Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Cob/11/2026 2125208744 09. 03. 2026 Mgr. Marián Degma ECLI:SK:KSBA:2026:2125208744.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Valérie Kleinovej ml., v právnej veci žalobcu: Market Advisory s. r. o., so sídlom Drieňová 16940/1K, 821 01 Bratislava, IČO: 52 623 084, zastúpený: Mgr. Martin Berec, advokát s. r. o. so sídlom: Landererova 12, 811 09 Bratislava, IČO: 55 134 114, proti žalovanému: Prvý správcovský dom, k. s., so sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO: 35 959 665, správca úpadcu SPYRONE s. r. o. v konkurze, so sídlom Svätovavrinecká 13920/10, 831 01 Bratislava, IČO: 56 782 284, zastúpený: Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s. r. o., so sídlom: Pribinova 20, 811 09 Bratislava, IČO: 50 491 300, v konaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 36Cb/88/2025-143 zo dňa 4. decembra 2025, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 36Cb/88/2025-143 zo dňa 4. decembra 2025 potvrdzuje. II. Krajský súd v Bratislave žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi priznáva v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Okresný súd Trnava (ďalej aj súd prvej inštancie) uznesením č. k. 36Cb/88/2025-143 vydaným dňa 04.12.2025 (ďalej aj napadnuté uznesenie), zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa tento domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa úkonov smerujúcich k predaju v petite špecifikovaných nehnuteľností - pozemkov a stavieb nachádzajúcich sa v katastrálnom území H. pre N., zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXX, (ďalej len Nehnuteľnosti), a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty úpadcu SPYRONE s. r. o., v konkurze, Bratislava, vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 23K/6/2025 (I) a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% (II). 2. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 10.11.2025 odôvodnil tým, že je poradenská spoločnosť špecializujúca sa na zabezpečenie financovania spoločností z externých zdrojov, vrátane emisie korporátnych dlhopisov. Práve za účelom získania prostriedkov na ďalší rozvoj sa na neho obrátila spol. BENZINOL SLOVAKIA s. r. o., v tom čase so sídlom Mliekarenská 17, 821 09 Bratislava, IČO: 44 820 704 (ďalej len „BENZINOL“), ktorá potrebovala finančné prostriedky za účelom rozšírenia siete čerpacích staníc na Slovensku. Po dohode so žalobcom mala spol. BENZINOL získať prostriedky formou emisie dlhopisov jej dvoch spriaznených spoločností: MLC PETROL s. r. o., so sídlom námestí I. P. Pavlova 1789/5, 120 00 Praha 2 Nové Mesto, IČO: 075 91 446 (ďalej len „MLC PETROL“) a NORDES, s. r. o., so sídlom Mliekarenská 17, 821 09 Bratislava, IČO: 52 886 727 (ďalej len „NORDES“). Za účelom získania finančných prostriedkov od investorov tak spoločnosti MLC PETROL a NORDES, spriaznené so spol. BENZINOL, emitovali nasledovné dlhopisy: a) dlhopisy na meno s názvom S., ISIN: U., v menovitej hodnote jedného dlhopisu 50.000 CZK, v listinnej podobe, s pevným úrokovým výnosom vo výške 6,2% p. a., s dátumom emisie 02.11.2020 a dátumom splatnosti 01.11.2023 (ďalej len „Dlhopisy MLC23“),
ktorých emitentom bola spol. MLC PETROL, b) dlhopisy na meno s názvom S., ISIN: U., v menovitej hodnote jedného dlhopisu 50.000 CZK, v listinnej podobe, s pevným úrokovým výnosom vo výške 6,2 % p. a., s dátumom emisie 08.02.2021 a dátumom splatnosti 01.02.2024 (ďalej len „Dlhopisy MLC24“), ktorých emitentom bola spol. MLC PETROL, c) dlhopisy na meno s názvom J., ISIN: N., v menovitej hodnote jedného dlhopisu 2.000 EUR, v listinnej podobe, s pevným úrokovým výnosom vo výške 6 % p. a., s dátumom emisie 15.11.2020 a dátumom splatnosti 01.12.2023 (ďalej len „Dlhopisy NORDES23“), ktorých emitentom bola spol. NORDES, d) dlhopisy na meno s názvom J., ISIN: N., v menovitej hodnote jedného dlhopisu 2.000 EUR, v listinnej podobe, s pevným úrokovým výnosom vo výške 8,5 % p. a., s dátumom emisie 26.07.2023 a dátumom splatnosti 26.07.2026 (ďalej len „Dlhopisy NORDES26“), ktorých emitentom bola spol. NORDES. Emitenti dlhopisov, spol. MLC PETROL a NORDES mali následne prostriedky získané emisiou poskytnúť prostredníctvom pôžičky alebo úveru spol. BENZINOL, ktorá poskytnuté prostriedky mala použiť na rozšírenie vlastnej siete čerpacích staníc, prípadne na financovanie a refinancovanie prevádzkových potrieb a nákladov súvisiacich so svojou činnosťou. Dlhopisy MLC23 boli upísané vo výške 25 000 000 CZK, Dlhopisy MLC24 boli upísané vo výške 30 450 000 CZK, Dlhopisy NORDES23 boli upísané vo výške 378 000 eur a Dlhopisy NORDES26 vo výške 690 000 eur. Kupujúcimi, investormi boli slovenské a české fyzické a právnické osoby, ktorých je viac ako dvesto (200). 3. Žalobca mal v zmysle emisných podmienok, dohody s emitentami a dohody s veriteľmi postavenie tzv. agenta pre zabezpečenie. Tento inštitút na rozdiel od právnej úpravy Českej republiky (zákonom č. 190/2004 Sb. Zákon o dluhopisech) nie je v Slovenskej republike legislatívne upravený, v praxi však ide o subjekt, ktorý je prostredníkom medzi veriteľmi a emitentom a jeho funkciou je ochrana investorov okrem iného tým, že má vo svoj prospech zriadené záložné právo alebo iné zabezpečovacie inštitúty pre prípad neplnenia záväzkov emitenta (najmä vzhľadom na počet individuálnych veriteľov tak nemusí byť zriaďované zabezpečovacie právo v prospech každého z veriteľov). Žalobca uzatvoril s emitentami vo vzťahu ku každej z emisií tzv. Zmluvy s agentom pre zabezpečenie, ktorých predmetom bol záväzok emitentov zriadiť v prospech žalobcu v súlade s emisnými podmienkami záložné právo k nehnuteľnostiam za účelom zabezpečenia záväzkov emitentov a uvedenie skutočnosti, že žalobca je počas existencie záložného práva k predmetu zálohu v postavení spoločného a nerozdielneho veriteľa s každým majiteľom dlhopisov ohľadom peňažných záväzkov emitentov vyplývajúcich z dlhopisov voči takému majiteľovi dlhopisov. V súlade s emisnými podmienkami dlhopisov a Zmluvami s agentom pre zabezpečenie boli v prospech žalobcu zriadené na základe záložných zmlúv záložné práva k nehnuteľnostiam, ktorých zákazu nakladania sa domáhal týmto návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. 4. Emitenti dlhopisov sa dostali do omeškania s plnením svojich peňažných záväzkov a to tak čo sa týka istiny, ako aj úrokových výnosov. Vo vzťahu k splácaniu dlhopisov žalobca poukázal na to, že: a) s Dlhopismi MLC23 bolo podľa emisných podmienok spojené právo na výplatu výnosu. Prvá výplata výnosu mala prebehnúť dňa 01.02.2021, pričom výplaty úrokov mali prebiehať vždy štyrikrát do roka, a to k 1. 2., 1. 5., 1. 8. a 1. 11. bežného roka, a ďalej pri splatnosti menovitej hodnoty Dlhopisov MLC23, t. j. dňa 01.11.2023. Výnos splatný 01.11.2023 nebol doposiaľ vlastníkom Dlhopisov MLC23 uhradený, rovnako im nebola uhradená ani menovitá hodnota Dlhopisov MLC23 splatná dňa 01.11.2023. b) s Dlhopismi MLC24 bolo podľa emisných podmienok spojené právo na výplatu výnosu. Prvá výplata výnosu mala prebehnúť dňa 01.06.2021, pričom výplaty úrokov mali prebiehať vždy štyrikrát do roka, a to k 1. 