Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/122/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714210836 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1714210836.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a sudcov JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci navrhovateľa: E. J., L.. XX.XX.XXXX, J. J. XX, J., zast. Mgr. Mária Čechová, advokátka, so sídlom Kpt. Jaroša 9, Pezinok proti odporkyni: B. J., L.. XX.XX.XXXX, J. G. X, D. I., o zníženie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo 17. februára 2016, č. k. 8C/299/2014- 54, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľ domáhal zníženia výživného. Odporkyni súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa bola naposledy upravená rozsudkom sp. zn. 6C/149/2008, zo dňa 03.07.2009, ktorým bolo manželstvo navrhovateľa rozvedené. Odporkyňa bola zverená do osobnej starostlivosti matky a navrhovateľovi bola určená vyživovacia povinnosť k odporkyni v sume 500,- eur mesačne. Navrhovateľ sa proti rozsudku sp. zn. 6C/149/2008 odvolal v časti výživného. Krajský súd v Bratislave rozhodnutie potvrdil rozsudkom č.k. 15Co/366/2009-107, zo dňa 03.02.2010. O zníženie vyživovacej povinnosti sa navrhovateľ pokúsil návrhom zo dňa 12.07.2010, kedy požadoval zníženie vyživovacej povinnosti voči odporkyni na sumu 250,- eur počnúc dňom 01.08.2010. Okresný súd Pezinok v konaní sp. zn. 28P/172/2010 návrhu čiastočne vyhovel rozsudkom zo dňa 03.03.2011 znížil vyživovaciu povinnosť na sumu 300,- eur, počnúc dňom 01.04.2011. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 11CoP/161/11-86, zo dňa 11.10.2011 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol. O ďalšie zníženie vyživovacej povinnosti sa navrhovateľ opätovne pokúsil návrhom zo dňa 29.11.2012, kedy požadoval zníženie vyživovacej povinnosti voči odporkyni na sumu 150,- eur. Okresný súd Pezinok v konaní č.k. 9P/260/2012- 60 návrhu čiastočne vyhovel rozsudkom zo dňa 07.08.2013, znížil vyživovaciu povinnosť na sumu 220,- eur, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 11CoP/583/2013-80, zo dňa 10.06.2014 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol. Navrhovateľ na pojednávaní žiadal, aby súd návrhu vyhovel a znížil výživné na sumu 70,- eur mesačne, a to z dôvodu, že nemá trvalý pracovný pomer. Podnikanie vykazuje nula eur. Má vysoké výdavky, platí úver, aby neprišiel o nehnuteľnosť. Odporkyňa na neho dala trestné stíhanie za neplatenie výživného. Nemá vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Má jeden byt v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, jeden má vo svojom osobnom vlastníctve. V byte, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve nikto nebýva, bývala v ňom bývalá manželka, teraz je rok prázdny. Druhý byt v jeho osobnom vlastníctve mu pomohol kamarát zrekonštruovať a býva v ňom za protihodnotu. Z obchodného registra súd prvej inštancie zistil, že navrhovateľ je jediným majiteľom a konateľom spoločnosti K. D..O..M... Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 mal navrhovateľ ako základ dane 0 eur. Podľa výpisu z účtu navrhovateľa C. má navrhovateľ aktuálny zostatok 89,96 eur. Navrhovateľ svoje náklady vyčíslil na sumu: úver X. D. vo výške 1.400,- eur, E. úver 420,- eur, krátkodobé úvery 600,- eur, elektrika, voda, plyn 100,- eur, plus ešte štandardné výdavky na život. Odporkyňa ukončila štúdium na D. N. J. a to dňa 31.08.2015. Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že je zamestnaná na trvalý pracovný pomer v D. D., S..D... Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že od poslednej úpravy pomerov nedošlo k takej zmene pomerov na strane účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Poukázal na to, že hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol opakovane rozhodnúť o zmene výživného je zmena pomerov. Ide o takú zmenu, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov konania, v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Takáto zmena musí byť preukázaná, inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Z pripojeného spisu sp. zn. 9P/260/2012, t.j. od posledného návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti mal súd prvej inštancie za preukázané, že navrhovateľ žiadal znížiť vyživovaciu povinnosť na sumu 150,- eur. Rozsudkom Okresný súd Pezinok č.k. 9P/260/2012-60, zo dňa 07.08.2013 znížil navrhovateľovi výživné na sumu 220,- eur. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 11CoP/583/2013-80, zo dňa 10.06.2014 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh zamietol s odôvodnením, že na starne navrhovateľa nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Navrhovateľ následne opätovne podal ďalšiu žalobu na zníženie vyživovacej povinnosti a to z tých istých dôvodov ako uviedol v pôvodnom konaní. Súd prvej inštancie bol preto toho názoru, že navrhovateľ sa iba nestotožnil s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave a opätovne cca o pol roka od rozhodnutia podal žalobu na tunajší súd o zníženie vyživovacej povinnosti na sumu 70,- eur. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľovi odpadla vyživovacia povinnosť voči odporkyni, nakoľko ukončila štúdium na strednej škole dňa 31.08.2015. Súd prvej inštancie návrh zamietol, nakoľko od podania návrhu nenastala u navrhovateľa zmena pomerov. Navrhovateľ je naďalej jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti K. D..O..M.., kde už v konaní sp. zn. 9P/260/2012 tvrdil, že sa mu v podnikaní nedarí a napriek tomu podniká naďalej a nehľadá si zamestnanie na trvalý pracovný pomer, aby mal stály príjem, z ktorého by mohol uspokojovať svoje mesačné výdavky. Navrhovateľ je výlučným vlastníkom bytu, taktiež je vlastníkom spolu s matkou odporkyne rodinného domu a bytu. Z toho vyplýva, že navrhovateľ má niekoľko nehnuteľností, ktoré môže predať alebo aspoň prenajímať. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že v jednej byte býva kamarát, ktorý mu neplatí za prenájom z dôvodu, že byt prerobil a v druhom byte, ktorý vlastní s matkou odporkyne rok nikto nebýva. Súd vyhodnotil tvrdenia navrhovateľa za účelové, kde jediným cieľom bolo zmeniť a reparovať už právoplatné súdne rozhodnutie. Navrhovateľova suma na zníženie výživného na 70,- eur v žiadnom prípade nemôže zabezpečiť výdaje ani na najnutnejšie mesačné potreby odporkyne. Súd prvej inštancie v ďalšom poukázal na konanie sp. zn. 12C/66/2015 o zrušenie výživného z dôvodu, že odporkyňa ukončila strednú školu a je schopná sa sama živiť. Preto, čo sa týka požiadavky navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti od 11.12.2014, poukázal na to, že výživné za toto obdobie je spotrebované a preto zníženie spätne nemá právny a ani logický význam. Pokiaľ ide o výživné za august 2015, toto odporkyni patrí, nakoľko táto ukončila štúdium až dňom 31.08.2015. Súd nevrátil navrhovateľovi výživné ani za september 2015, nakoľko nemal za preukázané, že navrhovateľ odporkyni výživné zaplatil. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu v Pezinku zo dňa 03.07.2009, sp. zn. 6C/149/2008 ho súd zaviazal prispievať na výživu vtedy ešte maloletej B. sumou vo výške 500,- eur mesačne. V čase vydania tohto rozsudku bol zamestnaný a mal nadštandardný mesačný príjem. Keďže však bol zamestnaný v inštitúcii, na ktorú po roku 2008 dopadla kríza a prišlo k hromadnej redukcii počtu zamestnancov, tak začal podnikať a jeho príjmy podstatne klesli. Preto sa obrátil opakovane na súd s návrhom na zníženie výživného, ale bol neúspešný. Posledný návrh na zníženie výživného podal v decembri 2014, z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, ktorá vyústila až do trestného stíhania z dôvodu neplatenia výživného. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že mu odpadla vyživovacia povinnosť, nakoľko odporkyňa skončila strednú školu a je zamestnaná. Svoj návrh na zníženie výživného podal dňa 11.12.2014, avšak prvé pojednávanie bolo vytýčené až po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní. Pojednávanie zo dňa 28.09.2015 bolo zo strany súdu zmarené, lebo nebola dodržaná primeraná lehota na doručenie predvolania odporkyni. Medzičasom musel uhradiť dlžné výživné pod sankciou dopustenia sa trestného činu neplatenia výživného. Nekonaním súdu a jeho následným postupom tak došlo k znevýhodneniu postavenia navrhovateľa a možnosti konať pred súdom a zabrániť tak trestnému stíhaniu svojej osoby. V ďalšom súd prvej inštancie nebral do úvahy, že z troch nehnuteľností, dve vlastní v BSM, pričom nie je možná dohoda o majetkovom vysporiadaní. V súčasnosti sa vedie konanie o vyporiadanie BSM a preto nemôže navrhovateľ s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy, že jeho nečinnosťou uplynuli skoro 2 roky od podania návrhu a konaním súdu tak nastali prieťahy, ktorých následkom bolo uplynutie dlhej doby a spotrebovaniu výživného. V ďalšom súd opomenul skutočnosť, že sa nevracia spotrebované výživné na maloleté dieťa, avšak odporkyňa je už 3 roky plnoletá, a teda nie je právne jasné, v čom by zníženie spotrebovaného výživného a jeho následné vrátenie bolo v rozpore s právom. 4. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom odvolania (§ 65 C.m.p. a contrario) a nebol viazaný dôvodmi odvolania (§ 66 C.m.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 C.s.p., v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.). 7. Hmotno-právnou podmienkou, aby súd mohol o veci opakovane rozhodovať, je zmena pomerov. Je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti môžu byť len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, okolnosťami na strane oprávneného; alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Pôjde napríklad o také zvýšenie alebo zníženie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného a pod. Pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, súd musí vždy prihliadať na vývoj životných nákladov s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania rozhodnutia o určení výživného, ktoré sa navrhuje zmeniť, alebo o zmene ktorého súd začal konať bez návrhu. Po jednoznačnom preukázaní záveru, že došlo k zmene pomerov, či už na strane oprávneného alebo povinného, v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného, súd môže posúdiť predpoklady na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom a výšku výživného upraviť. Zmena pomerov z času vyhlásenia rozsudku však nemôže byť akákoľvek, keďže musí ísť o podstatnú zmenu oproti času, keď súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu, si musí ako prvý krok ustáliť, či vôbec došlo k zmene pomerov a následne, či došlo k takej zmene pomerov, ktorú je možné chápať ako podstatnú oproti pôvodným okolnostiam. 8. V posudzovanej veci je nesporné, že na strane navrhovateľa ani odporkyne od posledného rozhodnutia súdu (rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/583/2013-80, zo dňa 10.06.2014) o výške vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporkyni nedošlo k výraznej zmene pomerov. Krajský súd v Bratislave už pri svojom rozhodovaní o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného voči odporkyni (konanie sp. zn. 11CoP/583/2013) vychádzal z pomerov navrhovateľa, kedy tento bol už cca 3 roky prepustený zo zamestnania z organizačných dôvodov, nejakú dobu podnikal, bol 5 mesiacov nezamestnaný, a bol jediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti K. D..O..M.., pričom mu žiaden zisk ani odmena konateľa nebola vyplatená. Navrhovateľ ani v danom období nemal žiaden príjem, na svoje životné náklady si musel požičiavať a mal dlh na výživnom cca 8.000,- eur. Nesplácal úver v D. D., za čo mu hrozilo predčasné vyhlásenie splatnosti úveru a dražba nehnuteľnosti. Aj v danom čase mal nehnuteľnosť, ktorú zrekonštruoval tak, že tvorila 2 bytové jednotky, jednu z nich si prenajímal človek, ktorý celý priestor zrekonštruoval a platil iba náklady spojené s bývaním, 2. byt si mala prenajímať spoločnosť navrhovateľa. Odporkyňa bola v danom čase študentkou D. N.X. J., kde platila školné vo výške 60,- eur mesačne, žila s matkou vo D. I. a jej mesačné náklady predstavovali sumu 587,- eur. Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí č.k. 11CoP/583/2013-80, zo dňa 10.06.2014 konštatoval neexistenciu zmeny pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Poukázal na skutočnosť to, že navrhovateľovi bolo pri skončení pracovného pomeru vyplatené odstupné vo výške 35.000,- eur, čo nie je zanedbateľná suma a pokiaľ navrhovateľ mal vyživovacie povinnosti, bolo jeho povinnosťou uvedený príjem ošetriť tak, aby si bol schopný plniť vyživovaciu povinnosť voči odporkyni až do doby, kým nebude schopná sama sa živiť. V ďalšom poukázal na to, že navrhovateľ deklaroval založenie spoločnosti, ktorej činnosť bude prosperujúca a bude z nej dosahovať zárobok, z ktorého bude možné zabezpečiť výživu odporkyne. Napriek tomu, že od uvedeného tvrdenia navrhovateľa uplynula doba dvoch rokov, navrhovateľ si svoje príjmy opätovne neusporiadal a preto vznikla otázka, z akého dôvodu uvedenú situáciu nerieši, pokiaľ má vyživovaciu povinnosť. Krajský súd v Bratislave v cit. rozhodnutí ďalej poukázal na to, že cieľom podnikania je dosahovanie zisku, a pokiaľ navrhovateľ nie je schopný tento dosiahnuť, musí otázku svojej zamestnanosti riešiť iným spôsobom. V ďalšom uviedol, že okolnosti tvrdené navrhovateľom o jeho majetku a potrebnej súčinnosti zo strany matky odporkyne nemôžu byť na úkor odporkyne. Tvrdenia navrhovateľa označil ako účelové, smerujúce k zániku jeho vyživovacej povinnosti, keď ním navrhovaná suma výživného vo výške 50,- eur, v žiadnom prípade nemôže zabezpečiť ani najnutnejšie potreby odporkyne. 9. Rovnako ako tomu bolo v konaní sp. zn. 9P/260/2012 (sp. zn. 11CoP/583/2013), ktorým sa naposledy rozhodovalo o výške vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporkyni, navrhovateľ i v tomto konaní svoj návrh na zníženie výživného odôvodňoval skutočnosťami, že v čase prvotného rozhodnutia súdu o výživnom vtedy maloletej B. bol zamestnaný, počas obdobia piatich rokov od rozvodu podnikal, bol niekoľko mesiacov nezamestnaný, jeho príjmy nikdy nedosahovali takú úroveň, aby bol schopný platiť všetky úvery, ktoré vznikli počas manželstva a ktoré bývala manželka odmietla platiť. Na základe toho sa výrazne zadlžil a je evidovaný aj v úverovom registri ako neplatič. Vznikli mu obrovské dlhy, môže mu hroziť exekúcia a môže prísť o dom, kde býva s dcérou L.. Preto žiadal znížiť výživné na odporkyňu na sumu 70,- eur mesačne. Navrhovateľ teda svoj návrh (hoci s odstupom času cca 6 mesiacov) odôvodnil v podstate rovnakými skutočnosťami (ktoré mali predstavovať výraznú zmenu pomerov na jeho strane), ako tomu bolo v konaní sp. zn. 9P/260/2012. Ako už bolo uvedené vyššie, u navrhovateľa od posledného rozhodovania o výške jeho vyživovacej povinnosti k odporkyni (t.j. od 10.06.2014), nedošlo k žiadnej zmene pomerov, ktorá by zakladala dôvod na zmenu výživného. Navrhovateľ rovnako nemá trvalý pracovný pomer, jeho podnikanie nie je ziskové (je konateľom a spoločníkom K. D..O..M..), má dlh na výživnom, nemá s bývalou manželkou vysporiadané BSM a je vlastníkom nehnuteľnosti (bytovej jednotky), z prenájmu ktorého nepoberá žiadny príjem. Rovnako tak v rozhodnom čase (t.j. do zániku jeho vyživovacej povinnosti ku dňu 31.08.2015) bola odporkyňa študentkou D. N. E. J. (teda neschopná samostatne sa živiť). Samotná skutočnosť, že pre neplatenie výživného mu hrozí trestné stíhanie, nie je skutočnosťou odôvodňujúcou zníženie výživného, keď navyše mal dlh na výživnom už v čase rozhodovania Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 11CoP/583/2013. Pri neexistencii zmeny pomerov, od posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti, tak na strane povinného, ako i na strane oprávneného, nebolo možné návrhu navrhovateľa vyhovieť. 10. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že tá skutočnosť, že žalobca podniká s nulovým ziskom, nemôže mať za následok zníženie výživného. Odvolací súd chápe, že finančná situácia navrhovateľa nie je dobrá a že nemalému množstvu podnikateľov sa i v súčasnej dobe (hoci už nie je „hospodárska kríza“) nedarí práve z finančných dôvodov. Navrhovateľ si však musí uvedomiť, že plnenie jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyni je jeho prvoradou povinnosťou a že preto musí vyvinúť maximálne úsilie, aby si našiel prácu a aby teda dosiahol príjem, ktorý by mu umožnil platiť výživné na odporkyňu (do 31.08.2015). Odvolací súd poukazuje na to, že Bratislava je regiónom s nízkou nezamestnanosťou v porovnaní s inými regiónmi Slovenska, takže je pravdepodobné, že navrhovateľ si časom nájde prácu a výživné na odporkyňu bude môcť doplatiť. Navyše, ako už súdy uviedli, navrhovateľovi bolo pri skončení pracovného pomeru vyplatené odstupné vo výške 35.000,- eur, a preto bolo jeho povinnosťou uvedený príjem ošetriť tak, aby si bol schopný plniť vyživovaciu povinnosť voči odporkyni až do doby, kým nebude schopná sama sa živiť. Navrhovateľ v nijakom smere doposiaľ nepodnikol kroky k zlepšeniu svojej finančnej situácie, keď napriek tomu, že jeho spoločnosť už dlhodobo vykazuje nulový zisk, nehľadá si nové spôsoby zabezpečenia financií a naďalej podniká prostredníctvom tejto spoločnosti a pokiaľ ide o jeho byt, ktorý bezplatne užíva subjekt, ktorý ho rekonštruoval (zrejme bez časového obmedzenia), tento nehodlá odplatne prenajímať a aspoň takýmto spôsobom zlepšovať si svoju nepriaznivú finančnú situáciu. Navyše ním navrhované výživné vo výške 70,- eur by v žiadnom prípade nemohlo zabezpečiť ani najnutnejšie potreby odporkyne. 11. Právne bezvýznamné je tvrdenie navrhovateľa, že má dlhy v úverových inštitúciách a že mu z tohto dôvodu hrozí, že príde o dom (prostredníctvom dražby), keďže navrhovateľ opomenul, že ako otec odporkyne (spolu s jej matkou) je zodpovedný za jej všestranný duševný a telesný rozvoj a je zároveň povinný dbať na to, aby si jeho dieťa zdroj obživy našlo v takom odbore, v ktorom môže nájsť čo najlepšie uplatnenie a ako už odvolací súd uviedol vyššie, každý rodič má v prvom rade povinnosť zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, pričom nie je podstatné, či ide o životné potreby rodiča alebo iné potreby. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ak je navrhovateľ pri ním deklarovanom príjme schopný mesačne vynaložiť náklady vo výške cca 2.500,- eur (úver D. D. vo výške 1.400,- eur, E. úver 420,- eur, krátkodobé úvery 600,- eur, elektrika, voda, plyn 100,- eur, plus ešte štandardné výdavky na život), tak je nutné dať navrhovateľovi do pozornosti, že pred týmito záväzkami má výživné voči odporkyni prednosť zo zákona. Zároveň je z toho zrejmé, že navrhovateľom deklarovaný mesačný príjem zo živnosti (podnikania) nezodpovedá jeho reálnym príjmom. Za právne bezvýznamné považoval odvolací súd tvrdenie o nemožnosti dohodnúť sa s bývalou manželkou ohľadne vyporiadania BSM, keď táto skutočnosť (nielenže nepredstavuje dôležitú zmenu pomerov) nemôže ísť na úkor odporkyne (plnenie vyživovacej povinnosti nemá žiaden súvis s vyporiadavaním BSM). Rovnako tak prípadné prieťahy v konaní pred súdom prvej inštancie nie sú dôvodom pre zníženie výživného, a nemôžu ísť na úkor odporkyne, navyše za stavu, keď súd prvej inštancie návrh navrhovateľa zamietol. 12. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p. 13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a s § 2 ods. 1 C.m.p. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).