Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/82/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9015010013 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:9015010013.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: U. Z., F. XXXX/XX, F., zastúpený: JUDr. Bernard Medárd, advokát, Dubová č. 2054/4, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NMF/6770/2015-77 zo dňa 13.01.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnymi orgánmi 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. MF/6770/2015-77 zo dňa 13.01.2014 žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Finančným riaditeľstvom SR pod č. 1100305/1/466856/2014/5056 zo dňa 22.10.2014, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. I/225/12850-78954/2011/990770-r zo dňa 03.08.2011. 2. Žalobca podal návrh na obnovu konania ukončeného vyššie uvedeným právoplatným rozhodnutím, ktorým niekdajšie Daňové riaditeľstvo SR potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Snina č. 705/230/5839/11/BiIJ zo dňa 31.03.2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie september 2007 v sume 47.000,- Sk. Uvedená suma predstavovala sumu DPH, ktorej odpočítanie si žalobca uplatnil v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2007 na základe faktúry č. XX/XXXX vyhotovenej dodávateľom MARIET s.r.o., Včolinská 1378/8, Snina za montážne práce. 3. Ako dôvod podania návrhu na obnovu konania žalobca uviedol naplnenie podmienok podľa § 75 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to že vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia žalobcu a že rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Ako nové skutočnosti označil potvrdenie spoločnosti KONECRANES HEAVY LIFTING CORPORATION, Fínska, podľa ktorého jeho pracovníci vyrobili žeriavové mačky, ktoré spoločnosť označila číslami a informáciou, že tieto boli následne predané a doručené mimo územia Fínska do krajín: Pobrežie Slonoviny, Španielsko, Slovinsko, Maltská republika. V zmysle uvedeného dôkazu žalobca tvrdil, že predmetné práce boli vykonávané pri výrobe žeriavových mačiek v roku 2007 vo Fínsku dodávateľom MARIET s.r.o. pre odberateľa (žalobcu), pričom boli následne vyvezené mimo územia Fínska. Na uvedené dodanie služieb je preto podľa názoru žalobcu potrebné aplikovať § 15 ods. 1 a 6 s použitím § 16 ods. 7 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o DPH“), podľa ktorého je miesto dodania služieb členský štát, ktorý pridelil odberateľovi identifikačné číslo pre daň, t.j. Slovenská republika. Vzhľadom na uvedené mal žalobca zato, že mu vznikol nárok na odpočítanie dane uplatnenej voči nemu dodávateľom. 4. Ďalej žalobca uviedol, že spoločnosť MARIET s.r.o. DPH uvedenú na faktúre č. XX/XXXX riadne zahrnula v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2007 a túto správca dane vymáha, nakoľko nedošlo k jej zaplateniu, pričom správca dane tú istú daň teraz vymáha aj od žalobcu. 5. Žalobca sa odvolal aj na názor vyslovený v administratívnom konaní predloženom znaleckom posudku č. 09/2014 vypracovanom C., súdnym znalcom v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, ktorý na základe potvrdenia fínskeho dodávateľa miesto dodania služieb posudzoval zhodne ako žalobca. Žalobca zároveň uviedol, že žeriavové mačky predstavujú hnuteľné veci, pričom ich zatriedenie v rámci colného sadzobníka platného v roku 2007, čo uvádza ako smerodajné v predmetnej veci. Žalovaný k dôvodom návrhu žalobcu na obnovu konania uviedol, že v prípade vykonania prác na hnuteľnom majetku vo Fínsku je v súlade s § 15 ods. 6 zákona o DPH miestom dodania miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú s výnimkou podľa § 16 ods. 7 zákona o DPH. Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého je daňový subjekt potrebné označiť ako odberateľa v zmysle § 16 ods. 7 zákona o DPH s cieľom dosiahnuť určenie Slovenskej republiky ako miesta dodania služby neobstojí. Ustanovenie § 16 ods. 7 zákona o DPH nemožno v predmetnom prípade aplikovať z dôvodu, že práce sa vykonali pre spoločnosť KONECRANES HEAVY LIFTING CORPORATION, ktorá bola v zmysle citovaného ustanovenia odberateľom. Vzhľadom na uvedené ani potvrdenie tejto spoločnosti nepreukazuje možnosť aplikácie § 16 ods. 7 zákona o DPH. Toto potvrdenie opätovne preukazuje, že v predmetnom prípade bola spoločnosť KONECRANES HEAVY LIFTING CORPORATION odberateľom fakturovaných montážnych prác s miestom dodania vo Fínsku. Žeriavové mačky boli podľa predložených dôkazov predané fínskou spoločnosťou jej odberateľom a prepravené do iných členských štátov, resp. do tretieho štátu, avšak táto preprava už bola súčasťou obchodných vzťahov medzi fínskou spoločnosťou a odberateľmi zo Španielska, Slovinska, Maltskej republiky a Pobrežia Slonoviny. Predložené potvrdenia o predaji žeriavových mačiek do iných členských štátov, resp. do tretieho štátu, nemožno považovať za takú novú skutočnosť alebo dôkaz, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, rovnako nepreukazujú nepravdivosť prv vykonaných dôkazov. Pokiaľ žalobca uvádzal v návrhu na obnovu konania, že správca dane vymáha DPH z faktúry č. XX/XXXX vystavenej spoločnosťou MARIET s.r.o., žalovaný uviedol, že správca dane je povinný rešpektovať daň právoplatne vyrubenú daňovým priznaním za príslušné zdaňovacie obdobie, v ktorom je suma dane uvedená na faktúre zahrnutá. Právoplatne vyrubenú daň na základe podaného daňového priznania môžu daňové subjekty v súlade s príslušnými daňovými predpismi znížiť podaním dodatočného daňového priznania. II. Žaloba 6. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR za nezákonné, žiadal obe rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Obe rozhodnutia správnych orgánov považoval žalobca za nezákonné, svojvoľné a arbitrárne, pričom uviedol argumenty obdobné tým, ktoré boli uvedené v návrhu na začatie administratívneho konania. 7. Poukázal na dôkazy predložené v návrhu na obnovu konania (potvrdenie zo dňa 13.02.2014 od konečného odberateľa prác spoločnosti KONECRANES HEAVY LIFTING CORPORATION, Fínsko, voči ktorej bol žalobca dodávateľom, znalecký posudok č. 09/2014). Namietal, že rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné z dôvodu, že nedostatočne vysvetľuje vo svojom rozhodnutí, prečo považuje predmetný znalecký posudok za irelevantný. Poukázal tiež na porušenie zásady daňovej neutrality DPH, nakoľko táto zásada bráni tomu, aby sa podobnými plneniami, ktoré si navzájom konkurujú, zaobchádzalo na účely DPH rozdielne - DPH musí byť neutrálna tak vnútroštátnym ako aj mimo štátnym dodávkam. DPH platí nakoniec konečným spotrebiteľ v podobe percentuálnej prirážky ku konečnej cene. Podľa žalobcu taktiež § 69 ods. 5 zákona o DPH ak osoba, ktorá nie je platiteľom (spoločnosť MARIET s.r.o.) pri dodaní alebo služby uvedie na faktúre daň, je povinná zaplatiť túto daň. Na daný prípad nie je možné aplikovať uvedené ustanovenie, nakoľko spoločnosť MARIET s.r.o. bola v rozhodnom čase platiteľom DPH. 8. Podľa názoru žalobcu vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré mohli mať a mali by podstatný vplyv na výrok rozhodnutia v predmetnej veci a nemohli sa v konaní bez zavinenia žalobcu uplatniť. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 16.07.2015, zotrval na svojom pôvodnom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 10. Uviedol, že v pôvodnom konaní nebolo spochybnené, že k reálnemu uskutočneniu prác došlo, ale bolo spochybnené, že tieto práce vykonala spoločnosť MARIET s.r.o.. Z výsledkov daňovej kontroly Daňovým úradom Snina vyplynulo, že skutočným dodávateľom prác bol žalobca, tieto práce vykonali pracovníci žalobcu pre KONECRANES HEAVY LIFTING CORPORATION, v dôsledku čoho je táto spoločnosť aj končeným a jediným odberateľom. Nakoľko k preukázaniu reálnosti vykonaných prác fakturovaných spoločnosťou MARIET s.r.o. v skutočnosti nedošlo, správca dane posúdil, že práce boli reálne vykonané pre fínskeho odberateľa žalobcom. V rámci daňovej kontroly správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu informácií príslušnú Fínsku daňovú správu, ktorá vo svojej odpovedi uviedla, že po preverení vyššie uvedenej spoločnosti zistila, že táto nakúpila montážne práce od žalobcu podľa faktúr, ktoré žalobca v daňovej kontrole predložil. Táto spoločnosť mala obchodné vzťahy výlučne so žalobcom, pričom podľa jej vyjadrenia spoločnosť MARIET s.r.o. nepozná pracovníci, ktorí skutočne vykonali práce, boli pracovníci žalobcu. 11. Poukazujúc na ustanovenie § 15 ods. 6, § 16 ods. 7 zákona o DPH žalovaný uviedol, že pravidlo uvedené v § 16 ods. 7 zákona o DPH nie je možné použiť, pretože žeriavové mačky dodávala fínska spoločnosť svojim odberateľom do iných členských štátov v rámci jej iných dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Uvedené ustanovenia zákona o DPH sa vzťahujú na dodanie služieb napríklad na vykonanie údržby, opracovanie, ktoré sa po vykonaní týchto služieb vrátia do slovenského štátu objednávateľa. Žeriavové mačky neboli prevezené zo Slovenska do Fínska len na opracovanie, resp. na vykonanie montážnych a zámočníckych prác, tieto práce si u žalobcu objednávala fínska spoločnosť a práce boli vykonané vo Fínsku. 12. Pokiaľ ide o potvrdenie fínskeho odberateľa, potvrdzuje, že práce skutočne vykonali pracovníci žalobcu, teda nie pracovníci spoločnosti MARIET s.r.o., čo v konečnom dôsledku preukazuje správnosť kontrolných zistení správcu dane, že k vykonaniu prác došlo zo strany žalobcu a nie zo strany MARIET s.r.o.. Uvedené skutočnosti potvrdili aj svedecké výpovede pracovníkov, ktorí práce reálne aj vykonali. 13. Znalecký posudok Ing. Jozefa Fedora podľa žalovaného tiež nemožno použiť ako nový dôkaz, nakoľko vychádza zo stavu, že práce uskutočnila spoločnosť MARIET s.r.o., čo bolo však na základe výsledkov daňovej kontroly jednoznačne vyvrátené. Sám znalec v znaleckom posudku uvádza, že vychádzal len zo zadania bez preskúmania skutkového stavu, keďže žalobca sám seba považuje za odberateľa, ktorý je identifikovaný pre DPH v Slovenskej republike a za dodávateľa označuje MARIET s.r.o.. 14. K uvedenému žalovaný dodal, že potvrdenie spoločnosti KONECRANES HEAVY LIFTING CORPORATION nemá spôsobilosť privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie v pôvodnom konaní, nakoľko nedošlo k naplneniu zákonných podmienok pre uplatnenie a odpočtu DPH z faktúry vystavenej spoločnosťou MARIET s.r.o.. Nakoľko žalobca v konaní o povolení obnovy konania nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že k reálnemu uskutočneniu zo strany MARIET s.r.o. mohlo dôjsť predložené potvrdenie spoločnosti KONECRANES HEAVY LIFTING CORPORATION, ani znalecký posudok vypracovaný k otázke uplatnenia § 16 ods. 7 zákona o DPH nemali spôsobilosť naplniť podmienky pre povolenie obnovy konania ustanovené v § 75 ods. 1 písm. a/ a b/ Daňového poriadku. 15. K námietke žalobcu, že správca dane vymáha tú istú DPH od spoločnosti MARIET s.r.o., pričom súčasne neuznal možnosť jej odpočítania u žalobcu, žalovaný uviedol, že správca dane vymáha od spoločnosti MARIET s.r.o. daňový nedoplatok, ktorý vznikol neuhradením daňovej povinnosti priznanej v daňovom priznaní k DPH za september 2007. Poukazujúc na § 88 Daňového poriadku žalovaný uviedol, že vymáhanie nezaplatenej dane nemôže byť posudzované ako nová skutočnosť, resp. dôvod na obnovu konania. 