Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/151/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7105203075 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:7105203075.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: SECON, s.r.o., Kráľovce 199, 044 44 Kráľovce, IČO: 36 196 843, zastúpeného: JUDr. Rastislav Lenart, advokát, Pollova 32, 040 18 Košice, proti žalovanému: O.. M. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M.na G. Č..XX, O., zastúpeného: JUDr. Ľubomír Šablica, advokát, Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 39.147,28 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 25.11.2008, č.k. 5C 58/08-238, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorým žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 39.147,28 eur (1.179.351,10,- Sk) spolu s 10,8 % úrokom z omeškania ročne od 6.10.2002 do zaplatenia a náhradu trov konania. Vo výroku rozhodnutia súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 7.093,30 eur (213.693,- Sk) na účet advokáta M.. Ľ. Š., a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 133 ods. 1, 2, 3,4, § 135a ods. 1, § 135a ods. 2, § 135a ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník„), §182 ods. 1, § 182 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“). Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný neporušil žiadnu svoju povinnosť, ktorá mu patrila ako konateľovi žalobcu. Náhrada škody, ktorú si žalobca proti žalovanému uplatňoval, má skôr povahu zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, podľa ust. § 182 Zákonníka práce. Žalovaný nevykonával u žalobcu funkciu skladníka, zásobovača alebo účtovníka, ale jeho funkciou bol marketingový pracovník s tým, že bližšia náplň práce nebola stanovená. Ak bolo zámerom žalobcu zabezpečiť si u svojho zamestnanca, v tomto prípade žalovaného, jeho zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, čo vlastne žalobca žiada, bolo jeho povinnosťou uzavrieť s ním dohodu o hmotnej zodpovednosti, a to písomne, čo však neurobil. Na základe uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že nie je možné žalovaného zaviazať na náhradu škody z titulu zodpovednosti na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Rovnako nie je možné žalovaného zaviazať na náhradu škody ani podľa obchodno-záväzkového vzťahu, nakoľko nie je splnený predpoklad pre zodpovednosť žalovaného ako konateľa za vznik škody, a to porušenie jeho povinnosti. V rozhodnutí súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že žalobe nebolo možné vyhovieť ani z toho dôvodu, že žalobca mal dvoch konateľov, ktorí by museli byť zodpovední za vzniknutú škodu spoločne a nerozdielne. 3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá , § 149 ods.1 zákona č. 99/1969 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a priznal žalovanému náhradu trov konania v celkovej výške 213.693,- Sk (7.093,30 eur) pozostávajúcu z náhrady súdneho poplatku za podaný odpor v sume 58.965,-Sk a z trov právneho zastúpenia priznaných za 10 úkonov právnej pomoci á 15.050,- Sk (§ 10, § 14 ods. 1 písm. a/, d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), režijný paušál 4x á 150,-Sk, 4x á 178,- Sk, 2x á 190,-Sk a za náhradu za stratu času vo výške 2.536,- Sk (§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca žiadajúc, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 1.179.351,10,- Sk spolu s príslušenstvom. V odvolaní poukázal na to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., súd prvej inštancie odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. V odvolaní uviedol, že žalovaný bol len konateľom a nie zamestnancom žalobcu, o čom svedčí skutočnosť, že bol odvolaný z funkcie konateľa na mimoriadnom valnom zhromaždení a nedošlo k skončeniu jeho pracovného pomeru, nakoľko ten nikdy nevznikol. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že ide o pracovnoprávnu zodpovednosť, mal rozhodnúť v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce. Žalovaný pri výkone funkcie konateľa, ako konateľ zodpovedný za objednávanie, nákup a za sklad a predaj tovaru, nekonal s odbornou starostlivosťou a uznal svoj záväzok na mimoriadnom valnom zhromaždení. Ak by v danom prípade bola daná solidárna zodpovednosť oboch konateľov, bolo na rozhodnutí žalobcu, od ktorého zo solidárne zodpovedných bude náhradu škody žiadať. Namietal aj skutočnosť, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou vzniku škody a jej výškou. V súvislosti s namietaným odňatím možnosti konať na súde žalobca uviedol, že súd prvej inštancie pred vydaním uznesenia o ukončení dokazovania na pojednávaní dňa 25.11.2008 účastníkov nepoučil v súlade s ust. § 120 ods. 4 O.s.p. V odvolacom konaní žalobca navrhol vykonanie nového dôkazu, a to predloženie kópie všetkých účtovných dokladov týkajúcich sa tovaru, do ktorých sudca súdu prvej inštancie nahliadol, ale nie sú súčasťou spisu. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnemu rozhodnutiu a odvolanie žalobcu považuje za účelové. 6. Uznesením č.k. 5Co/151/09-268 zo dňa 24.11.2009 odvolací súd podľa ust. § 109 ods.2 písm. c/ O.s.p. prerušil odvolacie konanie do skončenia trestného konania vo veci obvineného O.. M. A., vedenej na OR PZ v Bratislave IV, Úrad justičnej a kriminálnej polície v Bratislave IV pod ČVS:ORP-358/OVK- B4-2007. Nakoľko Okresný súd Bratislava IV v trestnej veci proti žalovanému rozhodol rozsudkom zo dňa 24.11.2014 č.k. 2T/32/2012-917, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.6.2015, odpadla prekážka prerušenia odvolacieho konania a odvolací súd pokračoval v odvolacom konaní. 7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), s nariadením odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a po doplnení dokazovania (§ 384 ods. 3, § 366 písm. d/ C.s.p.) zadovážením spisu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 2T/32/2012, dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania podaného žalobcom. 8. Podľa § 183 ods. 1 C.s.p., pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. 9. Podľa § 183 ods. 2 C.s.p., od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. 10. Podľa § 183 ods. 3 C.s.p., strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. 11. Podľa § 183 ods. 4 C.s.p., ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. 12. Odvolací súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu (§ 180 C.s.p.), nakoľko nemal na jeho strane preukázanú existenciu dôležitých dôvodov na odročenie pojednávania (§ 183 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.), pre ktoré žalobca žiadal v podaní doručenom súdu dňa 24.4.2017 ospravedlniť jeho neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 26.4.2017 a zároveň označené pojednávanie odročiť. V danom prípade právny zástupca žalobcu podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 27.3.2017 požiadal o odročenie termínu pojednávania nariadeného už na deň 29.3.2017, pričom odvolací súd dňa 28.3.2017 postupom podľa ust. § 184 ods. 1 C.s.p. elektronicky upovedomil strany o akceptovaní uvedeného návrhu a stranám zároveň oznámil, že nové pojednávanie sa bude konať dňa 26.4.2017. Na základe uvedeného, tvrdenie právneho zástupcu žalobcu o tom, že sa o termíne pojednávania nariadeného na deň 26.4.2017 dozvedel až dňa 20.4.2017 (z následne mu poštou doručovaného predvolania), odvolací súd posúdil ako nedôvodné. 13. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že odročenie nariadeného pojednávania na návrh strany môže prichádzať do úvahy len z dôležitého dôvodu, t.j. ak sa strana sporu alebo jeho zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť (§ 183 ods. 1 C.s.p.). Posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie pojednávania súd posudzuje podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania. Takáto prekážka alebo iná okolnosť musí predstavovať „dôležitý dôvod“, a musí sa vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov. Kolízia pojednávania zástupcu strany sporu s pojednávaním v tom istom termíne nie je bez ďalšieho akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania Popri existencii dôležitých dôvodov, pre ktorá sa strana nemôže pojednávania zúčastniť, musí byť kumulatívne splnená aj podmienka, že od nej nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť. Pokiaľ právny zástupca žalobcu nepreukázal, že ním