Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/95/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9014010050 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:9014010050.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Beáty Jurgošovej, v právnej veci žalobcu: Fresco Group, s.r.o., IČO: 46 758 712, Trenčianska 56/F, 821 09 Bratislava, zastúpený: Nosko & Partners, s.r.o., Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SK/0193/99/2014 zo dňa 19.03.2014, takto jednohlasne r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SK/0193/99/2014 zo dňa 19.03.2014 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 19.03.2014 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Inšpektorátom Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave (ďalej len „prvostupňový orgán”) č. H/0131/01/2013 zo dňa 29.07.2013, ktorým prvostupňový orgán podľa § 36 písm. c/ zákona č. 67/2010 Z.z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh (ďalej len „chemický zákon”) uložil žalobcovi pokutu vo výške 30.001 Eur. 2. Prvostupňový orgán rozhodol o uložení pokuty pre žalobcu z dôvodu, že na základe vykonanej kontroly v prevádzke žalobcu Fresco - predaj elektronických cigariet náplní, Jégeho alej 12, 821 08 Bratislava, bolo zistené spáchanie správneho deliktu podľa § 33 ods. 1 písm. b/ chemického zákona z dôvodu porušenia § 46 ods. 1 písm. b/, d/, e/ a f/ v nadväznosti na § 46 ods. 2 a 4 chemického zákona. II. Žaloba 3. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že napadnutým rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich subjektívnych právach. 4. Poukázal na to, že neoddeliteľnou súčasťou záznamu o vykonaní kontroly tvorí opatrenie vydané na mieste v zmysle § 6 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa (ďalej len „zákon o štátnej kontrole”). V tomto opatrení došlo k zákazu predaja výrobkov, ktorých rozsah bol stanovený inšpektormi prvostupňového orgánu, a to až do doby vykonania nápravy a odstránenia zistených nedostatkov. Mal za to, že opatrenie uložené prvostupňovým orgánom predstavuje sankciu za zistené nedostatky vo forme obmedzenia práva nakladať s tovarom. Ide o obmedzenie stanovené na určitý čas, kým nedôjde k odstráneniu nedostatkov a znamená satisfakciu za predmetné porušenie. Predstavuje primárny prostriedok výchovného a preventívneho charakteru, pričom v zákone o štátnej kontrole je uloženie pokuty upravené ako sekundárny prostriedok v jedinom prípade - ak nedôjde v stanovenej lehote k odstráneniu nedostatkov. Dôvodil tiež, že predmetné opatrenie vykazovalo viaceré nedostatky, napr. absenciu určenia lehoty na odstránenie nedostatkov, absenciu poučenia o možnosti uloženia pokuty (porušenie § 3 ods. 2 správneho poriadku) a i., no napriek tomu vykonal nápravu v krátkom čase. Opatrenie vydané na mieste považoval žalobca za rozhodnutie vo veci samej, keďže sa týka toho istého kontrolovaného subjektu, tej istej veci a stavu zisteného v čase kontroly. 5. Žalobca sa nestotožňoval s názorom prvostupňového orgánu a žalovaného v tom, že opatrenie bolo uložené podľa zákona o štátnej kontrole a nie ako nápravné opatrenie podľa chemického zákona. V tejto súvislosti poukázal na § 3 ods. 4 správneho poriadku, v zmysle ktorého je správny orgán povinný použiť najvhodnejšie prostriedky vedúce k správnemu vybaveniu veci a ak to povaha veci pripúšťa, správny orgán sa má pokúsiť vždy o jej zmierne vybavenie. V tejto veci by to podľa žalobcu znamenalo, že prvostupňový orgán mohol rozhodnúť vo veci samej opatrením, zo strany žalobcu k splneniu povinností uložených opatrením došlo a nebolo potrebné pristupovať k uloženiu pokuty v takej značnej výške. Správny orgán mal podľa žalobcu vybaviť predmetnú vec v priamej súčinnosti s účastníkom konania a ochraňovať jeho práva a právom chránené záujmy. 