Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/266/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9015010090 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:9015010090.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, Phd. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: Krechňák & Associates, s. r. o., so sídlom Ulica sv. Vincenta 2, 821 13 Bratislava, IČO: 36 861 286, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, so sídlom Továrenská 7, 828 55 Bratislava, IČO: 42 355 818, za účasti: Net-Connect s. r. o., Röntgenova 26, 851 01 Bratislava, IČO: 47 601 655, právne zastúpený: BORLOKOVA & ASSOCIATES s. r. o., Jakubovo nám. 19, 811 09 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 316/PÚ/2015 zo dňa 14.10.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb č. 316/PÚ/2015 zo dňa 14.10.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, odbor technickej regulácie č. 2438/OTR/2015 zo dňa 22.06.2015 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d) S. s. p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Pribratému účastníkovi správneho konania súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konania na správnom orgáne 1. Dňa 24.02.2015 bol úradu doručený od spoločnosti Net-Connect, s. r. o. list č. 377/OTR/2015 - Návrh na riešenie sporu medzi spoločnosťou Net-Connect, s. r. o. a žalobcom podľa § 77 ZEK (ďalej len „návrh“). Spoločnosť Net-Connect, s. r. o. navrhla, aby úrad vydal rozhodnutie, že žalobca je povinný navýšiť kapacitu prepojenia sieti medzi spoločnosťou Net-Connect, s. r. o. a žalobcom riadeného na základe Zmluvy o jeden obvod E1; žalobca je v súlade s § 31 ods. 2 Správneho poriadku povinný uhradiť spoločnosti Net-Connect, s. r. o. uhradený správny poplatok a ďalšie preukázané trovy konania vzniknuté spoločnosti Net-Connect, s. r. o. 2. Dňa 22.06.2015 úrad vydal prvostupňové rozhodnutie podľa ktorého je žalobca povinný upraviť kapacitu prepojenia sietí medzi spoločnosťou Net-Connect, s. r. o. a žalobcom, v súlade s prílohou II jej referenčnej ponuky (Špecifikácia prepojenia) zverejnenej na základe rozhodnutia úradu č. 1402/ OER/2013 z 10.07.2013, a to na dva okruhy E1 (2x2 Mbit/s) najneskôr do 1 mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad a žiadal v súlade s § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku určiť, že v prípade existujúceho prepojenia žalobcu a spoločnosti Net-Connect, s. r. o. nie je naplnený účel prepojenia podľa § 27 ods. 1 ZEK a na základe tejto skutočnosti žalobca nielenže nemá povinnosť zvýšiť súčasnú kapacitu prepojenia, práve naopak, má právo ukončiť existujúcu zmluvu o prepojení a zmluvu o ukončovaní medzinárodnej prevádzky bez toho, aby to bolo považované za porušenie záväzkov žalobcu; ak by však úrad z akéhokoľvek dôvodu nevyhovel rozkladu v rozsahu podľa predchádzajúceho odseku, žalobca žiadal, aby úrad v súlade s § 59 ods. 2 Správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie zrušil a aby po vrátení veci na prvý stupeň vykonal dokazovanie o tom, či vôbec je niektoré z tzv. veľkoobchodných zákazníkov spoločnosti Net-Connect, s. r. o. podnikom s oprávnením poskytovať služby na území Slovenskej republiky, a teda, či spoločnosť Net-Connect, s. r. o. na území Slovenskej republiky poskytuje elektronické komunikačné služby; ak by však úrad z akéhokoľvek dôvodu nevyhovel rozkladu v rozsahu podľa predchádzajúcich odsekov 1 a 2, žalobca žiadal, aby úrad v súlade s § 59 ods. 2 Správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, aby odkazovalo výhradne na prílohu II referenčnej ponuky žalobcu, a nie aj na číselné vyjadrenie kapacity prepojenia, nakoľko ide o údaj, ktorý sa v čase mení, a už aj v súčasnosti nezodpovedá údaju uvedenému v prvostupňovom rozhodnutí. 4. O rozklade žalobcu prvostupňový orgán nerozhodol v rámci autoremedúry podľa § 57 ods. 1 Správneho poriadku a dňa 14.08.2015 predložil rozklad účastníka konania spolu s predkladacou správou a spisovým materiálom predsedovi úradu v súlade s § 57 ods. 2 Správneho poriadku. Spoločnosť Net- Connect, s. r. o. a žalobca boli vyzvaní na uplatnenie svojich práv podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. V určenej lehote si svoje práva uplatnili. Dňa 17.09.2015 zasadala rozkladová komisia úradu. Ako dôvody rozkladu žalobca uviedol, že: 1/ Úrad sa nevysporiadal s námietkami žalobcu a nekonal nestranne. Nedal mu možnosť vyjadriť sa k zásadným tvrdeniam protistrany. 2/ Úrad nevykonal dokazovanie o tvrdeniach protistrany, že síce neposkytuje v Slovenskej republike „maloobchodné služby“, ale zato poskytuje služby na veľkoobchodnej báze. Tvrdenie o tom, že spoločnosť Net-Connect, s. r. o. neposkytuje služby na území Slovenskej republiky len zatiaľ, je účelové. Je potrebné skúmať, kde dané volanie vzniklo, a to napriek tvrdeniam spoločnosti Net-Connect, s. r. o. o opaku. Spoločnosť Net-Connect, s. r. o. nesprávne cituje analýzu relevantného trhu, ktorú úrad nekriticky prevzal. 