Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/259/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106222589 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:5106222589.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: C. H., bytom Y. XX, F., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Kuric, JUDr. Vladárová, s.r.o., Dolný Val 11, Žilina, IČO: 36 841 200, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o doplatenie poistného plnenia vo výške 6.164,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 15.01.2013, č.k. 8C/110/2007-249, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 15.01.2013, č.k. 8C/110/2007-249, v celom rozsahu p o t v r d z u j e . Žalovanej sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol. Zároveň rozhodol, že o trovách konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 788 ods. 1 a 3, § 797, § 799 a § 806 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.164,81 eur (185.721,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne z tejto sumy od 28.01.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobcom ako poistníkom a žalovanou bolo uzatvorené havarijné poistenie na základe poistnej zmluvy zo dňa 05.10.2005, č. XXXXXXXXXX, poistka č. XXXXXXXXXX na osobné motorové vozidlo zn. D. K. X,X, J.: F rok výroby XXXX. Vlastníkom vozidla bola leasingová spoločnosť X. W. G., a.s., žalobca bol na základe leasingovej zmluvy jeho nájomcom. K poistnej udalosti došlo tak, že v obci Zázrivá neznámy páchateľ z vozidla odcudzil predné a zadné sedadlá, predné aerbagy, poškodil spínaciu skrinku a kryty v jej okolí, rozrezal pravý bezpečnostný pás, poškodil lak v okolí zámky dverí vodiča. Trestné stíhanie vo veci prečinu krádeže bolo dňa 13.02.2006 Okresným riaditeľstvom PZ v S. Y. prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce viesť trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Žalobca ohlásil poistnú udalosť žalovanej dňa 30.12.2005, ktorá ju zaevidovala pod č. XXXXXXXXXX. Žalobca si nechal opraviť vozidlo v neautorizovanom servise Z. N. G., U. T. D., F.. V rámci šetrenia poistnej udalosti predložil žalobca žalovanej faktúru opravcu zo dňa 17.01.2006 na sumu 12.562,30 eur (378.452,- Sk). Žalovaná po likvidácii poistnej udalosti oznámila žalobcovi listom zo dňa 06.07.2006 ukončenie šetrenia, v rámci ktorého bolo vypočítané poistné plnenie znížené o 50 %, nakoľko žalobca hodnoverne nepreukázal pôvod použitého materiálu na opravu poškodeného vozidla. Po odpočítaní 5 % spoluúčasti vyplatila žalovaná žalobcovi poistné plnenie vo výške 6.077,61 eur. Žalovaná pri výpočte vychádzala z predloženej faktúry. Vlastným šetrením zistila, že náhradné diely použité na opravu poškodeného vozidla boli kupované v C. od neautorizovaného predajcu, pričom nebolo možné zistiť, či takto kupované náhradné diely boli nové alebo použité. Žalovaná uviedla, že poistné bolo znížené v súlade so Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie majetku (ďalej len „VPP“) a Zmluvnými dojednaniami CAC LEASING Slovakia, a.s., ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy. V zmysle týchto podmienok pri porušení povinností poisteného má poisťovňa oprávnenie znížiť plnenie podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jej povinnosti plniť. Žalobca nepredložil žalovanej spolu s faktúrou za opravu (účtovné náklady) poškodeného vozidla i príslušné dodacie listy. Predložil ich síce dodatočne, ale až na vyžiadanie, ako doklad o nadobudnutí náhradných dielov neautorizovaným autoservisom, faktúru vystavenú poľským neautorizovaným predajcom, avšak z tejto faktúry nebolo možné zistiť, či náklady na náhradné diely a materiál účtované podľa opravcu vo faktúre boli účelne vynaložené. 