Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/102/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9015010015 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:9015010015.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: L. A.Á., M..: XX.XX.XXXX, A. XXXX/X, XXX XX W., v zastúpení: JUDr. Bernard Medár, advokát, Dubová 4, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. MF/6767/2015-77 zo dňa 13.01.2014, takto jednohlasne r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 13.01.2014 žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“), ktorým bol podľa § 76 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej aj ako „daňový poriadok“) zamietnutý návrh žalobcu na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/225/12850-78960/2011/990770-r zo dňa 03.08.2011. 2. Prvostupňový orgán zamietol návrh žalobcu na obnovu konania, keďže po posúdení skutočností uvedených v návrhu sa nepreukázali dôvody na obnovu konania podľa § 75 ods. 1 písm. a/ a b/ daňového poriadku. II. Žaloba 3. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, svojvoľné, arbitrárne, vôbec nezdôvodnené a nezrozumiteľné. Žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 4. Uviedol, že podaným návrhom na obnovu konania preukázal uplatnenie práva na odpočítanie dane z faktúr č. 26/2007 a č. 27/2007, ktoré boli riadne vystavené spoločnosťou MARIET, s.r.o. podľa § 71 a v súlade s § 2 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH”) v znení platnom a účinnom ku dňu 01.07.-31.12.2007. Pre relevantné vyriešenie otázky, či uvedené práce sú predmetom dane je pritom miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. Dôvodil, že k daňovej kontrole bola predložená aj rámcová zmluva zo dňa 11.06.2007, podľa ktorej je zhotoviteľom - dodávateľom spoločnosť MARIET, s.r.o. a objednávateľom - odberateľom je žalobca. Predmetom tejto zmluvy je zabezpečenie montážnych a zámočníckych prác pri zhotovovaní žeriavových mačiek a miestom uskutočnenia prác - zhotovením diela, je spoločnosť Konecranes vo Fínsku. Teda v zmysle § 16 ods. 7 zákona o DPH v znení účinnom v roku 2007 miestom dodania služieb, ktorými sú ocenenie hnuteľného majetku a práce na hnuteľnom majetku, ak sa vykonávajú pre odberateľa, ktorý je identifikovaný pre daň v členskom štáte inom, ako je členský štát, kde sa práce fyzicky vykonávajú, je členský štát, ktorý pridelil odberateľovi identifikačné číslo pre daň, pod ktorým sa mu služba dodala. Ak sa tovar neodošle alebo neprepraví mimo členského štátu, v ktorom sa služby fyzicky vykonali, je miestom dodania služby členský štát, v ktorom sa služby fyzicky vykonali. V prípade aplikácie § 16 ods. 7 zákona o DPH musia byť služby poskytnuté na hnuteľnej veci a súčasne musí byť hnuteľná vec dodaná do členského štátu iného, než v ktorom bola služba poskytnutá. Poukázal na to, že v návrhu na obnovu konania predložil potvrdenie zo dňa 13.02.2014 od spoločnosti Konecranes Heavy Lifting Oy, Componens, PL 669, 05801 Hyvinkää, Fínsko. Toto potvrdenie podľa žalobcu preukazuje, že práce boli vykonané pri výrobe žeriavových mačiek, ktoré mali čísla CBC803, CBC805, CBC808, CBC810 a HN40842, HN40885 a HN40890 a ktoré v skutočnosti boli predané a doručené mimo Fínska, a to do Pobrežia Slonoviny, Španielska, Slovinska a Maltskej republiky. 5. Namietal porušenie zásady neutrality DPH zo strany žalovaného, nakoľko táto zásada bráni tomu, aby sa podobnými plneniami, ktoré si navzájom konkurujú, zaobchádzalo na účely DPH rozdielne - teda DPH musí byť neutrálna tak k vnútroštátnym, ako ja k mimoštátnym dodávkam. Žalobca sa k vývozu žeriavových mačiek nevyjadroval z dôvodu, že Daňový úrad Snina ani netvrdil, že tieto žeriavové mačky neboli odberateľom vo Fínsku vyvezené do členského štátu iného, než v ktorom bola služba poskytnutá. Podľa žalobcu zo zásady právnej istoty vyplýva, že zdaniteľné osoby musia poznať svoje povinnosti ešte pred uzavretím obchodu a rozdelenie rizika medzi dodávateľa a daňový orgán musí byť v súlade so zásadou proporcionality. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, a to C-184/05 a C-273/11. 