3/ Najpodstatnejšou sporovou položkou medzi žalobcom a spoločnosťou Net-Connect, s. r. o. je regulačné posúdenie skutočnosti, či je ukončenie volaní zostavených v zahraničnej mobilnej alebo pevnej sieti účelom prepojenia v zmysle § 27 ods. 1 ZEK, totožným s čl. 5 bodom 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES o prístupe a prepojení v znení Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES. Spoločnosť Net-Connect, s. r. o. na území Slovenskej republiky poskytuje tzv. služby tranzitu, na ktorú nie je prepojenie potrebné. Ďalej namietal, že spoločnosť Net-Connect, s. r. o. nemá materiálne a personálne vybavenie a, že úrad nesprávne citoval zmluvu. 5. Úrad k bodu 1/ poukázal na znenie § 3 ods. 2 Správneho poriadku a uviedol, že postupoval v súlade so zásadami správneho konania. Obidvom účastníkom konania bolo umožnené nahliadnuť do spisov a taktiež vyjadril sa k podkladom rozhodnutia. Ako dôkaz slúžia vyjadrenia žalobcu a spoločnosti Net-Connect, s. r. o., ako aj úradné záznamy z nahliadnutia do spisov. Žalobcovi a spoločnosti Net- Connect, s. r. o. bola v súlade s § 27 ods. 1 Správneho poriadku poskytnutá rovnaká lehota na vyjadrenie sa. Spoločnosť Net-Connect, s. r. o. využila svoje právo v stanovenej lehote. Pri rozhodovaní úrad vychádzal z dostatočne zisteného stavu a dostatočne sa vysporiadal s námietkami obidvoch účastníkov konania. Úrad mal za dostatočne preukázané všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, preto by bolo ďalšie predlžovanie konania v rozpore s rozhodovacou praxou úradu, ako aj zásadou hospodárnosti. K tvrdeniam žalobcu ohľadne skutočnosti, že mu nebolo zaslané vyjadrenie spoločnosti Net-Connect, s. r. o., ktoré bolo doručené v posledný deň lehoty, a tento postup úradu tak považoval za porušenie zásady dvojinštančnosti, úrad uviedol, že ide o bežnú prax, že účastníci konania doručujú svoje podania posledný deň lehoty. Žalobca taktiež svoje vyjadrenia zasiela takýmto spôsobom, preto považoval za nepochopiteľné prečo takéto konanie protistrany považoval za špekulatívne. Žalobca mal dostatočný čas a priestor vyjadriť sa k predmetu konania a k podkladom rozhodnutia. Úrad ako správny orgán nemal zákonnú povinnosť zasielať doručenú výzvu pred vydaním rozhodnutia jedného účastníka druhému účastníkovi na vyjadrenie. Podaním spoločnosti Net-Connect, s. r. o. zo dňa 27.05.2015 sa nijakým spôsobom nezmenil predmet konania, a preto nemohla byť porušená zásada dvojinštančnosti. 6. K bodu 2/ uviedol, že účelom tohto správneho konania je riešenie sporu medzi podnikmi vzniknutého v súvislosti s plnením povinností vyplývajúcich zo ZEK, rozhodnutia alebo všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom. Mal za to, že spoločnosť Net-Connect, s. r. o. splnila povinnosť podľa § 15 ZEK, o čom svedčí zoznam podnikov. taktiež poskytuje sieť, čo preukazuje list zo dňa 13.03.2015 „predloženie maximálnych denných vyťažení prepojovacej linky Orange a Net-Connect, s. r. o.“. Žalobca bol preto povinný prepojiť sieť so spoločnosťou Net-Connect, s. r. o. Povinnosť prepojiť siete podľa § 27 ZEK a rozhodnutia č. 1402/OER/2013 zo dňa 10.07.2013 nie je limitovaná tým, či poskytuje žiadateľ veľkoobchodné alebo maloobchodné služby. Preto úrad ako správny orgán určujúci si rozsah dokazovania nepovažoval za potrebné zisťovať na akej báze spoločnosť Net-Connect, s. r. o. poskytuje služby ani to komu sú poskytované. To, že v uvedenom prípade nie je podstatné ako sú poskytované služby potvrdzuje aj definícia prepojenia uvedená v prístupovej smernici, podľa ktorej „prepojenie“ znamená fyzické a logické vedenie verejných komunikačných sietí používaných tým istým alebo iným podnikom s cieľom umožniť komunikáciu používateľov jedného podniku s používateľmi toho istého alebo iného podniku, alebo na prístup k službách poskytovaných iným podnikom. Služby môžu byť poskytované zainteresovanými stranami alebo inými stranami, ktoré majú prístup k sieti. Žalobca poukázal na to, že bolo potrebné skúmať, kde dané volanie vzniklo, a že spoločnosť Net-Connect, s. r. o. nesprávne citovala analýzu relevantného trhu, ktorú úrad nekriticky prevzal. Úrad konštatoval, že prvostupňový orgán v napadnutom rozhodnutí citoval analýzu z marca 2013. V tomto prípade sa jednalo o analýzu, ktorá prešla národnými konzultáciami podľa ZEK a následne po zapracovaní pripomienok bola postúpená na nadnárodné konzultácie. V cit. definícii nenastali žiadne zmeny a následne bola prebratá do rozhodnutia č. 1402/OER/2013 zo dňa 10.07.2013. V zmysle tohto rozhodnutia je jasné, že povinnosť prepojiť siete sa vzťahovala aj na ukončenie volaní zostavených v zahraničnej mobilnej alebo pevnej sieti. 7. Úrad nepovažoval za pravdivé, že prvostupňový úrad opieral svoju argumentáciu o nesprávnu a neúplnú citáciu analýzy. Ako už bolo uvedené, úrad citoval časť identickú s definíciou, ktorá bola prevzatá aj do rozhodnutia č. 1402/OER/2013 zo dňa 10.07.2013. Na základe tejto definície je zrejmé, že povinnosť prepojiť siete sa vzťahuje aj na ukončenie volaní zostavených v zahraničnej mobilnej alebo pevnej sieti. Žalobca tvrdil, že „aby mohol byť účel prepojenia naplnený spoločnosť Net-Connect, s. r. o. by musela mať aspoň jedného zákazníka Net-Connectu s vlastným číslom, prideleným Net-Connectom s pripojením, rovnako poskytnutým touto spoločnosťou, resp. alternatívne prevádzkovať číslo služby, napr. zelené alebo číslo s pridanou hodnotou, na ktoré by sa prostredníctvom prepojenia zabezpečila dovolateľnosť účastníkom spoločnosti žalobcu prípadne aj tretích strán“. K uvedenému úrad uviedol, že výklad žalobcu možno považovať za príliš reštriktívny, pretože zužuje možnosť požadovať prepojenie, iba ak podnik poskytuje určitý druh elektronických komunikačných služieb. Povinnosť prepojiť sa v zmysle § 27 ZEK ani v zmysle rozhodnutia č. 1402/OER/2013 zo dňa 10.07.2013 nevyžaduje od žiadateľa mať vlastných koncových užívateľov. Ako zo spisu správneho konania, tak aj vyjadrenia žalobcu vyplýva, že spoločnosť Net-Connect, s. r. o. poskytuje tranzít pre koncových užívateľov tretej strany. Účelom prepojenia podľa § 27 ZEK je zabezpečenie poskytovania elektronických komunikačných služieb. 