3. Medzi sporovými stranami konania bolo sporné, či bol reálny dôvod na zníženie poistného plnenia (či náhradné diely použité na opravu poškodeného vozidla opravcom boli nové, alebo použité). Súd prvej inštancie nariadil na návrh žalobcu znalecké dokazovanie súdnym znalcom V., znalec z odboru cestná doprava - nehody v doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel a technického stavu vozidiel. Súdny znalec uviedol, že sa v danom prípade nedá jednoznačne určiť, či diely použité pri oprave vozidla boli originálne alebo neoriginálne, z technického hľadiska mal však za to, že je vylúčené, aby sa nejednalo o originálne VW diely. Nevedel určiť ani tú skutočnosť, či tieto diely boli nové alebo použité. Uviedol, že na vozidle nebol opravovaný zámok ľavých predných dverí, ktorého vložka bola pri vniknutí zlodeja do vozidla zničená. V prípade, ak by vložka zámku dverí v skutočnosti nebola poškodená, z technického hľadiska je dôvodný predpoklad, že sa v danom prípade nejednalo o násilné vniknutie do vozidla. Ďalej uviedol, že ceny náhradných dielov uvedených v poľskej faktúre boli vyššie ako ceny náhradných dielov uvedených vo faktúre opravcu vozidla. Rovnako boli vyššie ako ceny za nové náhradné diely, ktoré sa v danom čase dali kúpiť od autorizovaného predajcu. Poukázal na to, že sedadlá, ktoré boli do vozidla namontované ako náhrada za odcudzené, boli kompletne zmontované. Kompletne zmontované sedadlá sa u týchto predajcov nedajú kúpiť. 4. Súd prvej inštancie vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaná postupovala pri znížení poistného plnenia v predmetnej poistnej udalosti právne dôvodne. Mal za to, že žalovaná nepostupovala podľa ustanovenia § 799 ods. 3 OZ, na ktorý sa žalobca odvolával, ale postupovala podľa ustanovenia čl. VI ods. 3 VPP s poukazom na čl. VI ods. 2, 3 VPP, že žalobca porušil ustanovenia č. VIII ods. 2 písm. a/ Zmluvných dojednaní CAC LEASING Slovakia, a.s. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka bol žalobca povinný zachovávať povinnosti ustanovené mu v Občianskom zákonníku, ktoré upravujú poistný vzťah, povinnosti ustanovené vo Všeobecných poistných podmienkach č. XXX pre poistenie majetku i povinnosti dohodnuté v zmluvných dojednaniach CAC LEASING Slovakia, a.s. Podľa ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, Všeobecné poistné podmienky č. XXX pre poistenie majetku i Zmluvné dojednania CAC LEASING Slovakia, a.s. sú súčasťou poistnej zmluvy, čo žalobca ani nerozporoval, dokonca sa sám na ne odvolával v súvislosti s jeho právnou argumentáciou. Žalovaný postupoval v súlade s Občianskym zákonníkom, ak v danej veci pristúpil k zníženiu poistného plnenia podľa všeobecných poistných podmienok č. XXX, ale i podľa povinností dohodnutých v zmluvných dojednaniach CAC LEASING Slovakia, a.s. Žalobca porušil povinnosti, ktoré pre neho vyplývali z ust. § VIII, ods. 2 písm. a/ Zmluvných dojednaní CAC LEASING Slovakia, a.s., a preto argumentácia žalovaného o tom, že žalobca tieto ustanovenia porušil je dôvodná. Žalobca totiž nepredložil poisťovni spolu s faktúrou za opravu poškodeného vozidla dodacie listy použitých náhradných dielov a tým nepredložil žalovanému žiaden preukázateľný doklad o nadobudnutí náhradných dielov neautorizovaným opravcom ako nových, nepoužitých, keďže sa domáhal poistného plnenia vo výške nových náhradných dielov. Žalobca vedel o tejto povinnosti, pretože zmluvné dojednania sú súčasťou poistnej zmluvy, tiež i počas poistného šetrenia bol žalobcom na preukázanie skutočnosti pôvodu použitých náhradných dielov vyzvaný. Z faktúry vystavenej poľským neautorizovaným predajcom P.P.H.U.P., XX XXX P., ul. N. Y. XX, nebolo možné zistiť pôvod náhradných dielov. Žalobca túto nejasnosť neodstránil, v priebehu prvostupňového konania navrhol doplniť túto spornosť znaleckým dokazovaním. Súd prvej inštancie konštatoval, že zo znaleckého dokazovania, t.j. zo znaleckého posudku, ale ani z výsluchu samotného znalca vyplynulo, že nie je možné na otázku, či náhradné diely použité pri oprave vozidla boli nové alebo použité, originálne alebo neoriginálne, nebolo možné na túto otázku jednoznačne