6. Ďalej poukázal na konštatovanie prvostupňového orgánu a rovnako tak aj žalovaného o tom, že žalobca sa dopustil porušenia povinností podľa § 46 ods. 1 písm. b/, d/, e/ a f/ v nadväznosti na § 46 ods. 2 a 4 chemického zákona. Podľa žalobcu sa teda v žiadnom prípade neuvádza, že nezabezpečil, aby označenie látok alebo zmesí bolo podľa § 4. Preto podľa názoru žalobcu nemohlo dôjsť k spáchaniu správneho delitku podľa § 33 ods. 1 písm. b/ chemického zákona. Navyše porušenia § 4 chemického zákona sa ani nemohol dopustiť, nakoľko toto ustanovenie v zmysle čl. VII. ods. 1 chemického zákona nadobudlo účinnosť až dňa 01.06.2015. Na základe uvedeného zastával názor, že prvostupňový orgán stanovil správny delikt nesprávne. V tejto súvislosti navyše zdôraznil, že kontrolné orgány vymedzené v chemickom zákone môžu pristúpiť k sankcionovaniu len na základe hmotného práva. 7. Uviedol, že čl. I § 4 chemického zákona v súvislosti s klasifikáciou, balením a označovaním zmesí výslovne odkazuje na osobitný právny predpis, a to na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 z 16.12.2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí (ďalej ako „Nariadenie“). V čl. 62 tohto Nariadenia je uvedené, že Hlavy II, III, a IV sa uplatňujú od 01.12.2010 pokiaľ ide o látky a od 01.06.2015 pokiaľ ide o zmesi. V čl. 61 ods. 1 tohto nariadenia je vymedzené, že od 01.06.2015 sa zmesi klasifikujú, označujú a balia v súlade so smernicou 1999/45/ES. Zdôraznil, že uvedené Nariadenie je ako sekundárny akt Európskej únie absolútny, záväzný a priamo uplatniteľný vo všetkých členských štátoch. Zákonodarca znenie tohto Nariadenia priamo uviedol v chemickom zákone, ako aj úpravu v prechodnom období v zmysle čl. 61 uvedeného Nariadenia, a to v prechodných ustanoveniach do 31.05.2015 pre klasifikáciu, označovanie a balenie zmesí podľa § 45 až 47 chemického zákona. Tieto ustanovenia v sebe inkorporujú čl. 56 uvedeného nariadenia. Mal za to, že počas prechodného obdobia v zmysle chemického zákona by bolo možné za porušenie uložiť jedine nápravné opatrenie, a to v prípade porušenia klasifikácie, balenia alebo označovania podľa § 32 ods. 1 chemického zákona. Zdôraznil, že správny orgán v zmysle čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky nesmie subsumovať do doby nadobudnutia účinnosti § 4 v čl. I pod § 33 ods. 1 písm. b/ chemického zákona iné ustanovenia zákona (ani § 46 a § 47). V konaní prvostupňového orgánu a žalovaného videl preto absolútnu a neprípustnú ľubovoľu, ktorá je v rozpore so zásadami právneho štátu a zásadou zakotvenou v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 19.05.2015, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že rozhodol na základe a v medziach zákona. Podľa názoru žalovaného žalobca nebol postupom správnych orgánov poškodený na svojich právach. Naopak, konaním žalobcu podľa žalovaného mohlo dôjsť a došlo k poškodeniu práv spotrebiteľa. Dôvodil, že kontrolami bolo jednoznačne preukázané nedodržanie povinností žalobcu vyplývajúcich z chemického zákona - neuvedenie slovného označenia nebezpečnosti, označenie špecifického rizika, správne a úplné slovné označenie na bezpečné použitie na obale nebezpečných chemických zmesí, ďalej symbol nebezpečenstva Xn - škodlivý, ako aj sídlo a telefónne číslo právnickej osoby, ktorá uviedla predmetnú nebezpečnú chemickú zmes na trh. 9. Ďalej žalovaný uviedol, že opatrenie na mieste bolo vydané podľa § 6 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o štátnej kontrole a bolo uložené ako zákazové opatrenie počas výkonu kontroly, a to do doby odstránenia zistených nedostatkov. Voči uvedenému opatreniu mohol žalobca podať námietky, o čom bol poučený. Žalovaný mal za to, že aj keď v opatrení nebola uvedená lehota na odstránenie zistených nedostatkov, je zrejmé, že zákazové opatrenie bolo uloženie do odstránenia nedostatkov, takže bolo v záujme žalobcu odstrániť zistené nedostatky v čo najkratšej lehote. Uvedené opatrenie sa podľa žalovaného netýka veci samej, a preto nemožno hovoriť o res iudicata. Zdôraznil, že následné odstránenie zistených nedostatkov nemá vplyv na vydané rozhodnutie a táto skutočnosť zohľadnená nebola, nakoľko odstránenie zistených nedostatkov je povinnosťou vyplývajúcou z § 7 ods. 3 zákona o štátnej kontrole. 