tvrdenú časovú kolíziu s pojednávaniami nariadenými v rovnaký deň na Okresnom súde Košice II (vec sp.zn. 27P/357/2015) a Okresnom súde Prešov (vec sp.zn. 8 Pc/2/2016) nebolo možné vyriešiť inak, že klient nesúhlasí s udelením substitúcie inému advokátovi a ani to, že od právneho zástupcu žalobcu nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť iným advokátom, nemal odvolací súd preukázanú existenciu dôležitých dôvodov na odročenie pojednávania nariadeného na deň 26.4.2017. Dôvodnosť uvedeného postupu nemožno vyvodiť ani zo vzťahu advokáta a klienta, nakoľko plnomocenstvo na zastupovanie žalobca udelil právnemu zástupcovi až v priebehu odvolacieho konania dňa 24.3.2017 a ani osobitnou špecializáciou zvoleného advokáta. 14. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáha od žalovaného náhrady škody vo výške 1.179.351,10,- Sk. Žalobu zdôvodnil tým, že žalovaný bol v období od 15.3.2000 do 26.11.2002 konateľom žalobcu a pri výkone funkcie konateľa uzatváral zmluvy, prijímal tovar od dodávateľov, predával tovar odberateľom, pričom bol za tovar zodpovedný. V dôsledku nepriaznivých ekonomických výsledkov bol žalovaný na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 5.10.2002 z funkcie konateľa odvolaný. Žalobca tvrdil, že žalovaný ako konateľ žalobcu pri výkone svojej funkcie nepostupoval s odbornou starostlivosťou, čo sám priznal na mimoriadnom valnom zhromaždení, preto je povinný žalobcovi nahradiť spôsobenú škodu podľa ust. §135a a §566 Obchodného zákonníka. 15. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 16. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 17. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí C.s.p., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 18. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. 19. Podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a)poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b)nadobudli majetok v rozpore s § 59a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20020901.html>. 20. Podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka, konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila. 21. Podľa § 135a ods. 4 Obchodného zákonníka, dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa, sú zakázané; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10 % výšky základného imania 22. Podľa § 261 ods. 3 písm. a/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia. 23. Podľa § § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. 24. Konateľ je povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Výkon funkcie s odbornou starostlivosťou sa vzťahuje na všetky povinnosti uložené konateľom zákonom, spoločenskou zmluvou, stanovami alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Výkon funkcie konateľa s odbornou starostlivosťou je objektívnym hľadiskom a vyžaduje, aby konateľ pri svojom rozhodovaní zaobstaral a zohľadnil všetky objektívne možné a dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, ktoré môžu objektívne ovplyvniť jeho rozhodnutie pri vykonávaní jeho pôsobnosti. Pri výkone svojej pôsobnosti konatelia zodpovedajú za škodu, ktorú spôsobili spoločnosti tým, že porušili svoje povinnosti. Porušenie sa môže týkať povinností uložených konateľom zákonom, spoločenskou zmluvou, stanovami alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. 25. Pri posudzovaní zodpovednosti žalovaného ako konateľa spoločnosti žalobcu za škodu má zásadný význam ustanovenie § 261 ods. 3 písm. a/ Obchodného zákonníka, podľa ktorého vzťah medzi konateľom a spoločnosťou je vždy obchodno-záväzkovým vzťahom. Zodpovednosť konateľa za škodu sa preto riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka vzhľadom na charakter vzťahu konateľa a spoločnosti ako absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu. Z uvedenej aplikácie Obchodného zákonníka na zodpovednostný režim konateľov za vzniknutú škodu potom vyplýva objektívna zodpovednosť konateľa za spôsobenú škodu spoločnosti. Zodpovednosť sa posudzuje bez ohľadu na jej zavinenie. Osobitná úprava zodpovednosti je upravená v ust. § 135a ods. 2,3,4,5 Obchodného zákonníka a len v prípade, ak toto ustanovenia nemá osobitnú úpravu, použijú sa ustanovenia § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Na vznik zodpovednosti konateľa za škodu vyžaduje všeobecná úprava § 373 a nasl. Obchodného zákonníka splnenie troch predpokladov : a) vznik škody, b) porušenie povinnosti, c) príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne, pretože nesplnenie čo i len jedného z nich má za následok, že nedochádza ku vzniku zodpovednosti. 