odpovedať, ani určiť, či diely použité pri oprave vozidla boli nové. Zo znaleckého dokazovania mal však súd prvej inštancie za to, že súdny znalec v kontexte všetkých sporností v tejto veci ním uvádzaných síce nevylúčil, že by teoreticky mohli byť pri oprave vozidla použité nové náhradné diely, avšak pravdepodobnejšie išlo o použité náhradné diely. Súd preto vyhodnotil skutočnosť, že na opravu poškodeného vozidla neboli s najväčšou možnou pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, použité nové náhradné diely, keďže nie je možné technicky ani právne jednoznačne túto skutočnosť určiť ani znaleckým dokazovaním. Poukázal i na ďalšie poznámky, a to, že nebol opravovaný zámok ľavých predných dverí, došlo k spochybneniu náhodilosti udalostí, vyššie ceny vo faktúre opravcu ako v nákupnej faktúre, i pri kúpe dielov od autorizovaného predajcu, nemožnosť kúpy zmontovaných sedadiel ako nových, na ktoré poukázal súdny znalec v znaleckom posudku, ktoré skutočnosti znalec uviedol nad rámec otázok uložených mu súdom v závere znaleckého posudku. K námietke žalobcu, že ani žalovaný žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo pristúpil k zníženiu poistného plnenia práve vo výške 50 % súd prvej inštancie uviedol, že síce žalovaný sa k tejto námietke žiadnym spôsobom nevyjadril, avšak zároveň súd konštatoval, že výšku, ani prípadný spôsob jej určenia prípadného zníženia poistného plnenia v danom prípade neupravujú ani Všeobecné poistné podmienky č. XXX pre poistenie majetku a ani dohodnuté Zmluvné dojednania CAC LEASING Slovakia, a.s. a keďže výška ani spôsob určenia jej výšky zníženia, nebola odporcom nikdy určená, súd prvej inštancie mal za to, že ide zjavne o voľnú úvahu (nie však svojvôľu) žalovaného. Pretože sa žalovaný k výške zníženia nevyjadril z čoho pri určení 50 % zníženia žalovaný vychádzal, aké skutočnosti zohľadňoval, prípadne nezohľadňoval, súd prvej inštancie výšku zníženia ustálil ako dôvodnú, a to na základe vykonaného dokazovania najmä znaleckým dokazovaním, ako aj okolností celej veci, a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O trovách prvostupňového konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 OSP s tým, že o nich rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 27.03.2013. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nejasné a nepreskúmateľné, pretože súd prvej inštancie jednoznačne neuviedol skutkové ani právne tvrdenia, z ktorých by presvedčivo bolo preukázané, že návrh žalobcu je nedôvodný a bez bližšej špecifikácie dôvodov návrh ako nedôvodný zamietol. Žalobca opätovne opísal skutkové okolnosti prejednávanej veci. Namietol postup žalovanej pri krátení poistného plnenia, ktoré označil za nedôvodné, nakoľko relevantný doklad, ktorým preukázal výšku škody spôsobenej krádežou, bol žalovanej predložený. Čo sa týkalo výšky škody, neboli v tomto smere dôvodné pochybnosti. Dôvodom na zníženie plnenia žalovanou bola tá skutočnosť, že žalobca nepreukázal pôvod náhradných dielov potrebných na vykonanie opravy motorového vozidla. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že sa nedá jednoznačne ustáliť originalita, resp. neoriginalita náhradných dielov. Uviedol, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu porušeniu bodu 1 a 2 článku VI VPP a ani osobitných poistných podmienok a žalovaná nemala právo na akékoľvek krátenie poistného plnenia. Navyše v zmysle bodu 3 žalovaná nepreukázala akého porušenia sa mal žalobca dopustiť a aký vplyv toto porušenie malo na rozsah povinnosti plniť z poistnej udalosti. Túto skutočnosť konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keď uviedol, že žalovaná nekonkretizovala dôvod krátenia vo výške 50%, ale i napriek tomu sa súd prvej inštancie s takýmto skrátením stotožnil. S poukazom na tieto skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, návrhu v celom rozsahu vyhovel a priznal trovy prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania. 6. Podaním zo dňa 16.04.2013 sa žalovaná k odvolaniu žalobcu vyjadrila tak, že označila napadnutý rozsudok za správny a vecne odôvodnený. Mala za to, že súd prvej inštancie vec riadne odôvodnil a dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne iné, resp. nové skutočnosti k danej veci. Zotrvala na doterajších písomných vyjadreniach a žiadala odvolací súd o potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu. 7. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V súlade s citovanými ustanoveniami krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu podľa § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Po preskúmaní výsledkov dokazovania v odvolaním napadnutej právnej veci, prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil. S jeho odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). Odvolacie námietky žalobcu neobstoja a v napadnutom rozsudku sa s nimi už dostatočne vyporiadal súd prvej inštancie. 9. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť len nasledovné: 10. Neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že rozsudok súdu prvej inštancie je nejasný, nepreskúmateľný z dôvodu, že sú v ňom nie uvedené skutkové ani právne tvrdenia, z ktorých by presvedčivo bolo preukázané, že návrh žalobcu je nedôvodný. Podľa § 157 ods. 2 OSP, (právny predpis platný do 30.06.2016) t.j. aj v čase, keď súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom), v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí splniť parametre zákonného rozhodnutia (v tom čase platné ust. § 157 ods. 2 OSP), pričom strane sporu musí byť daná odpoveď na podstatné otázky a námietky, spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samostatné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Podľa čl. XX ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) - porovnaj napr. rozsudok vo veci K. M. proti D. z 21.01.1999, sťažnosť č. XXXXX/XX, zbierka rozsudkov a rozhodnutí XXXX-I. tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka konania) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď na práve tento argument. Podľa odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá ust. § 157 ods. 2 OSP (procesný predpis platný v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie), súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a správne ho i právne posúdil, preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej. Jeho rozhodnutie nie je svojvoľné a zjavne neodôvodnené, súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal dôvodmi strán sporu, ktoré mu boli uvedené a vznesené v priebehu prvostupňového konania aplikoval správne zákonné predpisy, od ktorých znenia sa neodchýlil, nepoprel ich účel a význam a zároveň dal postačujúcu odpoveď na všetky skutkové a právne relevantné otázky, ktoré súviseli s vecou samou. 11. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza, že zo strany žalobcu nedošlo k žiadnemu porušeniu bodu 1 a 2 čl. VI VPP, ani osobitných poistných podmienok s tým, že žalovaný v zmysle bodu 3 v konaní nepreukázal právne a ani skutkovo nevyargumentoval, akého porušenia sa mal žalobca dopustiť a aký vplyv toto porušenia malo na rozsah povinnosti plniť z poistnej udalosti, odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktorý sa s týmito námietkami zaoberal a následne aj skutkovo, ale aj právne vysporiadal (viď str. X-XX odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), kde súd prvej inštancie vec právne posúdil (viď najmä str. X a X odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a následne súd prvej inštancie správne uviedol, že žalovaný pri znížení poistného plnenia postupoval podľa čl. VI ods. 3 Všeobecných poistných podmienok č. XXX pre poistenie majetku z dôvodu, že žalobca porušil ust. čl. X ods. 2 písm. a/ Zmluvných dojednaní CAC LEASING Slovakia, a.s., pretože žalobca poisťovni nepredložil dodacie listy použitých náhradných