Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/25/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313202060 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5313202060.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Jozef Kondek - JOKO a syn, s miestom podnikania Pribinova 16, 022 01 Čadca, IČO: 14 161 923, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Májová 1582, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému: M Pharm Trade, s.r.o., so sídlom 067 32 Adidovce 12, IČO: 36 849 405, zastúpenému zástupcom V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, v konaní o zaplatenie sumy 15.409,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 7Cb/6/2013-201 zo dňa 29.5.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 7Cb/6/2013-201 zo dňa 29.5.2015 p o t v r d z u j e. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 15.409,48 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 2.279,68 Eur od 25.4.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 12.960 Eur od 16.8.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 169,80 Eur od 15.1.2013 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania 4.075,99 Eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 924,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 3.151,49 Eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet zástupcu žalobcu vedený v N., a.s., pobočka N., č.ú. XXXX XXX XXX/XXXX, VS XXXXX, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu doručenú dňa 1.3.2013, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 15.409,48 Eur spolu s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že na podklade nájomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov na prenájom domu súp. č. 1083, ležiaceho na parc. č. EN 587 a priľahlej parcele č. 588 o výmere 443 m2, uzavretej dňa 30.03.2012 sa žalovaný zaviazal hradiť štvrťročne nájomné vo výške 10.800 Eur bez DPH, čo s DPH činí sumu 12.960 Eur. Na podklade predmetnej nájomnej zmluvy vystavili splátkový kalendár, pričom žalovaný prvé 2 splátky po 12.960 Eur s DPH za rok 2012 uhradil, neuhradil splátku splatnú 15.8.2012 na sumu 12.960 Eur s DPH. Žalovanému podľa čl. 3 odsek 3 nájomnej zmluvy faktúrou č. 120572, splatnou dňa 24.4.2012 bol vyúčtovaný odber elektrickej energie, zemného plynu za 1. štvrťrok 2012 v celkovej výške 2.279,68 Eur s DPH a faktúrou č. 122469, splatnou dňa 14.1.2013 vyúčtovaný vývoz smetných nádob za december 2012 v celkovej výške 169,80 Eur s DPH, ktoré faktúry žalovaný neuhradil. 2. Žalovaný v rámci procesnej obrany vzniesol kompenzačnú námietku vo výške žalovanej sumy 15.409,48 Eur (pôvodne vo výške 12.960 Eur na č.l. 42, neskôr vo výške 15.409,48 Eur na čl. 58 spisu), spočívajúcu v tom, že zhodnotil nehnuteľnosť, v ktorej mal prenajaté priestory s poukazom na § 667 Občianskeho zákonníka. 3. Žalobca dôvodnosť uplatneného nároku žalovaným kompenzačnou námietkou rozporoval s odôvodnením, že medzi žalobcom a žalovaným došlo jedine k uzavretiu Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.3.2012, v ktorej čl. VI bod 7. je uvedené, že ak si nájomca zrekonštruuje priestory, robí tak len na vlastné náklady. 4. Po tom, ako okresný súd na pojednávaní podľa ust. § 118 ods. 2 O.s.p. oboznámil spornosť kompenzačnej námietky, uplatnenej podľa § 667 Občianskeho zákonníka titulom protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom nájmu, s poukazom na to, že došlo k zhodnoteniu budovy, a to v období, ako je uvedené v rozpise technického zhodnotenia na č.l. 47 spisu, právny zástupca žalobcu vzniesol námietku premlčania s odôvodnením, že všetky práce uvedené v rozpise technického zhodnotenia boli vykonané v roku 2007, a preto je nárok premlčaný. 5. Okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie, aplikáciu ust. § 720 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 116/1990 Zb., § 667 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, 3, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania mal nesporne preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o nájme nebytových priestorov dňa 30.03.2012, na základe ktorej prenechal do nájmu budovu na U. ul. v N.. XXXX žalovanému, s výnimkou priestoru na druhom nadzemnom podlaží napravo od schodiska. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať nájomné v štvrťročných splátkach podľa splátkového kalendára, platného pre rok 2012, tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť zmluvy, pričom žalovaný prvé dve splátky nájomného uhradil a tretiu splátku splatnú 15.8.2012 vo výške 12.960 Eur neuhradil. Bývalý konateľ žalovaného na pojednávaní uviedol, že splátku nájomného neuhradil z dôvodu, že sa dostala obchodná spoločnosť do finančných problémov. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 120572, splatnú dňa 24.4.2012 za odber elektrickej energie a zemného plynu za 1. štvrťrok 2012 vo výške 2.279,68 Eur a faktúru č. 122 469 za vývoz smetných nádob a zneškodnenie odpadu na skládke TKO Čadca za mesiac december 2012 vo výške 169,80 Eur, ktoré žalovaný neuhradil. Žalovaný nárok žalobcu uplatnený titulom nezaplatenej tretej splátky nájomného a neuhradených faktúr v celkovej výške 15.409,48 Eur nerozporoval, a preto okresný súd považoval nárok žalobcu za nesporný a dôvodný (§ 120 ods. 3 O.s.p.). 6. Žalovaný v priebehu konania vzniesol kompenzačnú námietku s tvrdením, že počas trvania nájmu došlo zo strany žalovaného k zhodnoteniu budovy, ktorá bola predmetom nájmu, a to vo výške uplatneného nároku 15.409,48 Eur. V tejto súvislosti poukazoval na rozpis technického zhodnotenia budovy (č.l. 47), v ktorom sú uvedené práce, ktorými došlo k zhodnoteniu budovy. Z uvedeného rozpisu technického zhodnotenia budovy vyplývalo, že tieto práce mali byť vykonané v roku 2008. Žalobca namietal, že v danom čase nebol žalovaný nájomcom predmetnej nehnuteľnosti, pričom predložil Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.12.2007, uzatvorenú od 1.1.2008 na 5 rokov, s tvrdením, že predmetnú nájomnú zmluvu uzatvoril so spoločnosťou M Pharm Real, s.r.o.. Bývalý konateľ žalovaného L. L. najskôr uviedol, že si to nepamätá úplne presne, ale keďže na zadnej strane zmluvy je pečiatka spoločnosti M Pharm Real, s.r.o., zrejme bola zmluva uzavretá s touto spoločnosťou M Pharm Real, s.r.o.. Ďalej uviedol, že spoločnosť M Pharm Trade, s.r.o. nemala so žalobcom uzavretú inú zmluvu o nájme nebytových priestorov ako tú, ktorá je z 30.3.2012. Následne na tom istom pojednávaní dňa 13.1.2014 bývalý konateľ žalovaného uviedol, že predmetnú nájomnú zmluvu z 31.12.2007 uzatvárala spoločnosť M Pharm Trade, s.r.o., ako je uvedené na prvej strane zmluvy a pečiatka M Pharm Real, s.r.o. je pečiatka lekárne, ktorá tam mala prevádzku. Prvá zmluva medzi žalobcom a bývalým konateľom žalovaného L. L. bola uzatvorená 31.12.2007. Následne v roku 2008 boli podľa tvrdenia žalovaného vykonávané v predmete nájmu stavebné práce, ktoré mali za následok zhodnotenie budovy, ktorá bola predmetom nájmu. 7. Okresný súd v prvom rade prejudiciálne skúmal, či v danom období bola medzi účastníkmi konania uzatvorená platná zmluva o nájme nebytových priestorov. Na prvej strane Zmluvy o nájme nebytových priestorov, uzatvorenej dňa 31.12.2007 je ako nájomca označená spoločnosť M Pharm Trade, s.r.o. - žalovaný, avšak na poslednej strane zmluvy, kde sú pečiatky a podpisy zmluvných strán, je ako nájomca uvedená spoločnosť M Pharm Real, s.r.o., teda obchodná spoločnosť odlišná od žalovaného. Okresný súd zvýraznil, že jednou z náležitostí právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť prejavu vôle, smerujúceho k vzniku, zmene, alebo zániku práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú, je určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu. Ak právny úkon nie je urobený slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne a s možným predmetom plnenia, je absolútne neplatný. Rovnako je absolútne neplatný právny úkon, ak nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon. Zmluva o nájme nebytových priestorov podľa ust. § 3 ods. 3, 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Z predloženej Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa 31.12.2007 nebolo zrejmé, kto je zmluvnou stranou na strane nájomcu, nakoľko na prvej strane zmluvy je ako nájomca označený žalovaný, avšak na poslednej strane zmluvy, kde sú podpisy zmluvných strán, je pečiatka inej obchodnej spoločnosti, a to M Pharm Real, s.r.o.. Z predmetnej zmluvy nebolo možné jednoznačne, určite a zrozumiteľne zistiť, ktorá z týchto dvoch obchodných spoločností je nájomcom. Z uvedeného okresný súd dospel k záveru, že Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.12.2007 je podľa ust. § 37 ods. 1, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3, 4 zákona č. 116/1990 Zb. absolútne neplatná. V tejto súvislosti zvýraznil, že na absolútnu neplatnosť zmluvy prihliada z úradnej povinnosti a túto neplatnosť nemožno žiadnym spôsobom napraviť. 