Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/379/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714208977 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1714208977.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľky: F. W., M. S. XXX, X., zastúpenej: JUDr. Evou Koleničovou, advokátkou, so sídlom Paulínska 20, Trnava, proti povinnému: R. W., M. S. XXX, X., zastúpenému: Mgr. Zuzanou Motúzovou, advokátkou, so sídlom Michalská 3, Bratislava, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 31. mája 2016, č. k. 33C/144/2014 - 235 v znení opravného uznesenia zo dňa 20. septembra 2016 č. k. 33C/144/2014 - 282, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky, ktorou sa domáhala proti povinnému po úprave petitu návrhu žaloby určenia výživného v sume 100 eur mesačne. Rozhodol tak podľa § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že navrhovateľka ukončila stredoškolské štúdium na Strednej odbornej pedagogickej škole maturitou v školskom roku 2010 a po ukončení stredoškolského štúdia sa zamestnala najskôr ako predavačka pre obchodnú spoločnosť Da Vinci, kde dosahovala príjem cca 500 eur mesačne, teda nadobudla svojou prácou schopnosť samostatne sa živiť a týmto okamihom zanikla vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Neskôr ukončila dobrovoľne na základe vlastnej výpovede tento pracovnoprávny vzťah a zamestnala sa a pracovala od roku 2013 až do súčasnosti stále pracuje ako administratívny pracovník v zdravotnej poisťovni Union. Táto práca zodpovedá kvalifikácii stredoškolského vzdelania a dosahuje zárobky, ktoré zabezpečujú jej životné potreby minimálne na tej úrovni, ako je životná úroveň jej rodičov, keď v roku 2013 jej priemerný mesačný zárobok predstavuje 428 eur, pričom nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, v roku 2014 cca 440 eur. V školskom roku 2014/2015 sa dobrovoľne rozhodla študovať vysokú školu pedagogickú, kde bola prijatá v študijnom programe bakalárskeho štúdia na andragogiku. Dospel k záveru, že vyživovacia povinnosť v danom prípade zanikla momentom, keď navrhovateľka nastúpila do riadneho pracovného pomeru a pokračovaním štúdia na vysokej škole sa táto vyživovacia povinnosť neobnovila. Prihliadol aj na to, že navrhovateľka i naďalej pracuje a dosahuje príjem cca 400 eur mesačne. Poukázal na to, že študovať školu formou denného štúdia sa rozhodla dobrovoľne, pričom je možné pedagogické vzdelanie získavať i štúdiom popri zamestnaní. Uviedol, že na skutočnosť, že došlo k zániku výživného, nemá vplyv tvrdenie navrhovateľky, že nemohla pokračovať v štúdiu na vysokej škole z dôvodu, že bola v zlej psychickej situácii z dôvodu rozvodu manželstva rodičov, resp. že sa starala o starých rodičov, keď tieto skutočnosti navrhovateľka nepreukázala a v tomto smere neprodukovala žiadne dôkazy. Poukázal aj na to, že súčasné príjmy povinného v roku 2015 predstavujú cca 864 eur mesačne a po odrátaní výživného na syna V. v sume 180 eur, výživného na syna U. v sume 100 eur, na manželku v sume cca 180 eur, ktorá je toho času na materskej dovolenke, zostáva povinnému príjem v sume 404 eur, čo predstavuje aj samotný príjem navrhovateľky v roku 2015. Prihliadol aj na skutočnosť, že matka navrhovateľky získala príjem v sume 36.500 eur, a to v súvislosti s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k domu, v ktorom žije povinný, pričom povinný jej túto sumu vyplatil z predaja jednej polovice tohto domu a za danej situácie dospel k záveru, že by priznanie výživného bolo i v rozpore s dobrými mravmi. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 150 O. s. p. tak, že povinnému právo na náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že dôvody osobitného zreteľa spočívali v samotnom charaktere sporu, v ktorom rozhodoval o nároku dcéry voči povinnému o plnení vyživovacej povinnosti a i keď dospel k záveru, že vyživovacia povinnosť povinného voči dcére zanikla, nebolo by vzhľadom na okolnosti tohto prípadu spravodlivé, aby dcéra znášala náklady právneho zastúpenia povinného. 