3., 1. 6., 1. 9. a 1. 12. bežného roka a ďalej pri splatnosti menovitej hodnoty Dlhopisov MLC24, t. j. dňa 01.02.2024. Výnos splatný 01.12.2023 a 01.02.2024 nebol doposiaľ vlastníkom Dlhopisov MLC24 uhradený, rovnako im nebola uhradená ani menovitá hodnota Dlhopisov MLC24 splatná dňa 01.02.2024. c) s Dlhopismi NORDES23 bolo podľa emisných podmienok spojené právo na výplatu výnosu. Prvá výplata výnosu mala prebehnúť dňa 01.03.2021, pričom výplaty úrokov mali prebiehať vždy štyrikrát do roka, a to k 1. 3., 1. 6., 1. 9. a 1. 12. bežného roka, a ďalej pri splatnosti menovitej hodnoty Dlhopisov NORDES23, t. j. dňa 01.12.2023. Výnos splatný 01.12.2023 nebol doposiaľ vlastníkom dlhopisov NORDES23 uhradený, rovnako im nebola uhradená ani menovitá hodnota dlhopisov NORDES23 splatná dňa 01.12.2023. d) s Dlhopismi NORDES26 bolo podľa emisných podmienok spojené právo na výplatu výnosu až do dňa splatnosti dlhopisov. Prvá výplata výnosu mala prebehnúť dňa 26.01.2024, pričom výplaty úrokov mali prebiehať vždy dvakrát do roka, a to k 26.07. a 26.01. bežného roka. Výnosy splatné 26.01.2024, 26.07.2024, 26.01.2025 a 26.07.2025 neboli doposiaľ vlastníkom Dlhopisov NORDES26 uhradené. V budúcnosti nastane splatnosť výnosov dňa 26.01.2026 a 26.07.2026, ako aj menovitej hodnoty Dlhopisov NORDES26 dňa 26.07.2026. Celková výška záväzkov vo vzťahu k veriteľom ku dňu podania
tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje sumu 56 781 450 CZK (t. j. cca 2 335 222,30 eur) a 1 632 617 eur, t. j. spolu po prepočte na EURO 3 967 839,30 eur. 5. Z dôvodu pretrvávajúceho omeškania emitentov so splácaním svojich záväzkov sa dňa 15.01.2025 konala schôdza veriteľov - majiteľov Dlhopisov MLC23 a Dlhopisov MLC24, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia emitentov Z.. M. H., LL.M (ďalej len „Z.. H.“), S.. O. Ž., S.. Z. G. (ďalej len „Z. G.“), právni zástupcovia zastupujúci väčšiu časť veriteľov Z.. O. H. a S.. H. H. z advokátskej kancelárie KLB Legal s.r.o. a Z.. M. H. konajúci za žalobcu. Zástupcovia emitentov ako dôvod omeškania uvádzali, že skupina BENZINOL sa ocitla v zložitej situácii, keď spoločnosť údajne čelila a čelí pokusu o ovládnutie, prebehla razia na čerpacích staniciach Benzinol zo strany NAKA. Právni zástupcovia emitentov zároveň uviedli, že sa pripravuje podanie žaloby na štát na náhradu škody, pričom škoda by mala byť v rádoch desiatok miliónov eur. Spol. BENZINOL údajne v dôsledku týchto negatívnych okolností a tlakov zo strany banky bola nútená predať sieť svojich čerpacích staníc spoločnosti OMV Slovensko s. r. o., Bratislava, IČO: 00 604 381 (ďalej len „OMV Slovensko“). Inkasované prostriedky údajne v celom rozsahu išli na uspokojenie J&T banky a štátu. Časť prostriedkov (údajne státisíce eur) má mať OMV Slovensko z titulu zádržného u seba, avšak zástupcovia emitentov nevedeli uviesť o akú sumu ide, ani aké sú časové a technické podmienky na jej vyplatenie. Čerpacie stanice predávali spriaznené spoločnosti Pozemné stavby SC s. r. o., Bratislava IČO: 43 871 437 a BLADE REAL ESTATES s. r. o., Bratislava, IČO: 44 079 125, ktoré by tak mali byť oprávneným subjektom na obdržanie zádržného zo strany OMV Slovensko. Vo vzťahu k výkonu záložného práva na Nehnuteľnosti ako spôsobu uspokojenia veriteľov uviedol právny zástupca emitenta Z.. H., že si nemyslí, že výkon záložného práva uspokojí všetky nároky veriteľov a za najvhodnejší spôsob považoval priamy predaj Nehnuteľností. Výsledkom konania schôdze veriteľov bolo poskytnutie lehoty 6 mesiacov emitentovi a vlastníkovi Nehnuteľností na predaj Nehnuteľností za podmienky podpísania uznania záväzku zo strany emitenta a ručiteľa. Uznanie záväzku nebolo do dnešného dňa zo strany emitentov a ručiteľa podpísané, napriek viacerým ubezpečovaniam. Dňa 13.03.2025 sa konala schôdza veriteľov - majiteľov Dlhopisov NORDES23 a NORDES26. Jej výsledkom bolo okrem iného prijatie uznesenia, podľa ktorého majú záložcovia predať Nehnuteľnosti do 15.07.2025 za účelom získania výnosu, z ktorého budú veritelia uspokojení, po tejto lehote má žalobca pristúpiť k iniciovaniu výkonu záložného práva. V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch po konaní vyššie uvedených schôdzí veriteľov s emitentami prebiehala intenzívna komunikácia zo strany právnych zástupcov veriteľov, v ktorej opakovane žiadali zástupcov emitentov, záložcov a ručiteľa o poskytnutie informácií o prebiehajúcom procese predaja Nehnuteľností, o plnení pokynov uložených zhromaždeniami vlastníkov dlhopisov a o podpísanie prisľúbeného uznania záväzku zo strany emitentov. Zo strany emitentov a ich zástupcov bolo opakovane komunikované, že prebiehajú obhliadky Nehnuteľností, hľadá sa vhodný záujemca a riešia sa konkrétne otázky predaja vrátane kúpnej ceny a pod. Žalobca uviedol, že disponuje rozsiahlou e-mailovou a SMS komunikáciou, v ktorej emitenti a osoby zastupujúce emitentov ubezpečovali právnych zástupcov veriteľov, že celý proces predaja Nehnuteľností a tým aj uspokojenie veriteľov by malo byť v krátkom čase zrealizované. Jednou z osôb vystupujúcou v mene emitentov bol Z. G., interný právnik spol. BENZINOL (bol prítomný na schôdzach veriteľov, podpísal zápisnice, osobne v mene spol. BENZINOL a emitentov komunikoval). 6. Žalobca ďalej uviedol, že začiatkom októbra 2025 sa z verejne dostupných zdrojov dozvedel, že Nehnuteľnosti boli na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej ešte dňa 03.07.2025 prevedené na spol. SPYRONE s. r. o. v konkurze, Bratislava (ďalej len „SPYRONE“). Spoločníkom a konateľom spol. SPYRONE je práve Z. G., ktorý sa zúčastnil schôdze veriteľov v postavení zástupcu emitentov a v mene emitentov opakovane komunikoval. K prevodu Nehnuteľností prišlo bez súhlasu a vedomia žalobcu ako záložného veriteľa, navyše spol. SPYRONE vznikla len v roku 2025, Z. G. nadobudol v tejto spoločnosti obchodný podiel v júni 2025, teda tesne pred uzavretím kúpnej zmluvy a táto spoločnosť údajne nikdy nevykonávala žiadnu činnosť ani nemala zriadený bankový účet. Žalobca zároveň zistil, že na spol. SPYRONE bol dňa 05.08.2025 vyhlásený konkurz. Tento návrh pritom podala sama na seba spol. SPYRONE ako úpadca, a to dňa 09.07.2025, t. j. len niekoľko dní po podpise kúpnej zmluvy, ktorou Nehnuteľnosti nadobudla. Podľa registra úpadcov má spol. SPYRONE ako úpadca záväzky voči spoločnosti ESTATE & PROPERTY COMPANY a S. K. ako pôvodným vlastníkom Nehnuteľností. Bolo preto dôvodné predpokladať, že spol. SPYRONE neuhradila kúpnu cenu za predmetné Nehnuteľnosti. Z vyššie uvedeného vyplýva, že: - záložcovia v rozpore s dojednaniami so žalobcom previedli bez jeho súhlasu Nehnuteľnosti, ktorými boli zabezpečení záväzky emitentov na spriaznenú novozaloženú spol. SPYRONE, - spol. SPYRONE ako kupujúci nezaplatila za Nehnuteľnosti kúpnu cenu a len 6 dní po podpise kúpnej zmluvy na seba podala návrh na vyhlásenie konkurzu.