16. K námietke žalobcu, že na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane mal zato, že išlo o práce na nehnuteľnom majetku žalovaný uviedol, že tento rozpor sa vysvetlil a miesto dodania prác bolo určené v nadväznosti na skutočné vykonanie prác, a to na hnuteľných veciach - žeriavových mačkách. Tento rozpor však nemal žiaden vplyv na dorubenie dane, nakoľko miestom dodania služby pri vykonaní prác na hnuteľných veciach je vo Fínsku. IV. Právne posúdenie veci 17. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a aj postup správnych orgánov je v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP, v ktorom je upravené rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov, je posudzovať, či si správny orgán príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z toho hľadiska, či ide o takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. 22. Podľa § 75 ods. 1 Daňového poriadku daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3, sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom, c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. 23. Podľa § 75 ods. 3 Daňového poriadku návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni. 24. Podľa § 75 ods. 4 Daňového poriadku návrh na obnovu konania musí byť podaný do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie. 25. Právnu sféru, ktorou sa spravoval žalovaný a v prvom stupni Finančné riaditeľstvo SR v čase rozhodnom pre preskúmavané konanie a z hľadiska ktorej je súdom posudzované žalobou napadnuté rozhodnutie, reguloval Daňový poriadok, upravujúci správu daní a postup daňových orgánov v daňovom konaní. Tento zákon zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Pri správe daní postupuje daňový orgán v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 26. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 27. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy ( a to hmotnoprávne, ako aj procesné ), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov. 28. Základným a východiskovým predpokladom na konanie o obnove už právoplatne skončeného konania je splnenie včasnosti podania takejto žiadosti v rámci subjektívnej prípadne objektívnej lehoty. Žiadosť o povolenie obnovy konania musí byť podaná do šiestich mesiacov odo dňa, kedy sa žiadateľ preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie. Žalobca sa o existencii dôkazu, ktorý ako nový (novozískaný) predložil vo svojej žiadosti o obnovu konania, dozvedel po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia, ako vyplýva z administratívneho spisu a v danom prípade niet pochybností a medzi účastníkmi súdneho konania to ani nebolo sporné, že žalobca podal návrh na obnovu právoplatne skončeného daňového konania v rámci zákonom stanovenej subjektívnej i objektívnej lehoty. 29. Zo zákonnej úpravy inštitútu obnovy konania vyplýva, že po podaní návrhu na obnovu konania sa v prvom rade koná o povolení alebo nariadení obnovy, kedy sa rozhoduje iba o prípustnosti obnovy; príslušný orgán nepreskúmava meritórne výrok rozhodnutia, ale iba zisťuje, či sú splnené podmienky obnovy konania. Až v prípade, že obnovu konania správny orgán povolí, začne sa nové konanie, v ktorom sa znovu prejedná a rozhodne vec, o ktorej sa rozhodlo v pôvodnom konaní. 30. Rozoznávajú sa dve štádiá konania: 1. Konanie o povolení alebo nariadení obnovy, v ktorom sa rozhoduje iba o prípustnosti obnovy; príslušný orgán nepreskúmava meritórne výrok rozhodnutia, ale iba zisťuje, či sú splnené podmienky obnovy konania, 2. Nové konanie, v ktorom sa znovu prejedná a rozhodne vec, o ktorej sa už v pôvodnom konaní rozhodlo. 31. V predmetnej právnej veci išlo o prvé štádium obnovy konania, teda rozhodovanie o existencii alebo neexistencii dôvodov obnovy konania a nie o priame vyhodnotenie reálneho vplyvu predložených dôkazov na meritum veci, pretože by išlo o prejudikovanie rozhodovania v obnovenom konaní, ku ktorému ešte neprišlo. Správny orgán v prvom štádiu konania o obnove vykonáva dokazovanie nanajvýš smerujúce k zisťovaniu, či tvrdenie podávateľa návrhu sú pravdivé a k pravdepodobnosti vplyvu tvrdeného porušenia práv na výsledok konania. 