Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/59/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115221999 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:5115221999.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Dariny Kriváňovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: X. R., narodený dňa XX.XX.XXXX, zastúpený procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova ul. č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: B. R., narodenej dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom B..U.. Š. XXX/XX, V., toho času bytom A. N. XX, S., zastúpená SHM PARTNERS, s.r.o., so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava a D. A., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, S., prechodne bytom A.Y. N. XX, S., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 08. marca 2016, č.k. 49P 260/2015-100, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu II. zo dňa 08. marca 2016, č.k. 49P 260/2015-100, v časti, v ktorej súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého X., narodeného dňa XX.XX.XXXX sumou 300,- € mesačne, ktorú je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom XX.XX.XXXX, a v časti, v ktorej súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť uhradiť zročné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do 29.02.2016 vo výške 3.394,60 € do 60 dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 08.03.2016, č.k. 49P 260/2015-100, rozhodol tak, že zveril maloletého X. A. (teraz R.), nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého X. výživným vo výške 300,- € mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom XX.XX.XXXX. Zročné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do 29.02.2016 vo výške 3.394,60 € uložil otcovi povinnosť uhradiť do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 21.07.2015, postúpeným Okresnému súdu Bratislava II. dňa 04.11.2015, doplneným na pojednávaní dňa 08.03.2016, matka žiadala o zverenie maloletého X. do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného na dieťa vo výške 600,- € mesačne od narodenia dieťaťa. Návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o dieťa zabezpečuje výlučne matka, otec na výživu dieťaťa neprispieva. Otec súhlasil so zverením dieťaťa do starostlivosti matky, s určením výživného na dieťa od jeho narodenia. S navrhovanou výškou výživného nesúhlasil. Procesný opatrovník navrhol dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a výživné určiť otcovi vo výške 300,- € mesačne od narodenia dieťaťa. Rodičia maloletého dieťaťa nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Starostlivosť o maloletého X. zabezpečuje matka. 3. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že maloletý X. navštevuje od 09.11.2015 detské jasle. Poplatok za jasle predstavuje sumu vo výške 269,- € mesačne vrátane stravy. Na úhradu tohto poplatku poberá matka príspevok vo výške 268,- € mesačne. Dieťa sa zdržiava v jasličkách poldenne. V prípade celodenného pobytu poplatok predstavuje sumu vo výške 380,- € mesačne. Matka kupuje maloletému plienky, v hodnote 70,- € mesačne, za mlieko Nutrilon uhrádza 40,- € až 50,- € mesačne. Výdavky na dieťa má na stravu, ošatenie a lekársku starostlivosť. Maloletý má problémy s pokožkou, na odporúčanie lekárky mu matka kupuje kozmetiku zn. S.. Iné zdravotné problémy nemá. Otec na výživu dieťaťa neprispieva od jeho narodenia. V lete prispel sumou 80,- € a 75,- €. Matka je slobodná, bez ďalších vyživovacích povinností. V roku 2013 matka dosahovala príjem vo výške 881,85 € mesačne netto. V roku 2014 jej príjem predstavoval sumu vo výške 938,- € mesačne netto. Od februára 2015 do novembra 2015 poberala materský príspevok vo výške 880,- € mesačne. Od novembra 2015 je zamestnaná, jej priemerný mesačný príjem predstavuje sumu vo výške 930,- € mesačne netto. Býva sama so synom v 2-izbovom byte. Za bývanie uhrádza mesačne poplatok za energiu, vodu, plyn a bývanie vo výške 102,- €. Matka spláca hypotekárny úver čerpaný na kúpu bytu mesačnou splátkou po 100,- €. Iné pôžičky nespláca. Je vlastníčkou bytu, iný majetok nevlastní. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že otca žiadala o príspevky na dieťa od narodenia maloletého. Otec prezentoval ochotu podieľať sa na zabezpečení potrieb dieťaťa. Nevedeli sa dohodnúť na výške výživného. So zabezpečením oblečenia pre dieťa jej pomáhajú priatelia. Dieťaťu musela zabezpečiť kúpu kočíka, koberca, autosedačky, stoličky na kŕmenie. Matka uviedla, že pracuje na plný úväzok, zamestnávateľ jej vychádza v ústrety. Právna zástupkyňa matky poukázala na ustanovenia Zákona o rodine, na možnosti a schopnosti otca, ktorý má možnosť zamestnať sa a dosahovať príjem. Uviedla, že výživné má prednosť pred inými exekúciami. Žiadala zohľadniť funkcie otca dieťaťa v dvoch obchodných spoločnostiach, jeho dosahovaný príjem u predchádzajúceho zamestnávateľa s tým, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal zárobku. Súčasne poukázala na životnú úroveň otca, ktorý vyčíslil svoje výdavky na sumu vo výške 1.300,- € mesačne a na skutočnosť, že otec sa žiadnym spôsobom nepodieľa príspevkom na dieťa, ani na sviatky. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, pričom životná úroveň detí je rozdielna. Otec je slobodný, má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej K. A., narodenej dňa XX.XX.XXXX. S dieťaťom a partnerkou O. M. žije v spoločnej domácnosti, v 2-izbovom byte, ich výdavky na bývanie predstavujú sumu 115,- € mesačne. V roku 2013 pracoval otec ako manažér spoločnosti. V období od decembra 2013 do apríla 2015 predstavoval jeho príjem v priemere 1.466,- € mesačne netto, následne jeho príjem činil 1.500,- € mesačne netto, k tomu poberal bonusy. Od roku 2014 je spoločníkom a konateľom spoločnosti I. X. Q. s.r.o Od júna 2015 do septembra 2015 bol otec nezamestnaný, bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie. Nepoberal podporu, z evidencie úradu bol vyradený. Od januára 2016 je spoločníkom a konateľom spoločnosti M. s.r.o. / vklad vložil do spoločnosti vo výške 2.500,- €/. Partnerka otca O. M. poberá rodičovský príspevok a prídavky na dieťa vo výške 226,72 € mesačne. Otec spláca hypotekárny úver čerpaný na kúpu bytu mesačnou splátkou vo výške 350,- €. Iné pôžičky nespláca. Zdravotné problémy nemá. Okrem bytu vlastní osobné motorové vozidlo zn. U. J., rok výroby XXXX. Otec v rámci svojej výpovede poukázal na to, že zo spoločnosti I. X. Q., s.r.o. nemá vyplácanú odmenu konateľa, ani podiely ako spoločník obchodnej spoločnosti. Uviedol, že v rámci predchádzajúceho podnikania mu vznikli dlhy a exekúcie. Spoločnosť I. X. Q. s.r.o. nedosahuje žiaden zisk. So zamestnávateľom Q.. B. ukončil pracovný pomer dohodou v júni 2015, pričom mu bolo vyplatené odstupné vo výške 3.500,- €. Podľa vyjadrenia otca na jeseň 2015 krátku dobu pracoval v spoločnosti U., bez uzatvorenia pracovnej zmluvy, za čo mal vyplatenú odmenu vo výške 400,- €. Otec poukázal na výšku svojich výdavkov, ktoré predstavujú sumu vo výške 1.353,- € mesačne, ako náklady na bývanie, telefón, nákup potravín, benzínu, úhradu poplatku za jasle pre K. a platbu poplatku za P.. Uviedol, že výdavky mu pomáha platiť jeho matka, ktorá vykonáva dve práce. Otec poukázal na to, že nemá záujem pracovať brigádnicky, toto už zažil, mzda mu nebola vyplatená, chce pokračovať v práci, ktorú robil v odvetví lekárnictva - farmakológie. Uviedol, že výšku jeho vkladu do spoločnosti M. s.r.o. zaplatil spoločník B. N.. Otec namietal, že nie je možné poukazovať na životnú úroveň jeho detí, keďže matka druhého dieťaťa s ním komunikuje. Z oznámenia Daňového úradu Košice zo dňa 22.02.2016 súd prvej inštancie zistil, že spoločnosť M. s.r.o. nepodávala daňové priznanie. Z daňového priznania spoločnosti I. X. Q. s.r.o. za rok 2014 súd prvej inštancie zistil, že spoločnosť nevykazovala príjem. 4. V rámci odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že pri určení výživného na maloletého X. prihliadol na vek a potreby maloletého dieťaťa, na schopnosti, možnosti a príjmy oboch rodičov a ich majetkové pomery. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že maloletý X. navštevuje detské jasle. Matka aktuálne poberá príspevok na jasle. Ostatné výdavky na dieťa sú primerané veku dieťaťa a spočívajú v nákladoch na zabezpečenie stravy, ošatenia, hygienických potrieb a výdavky na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti dieťaťa. Pokiaľ ide o pomery na strane rodičov, súd prvej inštancie mal preukázané, že matka dosahuje príjem vo výške cca 900,- € mesačne, má náklady súvisiace so zabezpečením bývania a splátkou hypotekárneho úveru. Je nesporné, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, ktorá je toho času na materskej dovolenke. Otec je podnikateľ, spoločník a konateľ dvoch obchodných spoločností. Súd neprihliadal na argumenty otca vo vzťahu ku skutočnosti, že momentálne