6. Žalobca nesúhlasil s konštatovaním žalovaného, že v danom prípade nebolo možné aplikovať § 69 ods. 5 a § 71 ods. 6 zákona o DPH, v znení platnom v roku 2007. Podľa jeho názoru totiž z ust. § 71 ods. 6 zákona o DPH nevyplýva, na rozdiel od § 65 ods. 5 citovaného zákona, že platiteľ je povinný platiť daň aj vtedy, ak uvedie vo faktúre daň na plnenie nepodliehajúce dani. Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, v znení ku dňu 30.06-31.12.2007, ak osoba, ktorá nie je platiteľom (ide o spoločnosť MARIET, s.r.o.) pri dodaní tovaru alebo služby uvedie vo faktúre daň, je povinná zaplatiť túto daň, čo však podľa žalobcu na daný prípad nie je možné aplikovať, nakoľko spoločnosť MARIET, s.r.o. bola v rozhodnom čase platiteľom DPH. Namietal, že správca dane tú istú daň vo výške XX.XXX,- Sk z faktúry č. 26/2007 za december 2007 vyhotovenej dňa 21.12.2007 a vo výške XX.XXX,- Sk z faktúry č. 27/2007 za december 2007 vyhotovenej dňa 27.12.2007 vymáha na základe predmetného dodatočného platobného výmeru vydaného Daňovým úradom Snina dňa 31.03.2011 duplicitne aj od žalobcu aj od spoločnosti MARIET, s.r.o. 7. Žalobca zhrnul dôvody na obnovu konania, ktoré mali na základe uvedeného v predchádzajúcich bodoch spočívať v tom, že vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia žalobcu (§ 75 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku). Za nové skutočnosti žalobca považoval potvrdenie zo dňa 13.02.2014 od konečného odberateľa prác, teda od spoločnosti Konecranes Heavy Lifting Oy, Componens o tom, že pracovníci žalobcu vyrobili konkrétne žeriavové mačky. 8. Okrem toho žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé (§ 75 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku). V tejto súvislosti dôvodil, že žeriavové mačky predstavujú výrobky s nomenklatúrou podľa jednotného colného sadzobníka platného v roku 2007. Ako súčasť žeriavov ich treba považovať za stroje a tovar podľa jednotného colného sadzobníka, a teda za hnuteľné veci. V zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 29.12.2010 mal žalobca prehliadnuť, že tam bolo zaznamenané poskytnutie služieb na nehnuteľnosti vo Fínsku, čo sa snažil upresniť vo vyjadrení k protokolu zo dňa 11.03.2011 a tiež v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru. Zastával názor, že správca dane nepreveril skutkový stav, teda či boli práce vykonané na nehnuteľnosti vo Fínsku alebo išlo o práce na hnuteľnom majetku. Názor žalovaného, podľa ktorého ust. § 16 ods. 7 zákona o DPH nie je možné aplikovať na danú vec, žalobca prelomil predložením znaleckého posudku č. 09/2014 vypracovaného znalcom I.. T. N. dňa 09.05.2014. Záverom žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že nie je podpísané oprávnenou osobou konajúcou za žalovaného, ale iba nečitateľným podpisom v zastúpení I.. R. B., generálna riaditeľka sekcie daňovej a colnej. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 28.05.2015, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že v pôvodnom konaní nebolo spochybnené, že k reálnemu uskutočneniu prác došlo, ale bolo spochybnené, že tieto práce vykonala spoločnosť MARIET, s.r.o. Z výsledkov daňovej kontroly Daňovým úradom Snina vyplynulo, že skutočným dodávateľom prác bol žalobca a tieto práce vykonali pracovníci žalobcu pre Konecranes Heavy Lifting Corporation, v dôsledku čoho je táto spoločnosť konečným a jediným odberateľom. Nakoľko k preukázaniu reálnosti vykonaných prác fakturovaných spoločnosťou MARIET, s.r.o. v skutočnosti nedošlo, správca dane posúdil, že práce boli reálne vykonané pre fínskeho odberateľa žalobcom. Žalovaný poukázal na to, že v rámci daňovej kontroly správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu informácií príslušnú fínsku daňovú správu, ktorá vo svojej odpovedi uviedla, že spoločnosť Konecranes Heavy Lifting Corporation nakúpila montážne práce od žalobcu podľa faktúr, ktoré žalobca predložil počas daňovej kontroly. Táto spoločnosť mala obchodné vzťahy výlučne so žalobcom, pričom podľa jej vyjadrenia spoločnosť MARIET, s.r.o. nepozná a jej pracovníci, ktorí skutočne vykonali práce, boli pracovníkmi žalobcu. 