Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cbi/12/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114207916 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:6114207916.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Štefan Jurčo, PhD., so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 36 659 363, správca konkurznej podstaty úpadcu: TECHNOLOGYR Nitra, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Fraňa Mojtu 1, 949 01 Nitra, IČO: 36 539 805, zast.: Advokátska kancelária Michal Maťaš, s.r.o., Sabinovská 12, 821 02 Bratislava, IČO: 47 245 751, proti žalovanému: SISEP - PVP, s.r.o., Havranské 11, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 31 640 451, zast.: JUDr. Evarist Zuzan, advokát, Horná 65A, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie sumy 219,60 Eur s príslušenstvom, jednohlasne, takto r o z h o d o l : 1. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 219,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % od 01.12.2013 do zaplatenia v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov vo výške 40.- Eur v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. 3. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 07.04.2014 sa žalobca - správca konkurznej podstaty úpadcu TECHNOLOGYR Nitra, s.r.o., so sídlom Fraňa Mojtu 1, 949 01 Nitra, IČO: 36 539 805, JUDr. Štefan Jurčo, PhD., Advokátska kancelária so sídlom Šafarikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, domáhal vydania platobného rozkazu o zaplatenie sumy 219,60 Eur s príslušenstvom, z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj úroku z omeškania podľa § 369 Obch. zák., z dôvodu bezdôvodného obohatenia žalovaného, nakoľko žalovaný na výzvu žalobcu na vrátenie žalovanej sumy nereagoval finančné prostriedky nevrátil. Žalobca v žalobnom návrhu poukazoval na skutočnosť, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3K/40/2005-55 zo dňa 12.12.2005 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka TECHNOLOGYR Nitra, s.r.o., so sídlom Fraňa Mojtu 1, 949 01 Nitra, IČO: 36 539 805, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.12.2005. V konkurznom konaní úpadcu TECHNOLOGYR Nitra s.r.o. si žalovaný, ako veriteľ prihlásil pohľadávku voči žalobcovi vo výške 10.905,35 Eur, ktorá v zmysle vydaného rozvrhového uznesenia č.k. 3K/40/05-287 zo dňa 8.3.2010 mu bola priznaná vo výške 7,24% a vyplatená bola vo výške 7,24 %, t.j. v sume 789,54 Eur dňa 10.5.2010. 2. Podľa § 372n OSP, Okresný súd Banská Bystrica podaním zo dňa 30.9.2014 podľa § 104a ods. 2 OSP ( platnom a účinnom v čase podania ) postúpil vec na prejednanie vecne a miestne príslušnému Krajskému súdu Bratislava. 3. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci (§ 104a ods. 2 a § 372n OSP platnom v danom čase), vec prejednal podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa z pojednávania ospravedlnil a žiadal rozhodnúť v jeho neprítomnosti. 4. Z predloženého spisu, listinných dokladov: platobného rozkazu č.k. 63 Rob/123/2014-20 zo dňa 13.06.2014, podaného odporu žalovaného zo dňa 4.7.2014, uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 3K/40/2005-55, uznesenia Krajského súdu v Bratislave 3K/40/05-287, uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 3K/40/2005-330 zo dňa 21.10.2013, výpisu z účtu zo dňa 31.5.2010, ako aj z výpovede žalobcu mal súd nepochybne zistené nasledovné skutočnosti: 5. Uznesením č.k. 3K/40/2005-55 dňa 12.12.2005 Krajský súd v Bratislave vyhlásil konkurz na majetok dlžníka TECHNOLOGYR Nitra, s.r.o., so sídlom Fraňa Mojtu 1, 949 01 Nitra, IČO: 36 539 805, uznesenie o vyhlásení konkurzu nadobudlo právoplatnosť dňa 31.12.2005. V konkurznom konaní úpadcu TECHNOLOGYR Nitra s.r.o. si žalovaný v tomto konaní, ako veriteľ prihlásil do konkurzného konania svoju pohľadávku voči žalobcovi vo výške 10.905,35 Eur, ktorá následne v zmysle vydaného rozvrhového uznesenia č.k. 3K/40/05-287 zo dňa 8.3.2010 bola vyplatená žalovanému vo výške 7,24 % v sume 789,54 Eur dňa 10.5.2010. 