Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/20/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201363 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:7015201363.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35 919 001, zastúpený advokátskou kanceláriou Kružlík s.r.o., so sídlom Ďatelinová 2, 821 01 Bratislava, IČO: 34 355 153, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/3243 O-402/2015 zo dňa 09.10.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného: Národný inšpektorát práce č. OPS/ BEZ/2015/3243 O-402/2015 zo dňa 09.10.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice č. 282/14/NR/G zo dňa 09.07.2015 z r u š u j e podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie a preskúmavané rozhodnutie 1. Inšpektorát práce Košice vykonal v čase od 19.11.2012 do 07.05.2014 inšpekciu práce podľa ust. § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce u zamestnávateľa Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava, so zameraním na vyšetrenie príčin zrútenia podpornej konštrukcie počas druhej pracovnej etapy betonáže nosnej konštrukcie mostného objektu SO 206-00 Mosta na diaľnici nad bezmenným potokom v km 5,438 D1 na stavbe: Diaľnica D1 Jánovce - Jablonov, I. úsek km 0,000 - 9,000 a na vyšetrenie príčin, zisťovanie stavu dodržiavania právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. 2. Pri výkone inšpekcie práce inšpektorát práce (ďalej aj „IP“) zistil, že zo strany účastníka konania došlo k porušeniu povinností stanovených právnymi predpismi, ktoré upravujú zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich. Tieto porušenia sú uvedené v protokole o výsledku inšpekcie práce č.: IKO-18-19-2.2/P-B22-14, v časti I. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci bod B.1,2. 3. Podľa zistení inšpektorátu práce žalobca porušil povinnosti stanovené: - § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na § 5 ods. 1 a § 2 písm. b) a § 3 ods. 5 nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko (ďalej len nariadenie vlády č. 396/2006 Z.z.) spočívajúce v tom, že zamestnávateľ - stavebník prostredníctvom koordinátorov nezabezpečil zapracovanie zmien v pláne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vyplývajúcich zo zmeny podpernej konštrukcie zrealizovanej na stavbe - Plán bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neobsahoval pravidlá na vykonávanie prác na stavenisku a osobitné opatrenia pre práce s osobitným nebezpečenstvom s ohľadom na montáž ťažkých konštrukčných prvkov - podpernej konštrukcie. - § 6 ods. 2 písm. c) nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z. spočívajúce v tom, že koordinátor bezpečnosti práce p. Q. I. nezabezpečil prostredníctvom koordinátora dokumentácie X.. S. J. úpravu plánu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tak, aby zohľadňoval postup prác vyplývajúci zo zmeny podpernej konštrukcie zrealizovanej pri stavbe (Plán neobsahoval postup a pravidlá na vykonávanie prác na stavenisku a osobitné opatrenia pre práce s osobitným nebezpečenstvom s ohľadom na montáž ťažkých konštrukčných prvkov - podpernej konštrukcie). 4. Protokol bol prerokovaný dňa 07.05.2014 s X.. N. V., vedúcim odboru krízového riadenia a splnomocneným zástupcom NDS, a.s., ktorý so všetkými zistenými skutočnosťami uvedenými v protokole vyjadril písomný súhlas. 5. V dôsledku porušenia právnych predpisov IP Košice začal správne konanie vo veci uloženia pokuty. Žalobca sa následne k začatiu konania vyjadril listom zo dňa 13.01.2015, v ktorom poukázal, že plán bezpečnosti ochrany zdravia pri práci je dostačujúci na bezpečný výkon montážnych prác na stavenisku (montáž pevnej skruže) bez ohľadu na skutočnosť, že v dokumentácii na realizáciu stavby bolo uvedené „posuvná skruž s podperami“, čo podľa žalobcu znamená len nepodstatný rozdiel vo vyhotovení debnenia z technického hľadiska (v realizovanom je pevné a v pôvodnom pláne posuvné). 