10. S poukazom na § 15 ods. 6 a § 16 ods. 7 zákona o DPH žalovaný dôvodil, že pravidlo uvedené v § 16 ods. 7 zákona o DPH nie je možné použiť, pretože žeriavové mačky dodávala fínska spoločnosť svojim odberateľom do iných členských štátov v rámci jej iných dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Uvedené ustanovenie zákona o DPH sa vzťahuje na dodanie služieb, napríklad na vykonanie údržby, opracovanie, ktoré sa po vykonaní týchto služieb vrátia do členského štátu objednávateľa. Zdôraznil, že žeriavové mačky neboli prevezené zo Slovenska do Fínska len na opracovanie, resp. na vykonanie montážnych a zámočníckych prác, tieto práce si u žalobcu objednala fínska spoločnosť a boli vykonané vo Fínsku. 11. Poukázal tiež na potvrdenie fínskeho odberateľa, že práce skutočne vykonali pracovníci žalobcu, teda nie pracovníci spoločnosti MARIET, s.r.o., čo podľa žalovaného v konečnom dôsledku preukazuje správnosť kontrolných zistení správcu dane, že k vykonaniu prác došlo zo strany žalobcu a nie zo strany spoločnosti MARIET, s.r.o. Uvedené skutočnosti potvrdili aj svedecké výpovede pracovníkov, ktorí práce reálne vykonali. 12. Žalovaný mal za to, že znalecký posudok vypracovaný I.. T. N. nie je možné použiť ako nový dôkaz, nakoľko vychádza zo stavu, že práce uskutočnila spoločnosť MARIET, s.r.o., čo však bolo na základe výsledkov kontroly jednoznačne vyvrátené. Zdôraznil, že sám znalec v znaleckom posudku uvádza, že vychádzal len zo zadania bez preskúmania skutkového stavu. Žalovaný konštatoval, že potvrdenie spoločnosti Konecranes Heavy Lifting Corporation nemá spôsobilosť privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie v pôvodnom konaní, nakoľko nedošlo k naplneniu zákonných podmienok pre uplatnenie odpočtu DPH z faktúry vystavenej spoločnosťou MARIET, s.r.o. Nakoľko žalobca v konaní o povolení obnovy konania nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že k reálnemu uskutočneniu zo strany MARIET, s.r.o. mohlo dôjsť, predložené potvrdenie uvedenej fínskej spoločnosti, ani predmetný znalecký posudok vypracovaný k otázke uplatnenia § 16 ods. 7 zákona o DPH nemali spôsobilosť naplniť podmienky pre povolenie obnovy konania ustanovené v § 75 ods. 1 písm. a/ a b/ daňového poriadku. 13. K námietke žalobcu, že správca dane vymáha tú istú daň od spoločnosti MARIET, s.r.o., pričom súčasne neuznal možnosť jej odpočítania u žalobcu, žalovaný uviedol, že správca dane vymáha od spoločnosti MARIET, s.r.o. daňový nedoplatok, ktorý vznikol neuhradením daňovej povinnosti priznanej v daňovom priznaní k DPH za IV. štvrťrok 2007. S poukazom na § 88 daňového poriadku žalovaný dôvodil, že vymáhanie nezaplatenej dane nemôže byť posudzované ako nová skutočnosť, resp. dôvod na obnovu konania. 14. K námietke žalobcu, že na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane mal za to, že išlo o práce na nehnuteľnom majetku žalovaný uviedol, že tento rozpor sa vysvetlil a miesto dodania prác bolo určené v nadväznosti na skutočné vykonanie prác, a to na hnuteľných veciach - žeriavových mačkách. Tento rozpor však nemal žiadny vplyv na dorubenie dane, nakoľko miestom dodania služby pri vykonaní prác na hnuteľných veciach je Fínsko. 15. K námietke nečitateľnosti podpisu I.. R. B., generálnej riaditeľky sekcie daňovej a colnej, na napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že v súlade s organizačným poriadkom žalovaného je uvedená osoba oprávnená podpisovať rozhodnutia vo veciach odvolaní proti rozhodnutiam Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. V deň podpisu rozhodnutia, 13.01.2015, kedy bolo rozhodnutie zároveň odoslané na poštovú prepravu, bol v súlade s poverením uvedenej generálnej riaditeľky oprávnený napadnuté rozhodnutie v zastúpení podpísať L.. A. Q.. IV. Konanie na správnom orgáne 16. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 705/320/2000/2011/Hol zo dňa 01.02.2011 a Dodatok č. 1 k protokolu, ktoré boli so žalobcom prerokované a doručené dňa 29.03.2011. Kontrolou bolo zistené, že žalobca nepodal za kontrolované zdaňovacie obdobie dodatočné daňové priznanie a na základe predmetných zistení správca dane (Daňový úrad Snina) dorubil žalobcovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie december 2007 vo výške X.XXX,XX Eur, a to na základe dodatočného platobného výmeru č. 705/230/5842/11/BilJ zo dňa 31.03.2011. Voči tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal a dôvodil, že fakturácia prebehla v súlade s daňovými predpismi platnými v rozhodnom období. Práce mali byť do začiatku uskutočnené na hnuteľnom hmotnom majetku (montážne práce na žeriavových mačkách) a žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie DPH. O odvolaní žalobcu rozhodlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. I/225/12850-78960/2011/990770-r zo dňa 03.08.