Zo strany záložcov pritom neprišlo pre nezaplatenie kúpnej ceny k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, ani inému logickému následku. Vyššie uvedené skutočnosti je nevyhnutné vnímať v kontexte toho, že všetky spomínané spoločnosti sú personálne a majetkovo prepojené. Prostriedky vo výške cca 3,5 mil. eur, ktoré boli emisiou dlhopisov získané, mali byť určené pre spol. BENZINOL (viď emisné podmienky dlhopisov), ktorej jediným konateľom v tom čase bol doc. O.. S. Č. , K..O.., S., O..,. S. Č. je hlavnou osobou, ktorá prepája emitentov, ručiteľov aj záložcov, bol tiež spoločníkom a konateľom, resp. ovládajúcou osobou emitentov, t. j. spol. NORDES a MLC PETROL, ako aj pôvodných vlastníkov Nehnuteľností, spol. Kráľovský Dvor a ESTATE & PROPERTY COMPANY. Okrem vyššie uvedeného bol S. Č. aj skutočným vlastníkom spol. BENZINOL, a to prostredníctvom spoločnosti B.H. CY EUROPAGATE LTD, reg. č. E. XXXXXX, so sídlom Prigkipissis Nte Tyras 16, Nikózia, 1065, Cyperská republika (ďalej len „EUROPAGATE LTD“) a BABOLAD LTD, reg. č. E. XXXXXX, so sídlom Prigkipissis Nte Tyras 16, Nikózia, 1065, Cyperská republika (ďalej len „BABOLAD LTD“). Jedným z pôvodných vlastníkov Nehnuteľností je spol. Kráľovský dvor, v ktorej je S. Č. konateľom, spoločníkmi sú vyššie uvedené cyperské spoločnosti EUROPAGATE LTD a BABOLAD LTD. Na spol. BENZINOL bolo na základe návrhu Úradu pre vybrané hospodárske subjekty dňa 01.07.2025 začaté konkurzné konanie, sp. zn. 31K/10/2025. Spol. BENZINOL bola zároveň s účinnosťou od 13.09.2025 vymazaná z Obchodného registra vedeného Mestským súdom Bratislava III z dôvodov prenesenia sídla do iného členského štátu EÚ; v súčasnosti má spoločnosť obchodné meno Benzinol Slovakia LTD a sídlo Nikózia 1066, Cyperská republika. 7. Spoločnosti NORDES a MLC PETROL sú dlžníkmi z titulu neuhradených záväzkov z emisií dlhopisov. Výška ich záväzkov voči viac ako 200 slovenských a českých veriteľov predstavuje k dnešnému dňu sumu takmer 4 milióny eur. Zároveň z vyššie uvedeného vyplývalo, že záväzky dlžníkov boli zabezpečené záložným právom na majetok spriaznených spoločností, pričom hodnota tohto majetku Nehnuteľností presahovala výšku záväzkov emitentov. Záložcovia bez súhlasu, bez vedomia žalobcu a v rozpore s dohodou s ním účelovo previedli Nehnuteľnosti na tretiu osobu. Z okolností tohto prevodu (novozaložená spoločnosť, jej personálna spriaznenosť, neuhradenie kúpnej ceny, absencia krokov predávajúceho z dôvodu nezaplatenie kúpnej ceny) bolo nepochybne zrejmé, že tento prevod nesledoval žiadny legitímny, hospodársky účel, ale jediným účelom tohto prevodu bolo ukrátenie veriteľov a cestou speňaženia majetku v konkurznom konaní dosiahnuť zánik záložného práva zriadeného v prospech žalobcu a tým zmariť uspokojenie veriteľov. Zo zápisov na listoch vlastníctva č. XXX a č. XXX je zrejmé, že v prospech pôvodných majiteľov Nehnuteľností - S. K. a spol. ESTATE & PROPERTY COMPANY bolo zriadené záložné právo. Pôvodní vlastníci Nehnuteľností a subjekty personálne a majetkovo prepojené si teda zaťažením Nehnuteľností ďalším spôsobom „zabezpečili“, že im bude vyplatený výťažok z predaja Nehnuteľností. Okrem vyššie uvedených skutočností, ktoré jednoznačne svedčia o protiprávnom a podvodnom zámere, bolo, že spol. BENZINOL, ktorá taktiež neposkytla žiadne plnenie z titulu ručenia, navyše pristúpila k presunu svojej pôsobnosti na Cyprus. S. Č. previedol nehnuteľnosti, ktoré vlastnil a ktoré sa nachádzali hneď vedľa Nehnuteľností, na svoju manželku titulom nadobudnutia je podľa katastra nehnuteľností Darovacia zmluva V5004/2023 zo dňa 21.09.2023 - 186/23. Svoje postavenie ako sused areálu, ktorý je tvorený Nehnuteľnosťami, si pritom pán S. Č. už skôr vylepšil tým, že zaťažil Nehnuteľnosti vecnými bremenami; takto postupoval, samozrejme, v rozpore s emisnými podmienkami. Všetky tieto konania smerujú k zníženiu hodnoty zabezpečenia a k mareniu práv veriteľov. Žalobca vystupuje v zmluvných vzťahoch ako tzv. agent pre zabezpečenie. Postavenie žalobcu je upravené emisnými podmienkami a Zmluvami s agentom pre zabezpečenie (bod 4 návrhu), ktoré žalobca uzatvoril osobitne pre každú jednu emisiu s príslušným emitentom a vlastníkom Nehnuteľností ako záložcom. Podľa emisných podmienok: „Agent pre zabezpečenie je v prípade existencie záložného práva oprávnený ako spoločný a nerozdielny veriteľ s každým jednotlivým majiteľom dlhopisov [...] požadovať od emitenta úhradu akejkoľvek sumy, ktorú je emitent povinný uhradiť ktorémukoľvek majiteľovi dlhopisov v súvislosti s peňažným záväzkom emitenta vyplývajúcim z dlhopisov [...], vrátane jej vymáhania prostredníctvom výkonu záložného práva k zálohu. Z tohto dôvodu sú všetci majitelia dlhopisov povinní vykonávať svoje práva z týchto dlhopisov, ktoré by mohli akýmkoľvek spôsobom ohroziť existenciu alebo kvalitu zabezpečenia (vrátane uplatnenia a vymáhania akejkoľvek peňažnej pohľadávky voči emitentovi na základe dlhopisov prostredníctvom výkonu záložného práva), iba v súčinnosti s agentom pre zabezpečenie a prostredníctvom neho.“ V súlade so Zmluvami pre zabezpečenie boli v prospech žalobcu zriadené záložné práva na Nehnuteľnostiach, pričom žalobca vo vzťahu k záložcom vystupoval v postavení spoločného a nerozdielneho veriteľa s každým z veriteľov (majiteľov dlhopisov). V zmysle zmluvy mal žalobca následne vo svojom mene a na účet majiteľov
dlhopisov realizovať výkon záložného práva a následne vyplatiť výťažok z výkonu záložného práva majiteľom dlhopisov. 8. Inštitút agenta pre zabezpečenie v slovenskom právnom poriadku nie je vyslovene upravený; je upravený v § 20 a § 20a českého zákona č. 190/2004 Sb., o dluhopisech (ďalej len „ZOD“), v znení účinnom od 1.1.2019. Podľa § 20 ods. 1 ZOD sa splatenie dlhopisov môže zabezpečiť zriadením záložného práva alebo iného druhu zabezpečenia v prospech vlastníkov dlhopisov, pričom zmluvnou stranou zabezpečovacej zmluvy je agent pre zabezpečenie, ktorý vystupuje ako záložný veriteľ v prospech všetkých vlastníkov dlhopisov. Zmyslom tohto inštitútu je umožniť centralizovaný výkon práv spojených so zriadeným zabezpečením a predísť praktickým ťažkostiam, ktoré by vznikali, ak by každý z vlastníkov dlhopisov musel individuálne uzatvárať zmluvu o zabezpečení a samostatne uplatňovať svoje práva zo záložného práva. Agent pre zabezpečenie preto vykonáva práva spojené so zriadeným zabezpečením kolektívne, ako jednotný nositeľ práv, pričom z pohľadu tretích osôb vystupuje ako veriteľ, hoci práva uplatňuje v prospech všetkých investorov. Takéto usporiadanie zaisťuje právnu aj procesnú efektivitu a zároveň umožňuje jednotný postup pri vymáhaní alebo realizácii záložného práva. Agent pre zabezpečenie preto vystupuje ako osoba s vlastným právnym postavením, ktorá koná vo vlastnom mene, ale v prospech iných osôb. Takéto postavenie zodpovedá funkcii tzv. security trustee v právnych poriadkoch anglosaského typu, pričom jeho účelom je zabezpečiť jednotné uplatnenie práv zo zabezpečenia a rovnaké postavenie všetkých investorov bez ohľadu na ich počet alebo štátnu príslušnosť. Z toho vyplýva, že agent pre zabezpečenie je pri uplatňovaní práv zo zabezpečenia procesne aktívne legitimovaný rovnako ako individuálny veriteľ, ktorého pohľadávka je zabezpečená majetkom dlžníka. Tento výklad potvrdzuje aj odborná literatúra, ktorá uvádza, že agent pre zabezpečenie je osobou oprávnenou uplatňovať všetky práva spojené so zriadeným zabezpečením v prospech vlastníkov dlhopisov a v rozsahu, v akom tak činí, má postavenie veriteľa zabezpečenej pohľadávky. Vzhľadom na to, že žalobca ako agent pre zabezpečenie je účastníkom hmotnoprávnych vzťahov s emitentami ako primárnymi dlžníkmi, ako aj so záložcami poskytujúcimi zabezpečenie záväzkov emitentov, pričom mu z tohto vzťahu priamo vyplývajú práva a povinnosti, má záložca právny záujem na výsledku tohto konania a je aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu. 9. Z verejne dostupných informácií vyplýva, že emitenti - spol. NORDES a MLC PETROL sú spoločnosti, ktoré reálne nevykonávajú žiadnu činnosť; spol. NORDES nedosiahla za niekoľko po sebe idúcich rokov žiadne tržby a za rok 2024 ani nesplnila svoju povinnosť uložiť do registra účtovnú závierku. Na spol. BENZINOL (ktorá bola ručiteľom za záväzky emitentov) sa vedie konkurzné konanie (31K/10/2025, Okresný súd Nitra); táto spoločnosť navyše zjavne účelovo v septembri 2025 preniesla svoje sídlo do Cyperskej republiky. Od začiatku vzťahu medzi emitentami a ich veriteľmi bolo dojednané, že hlavným (a v súčasnosti aj jediným reálnym) spôsobom zabezpečenia záväzkov emitentov je záložné právo zriadené v prospech žalobcu na Nehnuteľnostiach vo vlastníctve záložcov. Kroky, ktoré v posledných mesiacoch realizovali osoby okolo emitentov a záložcov je pritom zjavné, že nikdy nemali v úmysle uspokojiť veriteľov z predaja Nehnuteľností a ich prísľuby na schôdzach veriteľov smerovali len k oddialeniu výkonu záložného práva a zrealizovaniu nelegitímnych krokov za účelom poškodenia veriteľov. Uvedené je zrejmé najmä z toho, že v auguste 2025, teda v čase, kedy spoločnosť Z. G. SPYRONE už mesiac vlastnila Nehnuteľnosti a zároveň na jej majetok bol vyhlásený konkurz, klamlivo informovala zástupcov veriteľov o tom, že hľadajú záujemcu o Nehnuteľnosti, prebiehajú obhliadky a podobne. Zo zverejnených informácií je zrejmé, že okrem finančnej hotovosti vo výške 4.400 eur sú Nehnuteľnosti v konkurznom konaní jediným majetkom tvoriacim konkurznú podstatu. Je preto zrejmé, že dôjde k ich speňaženiu a vyplateniu výťažku zabezpečeným veriteľom - pôvodným vlastníkom týchto Nehnuteľností. 10. Žalobca uviedol, že sa návrhmi vo veci samej bude domáhať vylúčenia Nehnuteľností z konkurznej podstaty podľa § 78 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o konkurze, resp. ZKR) z dôvodu neplatného prevodu Nehnuteľností na majetok úpadcu (žalovaného) a zároveň určenia vlastníckeho práva žalobcov k Nehnuteľnostiam. Speňaženie Nehnuteľností v konkurznom konaní, ku ktorému môže medzičasom dôjsť však môže úplne zmariť tieto kroky. Prebiehajúce konkurzné konanie je výsledkom koordinovaného postupu, ktorého cieľom bolo úplne vylúčiť žalobcu a tým veriteľov z možnosti uspokojenia svojich pohľadávok formou predaja Nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené je nevyhnutné, aby do skončenia konaní vo veci samej (excindačného konania a konania o určenie vlastníckeho práva), nebolo možné previesť Nehnuteľnosti do vlastníctva tretej osoby a teda je splnená podmienka na nariadenie neodkladného opatrenia - potreba bezodkladnej úpravy pomerov. V dôsledku takéhoto prevodu by totižto v zmysle platnej úpravy zákona o konkurze došlo k zániku záložného práva v prospech žalobcu a tým k zániku jediného možného spôsobu uspokojenia veriteľov.
