Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/668/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714206422 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1714206422.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, X., zastúpenej advokátom: Mgr. Ing. Vladimír Haukvitz, so sídlom Lachova 11, Bratislava, proti žalovaným: X/ T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, X.Á., 2/ Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, zastúpený: Beňo & Partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Námestie sv. Egídia č. 40/93, Poprad, IČO: 44 250 029, o určenie o neplatnosti dohody o pristúpení k záväzku, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 29. mája 2015, č.k. 10C/181/2014-35, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu; ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovaným určenia neplatnosti dohody o pristúpení k záväzku č. 120124804 zo dňa 03.08.2012 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/; žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania vo výške 657,90 eura, a žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa a žalovaný 1/ uzavreli dňa 29.09.2007 manželstvo, za trvania ktorého predávajúci H. H. H. a. s. uzavrel dňa 03.08.2012 s kupujúcim W. C. s. r. o. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa motorového vozidla továrenskej značky L., modelovej rady XXX, VIN: P., EČ: X. za kúpnu cenu 7.146 eur, pričom kúpna cena vo výške 2.143,80 eur bola zaplatená pri podpise zmluvy a jej zvyšná časť vo výške 5.002,20 eura mala byť zaplatená prostredníctvom úveru poskytnutého spoločnosťou S. K. V.N., a. s. spoločnosti W. C. s. r. o. za účelom financovania kúpy predmetného motorového vozidla, pri celkovej výške úveru v sume 7.474,88 eura s mesačnou splátkou v sume 156,64 eura. Mal preukázané, že Dohodou o pristúpení k záväzku zo dňa 3.8.2012 č. XXXXXXXXX pristúpil žalovaný 1/ k záväzku dlžníka W. C. s. r. o. splniť spoločnosti S. K. V., a. s. dlh vo výške 7.474,88 eura a zaviazal sa splniť dlh za dlžníka, pričom spoločnosť S. K. V., a. s. listom z 10.05.2013 oznámila žalovanému 1/ okamžité zosplatnenie pôžičky (úveru) č. XXXXXXXXX zo dňa 03.08.2012 vo výške 7.938,15 eura. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 143, § 145 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a s poukazom na ustálenú judikatúru všeobecných súdov (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21.12.1973 sp.zn. 3Cz/57/73 publikovaný v Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR, vydanom Najvyšším súdom ČSSR, SEVT Praha 1986, R 71/1994) dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť. Vychádzal totiž z právneho názoru, že pristúpením žalovaného 1/ k peňažnému záväzku iného dlžníka nevznikol spoločný záväzok manželov, nakoľko nešlo o vybavovanie záležitosti týkajúcej sa spoločných vecí, a z tohto dôvodu k takémuto právnemu úkonu nebol ani potrebný súhlas žalobkyne, a preto, keď súhlas manžela s právnym úkonom druhého manžela týkajúcim sa spoločnej veci (vecí) v inej než bežnej záležitosti nechráni manžela pred dôsledkami ustanovenia § 147 ods. 1 OZ, ale iba pred dôsledkami dispozície druhého manžela s vecou (vecami) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pokiaľ v prípade platnosti takéhoto právneho úkonu vznikne spoločný záväzok manželov, je veriteľ oprávnený na základe exekučného titulu vydanému proti obom alebo aj proti len jednému z manželov domáhať sa bez ďalšieho (teda bez ohľadu na § 147 ods. 1 OZ) uspokojenia tohto záväzku z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva. Druhý z manželov síce nie je pred veriteľom chránený, a je povinný strpieť, aby veriteľova pohľadávka bola uspokojená z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch manželov, pred nepriaznivými následkami splnenia takéhoto dlhu je chránený prostredníctvom ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, keď pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je každý z nich povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Vychádzajúc z uvedeného podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému 2/ priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/20004 Z.z., vo výške 657,90 eura. Žalovanému 1/, ktorý bol v spore taktiež úspešný, však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť dôvodiac, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď sa dôsledne neriadil nálezom Ústavného súdu SR I. ÚS 26/2010-26 zo dňa 8.12.2010, ktorý v právnej veci totožnej povahy dospel k záveru, že právny úkon jedného z manželov sa týka spoločných vecí, ak druhý z manželov v dôsledku jeho účinkov môže byť výkonom exekúcie pozbavený vlastníctva svojho majetku, a teda postačuje, ak ide vzťah sprostredkovaný, sekundárny či vzťah účinkov, alebo možných dôsledkov takéhoto právneho úkonu vo sfére spoločných vecí. V tejto súvislosti zdôraznila, že v súlade s citovaným nálezom Ústavného súdu SR mal súd prvej inštancie dospieť k záveru, že pristúpenie žalovaného 1/ ako jej manžela k záväzku obchodnej spoločnosti, ktorej je konateľom a spoločníkom, sa týka spoločných vecí a je neplatným právnym úkonom. Na základe uvedeného konštatovala, že súd prvej inštancie svojim formalistickým prístupom a arbitrárnym rozsudkom porušil jej právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie, a tým jej de facto odňal možnosť domáhať sa ochrany pred nestranným a nezávislým súdom. 3. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Argumentáciu žalobkyne v odvolaní považoval za nedôvodnú, keď sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danej veci nešlo o nakladanie so spoločnou vecou, a preto súhlas žalobkyne na daný právny úkon nebol potrebný. Vo vzťahu k pojmu vybavovania spoločných vecí manželmi poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 4Cdo/234/2010 a ďalšiu judikatúru všeobecných súdov (R57/1970, R42/1972, rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 4 Cdo/123/2008 i uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29Odo/162/2005), ktoré potvrdzujú správnosť právnych záverov súdu prvej inštancie, a zdôraznil, že opačný výklad by neodôvodnene znížil princíp ochrany tretích osôb (veriteľov) a dlžníkov by priamo viedol k tomu, ako sa vyhnúť plneniu záväzkov. 4. Žalovaný 1/ sa k dovolaniu žalobkyne písomne nevyjadril. 5. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 6. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dostatočné dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha neplatnosti namietaného právneho úkonu - pristúpenia žalovaného 1/ ako jej manžela k záväzku (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade so zásadami vyplývajúcimi z § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 143 ods. 1, § 145 ods. 1, 2), ktoré aj správne vyložil v súlade s konštantnou judikatúrou a ustálenou výkladovou praxou všeobecných súdov a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu podanej žaloby aj riadne v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 157 ods. 2 O.s.p. opísal v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom sa vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, poukázal na rozhodujúce skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. 7. Odvolací súd sa stotožnil so správnymi právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal z toho, že predmetný právny úkon žalovaného 1/ - pristúpenie k záväzku, za stavu zisteného vykonaným dokazovaním, nemožno považovať za úkon týkajúci sa spoločných vecí manželov; ako ho má na mysli ust. § 145 Občianskeho zákonníka; na ktorý sa vyžaduje súhlas druhého z manželov. Odvolací súd v tomto smere odkazuje na konštantnú súdnu judikatúru; od ktorej nemal dôvod sa v danej veci odkloniť, keďže pri nezmenenej právnej úprave je stále použiteľná; a zo záverov ktorej vyplýva, že za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa § 143 Občianskeho zákonníka môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle, t.j. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. Za predmet vlastníctva; a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov; sa nepovažujú pohľadávky a záväzky, ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič nemení to, že pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov manželov podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva - ide o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v širšom zmysle. Na základe uvedeného súdna prax dospela k záveru, že za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí sa nepovažujú napríklad zmluva o pôžičke uzavretá len s jedným z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 21.12.1973 sp.zn. 3 CZ 57/73, publikovaný v Zborníku stanovísk, správ a rozhodnutí súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR, vydanom Najvyšším súdom ČSSR, Praha 1986), ručiteľský záväzok jedného z manželov (R 61/1973) alebo zmluva o výpožičke uzavretá len jedným z manželov (R 71/1994). 8. Pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď nevychádzal zo záverov vyslovených Ústavným súdom SR v jeho náleze I. ÚS 26/2010-26 zo dňa 8.12.2010, odvolací súd sa s jej argumentáciou nestotožnil. Vychádzajúc z obsahu ust. § 145 Občianskeho zákonníka a z ustálenej judikatúry a rozhodovacej praxe všeobecných súdov; ktorej zásadnú zmenu v danej otázke (s následkami v preskúmavanej veci) neprinieslo ani rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci sp.zn. I. ÚS 26/2010, ktorým žalobkyňa neopodstatnene argumentuje, nakoľko jeho závery v tomto spore nemožno bez ďalšieho aplikovať; totiž i odvolací súd za udržateľný považuje iba taký výklad ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluva o pristúpení k dlhu uzavretá len jedným z manželov sa bezprostredne nedotýka predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je preto právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí, a aplikácia citovaného ustanovenia je v tomto prípade vylúčená. Žalobkyňou neboli tvrdené ani také skutočnosti, ktoré by umožňovali správanie žalovaného 1/ v súvislosti s predmetným právnym úkonom hodnotiť ako správanie v rozpore s dobrými mravmi. 9. Odvolací súd za neopodstatnenú považuje i námietku, že prvostupňový súd postupoval príliš formalisticky a pri právnom posúdení nesprávnou interpretáciou právnych noriem porušil právo žalobkyne na spravodlivý súdny proces, nakoľko; ako už bolo uvedené; prvoinštančný súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými relevantnými okolnosťami danej veci a jeho právne závery neboli dôsledkom nesprávnej interpretácie dotknutých ustanovení Občianskeho zákonníka. 10. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. 11. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie; stotožňujúc sa s výsledkami vykonaného dokazovania, so zisteným skutkovým stavom, no najmä s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ako aj s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p.; ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).