Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/253/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714209608 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1714209608.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: P & P Invest, s.r.o., so sídlom Trojičné námestie č. 5-9, Bratislava, IČO: 36 794 058, zastúpeného advokátskou kanceláriou BARKOCI law firm s.r.o., so sídlom Námestie slobody 28, Bratislava, proti žalovaným: X/ O.. P. P.Z. E., T. E. XXX/XX, R., zastúpenej Petrom Frankom, bytom Bajzova 14, Bratislava, X/ O.. D. E., T. H. XXX/XX, A., o zaplatenie 276.951,16 eur s príslušenstvom, a o nariadenie neodkladného opatrenia a zriadenie záložného práva, na odvolanie žalovanej 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 15. decembra 2016, č.k. 36C/65/2015-16, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor, pre katastrálne územie R., okres Pezinok, obec R. I. to: byt č. X nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XXX na H. Č.. XXXX/X, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 4892/50252 a nebytový priestor č. 2 - 4 spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 1620/50252, patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva záložných dlžníkov Q. P., I. O.. P. P.Z. E., v prospech záložného veriteľa P & P Invest, s. r. o., so sídlom Trojičné námestie 5 - 9, Bratislava, IČO: 36 794 058 na zabezpečenie pohľadávky P & P Invest, s. r. o., so sídlom Trojičné námestie 5 - 9, Bratislava, IČO: 36 794 058 voči žalovanej 1/ v sume 235.570,41 eur s príslušenstvom, vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere zo dňa 24.01.2012, č. 000003/IU/2012 v znení Dodatku č. 1 k Zmluve o úvere zo dňa 21.02.2012 č. 000003/IU/2012. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanej 1/ uložil povinnosť zdržať sa disponovania s nehnuteľnosťami, zapísanými na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor, pre katastrálne územie R., okres Pezinok, obec R., a to s bytom č. X nachádzajúcim sa v bytovom dome súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 7812/50252 a nebytovým priestorom č. X - X spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 1620/50252, patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva Q. P. I. O.. P. P.Z. E., a to scudzenia, zaťaženia, darovania, vloženia nehnuteľnosti ako vklad do obchodnej spoločnosti, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, zamietol. Rozhodol tak podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 332 ods. 1, § 343 ods. 1, § 344 CSP a § 151a, § 151b ods. 1, § 151c ods. 1, § 151d ods. 1, § 151e ods. 1, § 151f ods. 1, § 151g ods. 1 Obč. zákonníka s odôvodnením, že žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia spoločne a nerozdielne istiny v sume 276.951,16 eur, úroku vo výške 4,89 % ročne z istiny vo výške 235.570,41 eur od 27.10.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,15 % ročne z istiny 235.570,41 eur od 27.10.2014 z dôvodu, že spoločnosť UniCredit Bank Slovakia a.s. so žalovanou 1/ uzavrela dňa 24.01.2012 Zmluvu o úvere č. 000003/IU/2012 v znení Dodatku č. 1 k Zmluve o úvere č. 000003/IU/2012 z 21.02.2012, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanej 1/ peňažné prostriedky ako úver v sume 240.000 eur a žalovaná sa zaviazala tieto peňažné prostriedky vrátiť v splátkach, pričom splatnosť poslednej splátky bola dohodnutá 20.02.2037. Veriteľ a žalovaný 2/ uzavreli dňa 24.01.2012 Dohodu o ručení č. 000003B/ IU/2012, v ktorej sa žalovaný 2/ zaviazal uspokojiť pohľadávku veriteľa, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvou o úvere a jej dodatkami. Keďže žalovaná 1/ nesplnila svoj záväzok riadne a včas, úver sa stal splatným dňa 03.07.2013 a veriteľ vyzval žalovanú 1/ dňa 03.07.2013 na zaplatenie celého zostatku záväzku. Žalovaná 1/ zostatok záväzku v určenej lehote nezaplatila. Veriteľ dňa 22.09.2014 vyzval listom žalovaného 2/ na úhradu záväzku, ktorý si túto povinnosť nesplnil. V dôsledku uzavretia zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky s obchodnou spoločnosťou P & P Invest, s.r.o. súd uznesením zo dňa 01.04.2016 pripustil zámenu na strane žalobcu. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že má voči žalovanej 1/ pohľadávku značne vysokej sumy, nie je žiadnym spôsobom zabezpečená, v minulosti bola zabezpečená do výšky 240.000 eur zálohom, ktorý bol vydražený na dražbe konanej dňa 01.12.2016 za sumu 156.000 eur, a teda pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania v sume 299.209,34 eur ku dňu 21.11.2016, bola uspokojená čiastočne len do výšky 156.000 eur s tým, že minimálne vo výške 143.209,34 eur už jeho pohľadávka nie je vôbec zabezpečená. Žalovaná 1/ je bezpodielovou spoluvlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností, ktoré jediné sú nezaťažené vecným bremenom, záložným právom, či iným vecným právom. Pokiaľ by ich žalovaná 1/ previedla, zníži sa vymožiteľnosť jeho nárokov, čo priamo ohrozí výkon súdneho rozhodnutia. Zriadenie záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam žiadal na základe rovnakých skutkových tvrdení. Dospel k záveru, že žalobca stav ohrozenia exekúcie peňažnej pohľadávky osvedčil skutkovým tvrdením o nedostatku majetku žalovanej 1/, nezaťaženého vecným bremenom, záložným právom, či iným vecným právom. Listom vlastníctva č. XXXX pre kat.