11. Úpadca vo vyjadrení k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia namietol existenciu aktívnej legitimácie na strane žalobcu. V predmetnom konkurznom konaní žalobca nie je účastníkom konania, nedisponuje žiadnym postavením, a teda ani právom, v zmysle ktorého by sa mohol domáhať vydania neodkladného opatrenia spočívajúceho v blokácií majetku žalovaného. Žalobca odvodzuje svoje postavenie od záložného práva, ktoré malo byť zriadené na nehnuteľnostiach vo vlastníctve úpadcu. Vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu SPYRONE, s. r. o. dňa 05.08.2025 však nastali účinky podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR). Žalobca ako zabezpečený veriteľ si mohol v konkurznom konaní žalovaného prihlásiť svoju zabezpečenú pohľadávku, pričom žalobca nie je veriteľ úpadcu, len majetok úpadcu zabezpečoval žalobcovu pohľadávku. Žalobca si však svoju zabezpečenú pohľadávku k dnešnému dňu neuplatnil, a to aj napriek tomu, že vyhlásenie konkurzu je verejne dostupnou informáciou a zároveň žalobca bol správcom konkurznej podstaty o vyhlásení konkurzu informovaný. S poukazom na ust. § 28 ods. 4 ZKR na žalobcovo zabezpečovacie práva sa neprihliada a z uvedeného dôvodu nie je žalobca účastníkom konkurzného konania. Žalobca, hoci bol o vyhlásení konkurzu riadne informovaný správcom, si svoju údajne zabezpečenú pohľadávku v zákonnej 45-dňovej lehote neprihlásil. V dôsledku tejto nečinnosti sa podľa zákona na jeho zabezpečovacie (záložné) právo neprihliada. Znamená to, že žalobca v tomto konkurznom konaní nemá a nemôže mať postavenie zabezpečeného veriteľa. Stratil akékoľvek právo, ktoré by ho oprávňovalo domáhať sa uspokojenia zo zaťaženého majetku alebo akokoľvek zasahovať do jeho speňažovania. Žalobca tým stratil akékoľvek osobitné postavenie vo vzťahu k nehnuteľnostiam a nemá žiadne právo, ktoré by ho oprávňovalo domáhať sa uspokojenia z tohto majetku, či akokoľvek ovplyvňovať proces jeho speňažovania. Žalobcove vyjadrenia o jeho postavení „agenta pre zabezpečenie“, opierajúce sa o zmluvné dojednania a inšpiráciu v českom právnom poriadku, sú v tomto kontexte absolútne irelevantné. Žiadne zmluvné dojednanie nemôže modifikovať alebo vylúčiť aplikáciu kogentných ustanovení ZKR o zániku práv. Slovensky právny poriadok takýto inštitút nepozná a akékoľvek zmluvné dojednania nemôžu prelomiť kogentne ustanovenia ZKR o zániku páva z neprihláseného zabezpečenia. Žalobca je tak subjektom bez akéhokoľvek právneho vzťahu ku konkurzu a jeho majetku. Žalobca nie je účastníkom konkurzného konania a neprináleží mu aktívna legitimácia na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Úpadca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.12.2018 sp. zn. 4Obo/19/2018 ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.04.2018 sp. zn. 2Obo/4/2018, ktoré apeluje na stanovisko obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.12.2002 sp. zn. Obpj 7/2002. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia počas konkurzného konania je možné realizovať iba prostredníctvom podmienok obsiahnutých v ustanovení § 203 ZKR a nie akýmkoľvek iným spôsobom. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia môže iniciovať predbežný správca, správca alebo súd, pričom žalobca nie je ani jedným z nich a zároveň nie je ani účastníkom konkurzného konania. Žalobca navrhol nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom ktorého navrhuje uložiť správcovi zdržať sa výkonu povinností, ktoré mu vyplývajú priamo zo ZKR, konkrétne povinnosti speňažovať majetok úpadcu. Konkurzné konanie je autonómnym konaním, ktoré je upravené samostatným zákonom, a to ZKR, ktorý obsahuje špecifickú úpravu, pričom ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) sa vo vzťahu k ZKR aplikujú iba primerane. Nie je možné rozhodnutím vydaným v inom konaní správcovi konkurznej podstaty uložiť povinnosti, ktorými by došlo k úprave jeho postupu v prebiehajúcom konkurznom konaní. Žalobca odôvodňuje potrebu neodkladného opatrenia tým, že sa bude vo veci samej domáhať vylúčenia nehnuteľností z konkurznej podstaty. Úpadca uviedol, že ani na podanie takejto žaloby nie je žalobca aktívne vecne legitimovaný, nakoľko právo domáhať sa vylúčenia veci zo súpisu má podľa § 78 ZKR iba tretia osoba, ktorá preukáže, že jej k veci patrí právo, ktoré speňaženie v konkurze neumožňuje, typicky vlastnícke právo. Žalobca nikdy nebol vlastníkom nehnuteľností, bol iba záložným veriteľom. Záložné právo však svojmu nositeľovi nedáva právo na vylúčenie veci z exekúcie alebo konkurzu. Žalobcom avizovaná žaloba bude teda vopred zjavne neúspešná, ak nie je daná aktívna legitimácia pre žalobu vo veci samej, nemôže byť osvedčený ani právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia, ktoré má túto žalobu zabezpečovať. 12. Súd prvej inštancie po citácii zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku (CSP), a to § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 325 ods. 2, § 333, § 334 konštatoval, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného do konkurzného spisu sp. zn. 23K/6/2025 domáhal, aby súd uložil správcovi úpadcu SPYRONE s. r. o., zdržať sa úkonov smerujúcich k predaju v návrhu špecifikovaných nehnuteľností zapísaných do konkurznej podstaty úpadcu. Keďže nariadiť neodkladné opatrenie v rámci konkurzného konania je možné iba za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 203 ZKR, pričom aktívne vecne legitimovanou osobou na podanie takéhoto návrhu je predbežný správca alebo správca a žalobca takouto osobou nie je, súd prvej inštancie
posudzoval návrh žalobcu v zmysle úpravy o neodkladnom opatrení v Civilnom sporovom poriadku. Podmienky nariadenia neodkladného opatrenia sú upravené v ustanoveniach § 325 ods. 1 a § 326 ods. 1 CSP, z ktorých vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak a) navrhovateľ hodnoverne osvedčí dôvodnosť a trvanie nároku a b) ak treba bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne; ak nie je splnená čo len jedna z nich, neodkladné opatrenie nemožno nariadiť. 13. Nebolo sporným, že žalovaný zapísal do súpisu majetku podstát v návrhu špecifikované nehnuteľnosti. V zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 ZKR je základnou úlohou správcu s odbornou starostlivosťou zistiť, zabezpečiť a spravovať majetok podliehajúci konkurzu. Za tým účelom prechádzajú na správcu vyhlásením konkurzu (ex lege) dispozičné oprávnenia ohľadom nakladania s týmto majetkom vrátane oprávnenia konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, pričom osoby, ktoré takéto oprávnenia do tohto momentu mali, tieto oprávnenia strácajú (§ 44 ods. 1). Zákon o konkurze priznáva správcovi oprávnenia na zistenie, zabezpečenie a spravovanie majetku podliehajúceho konkurzu. Na účely zistenia majetku podliehajúceho konkurzu má správca k dispozícii inštitút súpisu majetkovej podstaty, ktorým realizuje právne zabezpečenie majetku pre potreby konkurzu, pričom pri správe majetku postupuje podľa ustanovenia § 86 ZKR. Vo veciach správy majetku je správca oprávnený robiť všetky právne úkony s tým, že v niektorých prípadoch sa vyžaduje záväzný pokyn príslušného orgánu. 