2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľka, žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie voči nemu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie o veci, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že sa zamestnala v spoločnosti Da Vinci ako predavačka, čo však nekorešpondovalo s jej ukončeným vzdelaním, resp. zameraním, ale nepodarilo sa jej prejsť prijímacími skúškami na vysokú školu a vzhľadom na nepriaznivú situáciu v rodine, ktorá vplývala na jej psychiku, bola nútená ukončiť tento pracovný pomer z dôvodu jej zlého psychického stavu, keď musela podstúpiť dlhodobé terapie. Napriek jej úsiliu ju žiadny zamestnávateľ neprijal do pracovného pomeru, napr. do škôlky, pretože vyžadovali vysokoškolské vzdelanie, minimálne 1. stupňa, t. j. s titulom bakalár. Vzhľadom na nepriaznivý psychický a duševný stav v rokoch 2011 - 2013 a nedostatočné vzdelanie sa nemohla riadne zamestnať a vykonávať povolanie, ktoré by zodpovedalo jej vzdelaniu, a ktoré si zvolila. Namietala, že nie je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere, ale len na "Dohodu o brigádnickej činnosti študenta". Nesprávne súd prvej inštancie zohľadnil jej príjmy vyčíslené v hrubom a povinného príjmy v čistom, pričom ani tieto sumy nekorešpondujú s listinnými dôkazmi predloženými v konaní, predložila výpis z účtu zo dňa 11. 04. 2011, podľa ktorého jej čistý príjem bol v sume 248,98 eur a zo dňa 11. 05. 2011, podľa ktorého jej čistý príjem bol v sume 363,02 eur. Predložila aj výplatné pásky za obdobie 10/2015 až 12/2015, kedy jej priemerný mesačný čistý príjem bol v sume 282,03 eur, za obdobie 1/2015 - 10/2015 v sume 271,78 eur a za obdobie 10/2014 - 12/2014 v sume 274,38 eur, čo je cca o 50% menej, ako uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Poukázala aj na svoje náklady, ktoré zdokladovala v konaní, s ktorými sa však súd prvej inštancie nezaoberal a nezohľadnil ich. Nesprávne prihliadal na vyživovaciu povinnosť povinného k jeho súčasnej manželke, keď táto má svoj príjem, má tiež úspory a nehnuteľnosti a neskúmal majetkové pomery povinného a jeho manželky, ale dostatočne sa zaoberal príjmami a majetkovými pomermi matky navrhovateľky, čo nie je v súlade so zásadou rovnosti zbraní. Uviedla, že matka navrhovateľky mala preukázaný príjem vo výške 36.500 eur, avšak neskúmal, že povinný mal z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi rodičmi navrhovateľky, pravdepodobne vyšší príjem ako matka navrhovateľky. Namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, keď neskúmal majetkové pomery povinného a jeho manželky v zmysle jej návrhu na vykonanie dokazovania. Nestotožnila sa ani so záverom súdu prvej inštancie, že nadobudla schopnosť sama sa živiť, keď sa zamestnala ako predavačka z dôvodu, že bola s matkou a bratom vo veľmi zlej finančnej situácii a nepodarilo sa jej, aby ju prijali na vysokú školu, ktorá bola pokračovaním jej stredoškolského vzdelania. Nezvolila si však, že sa bude v živote živiť ako predavačka, študovala na strednej škole s maturitou v oblasti opatrovateľskej činnosti, pričom takéto povolanie si zvolila a na dôkaz toho predložila maturitné vysvedčenie s jeho dodatkom, ktorým je preukázané, že ďalším pokračovaním v tomto smere je štúdium na vysokej škole. Jej príprava na ňou zvolené povolanie nebola ukončená maturitným vysvedčením, ale je potrebné, aby dosiahla minimálne bakalárske vzdelanie. Doposiaľ nie je náležite pripravená na zvolené povolanie, vysokoškolské štúdium nadväzuje na absolvovanie stredoškolského štúdia a skutočnosť, že nenadväzuje bezprostredne po ukončení stredoškolského vzdelania ja v danom konaní bezpredmetné, keď bolo preukázané, že z objektívnych príčin