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.08.2011 a ktorým bolo uvedené rozhodnutie správcu dane potvrdené. 17. Dňa 26.06.2014 bol prvostupňovému orgánu doručený návrh žalobcu na obnovu konania ukončeného rozhodnutiami uvedenými v predchádzajúcom bode, ktorého argumentačným základom boli totožné dôvody ako v žalobe. O tomto návrhu bolo rozhodnuté v úvode odôvodnenia rozsudku opísanými rozhodnutiami, pričom odôvodnenia týchto rozhodnutí sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým ich častiam vyjadril nižšie. V. Posúdenie veci 18. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 22. Podľa § 75 ods. 1 daňového poriadku daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3, sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak a/ vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b/ rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom, c/ rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. 23. Podľa § 75 ods. 5 daňového poriadku v návrhu na obnovu konania musí byť uvedený dôvod podľa odseku 1, dôkazy preukazujúce jeho odôvodnenosť a dodržanie lehôt podľa odseku 4. 24. Podľa § 76 ods. 1 daňového poriadku obnovu konania povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Ak sa nepreukážu dôvody na obnovu konania podľa § 75 ods. 1, návrh na obnovu konania sa zamietne. 25. Podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2007 miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby svoje sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, z ktorej sa služba dodáva; ak dodávateľ nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, je miestom dodania služby miesto, kde má bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava, ak sa v odsekoch 2 až 10 a v § 16 neustanovuje inak. 26. Podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2007 miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane služieb realitných kancelárií, znalcov, architektov a stavebného dozoru je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. 27. Podľa § 15 ods. 6 zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2007 miestom dodania služieb, ktorými sú ocenenie hnuteľného hmotného majetku a práce na hnuteľnom hmotnom majetku, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú, s výnimkou podľa § 16 ods. 7. 28. Podľa § 16 ods. 7 zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2007 miestom dodania služieb, ktorými sú ocenenie hnuteľného hmotného majetku a práce na hnuteľnom hmotnom majetku, ak sa vykonajú pre odberateľa, ktorý je identifikovaný pre daň v členskom štáte inom, ako je členský štát, kde sa práce fyzicky vykonajú, je členský štát, ktorý pridelil odberateľovi identifikačné číslo pre daň, pod ktorým sa mu služba dodala; ak sa tovar neodošle alebo neprepraví mimo členského štátu, v ktorom sa služby fyzicky vykonali, je miestom dodania služby členský štát, v ktorom sa služby fyzicky vykonali. 29. Právnu sféru, ktorou sa spravoval žalovaný a prvostupňový orgán v čase rozhodnom pre preskúmavané konanie a z hľadiska ktorej je súdom posudzované žalobou napadnuté rozhodnutie, reguloval daňový poriadok, upravujúci správu daní a postup daňových orgánov v daňovom konaní. Tento zákon zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Pri správe daní postupuje daňový orgán v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 30. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (hmotnoprávne, ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov. 31. Jedným zo spôsobov preskúmania právoplatného rozhodnutia je obnova konania. Je to mimoriadny opravný prostriedok, ktorý dáva účastníkovi konania možnosť po splnení zákonných podmienok opätovne prerokovať jeho vec. Dôvody pre obnovu konania sú: - vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, teda existovali, len účastník konania ich nemohol uplatniť; - rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé (na základe nich bol nesprávne zistený skutkový stav veci), alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom (zamestnanec zneužil svoju funkciu pri rozhodovaní); - rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak (správca dane závery posúdenia predbežnej otázky posúdil pri rozhodovaní inak). 32. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v daňovom konaní. Procesná úprava obsiahnutá v ust. § 51 a § 52 zák. č. 511/1992 Zb., rozčleňuje konanie o návrhu na obnovu konania na dve časti. Pri obnove konania sa rozoznávajú dve štádiá konania: 1) konanie o povolení alebo nariadení obnovy, v ktorom sa rozhoduje iba o prípustnosti obnovy; príslušný orgán nepreskúmava meritórne výrok rozhodnutia, ale iba zisťuje, či sú splnené podmienky obnovy konania, 2) nové konanie, v ktorom sa znova prejedná a znova rozhodne vec, o ktorej sa už v pôvodnom konaní rozhodlo. 33.V predmetnej právnej veci sa jedná o prvé štádium obnovy konania, teda rozhodovanie o existencii alebo neexistencii dôvodov obnovy konania a nie o priame vyhodnotenie reálneho vplyvu predložených dôkazov na meritum veci, pretože by mohlo ísť o prejudikovanie rozhodnutia v obnovenom konaní, ku ktorému ako takému ešte neprišlo. Správny orgán v prvom štádiu konania o obnove nevykonáva dokazovanie smerujúce k zisťovaniu, či napríklad novopredložený dôkaz reálne má alebo nemá vplyv na meritum veci. Konanie o návrhu na obnovu konania žalobcu bolo v jeho prvej časti ukončené rozhodnutím o zamietnutí návrhu na obnovu konania bez toho, aby sa správny orgán zaoberal meritom veci ako takej. 34. V konaní o povolení obnovy konania príslušný správny orgán neskúma, či v pôvodnom konaní vydané rozhodnutie je v súlade so zákonom alebo či rozhodnutiu predchádzalo úplné zistenie skutkového stavu veci, ale skúma len to, či sú splnené podmienky stanovené v zákone pre obnovenie (povolenie obnovy) konania. Tiež platí, že inštitút obnovy správneho konania je mimoriadnym opravným prostriedkom pre prípad, ak nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní. 35. Pokiaľ ide o žalobou napadnuté rozhodnutie, ktoré súd preskúmal v rozsahu žalobných námietok, stotožnil sa súd s právnym názorom vysloveným žalovaným v jeho rozhodnutí, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Zároveň súd poukazuje na to, že v skutkovo i právne obdobných veciach už Krajský súd v Bratislave vyslovil právny názor, napr. v rozsudkoch č. k. 5S 66/2015-197 zo dňa 12.04.2016, 1S 71/2015-137 zo dňa 19.05.2016 a 2S 82/15-162 zo dňa 12.07.2017. S uvedeným právnym názorom sa stotožnil aj senát 6S rozhodujúci v predmetnej veci, a v uvádzaných intenciách rozhodol. 36. Podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane služieb realitných kancelárií, znalcov, architektov a stavebného dozoru je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Predmetné montážne práce boli vykonané vo Fínsku a pri poskytnutí služieb podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH je predmetom dane iba poskytnutie služieb za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou. Uvedené montážne práce nie sú predmetom dane, a preto takéto zdaniteľné plnenie nepodlieha DPH. V prípade vykonania prác na hnuteľnom majetku vo Fínsku je v súlade s § 15 ods. 6 zákona o DPH platného v čase rozhodnom miestom dodania miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú, s výnimkou podľa § 16 ods. 7 tohto zákona. V prípade aplikácie § 16 ods. 7 zákona o DPH v znení platnom v roku 2007 musia byť služby poskytnuté na hnuteľnej veci a súčasne hnuteľná vec musí byť dodaná do členského štátu iného, než v ktorom bola služba poskytnutá. V predmetnom prípade bolo rozhodujúce posúdenie miesta dodania služby - prác na žeriavových mačkách. Uplatnenie odpočtu dane je možné len v prípade, ak by došlo k poskytnutiu služby uskutočnenej zdaniteľnou osobou za protihodnotu v Slovenskej republike, čo sa v danom prípade neudialo. 37. Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého je potrebné ho označiť za odberateľa v zmysle § 16 ods. 7 zákona o DPH s cieľom dosiahnuť určenie Slovenskej republiky ako miesta dodania služby nepovažoval súd za relevantný argument. Miestom uskutočnenia prác bolo Fínsko - v spoločnosti Konecranes Heavy Lifting Corporation. V zhode s vyjadrením žalovaného je súd toho názoru, že potvrdenie od spoločnosti Konecranes Heavy Lifting Corporation, ktoré žalobca predložil v administratívnom konaní, nepreukazuje možnosť aplikácie citácie ust. § 16 ods. 7 zákona o DPH. Toto potvrdenie naopak preukazuje správnosť záveru žalovaného, že v predmetnom prípade bola spoločnosť Konecranes Heavy Lifting Corporation odberateľom fakturovaných montážnych prác s miestom dodania vo Fínsku. Žeriavové mačky boli podľa predložených dôkazov predané fínskou spoločnosťou jej odberateľom a pripravené do iných členských štátov, resp. do tretieho štátu, avšak táto preprava bola už súčasťou obchodných vzťahov medzi fínskou spoločnosťou a jeho odberateľmi. Z uvedeného dôvodu § 16 ods. 7 citovaného zákona nemožno v predmetnom prípade aplikovať, pretože práce sa vykonali pre spoločnosť Konecranes Heavy Lifting Corporation, ktorá bola v zmysle citovaného ustanovenia zákona odberateľom. Žalobcom namietaná skutočnosť, že na základe výsledku daňovej kontroly správca dane mal za to, že išlo o práce na nehnuteľnom majetku, podľa názoru súdu nemá vplyv na dorubenie dane, nakoľko miestom dodania služby pri vykonávaní prác na hnuteľných veciach je Fínsko. Napokon, tento rozpor bol vysvetlený a medzi účastníkmi nebol sporný. 38. Taktiež je potrebné konštatovať, že predloženie potvrdenia o predaji žeriavových mačiek do iných členských štátov, resp. do tretieho štátu nemožno považovať za novú skutočnosť alebo dôkaz, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, rovnako nepreukazujú nepravdivosť prv vykonaných dôkazov podľa § 75 ods. 1 písm. a/ a b/ Daňového poriadku. Z tohto dôvodu ani vyššie spomínaný znalecký posudok ako dôkaz pre uplatnenie výnimky podľa § 16 ods. 7 zákona o DPH platného v čase rozhodnom je v tomto konaní právne irelevantný. 39. Za dôvodnú nepovažoval súd ani námietku, že správca dane vymáha DPH uvedenú na predmetných faktúrach súčasne priznanú v daňovom priznaní spoločnosťou MARIET, s.r.o. aj od tejto spoločnosti. Uvedená skutočnosť nie je právne významná pre posúdenie opodstatnenosti nariadenia obnovy právoplatne skončeného administratívneho konania. Správca dane je povinný rešpektovať daň právoplatne vyrubenú daňovým priznaním za príslušné zdaňovacie obdobie podaným spoločnosťou MARIET s.r.o., v ktorom je suma dane uvedená na faktúre zahrnutá. Právoplatne vyrubenú daň na základe podaného daňového priznania môžu daňové subjekty v súlade s príslušnými daňovými predpismi znížiť podaním dodatočného daňového priznania. 40. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že neboli splnené žiadne so zákonom stanovených podmienok pre obnovu právoplatne skončeného konania. Súd s ohľadom na uvedené hodnotil žalobcove námietky ako nedôvodné. Súd má za to, že žalobca v konaní o povolení obnovy konania nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že k reálnemu uskutočneniu zo strany spoločnosti MARIET, s.r.o. mohlo dôjsť. Uvedené dôkazy navyše nemôžu mať charakter novosti, žalobca ich mohol predložiť už počas daňového konania. Zároveň ním uvádzané skutočnosti nepreukazujú, že rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Ani námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je podpísané neoprávnenou osobou nepovažuje súd za relevantnú. Vysvetlenie, ktoré v tejto súvislosti vo vyjadrení k žalobe podal žalovaný, korešponduje s administratívnym spisom žalovaného, v ktorom sa nachádza poverenie na zastupovanie počas neprítomnosti generálnej riaditeľky zo dňa 09.01.2015. 41. Súd vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, námietkami žalobcu sa náležite zaoberali a žalovaný sa súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite vyporiadal s odvolacími námietkami. Rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov súd teda považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 43. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté ozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).