32. V konaní o povolení obnovy konania príslušný správny orgán neskúma, či v pôvodnom konaní vydané rozhodnutie je v súlade so zákonom alebo či rozhodnutiu predchádzalo úplné zistenie skutkového stavu veci, ale skúma len to, či sú splnené podmienky stanovené v zákone pre obnovenie (povolenie obnovy) konania. Tiež platí, že inštitút obnovy správneho konania je mimoriadnym opravným prostriedkom pre prípad, ak nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní. 33. V medziach žalobných námietok súd skúmal, či bolo možné konať o obnove. Znova na tomto mieste pripomína zmysel a význam konania o povolení obnovy v zmysle úpravy podľa Daňového poriadku. Zo zákonnej úpravy inštitútu obnovy konania vyplýva, že po podaní žiadosti o povolenie obnovy sa v prvom rade koná o povolení alebo nariadení obnovy, kedy sa rozhoduje iba o prípustnosti obnovy; príslušný orgán nepreskúmava meritórne výrok rozhodnutia, ale iba zisťuje, či sú splnené podmienky obnovy konania. Až v prípade, že obnovu konania správny orgán povolí, začne sa nové konanie, v ktorom sa znovu prejedná a rozhodne vec, o ktorej sa rozhodlo v pôvodnom konaní. Správny orgán v prvom štádiu konania o obnove teda nevykonáva dokazovanie smerujúce k zisťovaniu, či napríklad novo predložený dôkaz reálne má alebo nemá vplyv na meritum veci. Správny orgán v tomto štádiu zisťuje len to, či ide o novosť dôkazu a možnosť, teda pravdepodobnosť jeho vplyvu na výsledok konania. 34. Pokiaľ ide o žalobou napadnuté rozhodnutie, ktoré súd preskúmal v rozsahu žalobných námietkach, stotožnil sa súd s právnym názorom vysloveným žalovaným v jeho rozhodnutí, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Zároveň súd poukazuje na to, že v skutkovo i právne obdobných obdobných veciach už Krajský súd v Bratislave vyslovil právny názor, napr. v rozsudkoch č. k. 1S 71/2015 zo dňa 19.05.2016, 5S 66/2015-197 zo dňa 12.04.2016. S uvedeným právnym názorom sa stotožnil aj senát 2S rozhodujúci v predmetnej veci, a v uvádzaných intenciách rozhodol. 35. Podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane služieb realitných kancelárií, znalcov, architektov a stavebného dozoru je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Predmetné montážne práce boli vykonané vo Fínsku a pri poskytnutí služieb podľa § 2 ods. b) zákona o DPH je predmetom dane iba poskytnutie služieb za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou. Uvedené montážne práce nie sú predmetom dane, a preto takéto zdaniteľné plnenie nepodlieha DPH. V prípade vykonania prác na hnuteľnom majetku vo Fínsku je v súlade s § 15 ods. 6 zákona o DPH platného v čase rozhodnom miestom dodania miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú, s výnimkou podľa § 16 ods. 7 tohto zákona. V prípade aplikácie § 16 ods. 7 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení platnom v roku 2007 musia byť služby poskytnuté na hnuteľnej veci a súčasne hnuteľná vec musí byť dodaná do členského štátu iného, než v ktorom bola služba poskytnutá. V predmetnom prípade bolo rozhodujúce posúdenie miesta dodania služby - prác na žeriavových mačkách. Uplatnenie odpočtu dane je možné len v prípade, ak by došlo k poskytnutiu služby uskutočnenej zdaniteľnou osobou za protihodnotu v Slovenskej republike, čo sa v danom prípade neudialo. 36. Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého je potrebné ho označiť za odberateľa v zmysle § 16 ods. 7 Zákona o DPH s cieľom dosiahnuť určenie Slovenskej republiky ako miesta dodania služby nepovažoval súd za relevantný argument. Miestom uskutočnenia prác bolo Fínsko - v spoločnosti KONECRANES HEAVY LIFTING CORPORATION. 