14. Zároveň, tak ako uviedol Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 18.12.2018, sp. zn. 4Obo/19/2018, poukazujúc aj na stanovisko obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.12.2002 sp. zn. Obpj 7/2002, usmerňovať činnosť správcu konkurznej podstaty môže súd len v rámci konkrétneho konkurzného konania a neodkladným opatrením vydaným v inom konaní nemožno správcovi zakázať, aby nakladal s vecami zapísanými do súpisu podstaty. Konkurzné konanie, tak ako každé súdne konanie, je autonómne v tom, že postupovať v ňom, robiť úkony a iným spôsobom ovplyvňovať jeho priebeh môže len súd, na ktorom konkurzné konanie prebieha a len v rámci tohto konania. Do súdneho konania nemôže zasahovať žiaden iný súd (s výnimkou súdu rozhodujúceho o opravnom prostriedku), ale ani ten istý súd v rámci iného konania. Neodkladným opatrením vydaným v inom konaní preto nemožno správcovi zakázať, aby nakladal s vecami zapísanými do súpisu podstaty. Takéto neodkladné opatrenie by bolo neprípustným zásahom do iného konania. 15. Súd je povinný vždy vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a až následne či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Žalobca v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uviedol, že vo veci samej sa mieni domáhať vylúčenia nehnuteľností z konkurznej podstaty v zmysle ustanovenia § 78 ZKR z dôvodu neplatného prevodu nehnuteľnosti na majetok úpadcu a zároveň určenia vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnostiam. 16. Vylučovacia žaloba môže byť úspešná, ak a) vec bola správcom príslušného úpadcu vskutku zahrnutá do súpisu majetku konkurznej podstaty; b) excindačná žaloba podaná osobou odlišnou od úpadcu došla súdu najneskôr v posledný deň lehoty určenej tejto osobe na podanie žaloby výzvou súdu, ktorý vyhlásil konkurz; c) žalovaným je správca konkurznej podstaty; d) v čase, keď súd rozhoduje o vylúčení veci, účinky konkurzu trvajú a vec je naďalej spísaná v konkurznej podstate (nebola medzičasom zo súpisu majetku konkurznej podstaty správcom vylúčená); e) osoba, ktorá sa domáha vylúčenia veci zo súpisu, preukázala nielen to, že vec nemala byť do súpisu zaradená, ale aj to, že právo, ktoré vylučovalo zaradenie veci do súpisu majetku konkurznej podstaty, svedčí jej. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.10.2017 sp. zn. 4Obdo/6/2017, z ktorého vyplýva, že vylúčenia majetku (veci) z konkurznej podstaty úpadcu sa môže domáhať len osoba, ktorej majetok bol do súpisu zaradený. Z návrhu žalobcu bolo zrejmé, že žalobca nebol vlastníkom nehnuteľností, ktorých vylúčenia sa chce domáhať v excindačnom konaní, ale iba záložným veriteľom, čo ho však neoprávňuje na vylúčenie veci zo súpisu majetku podstát. Vzhľadom na uvedené žalobca hodnoverne neosvedčil dôvodnosť chráneného nároku (nároku vo veci samej), pričom kým nárok nie je hodnoverne osvedčený, nemožno ani hovoriť o existencii potreby bezodkladne upraviť pomery strán. 17. V tomto prípade žalobca navrhol nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré boli zapísané do súpisu konkurznej podstaty, pričom v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nemožno uložiť správcovi konkurznej podstaty, aby nenakladal s vecami zapísanými do súpisu podstaty. Zároveň ani neboli splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 v spojení s § 326 ods. 1 CSP a preto súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a o nároku na náhradu
trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi. 18. Voči napadnutému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, a to v celom rozsahu z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 19. Žalobca poukázal na to, že v odôvodnení napadnutého uznesenia konajúci súd uviedol, že návrh žalobcu zamietol z dôvodu, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné uložiť správcovi konkurznej podstaty, aby nenakladal s vecami zapísanými do súpisu podstaty. V tejto súvislosti súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.12.2018 sp. zn. 4Obo/19/2018 a na stanovisko obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.12.2002 zn. Obpj 7/2002, podľa ktorého usmerňovať činnosť správcu konkurznej podstaty môže súd len v rámci konkrétneho konkurzného konania a v inom konaní nemožno správcovi zakázať, aby nakladal s vecami zapísanými do súpisu podstaty. 20. Žalobca zdôraznil, že judikatúra, na ktorú súd prvej inštancie poukazoval, nemôže byť vykladaná tak, že konkurzné konanie vytvára „procesnú imunitu“ pre konanie, ktoré je materiálne protiprávne alebo zjavne predstavuje zneužitie práva. Autonómnosť konkurzného konania nemôže znamenať, že súd rezignuje na ochranu základných princípov právneho štátu, najmä zákazu zneužitia práv a povinnosti poskytnúť účinnú súdnu ochranu. V opačnom prípade by sa konkurz stal nástrojom na legalizáciu výsledku dosiahnutého nepoctivým a účelovým postupom. 21. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol a priloženými dôkazmi preukázal, že spol. NORDES a MLC PETROL, spriaznené s úpadcom, boli dlžníkmi z titulu neuhradených záväzkov z emisií dlhopisov, pričom výška ich záväzkov voči viac ako 200 slovenských a českých veriteľov predstavuje k dnešnému dňu sumu takmer 4 milióny EUR. Tieto záväzky boli zabezpečené záložným právom na nehnuteľnosti tvoriace konkurznú podstatu, ktoré ich vlastníci v rozpore so zmluvou so žalobcom previedli na úpadcu. Úpadca je spoločnosť založená v roku 2025, personálne spriaznená so záložcami aj dlžníkmi z emisií, zároveň za nehnuteľnosti neuhradila kúpnu cenu a len niekoľko dní po uzavretí kúpnej zmluvy na seba úpadca podal návrh na vyhlásenie konkurzu. 22. Tiež žalobca uviedol, že po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ešte pred vydaním napadnutého uznesenia, prihlásil do konkurzného konania pohľadávky a je preto účastníkom konkurzného konania. 23. Zo zverejnených informácií bolo zrejmé, že takmer všetky pohľadávky v konkurze úpadcu predstavujú pohľadávky predávajúcich (spriaznených s úpadcom) na zaplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosti. Prevodu nehnuteľností a vyhláseniu konkurzu na majetok kupujúceho ako úpadcu predchádzalo niekoľkomesačné zavádzanie a klamanie veriteľov o tom, že sa hľadal kupec na nehnuteľnosti, aby mohli byť z výťažku z predaja uspokojení veritelia, a to dokonca aj v čase, kedy nehnuteľnosti vlastnil úpadca a bolo začaté konkurzné konanie. Všetky tieto skutočnosti žalobca preukázal už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 24. Žalobca si bol vedomý existujúcej judikatúry týkajúcej sa neodkladného opatrenia v konkurznom konaní ako aj stanoviska kolégia Najvyššieho súdu SR, bol však presvedčený o tom, že v danom prípade ide o situáciu vymykajúcu sa z podmienok, za ktorých bol výklad Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijatý. 25. Zo skutočností preukázaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že zo strany úpadcu a ním spriaznených osôb išlo o vopred pripravený protiprávny a koordinovaný postup, ktorý nesledoval žiadny legitímny hospodársky cieľ, ale výlučne snahu ukrátiť veriteľov. Žalobca v tejto veci podal aj trestné oznámenie, a to aj v Českej republike, keďže časť vlastníkov (investorov), ako aj jeden z emitentov, pochádza z Českej republiky; zároveň sa v Českej republike konala schôdza vlastníkov dlhopisov MLC PETROL a prebiehala tam aj pôvodná distribúcia predmetných dlhopisov. Príslušný policajný orgán na podané trestné oznámenie reagoval tak, že vo svojom opatrení uviedol, že za daných okolností mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu poškodzovania veriteľa. Zároveň poukázal na záver, že vo vzťahu k tomuto skutku majú konať orgány činné v trestnom konaní Slovenskej republiky. Uvedené sa však nevzťahuje na ďalšiu možnú trestnú činnosť, najmä na trestný čin podvodu. 26. Súd ako orgán verejnej moci nemôže poskytnúť právnu ochranu úpadcovi (a osobám s ním spriazneným), ktorý systematickým a premysleným spôsobom zabezpečil, že v rozpore so zmluvným dojednaním, najmä s povinnosťou vyžiadať si predchádzajúci písomný súhlas žalobcu s prevodom, došlo k prevodu nehnuteľností na tretiu osobu, ktorá je účelovo novozaložená (SPV), a tá následne bezodkladne podala na seba návrh na vyhlásenie konkurzu. Takýto postup je zjavnou konštrukciou