nemohla ďalej študovať bezprostredne po ukončení maturitného ročníka, pretože sa musela starať o starých rodičov, čo zodpovedalo jej vzdelaniu a následne nastali psychické problémy v súvislosti s osobou povinného. Predložila čestné prehlásenie pani A. Q., že sa reálne starala o svojich starých rodičov. Ďalej uviedla, že už štvrťroka nebrigáduje a je bez príjmu, pretože jej to študijné vyťaženie neumožňuje a v rozpore s vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie konštatoval, že jej príjmy z brigádnickej činnosti zabezpečujú jej životné potreby a taktiež, že jej príjem je v sume cca 400 eur mesačne. Taktiež je v rozpore s vykonaným dokazovaním konštatovaná skutočnosť prvoinštančným súdom, že by pracovala v súčasnosti ako administratívna pracovníčka v akciovej spoločnosti poisťovňa Union a predložila potvrdenie zo dňa 09. 06. 2016 uvedenej spoločnosti o tom, že nie je a nikdy pre túto spoločnosť nepracovala. Nesprávne súd prvej inštancie odpočítal z príjmu povinného výživné na mal. Dominika v sume 100 eur a výživné na jeho manželku v sume 180 eur, keď v tomto smere nebolo vykonané žiadne dokazovanie a neboli dostatočné preukázané ani majetkové pomery a príjmy povinného a jeho manželky. Nesúhlasila tiež s názorom súdu prvej inštancie, že určenie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi, a to vzhľadom na to, že povinný mal zrejme vysoký príjem z predaja časti rodinného domu, ona nemá príjem cca 400 eur mesačne v čistom a nemá ani kde bývať a z čoho si hradiť náklady na štúdium, oblečenie a stravu. Ďalej uviedla, že ak by nepokračovala štúdiom na vysokej škole, nemohla by vykonávať povolanie, ktoré si zvolila, a to opatrovnícku činnosť starých a postihnutých ľudí. Odbor andragogika nadväzuje na stredoškolské vzdelanie navrhovateľky v rozšírenej forme v troch odvetviach, a to profesijnom, kultúrnom a sociálnom, čo jej zabezpečí realizáciu jej povolania v praxi a s vysokou pravdepodobnosťou uplatnenia sa na trhu práce v povolaní, ktoré si zvolila ešte v čase, keď žila so povinným v jednej domácnosti, ale po rozpade rodiny nemohla z objektívnych príčin svoj zámer dokončiť. Namietala, že súd prvej inštancie jej odňal právo na spravodlivý súdny proces, ako aj právo na rovnosť zbraní, keď zohľadnil príjmy strán v nesprávnej výške, nezohľadnil jej náklady na živobytie, pričom náklady povinného zohľadnil, a to aj v miere presahujúcej preukázané skutočnosti, avšak neskúmal majetkové pomery povinného a jeho manželky, napriek jej návrhu na vykonanie dokazovania v tomto smere a nezohľadnil ani dôvody osobitného zreteľa, kedy nenastúpila na vysokú školu bezprostredne po ukončení strednej školy. 3. Povinný vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že navrhovateľka sa po ukončení strednej školy trvalo zamestnala ako predavačka, jej zamestnanie trvalo rok a 3 mesiace a v tom čase nadobudla schopnosť samostatne sa živiť svojou prácou. Z údajov Sociálnej poisťovne vyplýva, že jej mzda sa v hrubom pohybovala približne v sume 508 eur brutto. Poukázal aj na to, že navrhovateľka ukončila strednú odbornú školu s maturitou v roku 2010 a na vysokú školu sa prihlásila až v roku 2014, pričom však svoje tvrdenia, že sa vo svojom odbore pokúšala zamestnať a svoju situáciu zmeniť, nepreukázala, a taktiež neprodukovala dôkazy o tom, že by sa na trhu práce s nadobudnutým vzdelaním nedalo trvalo zamestnať, v tomto smere nenavrhla vykonať žiadne dôkazy a nedôvodná je jej námietka, že je potrebné vzdelanie aspoň prvého stupňa - bakalár, keďže už má ukončené vzdelanie jedného uceleného stupňa. Taktiež nepredložila žiaden dôkaz o tom, že by sa povinný voči nej správal negatívne, a že by toto správanie malo vplyv na jej problémy, keď podľa správy psychológa jej problémy spočívali najmä v nutnosti osvojení si určitých techník za účelom efektívnejšieho spôsobu zvládania stresu. Navrhovateľka v