Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/268/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513208942 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:2513208942.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - R. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom F., L. XX, a otec - C. N., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F., H. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 11.02.2016, č.k. 13P/105/2014-293, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého H. N., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletého vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc dňom 01.09.2015. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2015 do 31.05.2017 nevzniklo. Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 11.02.2016, č.k. 13P/105/2014-293 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého H. N., narodeného XX.XX.XXXX, zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne počínajúc dňom 01.05.2015 a sumou XXX eur mesačne počínajúc dňom 11.02.2016, ktorú je povinný uhrádzať vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 01.05.2015 do 11.02.2016 v sume XXX eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky spolu s bežným výživným v mesiaci február 2016. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany, č.k. 3P/35/2011-71 zo dňa 29.02.2012 v časti o výživnom na maloletého. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie právne zdôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, keď mal po vykonanom a doplnenom dokazovaní preukázané, že otec do mája 2015 riadne prispieval na výživu dieťaťa sumou po XXX eur mesačne a po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom znovu začal platiť výživné v sume XXX eur mesačne. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že je v možnostiach otca platiť výživné o XX eur mesačne vyššie, ktorá suma neohrozí výživu otca, ani jeho terajšej rodiny a výživné v takejto výške nepovažuje za nadštandardné, je primerané veku dieťaťa. Mal preukázané, že otec je zdravý, práceschopný. Od 11.02.2016 zároveň výživné zvýšil na sumu XXX eur mesačne vyhodnotiac podstatné zvýšenie výdavkov maloletého po dovŕšení veku 14 rokov, ukončenie povinnej školskej dochádzky a prihliadajúc na záujem dieťaťa. Poukázal na náklady na stravu maloletého a skutočnosť, že všetky ostatné výdavky na dieťa uhrádza matka. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadol aj na skutočnosť, že otec sa s maloletým H. naďalej nestretáva, na zabezpečení starostlivosti o dieťa sa nepodieľa, synovi nekupuje darčeky, netrávi s ním prázdniny, nenavštevuje a neopatruje, otca nezaujímajú skutočné mesačné výdavky maloletého, ani jeho osobný život. Súd prvej inštancie vyslovil názor o potrebe prehodnotenia spôsobu života otca a možnosti jeho zamestnania, keďže má tri vyživovacie povinnosti. Konštatoval, že výživné je prvoradá povinnosť rodičov a tejto povinnosti sú rodičia povinní prispôsobiť všetky svoje schopnosti a možnosti a spôsob života. Poukázal na to, že matka v súčasnosti nemá riadne zamestnanie, vynakladá všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností pokryla všetky výdavky maloletého, ktorý sa pripravuje na štúdium na strednú školu. Súd prvej inštancie dal do pozornosti otcovi, že maloletý je na výživu od svojich rodičov odkázaný do času, kým sa bude pripravovať na budúce povolanie. Zročné výživné za obdobie od 01.05.2015 do 11.02.2016 určil vo výške XXX eur a otcovi uložil povinnosť zaplatiť k rukám matky spolu s bežným výživným do 15.02.2016, t.j. v mesiaci február 2016. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. platného do 30.06.2017. 