Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/724/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714201330 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1714201330.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačikovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: L. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok so sídlom Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, deti rodičov: matka - J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. O. W. XX, XXX XX P. T., a otec - A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX Q., o návrhu otca o zníženie výživného a o návrhu matky o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 08.09.2015, č.k. 12P/52/2014-195, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku o zročnom výživnom m e n í tak, že zročné výživné za obdobie od 26.08.2014 do 31.08.2015 na L. B., nar. XX.XX.XXXX, v celkovej výške XXX,XX eur a na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, v celkovej výške XXX,XX eur, sa povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po XX eur na každé z maloletých detí spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.10.2015 k rukám matky pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej odvolaním napadnutej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 08.09.2015, č.k. 12P/52/2014-195, zvýšil výživné na maloleté deti B., L., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne a A., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne, u obidvoch počnúc dňom 26.08.2014 a zročné výživné za obdobie od 26.08.2014 do 31.8.2014 v celkových sumách XXX,XX eur u L. a XXX,XX eur u A. uložil otcovi splácať u každého maloletého v splátkach po XX eur mesačne od 01.10.2015 k rukám matky pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku zamietol návrh matky na zvýšenie výživného a zastavil konanie o návrhu otca na zníženie výživného. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.04.2011, č.k. 28C/42/2009-253, v časti výživného na maloletého L. a na maloletého A.. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu. 2. 3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 63 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 96 ods. 1, § 160 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) platného do 30.6.2016. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný a výživné zvýšil na maloletého L. na sumu XXX eur mesačne a na maloletého A. na sumu XXX eur mesačne, pričom vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. U obidvoch rodičov zohľadnil ich ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi F.. Prihliadol na vek maloletých detí, ich školské a mimoškolské aktivity a matkou vyčíslené mesačné výdavky na ne. U matky zistil, že spolu so štyrmi deťmi býva v rodinnom dome svojho brata a jej mesačný príjem činí cca XXX eur. Na strane otca skonštatoval, že jeho podnikateľské aktivity sú neprehľadné, prenájmy nehnuteľností na podnikanie a bývanie sú neskontrolovateľné, a pokiaľ otec uvádza, že jeho mesačný príjem je cca XXXX eur, musí si usporiadať všetky finančné záležitosti tak, aby bol schopný hradiť súdom určené výživné pokrývajúce polovicu matkou vydokladovaných mesačných výdavkov na maloleté deti. Nestotožnil sa s argumentáciou otca, že nemá finančné prostriedky na úhradu vyššieho výživného, lebo nevykonáva autoservisné služby a žije iba z prenájmov nehnuteľností, pretože nepredložil lekárske potvrdenie o neschopnosti vykonávať prácu zo zdravotných dôvodov. Poukázal aj na to, že otec užíva majetok nadobudnutý počas manželstva a rodičia doposiaľ nemajú vyporiadané BSM. Zročné výživné za obdobie od 26.08.2014 do 31.08.2015 povolil otcovi zaplatiť v splátkach v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. Konanie o návrhu otca na zníženie výživného súd prvej inštancie zastavil podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. v dôsledku späťvzatia tohto návrhu a o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p.. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec v časti zvýšenia výživného a súvisiaceho výroku o zročnom výživnom a odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa neho súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie týkajúce sa jeho tvrdení o obmedzenom príjme vo výške XXX eur. Svoju životnú situáciu označil ako nesmierne zložitú, nakoľko sa voči nemu aj voči jeho obchodnej spoločnosti vedú exekúcie, vrátane exekúcie na výživné. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci, nepreskúmal jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Súdu prvej inštancie vytkol, že za irelevantný považoval jeho neúspech v podnikaní, keď je pre neho v dôsledku veku nemožné zamestnať sa. Mal za to, že odôvodnenie rozsudku je zmätočné a nepreskúmateľné a za procesnú vadu považoval nepredloženie rozpisu nákladov na deti, ako aj nepreukázanie skutočných životných nákladov matkou. Tvrdil, že vyjadrenie matky o spoločnom bývaní so štyrmi deťmi je zavádzajúce, pretože najstarší syn B. B. býva v podnájme a za nepravdivý považoval aj údaj o výške matkinho príjmu. Tvrdil, že pokiaľ by sa rozsudok súdu prvej inštancie stal právoplatným, nebol by schopný výživné plniť a pravdepodobne by bol odsúdený pre neplnenie vyživovacej povinnosti, keďže matka maloletých už raz na neho trestné oznámenie podala a vtedy bol aj právoplatne odsúdený. V doplňujúcom podaní poukázal na dlžoby, ktoré po rozvode manželstva platil a ešte aj platí. Uviedol, že v súčasnosti má neporovnateľne nižší príjem, než mal v roku 2008 z výkonu práce vo svojom autoservise, ktorú zo zdravotných dôvodov už robiť nechce. Prenajímaním domu obmedzuje v bývaní sám seba a nemôže si preto založiť novú rodinu. 5. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca odvolaciemu súdu navrhla, aby sa stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie. Uviedla, že nie je pravda, že otec žije len z príjmu XXX eur, lebo naďalej vykonáva autoopravárenskú činnosť, prenajíma autoservis na D. XXX v Q. a izby vo viacúčelovom dome v obci W. a predal aj nehnuteľnosť patriacu do BSM. Má za to, že životná úroveň otca je tak vysoká, že tento ani necíti potrebu zamestnať sa. Neskôr avizovala závažnú zmenu svojho zdravotného stavu majúcu dopad na jej príjem. Od 01.07.2016 je posudzovaná ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. Navrhla, aby maloleté deti zastupovali a spravovali ich majetok plnoletí bratia B. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.XX.XXXX, v dôsledku obavy s nehospodárneho použitia ich majetku otcom v prípade jej úmrtia. V doplňujúcom podaní súdu oznámila, že nemá nárok ani na sociálnu pomoc v hmotnej núdzi, nakoľko sa s otcom maloletých súdi o spoločný majetok, svoje dedičstvo pritom investovala do nehnuteľností v terajšom užívaní otca maloletých. Otcovi vytkla jeho nákladný spôsob života (napr. cimbalové zábavy, drahé večere, vydržiavanie partnerky a jej reštaurácie, podpora príbuzných a pod.) a poukázala na to, že otec momentálne dokončuje ďalší holobyt v W.. 6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., dospejúc k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. 7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 9. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolaním otca napadnutý v časti zvýšenia bežného výživného a v súvislosti s tým aj v časti zročného výživného. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, pričom vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. Odvolací súd sa stotožňuje s určenou výškou výživného, ktorú považuje za primeranú preukázaným pomerom maloletých detí, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, po zohľadnení celkových pomerov matky a všetkých skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo. Čo sa však týka časti výroku rozsudku o zročnom výživnom, tu odvolací súd poukazuje na nesprávny výpočet celkovej sumy zročného výživného u obidvoch maloletých detí. 10. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody otca, tieto odvolací súd považoval za účelové a bez právnej relevancie. Otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by opodstatňovali rozhodnúť vo veci inak, než bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie. Otec nevyprodukoval žiadne dôkazy ohľadne nespôsobilosti byť zárobkovo aktívny v rámci svojej spoločnosti zapísanej v obchodnom registri, resp. že by nemohol vykonávať zárobkovú činnosť vo svojej profesii, príp. akúkoľvek prácu primeranú jeho odbornosti a praxi, a že je odkázaný len na príjem z prenájmu nehnuteľností. Neobstojí ani otcove tvrdenie o nespôsobilosti vykonávať prácu v autoservise pre zdravotné problémy, ku ktorému nepredložil tomu zodpovedajúce lekárske svedectvo, z ktorého by jednoznačne vyplývalo, aké má zdravotné obmedzenia vo vzťahu k výkonu pracovnej činnosti, resp. aký druh práce vykonávať nemôže a v dôsledku akých konkrétnych zdravotných obmedzení. 11. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti súd prvej inštancie správne vychádzal z ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, kedy pri rozhodovaní o návrhu na zmenu výživného sa do novej výšky výživného premietajú v konaní zistené aktuálne skutočnosti týkajúce sa tak maloletých detí, ako aj ich rodičov. Podľa názoru odvolacieho súdu je zvýšenie výživného na maloleté deti opodstatnené aj v dôsledku doby uplynulej od určenia doterajšieho výživného (apríl 2011) do rozhodnutia súdu prvej inštancie. 12. Odvolací súd dopĺňa, že prvoradou povinnosťou každého rodiča je na svoje nezaopatrené dieťa nielen prispievať, ale ho riadne uživiť, a to aj na svoj vlastný úkor. Nie je možné, aby rodič, ktorý nemá dieťa vo svojej osobnej starostlivosti, vyžadoval od druhého rodiča finančné zabezpečovanie podstatnej časti výživy dieťaťa popri jeho každodennej opatere. 13. V danom prípade nemožno otcovi tolerovať ako výlučný zdroj obživy finančný výnos z prenájmu nehnuteľností, ktorý by mal slúžiť len ako doplnok, resp. prilepšenie k jeho zárobku či príjmu z podnikania. Pokiaľ sa otec, u ktorého nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že zo závažných zdravotných dôvodov nemôže vykonávať závislú ani samostatnú zárobkovú činnosť, spolieha len na finančné prostriedky získané prenájmom nehnuteľností, musí si svoje osobné pomery usporiadať tak, aby v prvom rade riadne zabezpečil výživu svojich nezaopatrených detí. 14. Čo sa týka zročného výživného za obdobie od 26.08.2014 do 31.08.2015, tu súd prvej inštancie pochybil vo výpočtoch, preto bolo potrebné vykonať nový prepočet, podľa ktorého zročné výživné činí u každého maloletého rovnakú sumu XXX,XX eur, nakoľko u oboch detí došlo k zvýšeniu výživného o XX eur mesačne. Celková suma XXX,XX eur pozostáva zo zvýšeného výživného za 6 dní mesiaca august 2014 a 12 mesiacov za obdobie september 2014 až august 2015 : XX eur delené 31 dní mesiaca august 2014 krát 6 dní (26.-31.8.) rovná sa X,XX eur plus XX eur krát 12 mesiacov (september 2014 až august 2015) rovná sa XXX eur, teda celkovo XXX,XX eur. 15. Odvolací súd stotožniac sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil a v časti zročného výživného ho pre nesprávny výpočet u obidvoch maloletých detí v súlade s § 388 C.s.p. zmenil. 16. K novým skutočnostiam oznámeným matkou maloletých detí v priebehu odvolacieho konania, ktoré by mohli predstavovať zmenu pomerov od doby rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že na tieto prihliadať nemohol, pretože odvolacie konanie sa vzťahuje výlučne len na obdobie do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie. Z uvedeného vyplýva, že zmena pomerov, ktorá nastala po dni vyhlásenia odvolaním napadnutého rozsudku, by mohla byť zohľadnená až v ďalšom konaní súdu prvej inštancie. 17. Nakoľko predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie o zvýšení výživného na maloleté deti, nie je možné rozhodnúť o matkou navrhovanej zmene zastupovania maloletých detí a o spravovaní ich majetku, o čom môže rozhodnúť len súd prvej inštancie v samostatnom konaní. 18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 58 C.m.p. v spojení s § 52 C. m.p. 19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).