nemá príjem, keďže je nezamestnaný, nakoľko zo spoločnosti I. X. Q., s.r.o. nemá vyplácanú odmenu, ani podiel konateľa spoločnosti. Je nesporné, že otec je zdravý muž v produktívnom veku, jeho povinnosťou je zabezpečiť si príjem, z ktorého bude schopný zabezpečovať potreby svojich maloletých detí. Súd prvej inštancie zhodnotil konanie otca, ako dobrovoľné sa vzdanie príjmu z predchádzajúceho zamestnaneckého pomeru, uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru, ktorú skutočnosť otec sám uviedol. Taktiež nebolo možné prihliadať na výdavky vyčíslené otcom vo výške mesačných nákladov cca 1.300,- € s tým, že otec hradí aktuálne náklady svojej novej rodiny a finančne mu pomáha jeho matka, ktorá vykonáva dve práce. Takéto konanie otca súd prvej inštancie považoval za nezodpovedné. Je povinnosťou otca ako rodiča prispievať na výživu maloletých detí, ktoré nie sú schopné samé sa živiť a zabezpečiť svojim deťom primeranú životnú úroveň. Pokiaľ sa otec odvoláva na dlhy a exekučné konania, ktoré nepreukázal, a splátku úveru, je potrebné dať mu do pozornosti, že výživné je prvoradou a prednostnou pohľadávkou pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie tieto argumenty otca nevzal do úvahy pri rozhodovaní o určení výšky výživného. Taktiež nebolo možné akceptovať vyjadrenie otca, že jeho záujmom je zamestnať sa v oblasti lekárnictva, v ktorej už pracoval, pričom nemá záujem riešiť obdobie bez práce brigádami. Otec je povinný zabezpečiť si príjem, aj brigádnickou činnosťou za účelom poskytovania príspevkov na svoje maloleté deti. Je nepochybné, že otec má možnosti a schopnosti dosahovať príjem vo výške minimálne 1.000,- € mesačne tak, ako tomu bolo v jeho predchádzajúcim zamestnaní, pričom ukončením pracovného pomeru mu bolo vyplatené mimoriadne odstupné, nie v nepatrnej výške. Súd prvej inštancie pri určení výšky vyživovacej povinnosti taktiež zohľadnil vklad otca do spoločnosti M. s.r.o. v roku 2016 napriek tomu, že otec argumentoval, že tento vklad zrealizoval druhý spoločník. Uvedenú skutočnosť žiadnym spôsobom v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal. Súčasne bolo potrebné konštatovať, že obaja rodičia sú vlastníkmi nehnuteľností, ktoré obývajú. 5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že výživné na maloletého X. vo výške 300,- € mesačne je primerané veku, potrebám dieťaťa a príjmu a schopnostiam a možnostiam otca. Súd prvej inštancie určil výživné od XX.XX.XXXX, t.j. od narodenia dieťaťa v zmysle návrhu matky, prihliadajúc na záujem dieťaťa a skutočnosť, že otec určenie výživného a doplatenie výživného za obdobie od narodenia dieťaťa akceptoval. Obaja rodičia potvrdili, že otec mal záujem sa podieľať na nákladoch na dieťa, pričom ich komunikácia ohľadne výšky príspevku bola sporná. Za daných okolností súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že matka preukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne. Dieťa sa narodilo v marci 2015, pričom návrh podala v júli 2015. Určením výživného od tohto dátumu vzniklo otcovi zročné výživné, teda povinnosť doplatiť nedoplatok na výživnom, za obdobie od 05.03.2015 do 29.02.2016 vo výške 3.394,60 €, t.j. alikvotná časť výživného za mesiac marec 2015 vo výške 249,60 € /9,60 € na deň x 26 dní/ a 11 mesiacov x 300,- €, t.j. spolu 3.549,60 €, pričom z uvedenej sumy súd prvej inštancie odpočítal zrealizované plnenia v celkovej výške 155,- €. Súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť uhradiť zročné výživné do 60 dní od právoplatnosti rozsudku prihliadajúc na jeho možnosti, schopnosti a povinnosť zamestnať sa a zabezpečiť si príjem. 6. Súd prvej inštancie vo zvyšku návrh matky zamietol, považujúc navrhovanú výšku výživného 600,- € mesačne za neprimeranú veku a potrebám dieťaťa s prihliadnutím do vyššie uvedené dôvody. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 146 ods. l písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. 