní nepreukázal, čo vyplýva zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania. 13. S poukazom na uvedené, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom na strane otca nedošlo k zmene pomerov v rozsahu, ktorý by odôvodňoval zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle zníženia výživného na plnoletú D. a maloletého N., z ktorého dôvodu výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).