26. Po preskúmaní spisu sa odvolací súd nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že v konaní pred súdom prvej inštancie uniesol dôkazné bremeno preukazujúce dôvodnosť uplatňovaného nároku, a to vznik a výšku škody. Podľa ust. § 120 ods. 1 O. s. p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/ > v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, boli účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom súd rozhodoval o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu, ktorý zodpovedal dôkazným tvrdeniam účastníkov konania, skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné a súd o nich alebo ich pravdivosti nemal dôvodné a závažné pochybnosti, skutočností, ktoré nebolo nutné dokazovať (ust. § 121 O. s. p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/>) a zo skutočností, vyplývajúcich z právnych alebo skutkových domnienok, ako aj právnych fikcií. Ak teda žalobca chcel byť v spore úspešný, mal v žalobe uviesť skutočnosti, odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému. O týchto skutočnostiach bol povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností ležali na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzoval pre seba priaznivé právne dôsledky. Keďže preukazovanie vzniku škody a jej výšky bol prvým zákonným predpokladom na preukázanie zodpovednosti žalovaného za škodu, bolo povinnosťou žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie uniesť v tomto smere dôkazné bremeno. 27. Odvolací súd z obsahu spisu, s prihliadnutím na doplnenie dokazovania v odvolacom konaní o dôkaz, ktorý nebolo možné navrhnúť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 205a ods.1 písm. d/ O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016), t.j. pripojený trestný spis Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 2T/32/2012 konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce splnenie už prvého zákonného predpokladu na vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, a to preukázanie vzniku škody a jej výšky. Z predloženej inventúry zásob k 23.9.2002, inventúry predajcov k 23.9.2012, súhrnného stanoviska k ekonomickej situácii firmy žalobcu, ako aj z ďalších listinných dokladov nachádzajúcich sa v spise, nemožno bez ďalšieho jednoznačne ustáliť existenciu a ani výšku uplatňovanej škody. Rozpornosť pri uvádzaní samotnej výšky škody a spôsob jej vyčíslenia žalobcom je zrejmá už z podanej žaloby, kedy žalobca uvádzal, že k dátumu inventúry mal byť na sklade tovar v hodnote 1.286.572,73,-Sk, ktorý by sa bol predal za 1.480.610,-Sk a na sklade bol skutočne tovar v hodnote 201.987,73-Sk, ktorý mal hodnotu 301.258,93-Sk. Následne uplatňovanú výšky žalobca uvádzal ako skutočnú škodu v sume 985.313,80- Sk a ušlý zisk v sume 194.037,30-Sk, pričom rovnako ich výšku nepreukázal. Nárok na náhradu skutočnej škody i nárok na náhradu ušlého zisku sú pritom samostatnými, od seba nezávislými nárokmi. Oba nároky môžu vzniknúť z tej istej škodovej udalosti, ale existencia skutočnej škody, ktorá vyjadruje porovnanie majetkového práva poškodeného pred vznikom škody a po poškodení, nie je predpokladom vzniku ušlého zisku. Odvolací súd dáva do pozornosti, že ušlý zisk alebo žalobcom uvádzaná hodnota, za ktorú by bol tovar predal, je potrebné vykladať ako majetkový prínos, ktorý bolo možné dôvodne očakávať vzhľadom na pravidelný priebeh vec, nebyť škodovej udalosti. Žalobca neuniesol v konaní pred súdom prvej inštancie dôkazné bremeno na preukázanie existencie a výšky škody predložením jednotlivých faktúr, zmlúv, dokladov preukazujúcich ich zaúčtovanie v majetku spoločnosti žalobcu, príp. iných listín, ktorými by bolo možné verifikovať ním tvrdenú výšku škody a nepreukázal ani ním uvádzanú výšku priemernej predajnej cenu tovaru. V tejto súvislosti nemožno opomenúť to, že v priebehu konania žalobca uplatnený nárok formuloval ako nárok na náhradu škody vo výške 1.100.000,- Sk odvíjajúci sa od „ vzájomnej dohody na základe podkladov, ktoré boli predmetom prerokovania na valnom zhromaždení dňa 5.10.2002 a nárok na ďalšiu , dodatočne zistenú škodu vo výške 79.351,10,- Sk „, vo vzťahu ku ktorej v konaní neprodukoval žiadne dôkazy k preukázaniu jej existencie. 