10. Rovnako žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu týkajúcou sa účinnosti § 4 v čl. I chemického zákona. Mal za to, že preklenutie prechodného obdobia, t.j. do doby platnosti úprav účinných od 01.06.2015, zákonodarca upravil v prechodných ustanoveniach. V tomto prípade konkrétne v § 46 a § 47, v ktorých sú upravené podmienky označovania a balenia zmesí a ktoré sú platné do 31.05.2016. Poukázal na to, že práve tieto ustanovenia zákona boli uvedené v rozhodnutí prvostupňového orgánu. 11. Dôvodil, že konaním žalobcu bol porušený chemický zákon, pričom porušenie povinnosti predávajúceho podľa tohto zákona sa poníma ako správny delikt, t.j. k naplneniu jeho skutkovej podstaty stačí zistiť, že v dôsledku porušenia povinnosti zodpovednou osobou došlo k ohrozeniu práv spotrebiteľa chránených týmto zákonom. V tejto súvislosti žalovaný zdôrazanil, že neznalosť zákonov neospravedlňuje a nevyviňuje z právnej zodpovednosti za jeho porušenie. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že správny orgán je povinný poskytovať poučenia. Podľa žalovaného práve žalobca by mal byť aktívny a aktívne sa zaujímať o právne predpisy, ktoré súvisia s jeho podnikaním a zabezpečiť si chod prevádzky, resp. podnikania v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. IV. Konanie na správnom orgáne 12. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 31.01.2013 bola inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie vykonaná kontrola v prevádzke žalobcu: Fresco - predaj elektronických cigariet náplní, Jégeho alej 12, 821 08 Bratislava. Kontrola bola zameraná na dodržiavanie zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, dodržiavanie požiadaviek pri uvádzaní chemických zmesí obsiahnutých v náplniach pre elektronické cigarety na trh ustanovených v chemickom zákone a dodržiavanie ustanovení zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov ohľadom predaja tabakových výrobkov a výrovkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak a kontrolu výskytu nebezpečných nabíjačiek, ako súčastí setov elektronických cigariet, ktoré boli notifikované v systéme RAPEX v rokoch 2011 a 2012. Výsledok kontroly bol podrobne popísaný v inšpekčnom zázname zo dňa 31.01.2013. V tomto inšpekčnom zázname boli okrem iného zaznamenané zistené nedostatky, ktoré sa týkali 2 druhov chemických zmesí dodaných do kontrolovanej prevádzky žalobcu. 13. Na základe zistených nedostatkov bolo na mieste kontroly podľa § 6 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o štátnej kontrole vydané opatrenie na zákaz predaja 6 druhov tovarov v celkovej hodnote 3.379,60 Eur z dôvodu nezabezpečenia slovného vyjadrenia nebezpečenstva a príslušnej rizikovej vety. Následne prvostupňový orgán listom zo dňa 29.05.2013, doručeným žalobcovi dňa 31.05.2013, oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa § 36 písm. c/ chemického zákona za spáchanie správneho deliktu podľa § 33 ods. 1 písm. b/ chemického zákona. Žalobca sa k oznámeniu o začatí správneho konania vyjadril listom zo dňa 09.06.2013, v ktorom navrhol správne konanie zastaviť. S jeho oargumentáciou sa prvostupňový orgán nestotožnil a dňa 29.07.2013 vydal v úvode tohto rozsudku opísané rozhodnutie pod č. H/0131/01/2013. Po následnom odvolaní žalobcu vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým rozhodnutie provstupňového orgánu potvrdil. Odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým ich častiam vyjadril nižšie. V. Posúdenie veci 14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nutné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 17. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 18. Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona o štátnej kontrole (v znení účinnom v rozhodnom čase) inšpektor na základe výsledkov kontroly na mieste predaja výrobkov alebo poskytovania služieb zakáže do vykonania nápravy dodávku, predaj alebo použitie výrobkov alebo poskytovanie služieb, ktoré nezodpovedajú osobitným predpisom (napr. chemický zákon). 19. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 20. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 21. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 22. Podľa § 33 ods. 1 písm. b/ chemického zákona (v znení účinnom v rozhodnom čase) právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá uvádza na trh látky alebo zmesi, sa dopustí správneho deliktu, ak nezabezpečí, aby označenie látok alebo zmesí bolo podľa § 4. §4 chemického zákona nebol v znení účinnom v rozhodnom čase účinný. Jeho účinnosť bola odložená ku dňu 01.06.2015. 23. Podľa § 36 písm. c/ chemického zákona (v znení účinnom v rozhodnom čase) príslušný kontrolný orgán podľa § 24 ods. 6 uloží pokutu od 30 001 eur do 50 000 eur, ak ide o správny delikt podľa § 33 ods. 1 písm. a) a b), § 33 ods. 2, § 34 ods. 1 písm. d) až f), k), l), n) a o), § 34 ods. 2 písm. a), e) a f), § 34 ods. 3 písm. b) a i), § 34 ods. 7 a 8, § 35 písm. j), l) a q). 24. Podľa § 46 ods. 1 písm. b/, d/, e/ a f/ chemického zákona (v znení účinnom v rozhodnom čase) obchodné meno, sídlo a telefónne číslo právnickej osoby alebo meno a priezvisko, trvalý pobyt a telefónne číslo fyzickej osoby - podnikateľa, ktorá uvádza nebezpečnú zmes na trh, výstražné symboly a slovné označenie nebezpečnosti, slovné označenia špecifického rizika a slovné označenia na bezpečné použitie. 25. Podľa § 46 ods. 2 chemického zákona (v znení účinnom v rozhodnom čase) označovanie na obale zmesi musí mať v pomere k veľkosti obalu také rozmery a musí byť tak umiestnené, zhotovené a upravené, aby po celý čas používania obalu bolo zreteľne viditeľné. Označenie na obale, návody na používanie, prospekty a iná dokumentácia týkajúca sa zmesi musí byť v štátnom jazyku. 26. Podľa § 46 ods. 4 chemického zákona (v znení účinnom v rozhodnom čase) na označení na obaloch nebezpečných zmesí musia byť výstražné symboly „výbušný“, „oxidujúci“, „veľmi horľavý“, „mimoriadne horľavý“, „toxický“, „veľmi toxický“, „žieravý“, „škodlivý“, „dráždivý“ alebo „nebezpečný pre životné prostredie. 27. V danom prípade je preukázané, že kontrolou vykonanou inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie dňa 31.01.2013 v prevádzke žalobcu boli zistené nedostatky týkajúce sa 2 druhov chemických zmesí dodaných do kontrolovanej prevádzky žalobcu. Tieto nedostatky boli podrobne popísané vo výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu. Samotné zistenie predmetných nedostatkov žalobca v žalobe nerozporoval. Namietal však charakter sankcie za zistené nedostatky a postup správnych orgánov v tomto smere. 