Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/14/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716206775 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1716206775.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcov: 1/ A. K., E. XX, Š., 2/ A. K., E. XX, Š., proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 4C/194/2016-20, zo dňa 8.11.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcom plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa návrhom podaným na súde 3.11.2016 domáhali nariadenia neodkladného opatrenia v tomto znení: „Odporca je povinný zdržať sa s výkonom záložného práva a vydražení nehnuteľnosťami spojené s nakladaním nehnuteľnosťami v okrese Pezinok, v obci Š., v katastrálnom území N. Š., zapísané Okresným úradom Pezinok - katastrálny odbor na LV č. XXXX dňa 21.12.2012 pod č. k. N. XXXX/XXXX, ako: stavba - rodinný dom so súp. číslom XXXX, orientačným číslom XX, na ulici E., ktorý je postavený na pozemku - parcele C-KN parc. č. XXXX/XX o výmere 256 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C-KN parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 344 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C-KN parc. č. XXXX/X, druh pozemku ostatné plochy o výmere 848 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C-KN parc. č. XXXX/XX, druh pozemku orná pôda o výmere 346 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C- KN parc. č. XXXX/XX, druh pozemku ostané plochy o výmere 38 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C-KN parc. č. XXXX/XX, druh pozemku orná pôda o výmere 66 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C-KN parc. č. XXXX/XX, druh pozemku orná pôda o výmere 56 m2, v podiele 1/1, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.“ Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia skutkovo odôvodnili tým, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 18.12.2012, v znení neskorších dodatkov, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky, poskytol žalovaný dlžníkom Ľ. H. a A. H. úver na 166.000 eur, na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností, zaistený zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach: v okrese Pezinok, v obci Š., v katastrálnom území N. Š., zapísané Okresným úradom Pezinok - katastrálny odbor na LV č. XXXX dňa 21.12.2012 pod č.k. N. XXXX/XXXX, ako: stavba - rodinný dom so súp. číslom XXXX, orientačným číslom XX, na ulici E., ktorý je postavený na pozemku - parcele C-KN parc. č. XXXX/XX o výmere 256 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C-KN parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 344 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C-KN parc. č. XXXX/X, druh pozemku ostatné plochy o výmere 848 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C-KN parc. č. XXXX/XX, druh pozemku orná pôda o výmere 346 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C- KN parc. č. XXXX/XX, druh pozemku ostané plochy o výmere 38 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C-KN parc. č. XXXX/ XX, druh pozemku orná pôda o výmere 66 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C-KN parc. č. XXXX/ XX, druh pozemku orná pôda o výmere 56 m2, v podiele 1/1 (ďalej len „nehnuteľnosti“). Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že od roku 2009 bola žalobkyňa 1/ spolu s Ľ. H. konateľkou JL Reality, s. r. o.; v tom čase potrebovali peniaze, tak sa dohodli, že vyplatia úver, ktorý mali v OTP Banka Slovensko, a.s. a preto požiadali H.Ý., ktorí na ich dome mali tiež ťarchu OTP Banka Slovensko, a.s., že si od žalovaného zoberú úver a vyplatia z toho staré úvery. Skoro dva roky žalobcovia splácali žalovanému úver po 1.014,84 eura mesačne; potom sa dohodli, že úver bude ďalej splácať Ľ. H., ktorý ho ale nesplácal, čo im neoznámil a neoznámil im to ani žalovaný. O nesplácaní úveru sa dozvedeli až od žalovaného po tom, čo zosplatnil úver a oznámil im výkon záložného práva a vykonanie dobrovoľnej dražby spoločnosťou Platiť sa oplatí s.r.o. Dražobnú vyhlášku ani oznámenie o dobrovoľnej dražbe doposiaľ neobdržali. So žiadnou dobrovoľnou dražbou nikdy nesúhlasili. Vo veci samej budú podávať návrh na neexistenciu záložného práva podľa § 336 ods. 1 C.s.p. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tvrdením o obave, že by výkon záložného práva prípadnej dražby ohrozil ich práva a spôsobil im vážnu ujmu, vrátane ich prípadného vysťahovania, pričom nemajú zaistené náhradné bývanie, vrátane ich detí. Podpisovali iba záložnú zmluvu, zmluvu o úvere ani všeobecné podmienky nepodpisovali, pričom z nich vyplynuli zo strany žalovaného pre nich neprijateľné až likvidné požiadavky čo do výšky plnenia; žalovaný po nich požaduje zaplatenie dlžnej sumy, ktorá aj po vykonaní dražby nebude stačiť na splnenie dlhu, pritom hodnota ich nehnuteľností je rozhodne vyššia než nárokovaná čiastka. V ďalšom texte návrhu (mimo žalobného petitu) uvádzali, že sa domáhajú, aby žalovaný nenakladal s nehnuteľnosťami, alebo ich právami, aby žalovaný nehospodáril s nehnuteľnosťami, nezdržiaval sa tam, či do nej nevstupoval a aby sa zdržal nežiaduceho obťažovania akýmkoľvek spôsobom. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobný petit (údaj o tom, čoho sa žalobcovia návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhajú) musí byť úplný, určitý a zrozumiteľný. Vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých preto musí byť vykonateľné tak presne a jednoznačne, aby po jeho prevzatí do výroku súdneho rozhodnutia mohla byť nariadená a vykonaná exekúcia, pretože súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované; dôvodil tiež, že žalobný petit sa musí zároveň svojim rozhodnutím celkom vyčerpať a nesmie ho prekročiť (nejde o vec, v ktorej by súd mohol začať konanie aj bez návrhu). Ozrejmil, že ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, bráni nedostatok náležitostí (ak nie sú stanovené náležitosti v návrhu alebo v žalobe uvedené vôbec, alebo ak sú uvedené neúplne, nezrozumiteľne alebo neurčito) pokračovať v konaní, teda v možnosti vecného prejednania návrhu alebo žaloby súdom okrem iného aj vtedy, ak návrh alebo žaloba neobsahuje presné označenie žalobného petitu. S poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR pripomenul, že súdy ako orgány štátu zabezpečujúce ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), prípadne z iného všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho civilné sporové konanie mu nevyplynula povinnosť v záujme úplnosti návrhu alebo žaloby nahrádzať prejav vôle jedného zo subjektov konania o tom, voči komu konkrétne sa chce domáhať poskytnutia súdnej ochrany a ako má správne znieť žalobný petit a jeho skutkové odôvodnenie. S ohľadom na čl. 12 ods. 1 Ústavy SR dôvodil, že splnenie uvedenej zákonnej povinnosti nemôže strana sporu prenášať na súd, pretože súd na to nemá žiadne zákonné oprávnenie a aktivitu strany v tomto smere nemôže súd z vlastnej iniciatívy ako súčinnosť ani nahrádzať, pretože by tým porušil ústavnú zásadu rovnosti občanov pred zákonom, resp. by porušil zásadu rovnosti strán sporu (Čl. 6 Základných princípov C.s.p.). 4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia založil na konštatovaní, že písomné podanie žalobcov z 2.11.2016, podané na súde 3.11.2016, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, obsahuje nezrozumiteľný petit, lebo nie je z neho zrejmé, či sa má žalovaný zdržať výkonu záložného práva, alebo vydraženia nehnuteľností, alebo nakladania s nehnuteľnosťami, alebo všetkých uvedených činností (súd prvej inštancie považoval petit aj z gramatického hľadiska za nezrozumiteľný); okrem toho v rámci skutkového odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa v ňom uvádzajú aj ďalšie činnosti ako nenakladanie s nehnuteľnosťami, alebo ich právami, nehospodárenie s nehnuteľnosťami, nezdržiavanie sa tam, nevstupovanie do nehnuteľností, zdržanie sa nežiaduceho obťažovania akýmkoľvek spôsobom, ktorých sa žalobcovia domáhajú žalovanému zakázať tiež, ale ktoré nie sú obsiahnuté v žalobnom petite. Na uvedenom základe súd prvej inštancie v súlade s § 327 C.s.p. podanie žalobcov pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť s poukazom na § 343 ods. 1, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a § 327 C.s.p. odmietol. 