dielov ani počas poistného šetrenia, ale ani v priebehu prvostupňového konania. Žalobcovi chýbal doklad o nadobudnutí náhradných dielov a keďže sa domáhal poistného plnenia vo výške nových náhradných dielov vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie. Ak zo záverov znaleckého dokazovania, (tak ako tvrdí žalobca podľa neho) nebolo jednoznačne preukázané, či náhradné diely použité pri oprave vozidla boli nové, resp. boli už predtým použité, bolo vecou práve žalobcu, aby ním tvrdené skutočnosti preukázal. Podľa § 120 ods. 1 OSP (procesný právny predpis platný ku dňu 30.06.2016) účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky v občianskom súdnom konaní je povinnosťou účastníkov konania (§ 120 ods. 1 OSP), pričom ide o povinnosť toho z účastníkov, ktorý tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Ide o povinnosť tvrdenia, ktorá sa vzťahuje vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú účastníkom konania. Žalobca v konaní túto spornosť neodstránil, a to i napriek tomu, že v konaní voči označenému žalovanému sa domáhal poistného plnenia vo výške nových náhradných dielov, žalobca napriek výzve žalovaného v priebehu šetrenia nepreukázal skutočnosti pôvodu použitých náhradných dielov. Pokiaľ žalobca v konaní predložil faktúru, ktorú vystavil poľský neautorizovaný predajca, tento dôkaz bol spochybnený znaleckým posudkom, keď znalec skonštatoval, že vo faktúre boli uvádzané vyššie ceny opravcu ako v nákupnej faktúre, a to i pri kúpe dielov od autorizovaného predajcu. Správny je záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ ide o zníženie výšky, keď súd prvej inštancie konštatoval, že ide o zjavne voľnú úvahu, avšak nie o svojvôľu žalovaného. Súd prvej inštancie preto výšku zníženia poistného plnenia ustálil ako dôvodnú, a to i vzhľadom na vykonané dokazovanie znaleckým posudkom, ako aj v kontexte so skutočnosťami, ktoré viedli súd prvej inštancie k záveru, že na opravu poškodeného vozidla neboli s najväčšou možnou pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou použité nové náhradné diely. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožňuje. 12. Znalec na viacerých miestach poukázal na skutočnosť, že pri škodovej udalosti malo dôjsť k násilnému vzniknutiu do motorového vozidla, pri ktorom mala byť poškodená zámka dverí a spínacej skrinky. Uviedol, že bez týchto zámkov nie je možná žiadna prevádzka motorového vozidla. Vychádzajúc z fakturovanej ceny a jednotlivých položiek faktúry však k oprave týchto zámkov nedošlo. I keď malo ísť o zanedbateľné poškodenie, ako uviedol žalobca, bolo podľa názoru znalca namieste (keďže náklady na opravu má hradiť poisťovňa) takýto mechanizmus, i vzhľadom na jeho cenu, vymeniť. V ďalšom znalec poukázal na nezrovnalosť medzi faktúrou od poľského dodávateľa náhradných dielov a faktúrou opravára, kedy fakturovaná cena za jednotlivé náhradné diely pri montáži bola nižšia, ako ich nadobúdacia cena, čo vzbudzuje pochybnosti o jej dôveryhodnosti. Znalec usúdil, že išlo o faktúru dodatočne vystavenú s falošným dátumom vystavenia, a táto nezrovnalosť mohla nastať v súvislosti s vtedy meniacim sa zmenným kurzom medzi Poľským zlotým a Slovenskou korunou. Spornými mali byť i sedadlá, ktoré boli opravcovi dodané v celosti, o tejto skutočnosti mala svedčiť aj výška účtovanej ceny práce pri ich výmene. V. opakovane poukázal na skutočnosť, že v autorizovaných predajniach D. sa sedadlá ako celok kúpiť nedajú, dodávajú sa v jednotlivých dieloch, ktoré treba zmontovať. Opravca mohol obdržať od dodávateľa takéto sedadlá za predpokladu, že boli demontované z vozidiel havarovaných alebo ukradnutých, čiže nešlo o nové diely. 13. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu 1. inštancie ako vecne správny podľa § 379, § 380 CSP potvrdil. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 CSP a ich náhradu žalovanej nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).