smerujúcou k obídeniu zmyslu zabezpečenia a k vytesneniu zabezpečeného veriteľa z reálnej možnosti domôcť sa uspokojenia. 27. Žalobca poukázal na mimoriadne závažné procesné okolnosti, ktoré v súhrne vytvárajú mechanizmus faktickej eliminácie práv zabezpečeného veriteľa: (i) príslušný katastrálny orgán bez ďalšieho vykonal prevody, hoci zmluvná dokumentácia prevod výslovne podmieňovala predchádzajúcim písomným súhlasom žalobcu; (ii) správca konkurznej podstaty žalobcu ako zabezpečeného veriteľa o vedení konkurzného konania úpadcu (vlastníka nehnuteľností) neupovedomil. Úpadca v tomto konaní nepravdivo a zjavne účelovo tvrdil, že žalobca bol správcom konkurznej podstaty včas upovedomený o vedení konkurzného konania; toto tvrdenie žalobca kategoricky odmietol - žalobca včas upovedomený nebol, čo malo za následok zásadné oslabenie jeho procesného postavenia a reálnej možnosti chrániť svoje práva, lebo mu bola odňatá možnosť včas a účinne uplatniť procesné práva. 28. Žalobca dodal, že od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zároveň došlo ku krokom, ktoré boli predvídateľné - na prvej schôdzi veriteľov došlo k výmene súdom určeného správcu a je dôvodné predpokladať, že ďalším krokom bude speňaženie majetku zo strany správcu zvoleného veriteľmi (pôvodnými vlastníkmi nehnuteľnosti). Hoci tieto kroky z formálnej stránky zodpovedajú výkonu práv podľa ZKR, ich účelom je výlučne ukrátenie uspokojenia veriteľov a odstránenie záložného práva z nehnuteľností. Aj podľa V. Knappa v teórii práva možno pod pojmom zneužitím práva rozumieť chovanie zdanlivo dovolené, ktorým má byť dosiahnutý nedovolený výsledok. 29. Základným účelom konkurzného konania je dosiahnutie čo najvyššej miery uspokojenia veriteľov úpadcu. V danom prípade je však zo všetkých žalobcom popísaných a preukázaných okolností zrejmé, že konkurzné konanie úpadcu je výlučne prostriedkom, akým sa úpadca a osoby s ním spriaznené chcú zbaviť zaťaženia majetku záložným právom a ukrátiť veriteľov. Jednoznačne to vyplýva zo skutočnosti, že úpadca krátko pred vyhlásením konkurzu nadobudol nehnuteľnosti, za tieto neuhradil kúpnu cenu a tá tvorí väčšinu prihlásených pohľadávok. Speňažením majetku v konkurznom konaní pritom nadobúdateľ získa nehnuteľnosti nezaťažené záložným právom. Ide o flagrantný prípad zneužitia právnych prostriedkov na protiprávne účely, ktorému nemôže byť súdom poskytnutá ochrana. Zákaz zneužitia práva je základným princípom právneho poriadku, v právnom štáte nie je totiž možné, aby inštitúty platného právneho poriadku slúžili na páchanie trestnej činnosti. 30. V nadväznosti na vyššie uvedené kroky v konkurznom konaní žalobca uviedol, že naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov je v danom prípade zrejmá: po výmene správcu a vzhľadom na predvídateľný postup väčšinových veriteľov hrozí bezprostredné speňaženie nehnuteľností. Ak dôjde k speňaženiu, zásah do práv žalobcu bude prakticky nevratný; zabezpečenie sa v konkurze transformuje na právo na výťažok a žalobca stratí reálnu možnosť zabrániť tomu, aby bol výťažok použitý spôsobom, ktorý bude v prospech spriaznených osôb a na úkor ostatných veriteľov. Navrhované opatrenie pritom nepredstavuje neprimeraný zásah: ide len o dočasné zachovanie status quo do rozhodnutia súdu, pričom žalovanému ani úpadcovi nevzniká porovnateľná ujma ako žalobcovi hroziaca ujma neodvratná. 31. Ide o bezprecedentnú situáciu a učebnicový príklad organizovaného vyvedenia majetku mimo sféru zabezpečeného veriteľa (aj samotných investorov - stoviek spotrebiteľov), ktorej nemožno poskytnúť právnu ochranu. Ak by súd v takto nastavenom prípade úpadcovi ochranu poskytol, praktickým dôsledkom by bolo legitimizovanie modelu, v ktorom pôvodní vlastníci nehnuteľností účelovo zriadia zabezpečenia, následne prevedú majetok na účelové SPV, iniciujú konkurzné konanie a po speňažení nehnuteľností v konkurze sa z výťažku uspokoja (najmä ako „predávajúci“ uplatňujúci kúpnu cenu), zatiaľ čo zabezpečený veriteľ bude fakticky ukrátený. Takýto výsledok by znamenal, že zmluvné obmedzenia prevodu aj samotná funkcia zabezpečenia sa stanú prázdnymi deklaráciami a že „účelová insolvencia“ sa stane nástrojom na obchádzanie práv zabezpečených veriteľov, čo je v právnom štáte neprípustné. 32. Je nevyhnutné v tomto prípade, prihliadať na princíp všeobecnej spravodlivosti. Pokiaľ žalobca nemá právnu možnosť zabrániť speňaženiu majetku úpadcu za takýchto okolností, dochádza k porušeniu základného práva žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a odopretiu spravodlivosti žalobcovi. Zároveň sa tým vytvára nebezpečný priestor a otvára možnosť pre obchádzanie zabezpečenia záložným právom a poškodzovanie záložných veriteľov cestou účelového konkurzného konania. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, a nie súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. Súdy sú povinné aplikovať platné právo, pričom CSP ani ZKR výslovne nevylučujú nariadenie neodkladného opatrenia podľa CSP s účinkom na konkurzné konanie. Naopak, možnosť nariadenia neodkladného opatrenia správcovi mimo konkurzného konania umožňujú napríklad právne predpisy Česka aj Nemecka. Právny názor Najvyššieho súdu SR o autonómnosti konkurzného
konania je len interpretáciou súdu, keďže táto vec nie je výslovne upravená právnymi predpismi. Podľa čl. 4 ods. 2 CSP v prípade neexistencie výslovnej právnej úpravy je súd povinný hľadať právo v iných právnych normách (analogia legis) alebo v iných prameňoch práva (analogia iuris), pričom interpretáciu platného zákona súd vždy musí robiť ústavne súladným spôsobom, v tomto prípade s ohľadom na základné právo strany na súdnu ochranu. Nie je podľa nášho názoru ústavne konformný taký výklad § 324 CSP a § 203 ZKR, keď tieto právne normy neumožňujú súdnu ochranu žalobcu pred protiprávnym konaním v konkurznom konaní, pretože by žalobca ostal bez akejkoľvek ochrany. Preto je potrebné prelomiť výklad Najvyššieho súdu SR o autonómnosti konkurzného konania. 33. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol bolo údajné nepreukázanie hodnoverného osvedčenia nároku, kedy konajúci súd poukázal na to, že žalobca sa návrhom mieni domáhať vylúčenia vecí z konkurznej podstaty, čo podľa súdu nie je možné, nakoľko žalobca nebol vlastníkom nehnuteľností, ale „iba“ záložným veriteľom. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že osoba, ktorá sa domáha vylúčenia veci zo súpisu musí preukázať, že vec nemala byť zaradená do súpisu a že právo, ktoré vylučovalo zaradenie veci do súpisu svedčí jej, súd zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 10. 2017, sp. zn. 4Obdo/6/2017. 34. Vo vzťahu k vyššie uvedenému tvrdeniu súdu prvej inštancie žalobca uviedol, že žiadne ustanovenie právneho predpisu nevylučuje možnosť domáhať sa vylúčenia majetku z konkurznej podstaty inou osobou ako vlastníkom majetku, ak navyše v tomto prípade bolo zaradenie do konkurznej podstaty dôsledkom trestnej činnosti a absolútne neplatných právnych úkonov; v žiadnom ustanovení platného právneho predpisu nie je stanovené vlastnícke právo ako podmienka aktívnej vecnej legitimácie pre podanie vylučovacej žaloby. 35. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/6/2017, na ktorého vetu z odôvodnenia súd prvej inštancie poukazuje žalobca uviedol, že uvedené rozhodnutie sa týka skutkovo úplne odlišnej situácie, kedy podstatou rozhodovania Najvyššieho súdu SR bolo vylúčenie náhradného peňažného plnenia z konkurznej podstaty (teda majetku, ktorý nebol v skutočnosti zaradený do konkurznej podstaty). 