28. Zákon o štátnej kontrole upravuje podmienky štátnej kontroly predaja výrobkov a poskytovania služieb spotrebiteľom na vnútornom trhu a v tejto súvislosti pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie (§ 1). Jedným z inštitútov, ktorý je inšpektor Slovenskej obchodnej inšpekcie oprávnený na základe výsledkov kontroly využiť, je opatrenie na mieste. Týmto opatrením dochádza k bezodkladnému zákazu dodávky, predaja alebo použitia výrobkov alebo poskytovania služieb nezodpovedajúcich osobitným predpisom, a to až do vykonania nápravy, tzn. do okamihu odstránenia nesúladu s osobitným predpisom (napr. chemickým zákonom). Následok nesplnenia tejto povinnosti je začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za nesplnenie uloženého zákazu v opatrení na mieste. V tomto prípade boli pri kontrole vykonanej v prevádzke žalobcu zistené nedostatky týkajúce sa označovania chemických zmesí, t.j. rozpor s príslušnými ustanoveniami chemického zákona. Je síce pravda, že zákon o štátnej kontrole upravuje podmienky začatia správneho konania vo veci uloženia pokuty aj za nesplnenie povinností uložených v opatrení na mieste, predmetom súdneho prieskumu v tomto prípade však nie je rozhodnutie o uložení pokuty podľa zákona o štátnej kontrole, ale uloženie pokuty za spáchanie správneho deliktu podľa chemického zákona. Preto sa súd ani nezaoberal námietkami žalobcu týkajúcimi sa nedostatkov predmetného opatrenia na mieste (viď bod 4 tohto rozsudku). V tomto prípade je nutné rozlišovať uloženie pokuty podľa zákona o štátnej kontrole a uloženie pokuty za správny delikt podľa chemického zákona. 29. Chemický zákon upravuje klasifikáciu, označovanie a balenie chemických látok a chemických zmesí. Zároveň v § 33 a nasl. upravuje skutkové podstaty správnych deliktov, pričom jedným z nich je aj správny delikt týkajúci sa nezabezpečenia označenia látok alebo zmesí podľa § 4. V § 36 chemický zákon upravuje povinnosť príslušného kontrolného orgánu (v tomto prípade Slovenskej obchodnej inšpekcie) spočívajúcu v uložení pokuty za správny delikt, ktorej rozmedzie závisí od konkrétnych spáchaných správnych deliktov. V čase rozhodovania správnych orgánov, resp. v čase spáchania správneho deliktu žalobcom, ustanovenie § 4 chemického zákona nebolo účinné. Účinnosť tohto zákonného ustanovenia bola odložená ku dňu 01.06.2015 a jeho predmetom je úprava klasifikácie, označovania a balenia zmesí. Tieto povinnosti právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov v súvislosti klasifikáciou, označovaním a balením zmesí boli v období do 31.05.2015 upravené v prechodných ustanoveniach § 45 a nasl. chemického zákona. Nebolo však upravené trestanie za nesplnenie povinností podľa§ 45 a nasl. v prechodnom období. Z dôvodovej správy k chemickému zákonu vyplýva, že týmto zákonom sa ustanovil postup pri klasifikácii, balení a označovaní látok a zmesí v rámci prechodného obdobia v nadväznosti na § 3 a 4 zákona. Pre látky boli ustanovené dve časové prechodné obdobia, ktoré umožňovali výrobcom, dovozcom a následným užívateľom klasifikovať, označovať a baliť, a to do 30. novembra 2010 (§ 41 až 43) a od 1. decembra 2010 do 31. mája 2015 (§ 44). Pre zmesi boli ustanovené tiež dve časové prechodné obdobia, ktoré umožňovali výrobcom, dovozcom a následným užívateľom klasifikovať, označovať a baliť, a to do 31. mája 2015 (§ 45 až 47) a od 1. júna 2015 do 1. júna 2017 (§ 48). Ide teda o prechodné obdobia, na ktoré poukazoval aj žalobca v bodoch 6 a 7 tohto rozsudku. 30. Podstatnou okolnosťou v danom prípade je skutočnosť, že chemický zákon v znení účinnom v rozhodnom čase pri úprave skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu (§ 33 ods. 1 písm. b/) odkazoval na v tom čase neúčinný § 4. V prechodných ustanoveniach § 45 a nasl. boli konkretizované podmienky pre klasifikáciu, balenie a označovanie látok a zmesí v rámci prechodného obdobia do 31.12.2015 ( čiže povinnosti upravené v súčasnom znení § 4). V znení účinnom v rozhodnom čase, však § 33 ods. 1 písm. b/) odkazoval na neúčinný § 4. V období pred 31.05.2015 sa skutková podstata uvedeného správneho deliktu nevzťahovala na porušenie povinností vyplývajúcich z § 45 a nasl. chemického zákona, ustanovenie § 33 ods. 1 písm. b/) naň neodkazovalo, odkazovalo výlučne na neúčinný § 4. 