28. Námietky žalobcu, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s predloženými listinnými dôkazmi, odvolací súd považuje za nedôvodné aj vo vzťahu k predloženému Súhrnnému stanovisku k ekonomickej situácii firmy žalobcu zo dňa 3.10.2002, ktorý vypracoval L.. Z., a ktoré tvorilo prílohu zápisnice k mimoriadnemu valnému zhromaždeniu spoločnosti žalobcu. L.. Z. pri vypracovávaní stanoviska vychádzal z predpokladného RABAT-u, plánovaných tržieb, pričom tak ako sám v stanovisku uviedol “vzhľadom na neúplnosť účtovných dokladov nebolo možné poskytnúť súhrnné stanovisko k ekonomickej situácii“. Ak teda má žalobca za to, že tento ním predložený dôkaz, o ktorý upieral uplatnenú žalobu, preukazuje uplatňovanú výšku škody a jej existenciu, nemožno s ním súhlasiť. 29. Návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania v odvolacom konaní o nové dôkazy, t.j. o predloženie kópií všetkých účtovných dokladov týkajúcich sa tovaru, nemožno považovať za nový prostriedok procesného útoku a procesnej obrany, ktorý nemohol žalobca použiť v konaní pred súdom prvej inštancie bez svojej viny, preto odvolací súd na uvedený návrh na doplnenie dokazovania, neprihliadol (§ 205a ods.1 písm. d/ O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, od 1.7.2016 § 366 písm. d/ C.s.p.). 30. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal splnenie už prvej zákonnej podmienky tvrdenej objektívnej zodpovednosti žalovaného, odvodzovanej od ust. § 135a, § 373 Obchodného zákonníka, a to vznik škody. 31. Pokiaľ žalobca odvodzuje zodpovednosť žalovaného za škodu s poukazom na zápisnicu z mimoriadneho valné zhromaždenie žalobcu konaného dňa 5.10.2002, je potrebné uviesť, že inventúry zásob a inventúry predajcov, na ktoré žalobca poukazuje, sa uskutočnili k dátumu 23.9.2002, pričom mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti žalobcu sa uskutočnilo dňa 5.10.2002. K uvedenému dňu ani následne už žalobca nevykonal inventúru majetku, a ako vyplýva aj obsahu zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalobcu, škoda bola predbežne vyčíslená v sume 1.100.000,-Sk a „presne mala byť vyčíslená po vyporiadaní pohľadávok, záväzkov a obchodného tovaru“. Spôsob stanovenia výšky uplatňovanej škody je sporný aj s poukazom na výsluch svedka L.. O. Z., ktorý v spoločnosti žalobcu vykonával účtovníctvo a ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že suma 1.100.000,-Sk uvádzaná v zápisnici z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalobcu zo dňa 5.10.2002 bola stanovená porovnaním stavu pohľadávok a záväzkov, pričom bola vyčíslená len predbežne. 32. Odvolací súd prihliadajúc aj na nový dôkaz v konaní, rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24.11.2014 č.k. 2T/32/2012-917, tvoriace súčasť v odvolacom konaní pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 2T/32/2012, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného, že spáchal zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/, b/ Trestného zákona, tým že v presne nezistení deň a na presne nezistenom mieste v období od 5.10.2002-12.3.2007 zmenil zápisnicu z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti SECON, s.r.o., konaného dňa 5.10.2002 v sídle spoločnosti v G.