Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/87/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200309 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:6014200309.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: FUEL GLOBAL SYSTEM s.r.o., IČO: 45284016, so sídlom v Bratislave, Laurinská 3/A, zastúpeného advokátkou JUDr. Jankou Hlavatou, so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 11, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/561787/2013/5062 zo dňa 9.12.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania Žalobca kúpil od spoločnosti T.P.GROUP s.r.o. 380 ks kamerových systémov CCD v hodnote 539.311,20 €, z toho 20% DPH v sume 89.885,20 €. Spoločnosť T.P.GROUP s r.o. mu na uvedenú sumu vystavila faktúru č. 20120104 zo dňa 31.1.2012, splatnú do 30.4.2012. Spoločnosť T.P.GROUP s.r.o. fakturovala žalobcovi aj platbu za uskladnenie tovaru od 3.11.2011 do 9.12.2011 v sume 1.500,- €, z toho 20% DPH v sume 250,- € (faktúra č. 20120102 zo dňa 10.1.2012). Žalobca ďalej predal kamerové systémy v počte 750 ks bulharskej spoločnosti Mino Trade Ltd. (v daňových dokladoch sa uvádza aj obchodné meno Minol Trade Ltd.), prepravu do Bulharska mal pre odberateľa zabezpečovať Miroslav Rázga. Daňové orgány v Bulharsku zistili, že uvedená spoločnosť dodatočne upravila nadobudnutie tovaru na trojstranný obchod s maďarskou spoločnosťou NAZAKA, Kft. Spoločnosť Mino Trade Ltd. je podľa bulharských daňových orgánov rizikovým daňovým subjektom, je nekontaktná, nezastihnuteľná na adrese svojho sídla, nedeklarovala dodanie tovaru a nezaplatila za ich kúpu daň; správca dane Bulharska voči nej vedie kroky pre zrušenie registrácie DPH pre neplnenie zákonných povinností. Žalobca vystavil spoločnosti Minol Trade Ltd. faktúru č. 120201 zo dňa 22.2.2012 na sumu 907.500,- € bez DPH za dodanie 750 ks kamerových systémov. Transakcia bola oslobodená od DPH podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z.). Správca dane Maďarska zistil, že spoločnosť NAZAKA Kft. nevykonáva ekonomickú činnosť, je nekontaktná a nikdy nepodala daňové priznanie. Žalobca si uplatnil odpočet DPH za zdaňovacie obdobie január 2012 v sume 90.135,20 € na základe faktúr č. 20120104 zo dňa 31.1.2012 a č. 20120102 zo dňa 10.1.2012. Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012. Daňová kontrola sa začala dňa 21.3.2012, o jej výsledku správca dane vyhotovil protokol č. 9104408/2856807/2013/NecZ zo dňa 18.6.2013, ktorý doručil právnej zástupkyni žalobcu dňa 27.6.2013. Žalobca sa k zisteniam z daňovej kontroly písomne vyjadril a jeho pripomienky boli aj ústne prerokované na ústnom pojednávaní dňa 14.8.2013 (zápisnica č. 9104408/5/3790746/2013/NecZ zo dňa 14.8.2013). Na základe zistení z daňovej kontroly správca dane platobným výmerom č. 9104408/5/3937919/2013/ NecZ zo dňa 26.8.2013 nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty uplatnený v podanom daňovom priznaní v sume 90.135,20 € za zdaňovacie obdobie január 2012. Správca dane dospel k záveru, že žalobca porušil § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. tým, že si uplatnil právo na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie január 2012 z dodávateľských faktúr č. 20120102 zo dňa 10.1.2012 a č. 20120104 zo dňa 31.1.2012 v situácii, keď absentuje reálne dodanie tovaru. Faktúry boli vystavené v rozpore s § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. Samotné predloženie faktúr neznamená, že odrážajú materiálne (reálne) naplnenie písomnej informácie v nich zachytenej, teda reálne dodanie tovaru. Ani jeden z dodávateľov žalobcu a spoločnosti T.P.GROUP s.r.o. ani žalobca nemali od roku 2011 (kedy sa začali realizovať obchody s kamerovým systémom) finančné prostriedky na ich realizáciu, preto boli úhrady faktúr prevažne (95 %) realizované v hotovosti formou vystavovania pokladničných dokladov. Pokladničné doklady v obchodnom reťazci sú takmer v rovnakej peňažnej sume. Úhrada faktúry č. 20120104 na sumu 539.311,20 € cez banku bola vykonaná až dňa 23.2.2013 v sume 49.000,- € po pripísaní tejto sumy od spoločnosti AKCENTA CZ, a.s., ktorej konateľom bol W. I. (Michal I. je aj konateľom spoločnosti Minol Trade Ltd.), ďalšie sumy 70.000,- € a 86.500,- € boli