31. Právna úprava správneho trestania (ukladania pokút) súvisiaceho s porušením povinností týkajúcich sa balenia a označovania zmesí v období do 31.05.2015 (povinnosti vyplývajúce z § 45 a nasl. chemického zákona) je nejasná, nešpecifická, explicitne z nej nevyplýva úprava postupu správnych orgánov v tomto smere. Takýto stav podľa názoru súd nemôže byť na ťarchu žalobcu. V tejto súvislosti súd poukazuje na názor vyslovený Ústavným súdom Slovenskej republiky v náleze PL. ÚS 15/06-95 zo dňa 20.05.2009. Ústavný súd konštatoval, že čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ukladá zákonodarcovi povinnosť chrániť princípy materiálneho právneho štátu vrátane právnej istoty, pričom jedným z jej prvkov je aj zrozumiteľnosť právnych noriem a na nej založená predvídateľnosť konania orgánov štátnej moci. Ak zákonodarca opomenul alebo nevytvoril takýto postup v zákone, vzniká tým ústavná prekážka brániaca štátnemu orgánu konať v rozsahu zákona (čl. 46 ods. 1 ústavy). 32. Na základe uvedeného je potom možné prisvedčiť žalobcovi, že v čase porušenia jeho povinností týkajúcich sa označovania chemických zmesí chemický zákon umožňoval ako sankciu využiť jedine inštitút nápravného opatrenia, v rámci ktorého právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá poruší povinnosti klasifikácie, balenia alebo označovania ustanovené týmto zákonom, je povinný uviesť náležitosti klasifikácie, balenia alebo označovania do súladu s týmto zákonom v lehote určenej príslušným kontrolným orgánom (§ 32 ods. 1 chemického zákona). Následkom nesplnenia povinnosti uloženej v nápravnom opatrení však nie je uloženie pokuty za správny delikt, ale konanie o stiahnutí látky alebo zmesi alebo výrobku z trhu (§ 32 ods. 5 chemického zákona). Na základe uvedeného podľa názoru súdu správne orgány zákon aplikovali nesprávne, keď žalobcovi za porušenie povinností týkajúcich sa označovania chemických zmesí v prechodnom období do 31.02.2015 uložili pokutu ako následok spáchania správneho deliktu podľa § 33 ods. 1 písm. b/ chemického zákona. 33. V prospech vysloveného názoru svedčí aj skutočnosť, že v čase zisteného porušenia u žalobcu bol režim zosúladenia označovania chemických látok a chemických zmesí s európskou úpravou v prechodnom období. Chemický zákon bol totiž prijatý s cieľom zosúladenia domácej právnej úpravy ohľadom označovania chemických látok a zmesí s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006. Ustanovenie § 4 chemického zákona v súvislosti s klasifikáciou, balením a označovaním zmesí výslovne odkazuje na osobitný právny predpis, a to na toto Nariadenie. V čl. 62 tohto Nariadenia sú uvedené prechodné obdobia tak, že Hlavy II, III, a IV sa uplatňujú od 01.12.2010 pokiaľ ide o látky a od 01.06.2015 pokiaľ ide o zmesi. Vo všeobecnosti sa prechodným obdobím rozumie obdobie, kedy sa subjektom práva poskytuje čas na zosúladenie jeho činnosti s nastávajúcou právnou úpravou. Režim trestania nevynímajúc. Otvára sa priestor na interpretáciu zmyslu zákonnej úpravy v prechodnom období. Vykladať preto oprávnenia správnych orgánov pri uloženej pokute striktne tak, že cieľom zákonodarcu a zmyslom zákona bolo umožniť ukladať pokuty aj napriek neúčinnosti §4 a prechodnému obdobiu ustanovenému Nariadením aj chemickým zákonom, je prinajmenšom sporné. Platí preto argumentácia uvedená v bode 30 odôvodnenia tohto rozsudku, teda, že nemožno nejednoznačnosť zákona vykladať na ťarchu žalobcu. 34. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, žalovaný nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia chemického zákona a preto rozhodnutie žalovaného ako nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom, viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať v naznačenom smere. 35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 36. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).