Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/725/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714211008 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1714211008.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o Z. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú JUDr. Petrom Bilkovičom, so sídlom Strojnícka 8, 827 01 Bratislava, a maloletú F. J., nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, deti rodičov: L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XXA, XXX XX I. X., zastúpenej JUDr. Petrom Bilkovičom, so sídlom Strojnícka 8, 827 01 Bratislava, a L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. O. č. XXX, zastúpený JUDr. Jozefom Pojdákom, so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 12, 900 29 Nová Dedinka, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 29.09.2015, č.k. 38P/129/2015-80, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III, rozsudkom zo dňa 29.09.2015, č.k. 38P/129/2015-80, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na Z. J., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XXX eur na XXX eur mesačne a na maloletú F. J., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XXX eur na XXX eur mesačne od 01.10.2015. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 21.03.2012, č.k. 10C/149/2011-83 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.11.2012, č.k. 3Co/268/2012 vo výroku o výživnom na maloleté deti. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. Súd prvej inštancie takto rozhodol, keď na základe vykonaného dokazovania zameraného na zistenie odôvodnených potrieb plnoletej Z. a maloletej F., ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Za preukázanú považoval zmenou pomerov u plnoletej Barbory a maloletej F. od poslednej úpravy výživného uplynutím časového obdobia troch rokov. Uviedol, že v školskom roku 2015/2016 plnoletá Z. navštevuje maturitný ročník, absolvuje stužkovú slávnosť, a má záujem pokračovať v štúdiu na vysokej škole, maloletá F. navštevuje druhý ročník strednej školy. U oboch konštatoval s postupom na vyššie stupne vzdelávacieho procesu úmerný nárast nákladov na výživu a výchovu, ktoré sú už tvorené okrem zabezpečovania základných životných potrieb, akými sú strava, bývanie, ošatenie či zdravotná starostlivosť, i nákladmi spojenými so štúdiom, ktorých výšku je potrebné premietnuť do úhrad nákladov na ich odôvodnené potreby, pričom nie je možné opomenúť ani náklady spojené s trávením ich voľného času. Dôvodil, že pre určenie vyživovacej povinnosti nie je smerodajné, aký je aktuálny príjem rodiča, ale aké sú jeho schopnosti a možnosti, t. j. koľko by si s ohľadom na svoje vzdelanie, danosti, osobný a zdravotný stav mohol zarobiť, pričom súd tiež prihliada i na životnú úroveň rodičov. Pokiaľ otec poukazoval na splácanie splátok hypotekárneho úveru na nový rodinný dom, ktorý má so svojou partnerkou v podielovom spoluvlastníctve, súd prvej inštancie túto skutočnosť nespochybnil, avšak uviedol, že pri zaťažení sa hypotekárnym úverom, ktorého splácanie vo väčšine prípadov pokrýva celý aktívny ekonomický život jedinca, musí rodič prihliadať na to, že je v prvom rade povinný svoje deti vyživiť a až následne uspokojiť svoje potreby a v žiadnom prípade nemôže predpokladať, že zaťaženie sa hypotekárnym úverom (hoci za účelom zabezpečenia si bývania) bude mať za následok zníženie jeho podielu na výžive detí formou plnenia si vyživovacej povinnosti. Hypotekárny úver a jeho splácanie nezahrnul súd prvej inštancie ani do výdavkov na odôvodnené potreby a záujmy detí ani na strane matky. K otázke vzniku ďalšej vyživovacia povinnosť otca k maloletej X. J., nar. XX.XX.XXXX, súd prvej inštancie uviedol, že pribudnutie vyživovacej povinnosti neznamená zníženie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča na predchádzajúce deti. Uviedol, že každý z rodičov si má byť vedomý svojich možností, schopností a majetkovým pomerov a s ohľadom na ne korigovať počet svojich vyživovacích povinností tak, aby na strane každého z detí boli uspokojované jeho odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom a riadnom rozsahu. Na strane otca súd zohľadnil skutočnosť, že je s deťmi v pravidelnom kontakte a čiastočne sa podieľa na uspokojovaní ich potrieb aj vecnými plneniami, preto z uvedených dôvodov výživné zvýšil počnúc mesiacom október 2015, ( t.j. od rozhodnutia) aj v súlade so súhlasným stanoviskom matky. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ( platného do 30.06.2016 ). 3. Proti tomuto rozsudku prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podal odvolanie otec, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu na ďalšie konanie. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie a konštatoval, že vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav a vzdelanie pracuje za mzdu, ktorá je týmto okolnostiam zodpovedajúca. Napriek svojmu úsiliu, všetky jeho príjmy pokrývajú takmer úplne všetky jeho výdavky. Poukázal na svoju snahu prispievať na výživu svojich dcér najviac ako môže, poskytuje im príležitostne vreckové, znáša čiastočne náklady na cestovné ich vozením do školy v Bratislave, podporuje maloletú F. v mimoškolských aktivitách, podieľa sa na úhrade za ich školské výlety a znáša zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť plnoletej Z.. Vyjadril názor, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča. Pokiaľ súd prvej inštancie neprihliadal na existenciu jeho povinnosti platiť hypotekárny úver za účelom zabezpečenia bývania jeho novej rodiny, postavil ho do nepriaznivej životnej situácie, keď neplatením hypotekárneho úveru dostane do existenčných problémov seba aj svoju novú rodinu. 