3. Proti tomuto rozsudku vo výroku o výške výživného podal odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a zamietnuť návrh matky na zvýšenie výživného a úpravu styku otca s maloletým. Alternatívne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý sa žiadnym spôsobom nezaoberal zdôvodnením zvýšenia výživného zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne. Nesúhlasil s tým, že samotné konštatovanie dovŕšenia veku dieťaťa 14 rokov a skončenie vyživovacej povinnosti nemôže byť dôvodom na zvýšenie výživného. Dal do pozornosti, že zmena pomerov u dieťaťa môže nastať až nástupom na strednú školu a nie prípravou na takéto štúdium. Podľa názoru otca, súd rozhoduje na základe skutočností ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, nie je možné dôvodiť zmenu pomerov skutočnosťou, ktorá nenastala. Poukázal na návrh kolízneho opatrovníka na zvýšenie výživného na sumu XXX eur mesačne a na potrebu posúdenia návrhu komplexne s potrebou zohľadniť nielen zmenu pomerov u dieťaťa, ale aj u osoby povinnej výživu poskytovať. Uviedol, že zmena pomerov na jeho strane nastala medzičasom narodením ďalšieho dieťaťa dňa 09.08.2012 a pribudnutím ďalšej vyživovacej povinnosti, keďže má ďalšie maloleté deti N., narodenú dňa XX.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX a je povinný vyživovať aj svoju manželku. Za ďalšiu zmenu na jeho strane považuje nástup N. na povinnú školskú dochádzku od septembra 2014 a nástup N. do škôlky, zvýšené výdavky na obe tieto deti, jeho povinnosť uhrádzať náklady na domácnosť, keď dosahuje čistý príjem vo výške XXX eur mesačne. Poukázal na preukázané výdavky na domácnosť a zabezpečenie jeho základných životných potrieb, nutnosť prispôsobiť sa svojmu príjmu a nemožnosť poskytnúť rodine pridanú hodnotu v podobe cestovania, prípadne zahraničných pobytov. Namietal, že súd prvej inštancie zohľadňoval vo výživnom aj dva uhradené letné tábory pre H., na ktoré otec nemôže byť nútený prispievať, keď vzhľadom na jeho schopnosti a možnosti nedokáže zabezpečiť takéto platby ani voči svojim ďalším dvom deťom. Je si vedomý skutočnosti, že výživné na maloleté deti má prednosť pre ostatnými pohľadávkami, avšak všetky vyživovacie povinnosti sú si rovnocenné a jedna nesmie mať prednosť pred druhou a ohroziť riadne plnenie si vyživovacej povinnosti k ostatným deťom. Nesúhlasil skonštatovaním súdu prvej inštancie o prehodnotení spôsobu jeho života s poukazom na vynaloženú snahu na udržanie si svojho zamestnania, výkon práce na zmennej prevádzke (vrátane nočných zmien). Nie je podľa neho spravodlivé od neho požadovať, aby si popri súčasnom pracovnom pomere pokúšal nájsť aj ďalší zdroj príjmu, čo by malo za následok stratu kontaktu s rodinou a možné negatívne vplyvy na jeho zdravie. Poukázal na to, že H. kupuje darčeky, avšak maloletý si ich odmieta prevziať. Namietal vady konania spočívajúce v nesprávnom hodnotení listinných dôkazov predložených matkou, ktorými preukazovala výšku svojho príjmu s tým, že doklady boli vyhotovené v cudzom jazyku bez akéhokoľvek prekladu. Uvedeným konaním a postupom súdu mu ako účastníkovi konania bolo porušené právo a možnosť konať pred súdom. Namietal neskúmanie vyplácania rodinných prídavkov matke v C., bonusu na dieťa a mimoriadnych rodinných prídavkov, ktorých výška predstavuje v C. XXX eur mesačne. Poukázal na rozpor, keď súd prvej inštancie v rozhodnutí konštatuje, že matka rodinné prídavky v C. nepoberala, napriek tvrdeniu matky v konaní, že rodinné prídavky na maloletého v zahraničí vie zdokladovať, avšak nedovolí, aby táto skutočnosť mala vplyv na výšku výživného. Namietal, že rozhodnutie neobsahuje vyčíslenie jeho priemernej mzdy za jednotlivé obdobia. V priebehu odvolacieho konania otec svojimi podaniami upozornil na skutočnosť, že jeho manželka je od 01.10.2016 nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nepoberá žiadne dávky podpory v nezamestnanosti, pracovný pomer ukončila na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu určitú (oznámenie ÚPSVaR Bratislava z 3.10.2016 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne Bratislava z 18.10.2016), aktívne si hľadá prácu. Dal do pozornosti zhoršenie zdravotného stavu maloletého N., zvýšenie výdavky na toto dieťa, poskytovanú pomoc rodičov manželky, nutnosť zadlžovania sa a jeho ťažkú finančnú situáciu. Poukázal na to, že matka nemá inú vyživovaciu povinnosť, dovolenky