pripísané na účet až po vrátení finančných prostriedkov z daňového úradu ako vratka DPH. Žalobca si uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z., pretože tovar dodával do Bulharska. Bulharská správa daní nadobudnutie tovaru spoločnosťou Minol Trade Ltd. nepotvrdila. Konateľ spoločnosti Minol Trade Ltd. (W. I.) v Bulharsku upravil dodanie tovaru na trojstranný obchod, čím preniesol daňovú povinnosť na spoločnosť NAZAKA Kft. a vyhol sa daňovej povinnosti v Bulharsku. Správca dane Maďarska zistil, že spoločnosť NAZAKA Kft. nevykonáva ekonomickú činnosť, je nekontaktná, nikdy nepodala daňové priznanie a daň z tovaru (kamerových systémov) nepriznala. Podľa medzinárodného nákladného listu CMR č. 0206568 bol odosielateľom tovaru žalobca s miestom nakládky v Bratislave, Banšelova XX, a príjemcom tovaru bola spoločnosť Minol Trade Ltd. s miestom vykládky v Rakúsku, Zundorf, Budapester Strasse. Spoločnosť Minol Trade Ltd. bulharskej správe daní žiadnymi dokladmi nepreukázala, že ide o trojstranný obchod, t.j. že tovar existoval a že bol nadobudnutý na účely následného dodania tovaru do iného členského štátu. Správca dane dospel k záveru, že pre úspešné uplatnenie práva na nadmerný odpočet dane nie je splnená hmotnoprávna podmienka, a to existencia tovaru deklarovaného v predložených faktúrach. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1100302/1/561787/2013/5062 zo dňa 9.12.2013 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane uvedené v predchádzajúcom odseku. Závery správcu dane považoval za správne a súladné so zákonom č. 222/2004 Z.z. Uviedol, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav a súhrn jednotlivých okolností, ktoré boli v konaní zistené, vyvoláva závažné pochybnosti o existencii tovaru. Správca dane mal právo preveriť nákup a predaj tovaru, žiadať odstránenie vzniknutých pochybností, no nemal povinnosť napovedať daňovému subjektu, ako má okrem predložených dokladov preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Poukázal na zistenia Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR, podľa ktorých príjem z DPH do štátneho rozpočtu nekopíruje vývoj ekonomiky, čo je dôsledkom daňových únikov. Aj z tohto dôvodu je opodstatnené dôsledné skúmanie reálnosti obchodov pre odpočet DPH. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len DP alebo Daňový poriadok). Správca dane vykonal ďalšie dokazovanie a zistil, že ide o fiktívne vystavené faktúry bez reálneho dodania tovaru zo strany dodávateľov v reťazci: Emporio media group s.r.o. › T.P.GROUP s.r.o. › žalobca › Mino (alebo Minol) Trade Ltd. › NAZAKA Kft. Vypočul svedkov (bývalú konateľku T.P. GROUP s.r.o. X. O., G. X., bývalého konateľa žalobcu L. W., W. L.), požiadal o medzinárodnú výmenu informácií daňové správy v Maďarsku a v Bulharsku. Konateľka T.P.GROUP s.r.o. X. O. uviedla, že nákup a predaj kamerových systémov vykonával Ľubomír X., dával jej podpisovať faktúry a dodacie listy, ona videla len krabice, nevedela, čo v nich je, ani nevedela, na čo sa kamerové systémy používajú. Nepoznala konateľa spoločnosti Emporio media group, s.r.o., Jozefa J., od ktorého mala spoločnosť T.P.GROUP s.r.o. kúpiť kamerové systémy. Svedok G. X. si nebol v skladových priestoroch spoločnosti Emporio media group, s.r.o., prezrieť tovar, no potvrdil existenciu transakcie so žalobcom. W. L., ktorý mal vykonať prepravu tovaru z Bratislavy do Maďarska, predložil faktúru č. XXX/XXXX zo dňa 23.2.2012 na sumu 1.425,- € vystavenú na odberateľa Minol Trade Ltd. Z výpisu z osobného účtu jeho manželky L. L. za marec 2012 vyplýva, že naň boli pripísané peňažné prostriedky v sume 1.425,- € od Minol Trade Ltd. Úhrada faktúry však nebola realizovaná na podnikateľský účet W. L. a ani z nej nebola odvedená daň do štátneho rozpočtu. Iné dôkazy o preprave tovaru do Maďarska žalobca nepredložil. Svedok W. L. sa na následné výsluchy nedostavil a predvolania nepreberal. II. Zhrnutie argumentov žalobcu Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/561787/2013/5062 zo dňa 9.12.2013, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Poukázal na nesprávny postup správcu dane, ktorý nemal v čase vydania prvostupňového rozhodnutia dňa 26.8.2013 riadne a úplne zistený