konaní nepredložila žiadne dôkazy, ktorými by preukázala, že nemohla pracovať, resp. prihlásiť sa na vysokú školu, tvrdenia o jej práceneschopnosti nepreukázala a napriek jej tvrdeniu, že mala psychické problémy, bola v období od 12/2012 do 06/2013, za ktoré predložila dôkaz o podstúpení psychoterapií, plne práceschopná, keď podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni v období od 1/2013 do 6/2013 jej priemerná mzda predstavovala sumu 508,22 eur brutto. Poukázal aj na výpoveď navrhovateľky, v ktorej uviedla, že po celú dobu pracovala v zdravotnej poisťovni Union ako administratívna pracovníčka, a preto je zavádzajúca jej námietka, že súd prvej inštancie túto skutočnosť nesprávne vyhodnotil; podstatná je samotná výpoveď navrhovateľky a skutočnosť, že v tejto spoločnosti pracovala na určitej, nie podradnej, pozícii ako administratívny pracovník, pričom navrhovateľka nepreukázala, že by sa pokúsila túto skutočnosť zmeniť a jej pasivita je v tomto smere pomerne dlhodobá. Namietal, že medzi ukončením strednej školy a nástupom navrhovateľky na vysokú školu prakticky neexistuje relevantná kontinuita, ktorá by preukazovala akúkoľvek snahu navrhovateľky o sústavnú prípravu na povolanie. O sústavnú prípravu by išlo napríklad v prípade snahy o nadobudnutie praxe v danej oblasti, ktorú sa dieťa rozhodlo študovať, podávanie prihlášok na zvolený odbor, čo však v danom prípade úplne absentuje, absolvovaní stáže, dobrovoľnícke aktivity, dopĺňanie vzdelania, práca v zahraničí za účelom nadobudnutia jazykových znalostí a vo všeobecnosti preukázateľná sústava prípravy navrhovateľky na štúdium, alebo aspoň snaha dostať sa na vysokú školu, o čom však navrhovateľka nepredložila žiaden dôkaz. Naopak bolo preukázané, že keď dostala možnosť starať sa o starých rodičov za opatrovateľský príspevok, tento sa jej zdal prinízky. Z tohto dôvodu možno dôvodne pochybovať o záujme navrhovateľky pracovať v odbore tak, ako to deklaruje. Ďalej namietal, že kompletné ukončenie akejkoľvek zárobkovej činnosti zo strany navrhovateľky, by mal súd vyhodnotiť v jej neprospech, keď nepredložila svoj rozvrh a nemožno teda ustáliť, že nemôže pracovať popri štúdiu. Taktiež nepreukázala svoje tvrdenie o tom, že sa musela starať o svojich starých rodičov. 4. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu povinného uviedla, že nie je povinná preukazovať, že sa snažila zamestnať v odbore ukončenej strednej školy, pretože toto nie je podstatné v konaní, ale podstatná je skutočnosť, že riadne pokračuje v príprave na svoje budúce povolanie tak, ako je uvedené v dodatku maturitného vysvedčenia. Taktiež nie je povinná preukazovať skutočnosti notoricky známe alebo známe súdu z jeho rozhodovacej činnosti a v tomto smere poukázala na to, že konania vo veci výživného k jej bratovi a vo veci rozvodu jej rodičov prebiehali na Okresnom súde Pezinok, a teda okolnosti týchto konaní sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. Uviedla, že súd sám vyhodnotil, ktoré dôkazy vykoná a sám vyžiadal aj listiny od príslušných subjektov, a preto by bolo nadbytočné predkladať tie isté dokumenty z jej strany. Skutočnosti týkajúce sa jej práceneschopnosti nesúvisia s konaním, keď podstatné je, že pokračuje v príprave na svoje budúce povolanie, ktoré si vybrala. Taktiež je notoricky známe, že minimálne bez 1. stupňa vysokoškolského vzdelania by sa nemohla zamestnať v žiadnom predškolskom zariadení. Pokiaľ ide o ukončenia jej brigádnickej činnosti, uviedla, že samotný rozvrh nemá vplyv na jej prípravu na skúšky a každodennú prípravu na semináre, ani na čas strávený vypracovávaním seminárnych prác a projektov. Pokiaľ ide o starostlivosť o jej starých rodičov, poukázala na predložené čestné vyhlásenie pani A. Q.. Ďalej uviedla, že povinný už nemá vyživovaciu povinnosť voči synovi V. v sume 180 eur, a teda je v jeho možnostiach a schopnostiach