trávi v zahraničí a vo Vysokých Tatrách, maloletému kupuje značkové veci. A., aby matka preukázala výšku výdavkov na cestovné, ubytovanie a stravu v čase, kedy pracuje v 2-týždňových turnusoch v C.. Za klamlivé, účelové tvrdenia a jeho dehonestáciu považuje vyjadrenia matky o nezáujme otca na stretnutiach so synom. Popisuje vzťah matky k jej dvom už plnoletým deťom, jej príspevky na maloletého v čase, kedy bola hospitalizovaná a starostlivosť o dieťa zabezpečoval otec, znemožňovanie styku otca s maloletým matkou a zakazovanie styku, zasahovanie matky do jeho život. Poukázal na to, že v minulosti podal návrh na súd na úpravu styku s H., keďže tento mu bol znemožňovaný a na sms správu matky, ktorou mu oznámila, že si podá žiadosť o striedavú starostlivosť. Žiadal zamietnuť návrh na zvýšenie výživného a úpravu styku otca s maloletým. 4. Matka vo vyjadreniach na odvolanie otca poukázala na jej snahu a neochotu otca dohodnúť sa s otcom na splátkach zročného výživného po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie. Žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Odvolanie otca považuje za špekulatívne. Poukázala na to, že otec napriek rozhodnutiu súdu o úprave styku s maloletým, sa s dieťaťom nestretáva a nejaví o neho záujem. Zdôraznila, že maloletý sa pripravuje na ďalšie štúdium, je nadaný na umelecké smery, má výborný prospech, bol prijatý na dve stredné školy a od septembra nastupuje na štúdium na konzervatórium. Uviedla, že sa snaží pracovať opäť na živnosť, aby bola schopná synovi pokryť všetky jeho potreby a výdavky. Odporúčala otcovi predaj motorového vozidla, nájdenie si brigád a zamestnanie sa jeho manželky. Poukázala na to, že otec si v máji 2016 dokončil štúdium s maturitou, má možnosť ísť pracovať do zahraničia ako čašník. Zvažuje podať trestné oznámenie na otca za nepravdivé tvrdenia. Poukázala na hrubé a necitlivé správanie manželky otca, ktorá vedome dieťaťu povedala, že si neželá, aby sa stretával s otcom. 5. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380 a § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné. 6. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 11.02.2016, č.k. 13P/105/2014-293 s použitím príslušných ustanovení Zákona o rodine a ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému H. nar. XX.XX.XXXX zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne počnúc dňom 01.05.2015 a na sumu XXX eur mesačne počnúc dňom 11.02.2016 a rozhodol o zročnom výživnom. 7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 9. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného vychádzal z kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa, uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. posudzoval zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa a rodičov. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, avšak odvolací súd sa domnieva, že odvolacie námietky otca sú dôvodné. 10. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov (§ 78 ods. 1 Zák. o rodine). Súd prvej inštancie mal riadne preukázané pomery na strane dieťaťa, ktoré v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bolo žiakom základnej školy a od septembra 2012 nastúpilo na II. stupeň základnej školy. Tu je potrebné zdôrazniť, že posledné rozhodnutie o výživnom na maloleté dieťa nadobudlo právoplatnosť dňa 15.03.2012 a návrh na zvýšenie výživného bol matkou podaný dňa 26.07.2013. Nie je preto možné posúdiť zmenu pomerov na strane dieťaťa za tak výraznú a zakladajúcu dôvod na zmenu výšky výživného od podania návrhu matky, keďže dieťa len nastúpilo len o ročník vyššie. Pri zvýšení výživného na maloleté dieťa je potrebné skúmať aj zmenu pomerov na strane rodičov. V danom prípade odvolací súd vyhodnotil a prihliadal na zmenu pomerov na strane dieťaťa aj otca okamihom, kedy manželka otca ukončila rodičovskú dovolenku (v auguste 2015) a mala možnosť zamestnať sa, teda zabezpečenie financovania potrieb rodiny otca nespočívalo výhradne len na otcovi, pričom s odstupom troch rokov nastala zmena pomerov aj na strane maloletého H. v súvislosti s prirodzeným rastom dieťaťa a tým zvýšenými nákladmi na maloletého. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Pri rozhodovaní o zmene výšky už určeného výživného má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú bežné potreby, náklady na stravu, ošatenie, školské a mimoškolské aktivity a aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, avšak nesporne prirodzeným rastom dieťaťa, zabezpečením jeho bežných potrieb sa náklady na maloletého priebežne zvyšujú. 11. V prejednávanej veci odvolací súd konštatuje, že matka v konaní riadne vyčíslila a preukázala odôvodnené potreby dieťaťa (platby za poplatky v škole, základnej umeleckej škole, za zdravotnú starostlivosť) a vzhľadom na fyzický vek maloletého tieto náklady treba považovať za dôvodné. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je však smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča, pričom životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkove lepšie zabezpečený rodič. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje rodič v čase vyhlásenia rozhodnutia. Odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ sú príjmy rodičov nízke, odôvodnenými potrebami maloletého dieťa sú jeho základné potreby, ako je strava, bývanie, ošatenie, náklady na štúdium. Pokiaľ to umožňujú príjmy rodičov, odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa sú aj ďalšie, fyzickému a duševnému rozvoju prospešné potreby dieťaťa. S poukazom na uvedené, odvolací súd zastáva názor, že výška výživného XXX eur mesačne zohľadňuje krytie niektorých potrieb maloletého otcom, ako aj existenciu jeho ďalších vyživovacích povinností k maloletým deťom N. a N. s prihliadnutím na skutočnosť, že otec je zamestnaný a dosahoval priemerné príjmy - v roku XXXX vo výške XXX eur mesačne netto, v roku 2013 vo výške XXX eur mesačne netto, v roku 2014 vo výške XXX eur mesačne netto a v roku 2015 vo výške XXX,XX eur mesačne netto. Tu je potrebné poukázať na oboma rodičmi preukázané náklady na bývanie, presťahovanie sa dieťaťa s matkou do Bratislavy a matkou dosahovaný vyšší príjem. Odvolací súd neprihliadal na matkou poukazovaný predaj bytu otca v roku 2005, ktorá skutočnosť bola predmetom posúdenia už pri predchádzajúcej úprave výživného na dieťa. Odvolací súd akceptuje námietku otca o nesprávnosti posúdenia zmeny pomerov dieťaťa dovŕšením veku 14 rokov a prípravou na nástup na strednú školu. Ku zvýšeniu výšky výživného na maloleté dieťa je potrebné posúdenie zmeny pomerov, ktorá nenastáva len dovŕšením určitého veku, ale zmenou okolností na strane dieťaťa. Rovnako nie je možné posúdiť zmenu pomerov budúcim nástupom na strednú školu. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca súvisiace so zisťovaním a hodnotením nákladov na zabezpečenie potrieb jeho ďalších maloletých detí, odvolací súd konštatuje, že výška výživného XXX eur mesačne zohľadňuje aj ďalšie vyživovacie povinnosti otca a výšku jeho príjmu. Odvolací súd sa však stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o nezodpovednom prístupe otca, ktorý si mal byť vedomý plnenia svojich záväzkov v prípade narodenia ďalšieho dieťaťa. Odvolací súd neprihliadal na čerpanú pôžičku otca s poukazom na skutočnosť, že výživné na maloleté dieťa je prvoradou povinnosťou každého rodiča a má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Zároveň pri posúdení výšky výživného prihliadal i na skutočnosť, že otec sa s maloletým nestretáva a výlučnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka. Nemožno akceptovať námietky otca vzťahujúce sa k realizovaným dovolenkám matky a maloletého, keďže je nesporné, že matka sa snaží zabezpečiť si príjem vo výške, z ktorej dokáže dieťaťu poskytnúť aj určitý nadštandard formou pobytov na horách a pri mori. Na námietku otca o potrebe zohľadnenia poberania prídavkov na dieťa a iných bonusov z C., kde matka pracovala, odvolací súd neprihliadal a vyslovuje názor, že priznanie vyplácania prídavkov na dieťa a iných platieb v zahraničí je vecou konkrétneho štátu a jeho dobrovoľného príspevku, ak rodič v krajine pracuje a nie je možné tieto platby započítavať do výživného na dieťa, resp. zohľadňovať vo vyživovacej povinnosti rodiča, ktorý nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Súd prvej inštancie prihliadol na všetky okolnosti, ktoré môžu odôvodniť zmenu vyživovacej povinnosti a tieto uvádza v odôvodnení svojho rozhodnutia. 12. Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci odvolací súd na rozdiel od záverov súdu prvej inštancie, určenú sumu výživného od 11.02.2016 považoval za sumu nezodpovedajúcu majetkovým a zárobkovým pomerom na strane otca a jeho možnostiam a schopnostiam. Odvolací súd na základe uvedeného pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletého s poukazom na spotrebný charakter výživného, ako i schopností a možností a majetkových pomerov na strane otca, výrok súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení výživného, podľa § 388 C.s.p zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, ktorú sumu považoval v danom prípade za primeranú vo vzťahu ku kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté deti. 13. Odvolací súd dopĺňa, že vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu je prvoradá povinnosť každého rodiča a tento si ju musí plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Ak by mala aj matka taký postoj k plneniu vyživovacej povinnosti ako otec maloletého dieťaťa, vznikla by otázka, kto by zabezpečil odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Ak sa otec domnieva, že výživné bolo určené nadštandardne, odvolací súd k tomu udáva, že výživné bolo zvýšené v súlade s odôvodnenými potrebami maloletého a nemožno ho považovať za nadštandardné. 14. Odvolací súd sa zaoberal námietkou otca, ktorou namietal porušenie práv účastníka konania v súvislosti s nenariadenými prekladmi listín preukazujúcich výšku príjmu matky dosahovaného v C. pri výkone práce opatrovateľky. Po preskúmaní spisu, odvolací súd konštatuje, že z predložených listín je nesporná výška čistého príjmu matky, obsah listín netvorí rozsiahle texty, ale len výplatné pásky. Pokiaľ ide o výhradu otca k chýbajúcim údajom v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie o výške jeho dosahovaného príjmu za jednotlivé roky, odvolací súd konštatuje, že v rozhodnutí súdu prvej inštancie došlo k zrejmej nesprávnosti pri vyhotovení rozhodnutia, keďže spis obsahuje doklady o príjme otca, ktorý riadne preukázal. Absenciu týchto údajov odvolací súd doplnil v predmetnom rozhodnutí. Pokiaľ otec žiadal podaním v priebehu odvolacieho konania o zamietnutie návrhu matky na zvýšenie výživného, odvolací súd považuje jeho návrh za neopodstatnený na základe vyššie uvedených dôvodov. Rovnako nie je možné vyhovieť návrhu na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie zamietnutím návrhu matky na úpravu styku z dôvodu, že rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/105/2014-127 zo dňa 01.07.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave čk. 11CoP 478/2014-183 zo dňa 10.03.2015 nadobudol vo výroku o úprave styku otca s maloletým právoplatnosť dňa 08.06.2015. Zmenu výroku rozsudku o úprave styku otca s maloletým môže otec dosiahnuť len podaním nového návrhu na súd. 15. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti zročného výživného dospejúc k záveru, že zvýšením výživného odo dňa zmeny pomerov na strane dieťaťa a otca, teda od 01.09.2015, nevzniklo otcovi zročné výživné, pretože z podaní oboch rodičov mal odvolací súd preukázané, že platby titulom výživného boli otcom realizované na základe vykonateľného rozhodnutia súdu prvej inštancie zo dňa 11.02.2016, č.k. 13P/105/2014-293. 16. Odvolací súd vo zvyšku (zamietajúcej časti návrhu matky na zvýšenie výživného) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. považujúc návrh matky na zvýšenie výživného od podania návrhu a zvýšenie výživného na sumu XXX eur mesačne za nedôvodnú a neprimeranú s poukazom na vyššie uvedené dôvody. 17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).