37. V zhode s vyjadrením žalovaného je súd toho názoru, že potvrdenie od spoločnosti KONECRANES HEAVY LIFTING CORPORATION, ktoré žalobca predložil v administratívnom konaní nepreukazuje možnosť aplikácie citácie ust. § 16 ods. 7 zákona o DPH. Toto potvrdenie naopak preukazuje správnosť záveru žalovaného, že v predmetnom prípade bola spoločnosť KONECRANES HEAVY LIFTING CORPORATION odberateľom fakturovaných montážnych práv s miestom dodania vo Fínsku. Žeriavové mačky boli podľa predložených dôkazov predané fínskou spoločnosťou jej odberateľom a pripravené do iných členských štátov, resp. do tretieho štátu, avšak táto preprava bola už súčasťou obchodných vzťahov medzi fínskou spoločnosťou a jeho odberateľmi. Z uvedeného dôvodu § 16 ods. 7 citovaného zákona nemožno v predmetnom prípade aplikovať, pretože práce sa vykonali pre spoločnosť KONECRANES HEAVY LIFTING CORPORATION, ktorá bola v zmysle citovaného ustanovenia zákona odberateľom. Žalobcom namietaná skutočnosť, že na základe výsledku daňovej kontroly správca dane mal za to, že išlo o práce na nehnuteľnom majetku, podľa názoru súdu nemá vplyv na dorubenie dane, nakoľko miestom dodania služby pri vykonávaní prác na hnuteľných veciach je Fínsko. Napokon, tento rozpor bol vysvetlený a medzi účastníkmi nebol sporný. 38. Taktiež je potrebné konštatovať, že predloženie potvrdenia o predaji žeriavových mačiek do iných členských štátov, resp. do tretieho štátu nemožno považovať za novú skutočnosť alebo dôkaz, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, rovnako nepreukazujú nepravdivosť prv vykonaných dôkazov podľa § 75 ods. 1 písm. a), písm. b) Daňového poriadku. Z tohto dôvodu ani vyššie spomínaný znalecký posudok ako dôkazu pre uplatnenie výnimky podľa § 16 ods. 7 Zákona o DPH platného v čase rozhodnom je v tomto konaní právne irelevantný. 39. Za dôvodnú nepovažoval súd ani námietku, že správca dane vymáha DPH uvedenú na faktúre č. 20/2007 súčasne priznanú v daňovom priznaní spoločnosťou MARIET, s.r.o. aj od tejto spoločnosti. Uvedená skutočnosť nie je právne významná pre posúdenie opodstatnenosti nariadenia obnovy právoplatne skončeného administratívneho konania. Správca dane je povinný rešpektovať daň právoplatne vyrubenú daňovým priznaním za príslušné zdaňovacie obdobie podaným spoločnosťou MARIET s.r.o., v ktorom je suma dane uvedená na faktúre zahrnutá. Právoplatne vyrubenú daň na základe podaného daňového priznania môžu daňové subjekty v súlade s príslušnými daňovými predpismi znížiť podaním dodatočného daňového priznania. 40. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že neboli splnené žiadne zo zákonom stanovených podmienok pre obnovu právoplatne skončeného konania. Súd s ohľadom na uvedené hodnotil žalobcove námietky ako nedôvodné. Uvedené dôkazy nemôžu mať charakter novosti, ich žalobca mohol predložiť už počas daňového konania. Zároveň ním uvádzané skutočnosti nepreukazujú, že rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. 41. Rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sú riadne a presvedčivo odôvodnené a spĺňajú požiadavky preskúmateľnosti. Žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a jeho závery sú obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Ani z tohto pohľadu nemožno konštatovať porušenie práv žalobcu. 42. Správny súd dospel na základe uvedených skutočností k záveru, že v administratívnom konaní správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili v intenciách príslušných právnych predpisov a ich konanie zodpovedá ustanoveniam Daňového poriadku. Preto správny súd vyhodnotil žalobu žalobcu ako nedôvodnú a zamietol ju podľa § 190 SSP. 43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia. 44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).