8. Žalovaný si uplatnil vzájomný nárok voči žalobcovi kompenzačnou námietkou podľa § 667 Občianskeho zákonníka titulom protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom nájmu, prácami vykonanými v roku 2008 žalovaným. Žalovaný však nepredložil žiadnu inú písomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov, uzavretú medzi žalobcom a žalovaným pre rok 2008, kedy malo dôjsť k zhodnoteniu budovy č. XXXX na ul. U. v N. Nakoľko okresný súd dospel k záveru, že Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.12.2007 je absolútne neplatná a nemal preukázané uzavretie platnej zmluvy o prenájme nebytových priestorov za uvedené obdobie, považoval nárok žalovaného voči žalobcovi za nedôvodný. 9. Po oboznámení sporných bodov postupom podľa ust. § 118 ods. 2 O.s.p. s poukazom na to, že okresný súd nemal preukázanú platnú nájomnú zmluvu, žalovaný si uplatnil nárok voči žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia, keďže nebol titul, na základe ktorého budovu rekonštruoval. Žalovaný uviedol, že k zhodnoteniu budovy malo dôjsť za obdobie uvedené v rozpise technického zhodnotenia budovy na č.l. 47 spisu, voči čomu žalobca vzniesol námietku premlčania. 10. Okresný súd sa preto najskôr zaoberal dôvodnosťou námietky premlčania. Podľa tvrdení žalovaného k zhodnoteniu budovy malo dôjsť za obdobie uvedené v rozpise technického zhodnotenia budovy na č.l. 47 spisu, z ktorého vyplýva, že práce, ktorými malo dôjsť k zhodnoteniu budovy, boli vykonané v roku 2008. Okresný súd nepovažoval poslednú položku uvedenú v rozpise technického zhodnotenia budovy zo dňa 31.12.2011 za práce, ktorými malo dôjsť k zhodnoteniu budovy, nakoľko podľa označenia išlo o zariadenie kancelárie, čo nemožno považovať za práce, ktorými by malo dôjsť k zhodnoteniu budovy, ktorá bola predmetom nájmu. Z rozpisu technického zhodnotenia budovy vyplývalo, že posledné práce, ktoré mal žalovaný vykonať, boli dňa 10.12.2008 a týmto dňom si mohol žalovaný uplatniť voči žalobcovi svoj nárok titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný nepreukázal, že by si nárok voči žalobcovi uplatňoval pred začatím súdneho konania, preto okresný súd vychádzal z toho, že žalovaný si prvýkrát uplatnil nárok voči žalobcovi titulom rekonštrukcie predmetu nájmu v podanom odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 5.6.2013. V danom prípade dňa 10.12.2008 začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 10.12.2010 a keďže si žalovaný nárok voči žalobcovi uplatnil až v podanom odpore voči platobnému rozkazu v roku 2013, uskutočnil tak po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby a rovnako i po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej lehoty. Vzhľadom na dôvodne žalobcom vznesenú námietku premlčania okresný súd nemohol žalovanému premlčané právo priznať, a preto nárok uplatnený kompenzačnou námietkou voči žalobcovi považoval za nedôvodný. 11. Pokiaľ žalovaný navrhol vykonať znalecké dokazovanie z odvetvia odhadu hodnoty nehnuteľnosti, ktorý znalecký posudok mal byť zameraný na určenie hodnoty vykonaných rekonštrukčných prác uvedených v rozpise technického zhodnotenia budovy na č.l. 47, v súlade s projektovou dokumentáciou „Výstavba ambulancií na U. ul. č. XXXX“ s tým, že vykonanie tohto dôkazu ponechal na úvahe súdu, tak vzhľadom na premlčanie nároku žalovaného voči žalobcovi, v záujme zásad hospodárnosti a plynulosti konania okresný súd návrh žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania ako nadbytočný zamietol. Vzhľadom k tomu, že okresný súd považoval nárok žalobcu za dôvodný, nesporný a preukázaný a na druhej strane nárok žalovaného voči žalobcovi uplatnený kompenzačnou námietkou za nedôvodný z dôvodu jeho premlčania, žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. 12. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.. Žalovaný poukázal na to, že žalobca sa domáha zaplatenia istiny vo výške 15.409,48 Eur a príslušenstva titulom Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.03.2012. Žalovaný v rámci procesnej obrany vzniesol kompenzačnú námietku vo výške žalovanej sumy 15.409,48 Eur, spočívajúcu v skutočnosti, že zhodnotil prenajatú nehnuteľnosť s poukazom na § 667 Občianskeho zákonníka. Žalobca predložil okresnému súdu Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.12.2007, vo vzťahu ku ktorej okresný súd konštatoval, že z jej obsahu nie je možné zistiť, kto je nájomcom, a tým dospel k záveru, že predmetná zmluva je absolútne neplatná. Žalovaný mal za to, že chyba v písaní, resp. technická chyba v označení účastníka zmluvy podpisujúceho nájomnú zmluvu zo dňa 31.12.2007, ktorá vznikla pri podpise, kedy dal žalovaný omylom k svojmu podpisu pečiatku spoločnosti M Pharm Real, s.r.o., nemôže spôsobiť neplatnosť tejto zmluvy, v ktorej súvislosti poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 2cdon 368/1996. Zároveň poukázal na prednosť platnosti zmluvy pred jej neplatnosťou s tým, že výklad, ktorý robí ustanovenie zmluvy platným či účinným, má prednosť pred výkladom vedúcim k záverom o neplatnosti či neúčinnosti tohto ustanovenia. Podľa žalovaného v prípade pochybnosti o platnosti či neplatnosti zmluvného ustanovenia, treba dať prednosť výkladu, že dotknuté ustanovenie je platné. Zároveň poukázal na neskoršie nálezy ÚS SR a ČR, v zmysle ktorých ...„základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady“. Žalovaný poukázal na to, že žalobca pravidelne fakturoval žalovanému faktúry za nájom nehnuteľností na základe nájomnej zmluvy zo dňa 31.12.2007 po celú dobu nájmu, ktoré žalovaný riadne uhrádzal, a počas tejto doby nájmu nikdy nevznikla pochybnosť o tom, kto je zmluvnou stranou predmetnej zmluvy. Žalobca (nesprávne uvedené ,,odporca“) uvedenú chybu v písaní, čo sa týka nájomnej zmluvy, vyslovil až v predmetnom pojednávaní. Skutočnosti, že v rozhodnom čase žalobca nemal pochybnosti o zmluvnej strane - nájomcovi podľa nájomnej zmluvy zo dňa 31.12.2007, svedčí i to, že podanie nazvané Ukončenie nájomnej zmluvy zo dňa 06.04.2009, bolo adresované žalovanému a nie inej osobe. Podľa žalovaného je nesporné, že bol skutočným nájomcom podľa nájomnej zmluvy zo dňa 31.12.2007 a počas jej trvania nikdy nevznikla pochybnosť o tom, s kým žalobca nájomnú zmluvu uzatvoril. Žalovaný mal za to, že nájomná zmluva zo dňa 31.12.2007 aj napriek vzniknutej chybe v písaní je platná. Čo sa týka kompenzačnej námietky a okresným súdom posúdenej žalobcom vznesenej námietky premlčania, tak žalovaný mal za to, že v tomto prípade aj kancelárie možno považovať za technické hodnotenie budovy, najmä ak sa jedná o na mieru vstavané a zabudované zariadenie kancelárie. Nesúhlasil preto s názorom okresného súdu a mal za to, že žalovaný si mohol u žalobcu uplatniť nárok dňa 21.12.2011 a od tohto dátumu začala plynúť dvojročná subjektívna doba. Žalovaný si časť zo svojho nároku z bezdôvodného obohatenia uplatnil voči žalobcovi odporom zo dňa 06.06.2013, v zmysle uvedeného bol nárok uplatnený žalovaným kompenzačnou námietkou platný, nepremlčaný a vzájomne započítateľný proti pohľadávke žalobcu. Mal za to, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil a v konaní išlo k vadám, ktorými bolo účastníkovi konania, teda žalovanému odňaté právo na uplatnenie kompenzačnej námietky, resp. v konaní preukázaný nárok žalovaného uplatnený ako kompenzačná námietka nebol akceptovaný z dôvodu jeho údajného premlčania. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. 13. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu. V celom rozsahu sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, ako i jeho odôvodnením a bol názoru, že zmluva uzatvorená dňa 31.12.2007 je zmluvou neplatnou. Žalobca poukázal na to, že samotný bývalý konateľ spoločnosti M Pharm Trade, s.r.o. L. L., ktorý bol vypočutý ako svedok v konaní, nevedel bez akýchkoľvek pochybností uviesť, či predmetná zmluva bola uzatvorená spoločnosťou M Pharm Real, s.r.o. alebo M Pharm Trade, s.r.o.. Zmluva o nájme nebytových priestorov mala byť uzatvorená dňa 01.01.2008 na 5 rokov, pričom z nej vyplýva, že v hlavičke ako nájomca je uvedená spoločnosť M Pharm Trade, s.r.o. a na zadnej strane je uvedená ako nájomca