uhrádzať ňou požadované výživné v sume 100 eur. 5. Povinný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky zotrval na svojich predchádzajúcich námietkach a tvrdeniach uvedených v konaní pred súdom prvej inštancie a vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky, opätovne namietal, že navrhovateľka nadobudla schopnosť samostatne sa živiť, ktorú v konaní nestratila a v tejto súvislosti namietal, že doba medzi skončením strednej školy a nástupom na vysokú školu musí byť primeraná a zároveň osobný stav potrebnej osoby musí spĺňať znak sústavnej prípravy na povolanie fakticky, či životom oprávneného, čo v danom prípade absentuje. Bol naplnený aj predpoklad vykonanej voľby vykonávať určité povolanie samotnou navrhovateľkou, ktoré sa dlhodobo nezmenilo, pričom želanie pracovať v inom odbore než navrhovateľka pracuje, je až sekundárne, najmä ak v tomto odbore navrhovateľka dlhodobo nepracuje, a ani neboli preukázané jej pokusy sa v tomto odbore zamestnať. A pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť voči V., táto nebola zrušená súdom a nebol ani podaný návrh na jej zrušenie. Matka navrhovateľky len oznámila povinnému, že jeho syn skončil školu, a že nemusí výživné uhrádzať, avšak toto tvrdenie je irelevantné, keď nepochádza od oprávneného. Za nedôvodné považoval námietky navrhovateľky, že súd nevykonal riadne dokazovanie, a že je potrebné ho doplniť a pokiaľ ide o navrhovateľkou predložené dôkazy v odvolacom konaní, namietal, že ich predloženie v odvolacom konaní je neprípustné, a preto by odvolací súd nemal na tieto dôkazy prihliadať. Vyjadril sa aj k jednotlivým navrhovateľkou predloženým dôkazom a k jej tvrdeniam tak, že tieto nie sú relevantné, sú zavádzajúce, a to najmä pokiaľ ide o potvrdenie zo spoločnosti Union, zdravotná poisťovňa, keď toto je v rozpore so samotnou výpoveďou navrhovateľky, v ktorej uviedla, že pracovala v zdravotnej poisťovni Union ako administratívna pracovníčka. Správa z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 06. 06. 2016 podľa jeho názoru nepreukazuje žiadne nové skutočnosti, pretože v konaní chýba dôkaz, ktorý by preukázal, že navrhovateľka nemohla pracovať alebo sa venovať štúdiu kvôli svojmu zdravotnému stavu a poukázal na to, že navrhovateľka sa odmietla podrobiť znaleckému dokazovaniu, či aspoň odbornému posúdeniu za účelom preskúmania otázky jej práceneschopnosti, na ktorú sa odvolávala v prvoinštančnom konaní. Predložené čestné vyhlásenie A. Q. je v rozpore s vyhlásením Q. W., u ktorého starí rodičia navrhovateľky na sklonku života bývali, keď podľa svedka za profesionálnu opateru bola podľa svedka zodpovedná opatrovateľská služba charita Modra n.o., a aj matka navrhovateľky potvrdila, že mali opatrovateľku. Čestné vyhlásenie A. Q. dosvedčuje len to, že zo strany navrhovateľky išlo o bežnú rodinnú výpomoc navrhovateľky starým rodičom. 6. Odvolací súd; s poukazom na § 395 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok, účinného od 01. 07. 2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (§ 65 a § 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 7. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu na zistenie skutočností potrebných pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhala proti povinnému, po úprave petitu návrhu, výživného v sume 100 eur mesačne, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uviedol povinný na svoju obranu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Zákona o rodine, ktoré aj správne vyložil, a dospel k správnemu právnemu záveru, že vyživovacia povinnosť povinného k navrhovateľke zanikla jej nástupom do riadneho pracovného pomeru po ukončení stredoškolského štúdia na strednej odbornej škole maturitou a táto sa jej nástupom na vysokú školu neobnovila. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol dôvody a svoje úvahy vedúce k zamietnutiu návrhu a napadnuté rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil tak po stránke skutkovej, ako aj po stránke právnej, a preto možno odôvodnenie jeho rozhodnutia považovať za presvedčivé. Obsah odvolania navrhovateľky preto nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie z hľadiska ňou uplatňovaných odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 8. Navrhovateľka sa v konaní domáhala určenia výživného proti povinnému, ktorý je jej otcom, z dôvodu, že od 03. septembra 2014 začala študovať na vysokej škole v 1. ročníku denného bakalárskeho štúdia v študijnom programe andragogika. V návrhu uviedla, že po rozvode rodičov nebola zverená do starostlivosti ani jednému z rodičov vzhľadom na to, že už v čase rozhodnutia bola plnoletá a nenavštevovala ani denné štúdium. Správne preto súd prvej inštancie v prejednávanej veci zameral dokazovanie na zistenie okolností, rozhodujúcich pre posúdenie trvania vyživovacej povinnosti povinného voči navrhovateľke, ktorá v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, pričom správne konštatoval, že táto schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť nezávisí len na dosiahnutí určitej vekovej hranice, ale rozhodujúca je spôsobilosť dieťaťa hradiť svoje odôvodnené potreby za vlastnú prácu, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom, a teda vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu zaniká dovŕšením prípravy dieťaťa na zvolené povolanie a jeho vstupom do pracovného procesu, ktorý si zvolilo podľa svojich fyzických a duševných predpokladov. 9. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že trvanie vyživovacej povinnosti nie je mechanicky viazané na dosiahnutie plnoletosti, či na zánik nároku rodiča na rodinné prídavky na nezaopatrené dieťa, a ani na schopnosť dieťaťa na výkon akejkoľvek práce; schopnosť dieťaťa samo sa živiť vlastnou prácou je treba posudzovať s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, schopnosti, možnosti, nadanie, zdatnosti a zručnosti. Štúdium dieťaťa je potrebné vyhodnotiť z hľadiska prípravy na budúce povolanie so zreteľom na jeho formu, charakter, obsahové zameranie, dĺžku, dosahovaný stupeň vzdelania, časovú a obsahovú náväznosť na predchádzajúce štúdium a na základe toho posúdiť, či štúdium dieťaťa v konkrétnom prípade predstavuje sústavnú a súvislú prípravu na vopred zvolené povolanie. 10. V preskúmavanej veci je nesporné, že navrhovateľka ukončila štúdium na strednej odbornej škole pedagogickej maturitou dňa 03. 06. 2010, čím získala stredoškolské vzdelanie v danom odbore a po ukončení štúdia sa zamestnala v riadnom pracovnom pomere v spoločnosti Da Vinci od 09. 03. 2011, kde pracovala až do 06. 09. 2012 a podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni dosahovala navrhovateľka v tomto pracovnom pomere priemerný mesačný zárobok v sume 508,50 eur; tento pracovný pomer skončila na základe vlastného rozhodnutia výpoveďou z jej strany, pričom ňou tvrdené dôvody ukončenia tohto pracovného pomeru; a to zlý zdravotný stav v dôsledku psychických problémov, ktoré vyžadovali dlhodobé terapie a starostlivosť o jej starých rodičov; nepreukázala. Navrhovateľka nepredložila v konaní žiadne dôkazy, ktorými by preukázala nielen jej nepriaznivý psychický a duševný stav, ale takú závažnosť zlého psychického stavu, ktorý by jej bránil a znemožňoval vykonávať zamestnanie, resp. bol by dôvodom jej práceneschopnosti, a taktiež žiadnym dôkazom nepodložila nevyhnutnosť potreby poskytovania starostlivosti a opatery jej starým rodičom v takom rozsahu, ktorý by jej znemožňoval vykonávať zamestnanie v spoločnosti Da Vinci s. r. o., a teda, že by tieto navrhovateľkou tvrdené skutočnosti boli výlučným dôvodom, pre ktorý by musela ukončiť riadny pracovný pomer. Vzhľadom na to nebolo v konaní preukázané ani tvrdenie navrhovateľky o tom, že v štúdiu na vysokej škole nepokračovala po ukončení stredoškolského štúdia, a to v celom období až do septembra 2014, výlučne z týchto dôvodov, ktoré by jej objektívne bránili v plynulom a súvislom pokračovaní v príprave na povolanie, ktoré podľa jej tvrdení si zvolila so zameraním pedagogickým. Lustráciou v Sociálnej poisťovni a taktiež výpoveďou navrhovateľky bolo preukázané, že aj v nasledujúcom období pracovala brigádne a taktiež pracovala v poisťovni Union ako administratívna pracovníčka. 