8. Žalobca k rozkladu priložil rozhodnutie o nevyhovení žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty vydanej spoločnosti, ktorá nebola účastníkom tohto správneho konania. Predložený dokument nemal s týmto správnym konaním žiadnu súvislosť. Aj keby bolo rozhodnutie o nevyhovení žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty adresované spoločnosť Net-Connect, s. r. o. nemalo by to žiadny právny účinok na oprávnenie žiadať, resp. povinnosť prepojiť siete. 9. V poslednom bode rozkladu žalobca namietal nesprávnu citáciu zo zmluvy. Úrad s uvedenou námietkou súhlasil, a uviedol, že úrad zle uviedol kapacitu prepojenia, ktorá bola stanovená v referenčnej ponuke. Zároveň však konštatoval, že táto skutočnosť nemala vplyv na zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. Úrad v zmysle § 77 ZEK riešil spor, ktorý vznikol v súvislosti s plnením povinností vyplývajúcich zo ZEK, rozhodnutia alebo všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom. To znamená, že posudzoval splnenie povinnosti vyplývajúce z § 27 ZEK a rozhodnutia č. 1402/OER/2013 zo dňa 10.07.2013. Podľa uvedeného rozhodnutia žalobca bol povinný zverejniť na svojom verejne dostupnom webovom sídle referenčnú ponuku na prepojenie verejných mobilných telefónnych sietí, ktorá musí obsahovať informácie týkajúce sa služieb ukončenia volaní vo verejnej mobilnej telefónnej sieti, najmä účtovné informácie, technické špecifikácie, charakteristiky siete, zmluvné podmienky dodávania a používania služby ukončenia volania vo svojej verejnej mobilnej telefónnej sieti, vrátane cien za ukončenie volaní najneskôr do 60 dní od doručenia rozhodnutia o určení významného podniku a uložení povinností. V čase žiadosti o prepojenie bola kapacita prepojenia stanovená na 2 x 2 Mbit/s. na základe uvedeného Úrad správne rozhodol keď v napadnutom rozhodnutí určil kapacitu prepojenia na 2 x 2 Mbit/s. 10. Dňa 07.10.2015 bolo na úrad doručené vyjadrenie spoločnosti Net-Connect, s. r. o. pred vydaním rozhodnutia, v ktorom boli uvedené identické skutočnosti ako v predchádzajúcich vyjadreniach. Dňa 08.10.2015 bolo na úrad doručené vyjadrenie žalobcu pred vydaním rozhodnutia. V prvej časti žalobca opätovne namietol porušenie dvojinštančnosti konania absenciu účelu prepojenia. V druhej časti sa žalobca vyjadril k listu spoločnosti Net-Connect, s. r. o. zo dňa 04.08.2015 a opätovne uviedol rovnaké námietky ako v rozklade a predchádzajúcich vyjadreniach spoločnosti. V tretej časti sa vyjadril k predkladacej správe úradu zo 14.08.215. Namietol, že sa úrad nevysporiadal so všetkými argumentmi uvedenými v rozklade a nezachoval proporcionalitu medzi reprodukciou vyjadrení strán. Voči predkladacej správe žalobca používal identické námietky ako v rozklade. 11. Ako už je vyššie uvedené, nesprávna citácia z uzavretej zmluvy nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Povinnosť uložená v prvostupňovom rozhodnutí vychádzala z § 27 ZEK a rozhodnutia č. 1402/OER/2013 zo dňa 10.07.2013. Odvolací orgán mal za dostatočne preukázané poskytovanie elektronických komunikačných služieb výpismi maximálnych denných vyťažení v listoch č. OTR/533/2015 zo dňa 13.03.205 a č. OTR/377/2015 zo dňa 24.02.2015. Referenčnú ponuku vydanú v zmysle rozhodnutia č. 1402/OER/2013 zo dňa 10.07.2013 je potrebné chápať ako návrh zmluvy o prepojení. V zmysle § 27 ods. 1 ZEK podnik poskytujúci verejnú sieť má právo na požiadanie iného podniku poskytujúceho verejnú sieť povinnosť rokovať o prepojení sietí. To znamená, že podnik má právo požadovať o prepojenie za zmluvných podmienok v čase žiadosti. V zmysle prístupovej smernice „transparentnosť podmienok prístupu a prepojenia vrátane cien slúži k urýchleniu rokovaní, bráni rozporom a posilňuje dôveru trhových subjektov v nediskriminačných charakter poskytovania služby“. Ak by sa žiadajúci podnik nemohol domáhať podmienok platných v čase podania žiadosti, povinnosti transparentnosti a nediskriminácie by boli nevykonateľné. 12. Skutočnosť, či spoločnosť Net-Connect, s. r. o. má na území Slovenskej republiky materiálne a personálne vybavenie na výkon svojej činnosti, bolo pre toto predmetné konanie irelevantné. Úrad nemôže viazať uplatnenie práva vyplývajúceho z § 27 ZEK resp. z rozhodnutia č. 1402/OER/2013 zo dňa 10.07.2013 na materiálne a personálne vybavenie spoločnosti. takýto prístup by bol v rozpore so zákonom o elektronických komunikáciách ako aj ods. 5 preambuly prístupovej smernice podľa, ktorého „na otvorenom a konkurenčnom trhu by nemali existovať obmedzenia brániace podnikom dohodnúť sa medzi sebou na režime prístupu a prepojenia...