4. K odvolaniu otca sa písomne prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vyjadrila matka a plnoletá Z. J., a kolízny opatrovník maloletej F. J.. 5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca vyjadrila súhlas s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý považovala za vecne správny. Mala za to, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, otázkami prednášanými otcom sa dostatočne zaoberal a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Poukázala na skutočnosť, že už v konaní pred Krajským súdom v Bratislave č.k. 3Co/268/2012 bolo preukázané, že otec sa dobrovoľne vzdal výnosnejšieho zamestnania v spol. O. M., a.s., lebo ako uviedol, mu práca na tri meny nevyhovovala, na rozdiel od nej, ktorá v záujme zabezpečenia všetkých odôvodnených potrieb detí na tri zmeny v uvedenom závode naďalej pracuje. Poukázala na majetkové pomery otca, ktorý si po rozvode manželstva s novou manželkou postavil nový rodinný dom v K. O. a dosahuje aj iné zárobky, napríklad predajom jazdených motocyklov. Zdôraznila, že otec sa na starostlivosti o deti podieľa v minimálnej miere a okrem občasného odvozu detí do školy v Bratislave a drobným vreckovým sa iným spôsobom na ich potrebách nepodieľa. Vyjadrila názor, že na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca nie je možné prihliadať, nakoľko otec si mal byť vedomý, že jeho rozhodnutie mať ďalšie dieťa nemôže byť na úkor prvších detí, ktorých potreby ich vekom neustále narastajú. 6. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že od posledného určenia výživného uplynula doba troch rokov, počas ktorej sa dostatočne zmenili pomery na strane maloletej, ktorá študuje na strednej škole, pričom určené výživné súdom prvej inštancie zodpovedá aj preukázaným zárobkovým a majetkovým pomerom na strane otca, pri zohľadnení osobnej starostlivosti matky o maloletú. 7. Plnoletá Z. J. žiadala napádaný rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 8. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. 9. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje. 10. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletých detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti a schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. 12. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb tak plnoletej Z. ako aj maloletej F., ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých sú deti plne odkázané a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zák. o rodine ) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Pezinok rozsudkom zo dňa 21.03.2012, č.k. 10C/149/2011-83 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.11.2012, č.k. 3Co/268/2012. 13. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie vyjadruje názor, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo na strane oboch dcér k zmene pomerov, ktorú je potrebné čiastočne premietnuť do výšky výživného. 14. Pokiaľ ide o dôvody odvolania otca, tieto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie toho názoru, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo na strane oboch detí k zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane detí, túto súd prvej inštancie správne ustálil, správne ustálil aj jej počiatok porovnaním obdobia posledného rozhodnutia súdu o výživnom s obdobím školského roka 2015/2016. Odvolací súd súhlasí aj s postupom súdu prvej inštancie, keď výživné zvýšil až od 01.10.2015, keď pri vyhodnotení zmeny pomerov na strane detí zohľadnil aj plnenia poskytované otcom nad rámec určeného výživného. Odvolací súd udáva, že nemožno považovať za sporné zvyšovanie potrieb detí ich vekom a rastom životných nákladov, pričom v danej prejednávanej veci okrem bežného zvýšenia potrieb detí u nich došlo aj k výraznej zmene pomerov spojených so zvýšením finančných výdavkov práve v súvislosti s ich štúdiom a prípravou na ich budúce povolanie. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti otca a jeho príjem, tento je aj podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilý na pokrytie zvýšených odôvodnených potrieb oboch detí, ktorých rozsah súd správne premietol do výšky čiastočne zvýšeného výživného. Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom súdu prvej inštancie o tom, že splátky hypotekárneho úveru čerpaného otcom a jeho partnerkou za účelom výstavby rodinného domu, ako aj narodenie ďalšieho dieťaťa otca, nemôžu byť samé o sebe dôvodom na zamietnutie návrhu na zvýšenie výživného tak, ako to požadoval otec. Otec si mal a musel byť pri preberaní uvedených záväzkov vedomý existencie jeho vyživovacej povinnosti k svojim skôr narodeným dcéram, ako aj skutočnosti, že ich potreby, na ktorých sa bude musieť primeranou mierou podieľať, sa budú do budúcna zvyšovať. Uvedený záver korešponduje s právom maloletého dieťaťa, ktoré má zo zákona nárok na primerané výživné zo strany rodičov, pričom ochrana záujmov maloletého dieťaťa je v konaní starostlivosti o maloleté dieťa zo strany súdu prioritná, a to aj na úkor práv rodičov. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní zohľadnil schopnosti a možnosti otca, jeho príjmové a majetkové pomery, a výživné s poukazom na ustálenú zmenu pomerov na strane detí od 01.10.2015 čiastočne zohľadniac aj všetky otcom namietané skutočnosti primerane zvýšil. 15. Určená výška výživného na plnoletú Z. J. a maloletú F. J. podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za daného zisteného stavu kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté deti ( keď Z. dosiahla plnoletosť počas konania ), preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku, ktorým výživné zvýšil, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58 C.m.p. v spojení s ust. § 52 C.m.p.. 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Cs.p.).