spoločnosť M Pharm Real, s.r.o., z ktorých údajov ani výkladom nie je možné zistiť, kto teda mal byť skutočne subjektom, ktorý predmetnú zmluvu uzatváral. V tomto prípade sa tak nemôže jednať o chybu v písaní alebo o zjavnú nesprávnosť, ale o skutočnosť, ktorá robí zmluvu nejasnou, nezrozumiteľnou. Žalobca mal za to, že podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka je daná absolútna neplatnosť právneho úkonu bez toho, že by bolo potrebné sa jej dovolať. Tvrdenie žalobcu potvrdzuje i rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. Pr 2002 Č 9. Žalobca mal za to, že v tomto prípade nie je pomoc výkladu ani iným spôsobom zhojiť takúto neplatnosť právneho úkonu, a to z dôvodu, že nikde inde v zmluve sa neuvádza označenie subjektu, ktorý by mal byť nájomcom predmetného nebytového priestoru. Na začiatku zmluvy je uvedená spoločnosť M Pharm Trade, s.r.o. a na konci M Pharm Real, s.r.o., čo ide o dva rozličné právne subjekty. 14. Pokiaľ žalovaný navrhol, aby súd rozhodol, že návrh žalobcu v celom rozsahu zamieta, tak žalobca mal za to, že takýto návrh nie je v súlade s vykonaným dokazovaním, pretože aj ako uviedol okresný súd, rozhodnutie vo veci samej, t.j. záväzok žalovaného voči žalobcovi nebol vo výške istiny 15.409,48 Eur sporný a žalovaný ho nerozporoval. V tomto prípade teda nebola vyvolaná spornosť žalobou uplatneného nároku, a preto nemohol okresný súd návrh v celom rozsahu zamietnuť. Čo sa týka kompenzačnej námietky žalovaného, tak okresný súd sa s ňou vysporiadal so záverom, že kompenzačná námietka nemá opodstatnenie a z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu jej okresný súd nemohol vyhovieť. Zároveň sumy uplatnené žalovaným boli premlčané. Žalobca sa stotožnil so záverom okresného súdu, že za zhodnotenie nehnuteľnosti nemožno považovať zhodnotenie budovy so zhodnotením kancelárie, pretože zhodnotenie kancelárie nie je zhodnotením nehnuteľnosti ako celku. Navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. 15. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu. K otázke platnosti zmluvy zo dňa 31.12.2007 zdôraznil, že ten kto predmetnú zmluvu pripravoval, presne vedel, kto bude nájomcom, nakoľko údaje spoločnosti M Pharm Trade, s.r.o., sú do jedinej bodky uvedené tak, ako sú zapísané v obchodnom registri. V zmysle zápisu v obchodnom registri nemá spoločnosť povinnosť pripojiť k obchodnému podpisu aj pečiatku, a teda v prípade absencie pečiatky by takáto zmluva bola považovaná za platnú. Žalobca po celý čas žalovanému pravidelne vystavoval faktúry na základe predmetnej zmluvy, nikdy nevznikla pochybnosť o tom, či vystavuje faktúru za správnu spoločnosť. Uvedenú chybu žalobca vyslovil až na pojednávaní pred okresným súdom, ktoré konanie žalovaný považuje za špekulatívne. V tejto súvislosti opätovne poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 2Cdo N 368/1996. Žalovaný mal za to, že i podľa žalobcu je nesporné, že skutočným nájomcom zo zmluvy zo dňa 31.12.2007 bol žalovaný, ktorému subjektu pravidelne fakturoval. K technickému zhodnoteniu budovy žalovaný uviedol, že akékoľvek práce súvisiace s technickým zhodnotením budovy prebiehali iba po výslovnom odsúhlasení žalobcom a aj kancelárie podľa jeho názoru možno považovať za technické zhodnotenie budovy, najmä ak sa jedná o na mieru vstavané a zabudované zariadenie. Mal za to, že žalovaným uplatnená kompenzačná námietka je nepremlčaná a vzájomne započítateľná voči pohľadávke žalobcu. 16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 17. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/25/2017-258 zo dňa 22.08.2017 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 19.09.2017, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP. 18. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolaním žalovaného zo dňa 17. septembra 2015 (č.l. 207 - 211), krajský súd v odvolacom konaní bol povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 19. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného sa poukazuje na ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 20. Podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 21. Za viazanosti vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 17. septembra 2015 (č.l. 207 - 211 spisu), za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom v zmysle ust. § 383 CSP tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, keďže podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 29.5.2015, konkrétne na č.l. 291 rub spisu vyplývalo vykonanie procesnej poučovacej povinnosti súdom prvej inštancie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. v znení platnom a účinnom k momentu jej vykonania. 22. Krajský súd primárne uvádza, že predmetom žaloby žalobcu zo dňa 01.03.2013 (č.l. 1 - 3 spisu) bol nárok na zaplatenie sumy 15.409,48 Eur s príslušenstvom, ktorý nárok mal základ v uzavretej Zmluve o nájme nebytových priestorov, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 30.03.2012, v spojení so splátkovým kalendárom a pozostával z neuhradenej splátky nájomného, splatnej dňa 15.08.2012 v sume 12.960 Eur s DPH, neuhradenej faktúry č. 120572, vystavenej dňa 10.04.2012 podľa čl. III ods. 3. zmluvy za odber elektrickej energie a zemného plynu za prvý štvrťrok roku 2012 v celkovej výške 2.279,68 Eur a faktúry č. 122469, vystavenej dňa 31.12.2012 podľa čl. III ods. 3. zmluvy, v celkovej sume 169,80 Eur titulom vývozu smetných nádob za december 2012. 23. Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p v znení platnom a účinnom do 30.06.2016., ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. 24. Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom od 1.7.2016 súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. 25. Podľa ust. § 186 ods. 2 CSP v znení účinnom od 01.07.2016 súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. 26. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, ako aj výsledkami vykonaného dokazovania pred okresným súdom bolo zrejmé, že nespornou medzi stranami sporu bola skutočnosť uzavretia Zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 30.03.2012 medzi žalobcom v postavení prenajímateľa a žalovaným v postavení odberateľa. Nesporným medzi stranami zostalo, že žalovaný neuhradil tretiu splátku splatnú dňa 15.08.2012 vo výške 12.960 Eur, ako aj faktúru č. 120572 za odber elektrickej energie a zemného plynu a faktúru č. 122469 za vývoz smetných nádob a zneškodnenie odpadu, ktorý nárok žalobcu žalovaný nerozporoval. Okresný súd správne postupoval, ak si osvojil tieto skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení žalobcu a žalovaného, a na ich základe nárok žalobcu uplatnený podanou žalobou považoval za preukázaný a dôvodný. 27. Voči uplatnenému nároku žalobcu však žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku, a to do výšky žalovanej sumy, keď v odpore voči vydanému platobnému rozkazu zo dňa 5. júna 2013 tvrdil, že všetky pohľadávky žalobcu zanikli započítaním a následne na pojednávaní konanom dňa 14.10.2013 (č.l. 42 rub spisu) uplatnil kompenzačnú námietku spočívajúcu v tom, že zhodnotil budovu, v ktorej sú prenajaté priestory vo výške 94.826,50 Eur, keď uviedol ...„uplatnenú kompenzačnú námietku vo výške 94.826,50 Eur si uplatňujeme len do výšky 12.960 Eur, teda do výšky, v akej bol uplatnený nájom“. Podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa 18.11.2013, konkrétne na č.l. 58 spisu, žalovaný prostredníctvom zástupcu rozšíril kompenzačnú námietku na celú žalovanú sumu, teda sumu 15.409,48 Eur. V súvislosti s uplatnenou kompenzačnou námietkou žalovaný poukazoval na Zmluvu o nájme nebytových priestorov, uzavretú dňa 31.12.2007 a predložil Rozpis technického zhodnotenia budovy na U. E.. XXXX v N. (č.l. 47 spisu), ktorými predmetnými rekonštrukčnými prácami malo dôjsť k zhodnoteniu budovy žalobcu. 28. Žalobca vo vzťahu k nájomnej zmluve zo dňa 31.12.2007 tvrdil, že žalovaný nebol nájomcom predmetnej nehnuteľnosti, ďalej že nedošlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti, ako aj, že pokiaľ súčasťou rozpisu sú hnuteľné veci, tak v tejto časti nemohlo dôjsť k zhodnoteniu nehnuteľnosti. Zároveň vzniesol námietku premlčania. 29. V súvislosti s odvolacím dôvodom žalovaného, a to nesprávneho právneho posúdenia Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.12.2007 zo strany okresného súdu ako úkonu absolútne neplatného cez úpravu v ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, krajský súd uvádza, že tento bol zhodnotený ako nedôvodný. K svojmu záveru krajský súd poukazuje na nižšie právnu úpravu, ktorú považoval za potrebné zacitovať. 30. Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len ,,zákon č. 116/1990 Zb.“) zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. 31. Podľa ust. § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb., ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná. 32. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 33. Podľa ust. § 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. 34. Odvolací súd uvádza, že z ustanovenia § 3 zákona č. 116/1990 Zb. nepochybne vyplýva, že zmluva o nájme nebytových priestorov musí mať písomnú formu, a pokiaľ neobsahuje náležitosti vymedzené v odseku 3 tohto zákona, je neplatná. Podľa ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný vtedy, ak je podpísaný konajúcou osobou v prípade, ak táto náležitosť absentuje, potom v zmysle ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka takýto právny úkon je neplatný. Pokiaľ v danom prípade vykonaným dokazovaním, a to výpoveďou žalobcu, bývalého konateľa žalovaného L. L., predloženou zmluvou nebolo jednoznačne dokázané, ktorý subjekt uzatváral Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.12.2007, teda či to bol žalovaný, ktorý bol označený v zmluve ako nájomca alebo spoločnosť M Pharm Real, s.r.o., ktorej pečiatka a k nej viažuci sa podpis sa nachádzal na záverečnej strane predmetnej listiny a ktorý podpis a pečiatka označil toho, kto uskutočnil prejav vôle, potom na základe týchto rozdielností, správne uzavrel okresný súd, že ide o úkon absolútne neplatný podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka krajský súd zvýrazňuje, že sú v ňom obsiahnuté náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť prejavu vôle, smerujúceho k vzniku znenia alebo zániku práv a povinností, ktoré predpisy s takýmto prejavom spájajú. Platný právny úkon podľa tohto ustanovenia predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s možným predmetom plnenia. Inak je právny úkon absolútne neplatný. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku - nastáva priamo zo zákona, aj keď sa jej môže dovolávať každý, kto má na tom právny záujem, nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím orgánu právnej ochrany. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo) a nemožno ju žiadnym spôsobom napraviť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (zmluvy) zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka). Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo prípadný rozpor možno odstrániť výkladom, výklad však nemôže dopĺňať právny úkon alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle (NS SR sp. zn. 2Cdo 208/2007). Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukazoval nato, že rozpor medzi označením nájomcu a prejavenou vôľou iného subjektu je len chybou v uvedení pečiatky, čo možno odstrániť výkladom, tak predsa nedostatok prejavenej vôle oprávneného subjektu nie je možné odstraňovať výkladom. V danom prípade nešlo o neurčitosť tohto prejavu vôle, resp. o možnosť rozdielneho výkladu určitého ustanovenia, ale o zmenu osoby, ktorá prejav vôle uskutočnila, teda išlo by o doplnenie právneho úkonu, čo nie je prípustné. Pokiaľ predložená Zmluva o nájme nebytového priestoru zo dňa 31.12.2007 nebola jednou zo strán tohto právneho úkonu podpísaná, a v konaní nebolo predložené žiadne iné vyhotovenie zmluvy, ktoré by spĺňalo všetky náležitosti pre jej platnosť, potom námietka nesprávneho právneho posúdenia neplatnosti predmetnej zmluvy nebola dôvodná. 35. V priebehu konania vo vzťahu k vznesenej obrane, a to kompenzačnej námietke žalovaný uviedol, že svoj nárok uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia. K takto uplatnenej obrane bol žalovaný nositeľom dôkazného bremena, teda bol nositeľom povinnosti preukázať vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na závery vyslovené v uznesení NS SR sp. zn. 7Cdo 117/2001, v zmysle ktorých podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Pre záver o dôvodnosti kompenzačnej námietky, t.j. tvrdenia existencie vzájomnej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia, bolo potrebné, aby žalovaný preukázal jej existenciu, teda, že žalobca bezdôvodné obohatenie získal a že žalovanému vznikla majetková ujma, ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. 