11. Zo skutočností, že navrhovateľka nastúpila na štúdium na vysokej škole po vyše štyroch rokoch od ukončenia štúdia na strednej odbornej škole, je zrejmé, že jej štúdium na vysokej škole časovo bezprostredne nenadväzuje na ukončenie odborného stredoškolského vzdelania, keď na vysokú školu nastúpila so značným časovým odstupom od ukončenia štúdia na strednej škole, počas ktorého obdobia navrhovateľka pracovala či už v riadnom pracovnom pomere, alebo; po jeho dobrovoľnom ukončení z jej strany; brigádne, a z takto získaných príjmov si hradila svoje odôvodnené potreby a nebola v tomto smere v stave hmotnej núdze, resp. odkázaná (ešte aj) na sociálne dávky. Navrhovateľka nepreukázala svoje tvrdenie, že by si počas tohto obdobia hľadala prácu v odbore, ktorý vyštudovala na strednej škole, alebo že by sa hlásila na štúdium na vysokej škole, a nepreukázala vierohodným spôsobom ani existenciu objektívnych prekážok, ktoré by jej v tom bránili, z ktorých skutočností; v prípade ich preukázania; by bolo možné vyvodiť, že si zvolila iné povolanie oproti práci, ktorú v skutočnosti vykonávala. Navrhovateľka tak nepreukázala jej skutočný záujem a snahu riadne pokračovať v príprave na jej budúce povolanie. Nedôvodne navrhovateľka namietala, že nie je jej povinnosťou preukázať, že sa snažila zamestnať v odbore ukončenej strednej školy, keď táto skutočnosť je relevantná pri posudzovaní toho, či si navrhovateľka zvolila iné povolanie, aké vykonávala a taktiež nedôvodne namietala, že práca predavačky nezodpovedá jej nadobudnutému stredoškolskému odbornému vzdelaniu, keď žiadnym spôsobom nepreukázala, že by si skutočne hľadala prácu tomuto vzdelaniu zodpovedajúcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj s prihliadnutím na vek navrhovateľky, v ktorom sa rozhodla študovať na vysokej škole, a to v odbore andragogika, ktorý nie je úplne jednoznačne obsahovo totožný s odborom, v ktorom získala stredoškolské vzdelanie, dospel odvolací súd k záveru zhodným so záverom súdu prvej inštancie, že riadne ukončené stredoškolské štúdium úspešne vykonanou maturitnou skúškou bolo bez ďalšieho postačujúce ako predpoklad pre hľadanie si vhodného zamestnanie a ďalšie štúdium navrhovateľky na vysokej škole vzhľadom na to nemožno považovať za riadne pokračovanie v jej príprave na budúce povolanie, a preto nemôže zakladať vyživovaciu povinnosť povinného, keďže táto sa skončila voči navrhovateľke dňom ukončenia jej riadneho štúdia na strednej škole, ktorým navrhovateľka nadobudla schopnosť samostatne sa živiť. Nakoľko navrhovateľka v konaní nepreukázala, že sa objektívne nemohla v odbore, v ktorom ukončila stredoškolské maturitné vzdelanie, na trhu práce zamestnať, nemožno vyvodiť ani záver, že ďalšie bakalárske vysokoškolské štúdium predstavuje racionálnu prípravu navrhovateľky na budúce povolanie z hľadiska uplatnenia jej absolventov a že tak reálne zvyšuje jej šance na uplatnenie na trhu práce. Odvolací súd preto posúdil ako nedôvodné ďalšie námietky navrhovateľky uvedené v jej odvolaní, týkajúce sa najmä výšky jej príjmov, príjmov povinného, jeho manželky, majetkových pomerov povinného a matky navrhovateľky, pretože tieto skutočnosti nemajú právny význam pre posúdenie zániku vyživovacej povinnosti a nemajú význam ani z hľadiska určenia výšky výživného, keď v danom prípade vyživovacia povinnosť zanikla. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).