5. Proti uzneseniu podali žalobcovia odvolanie a žiadali napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a nariadiť neodkladné opatrenie tak, že žalovanému a spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o., Košická 56, Bratislava, sa ukladá povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam v okrese Pezinok, v obci Š., v katastrálnom území N. Š., zapísané Okresným úradom Pezinok - katastrálny odbor na LV č. XXXX dňa 21.12.2012 pod č.k. N. XXXX/XXXX, ako: stavba - rodinný dom so súp. číslom XXXX, orientačným číslom XX, na ulici E., ktorý je postavený na pozemku - parcele C-KN parc. č. XXXX/XX, o výmere 256 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C-KN parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 344 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C-KN parc. č. XXXX/X, druh pozemku ostatné plochy o výmere 848 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C-KN parc. č. XXXX/XX, druh pozemku orná z pôda o výmere 346 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C-KN parc. č. XXXX/XX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 38 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C-KN parc. č. XXXX/ XX, druh pozemku orná z pôda o výmere 66 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C-KN parc. č. XXXX/ XX, druh pozemku orná z pôda o výmere 56 m2, v podiele 1/1 a to až do právoplatného skončenia vo veci samej; žalobcom sa ukladá, aby podali do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na príslušnom súde žalobu o určenie neexistencie záložného práva viaznuceho v prospech žalovaného Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov. 6. Žalobcovia s poukazom na § 19 zákona č. 527/2002 Z.z. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia rozšírili o ďalšieho žalovaného: Platiť sa oplatí s.r.o., Košická 56, Bratislava, IČO: 45 684 618, ako stranu konania o navrhovanom neodkladnom opatrení. Boli názoru, že doložili dôkazné prostriedky na podporu svojich tvrdení; prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany podľa § 366 C.s.p., ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, používajú preto, že sa týkajú procesných podmienok a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolatelia bez svojej viny nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, pretože iné podklady nevlastnia. Boli názoru, že ich mal súd prvej inštancie uznesením vyzvať, aby v určenej lehote doplnili a opravili svoje podanie z 2.11.2016 pod následkom odmietnutia podania v zmysle § 129 ods. 3 C.s.p. o upravenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 326 ods. 1, ods. 2, § 132, § 133, § 136, § 336 ods. 1 a § 337 ods. 1 C.s.p. a nie ho rovno odmietnuť. Pre úplnosť poukázali na skutočnosť, že vykonávaním záložného práva na dobrovoľnej dražbe za situácie, keď je dôvodne spochybnená existencia a vhodnosť záložnej zmluvy a výška pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, im hrozí majetková ujma. Namietali, že žalovaný nikde neuvádza, koľko bolo na predmetný úver od 18.12.2012 už zaplatené; v lehote určenej súdom (v súlade s § 21 zákona č. 527/2002 Z.z.) budú dávať podanie vo veci samej vo forme žalobného návrhu na neexistenciu záložného práva. Uviedli, že je tu obava, že by ich výkon záložného práva či prípadnej dražby ohrozil v právach a spôsobí im vážnu ujmu, ku ktorej by zrejme došlo uplatňovaním práva žalovaného možnou dražbou s následným udelením príklepu či exekučným konaním, ku ktorému by určite pristúpil, nehľadiac na vysťahovanie rodiny z nehnuteľnosti; naplnenie uznesenia by spôsobilo vážnu ujmu, nehľadiac na to, že by boli postihnuté osoby, ktoré na ich dlhu nemajú žiadne pričinenie. Zdôraznili, že od žalovaného neobdržali žiadne upomienky či výzvy na zaplatenie; neobdržali doposiaľ dražobnú vyhlášku, oznámenie o dobrovoľnej dražbe, či čokoľvek ohľadom dražby. Mali za to, že ich návrh obsahoval opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňovali vydanie neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, a že zdôvodnili nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu bolo zrejmé, čoho sa chcú domáhať návrhom vo veci samej. V tejto súvislosti tiež uviedli, že ide o spotrebiteľský vzťah; inštitút výkonu záložného práva umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zákonnosti zmluvných plnení pre dodávateľa, napríklad z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok, z pohľadu dodržania náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z., alebo z pohľadu súladu dojednania úrokov