36. Krajský súd zvýrazňuje, že dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesno-právnym následkom neunesenia dôkazného bremena strany sporu je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí strana sporu preukázať, zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo 78/2010 zo dňa 23. mája 2012). V súvislosti s vyššie uvedeným záverom zo strany krajského súdu je potrebné konštatovať, že žalovaný nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení. Tento záver krajského súdu vychádza z toho, že žalovaný na preukázanie dôvodnosti kompenzačnej námietky, teda svojej obrany spočívajúcej v tvrdení zhodnotenia nehnuteľnosti žalobcu predložil súpis na č.l. 47 spisu, týkajúci sa technického zhodnotenia budovy U. XXXX, XXX XX N.. Podľa pokynu okresného súdu, podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.1.2014, konkrétne na č.l. 76 rub spisu, bolo žalovanému uložené, aby predložil vzhľadom na vznesenú kompenzačnú námietku presnú špecifikáciu, akým spôsobom došlo k zhodnoteniu predmetu nájmu za celú dobu trvania nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, jednotlivé položky zhodnotenia predmetu nájmu, v akej výške a kedy boli tieto úkony rekonštrukcie vykonané, zároveň, aby predložil dôkazy, resp. návrhy na vykonanie dokazovania na preukázanie týchto skutočností. Na to žalovaný doložil zoznam faktúr na č.l. 93 až 123 spisu, ďalej k vyjadreniu zo dňa 27.02.2014 navrhol znalecké dokazovanie a doložil ďalšie listiny a v podaní zo dňa 16.04.2014 doložil projektovú dokumentáciu „výstavba ambulancií na U. E.. XXXX“, ktorú sa mu podarilo zaobstarať. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že vynaložil hodnotu na cudziu nehnuteľnosť, v ktorom prípade ide o bezdôvodné obohatenie, tak krajský súd zvýrazňuje, že bezdôvodné obohatenie získané investíciou do cudzej nehnuteľnosti, v žiadnom prípade nezodpovedá finančnému vyčísleniu formou predloženia faktúr, ktoré žalovaný vynaložil v súvislosti s úpravou, resp. rekonštrukciou tejto nehnuteľnosti a ani tak, ako navrhoval žalobca vypracovaním znaleckého posudku, ktorý mal byť zameraný na určenie hodnoty vykonaných rekonštrukčných prác, uvedených v zozname nachádzajúcom sa na č.l. 47 spisu v súlade s projektovou dokumentáciou „výstavba ambulancií na U. E.. XXXX“. Predsa, hodnota vynaložených prostriedkov v súvislosti s úpravou cudzej nehnuteľnosti nemôže byť bezdôvodným obohatením, keďže len rozdiel medzi stanovením hodnoty pred jej rekonštrukciou a po nej, by mohol vyjadrovať skutočne bezdôvodne nadobudnutý majetkový prospech. Teda, bezdôvodné obohatenie nemôžu predstavovať žalovaným predložené faktúry a ním vypracovaný rozpis technického zhodnotenia budovy. Krajský súd v tejto súvislosti zvýrazňuje, že žalovaný nepreukázal existenciu pohľadávky z bezdôvodného obohatenia (NS SR sp. zn. 2Cdo 21/2007). Zvýrazňuje krajský súd, že zhodnotenie nehnuteľnosti nemožno stotožňovať s finančným vyčíslením technických nákladov vynaložených na jej úpravu. Krajský súd preto súhlasí so záverom okresného súdu, ktorý kompenzačnú námietku žalovaného, uplatnenú titulom bezdôvodného obohatenia vyhodnotil ako nedôvodnú. 37. Odvolací súd v ďalšom uvádza, že sa nevyjadruje k vyhodnoteniu námietky premlčania okresným súdom, a to primárne z toho dôvodu, že tento záver nebol napadnutý, a tým netvoril relevantný odvolací dôvod, keďže k tomuto neodzneli žiadne konkrétne stanoviská a závery zo strany žalovaného. Zvýrazňuje však krajský súd, že na to, aby mohlo byť zhodnocované a posudzované, či je nárok premlčaný, tak tento musí byť najskôr relevantne preukázaný. Pokiaľ žalovaným vznesená kompenzačná námietka z titulu vydania bezdôvodného obohatenia nebola dokázaná, tak potom ani nebolo možné zhodnocovať premlčanie tohto nároku. 38. Krajský súd konštatuje, že ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného nebol relevantný k tomu, aby došlo k zmene napadnutého rozsudku okresného súdu a k zamietnutiu žaloby v zmysle návrh žalovaného, preto Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie v spojení aj so závislým výrokom o trovách súdneho konania. 39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bola priznaná, preto krajský súd rozhodol tak, že žalobca má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.