Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/583/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712220388 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1712220388.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: Q. W., W. W., W. XX, proti odporkyni: LÍ. W., W. Q. X. U., F. X, o zníženie výživného, na odvolanie navrhovateľa aj odporkyne proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok, č.k. 9P 260/2012-60 zo dňa 07.08.2013, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti m e n í tak, že sa návrh na zníženie výživného z a m i e t a.
Odporkyni sa náhrad trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na odporkyňu zo sumy XXX € na sumu XXX €, od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k. 6C 149/2008-8, z 03.07.2009. Konanie v časti návrhu o uloženie povinnosti matke odporkyne podieľať sa na splátkach úveru zastavil. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil tak, že obaja rodičia majú vo vzťahu k odporkyni vyživovaciu povinnosť a podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach navrhovateľa platiť výživné v sume XXX € mesačne, je však potrebné, aby navrhovateľ prehodnotil svoje priority a usporiadal svoje záväzky podľa dôležitosti. Navrhovateľ má možnosť príjmu a bolo by aj účelné aby ich využíval. Suma, ktorú navrhovateľ navrhoval reálne by nepokryla ani stravu odporkyne na mesiac, nehovoriac o ďalších nákladoch, ktoré súd vzhľadom na vek odporkyne považoval za plne opodstatnené. Súd prvého stupňa nepovažoval za dôvodnú požiadavku navrhovateľa na zníženie výživného od 21.11.2012, nakoľko výživné zaplatené za toto obdobie je spotrebované a preto jeho zníženie spätne by nemalo ani právny ani logický význam. Súd prvého stupňa zastavil konanie v časti uloženia povinnosti matke odporkyne podieľať sa na splácaní úverov, nakoľko navrhovateľ na pojednávaní dňa 07.08.2013 uviedol, že v tejto časti na návrhu netrvá.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O.s.p..
Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie navrhovateľ aj odporkyňa.
Navrhovateľ nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, keď poukázal na svoje nízke príjmy a nesúhlasil ani so skutočnosťou, že nie celkom účelne využíva svoje možnosti príjmu. Spoločnosť T., X..H..E.., nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a on nie je vlastníkom pozemku v I. L.. Nehnuteľnosť neprenajíma,
pretože je v neobývateľnom stave. Mladšia dcéra A. je nezamestnaná. Rozhodnutie považoval za dôležité, keďže jeho dcéra mala v deň rozhodnutia súdu na účte zostatok X.XXX €, ktoré získala ako výživné na základe trestného oznámenia podloženého práve rozsudkom, ktorý bol zmenený s 9 mesačným oneskorením. Žiadal znížiť vyživovaciu povinnosť zo sumy XXX € na sumu XX € k 21.11.2012.
K odvolaniu odporkyne uviedol, že jeho situácia by sa dala zlepšiť, ale potrebuje súčinnosť spoluvlastníčky, ako nehnuteľnosti, tak aj úverov, ktorou je matka odporkyne. Bez jej podpisu toto nie je schopný urobiť. Autá nemá, na jeho osobu sú evidované dve autá, jedno XX ročné nepojazdné stojí v servise, pretože nemá X.XXX € na opravu a nie je schopný ho predať a druhé XX ročné, ktoré používa na podnikanie. Mal problémy platiť výživné na staršiu dcéru, dostával XXX €, na živobytie mu zostáva XXX € mesačne. Byt je v dezolátnom stave, preto ho nemôže prenajímať.