úz. R. osvedčil existenciu nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej 1/ a Q. P., taktiež mal za osvedčené žalobcom uplatnené právo, pričom pohľadávka, ktorá je predmetom konania, je minimálne v sume 143.209,34 eur. Táto skutočnosť popri tom, že k uplatneniu práva žalobcu došlo na základe nesplácania poskytnutého úveru, dostatočne odôvodňuje ohrozenie exekúcie peňažnej pohľadávky žalobcu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že jeho účel sa dosiahne zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam. 2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaná 1/, žiadala uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť. Uviedla, že tvrdenie, že pohľadávka žalobcu je nezabezpečená vzhľadom na predaj nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe, ktorá bola predmetom záložného práva a zabezpečením pohľadávky sa môže sa znížiť prípadná vymožiteľnosť žalobcových nárokov, je neopodstatnené. Tvrdenie žalobcu o nezabezpečení pohľadávky nie je celkom pravdivé, keď súd už vydal predbežné opatrenie na majetok ručiteľa - žalovaného 2/ uznesením zo dňa 24.05.2016, ktoré sa týka majetku s hodnotu vyššou ako predmetný nárok žalobcu. Nie je preto dôvod na zaťažovanie majetku žalovaných osôb. Ďalej uviedla, že v čase podpisu úverovej zmluvy bola v rozvodovom konaní s už bývalým manželom Q. P. a pri podpise úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vedenej na LV č.XXXX I. A. Č.. XXXX, kat.úz. A., bola s pôvodným veriteľom na jeho návrh spísaná Dohoda o vylúčení úveru a nehnuteľností z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to na Notárskom úrade JUDr. Chovancovej v Pezinku. Q. P. nie je záložný dlžník, ako je uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia; žiadosť o rozvod bola podaná dňa 02.12.2010 a rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 4C 352/2010-103 zo dňa 10.04.2012 bolo ich manželstvo rozvedené. Predmetný byt je stále spoločným majetkom vzhľadom na to, že doposiaľ neprebehlo majetkové vysporiadanie, a keďže nehnuteľnosť bude súčasťou majetkového vysporiadania, nie je možné aby ju previedla, predala alebo darovala. Uviedla, že podala na súd návrh na určenie neplatnosti dražby konanej dňa 01.12.2016, na ktorej boli predané nehnuteľnosti, ktorými bola zabezpečená pohľadávka žalobcu. 3. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 1/ nie je dôvodné. 4. Základným predpokladom pre zriadenie záložného práva na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa podľa § 343 ods. 1 CSP je osvedčenie existencie obavy z ohrozenia exekúcie súdneho rozhodnutia. Záložné právo zriadené v zmysle uvedeného ustanovenia je zabezpečovacím opatrením, na ktoré sa v zmysle § 344 CSP primerane vzťahujú ustanovenia o neodkladnom opatrení. Pre zriadenie záložného práva sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu z ohrozenia exekúcie. 5. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, nie je pre rozhodnutie o jeho návrhu potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri zabezpečovacom opatrení prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 6. Odvolací súd na základe tvrdení žalobcu a na základe skutočností vyplývajúcich z listín, ktoré sú obsahom spisu, dospel k záveru zhodnému so súdom prvej inštancie, že žalobca dostatočne osvedčil dôvodnosť ním uplatneného práva, a to na zaplatenie pohľadávky proti žalovanej 1/ minimálne v sume 143.209,34 eur, taktiež osvedčil existenciu nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej 1/ I. Q. P.. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobcu na zriadenie záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti správne prihliadol aj na skutočnosť, že žalobcom uplatnená pohľadávka vznikla v dôsledku nesplácania poskytnutého úveru, ako aj na skutkové tvrdenie žalobcu o nedostatku iného majetku žalovanej 1/ nezaťaženého vecným bremenom, záložným právom, či iným vecným právom. Uvedené skutočnosti aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne odôvodňujú existenciu obavy z ohrozenia exekúcie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej 1/, ktorá je predmetom konania vo veci samej. 7. Irelevantná je námietka žalovanej 1/, uvedená v jej odvolaní, že podala návrh na určenie neplatnosti dražby, konanej dňa 01.12.2016, na ktorej boli predané nehnuteľnosti, ktorými bola zabezpečená pohľadávka žalobcu, ktorá je predmetom konania, pretože rozhodujúca z hľadiska nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je skutočnosť, že pohľadávka žalobcu v súčasnosti minimálne v sume 143.209,34 eur nie je zabezpečená, pričom nebol zistený iný majetok vo vlastníctve žalovanej 1/, nezaťažený vecným bremenom, záložným právom, či iným vecným právom. Pokiaľ žalovaná 1/ poukázala na zabezpečenie pohľadávky žalobcu predbežným opatrením, nariadeným uznesením súdu zo dňa 24.05.2016 na majetok žalovaného 2/, ktorý podľa jej tvrdenia má vyššiu hodnotu ako nárok žalobcu, toto svoje tvrdenie žalovaná 1/ žiadnym spôsobom neosvedčila. Taktiež neosvedčila svoje tvrdenie o vylúčení úveru a nehnuteľností z bezpodielového spoluvlastníctva žalovanej 1/ a Q. P., a preto aj túto námietku odvolací súd posúdi ako nedôvodnú. Z hľadiska skúmania zákonom stanovených podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti, je bez právneho významu aj žalovanou 1/ namietaná skutočnosť, že Q. P. nie je záložným dlžníkom, keď z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná 1/ uzavrela zmluvu o úvere v čase trvania jej manželstva s Q. P. a vylúčenie úveru z ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov neosvedčila a vzhľadom na to možno v tomto štádiu konania považovať za osvedčené, že úver patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a taktiež na základe LV č. XXXX zo dňa 15.12.2016 možno považovať za osvedčené, že do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí aj nehnuteľnosť, ku ktorej bolo zabezpečovací opatrením zriadené záložné právo. 8. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 9. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).