Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/235/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714210876 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1714210876.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, Karadžičova 8, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Ján Śoltés, advokát, Mýtna 48, Bratislava, P.O.BOX 205, proti žalovanému: Q. A., nar. X.X.XXXX, bytom M. XX, O., o zaplatenie 2 286,54 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 31.1.2017, č.k. 39C/189/2016-51, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti (t.j. vo výroku o trovách konania) z r u š u j e a v rozsahu zrušenia sa v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 244,76 eur, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 597,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 597,20 eur od 7.1.2012 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a napokon vyslovil, že ani jedna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 2. Výrok o zastavení konania právne odôvodnil § 145 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) a vecne tým, že prihliadol na dispozičný procesný úkon žalobcu urobený pred pojednávaním súdu . 3. Prisudzujúci a zamietajúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 1 ods.1, 2, § 9 ods.1,2, § 11 ods.1 zákona č. 192/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch, § 517 ods.2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., keď za opodstatnený posúdil nárok vo výške 1 597,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 597,20 eur od 7.1.2012 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. Výrok o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.2 C.s.p. po konštatovaní, že žiadna zo strán nemala v súdnom konaní plný úspech. 5. Proti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu v napadnutej časti podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 39,70 %. Namietol, že i napriek tomu, že v konaní bol v spore v prevažnej časti úspešný (v rozsahu 39,70% čistého úspechu), súd prvej inštancie mu náhradu trov konania nepriznal a o tejto otázke rozhodol v rozpore so zásadou zodpovednosti za výsledok vyjadrený v ust. § 255 C.s.p.. Správnym zhodnotením veci a správnou aplikáciou právnych predpisov by súd prvej inštancie musel dospieť k záveru, že žalobcovi ako prevažne úspešnejšej sporiacej sa strane prináleží náhrad trov konania vo výške 39,70% pri priznaní sumy 1 597,20 eur s príslušenstvom zo žalovaných 2 286,54 eur s príslušenstvom. 6. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 C.s.p. v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu podané proti výroku o trovách konania je dôvodné. 8. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 9. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 10. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 12.12.2014 sa žalobca domáhal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu 2 286,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 7.1.2012 do zaplatenia. Písomným podaním zo dňa 27.1.2017 (čl. 40) žalobca zobral žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie sumy 244,76 eur predstavujúcej poplatky a zmluvné pokuty a trval na nároku o zaplatenie sumy 2 041,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 2 041,78 eur od 7.1.2012 do zaplatenia. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 31.1.2017, č.k. 39C/189/2016-51 zastavil konanie v časti o zaplatenie 244,76 eur, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 597,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 597,20 eur od 7.1.2012 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 11. Odvolací súd vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania konštatuje, že v civilnom súdnom procese platí okrem zásady úspechu v spore (§ 255 C.s.p.) aj zásada procesnej zodpovednosti vyjadrená v ust. § 256 C.s.p., ktorá stanovuje povinnosť nahradiť trovy konania tej zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Ide o sankčnú náhradu trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli a ukladá sa rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, pričom sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia je potrebné otázku, či strana zavinila, že konanie muselo byť zastavené, posudzovať podľa procesného výsledku, pričom zavinenie je potrebné interpretovať vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu, t.j. na strane žalobcu aj prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby a na strane žalovaného aj splnenie dlhu po podaní žaloby. 12. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu. Základným kritériom pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania v sporovom konaní je preto miera úspechu vo veci. Úspech žaloby závisí od toho, do akej miery výrok rozsudku akceptuje žalobou uplatňovaný petit, ktorý určuje, o čom má súd vo veci konať a rozhodovať. Ak je v petite uplatňovaných viacero samostatných nárokov, úspech žalobcu ohľadom jedného (niektorého) nároku nemôže založiť právo na náhradu trov konania súvisiacich s ďalším (iným) nárokom, ak v tomto žalobca nebol úspešný. Odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.1.2011, sp.zn. 6 MCdo 19/2010, v ktorom okrem iného Najvyšší súd konštatuje, že: „Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle cit. ust. § 142 ods. 2 O.s.p., náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov(oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). ..V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené, súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť.... Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenia konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.“ 13. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; predovšetkým tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vzťahujúcej sa k napadnutému výroku o trovách konania je odvolací súd nútený konštatovať, že toto uvedeným požiadavkám nevyhovuje. 14. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné vyvodiť, či vôbec a s akým výsledkom súd prvej inštancie vyhodnocoval otázku procesného zavinenia strán sporu na zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 244,76 eur (v ktorej bolo konanie zastavené). Vzhľadom k absencii riadneho odôvodnenia rozhodnutia vzťahujúceho sa k výroku o trovách konania nie je možné ani zistiť, na základe akej úvahy súd prvej inštancie dospel k záveru, že „žiadna z pomerne úspešných strán sporu nemá právo na náhradu trov konania“. Je treba zdôrazniť, že takýto výrok rozhodnutia je namieste len v prípade, ak bol úspech a neúspech strán v spore (približne) rovnaký a právne neudržateľné je jeho odôvodnenie tým, že „žiadna zo strán nemala v súdnom konaní plný úspech“. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak v časti vzťahujúcej sa k prijatému výroku o trovách konania nespĺňa zákonné náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p., nakoľko v ňom absentujú dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých súd svoje rozhodnutie založil, prijatý výrok je nezodpovedajúci priebehu konania, čím je naplnený dôvod pre zrušenie prvoinštančného rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.. 15. Za tohto stavu odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom rozhodol o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.). Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania, pričom má povinnosť vyporiadať sa otázkou procesného zavinenia strán sporu na zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 244,76 eur, následne zistiť a ustáliť mieru úspechu sporových strán vo veci postupom uvedeným v ods. 11,12 tohto rozhodnutia a odôvodniť prijatý výrok o trovách konania tak, aby jeho rozhodnutie bolo jasné, presvedčivé a zrozumiteľné (§ 234 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 C.s.p). V novom rozhodnutí o trovách konania súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods.3 C.s.p.). 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).