“. 13. Žalobca ďalej namietal, že zástupca úradu nesprávne interpretuje nevyhnutné skúmanie naplnenia účelu prepojenia podľa § 27 ods. 1 resp. ods. 2 ZEK, ako výnimku vo vzťahu k povinnosti prepojenia založenú na type prevádzky. Ďalej namietol nesprávne interpretovaný alternatívny petit v časti 1 rozkladu, ako aj to, že sa úrad vôbec nezaoberal alternatívnym petitom v časti 2 a 3. K tejto námietke uviedol, že zamestnanec úradu dostatočne informoval o priebehu konania a prezentoval svoj názor. Členovia rozkladovej komisie boli riadne oboznámení s rozkladom žalobcu a ako poradný orgán predsedu úradu mu odporučili rozklad v celom rozsahu zamietnuť a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdiť. Rozkladová komisia nemá rozhodovaciu právomoc, jej názor má iba odporúčací charakter. Preto nemohlo dôjsť k porušeniu § 47 ods. 3 Správneho poriadku ako mylne uviedol žalobca. 14. Predseda úradu po preskúmaní napadnutého rozhodnutia po stránke skutkovej, tak aj po stránke právnej a po zohľadnení námietok účastníkov konania dospel k záveru, že úrad pri vydaní napadnutého rozhodnutia, ako i v procese, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal, postupoval v súlade s príslušnými platnými a účinnými právnymi predpismi a považoval napadnuté rozhodnutie za správne z vecnej i právnej stránky, a preto aby bola zabezpečená povinnosť prepojiť sa podľa § 27 ZEK a rozhodnutia č. 102/OER/2013 zo dňa 10.07.2013 rozhodol tak, že rozklad spoločnosti Orange zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba 15. Žalobou, doručenou pôvodne NS SR dňa 18.12.2015, postúpenou tunajšiemu súdu uznesením NS SR sp. zn. 6Sž/14/2015 zo dňa 12.10.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2016, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia predsedu úradu č. 316/PÚ/2015 zo dňa 14.10.2015, ako aj rozhodnutia úradu, odboru technickej regulácie č. 2438/OTR/2015 zo dňa 22.06.2015. Žalobu dôvodil tým, že napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím úrad ako správny orgán rozhodol o spore medzi ním a spoločnosťou Net-Connect s. r. o., pričom prekročil svoju právomoc a bez zákonného podkladu rozhodol o súkromnoprávnej otázke patriacej do výlučnej právomoci súdov. Výrokom napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím mu žalovaný uložil povinnosť upraviť (zvýšiť) kapacitu prepojenia existujúceho medzi jeho verejnou elektronickou komunikačnou sieťou a zariadeniami spoločnosti Net-Connect, s. r. o. Rozhodol tak na základe návrhu označenej spoločnosti na riešenie sporu medzi podnikmi podľa § 77 ZEK. Na uloženie uvedenej povinnosti žalovaný nedisponoval právomocou. 16. Napadnuté rozhodnutie je podľa žalobcu vydané v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a predstavuje tzv. pakt, ktorý je potrebné už z tohto dôvodu zrušiť. Právomoc na prejednávanie a rozhodovanie sporov, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov zveruje zákon zásadne súdom - pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods. 1 O. s. p.) Osobitný zákon (§ 77 ZEK) zakladá právomoc úradu rozhodnúť o spore medzi podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete alebo služby. Môže však ísť výlučne o spor, ktorý vznikol pri plnení povinností „vyplývajúcich z tohto zákona, rozhodnutia alebo všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom“. Iné spory úrad nie je oprávnený prejednávať a rozhodovať o nich. 17. Úrad v konaní o spore nerozhodoval o plnení povinnosti vyplývajúcej z aktov vymedzených v cit. ustanovení ZEK. Rozhodol o povinnosti, ktorá vyplýva výlučne zo súkromnoprávneho úkonu - zmluvy o prepojení uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou Net-Connect s. r. o. Na rozhodnutie o takej povinnosti nemal právomoc. Ustanovenie, na ktoré sa úrad opakovane (nesprávne) odvoláva v odôvodnení prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia (§ 27 ods. 1 ZEK), zakladá podniku poskytujúcemu verejnú sieť, teda aj žalobcovi, povinnosť rokovať o prepojení sietí s iným podnikom poskytujúcim verejnú sieť, a príp. za podmienok uvedených v cit. ustanovení siete prepojiť. 18. O splnení tejto povinnosti (povinnosti rokovať o prepojení sietí a siete prepojiť) v prípade vzniku sporu má úrad právomoc rozhodnúť podľa § 77 ZEK, pretože ide o spor súvisiaci s plnení povinnosti vyplývajúcej zo ZEK. 19. Predmetom konania o spore však nebolo uloženie povinnosti rokovať o prepojení sietí ani také siete prepojiť. Medzi účastníkmi konania o spore bola už v čase podania návrhu na začatie konania o spore uzavretá Zmluva o prepojení z 30.05.2014 (ďalej len „zmluva“). Spoločnosť Net-Connect s. r. o. sa návrhom v konaní o spore domáhala výlučne navýšenia kapacity už existujúceho prepojenia. Túto povinnosť odôvodnila ustanoveniami zmluvy (prílohy č. 1, bodu 1.3). Z označenia a ďalších súvisiacich ustanovení zmluvy vychádzal aj úrad pri rozhodovaní o spore. 