6. Na základe takto zistených skutočností IP Košice rozhodnutím č.k. 282/14/G zo dňa 10.02.2015 uložil žalobcovi pokutu vo výške 10.000,- eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, konkrétne: - § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na § 5 ods. 1 a § 2 písm. b) a § 3 ods. 5 nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z. spočívajúce v tom, že účastník konania ako stavebník nezabezpečil prostredníctvom koordinátorov spracovanie zmien v pláne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vyplývajúcich zo zmeny podpernej konštrukcie zrealizovanej na stavbe - Plán bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neobsahoval pravidlá na vykonávanie prác na stavenisku a osobitné opatrenia pre práce s osobitným nebezpečenstvom s ohľadom na montáž ťažkých konštrukčných prvkov - podpernej konštrukcie. - § 6 ods. 2 písm. c) nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z. spočívajúce v tom, že koordinátor bezpečnosti práce p. Q. I. nezabezpečil prostredníctvom koordinátora dokumentácie X.. S. J. úpravu plánu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tak, aby zohľadňoval postup prác vyplývajúci zo zmeny podpernej konštrukcie zrealizovanej na stavbe (Plán neobsahoval postup a pravidlá na vykonávanie prác na stavenisku a osobitné opatrenia pre práce s osobitným nebezpečenstvom s ohľadom na montáž ťažkých konštrukčných prvkov - podpernej konštrukcie). 7. Na základe odvolania žalobcu Národný inšpektorát práce rozhodnutím č. OPS/2015/3243 O - 157/2015 zo dňa 08.06.2015 zrušil prvostupňové rozhodnutie č. 282/14/G zo dňa 10.02.2015 a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko jeho výrok je nejasný a odôvodnenie neposkytuje dostatočnú skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. 8. V odôvodnení rozhodnutia Národný IP poukázal, že inšpektorát práce nevyhodnotil jednoznačne podklady rozhodnutia a nevysporiadal sa s námietkami účastníka konania, taktiež neodôvodnil relevantným spôsobom ani samotný skutok a napriek tomu rozhodol o uložení postihu za porušenie povinností. Podľa názoru odvolacieho orgánu nebolo porušenie povinností explicitne preukázané a nie je jasné, z ktorých dôkazov, ktoré mal IP k dispozícii, vychádzal pri vymedzení skutku a uložení pokuty. Odvolací orgán ďalej uviedol, že vymedzenie predmetu konania musí spočívať v zmysle ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním, čo je možné dosiahnuť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania. Odvolací orgán orgánu verejnej správy prvého stupňa v rozhodnutí o odvolaní uložil povinnosť jednoznačne a zákonným spôsobom vymedziť porušenie povinností zo strany účastníka konania podľa pokynov odvolacieho orgánu a to tak, aby bol výrok jednoznačný a zrozumiteľný a skutok nepochybne preukázaný relevantnými podkladmi rozhodnutia. Odvolací orgán súčasne poukázal, že v ďalšom konaní je IP viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. 9. Následne IP Košice vo veci znova rozhodol preskúmavaným rozhodnutím č.: 282/14/NR/G zo dňa 09.07.2015 vo veci účastníka konania Národný diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava, podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a uložil pokutu vo výške 10.000,- eur za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, konkrétne: - § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na § 5 ods. 1 a § 2 písm. b) a § 3 ods. 5 nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko spočívajúce v tom, že zamestnávateľ - stavebník prostredníctvom koordinátorov nezabezpečil spracovanie zmien v pláne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vyplývajúcich zo zmeny podpernej konštrukcie zrealizovanej na stavbe - Plán bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neobsahoval pravidlá na vykonávanie prác na stavenisku a osobitné opatrenia pre práce s osobitným nebezpečenstvom s ohľadom na montáž ťažkých konštrukčných prvkov - podpernej konštrukcie. - § 6 ods. 2 písm. c) nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z. spočívajúce v tom, že koordinátor bezpečnosti práce p. Q. I. nezabezpečil prostredníctvom koordinátora dokumentácie X.. S. J. úpravu plánu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tak, aby zohľadňoval postup prác vyplývajúci zo zmeny podpernej konštrukcie zrealizovanej na stavbe (Plán neobsahoval postup a pravidlá na vykonávanie prác na stavenisku a osobitné opatrenia pre práce s osobitným nebezpečenstvom s ohľadom na montáž ťažkých konštrukčných prvkov - podpernej konštrukcie). 10. V odôvodnení preskúmavaného prvostupňového rozhodnutia orgán verejnej správy uviedol, že netvrdí, že realizácia stavby neprebehla v súlade s projektovou dokumentáciou. Stavba bola realizovaná už podľa upravenej projektovej dokumentácie pre realizáciu pevnej skruže. Zmena v PD teda urobená bola, avšak Plán bezpečnosti práce, ktorý bol vyhotovený pre zhotovenie nosnej konštrukcie na posuvnej podpernej skruži nebol zmenený na podpernú konštrukciu s pevnými podperami. Pri rozhodovaní vyhádzal najmä z protokolu, z listinných dôkazov - vyhotovenej fotodokumentácie, predloženého Plánu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity k príčinám zrútenia podpernej konštrukcie na stavbe Diaľnica D1 Jánovce - Jablonov I. úsek v km 0,000 - 9,000, ale aj zo skutočností, že pri prerokovaní obsahu protokolu dňa 07.05.2014 X.. N. V., splnomocnený zástupca NDS, a.s., ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom uvedeným v protokole nemal pripomienky a s obsahom protokolu súhlasil. 11. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 31.07.2015. Žalobca namietal procesné vady konania a rozhodnutia, nedostatočne a nesprávne zistený skutkový stav veci, ako aj výšku uloženej sankcie. Odvolanie doplnil podaním zo dňa 21.09.2015, súčasťou ktorého bolo fotokópia časti Doplnenia č. 2 k Znaleckému posudku č. 305/2013 vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu č.: KRP-53/OVK-KE-2012 a žalobca tvrdil, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie zo dňa 09.07.2015 vychádza z neaktuálneho a nesprávneho znaleckého posudku, keď dňa 14.08.2015 bolo na základe rozhodnutia vyšetrovateľa zo strany Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vypracované Doplnenie č. 2 k Znaleckému posudku č. 305/2013, v zmysle ktorého vyplýva, že „počas výstavby nedošlo ku zmene v odsúhlasenej projektovej dokumentácii stavby mostného objektu SO 206-00 „Most na diaľnici D1 nad bezmenným potokom v km 5,438 D1“ v porovnaní s tendrovou dokumentáciou“ tvrdiac, že zo strany orgánu verejnej správy odpadol dôvod na začatie správneho konania žiadal, aby konanie voči žalobcovi bolo v zmysle § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku zastavené. 12. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný Národný inšpektorát práce rozhodnutím č. OPS/ BEZ/2015/3243 O-402/2015 zo dňa 09.10.2015 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 282/14/NR/G zo dňa 09.07.2015 potvrdil. V odôvodnení uviedol, že sa stotožnil s IP, že skutok uvedený vo výroku rozhodnutia sa stal a preto je uloženie pokuty dôvodné. Inšpektorát práce preukázal porušenie povinností vyplývajúcich z uvedeného ustanovenia zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci tak, ako to konštatoval v napadnutom rozhodnutí. Porušenie povinností, ktoré boli zistené a za ktoré správny orgán ukladá pokutu, patrí medzi správne delikty právnickej osoby postihované bez ohľadu na zavinenie. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania, a nie zavinenie. Výšku uloženej pokuty 10.000,- eur považuje odvolací orgán za primeranú najmä vzhľadom k tomu, že ide o závažné porušenie povinností zo strany účastníka konania, ktoré však nie je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom udalosti, preto bola naplnená represívna ale aj preventívna funkcia sankcie. II. Žaloba 13. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou na Krajský súd v Košiciach dňa 04.12.2015 a postúpenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 08.02.2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/3243 O-402/2015 zo dňa 09.10.2015, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 282/14/NR/G zo dňa 09.07.2015 potvrdené. 14. Prvostupňovým rozhodnutím bola vo veci žalobcu uložená pokuta vo výške 10.000,- eur za porušenie povinností v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce. 15. V žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že uloženie sankcie v zmysle § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce za porušenie § 5 ods. 1 nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z. predpokladá, že správny delikt spáchal zamestnávateľ. Ustanovenie § 5 ods. 1 nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z. však hovorí, že subjektom právnej povinnosti nie je zamestnávateľ ale projektant. Projektant (ako koordinátor dokumentácie) je odborne spôsobilou - autorizovanou osobou v zmysle zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, ktorá vykonáva svoju činnosť ako tzv. slobodné povolenie za odplatu vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Teda v zmysle skutkovej podstaty uvedenej v ust. § 5 ods. 1 nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z. je subjektom právnej povinnosti iba projektant a iba on môže povinnosť v zmysle § 5 ods. 2 písm. a) porušiť; nie však naša spoločnosť ako stavebník. Ako vyplýva z protokolu zo dňa 07.05.2014, koordinátorom dokumentácie bol X.. S. J. zo spoločnosti Proenvir s.r.o., teda nie zamestnanec žalobcu. Správnym subjektom administratívnej sankcie - pokuty v zmysle § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce teda má byť X.. S. J. so spoločnosti Proenvir s.r.o. a nie žalobca. 