7. Proti tomuto rozsudku podal do výšky výživného v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Otec svoje odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) a tiež, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. í) O.s.p. (platného a účinného v čase podania odvolania). Otec má za to, že v rozsudku absentuje úprava práva styku otca s maloletým X.. Vzhľadom na to, že s matkou nie je možné sa dohodnúť na styku otca s maloletým X. otec má za to, že je nutné upraviť kalendár styku v rozsudku súdu prvej inštancie. Otec poukázal na to, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodovaní vôbec nezaoberal otázkou úpravy styku otca s maloletým a s touto otázkou sa vôbec nevysporiadal ani v odôvodnení rozsudku napriek tomu, že otec deklaroval svoj záujem na maloletého X. nielen finančne prispievať, ale aj mať možnosť sa s maloletým stretávať. Súčasne otec odôvodňuje svoju žiadosť o zníženie výživného určeného Okresným súdom Bratislava II. tým, že matka v konaní nepreukázala zvýšené náklady na maloletého X., ktoré by odôvodňovali určenie výživného vo výške 300,- €. Maloletý X. má X rok a náklady na dieťa v jeho veku zďaleka nedosahujú takú výšku aj s ohľadom na fakt, že matka poberá príspevok od mestskej časti na úhradu nákladov spojených s jaslami pre maloletého. Otec považuje výživné vo výške 120,- € za dostačujúce na pokrytie základných oprávnených potrieb a nákladov pre maloletého X. s ohľadom na jeho vek. Taktiež matke mnohokrát ponúkal kočíky a oblečenie po jeho maloletej dcére, ktoré však matka odmietala z osobných dôvodov. Otec v rámci podaného odvolania namietal, že by sa účelovo a bezdôvodne vzdal zárobku a zamestnania tým, že podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru. Situácia u jeho pôvodného zamestnávateľa sa stala ľudsky neúnosnou po výmene jeho priamych nadriadených. Zamestnávateľ dal otcovi na výber, buď podpíše dohodu o skončení pracovného pomeru, alebo mu zmení jeho miesto výkonu práce do Košíc. Vzhľadom na túto komplikovanú situáciu otec nemal inú možnosť, ako podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru. Nepriamo bol k tomu pôvodným zamestnávateľom donútený. Otec uviedol, že z jeho strany v žiadnom prípade nešlo o vzdanie sa zárobku z pohľadu, akým súd prvej inštancie zhodnotil konanie otca vo svojom odôvodnení. Otec je zodpovedný a uvedomuje si, že je jeho povinnosťou prispievať na výživné pre obe svoje maloleté deti, avšak v súčasnosti je v zlej ekonomickej situácii, do ktorej sa nedostal svojím vedomým konaním zámerne. V snahe riešiť svoju nepriaznivú finančnú situáciu si jednak hľadá zamestnanie, ktoré by mu umožnilo živiť svoju rodinu a prispievať na výživné aj maloletého X. a toto obdobie mu pomáha prekonať rodina, najmä otcova mama, ktorá mu finančne vypomáha so základnými mesačnými platbami. Toto všetko otec aj prezentoval v rámci konania pred súdom prvej inštancie. Taktiež otec v rámci prvoinštančného konania uviedol, že do nepriaznivej finančnej situácie sa dostal vďaka tomu, že sa stal obeťou podvodu jeho bývalého spoločníka, na ktorého musel platiť v rámci exekúcie splátky dlhov, ktoré sám vedome nespôsobil. Pri finančných ťažkostiach sa dostal až do platovej neschopnosti a uvažoval o osobnom bankrote. Dôkazy o exekúcii otec predložil súdu prvej inštancie, tento túto zložitú situáciu vôbec nebral do úvahy. Otec taktiež na súde prvej inštancie uviedol, že na založenie spoločnosti s ručením obmedzeným mu poskytol finančnú pôžičku jeho spoločník B. N. v spoločnosti M. O..U..L.. Nešlo o finančné prostriedky otca. Vzhľadom na vyššie uvedené otec považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti určeného mesačného výživného vo výške 300,- € ako aj v časti zročného výživného vo výške 3.394,60 € so splatnosťou 60 dní od právoplatnosti rozsudku za v rozpore s dobrými mravmi a pre jeho osobu, ako aj vyživované osoby s ním žijúce v spoločnej domácnosti za likvidačné. Otec nedisponuje takou finančnou hotovosťou, aby mohol zročné výživné uhradiť jednorazovo, čo aj v priebehu prvoinštančného konania preukázal. Súd prvej inštancie napriek tomu určil, že zročné výživné vo výške 3.394,60 € má byť uhradené jednorázovo do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Otec v rámci odvolania poukázal na to, že matka maloletého X. sa viackrát vyjadrila tak, že využije všetky právne možnosti vrátane trestných oznámení, ako aj exekúcie v prípade neplatenia čo i len čiastočného výživného. Otec nie je tak vysoké výživné schopný vzhľadom na svoje možnosti schopnosti, ako aj majetkové pomery platiť a tiež takto určené výživné ani nezodpovedá životnej úrovni otca. Otec na maloletého X. prispievať a platiť výživné chce, avšak určená výška je vzhľadom na všetky okolnosti, ako aj vzhľadom na vek dieťaťa, neprimeraná a vôbec nezodpovedá nákladom na tak malé dieťa. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie aj tým, že otec vlastní byt a osobné motorové vozidlo. Otec uvádza, že byt je zaťažený záložným právom v prospech financujúcej banky na zabezpečenie hypotekárneho úveru tzn., že ani jeho predajom by nezískal dostatočné finančné prostriedky. Otec tiež uvádza, že uvedené osobné motorové vozidlo je rok výroby XXXX a jeho zostatková hodnota je vo výške 500,- €. Otec v žiadnom prípade nevlastní majetok, ktorý by odôvodňoval určenie tak vysokého výživného pre maloletého X.. Otec dieťaťa nežije nákladným životom a nechodí na dovolenky. Na základe uvedeného otec žiada, aby Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 08.03.2016, sp.zn. 49P/260/2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II. sp.zn. 49P/260/2015 zmenil tak, že zníži výživné na sumu 150,- € na maloleté dieťa X., nar. XX.XX.XXXX a zároveň, aby z dôvodu zníženia súdom prvej inštancie určeného výživného bolo zročné výživné prepočítané s ohľadom na zníženú výšku výživného tak, že zročné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do 29.02.2016 je vo výške 1.697,30 € a otec je povinný uhradiť ho v splátkach po 100,- € mesačne popri bežnom výživnom. Otec žiada upraviť styk s maloletým v nasledovnom rozsahu : Každý párny týždeň v nedeľu od 16.00 hod. do 19.00 hod. Každý nepárny týždeň v piatok od 16.00 hod. do 19.00 hod. Otec dieťa prevezme v mieste bydliska matky a aj dieťa odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. 8. K odvolaniu otca podala vyjadrenie matka, ktorá v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v predmetnej veci v plnom rozsahu, a pridržiava sa všetkých svojich doterajších ústnych a písomných vyjadrení v predmetnej veci a trvá na podanom návrhu. Poukázala na to, že v konaní pred súdom prvej inštancie otec neuviedol, že by sa mu bývalý zamestnávateľ vyhrážal zmenou miesta výkonu práce, alebo ho nútil podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru alebo, že by situácia na pracovisku bola pre neho ľudsky neúnosnou. Uvedené tvrdenia otca v odvolaní sú účelové. V zmysle pracovnoprávnych prepisov Slovenskej republiky zamestnávateľ nemôže jednostranne zmeniť miesto výkonu práce zamestnanca a zamestnanec nie je povinný so zmenou miesta výkonu práce súhlasiť. Otcovým tvrdeniam o nezhodách s pôvodným zamestnávateľom odporuje aj výška vyplateného odstupného cca 3.500,- €. Bez ohľadu na skutočnosť, že v odvolaní uvedené tvrdenia otec v konaní pred súdom prvej inštancie nepredniesol, je matka toho názoru, že otcom tvrdená „. C. O. nie je dôležitým dôvodom na vzdanie sa zamestnania a zárobku v zmysle § 75 Zákona o rodine. Otec tiež namieta správnosť určenia výšky výživného na maloleté dieťa, a argumentuje nepreukázaním nákladov na oprávnené potreby maloletého dieťaťa a na nepomer výšky súdom určeného výživného a svojej životnej úrovne. Súd prvej inštancie pri odôvodnení rozsudku uviedol, že výšku výživného odvodil z predložených dôkazov, okrem iného z dokladov o výdavkoch na maloleté dieťa, z dokladov o nákladoch na bývanie otca i matky, z potvrdenia o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, prihliadol na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a zohľadnil mienku procesného (kolízneho) opatrovníka. Matka predložila súdu doklady na preukázanie nákladov oprávnených nárokov maloletého dieťaťa, pričom je potrebné zdôrazniť, že okrem priamych pravidelných oprávnených nákladov na maloleté dieťa (plienky, strava, hygienické potreby a drogéria,...), hradí matka priame nepravidelné oprávnené náklady na maloleté dieťa (kočík, autosedačka, detská postieľka, lieky v prípade choroby,...) a tiež zabezpečuje bývanie pre maloleté dieťa a dopravu maloletého dieťaťa do detských jaslí, čím vznikajú matke ďalšie nepriame náklady so starostlivosťou o maloleté dieťa (splátky hypotekárneho úveru, úhrady spojené s užívaním bytu, náklady na benzín,...). Matka v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že trvá na výživnom pre maloleté dieťa vo výške 300,- € mesačne aj z nasledovných dôvodov: Matka od 01.04.2016 musí byť na pracovisku od 7:00 do 15:00. Maloleté dieťa je v celodennej starostlivosti v detských jasliach a mesačný poplatok predstavuje sumu vo výške 405,- €. Príspevok na starostlivosť o dieťa vyplácaný z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je momentálne vo výške 268,- € a môže byť zvýšený maximálne na sumu vo výške 280,- €. Náklady na bývanie matky sa taktiež zvýšili, mesačná splátka hypotéky predstavuje sumu vo výške 272,67 €, úhrady spojené s vlastníctvom a užívaním bytu sú vo výške 90,- €. V