Á. Č.. XXX, okres Košice - okolie, na ktorom bola vyhodnotená ekonomická situácia spoločnosti a bol odvolaný z funkcie konateľa, uznal svoju zodpovednosť za situáciu spoločnosti a svoj dlh voči spoločnosti, z tejto zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia vybral druhú stranu, obsahujúcu jeho uznanie dlhu a záväzok uhradiť tento dlh voči spoločnosti SECON, s.r.o., prepísal prvú stranu zápisnice tak, aby priamo nadväzovala na poslednú tretiu stranu, v dôsledku čoho zo zápisnice odstránil svoje vyjadrenie o uznaní dlhu a záväzok splatiť dlh a následne takto pozmenenú zápisnicu predložil na preukázanie svojich tvrdení dňa 12.3.2007 na pojednávaní na Okresnom súde Bratislava IV, v právnej veci sp.zn. 22C/31/06, konštatuje, že vyjadrenie žalovaného na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti žalobcu konaného dňa 5.10.2002 nemožno považovať za uznanie záväzku spôsobom požadovaným zákonom (§ 323 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka), ktorý by bez ďalšieho zakladal vznik vyvrátiteľnej domnienky, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Z ustanovenia § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že uznanie záväzku je jednostranný právny úkon urobený dlžníkom a adresovaný veriteľovi, pričom zákon vymedzuje formálne aj obsahové náležitosti tohto jednostranného právneho úkonu. Pre uznanie záväzku zákon vyžaduje písomnú formu, uznanie musí dlžník urobiť (adresovať) veriteľovi a z hľadiska obsahu sa vyžaduje uznanie určitého záväzku. Odvolací súd mal pri posudzovaní vyhlásenia žalovaného obsiahnutého v zápisnici z mimoriadneho valného zhromaždenie spoločnosti žalobcu konaného dňa 5.10.2002 za preukázané len splnenie prvých dvoch zákonných podmienok, a to písomnú formu a adresnosť vyhlásenia žalovaného vo vzťahu k spoločnosti žalobcu. Vo vyhlásení žalovaného však absentuje zásadná skutočnosť, a to jednoznačnosť spôsobu vymedzenia záväzku, ktorý by jednoznačne vymedzoval (identifikoval) záväzok a jeho výšku, a to buď s odkazom na konkrétnu zmluvu, na základe ktorej záväzok vznikol, prípadne na iný doklad. Odvolací súd dáva do pozornosti, že vo vyhlásení uvedená výška škody ako „predbežne vyčíslená vo výške cca 1.100.000,-Sk (škoda bude presne vyčíslená po vysporiadaní z pohľadávok, záväzkov a obchodného tovar)“, nespĺňa požiadavku určitosti vymedzenia záväzku a jeho výšky. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že nepreukázanie určitosti záväzku a jeho výšky je samo o sebe dôvodom na zamietnutie žaloby ako bezzákladovej (analogicky rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.2011 sp.zn. 4 Cdo 94/2010). 33. Odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané ani to, že zodpovednou osobou za vznik škody uplatňovanej žalobcom bol výlučne žalovaný. Pri tejto úvahe zohľadnil skutočnosti uvedené žalovaným na pojednávaní dňa 12.11.2007 o tom, že preberanie tovaru zabezpečoval aj L.. B., že do priestorov spoločnosti KOMES FUT, kde sa tovar v dvoch skladoch nachádzal, nemal žalovaný vstup bez oprávnenej osoby, nakoľko nemal kľúče. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca mal v priestoroch spoločnosti KOMES FUT dva skladové priestory, a to karanténny a distribučný sklad. I keď žalobca v konaní argumentoval, že do týchto skladových priestorov mal prístup len žalovaný a osoby, ktorým umožnil prístup, uvedené tvrdenia nepreukázal a nevyvrátil ani tvrdenia žalovaného, že do skladu mala prístup aj tretia osoba, zamestnankyňa spoločnosti KOMES FUT, ktorá rovnako disponovala s tovarom na sklade. Rovnako tvrdenie žalobcu, že len žalovaný ako konateľ bol zodpovedný za objednávanie, nákup tovaru a za sklad a predaj tovaru, nekorešponduje zo znením Spoločenskej zmluvy, z ktorej vyplýva, že konatelia sú oprávnení konať v mene spoločnosti samostatne a vykonávajú vedenie spoločnosti vo všetkých veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti valného zhromaždenia (čl. VII bod 1,2 Spoločenskej zmluvy). Podotýka, že pri nejednoznačnom spôsobe deľby kompetencií medzi dvoch konateľov obchodnej spoločnosti žalobcu a pri nedoložení akéhokoľvek iného listinného dôkazu upravujúceho rozsah zodpovednosti oboch konateľov (napr. mandátnej zmluvy a pod.), nebolo možné ku vzájomne si rozporujúcim tvrdeniam žalobcu a žalovaného v tomto smere zaujať jednoznačné stanovisko. Uvedené znamená, že žalobca i pri tvrdení o výlučnej zodpovednosti žalobcu za škodu vzniknutú v dôsledku porušenia povinností konateľa obchodnej spoločnosti, neuniesol dôkazné bremeno. 