16. K porušeniu § 6 ods. 2 písm. c) nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z. žalobca uviedol, že porušenie tohto ustanovenia predpokladá ako subjekt správneho deliktu fyzickú osobu (koordinátora bezpečnosti), nie žalobcu v pozícii zamestnávateľa v zmysle tohto nariadenia vlády. Ustanovenie § 6 nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z. výslovne zdôrazňuje, že subjektom právnych povinností v pozícii koordinátora bezpečnosti môže byť iba fyzická osoba, oprávnená - autorizovaná na výkon činnosti, vykonávanej za odplatu vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Žalobcovi ako právnickej osobe nemôže byť za porušenie § 6 ods. 2 písm. c) nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z. uložená sankcia v zmysle ust. § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce. 17. Žalobca ďalej poukázal, že zistenie skutkového stavu, z ktorého napadnuté rozhodnutie vychádza, je rozpore s obsahom spisu. Uviedol, že základným predpokladom pre vecnú správnosť rozhodnutia je skutkové zistenie, či na stavbe došlo k použitiu iného typu podpernej konštrukcie (lešenia), než predpisuje projekt. Zdôraznil, že na stavbe k žiadnej zmene v druhu/type podpernej konštrukcie (lešenia) nikdy neprišlo, čo preukázal najmä Doplnením č. 2 k Znaleckému posudku č. 305/2013, vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline dňa 14.08.2015, ktorý je súčasťou administratívneho spisu a vyžiadaného vyšetrovateľom Krajského riaditeľstva PZ SR Košice v trestnej veci č.: KRP-53/OVK-KE-2012. Z doplnenia č. 2 vyplýva, že „počas výstavby nedošlo ku zmene v odsúhlasenej projektovej dokumentácii stavby mostného objektu SO 206-00 „Most na diaľnici D1 nad bezmenným potokom v km 5,438 D1“ v porovnaní s tendrovou dokumentáciou“. 18. Žalobca ďalej poukázal na nezákonnosť rozhodnutia vyplývajúceho z porušenia ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku, pretože výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, pričom odvolací orgán v zrušujúcom predchádzajúcom rozhodnutí prvého stupňa vytkol orgánu verejnej správy nejednoznačnosť a absenciu zákonného vymedzenia porušenia povinnosti žalobcu, správny orgán mal náležite zistiť skutkový stav veci tak, aby bol skutok nepochybne preukázaný relevantnými podkladmi. 19. Žalobca v ďalšej časti žaloby poukázal aj na nezákonnosť postupu žalovaného spočívajúceho vo vadách odvolacieho konania, keď v konaní žalovaného, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. K tomuto uviedol, že zo strany žalovaného žalobca nedostal žiadnu príležitosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Takýmto nezákonným konaním a nesprávnym postupom žalovaného bol porušený § 3 ods. 2 prvá veta Správneho poriadku a žalobcovi bolo odňaté zákonné právo v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku zúčastniť sa na konaní. 20. Žalobca namietal aj nezákonnosť uloženej sankcie. Poukázal, že orgán verejnej správy prvého stupňa skonštatoval, že zo strany žalobcu ide pri Pláne bezpečnosti ochrany zdravia pri práci iba o formálny nedostatok, a že pracovné úrazy nevznikli v príčinnej súvislosti s vyššie uvedenými nedostatkami. Samotný žalovaný v napadnutom rozhodnutí taktiež konštatuje, že sa jedná iba o formálnu chybu. Žalobca zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie potvrdzuje uloženie jednej pokuty za dva samostatné správne delikty - dve rozdielne skutkové podstaty, pričom z rozhodnutia nie je zrejmé, v akej konkrétnej výške bola za každý jeden z týchto dvoch správnych deliktov pokuta uložená. Poukázal tiež na skutočnosť, že v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. orgán verejnej správy nie je povinný sankciu uložiť (§ 19 ods. 6 citovaného zákona), ak žalovaný chcel pôsobiť na zamestnávateľov preventívne, ako to konštatuje vo svojich rozhodnutiach, mal sa zamerať na sankcionovanie tých zamestnávateľov, u ktorých pracovné úrazy nastali - na spoločnosť Semos, spol. s r.o., keďže zamestnanci žalobcu na kontrolovanej stavbe žiadne pracovné úrazy neutrpeli. V závere uviedol, že žalobca neporušil žiadne ustanovenie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia. Nie je daný žiaden zákonný dôvod na uloženie správnej sankcie - pokuty podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, pretože žalobca nie je adresátom právnej povinnosti. 21. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. a), b), d) a e) OSP zrušil tak rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 282/14/ NR/G zo dňa 09.07.2015. III. Vyjadrenie žalovaného 22. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.03.2015 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na inštitút tzv. objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt. Zodpovednou osobou je teda právnická osoba ako celok, nie fyzické osoby - jej zamestnanci, koordinátori, projektanti a podobne. V zmysle ust. § 3 ods. 5 nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z., ak stavebník poverí jedného koordinátora alebo viacerých koordinátorov plnením úloh podľa § 5 a § 6, nezbavuje sa tým zodpovednosti za plnenie týchto úloh. Inšpektorát práce netvrdil, že realizácia stavby nebola vykonaná v súlade s projektovou dokumentáciou a stavba bola realizovaná už podľa upravenej projektovej dokumentácie pre realizáciu pevnej skruže. Zmena v projektovej dokumentácie teda bola urobená, avšak plán bezpečnosti práce, ktorý bol vyhotovený pre zhotovenie nosnej konštrukcie na posuvnej podpernej skruži, nebol zmenený na podpernú konštrukciu s pevnými podperami. Z hľadiska porušenia zákonom stanovenej povinnosti je podstatnou skutočnosť, že v pláne bezpečnosti ochrany zdravia pri práci, resp. v súvisiacej dokumentácii nebola vykonaná zmena, ktorou bola pôvodne uvedená posuvná skruž s podperami nahradená pevnou skružou. 23. Žalovaný zotrval na stanovisku, že spolu s IP postupoval striktne v zmysle platných právnych predpisov tak z procesnoprávneho, ako i z hmotnoprávneho hľadiska a bez akýchkoľvek pochybností vo výroku rozhodnutia taxatívnym spôsobom uviedol, ktoré povinnosti stanovené právnymi predpismi žalobca porušil a za predmetné porušenie - správny delikt uložil postih striktne podľa zákona, v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Vo svojom rozhodnutí jednoznačne a zákonným spôsobom vymedzil porušenie povinností zo strany účastníka konania tak, aby bol výrok jednoznačný a zrozumiteľný a skutok nepochybne preukázaný. V konaní na obidvoch stupňoch bola dodržaná tiež zásada aktívnej účasti účastníkov konania, keď žalobcovi predĺžil zmeškanú lehotu na vyjadrenie, čím mu bola daná možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, čo vyplýva i z oznámenia o začatí správneho konania. 24. Žalovaný mal za to, že z obsahu podkladov rozhodnutia a z celého spisu je zrejmé, že argumenty žalobcu sú nedôvodné a nepodložené. Je zrejmé, že skutok bol riadne preukázaný a konajúci správny orgán disponoval dostatkom relevantných dôkazov. 25. Žalovaný výšku uloženej pokuty považoval za primeranú, pretože v danom prípade ide o 15 pracovných úrazov, dokonca 4 s následkom smrti, porušenie povinností zo strany žalobcu však nie je v príčinnej súvislosti s ich vznikom. IV. Replika žalobcu 26. Žalobca v podanej replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 18.07.2016 zotrval na všetkých svojich žalobných dôvodoch a zdôraznil, že rozhodnutie žalovaného má vady, pretože: 1/ je vydané v nezákonnom konaní, keďže boli porušené procesné práva žalobcu ako účastníka konania, najmä § 3 ods. 2 Správneho poriadku a § 33 ods. 2 Správneho poriadku, 2/ skutkový stav nie je spoľahlivo zistený a doposiaľ zistený skutkový stav nie je vecne správny, pretože je v rozpore s ust. § 46 Správneho poriadku, 3/ právne posúdenie vzniku a existencie správneho deliktu nie je zo strany žalovaného správne - žalobca nie je spôsobilým subjektom jednotlivých skutkových podstát sankcionovaných správnych deliktov, 4/ výrok rozhodnutia je v rozpore s § 47 ods. 2 Správneho poriadku a judikatúrou Najvyššieho i Ústavného súdu SR, 5/ je nepreskúmateľné pre nedostatočné zdôvodnenie, čo vyplýva z rozporu s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V. Právne posúdenie veci 27. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadoku (ďalej len „SSP“)), preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 28. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. V právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (článok 46 ods. 2 Ústavy SR). 31. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 32. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia. 33. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000,- eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33.000,- eur. 34. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a § 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. Všeobecným predpisom o správnom konaní v zmysle poznámky pod čiarou je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). 35. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 36. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 37. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 38. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 39. Podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku, odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. 40. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov; došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 41. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. VI. Závery správneho súdu 42. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/3243 O-402/2015 zo dňa 09.10.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice č. 282/14/NR/G zo dňa 09.07.2015 v intenciách námietok vznesených žalobcom. 43. Krajský súd pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia zistil, že IP Košice rozhodol o uložení pokuty v obnovenom konaní po tom, čo NIP zrušil rozhodnutie IP Košice č. 282/14/NR/G zo dňa 10.02.2015 rozhodnutím č. OPS/2015/3243 O - 157/2015 zo dňa 8.6.2015 z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nejasnosť výroku a odôvodnenie neposkytuje dostatočnú skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia, a že „vymedzenie predmetu konania musí spočívať v zmysle § 47 ods. 2 Správneho poriadku v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním, čo je možné dosiahnuť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania. Výrok rozhodnutia musí mať oporu v podkladoch zaistených pri výkone inšpekcie práce a v samotnom konaní.“ Uviedol tiež, že „v ďalšom konaní je inšpektorát práce ako správny orgán 1. stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. ... Ak správny orgán dospel k záveru, že skutok sa stal, ... v rozhodnutí jednoznačne a zákonným spôsobom vymedzí porušenie povinností zo strany účastníka konania podľa pokynov odvolacieho orgánu a to tak, aby bol výrok jednoznačný a zrozumiteľný a skutok nepochybne preukázaný relevantnými podkladmi rozhodnutia“. 44.V obnovenom konaní teda IP Košice preskúmavaným rozhodnutím uložil pokutu 10.000,- eur vo veci žalobcu za porušenie povinností uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zák. č. 125/2006 Z.z., teda za porušenie: - § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na § 5 ods. 1 a § 2 písm. b) a § 3 ods. 5 nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z. spočívajúce v tom, že zamestnávateľ - stavebník prostredníctvom koordinátorov nezabezpečil spracovanie zmien v pláne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vyplývajúcich zo zmeny podpernej konštrukcie zrealizovanej na stavbe - Plán bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neobsahoval pravidlá na vykonávanie prác na stavenisku a osobitné opatrenia pre práce s osobitným nebezpečenstvom s ohľadom na montáž ťažkých konštrukčných prvkov - podpernej konštrukcie. - § 6 ods. 2 písm. c) nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z. spočívajúce v tom, že koordinátor bezpečnosti práce p. Q. I. nezabezpečil prostredníctvom koordinátora dokumentácie X.. S. J. úpravu plánu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tak, aby zohľadňoval postup prác vyplývajúci zo zmeny podpernej konštrukcie zrealizovanej na stavbe (Plán neobsahoval postup a pravidlá na vykonávanie prác na stavenisku a osobitné opatrenia pre práce s osobitným nebezpečenstvom s ohľadom na montáž ťažkých konštrukčných prvkov - podpernej konštrukcie). 45. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť z nasledovných dôvodov: 46. Správny súd porovnaním výroku zrušeného prvostupňového rozhodnutia zo dňa 10.02.2015 a výroku preskúmavaného rozhodnutia zistil, že výrok preskúmavaného rozhodnutia o uložení pokuty je totožný s výrokom zrušeného prvostupňového rozhodnutia IP Košice z 10.02.2015. Je preto možné konštatovať, že Inšpektorát práce Košice sa neriadil právnym názorom odvolacieho orgánu vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí Národného inšpektorátu práce z 8. júna 2015, v ktorom tento výslovne uložil prvostupňovému orgánu verejnej správy povinnosť, že v rozhodnutí musí byť výrok jednoznačne špecifikovaný a zrozumiteľný a vymedzený skutok musí byť nepochybne preukázaný relevantnými podkladmi rozhodnutia. Uvedeným postupom teda v konaní pred Inšpektorátom práce Košice došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, t. j. § 59 ods. 3 správneho poriadku, v zmysle ktorého správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný, a toto podstatné