tejto súvislosti matka predkladá súdu potvrdenia, že náklady na starostlivosť o maloleté dieťa sa od posledného pojednávania vo veci zvýšili pri nezmenenom príjme matky. Matka má za to, že snaha otca o zníženie výživného na maloleté dieťa je len obštrukciou a snahou vyhnúť sa alebo minimálne oddialiť povinnosť otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa. Vyjadrenia otca, že chce prispievať na výživu maloletého dieťaťa odporujú konaniu otca. Od narodenia maloletého dieťaťa dodnes prispel otec na výživu dieťaťa, napriek opakovaným prísľubom, len sumou 155,- €. Ani v čase, keď mal otec zamestnanie a dostatočný príjem a ani z odstupného vo výške cca 3.500,- € v máji 2015 neprispel na výživu maloletého dieťaťa. Taktiež tvrdenia otca o nepomere výšky výživného a životnej úrovne otca nezodpovedajú preukázaným skutočnostiam. Z vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že tak otec, ako aj jeho družka nepracujú. Napriek tomu je ich spoločné maloleté dieťa K. A. umiestnená v detských jasliach, čím vznikajú otcovi nie nevyhnutné náklady. Otec tiež v januári 2015 navštevoval s maloletou K. A. 3x do týždňa plavecký kurz v hodnote cca 500,- €, ale na kúpu detského kočíka pre maloleté dieťa neprispel. Ako otec sám viackrát uviedol, jeho matka (v odvolaní otec uvádza „otcova mama") mu prispieva na mesačné výdavky sumou 1.300,- €. Keby k tejto sume pridal príjem z akejkoľvek činnosti (aj brigádnickej), bol by schopný splácať tak exekúcie, ako aj určené výživné. Matka v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že tak, ako súd prvej inštancie uviedol, výživné má prednosť pred ostatnými pohľadávkami a existencia exekúcii otca nezbavuje povinnosti vyživovať svoje maloleté dieťa. Napriek opačným tvrdeniam otca v odvolaní prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že dlhy a exekučné konania, ako ani úhradu vkladu do spoločnosti M., s.r.o. druhým spoločníkom otec nepreukázal. Na pojednávaní konanom dňa 08.03.2016 otec uviedol, že „. M. na P. B. H. na A. P. Č., I. M. H. H. C., L. D. Y. na M. I. H.A.. Napriek týmto tvrdeniam do dnešného dňa neprispel na výživu maloletého dieťaťa. Matka v rámci svojho vyjadrenia poukázala na to, že počas konania pred súdom prvej inštancie otec nikdy sám nenavrhol výšku výživného, ktoré by bol ochotný platiť. Vyjadril sa len, že „. X. D. J., C. súd P. X. W. D. H.. Rovnako ani vo veci úhrady nedoplatku na výživnom otec nepožiadal ani súd, ani matku o možnosť úhrady v splátkach. Vo veci pomoci ponuky materiálnej pomoci vo forme kočíkov a vecí na oblečenie zo strany otca, matka uvádza, že otec jej síce takúto pomoc ponúkol, ale ani kočík ani veci nikdy nepriniesol. Rovnako ako nikdy nesplnil svoje sľuby o spoločnom živote s matkou a ich spoločným dieťaťom. Matka má za to, že súd prvej inštancie dospel pri určení výživného na základe predložených a vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, ohľadom schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného ako aj odôvodnených potrieb oprávneného, a teda nie je daný dôvod dovolania v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku. Nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Otec v odvolaní nekonkretizoval, ktorá súdom prvej inštancie aplikovaná právna norma mala byť nesprávne použitá na zistený skutkový stav resp. nesprávne vyložená. Vzhľadom na vyššie uvedené je matka toho názoru, že na správne zistený skutkový stav, súd prvej inštancie aplikoval správne právne normy a tieto tiež v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky správne vyložil, a teda v predmetnom konaní nie je daný dôvod odvolania v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. Otec tiež v odvolaní namieta absenciu úpravy styku s maloletým dieťaťom. V tejto súvislosti matka poukazuje na skutočnosť, že otec počas celého konania pred súdom prvej inštancie neprejavil záujem o úpravu styku s maloletým dieťaťom. Od narodenia maloletého dieťaťa otec napriek snahe matky neprejavoval oň záujem. Počas materskej dovolenky navštívil matku a maloleté dieťa len dvakrát - jedenkrát po pôrode a druhýkrát, keď mal X. 3 mesiace. Nezúčastnil sa ani oslavy krstu maloletého dieťaťa, hoci svoju účasť prisľúbil. Napriek skutočnosti, že maloleté dieťa žilo s matkou v susednom byte a otec ho podľa vlastných slov z času na čas počul plakať, nezavolal, či je všetko v poriadku, ako sa má a neprišiel ho pozrieť ani vo všedný deň, ani na meniny, či narodeniny alebo Vianoce, ani