skutkový stav, pretože vykonával dokazovanie svedeckými výpoveďami svedkov X. O. a G. X. aj po tomto dni. Daňový úrad nepreukázal jednoznačne skutočnosti, ktoré by mali mať za následok nepriznanie práva na vyplatenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 2012. Existencia tovaru (kamerových systémov CCD) bola podľa jeho názoru preukázaná faktúrou č. 20120104 zo dňa 30.1.2012, svedeckou výpoveďou konateľa žalobcu L. W., G. X. a W. L.. Žalobca vyčerpal všetky dostupné dôkazy, ktoré bol objektívne schopný predložiť. Daňový úrad však nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, z ktorého by bolo nado všetku pochybnosť zrejmé, že tovar neexistoval. Preto je potrebné postupovať podľa zásady in dubio pro reo, vychádzať z jeho tvrdení ako pravdivých (že tovar existoval) a priznať mu právo na odpočet DPH. Záver správcu dane, že tovar neexistoval, je nesprávny a pre neho likvidačný. Nemožno žiadať preukázanie existencie tovaru dôkazmi, ktoré v skutočnosti ani nemôžu existovať, a nemožno vychádzať len z dedukcií a nejakých úvah vyplývajúcich zo skutočností, ktoré žalobca nevedel ovplyvniť a ani za ne žiadnym spôsobom nezodpovedá. Prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť Minol Trade Ltd. podľa čl. VI. Obchodní smlouvy zo dňa 6.2.2012 (uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou Minol Trade Ltd. ako kupujúcim). Fyzicky prepravu zabezpečoval Miroslav L.. Žalobca nadobudol tovar za účelom jeho ďalšieho predaja, rovnako postupovala aj spoločnosť T.P.GROUP s.r.o., preto nepotrebovali mať celý objem finančných prostriedkov na účte v čase nákupu tovaru. Žalobca uhrádzal všetky platby po tom, čo mu boli pripísané na účet finančné prostriedky od jeho zmluvného partnera, ktorému tovar predal. Ide o bežný obchodný postup. Nevie, z akého dôvodu jeho zmluvný partner spoločnosť Minol Trade Ltd. upravil nadobudnutie tovaru na trojstranný obchod. Podľa jeho názoru žalovaný aj správca dane vec nesprávne právne posúdili, pretože splnil všetky podmienky na odpočet DPH podľa § 49 ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č .222/2004 Z.z.: je platiteľom dane, tovar nadobudol na účely svojho podnikania, dodávateľ T.P.GROUP s.r.o. je platiteľom dane a za dodanie tovaru riadne vystavil faktúru. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/1/2011, sp. zn. 5Sž/198/2000, sp. zn. 4Sž/98-102/2002, sp. zn. 4Sž/115-153/99, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. V celom rozsahu sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že primárne je dôležité, aby daňový subjekt uniesol dôkazné bremeno. Keďže žalobca nevyvrátil pochybnosti správcu dane o tom, že faktúrou č. 20120104 zo dňa 31.1.2012 bol deklarovaný tovar skutočne dodaný, správca dane bol oprávnený rozšíriť dokazovanie na preukázanie tejto skutočnosti aj na dodávateľské subjekty. Skutočnosť, že platiteľ dane má od dodávateľa vystavenú faktúru, ešte neznamená, že reálne došlo k dodaniu tovaru. Upriamil pozornosť na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veciach C-409/04, C-184/05, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/4/2009, sp. zn. 5Sžf/22/2009, sp. zn. 3Sžf/1/2010 a sp. zn. 4Sžf/153/2001. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. IV. Pojednávanie Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 rozhodol na pojednávaní dňa 24.5.2017 v neprítomnosti právnej zástupkyne žalobcu a žalovaného rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil. Právna zástupkyňa žalovaného neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, ani nežiadala o jeho odročenie, hoci naň bola riadne a včas predvolaná; žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. V. Relevantné právne predpisy Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 6 prvá veta DP pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 45 ods. 2 DP kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu (písm. a/), zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly (písm. b/), poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou (písm. c/), predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia (písm. d/), predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (písm. e/), umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom (písm. f/), zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie (písm. g/), umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov (písm. h/). Podľa § 46 ods. 1 DP daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. Podľa § 46 ods. 8 DP zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. Podľa § 46 ods. 9 DP daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/). Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/). Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3). Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 73 ods. 2 SP ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa odseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí daňový subjekt. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi (ods. 1). Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (ods. 2). Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/). Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. VI. Posúdenie veci správnym súdom Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf 4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House). Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61). Článok 28a ods. 3 prvý pododsek a článok 28c A písm. a/ prvý odsek šiestej smernice Rady 77/388/ EHS, zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2000/65/ES zo 17. októbra 2000, sa majú vzhľadom na pojem „odoslaný“ uvedený v oboch týchto ustanoveniach vykladať v tom zmysle, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Skutočnosť, že nadobúdateľ predložil daňovým orgánom členského štátu určenia vyhlásenie týkajúce sa nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva, akým je predmetné vyhlásenie vo veci samej, môže byť doplňujúcim dôkazom na účely preukázania, že tovar skutočne opustil územie členského štátu dodania, nemožno ho však považovať za určujúci dôkaz na účely oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane z pridanej hodnoty (rozsudok vo veci C-409/04 Teleos). Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid). Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie). Žalobca k uplatneniu nároku na odpočet DPH za január 2012 predložil faktúry vystavené spoločnosťou T.P.GROUP s.r.o., s dodacím listom, objednávku na dodanie 800 kamerových systémov CCD adresovanú spoločnosti T.P.GROUP s.r.o., medzinárodný nákladný list pre Minol Trade Ltd. (v prílohe sa nachádza dodací list pre Mino Trade Ltd.), výpis zo svojho bankového účtu za január 2012, február 2012 a apríl 2012, daňové priznanie DPH za január 2012. Žalobca nemal v čase nákupu 800 ks kamerových systémov na svojom účte dostatok finančných prostriedkov. Faktúra č. 20120104 zo dňa 31.1.2012 vystavená spoločnosťou T.P.GROUP s.r.o. bola splatná dňa 30.4.2012; žalobca nevysvetlil, ako by za tovar zaplatil po uplynutí lehoty splatnosti faktúry, keby kamerové systémy v období plynutia splatnosti faktúry nepredal. Takéto konanie žalobcu nemožno považovať za odbornú starostlivosť, ktorú mal pri podnikaní vynaložiť (§ 135a, § 194 ObZ). Správca dane spochybnil existenciu tovaru - svedok Ľubomír Dvorský (za T.P.GROUP s.r.o.) síce koordinoval obchodnú transakciu so žalobcom, predkladal konateľke T.P.GROUP s.r.o. na podpis dodací list aj faktúru, no sám sa v sklade spoločnosti Emporio media group s.r.o. nepresvedčil, či sa v krabiciach skutočne tovar nachádza. Žalobca ani spoločnosť T.P.GROUP s.r.o. počas daňového konania nepredložili skladovú evidenciu tovaru za obdobie, kedy sa mal tovar v sklade nachádzať. Spoločnosť Emporio media group s.r.o. je nekontaktná, nepodáva daňové priznania, neodviedla daň z predmetného tovaru, čo speje k nemožnosti overiť jej vzťah so spoločnosťou T.P.GROUP s.r.o. a ani následný vzťah medzi T.P.GROUP s.r.o. a žalobcom z hľadiska reálnej existencie tovaru a spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva k tovaru (teda či žalobca nadobudol vlastnícke právo ku kamerovým systémom od spoločnosti T.P.GROUP s.r.o. a či ho mohol následne previesť na ďalší subjekt). Správca dane spochybnil aj oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. K nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva, ktoré je esenciálnou podmienkou vyplývajúcou z § 43 citovaného