34. Prihliadajúc na to, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou použitou stranou v podanej žalobe, resp. uvádzanou v priebehu konania, bol správny postup súdu prvej inštancie v tom, že pri zohľadnení žalobcom tvrdeného skutkového stavu, posudzoval uplatnený nárok aj z hľadiska prípadnej zodpovednosti žalovaného za škodu na základe ustanovení Zákonníka práce. Je treba zdôrazniť logickosť a správnosť jeho myšlienkového postupu, keďže z vykonaného dokazovania vyplynula aj existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a samotný žalobca v žalobe a aj v priebehu konania používal vo vzťahu k predmetu sporu pojem „manko“, resp. „schodok“. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že sa jednalo len o formálny pracovný pomer, existujúci po celé obdobie výkonu funkcie konateľa žalovaným len za účelom „ plnenia odvodových a daňových povinností“, táto skutočnosť nezbavovala súd prvej inštancie povinnosti posúdiť uplatnený nárok podľa všetkých, na uplatnený nárok sa vzťahujúcich hmotnoprávnych predpisov. 35. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20020401.html> a 185 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20020401.html>. 36. Podľa § 182 ods.1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). 37. Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. 38. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. 39. Zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách je upravená v ust. § 182 Zákonníka práce, pričom predpokladom zodpovednosti je a) škoda vo forme schodku na zverených hodnotách, b) platná dohoda o hmotnej zodpovednosti, c) zavinenie zamestnanca, ktoré sa prezumuje, d) existencia pracovnoprávneho pomeru, e) ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Z listinných dokladov založených v spise má odvolací súd za preukázanú len existenciu pracovnoprávneho pomeru žalovaného u žalobcu, pričom absentuje základná hmotnoprávna podmienka založenia zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, a to písomná forma dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorej existencia nebola v konaní ani tvrdená. 40. Vo vzťahu k osobe žalovaného nemožno aplikovať ani ust. § 179 Zákonníka práce, ktoré jednak okrem preukázania výšky škody, vyžaduje aj zavinené porušenie povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Tak ako už odvolací súd vyššie konštatoval, keďže žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce vznik a výšku škody, skúmanie ďalších zákonných podmienok na vyvodenie všeobecnej zodpovednosti žalovaného je nadbytočným. Nad rámec nevyhnutného odvolací súd konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal ani ďalšie podmienky zodpovednosti za škodu podľa citovaného ustanovenia, a to porušenie povinností žalovaného pri plnení jeho pracovných úloh „marketingového pracovníka“, ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinností pri plnení jeho pracovných úloh a vznikom škody. 41. K námietke žalobcu o odňatí možnosti konať pred súdom prvej inštancie tým, že nebol súdom prvej inštancie pred vydaním uznesenia o ukončení dokazovania poučený podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., odvolací súd uvádza, že zo spisového materiálu je nesporné, že súd prvej inštancie doručil dňa 24.5.2005 (čl. 22) žalobcovi písomnosť, v ktorej podľa doručenky založenej v spise boli: odpor žalovaného, výzva na vyjadrenie k odporu, doplnenie k odporu a uznesenie zo dňa 17.5.2005, č.k. 14C/19/2005-18, obsahujúce poučenia podľa § 15a a § 42 ods. 3, § 120 ods. 1,4 a § 30 O.s.p.. Pokiaľ z obsahu zápisnice z pojednávania nariadeného na deň 25.11.2008 vyplýva, že súd prvej inštancie pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania opakovane strany nepoučil o ich povinnosti predložiť alebo označiť dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie (§ 120 ods.4 O.s.p.) za situácie, že takéto poučenie už realizoval v priebehu konania, nemožno priznať tejto námietke žalobcu úspech. 42. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a argumentácii žalobcu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nemožno priznať úspech. 43. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie) ako vecne a právne správne potvrdil. 44. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).