mu nikdy nič nedaroval. Napriek tomuto správaniu otca, matka mala a má záujem, aby maloleté dieťa poznalo svojho otca. Nie je pravda, že by sa matka zatajovala a odmietala s otcom komunikovať. Otec bol vždy vítaný ako u matky, tak aj u jej rodičov a to aj s jeho dcérou. Bol to však otec, ktorý sa zatajoval, resp. na dohodnuté stretnutia neprišiel ani sa neospravedlnil. Podľa slov otca mu jeho družka bránila stretávať sa a akokoľvek pomáhať matke a maloletému dieťaťu. Tiež na nátlak družky otca, bol vykonaný DNA-test na určenie otcovstva (znovu financovaný matkou), ktoré družka otca spochybňovala a verejne vyhlasovala, že matka si všetko vymyslela. Je teda zjavné, že otec mal možnosť kedykoľvek sa s maloletým stretnúť a bol si vedomý, že matka mu v tomto nebude brániť, ale naopak bude ho podporovať. Preto otec ani počas konania úpravu styku s maloletým dieťaťom nenavrhol. Úprava styku je potrebná, ak sa rodičia nevedia o styku s maloletým dohodnúť a nepožiadajú súd, aby styk rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti neupravoval. Vzhľadom na vyššie uvedené je zjavné, že rodičia maloletého nepovažovali úpravu styku s maloletým za potrebnú. Matka súčasne uviedla, že ak odvolací súd ale dospeje k názoru, že bez výroku o úprave styku rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je výrok rozsudku neúplný, žiada matka vzhľadom na vyššie uvedené, aby súd styk otca s maloletým neupravoval. Ak sa však odvolací súd s týmto návrhom nestotožní, žiada matka, aby súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom nasledovne: každú stredu od 15:30 do 17:30 a každú párnu sobotu od 14:30 do 17:00 s obmedzením, že uvedené stretnutia sú možné len v prítomnosti matky. Svoj návrh odôvodňuje matka skutočnosťou, že maloletý má vzhľadom na pracovný čas matky zaužívaný denný režim (ráno vstáva o 5:30 a večer ide spať o 18:00), ktorý by sa úpravou styku v zmysle návrhu otca narušil. Obmedzenie styku v zmysle prítomnosti matky je vzhľadom na vek a doterajší kontakt s otcom logické. Maloleté dieťa má len 14 mesiacov a vzhľadom na doterajšie správanie otca je otec preň absolútne cudzou osobou. Rovnako je tu obava, že vzhľadom na nepriateľský postoj družky otca k matke a k maloletému dieťaťu, by toto mohlo mať nepriaznivý vplyv na psychický a fyzický vývoj maloletého. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti a s poukazom na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie matka navrhla, aby odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného v čase podania vyjadrenia) rozsudok Okresného súdu Bratislava II. č.k. 49P/260/2015 zo dňa 08.03.2016 potvrdil ako vecne správny. V prípade, ak odvolací súd vyhovie odvolaniu otca vo veci úpravy styku s maloletým dieťaťom, žiada matka, aby súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravoval respektíve, aby zohľadnil najlepší záujem maloletého dieťaťa a vyššie uvedené návrhy a obmedzenia styku maloletého dieťaťa s otcom a upravil styk maloletého X. s otcom tak, že: Otec je oprávnený sa s maloletým X. stretávať len v prítomnosti matky a to každú stredu od 15:30 do 17:30 a každú párnu sobotu od 14:30 do 17:00. Otec vyzdvihne maloleté dieťa a matku v mieste prechodného pobytu: A. N. XX, S.. 9. Procesný opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 11. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. 12. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. 13. V prejednávanej veci bolo súdom prvej inštancie rozhodnuté o zverení maloletého a o výške vyživovacej povinnosti. Predmetom konania nebola úprava styku otca s maloletým ani zastupovanie a správa majetku. Otec v konaní pred súdom prvej inštancie v rámci svojich podaní, či už ústnych, alebo písomných nedeklaroval snahu upraviť styk otca s maloletým. Na základe uvedeného teda možno ustáliť, že predmetom tohto konania nebola úprava styku. Preto, ak otec v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie neupravil styk otca s maloletým synom, je potrebné konštatovať, že táto odvolacia námietka neobstojí, nakoľko úprava styku nebola predmetom konania v konaní pred súdom prvej inštancie. Dopĺňať úpravu styku v rámci odvolacieho konania možné nie je, nakoľko odvolací súd síce nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, avšak na druhej strane je viazaný skutočným stavom tak, ako zistil súd prvej inštancie v rámci prvoinštančného konania. S poukazom na uvedené (keďže úprava styku otca s maloletým synom