20. Povinnosť navýšiť kapacitu existujúceho prepojenia nevyplýva zo žiadneho ustanovenia ZEK, rozhodnutia úradu, ani zo všeobecne záväzného predpisu vydaného úradom. Ide o taxatívny výpočet právnych aktov, na základe ktorých je úrad oprávnený riešiť spory medzi podnikmi. Predmetná povinnosť vyplýva (po splnení ďalších dohodnutých podmienok) nanajvýš „iba“ zo zmluvy, ako súkromnoprávneho úkonu uzavretého medzi ním a spoločnosťou Net-Connect s. r. o. Ak ohľadom plnenia predmetnej zmluvnej povinnosti vznikol spor, tento spor je oprávnený rozhodnúť podľa § 7 ods. 1 OSP výlučne súd. 21. Záveru o nedostatku právomoci úradu na rozhodnutie v konaní o spore napokon nasvedčuje aj okolnosť, že úrad vo výroku prvostupňového rozhodnutia potvrdeného napadnutým rozhodnutím v rozpore s § 47 ods. 2 Správneho poriadku neuvádza ustanovenie, podľa ktorého sa rozhodlo. Dôvodom je podľa všetkého skutočnosť, že také ustanovenie v právnych aktoch, podľa ktorých je úrad oprávnený rozhodovať, neexistuje. Zároveň ide o osobitnú vadu rozhodnutia, na ktorú žalobca bližšie poukáže v čl. IV bode 5 žaloby. 22. Uviedol, že v konaní pred úradom nedostatok právomoci nenamietal. Z dôvodu istoty poukázal na to, že podľa aktuálnej praxe Najvyššieho súdu SR „zo žiadneho ustanovenia piatej časť OSP nevyplýva obmedzenie žalobcu uviesť v žalobe aj skutočnosti, ktoré pôvodne v konaní pred správnym orgánom neuplatňoval. Rozhodujúce je iba to, či rozhodnutím a postupom správneho orgánu bol žalobca ukrátený na svojich právach (§ 250 ods. 2 OSP)“ - uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/14/2014. Na nedostatok právomoci správneho orgánu na vydanie rozhodnutia napokon súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 250j ods. 3 veta druhá OSP). 23. Bez spochybnenia nedostatku právomoci úradu na konanie v žalobe žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci aj pokiaľ ide o vecné posúdenie predmetu konania o spore. Uviedol, že úrad v konaní o spore aplikovať aj § 27 ods. 1 ZEK, pričom predmetné ustanovenie sa na konanie o spore nevzťahovalo pretože predmetom konania o spore nebolo uloženie povinnosti rokovať o prepojení sietí alebo siete prepojiť. Jeho zariadenia a spoločnosť Net-Connect s. r. o. už v čase začatia sporu boli prepojené na základe Zmluvy a táto okolnosť bola úradu známa (úrad ustanovenia zmluvy priamo cituje v napadnutom aj v prvostupňovom rozhodnutí). 24. Povinnosť navýšiť kapacitu prepojenia, o ktorej úrad rozhodol, z cit. ustanovenia nevyplýva. Ustanovenie § 27 ZEK upravuje výlučne prepojenie verejných elektronických komunikačných sietí. Verejná sieť je v zmysle § 2 ods. 2 ZEK sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, t. j. verejne dostupných služieb, o ktorých používanie sa môže uchádzať každý záujemca - § 3 ods. 2 ZEK. Pre aplikáciu § 27 ods. 1 ZEK tak musí byť kumulatívne splnená i podmienka verejnej dostupnosti služieb, ktoré sa v nej poskytujú. Tieto podmienky splnené neboli. 25. Zariadenia spoločnosti Net-Connect s. r. o. nepredstavujú elektronickú komunikačnú sieť. Spoločnosť Net-Connect s. r. o. neprevádzkuje žiadne zo zariadení vymedzených v § 2 ods. 1 ZEK, ktoré obsahuje definíciu elektronickej komunikačnej siete. Podľa povahy zariadení, ktoré predmetná spoločnosť prevádzkuje, ide o rozhranie - bod prepojenia sietí, ako je definovaný v § 2 ods. 3 písm. c) ZEK. 26. Existencia elektronickej komunikačnej siete prevádzkovanej spoločnosťou Net-Connect s. r. o. nebola v konaní o spore preukázaná - úrad v tomto smere nevykonal žalobcom opakovane navrhované dokazovanie . 27. Žalobca ďalej v žalobe uvádza, že v konaní opakovane upozorňoval, že spoločnosť Net-Connect s. r. o. neposkytuje koncovým užívateľom žiadne elektronické komunikačné služby - spoločnosť Net- Connect, s. r. o. v konaní nepreukázala existenciu ani jedného koncového užívateľa jej zariadení. Ak spoločnosť Net-Connect, s. r. o. neposkytuje verejne dostupné služby, o ktorých používanie sa môže uchádzať každý záujemca (teda verejné elektronické komunikačné služby), ňou prevádzkované zariadenia. Podľa žalobcu pojmovo nepredstavujú verejnú elektronickú komunikačnú sieť, aj pokiaľ by tieto zariadenia boli sieťou. 28. Hoci existencia verejnej elektronickej komunikačnej siete spoločnosti Net-Connect, s. r. o. predstavuje otázku zásadného významu pre rozhodnutie v konaní o spore, úrad v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie v tomto smere. Zistenie skutkového stavu je preto zároveň nedostačujúce na posúdenie veci. Povinnosť navýšiť kapacitu prepojenia medzi zariadeniami spoločnosti Net-Connect, s. r. o. napokon nemožno dôvodiť ani z § 27 ods. 3 ZEK, na ktoré úrad bez ďalšieho poukazuje v prvostupňovom rozhodnutí. Úrad bližšie nevysvetľuje, aké závery z predmetného ustanovenia vyvodil. Napadnuté rozhodnutie aj v tomto smere spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a je zároveň nepreskúmateľné. 29. Žalobca tvrdí, že citované ustanovenie ukladá povinnosť poskytovať prepojenie verejných sieti „v kvalite, ktorá nie je horšia ako prevádzkovanie verejnej siete pre vlastnú potrebu podniku“. Pojmy „kvalita prepojenia“ (na ktorý odkazuje cit. ustanovenie) a „kapacita prepojenia“ (o ktorom rozhodoval úrad v konaní) predstavujú dve rozdielne kategórie, ktoré zákon dôsledne rozlišuje. Tieto pojmy zároveň nie sú v žiadnej vzájomnej korelácii - prepojenie sietí môže byť nekvalitné, ale mať dostatočnú kapacitu, príp. naopak, kvalitné a s nedostatočnou kapacitou. 