z úveru s dobrými mravmi a podobne. Výšku pohľadávky jednostranne určuje dodávateľ, ktorý na uvedené aspekty neprihliada, preto mali za dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euro nekonformnom procese dražôb na základe záložnej zmluvy umožňuje „vymôcť“ plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Nariadenie neodkladného opatrenia by mal odvolací súd považovať za primerané a to práve s ohľadom na charakter záložnej zmluvy, ktorá umožňuje bez ďalšieho postihnúť majetok spotrebiteľa (žalobcov ako záložcov) bez ohľadu na možnú neprijateľnosť zmluvných dojednaní spotrebiteľskej zmluvy. Na uvedenom základe mali za to, že prípadným nakladaním s predmetnými nehnuteľnosťami by v prípade úspechu vo veci samej mali sťažené postavenie. Dražba nehnuteľností, v ktorých majú zabezpečené bývanie, predstavuje podstatný zásah do ich rodinného života, ktorý už nie je možný zvrátiť, preto by sa mala dočasná úprava pomerov strán sporu považovať za dôvodnú, vrátane skutočnosti, že vzhľadom na bezprostrednosť hrozby a s tým súvisiacu naliehavosť poskytnutia ochrany, sa ich výber procesného prostriedku mal javiť súdu prvej inštancie ako pochopiteľný a v danej situácii ako jediný účinný prostriedok ochrany. Dôvodili, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému neprimeraná ujma, nakoľko nariadený rozsah neodkladného opatrenia je primeraný vyššie uvedenému sledovanému legitímnemu účelu a preto je nariadenie neodkladného opatrenia namieste. 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. 8. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 9. Podľa § 327 C.s.p. ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 10. Žalobcovia sa podaním zo dňa 2.11.2016 proti žalovanému domáhali nariadenia neodkladného opatrenia v znení: odporca je povinný zdržať sa s výkonom záložného práva a vydražení nehnuteľnosti spojené s nakladaním nehnuteľnosťami a to až do právoplatného skončenia vo veci samej. V rámci opisu rozhodujúcich skutočností, ktorým odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov žiadali žalobcovia uložiť žalovanému, aby nehospodáril s nehnuteľnosťami, nezdržiaval sa tam, aby do nej nevstupoval a zdržal sa nežiaduceho obťažovania akýmkoľvek spôsobom. Na inom mieste uviedli, že sa svojim návrhom domáhajú vydania neodkladného opatrenia, ktorým by bolo žalovanému uložené, že nie je oprávnený akokoľvek hospodáriť s predmetnými nehnuteľnosťami, nakladať s nehnuteľnosťami, alebo ich právami. 11. Žalobný petit (návrh na výrok neodkladného opatrenia súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je petit požadovaného neodkladného opatrenia nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, resp. úplne chýba, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané. 12. Nedostatok zákonom stanovených náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bráni jeho vecnému prejednaniu a nariadeniu. 13. Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobný petit (údaj o tom, čoho sa žalobcovia návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhajú) musí byť úplný, určitý a zrozumiteľný, a že vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých musí byť vykonateľné presne a jednoznačne, aby po prevzatí petitu do výroku súdneho rozhodnutia mohla byť nariadená a vykonaná exekúcia s tým, že súd nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Správny bol aj záver súdu prvej inštancie, že písomné podanie žalobcov obsahuje nezrozumiteľný petit, lebo nie je z neho zrejmé, či sa má žalovaný zdržať výkonu záložného práva, alebo vydraženia nehnuteľností, alebo nakladania s nehnuteľnosťami, alebo všetkých uvedených činností zároveň, resp. či sa má žalovaný zdržať nakladania s nehnuteľnosťami, alebo ich právami, alebo či s nimi nemá hospodáriť, zdržiavať sa v nich, nevstupovať do nich, alebo sa má zdržať aj nežiaduceho obťažovania akýmkoľvek spôsobom. Pre kontradiktórne konanie ovládané dispozičným princípom je charakteristická procesná zodpovednosť strany za obsah podania. Iba úplné, zrozumiteľné a určité podanie umožňuje súdu vecne vymedziť predmet konania a legitímnym spôsobom rozhodnúť prostredníctvom individuálneho aktu aplikácie práva. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany; odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že zo žiadneho ustanovenia C.s.p. nevyplýva povinnosť súdu v záujme úplnosti návrhu alebo žaloby nahrádzať prejav vôle jedného zo subjektov konania o tom, ako má správne znieť žalobný petit a jeho skutkové odôvodnenie. C.s.p. vymedzuje exaktne obsahové náležitosti podania, a to jednak všeobecne v § 127 C.s.p. a jednak osobitne pre jednotlivé druhy podaní; v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ich vymedzuje v § 326 a § 132 C.s.p. Ak vykazuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vady, môže to mať v konečnom dôsledku za následok jeho odmietnutie bez toho, aby sa súd návrhom ďalej zaoberal. 14. V nadväznosti na uvedené a s ohľadom na § 327 C.s.p., v zmysle ktorého sa ustanovenia o odstraňovaní vád podania nepoužijú, sa odvolací súd nemohol stotožniť s argumentáciou žalobcov, že ich mal súd prvej inštancie najprv uznesením vyzvať na opravu a doplnenie návrhu pod následkom odmietnutia ich podania a nie ho rovno odmietnuť. Na zdôraznenie správnosti postupu a záverov prijatých súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že ako vyplýva z normatívneho znenia § 327 C.s.p., súd prípadné vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neodstraňuje a ustanovenia § 128 a 129 C.s.p. sa nepoužijú. Za daných okolností nie je odstraňovanie vád prípustné a súd prvej inštancie preto správne žalobcov nevyzýval na doplnenie alebo opravu takéhoto podania. A keďže návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia je vadný pre nedostatok materiálnej vykonateľnosti, ktorý bráni pokračovaniu v konaní a jeho nezrozumiteľnosť a neurčitosť nespĺňa predpoklady toho, aby prípadné súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré žalobcovia podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sledovali, súd prvej inštancie správne v súlade s § 327 C.s.p. návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol. 15. Vychádzajúc z § 378 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého sa na odvolacie konanie nepoužije ustanovenie o pristúpení subjektov (§ 79 C.s.p.), odvolací súd nemohol prihliadnuť na návrh žalobcov, ktorým žiadali rozšíriť okruh žalovaných o ďalšiu stranu konania a z uvedeného dôvodu nepripustil pristúpenie ďalšieho subjektu „Platiť sa oplatí s.r.o.“ do konania o navrhovanom neodkladnom opatrení. A aj keď v podanom odvolaní žalobcovia jednoznačnou žiadosťou o uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam upresnili petit neodkladného opatrenia, odvolací súd na takto opravený a doplnený petit neodkladného opatrenia nemohol z povahy veci reflektovať; cieľom a úlohou odvolacieho konania je prieskum rozhodnutia a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Ide teda o preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia v konaní o predmete konania tak, ako bol vymedzený v čase vydania napadnutého uznesenia. Ak by bolo možné pripustiť odstraňovanie vád neplného a nezrozumiteľného podania úpravou petitu neodkladného opatrenia v tomto štádiu konania, znamenalo by to, že prieskum, ktorý má uskutočniť odvolací (opravný) súd, sa stáva irelevantným, nakoľko by sa stal irelevantným doterajší procesný postup, ako aj napadnuté rozhodnutie. Uvedené by malo za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na opätovné prejednanie súdu prvej inštancie. Takýto postup by odporoval základnému účelu civilného sporového konania, ktorým je poskytnutie rýchlej, efektívnej a spravodlivej ochrany ohrozeným a porušeným právam za súčasnej vysokej miery zodpovednosti strán sporu za výsledok konania. V nadväznosti na uvedené potom platí, že na posúdenie správnosti rozhodnutia o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúce to, či boli splnené všetky zákonom ustanovené predpoklady na vydanie takého rozhodnutia v čase rozhodovania, t.j. v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Uznesenie o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezakladá vo vzťahu k prípadnému novému návrhu prekážku právoplatne rozhodnutej veci a žalobcom nič nebráni v uplatnení pôvodných subjektívnych práv novým a predovšetkým úplným a zrozumiteľným (materiálne vykonateľným) návrhom. 16. Odvolací súd na uvedenom základe napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcom plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).