Odporkyňa v odvolaní nesúhlasila s takto zníženým výživným, s platením výživného mal navrhovateľ dlhodobo problémy napriek tomu, že mal slušné až nadštandardné príjmy a po ukončení pracovného pomeru obdržal odstupné vo vyššej sume, ako sám uviedol XX.XXX €, preto sa nemôže stotožniť s tvrdením súdu o dôvodnosti tvrdenia, že nie je schopný platiť súdom určené výživné. Skúmanie súdu považovala za povrchné, ostáva nelogické prečo navrhovateľ nerieši svoju zúfalú situáciu prípadným predajom nehnuteľnosti za účelom usporiadania svojich finančných pomerov pokiaľ má také možnosti. Naopak situáciu umelo udržiava v stave, ktorý sám hodnotí ako zúfalý, napriek tomu, že mu údajne hrozí exekúcia na rodinný dom. Je toho názoru, že navrhovateľ týmto iba súd zavádza. Poukázala na to, že jej matka je od 01.09.2013 je opäť nezamestnaná, nakoľko jej zamestnávateľ s ňou nepredĺžil pracovnú zmluvu. Aj keby jej matka pracovala jej príjmy sú veľmi nízke a takmer nestačia na platenie úhrad za domácnosť a povinnosti navrhovateľa neboli plnené nikdy riadne, ani na čas. Preto si bola nútená nájsť cez prázdniny brigádu a privyrábať si ako čašníčka, túto prácu však nemôže robiť popri škole, pretože sa musí učiť. Žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a výživné znížiť na sumu XXX € alebo zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľ nie je možné vyhovieť a odvolaniu odporkyne je potrebné vyhovieť.
Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je zníženie výživného na odporkyňu D., A.. XX.XX.XXXX. Naposledy bolo rozhodované o výživnom na vtedy maloletú Líviu v konaní na Okresnom súde Pezinok, č.k. 6C 149/08 z 03.07.2009, kedy bol otec zaviazaný prispievať na jej výživu sumou XXX € mesačne. Navrhovateľ mal v tom čase ďalšiu vyživovaciu povinnosť k A. W., A.. XX.XX.XXXX, ktorá bola zverená do jeho osobnej starostlivosti a matka odporkyne bola zaviazaná prispievať na jej výživu sumou XXX € mesačne. V tomto čase pracoval navrhovateľ v spoločnosti Y. Y. D. F., Y..X.. a jeho mesačný príjem bol X.XXX €. Matka odporkyne bola zamestnaná v spoločnosti S. X. a jej hrubý mesačný príjem bol XXX,XX €. Navrhovateľ rozviazal pracovný pomer dohodu k 01.04.2010 a bolo mu vyplatené 7 mesačné odstupné vo výške XX.XXX €, navrhovateľ je vlastníkom spoločnosti T., X..H..E... V tom čas boli rodičia odporkyne bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu a pozemkov v obci X. U., I. L., navrhovateľ platil splátky hypotekárnych úverov za dom, v ktorom býval s dcérou A. a za byt, v ktorom bývala odporkyňa so svoju matkou a za pozemok nachádzajúci sa v I. L.. Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP 161/11-86 zo dňa 11.10.2011 bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa tak, že bol zamietnutý návrh navrhovateľa na zníženie výživného voči vtedy maloletej D.. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že na strane otca nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Odvolací súd poukázal jednak na zárobok navrhovateľa, ktorý dosahoval v čase uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru a najmä na skutočnosť, že navrhovateľovi bolo vyplatené odstupné vo výške XX.XXX €. Navrhovateľ ako vlastník spoločnosti T., X..H..E.. sa vyjadril, že jeho cieľom je dosahovať taký zárobok, ako dosahoval v pracovnom pomere a jeho predpoklad je, že bude mať príjem okolo X.XXX € po zdanení a zaplatení odvodov. Navrhovateľ napriek tomu, že bol konateľom spoločnosti T., X..H..E.. poberal podporu X.XXX € mesačne, ako zaradený uchádzač v evidencii uchádzačov o zamestnanie, tento nárok mu skončil 09.10.2010. Odvolací súd zohľadnil nízky zárobok matky odporkyne, ktorý bol XXX,XX € mesačne, pričom konštatoval, že možnosti uplatnenia matky na trhu práce sa zhoršujú, aj vzhľadom na to, že matka dlhé obdobie nepracovala. Pracovný pomer matky odporkyne skončil 30.04.2011. Odvolací súd konštatoval od poslednej úpravy na vzvrast životných potrieb vtedy maloletej D. a skutočnosť, že rodičia
nemajú vyporiadaný majetok nemôže byť na úkor dieťaťa. Odvolací súd taktiež neuveril tvrdeniu otca o nízkom príjme, pretože jeho výdavky vysoko prekračujú ním deklarovaný príjem.
Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Hmotnoprávnou podmienkou toho aby súd mohol opakovane rozhodnúť o zmene výživného je zmena pomerov. Zákon o rodine ani nevyžaduje, aby išlo o podstatnú zmenu, je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.
Rozdielne od súdu prvého stupňa má odvolací súd za to, že na strane navrhovateľa nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Odvolací súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že otec pri skončení pracovného pomeru v 01.04.2010 mal vyplatené odstupné vo výške XX.XXX €, čo podľa názoru odvolacieho súdu nie je zanedbateľná suma a pokiaľ otec mal vyživovacie povinnosti, bolo jeho povinnosťou uvedený príjem ošetriť tak, aby si bol schopný plniť vyživovaciu povinnosť voči odporkyni až do doby kým nebude schopná sama sa živiť. Zároveň navrhovateľ v čase posledného rozhodovania o výživnom ( rozhodnutie 11CoP 161/11-88 z 11.10.2011 ) deklaroval založenie spoločnosti, ktorej činnosť bude prosperujúca a bude z nej dosahovať zárobok, z ktorého bude možné zabezpečiť výživu maloletej. Napriek tomu, že od rozhodnutia súdu z 11.10.2011 uplynula v čase rozhodovania súdu prvého stupňa doba 2 rokov, navrhovateľ si svoje príjmy opätovne neusporiadal a vzniká otázka, z akého dôvodu navrhovateľ uvedenú situáciu nerieši, pokiaľ má vyživovaciu povinnosť. Cieľom podnikania je dosahovanie zisku, pokiaľ navrhovateľ nie je tento schopný dosiahnuť, musí otázku svojej zamestnanosti riešiť iným spôsobom. Pomery matky odporkyne sa taktiež nezmenili a naviac táto je od 01.09.2013 nezamestnaná. Pokiaľ aj matka odporkyne dosahovala zárobok, tento sotva postačil na zabezpečenie jej osobných potrieb a mohla sa na zabezpečení potrieb odporkyne podieľať len minimálne. Navrhovateľ poukazoval vo svojich prednesoch a návrhu, že situácia ktorá je na jeho strane nepriaznivá trvá už 3 roky, čo taktiež nebolo možné zohľadniť, pretože by išlo o reparáciu už predchádzajúceho rozhodnutia. Vyživovacia povinnosť k dieťaťu je zákonnou povinnosťou každého rodiča a túto je potrebné plniť si až do doby kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Ako vyplýva z obsahu spisu odporkyňa je študentkou strednej k školy a nie je schopná sama sa živiť, pokiaľ si privyrába aj brigádnicky, toto môže robiť len v období, keď nie je zamestnaná štúdiom a prípravou na budúce povolanie. Navrhovateľovi odpadla vyživovacia povinnosť k dcére A., A.. XX.XX.XXXX. Na námietku otca, že Nikol je nezamestnaná, odvolací súd nemohol prihliadnuť, pretože v tomto čase už navrhovateľ nemá k nej vyživovaciu povinnosť. Taktiež okolnosti tvrdené navrhovateľom o jeho majetku a potrebnej súčinnosti zo strany matky odporkyne nemôžu byť na úkor odporkyne. Odvolací súd hodnotil tvrdenia navrhovateľa ako účelové, smerujúce k zániku jeho vyživovacej povinnosti, keď navrhovateľom navrhovaná suma XX € v žiadnom prípade nemôže zabezpečiť ani najnutnejšie potreby odporkyne. Prvostupňový súd znížil vyživovaciu povinnosť až právoplatnosťou rozhodnutia súdu, nezistil taktiež zmenu pomerov odôvodňujúcu zníženie výživného, keď rozhodovať o zmene vyživovacej povinnosti možno len od zmeny pomerov a v prípade výživného na plnoleté dieťa od podaného návrhu.
Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p..
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.. Úspešnej odporkyni trovy nevznikli, preto jej ich odvolací súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.