30. Z povinnosti zabezpečiť prepojenie sietí v určitej kvalite nemožno bez ďalšieho podľa žalobcu dôvodiť povinnosť zabezpečiť aj nejakú kapacitu prepojenia. Ak úrad uložil povinnosť navýšiť kapacitu prepojenia jeho zariadení a spoločnosti Net-Connect, s. r. o. na základe cit. ustanovenia, hoci to výslovne neuvádza, sú jeho závery nesprávne a zároveň nepreskúmateľné. 31. Napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu, sú postihnuté aj ďalšími vadami, zakladajúcimi ich nezákonnosť. 32. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný nerozhodol o celom predmete konania o spore. Predmetom konania o spore bol 1/ návrh spoločnosti Net-Connect, s. r. o. na uloženie povinnosti žalobcovi upraviť kapacitu prepojenia zariadení spoločnosti Net-Connect, s. r. o. a žalobcu, 2/ návrh spoločnosti Net- Connect, s. r. o. na uloženie povinnosti žalobcovi nahradiť trovy konania (oba obsiahnuté v jej podaní z 24.02.2015), 3/ návrh žalobcu obsiahnutí v jeho podaní z 05.06.2015 (zhodne aj v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu zo 14.07.2015), na vyslovenie určovacieho výroku o práve žalobcu ukončiť Zmluvu pre nenaplnenie zákonných podmienok prepojenia podľa § 27 ZEK. 33. Ďalej uviedol, že žalovaný vo výroku prvostupňového rozhodnutia rozhodol výlučne o návrhu uvedenom v bode 1/ (upraviť kapacitu prepojenia). 34. O druhom a treťom návrhu žalovaný nerozhodol a nevyčerpal tak celý predmet konania o spore. Uvedená vada nepredstavuje „len“ formálny nedostatok napadnutého rozhodnutia, ale mala za následok porušenie jeho práva na inú súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Správny orgán sa v konaní o spore nevysporiadal s jeho nárokom uplatneným za účelom ochrany jeho práv. Dal do pozornosti, že úrad nevykonal ním navrhované dokazovanie k viacerým otázkam, ktoré mali pre rozhodnutie v konaní zásadný význam. 35. Ide najmä o otázku charakteru zariadení prevádzkovaných spoločnosťou Net-Connect, s. r. o. a okolnosť, či spoločnosť Net-Connect, s. r. o. prostredníctvom týchto zariadení poskytuje koncovým užívateľom (každému záujemcovi) verejné elektronické komunikačné služby. Bez zistenia, či spoločnosť Net-Connect, s. r. o. poskytuje verejné elektronické komunikačné služby a zároveň či ňou prevádzkované zariadenia majú povahu elektronickej komunikačnej siete nebolo možné aplikovať § 27 ZEK, ktorým žalovaný (čiastočne) odôvodnil povinnosť uloženú napadnutým rozhodnutím. 36. Žalobca ďalej uvádza, že úrad nevykonal ani dokazovanie k splneniu podmienok pre vznik povinnosti navýšiť kapacitu prepojenia podľa zmluvy. Bez ich splnenia uložená povinnosť nemohla vzniknúť a neexistoval právny dôvod na jej uloženie napadnutým rozhodnutím. Na nedostatočné zistenie skutkového stavu upozornil aj v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu. 37. Zdôraznil, že už v podanom rozklade namietol, že prvostupňový orgán sa nevysporiadal s veľkou časťou jeho argumentácie predloženej v konaní o spore. Táto vada nebola odstránená ani vydaním napadnutého rozhodnutia. Žalobca tvrdí, že si je vedomý toho, že správny orgán nie je povinný vysporiadať sa so všetkými námietkami účastníkov konania, je však povinný dať odpoveď na otázky, ktoré mali pre rozhodnutie zásadný význam. Mal za to, že žalovaný nevysvetlil na základe akých okolností dospel ku skutkovému záveru, že zariadenia prevádzkované spoločnosťou Net-Connect, s. r. o. predstavujú elektronickú komunikačnú sieť, v ktorej sú zároveň prevádzkované verejne dostupné elektronické komunikačné služby dostupné každému záujemcovi. 38. Týmito otázkami sa žalovaný vôbec nezaoberal, hoci ide o základné predpoklady aplikácie ustanovenia § 27 ZEK, ktorým žalovaný odôvodnil uloženú povinnosť - bez ďalšieho len uviedol, že to „nepovažoval za potrebné“. Žalovaný taktiež nevysvetlil, ako vo veci aplikoval § 27 ods. 3 ZEK, ktorý cituje v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (ustanovenie týkajúce sa kvality prepojenia sietí) - najmä ako z neho vyvodil povinnosť navýšiť kapacitu prepojenia. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia navyše bolo zistenie kvality poskytovania elektronických komunikačných služieb v jeho sieti. Túto okolnosť žalovaný v konaní neskúmal a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol v tomto smere žiadne zistenia. 39. Záverom žalobca uviedol, že výrok prvostupňového rozhodnutia potvrdeného napadnutým rozhodnutím neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého úrad rozhodol. Úrad v ňom odkazuje výlučne na § 77 ZEK, na základe ktorého viedol konanie o spore. Neuvádza však, ktoré hmotnoprávne ustanovenie na vec aplikoval - na základe ktorého ustanovenia právneho predpisu, príp. iného relevantného právneho aktu uvedeného v § 77 ZEK rozhodol o uloženej povinnosti navýšiť kapacitu prepojenia medzi jeho zariadeniami a spoločnosti Net-Connect, s. r. o. 40. Neuvedenie hmotnoprávneho ustanovenia podľa ktorého úrad rozhodol predstavuje podľa jeho názoru nedostatok základnej zákonnej náležitosti prvostupňového, resp. aj napadnutého rozhodnutia spôsobujúci jeho nezákonnosť. Obdobne by bol zjavne vadný výrok rozhodnutia úradu o spáchaní správneho deliktu a uložení príslušnej sankcie, ktorý by neobsahoval odkaz na konkrétne porušené ustanovenie ZEK, ale len na § 6 ods. 3 písm. m) ZEK, podľa ktorého úrad ukladá sankcie za porušenie tohto zákona. III. Vyjadrenie žalovaného 41. Žalovaný vo vyjadrení, ktoré súdu doručil dňa 07.03.2016, žiadal žalobu zamietnuť. K námietke žalobcu ohľadne nedostatku jeho právomoci žalovaný poukázal na znenie § 77 ZEK a bol názoru, že uvedené ustanovenie je potrebné intepretovať v súlade so znením čl. 20 ods. 1 smernice č. 