porušenie ust. § 59 ods. 3 správneho poriadku malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 47. Je potrebné zdôrazniť, že na konanie podľa § 19 zákona o inšpekcii práce vzťahuje zákon č. 71/1967 o správnom konaní (správny poriadok) (§ 21 ods. 3 zák. č. 125/2006 Z.z.) a tento v ust. § 47 ods. 2 upravuje náležitosti výroku, podľa ktorého výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 48. I keď citované zákonné ustanovenie explicitne neprikazuje, že výrok rozhodnutia musí obsahovať vecné, časové a miestne určenie konania, z ktorého správny delikt vyplýva, je nespochybniteľné, že vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. Subjekt, ktorému sa pokuta ukladá, musí byť presne označený, aby bolo jasné, kto je adresátom rozhodnutia. Keďže v predmetnej veci sa jedná o správne trestanie - uloženie pokuty, na takéto konanie sa vzťahujú aj základné princípy trestania upravené v zák. č. 301/2005 Z.z. - Trestný poriadok, v zmysle ktorého z ust. § 163 ods. 2 vyplýva, že obžalovaný musí byť v rozsudku označený svojim menom a priezviskom, dátumom a miestnom od narodenia a bydliska, prípadne inými údajmi potrebnými na to, aby nemohol byť zamenený s inou osobou. 49. Taktiež z ust. § 163 ods. 3 Trestného poriadku vyplýva, že, výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod žaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácii, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu, v tomto prípade uloženie pokuty. 50. Takáto miera podrobnosti špecifikácie výroku rozhodnutia je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre určenie rozsahu dokazovania, a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok. 51. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. 52. Zo znenia výroku žalobou napadnutého rozhodnutia nevyplýva, komu Inšpektorát práce Košice pokutu vo výške 10.000,- eur za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 125/2006 Z.z. uložil. V záhlaví uvedeného rozhodnutia je síce uvedené, že „Inšpektorát práce Košice ... vo veci účastníka konania Národná diaľničná spoločnosť ... rozhodol nasledovne: ...“ ale toto nie je postačujúce pre správne označenie subjektu, ktorému táto pokuta bola uložená. Zo znenia napadnutého rozhodnutia sa možno len domnievať, že pokuta bola uložená žalobcovi, pričom vo výroku rozhodnutia je uvedené, že pokuta sa pokladá za porušenie povinností stanovených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zák. č. 125/2006 Z.z., teda za porušenie § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na § 5 ods. 1 a § 2 písm. b) a § 3 ods. 5 nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z., keď „zamestnávateľ - stavebník ... nezabezpečil ..“ a za porušenie § 6 ods. 2 písm. c) nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z., keď „koordinátor bezpečnosti práce ... nezabezpečil...“, pričom osobou zodpovednou za správny delikt v zmysle výroku napadnutého rozhodnutia môže byť jednak žalobca, jednak zamestnávateľ - stavebník a jednak koordinátor bezpečnosti práce. IP Košice v záhlaví a ani vo výroku napadnutého rozhodnutia nešpecifikoval, kto je zamestnávateľom - stavebníkom. Zo znenia výroku žalobou napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ani čas kedy malo dôjsť k spáchaniu správneho deliktu a ani kto sa tohto správneho deliktu mal dopustiť. Takáto špecifikácia správneho deliktu nezodpovedá zákonným požiadavkám pre jeho správne označenie a to už aj z dôvodu toho, že nie je jasné kto sa tohto správneho deliktu dopustil, kedy, na akom mieste a za akých okolností, čo má nesporne vplyv nato, aby tento skutok ktorý sa kladie za vinu pravdepodobne Národnej diaľničnej spoločnosti, nebol zameniteľný s iným skutkom, čo malo za následok nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť, ktorý spôsobuje jeho nezákonnosť. 53. S poukazom na uvedené je nesporné, že výrok napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nespĺňa základné atribúty zákonného vymedzenia výroku rozhodnutia o uložení sankcie. 54. Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok a preto sa správny súd s ďalšími námietkami žalobcu nezaoberal. 55. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP v spojení s ust. § 191 ods. 3 písm. a) SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 56. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 57. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom. 58. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súdu v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.