zákona, a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. V daňovom konaní nebolo jednoznačne preukázané, žeby žalobca nadobudol vlastnícke právo ku kamerovým systémom od spoločnosti T.P.GROUP s.r.o. vzhľadom na závery uvedené v predchádzajúcom odseku; dodávateľ tejto spoločnosti spoločnosť Emporio media group s.r.o. je nekontaktná a daňové priznania nepodávala, čím nebolo možné verifikovať materiálny predmet obchodných vzťahov medzi ním a spoločnosťou T.P.GROUP s.r.o. a následne aj so žalobcom. Nie sú preto u žalobcu splnené zákonné podmienky pre oslobodenie od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, pretože po vydaní prvostupňového rozhodnutia vykonával ďalšie dokazovanie. Správca dane pred vydaním prvostupňového rozhodnutia dňa 26.8.2013 vypočul svedka Radoslava Muhadinoviča dňa 11.4.2012 (konateľ žalobcu, ktorý zomrel 8.1.2013), Ľubomíra Dvorského (za T.P.GROUP s.r.o.) dňa 24.7.2012, Miroslava Rázgu dňa 14.8.2012, získal informácie od daňových správ v Maďarsku a Bulharsku na základe medzinárodnej výmeny informácií; nevypočul konateľa spoločnosti Personal Service Slovakia, s.r.o., Miro Spikara ani Rastislava Mihálika za T.P.GROUP s.r.o., pretože neprevzali predvolanie. Petar Kantar (nový konateľ žalobcu) predložil správcovi dane dňa 6.9.2013 písomné vyjadrenie. Po podaní odvolania je správca dane oprávnený doplniť daňové konanie podľa § 73 ods. 2 DP a s takýmto doplnením a celým spisovým materiálom vec predložiť žalovanému. Správca dane tento postup dodržal a po vydaní prvostupňového rozhodnutia doplnil daňové konanie výsluchom Ľubomíra Dvorského (za T.P.GROUP s.r.o.) dňa 14.10.2013, Denisy Šrámovej (za T.P.GROUP s.r.o.) dňa 14.10.2013 a Jany Antalíkovej (za Personal Service Slovakia, s.r.o.) dňa 22.10.2013. S výsledkami doplneného daňového konania vec predložil žalovanému, ktorý postupom podľa § 74 DP vyhodnotil celé daňové konanie vrátane výsledkov doplneného daňového konania. Odvolací orgán má v zmysle § 74 DP rozsiahle oprávnenia nielen čo do rozsahu prieskumnej činnosti, ale aj vo vzťahu k spôsobu rozhodnutia o odvolaní a nie je viazaný návrhmi odvolateľa. Zákonodarca uprednostňuje taký postup, aby všade, kde je to možné, odvolací orgán rozhodol vo veci samej, čomu zodpovedá aj konštrukcia ustanovení § 73 ods. 2 a § 74 DP. Rozhodovanie odvolacieho orgánu nie je viazané len na závery orgánu prvého stupňa, má právomoc samostatne hodnotiť podklady pre rozhodnutie, posudzovať vec po právnej stránke a samostatne rozhodnúť i na základe novozistených skutočností. Správca dane aj žalovaný postupovali týmto smerom, neporušili čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, žalobcovi neodňali v daňovom konaní jeho práva na účinnú právnu ochranu, a ich postup nemá negatívny vplyv na zákonnosť daňového konania a vydaných rozhodnutí prvého a druhého stupňa. Správca dane po predložení uvedených listín zo strany žalobcu a po vzniku pochybností o existencii tovaru, postupoval správne a začal preverovať reálnosť dodania tovaru v rámci svojho dôkazného bremena. Správca dane správne vyžadoval predloženie ďalších dôkazov o prevode tovaru medzi článkami obchodného reťazca, do ktorého patril aj žalobca, pretože faktúry, objednávka a výpisy z účtu preukazujú len formálnu stránku obchodného vzťahu, nie aj jeho materiálnu časť (reálne dodanie tovaru). Žalobca nepredložil správcovi dane skladovú evidenciu, kde sa mal tovar nachádzať, neverifikoval, či sa tovar v krabiciach skutočne nachádza, a to za súčasnej absencie dostatku finančných prostriedkov na účtoch na kúpu tovaru. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní svojho nároku na odpočet DPH, tak ako to vyžaduje § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. a nemá zákonný nárok na odpočet DPH za dodanie tovaru na základe faktúr č. 20120104 zo dňa 31.1.2012 a č. 20120102 zo dňa 10.1.2012. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom č. 222/2004 Z.z., preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 a § 168 SSP, žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania, a u úspešného žalovaného správny súd nezistil dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa § 168 SSP. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).