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické regulačné siete a služby (ďalej len „rámcová smernica“). Podľa čl. 20 ods. 1 rámcovej smernice, ak v súvislosti s existujúcimi povinnosťami vyplývajúcimi z tejto smernice alebo zo špecifických smerníc vznikne spor medzi podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete alebo služby v niektorom členskom štáte alebo medzi takýmito podnikmi a inými podnikmi v členskom štáte, ktoré požívajú výhody vyplývajúce z povinností spojených s prístupom a/ alebo prepojením podľa tejto smernice alebo špecifických smerníc, dotknutý národný regulačný orgán vydá na žiadosť ktorejkoľvek strany a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 2, záväzné rozhodnutie, ktorý vyrieši spor v čo najkratšom čase, najneskôr však do štyroch mesiacov, pokiaľ tomu nebránia výnimočné okolnosti. ZEK ani ustanovenie rámcovej smernice, z ktorej vnútroštátna úprava riešenia sporov obsahovo a systematicky vychádza, výslovne neobmedzujú ani nešpecifikujú rozsah pôsobnosti národného regulátora (úradu) v oblasti riešenia sporov. 42. Konanie o riešení sporu je ovládané dispozičnou zásadou (t. j. začína sa vždy na návrh niektorej zo zúčastnených strán sporu). Aktívne legitimovaným subjektom je podnik (§ 5 ods. 1 ZEK) alebo akákoľvek osoba využívajúca výhodu z prístupu alebo prepojenia. 43. ZEK neustanovuje špecifické náležitosti návrhu na začatie konania, preto je pri posudzovaní náležitosti návrhu potrebné vychádzať zo všeobecnej úpravy podľa § 19 Správneho poriadku. Z podania teda musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie o riešení sporu je svojou povahou kontradiktórnym konaním, je v návrhu takisto potrebné identifikovať proti komu sa podáva. Tým sa zároveň určuje aj okruh účastníkov tohto konania. 44. Úlohou úradu v rámci skúmania splnenia podmienok pre konanie a rozhodnutie je preto posúdiť, či ten, kto sa riešenia sporu domáha, môže vo vzťahu k tomu, proti ktorému návrh na začatie konania smeruje (pasívne legitimovaný subjekt), požadovať určité plnenie alebo určenia konkrétneho práva, resp. povinnosti. 45. Posúdenie možnosti existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania majúceho svoj pôvod v ZEK alebo v aktoch vydaných na jeho základe preto predstavuje conditio sine qua non pre ďalší postup v tomto konaní. Úrad preto musí skúmať, či medzi účastníkmi konania vôbec môže dôjsť k vzniku takého právneho vzťahu, ktorý spadá do vecnej pôsobnosti riešenia sporov podľa § 77. Ak je splnenie uvedenej podmienky vyhodnotené pozitívne, musí úrad v konaní pokračovať a rozhodnúť vo veci. V tomto prípade bol názoru, že dostatočne preukázal, že predmetom sporu je plnenie povinnosti podľa ZEK konkrétne podľa § 27 v spojení s rozhodnutím č. 1402/OER/2013 zo dňa 10.07.2013. 46. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na § 27 ZEK a uviedol, že účelom povinnosti je zabezpečenie prepojiteľnosti sietí na základe zmluvy tak, aby sa zabezpečilo poskytovanie služieb a interoperabilita služieb. Tak ako zo spisu správneho konania, ako aj z napadnutých rozhodnutí vyplýva, za obdobie október 2014 sa straty prevádzky v dôsledku preťaženia v hlavných prevádzkových hodinách pohybujú v rozsahu 3 % až 96 % za obdobie november 2014 45 % až 94 %, v decembri 2014 0 % až 85 % a v januári 2015 4 % až 69 %. Takýto stav nezabezpečuje prepojenie a poskytovanie služieb, nakoľko preťažené prepojenie neumožňuje prenos všetkých originovaných hovorov, ale časť z nich prostredníctvom tohto prepojenia nemôže byť ukončená a nie je zabezpečené poskytovanie služieb. V tomto prípade nebol naplnený účel povinnosti podľa § 27 ods. 1 ZEK, preto mal právomoc a zároveň povinnosť rozhodnúť v tomto spore. Mal za preukázané, že v uvedenom prípade nejde o povinnosť vyplývajúcu zo súkromnoprávneho vzťahu. 47. Žalovaný ďalej uvádza, že žalobca bol rozhodnutím č. 1402/OER/2013 z 10.07.2013 určený za významný podnik trhu služby ukončenia volania v jednotlivých verejných mobilných telefónnych sieťach, ktorá spočíva v prenose volania smerovaného k koncovému užívateľovi mobilnej telefónnej služby z bodu prepojenia medzi mobilnými sieťami alebo medzi mobilnou sieťou a pevnou sieťou do koncového bodu v mobilnej telefónnej sieti určeného špecifickou sieťovou adresou. 48. Na uvedenom trhu boli žalobcovi okrem iného uložené aj povinnosti, ako napr. zverejniť záväznú ponuku na uzavretie zmluvy o prepojení a nie je na ponechaní ľubovôle významného podniku, či takúto ponuku dodrží alebo nie. Záväzné dodržiavanie referenčnej ponuky nemá súkromnoprávny charakter, ale je to v podstate naplnenie povinnosti transparentnosti a nediskriminácie v súlade s § 19 a § 20 ZEK. 49. K ďalšej žalobcovej námietke žalovaný uviedol, že účelom § 27 ods. 1 ZEK nie je iba rokovanie o prepojení sietí prípadne uzavretie zmluvy o prepojení, ale aj zabezpečenie poskytovania služieb a introperabilita služieb. Spoločnosť Net-Connect, s. r. o. splnila povinnosť podľa § 15 ZEK, o čom svedčí zoznam podnikov. taktiež poskytuje sieť, čo preukazuje list zo dňa 13.03.2015 „predloženie maximálnych denných vyťažení prepojovacej linky žalobcu a spoločnosti Net-Connect, s. r. o.