36. Žalobca v tomto konaní požadoval len dočasné pozdržanie neodvrátiteľného následku v podobe speňaženia nehnuteľností, pričom vyhovením tohto nároku nebude za daných okolností ukrátený žiadny subjekt. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca apeluje na odvolací súd, aby aplikoval právo spôsobom zodpovedajúcim princípom všeobecnej spravodlivosti, zákazu zneužitia práva a účelu právnej úpravy a zmenil napadnuté uznesenie tak, že vydá žalobcom navrhované neodkladné opatrenie. 37. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný s tým, že sa s napadnutým uznesením plne stotožnil a navrhol odvolaciemu súdu ho potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania. 38. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v odvolaní nepochopiteľne spochybnil stanovisko Najvyššieho súdu SR, ktoré vychádza z princípu autonómie konkurzného konania, a tvrdil, že toto stanovisko vytvára údajnú „procesnú imunitu" pre protiprávne konanie s čím nemožno súhlasiť. 39. Judikatúra Najvyššieho súdu SR, na ktorú správne poukázal prvostupňový súd, nezakladá „imunitu" na protiprávne konanie, ale stanovuje jedno zo základných pravidiel konkurzného práva s tým, že usmerňovať činnosť správcu konkurznej podstaty môže súd len v rámci konkrétneho konkurzného konania. Toto nie je výnimka z princípu právneho štátu, ale jeho prirodzeným prejavom. Konkurzné konanie je špecializované konanie s vlastným subjektom (správcom), vlastným cieľom (maximalizácia uspokojenia veriteľov) a vlastnými procesnými pravidlami. Nemožnosť zakazovať správcovi konanie mimo konkurzného konania nie je otázkou imunity, ale otázkou procesnej spôsobilosti a vecnej príslušnosti. 40. Konkurzné konanie, rovnako ako každé iné súdne konanie, je autonómne v tom zmysle, že procesne úkony v ňom môže robiť a jeho priebeh môže ovplyvňovať iba ten súd, na ktorom toto konanie prebieha, a len prostredníctvom nástrojov, ktoré mu dáva konkurzný právny poriadok. Do prebiehajúceho súdneho konania nemôže zasahovať žiaden iný súd (s výnimkou súdu rozhodujúceho o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch), a dokonca ani ten istý súd nemôže do jedného konania ingerovať prostredníctvom iného, paralelného konania. Ak by všeobecný civilný súd v konaní o neodkladne opatrenie ukladal správcovi konkurznej podstaty povinnosť zdržať sa speňažovania majetku, ktorý je súčasťou súpisu konkurznej podstaty, znamenalo by to neprípustný procesný zásah do autonómne prebiehajúceho konkurzného konania. 41.Taketo neodkladne opatrenie by bolo nielen v rozpore s citovanými závermi Najvyššieho súdu SR, ale aj s koncepciou konkurzného práva ako špecializovaného režimu, v ktorom sa o spôsobe realizácie majetku úpadcu rozhoduje výhradne prostredníctvom nástrojov Ž KR (rozhodnutí konkurzného súdu, dohľadu nad správcom, rozhodnutí veriteľských organov, prípadne opravných prostriedkov v rámci
konkurzného konania). Pokús žalobcu „obísť“ túto autonómiu cez všeobecné neodkladné opatrenie v inom sporovom konaní je preto právne neprípustný. 42. Neodkladne opatrenie podľa CSP predpokladá okrem iného, aby bol nárok vo veci samej hodnoverne osvedčený a aby miera pravdepodobnosti jeho úspechu bola úž v tomto štádiu vyššia než pravdepodobnosť jeho neúspechu. Súd je povinný najskôr z objektívneho hľadiska vyhodnotiť presvedčivosť návrhu a až následne posúdiť, či žalobca reálne osvedčil všetky skutočnosti, ktoré zákon s nariadením neodkladného opatrenia spája. 43. Žalobca deklaroval, že vo veci samej sa mieni domáhať vylúčenia nehnuteľností z konkurznej podstaty podľa § 78 ŽKR, a to z dôvodu údajnej neplatnosti prevodu nehnuteľností na úpadcu a zároveň určenia svojho vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Už na úrovni tvrdení však nie je tento zámer v súlade so zákonnými predpokladmi úspešnej vylučovacej (excindačnej) žaloby. 44. Judikatúra Najvyššieho súdu SR, konkrétne rozsudok zo dna 26.10.2017, sp. zn. 4Obdo/6/2017, jasne definuje kumulatívne podmienky úspechu vylučovacej žaloby, ktorá môže byť úspešná len vtedy, ak sú splnené najmä nasledovne podmienky: vec bola zahrnutá správcom do súpisu majetku konkurznej podstaty, žaloba bola podaná v lehote určenej výzvou konkurzného súdu; žalovaným je správca konkurznej podstaty, v čase rozhodovania trvajú účinky konkurzu a vec je stále v súpise a predovšetkým - osoba, ktorá sa domáha vylúčenia veci zo súpisu, preukáže nielen to, že vec nemala byť do súpisu zaradená, ale aj to, že právo, ktoré vylučovalo zaradenie veci zo súpisu, svedčí priamo jej. Najvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí výslovne zdôraznil, že vylúčenia veci z konkurznej podstaty sa môže domáhať len osoba, ktorej majetok bol do súpisu zaradený. Z návrhu žalobcu je však zrejme, že žalobca nikdy nebol vlastníkom nehnuteľností, ktorých vylúčenia sa chce domáhať. Jeho postavenie je nanajvýš postavením záložného veriteľa. Postavenie záložného veriteľa - nezakladá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie vylučovacej žaloby a neumožňuje domáhať sa vylúčenia veci zo súpisu majetku konkurznej podstaty. 45. V predmetnom konkurznom konaní však žalobca v čase podania neodkladného opatrenia nebol účastníkom konania, nedisponoval žiadnym postavením, a teda ani pravom, v zmysle ktorého by sa mohol domáhať vydania neodkladného opatrenia spočívajúceho v blokácií majetku žalovaného (žalobca síce v novembri 2025 prihlásil svoju pohľadávku, avšak tato nie je zistená a ako zabezpečená pohľadávka bola podaná po 45-dnovej lehote na prihlasovanie pohľadávok). 46. Žalobca ako zabezpečený veriteľ neprihlásil svoju zabezpečenú pohľadávku v zákonnej 45-dnovej lehote, napriek tomu, že bol o vyhlásení konkurzu riadne informovaný správcom konkurznej podstaty. Neprihlásením pohľadávky v stanovenej lehote žalobca stratil postavenie zabezpečeného veriteľa a akékoľvek právo domáhať sa uspokojenia zo zaťaženého majetku alebo zasahovať do procesu jeho speňažovania. Zmluvné dojednania, najmä koncepcia „agenta pre zabezpečenie“ inšpirovaná českou právnou úpravou, nemôžu prelomiť kogentne ustanovenia slovenského ZKR o zániku práv z neprihláseného zabezpečenia. Slovenský právny poriadok uvedený inštitút neuznáva. Žalobca sa tak stáva subjektom bez právneho vzťahu ku konkurzu a jeho majetku a nemá aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 47. Za týchto okolností nemožno hovoriť o hodnovernom osvedčení nároku, ktorý ma byť chránený neodkladným opatrením. Pokiaľ nárok vo veci samej nie je ani na elementárnej úrovni pravdepodobný - teda nevyplýva, že žalobca by vôbec mohol byť procesne oprávnený v budúcej excindačnej žalobe nemôže byť splnená ani podmienka nevyhnutnej potreby bezodkladne upraviť pomery strán. 48. Za týchto okolností nie sú splnené podmienky § 325 ods. 1 v spojení s § 326 ods. 1 CSP a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia správne nemohol byť úspešný. Súd prvej inštancie preto úplne v súlade so zákonom aj judikatúrou Najvyššieho súdu SR návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 49. Žalobca argumentoval tým, že jeho tvrdenia sú podporene trestným oznámením. Avšak, pokiaľ ide o bezpečnostné praktiky a ich prešetrovanie, tie prináležia organom činným v trestnom konaní. Ak skutočne dôjde k zisteniu trestnej činnosti, uvedené bude podliehať trestnému konaniu podľa príslušných právnych predpisov. Nie je úlohou súdu v civilnom konaní o neodkladnom opatrení bez úplného zistenia faktov rozhodovať tak, akoby bol trestný čin už právoplatne preukázaný.