6. Následne dňa 21.10.2013 opravným rozvrhovým uznesením č.k. 3K/40/2005-330 Krajský súd v Bratislave rozhodol, že správne má byť vyplatené veriteľovi ( v tomto konaní žalovanému ) suma vo výške uspokojenia len čo do výšky 5,24% t.j. 571,44 Eur. Nakoľko žalovaný na výzvu žalobcu zo dňa 8.1.2014 nereagoval, rozdiel uhradenej sumy nevrátil, žalobca podal návrh o vydanie platobného rozkazu z titulu bezdôvodného obohatenia, v rozdiele medzi uhradenou a priznanou sumou vo výške 219,60 Eur. Žalobu žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý dňa 13.6.2014 vydal platobný rozkaz č.k. 63Rob123/2014-20, a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 219,60 Eur s príslušenstvom. 7. Voči vydanému platobnému rozkazu podal odpor v zákonnom stanovenej lehote žalovaný, čím prišlo k zrušeniu platobného rozkazu a namietal, že Uznesením OS Banská Bystrica dňa 4.4.2011 súd povolil reštrukturalizáciu žalovaného (SISEP - PVP s.r.o), pričom uznesenie bolo zverejnené v OV dňa 8.4.2011 č. OV 69/2011. Dňa 30.11.2011 sp.zn. 2R/2/2011 Okresný súd Banská Bystrica potvrdil reštrukturalizačný plán žalovaného, ktorý prijala schôdza veriteľov, a tým ukončil reštrukturalizáciu žalovaného. Nakoľko žalobca si vzniknutú pohľadávku prihláškou do reštrukturalizačného konania neprihlásil mal za to, že podľa § 155 ods. 2 ZoKR nárok žalobcu sa prekludoval, pohľadávka včas do reštrukturalizačného konania prihlásená nebola, a preto je potrebné žalobu zamietnuť v celom rozsahu. 8. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 21.12.2014, v ktorom uviedol, že tvrdenia žalovaného ohľadne preklúzie sú nedôvodné, nakoľko pohľadávka žalobcu nevznikla dňa 10.05.2010, t.j. pred povolením reštrukturalizácie žalovaného ako nesprávne uvádza, ale až dňa 29.11.2013 na základe opravného uznesenia Krajského súdu v Bratislave tým, že opravné uznesenia č.k. 3K/40/2005-330 sa stalo právoplatné a vykonateľné dňa 21.11.2013, a až týmto dňom vznikol právny dôvod na vyplatenie žalovanej sumy žalovanému. Vzhľadom na to, že reštrukturalizácia žalovaného skončila už dňa 14.11.2011 pohľadávka žalobcu nie je reštrukturalizáciou žiadnym spôsobom dotknutá. 9. V konaní bolo nesporne preukázané, že rozvrhovým uznesením č.k. 3K/40/2005-287 zo dňa 8.3.2010 konajúci súd rozhodol o uspokojení pohľadávok veriteľov podľa § 32ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní (platnom v čase rozhodovania) tak, že žalovanému priznal nárok na vyplatenie sumy vo výške 7,24% z uplatnenej pohľadávky následne zmenené opravným uznesením č.k. 3K/40/2005-330 zo dňa 21.10.2013. Nakoľko predmetná suma určená na vyplatenie veriteľa bola právoplatným a vykonateľným uznesením č.k. 3K 40/2005-330 upravená, znížená na sumu 5,24% ( 571,44 Eur ) súd posúdil žalobný nárok žalobcu podľa § 451 ods.1 OZ tak, ako žalobca v podanej žalobe uvádzal. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plneným bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Na základe tohto právneho a skutkového stavu vzniká právo požadovať poskytnuté plnenie späť, t.j. aby sa plnenie vrátilo tomu, na úkor ktorého k obohateniu došlo. Základným predpokladom bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného majetkového prospechu, čo mal súd preukázané v tomto konaní skutočnosťou, a to vydaním opravného uznesenia č.k. 3K/40/2005-330 zo dňa 21.10.2013, kedy došlo k presnému určeniu výšky nároku žalovaného na vyplatenie prihlásenej pohľadávky. Žalovaný sa bránil skutočnosťou, a namietal, že nárok žalobcu sa prekludoval z dôvodu jeho neprihlásenia do reštrukturalizačného konania žalovaného v určenej lehote. Podľa § 121 ZoKR - (Prihlasovanie pohľadávok) - prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada. Ustanovenie § 28 ods. 6 sa použije primerane. Podľa § 155 ods.1 ZoKR ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému. Podľa §155 ods. 2 Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. 10. Nakoľko v konaní bolo nesporne preukázané, že k vydaniu opravného uznesenia prišlo až po schválení reštrukturalizačného plánu a to uznesením č.k. 3K40/2005-330 dňa 21.10.2013 (reštrukturalizácia žalovaného skončila už 14.11.2011) nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného o nesplnení povinnosti prihlásiť svoju pohľadávku včas do reštrukturalizácie a o preklúzii práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Výšku uplatneného nároku ani dôvod uplatnenej pohľadávky žalovaný nenamietal. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru na základe hore uvedeného, že nárok žalobcu je dôvodný a žalobe vyhovel v plnom rozsahu. 11. O nároku na priznanie úrokov z omeškania, konajúci súd posúdil právo žalobcu uplatnené v zmysle § 369 Obch. zák. a mal za to, že nakoľko boli uplatnené od 1.12.2013 do zaplatenia žalobcovi právo na ich priznanie patrí. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti. Na vznik nároku na úroky z omeškania sa nevyžaduje, aby boli splnené podmienky nároku na náhradu škody (§ 373 a nasl.). Dlžník sa nemôže zbaviť povinnosti platiť úroky z omeškania poukázaním na to, že svoju povinnosť nesplnil pre okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374). To znamená, že nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Ide o objektívnu zodpovednosť. Výšku úroku z omeškania súd priznal žalobcovi s poukazom na § 369 ods. 2 Obch. zák. v spojení s Nariadením vlády SR č. 21/2013 Z.z. ktoré nadobudlo účinnosť spolu s novelou Obchodného zákonníka (zákonom č. 9/2013 Z.z.) 1. februára 2013 s tým, že priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- Eur spojenú s uplatnením pohľadávky. Relevantným ustanovením nariadenia vlády, ktorým sa na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 369 ods. 2 a § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka upravuje sadzba úrokov z omeškania je § 1, ktorý znie: Podľa § 1 Sadzba úrokov z omeškania (k § 369 ods. 2 zákona): (1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. (2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. (3) Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania určené podľa odseku 2, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania. V podstate § 1 ods. 1 nariadenia vlády zachováva stav do prijatia novely s tým, že zvýšenie nastáva o 9 percentuálnych bodov. Ustanovenie § 1 ods. 2 nariadenia vlády upravuje druhý spôsob výpočtu výšky úrokov z omeškania, ktorý je komplikovanejší. Výška úrokov z omeškania tu má flexibilný (variabilný) charakter, to znamená, že sa mení v závislosti od zmeny základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, a to počas celého trvania omeškania. Zvýšenie základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky je však o jeden percentuálny bod nižšie ako v odseku 1, teda o 8 percentuálnych bodov. Nariadenie vlády v prechodnom ustanovení ustanovuje, na ktoré právne vzťahy sa bude aplikovať nová právna úprava výšky zákonných úrokov z omeškania. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 (nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov) aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 (§ 3). Z toho vyplýva, že rozhodujúcim pre aplikáciu právnej úpravy výšky úrokov z omeškania bude deň vzniku záväzku, t.j. či záväzok vznikol pred účinnosťou alebo po účinnosti nariadenia vlády (v tomto prípade dňa 21.10.2013). Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania s poukazom na ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. v náväznosti na ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, pričom vzhľadom na hore uvedené, súd posúdil nárok žalobcu podľa § 369 ods. 2 Obch. zák. v spojení s Nariadením vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, a priznal žalobcovi právo na výšku úroku z omeškania tak ako v žalobnom návrhu vymáhal. Príslušenstva úroku z omeškania sa žalobca domáhal od 01.12.2003, t.j. od právoplatnosti opravného uznesenia. O náhrade uplatnenej sumy 40,- Eur súd rozhodol podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 12. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému účastníkovi priznal plnú náhradu trov konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje. Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku po a) vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, po b) pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis (§127 ods.1 CSP). (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie §366).