nebola predmetom konania), nebolo vykonané žiadne dokazovanie, ani rozhodované o úprave styku otca s maloletým, nie je ani v odvolacom konaní toto možné dopĺňať, prostredníctvom podaného odvolania. Otec za predpokladu, že sa s matkou maloletého nedohodne (matka v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu uviedla, že otcovi umožní styk s maloletým synom, s ohľadom na jeho režim), môže podať samostatný návrh na úpravu styku otca s maloletým synom, s konkrétne vymedzenou úpravou styku. Na základe uvedeného, odvolací súd na tento dôvod odvolania neprihliadol. Pokiaľ ide o určenie výšky vyživovacej povinnosti, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý riadne a dostatočne preskúmal osobné, zárobkové a majetkové pomery otca a z nich vychádzal pri určení výšky vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj konanie otca, pokiaľ podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru, ako vzdanie sa majetkového prospechu bez dôležitého dôvodu (nátlak zamestnávateľa prezentovaný otcom v odvolaní, otec v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal). Taktiež je nelogické, že otec v konaní pred súdom prvej inštancie vyčíslil svoje výdavky priemerne mesačne na sumu vo výške 1.300,- €, pričom na tieto výdavky mu musí prispievať jeho matka. V prípade, že otec má takú životnú úroveň, že mesačne vynakladá výdavky vo výške 1.300,- € hoci nemá žiaden príjem, je prirodzené a správne súdom prvej inštancie určené, že je povinný platiť výživné na maloletého syna vo výške 300,- € mesačne. Súd prvej inštancie taktiež správne prihliadol na odstupné vyplatené zamestnávateľom otca pri dohode o skončení pracovného pomeru vo výške 3.500,- €, nakoľko ide o príjem otca, ktorý zvyšuje jeho životnú úroveň. Odvolací súd poukazuje aj na výpoveď otca na pojednávaní konanom dňa 08.03.2016, kedy otec uviedol, že má pripravenú mandátnu zmluvu na výkon určitej práce, k jej podpisu však zatiaľ nedošlo a okrem toho ide na pohovor zamestnávateľovi. Inak povedané jeho vyhliadky na zamestnanie, prípadne výška mzdy sa mali počas uvedeného obdobia meniť, avšak tieto skutočnosti v odvolaní otec neuviedol. Súd prvej inštancie taktiež v rámci svojho odôvodnenia správne prihliadol na skutočnosť, že otec podniká, je spoločníkom a konateľom v dvoch obchodných spoločnostiach. Je nepochybné, že otec musí v rámci podnikania venovať svoj čas, energiu a pravdepodobne aj určité finančné prostriedky za účelom podnikania, pričom je nelogické, aby za uvedené otec nepoberal adekvátnu odmenu respektíve mzdu. Súd prvej inštancie taktiež správne zohľadnil vklad otca do spoločnosti M. s.r.o. v roku 2016 napriek tomu, že otec aj v odvolaní argumentoval, že tento vklad za neho zaplatil druhý spoločník. Ani v odvolaní tvrdenú skutočnosť však otec ničím nepreukázal. Pokiaľ ide o skutočnosť tvrdenú otcom v odvolaní, že má na svoju osobu vedené exekúcie, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že každá exekúcia vzniká dôsledkom nesplnenia určitej povinnosti, pričom nikdy nesmie byť vyhodnotená tak, že je to dôvodom na zníženie výživného pre maloleté dieťa, nakoľko výživné má prednosť pred úhradou akýchkoľvek iných nárokov. Na základe uvedeného potom možno ustáliť záver, že otec v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozsudku riadne nevysporiadal. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti určeného výživného na maloletého X. potvrdil, pretože je vecne a právne správny (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). 14. Pokiaľ ide o určenie výšky zaostalého výživného určeného vo výške 3.394,60 € za obdobie od XX.XX.XXXX do 29.02.2016, ktorú súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť uhradiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok), došlo k modifikácii pôvodného znenia ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p., tak, že možnosť súdu rozhodnúť respektíve zmeniť výrok o uložení povinnosti platiť peňažný dlh v splátkach bola vypustená (viď § 232 ods. 4 C.s.p.). O uložení povinnosti platiť peňažný dlh v splátkach, ani o jeho zmene (t.j. o zmene výšky splátky), tak nie je možné v súčasnosti už rozhodnúť. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti, ako aj v časti určenia zaostalého výživného ako vecne a právne správny potvrdil. 15. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 16. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 17. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).