50. Žalobca poukázal na čl. 46 Ústavy SR o práve na súdnu ochranu. Avšak, právo na súdnu ochranu neznamená, že každý subjekt sa môže domáhať ochrany v akomkoľvek konaní a prostredníctvom akýchkoľvek prostriedkov. Nie je porušením práva na súdnu ochranu, keď súd zamietne návrh na neodkladne opatrenie, ktorý nemá dostatočný právny základ a nie sú v danom prípade splnene všetky zákonne podmienky na jeho vydanie. 51. Žalobca zároveň tvrdil, že nariadenie neodkladného opatrenia by nepredstavovalo neprimeraný zásah, pretože by išlo len o zachovanie status quo. Neodkladne opatrenie, ktoré by zakázalo správcovi konkurznej podstaty nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými v súpise majetku, by bolo nezákonným zásahom do výkonu správcovskej činnosti. Takýto zásah by znemožnil konkurzne konanie a vytvoril by stav neprimeranej právnej neistoty. 52. Žalovaný v súlade s odôvodnením súdu prvej inštancie poukázal aj na Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18.12.2018, sp. zn. 4Obo/19/2018 „...Podľa súdu nie je možné správcu konkurznej podstaty neodkladným opatrením obmedzovať vo výkone jeho právomocí, upravených osobitným predpisom. Neodkladné opatrenie by zasahovalo do konania, ktoré sa vedie pod sp. zn. 4K/18/2005 a ktoré sa riadi ZKV. Rozsah neodkladného opatrenia by obmedzoval správcu konkurznej podstaty pri plnení práv a povinností, ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona (§ 8 ZKV) a ktorého činnosť je usmerňovaná v rámci konkrétneho konkurzného konania.“ Žalovaný dal do pozornosti aj Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.04.2018 sp. zn.: 2Obo/4/2018, ktoré taktiež apeluje na stanovisko obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR z 16.12.2002, sp. zn. Obpj7/2002, pričom týmto uznesením došlo k zamietnutiu návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to z nasledovných dôvodov. „Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje aj na Stanovisko obchodného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. decembra 2002, sp. zn. Obpj 7/2002 (R 63/2003), podľa ktorého usmerňovať činnosť správcu podstaty, môže súd len v rámci konkrétneho konkurzného konania. Rozhodnutím vydaným v inom súdnom konaní nie je možné správcovi podstaty ukladať povinnosti, ktorými by sa upravoval jeho postup v konkurznom konaní. Keďže bolo napadnutým neodkladným opatrením, v inom ako v konkurznom konaní, správcovi zakázané nakladať s vecami zapísanými do súpisu podstaty, súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil aj nesprávny právny záver, ktorý je v rozpore s cieľom a účelom zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, ako aj s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Odvolací súd, preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa z 26. februára 2018, č. k. 2Cbi/1/2018-65, podľa § 388 C. s. p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.“ 53. Z uvedeného vyplývalo, že nariadenie neodkladného opatrenia počas konkurzného konania je viazane na striktne splnenie stanovených podmienok v § 203 ZKR. Akékoľvek iné procedurálne postupy nie sú v danom prípade prípustné. 54. Žalovaný podaním zo dňa 14.01.2026 doplnil svoje vyjadrenie k odvolaniu žalobcu a zdôraznil, že nebol dôvod na odklon od ustálenej rozhodovacej praxe súdov a poukázal na stanovisko obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obpj/7/2002 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2019 z 26.11.2019 s tým, že odklon nie je možné realizovať svojvoľne a súdy sú viazané rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít. Za nepravdivé označil tvrdenie žalobcu o tom, že nebol upovedomený správcom konkurznej podstaty o vyhlásení konkurzu. Udialo sa tak výzvou na poskytnutie súčinnosti v prihlasovacej lehote 45 dní, avšak žalobca svoju pohľadávku prihlásil neskoro. 55. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec v rozsahu podľa § 379 CSP a podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a po dôslednom oboznámení sa s celým obsahom spisu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 56. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 57. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 58. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
59. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 60. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 61. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 62. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2 CSP, (1) Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. (2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 63. Odvolací súd uvádza, že pred rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia musí konajúci súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené skutočnosti, ktoré musia byť zdokladované a zároveň dostatočne osvedčené, odôvodňujú potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť reálnu ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti) a či právne účinky takéhoto neodkladného opatrenia neobmedzia povinného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Vzhľadom na tieto špecifická inštitútu neodkladného opatrenia je konajúci súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska dostatočne presvedčivý a či aj skutočne došlo k osvedčeniu všetkých v návrhu tvrdených skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené (dôvodnosť a trvanie nároku). Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené v tom prípade, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, resp. dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Povinnosťou súdu je veľmi dôsledne vyhodnotiť, či došlo k osvedčeniu všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia najmä v prípade, ak rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej, t. j. ak sa v dôsledku neho spor o veci vymedzenej žalobou právoplatne skončil a nebude nasledovať konanie vo veci samej (čo však nebol prejednávaný prípad). 37. Účelom neodkladného opatrenia v posudzovanej veci bola dočasná úprava pomerov strán sporu, spočívajúca v uložení povinnosti žalovanému zdržať sa úkonov smerujúcich k predaju v petite špecifikovaných Nehnuteľností (pozemkov a stavieb), a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty úpadcu SPYRONE s. r. o., v konkurze, Bratislava, vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 23K/6/2025. 38. Odvolací súd uvádza, že pre úspech návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje existencia naliehavosti potreby predbežnej úpravy, ktorá zároveň musí byť dostatočne osvedčená. Inštitút neodkladného opatrenia plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok na dočasné riešenie a úpravu situácie, ktorá nastala medzi stranami sporu, a to v prípade ak existuje obava ohrozenia exekúcie, alebo potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, resp. ak by strane vznikla ujma, a to nenahraditeľná, prípadne už vzniknutá ujma by sa zväčšovala. Zmyslom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu, odôvodnený nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavou z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konajúci súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia si vyžaduje jednak osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a tiež to, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy
pomerov. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo navrhovateľa reálne ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie hrozby nenahraditeľnej ujmy navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu (žalovanému) alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. Miera osvedčenia potreby nariadenia neodkladného opatrenia sa riadi práve naliehavosťou posudzovanej vzniknutej situácie. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno - osvedčenie nároku) v tomto smere je výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia, ktoré predstavuje výnimočný a mimoriadny prostriedok súdnej ochrany smerujúci najmä k bezodkladnej úprave pomerov strán sporu a k ovplyvneniu ich správania, predovšetkým k ochrane pred takým konaním, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá, a má za následok hrozbu alebo vznik škody na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri rozhodovaní o jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán sporu, ktoré nemusia byť pred rozhodnutím o takomto návrhu vypočuté a zároveň uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné aj bez ohľadu na jeho právoplatnosť. 39. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a potvrdzuje správnosť dôvodov v ňom uvedených (§ 387 ods. 2 CSP), ktorými súd prvej inštancie spor správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania napadnutého uznesenia. 40. K námietke žalobcu, že napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci § 365 ods. 1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl konajúceho súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom spore je zrejmé, že súd prvej inštancie aplikoval na spor správny právny predpis (Civilný sporový poriadok v spojení so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii) a na základe osvedčeného skutkového stavu aj dospel k správnym skutkovým záverom. 41. V danej veci odvolací súd totožne s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje a odkazuje naň (najmä body 13-17 odôvodnenia tohto rozhodnutia) vyhodnotil, že v danom prípade je potrebné postupovať v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky spomenutých vyššie v tomto rozhodnutí, z hľadiska možnosti uloženia povinnosti formou neodkladného opatrenia správcovi konkurznej podstaty úpadcu iným súdom ako súdom konajúcim v prebiehajúcom konkurznom konaní. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že usmerňovať činnosť správcu konkurznej podstaty úpadcu spol. SPYRONE s. r. o., (ukladaním mu navrhovanej povinnosti) môže uskutočňovať iba ten súd, ktorý je príslušný v rámci nariadeného konkurzného konania, t. j. Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 23K/6/2025, ktorým bolo rozhodnuté o nariadení konkurzu a ustanovení správcu konkurznej podstaty. V inom súdnom konaní nie je možné ukladať akékoľvek povinnosti správcovi konkurznej podstaty úpadcu spol. SPYRONE s. r. o., t. j. nie je možné mu ukladať ani povinnosť zákazu vykonávania úkonom smerujúcich k predaju nehnuteľnosti zapísanými do súpisu podstaty, a to ani formou neodkladného opatrenia. Takýto záver jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky, pričom iba výhradne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax, slúžiacu na zjednotenie rozhodnutí súdov všetkých stupňov v Slovenskej republike a v prípade, ak rozhodnutia súdov iných štátov (Ústavný, Najvyšší súd Českej republiky) riešia určitú právnu skutočnosť odlišne nie je možné takýmito rozhodnutiami prelomiť ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky. Konkurzné konanie je autonómnym konaním, v ktorom je správca konkurznej podstaty úpadcu ten, ktorý je oprávnený a povinný vykonávať všetky potrebné úkony tak, aby došlo k naplneniu účelu daného konkurzného konania. Uskutočňovať úkony v prebiehajúcom konkurznom konaní, prípadne inak ovplyvňovať jeho priebeh môže jedine súd v konaní v ktorom konkurzné konanie prebieha a to len v rámci tohto konkurzného konania. Do priebehu konkurzného konania nemôže zasahovať iný súd ako ten na ktorom dané konkurzné konanie prebieha. Ak by sa tak udialo, išlo by celkom zrejme o neprípustný
zásah iného súdu do prebiehajúceho konkurzného konania a takýto postup nie je v súlade s právnou úpravou konkurzného konania v zmysle platného zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Odvolací súd taktiež súhlasí so záverom súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí o tom, že vylúčenia majetku (v danom prípade nehnuteľností) z konkurznej podstaty úpadcu sa efektívne môže domáhať iba ten, koho majetok bol do súpisu zaradený, pričom žalobca nie je vlastníkom nehnuteľností, ktorých vylúčenia sa mieni domáhať žalobou v excindačnom konaní (je záložným veriteľom), čím nie je hodnoverne osvedčený jeho nárok. 42. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspechu v konaní (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), a úspešnému žalovanému tento nárok voči žalobcovi priznal v plnom rozsahu. 43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).