“. Žalobca bol preto povinný prepojiť sieť so spoločnosťou Net-Connect, s. r. o. Povinnosť prepojiť siete podľa § 27 ZEK a rozhodnutia č. 1402/ER/2013 z dňa 10.07.2013 nie je limitovaná tým, či poskytuje žiadateľ veľkoobchodné alebo maloobchodné služby. Preto úrad ako správny orgán určujúci si rozsah dokazovania nepovažoval za potrebné zisťovať, na akej báze spoločnosť Net-Connect, s. r. o. poskytuje služby ani to, komu sú poskytované, teda nemusel dokazovať, či poskytuje elektronickú komunikačnú služby koncovým užívateľom. To, že v uvedenom prípade nie je podstatné ako sú poskytované služby potvrdzuje aj definícia prepojenia uvedená v prístupovej smernici, podľa ktorej „prepojenie znamená fyzické alogické vedenie verejných komunikačných sietí používaných tým istým alebo iným podnikom s cieľom umožniť komunikáciu používateľov jedného podniku s používateľmi toho istého alebo iného podniku, alebo na prístup k službám poskytovaných iným podnikom. Služby môžu byť poskytované zainteresovanými stranami alebo inými stranami, ktoré majú prístup k sieti“. 50. Žalovaný ďalej uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z § 27 ZEK v spojení s rozhodnutím č. 1402/OER/2013 najmä z povinnosťou transparentnosti a nediskriminácie. Podľa § 20 ZEK na základe povinnosti uloženej podľa odseku 1 je významný podnik povinný uplatňovať voči iným podnikom porovnateľné podmienky za porovnateľných okolností a poskytovať informácie a služby iným podnikom za rovnakých podmienok a s rovnakou kvalitou, ako keby ich využíval pre vlastnú potrebu alebo ich poskytoval podniku v postavení ovládanej osoby alebo podniku, v ktorom má právo spolurozhodovať. 51. Predmetným rozhodnutím bola žalobcovi uložená povinnosť transparentnosti na základe, ktorej bol povinný zverejniť zmluvné podmienky referenčnej ponuky na prepojenie. V čase žiadosti o prepojenie bola kapacita prepojenia stanovená referenčnou ponukou na 2 x 2 Mbit/s. Preto bol žalobca aj na základe povinnosti nediskriminácie poskytnúť žiadajúcim podnikom teda aj spoločnosti Net-Connect, s. r. o. minimálnu kapacitu prepojenia 2 x 2 Mbit/s. 52. Žalobca tvrdil, že žalovaný nerozhodol o celom predmete sporu. Podľa jeho názoru predmetom správneho konania bolo riešenie sporu, ktorý vznikol v súvislosti s plnením povinnosti žalobcu podľa § 27 ZEK v spojení s rozhodnutím č. 1402/OER/2013 z 10.07.2013. Konanie podľa § 77 ZEK o riešení sporu medzi podnikmi je svojou povahou kontradiktórne, to znamená, že strany sporu majú zvyčajne protichodné návrhy na jeho vyriešenie, tak ako to bolo v tomto prípade. Žalovaný uviedol, že nebol výslovne viazaný ani jedným z návrhov. Jeho povinnosťou bolo zistiť skutočný stav veci a v súlade s právnymi predpismi vyriešiť spor, čo žalovaný urobil. tým, že žalobcovi uložil povinnosť upraviť kapacitu prepojenia sietí medzi žalobcom a spoločnosťou Net-Connect, s. r. o., v súlade s prílohou II jej referenčnej ponuky (Špecifikácia prepojenia) zverejnenej na základe rozhodnutia úradu č. 1402/ OER/2013 z 10.07.2013, a to na dva okruhy E1 2 x2 Mbit/s) najneskôr do 1 mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia, vyriešil spor, čím tak vyčerpal celý predmet sporu. 53. K námietke žalobcu, že nerozhodol o návrhu spoločnosti Net-Connect, s. r. o. na uloženie povinnosti nahradiť trovy konania žalovaný uviedol, že sa zaoberal návrhom spoločnosti Net-Connect, s. r. o. a vysporiadal sa s ním na strane 10 napadnutého prvostupňového rozhodnutia. Správny poriadok je založený na solidarite úhrady trov konania. Trovy, ktoré vznikli správnemu orgánu, uhrádza správny orgán, trovy vzniknuté účastníkom konania znášajú účastníci a trovy, ktoré vznikli zúčastnenej osobe, znáša táto osoba. Uviedol, že neuložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy správneho konania, a preto táto povinnosť nebola súčasťou výroku napadnutého rozhodnutia. 54. Žalovaný vo vyjadrení tiež uviedol, že na to, aby rozhodol spor v súlade s § 77 ZEK nebolo potrebné dokazovať skutočnosti, či spoločnosť Net-Connect, s. r. o. prostredníctvom predmetných zariadení poskytuje koncovým užívateľom verejné komunikačné služby. Poukázal opätovne na rozhodnutie úradu č. 1402/OER/2013 z 10.07.2013. Na to, aby mohla byť takáto služba poskytovaná je nevyhnutné siete prepojiť. 55. Ako vyplýva zo ZEK a rozhodnutia, na to aby žalobca plnil povinnosti podľa § 27 ZEK nie je podstatné aký charakter majú telekomunikačné zariadenia prípadne komu je služba poskytovaná. Samotný žalobca svojím konaním potvrdil, že nie je podstatné aké služby sú poskytované, keďže podpísal so spoločnosťou Net-Connect, s. r. o. zmluvu o prepojení a potvrdil aj reálnu prevádzku. § 27 ods. 1 ZEK je potrebné vykladať v súvislosti s § 27 ods. 3 ZEK. 56. Ako zo spisu správneho konania vyplýva, za obdobie október 2014 sa straty prevádzky v dôsledku preťaženia hlavných prevádzkových hodinách pohybujú v rozsahu 3 % až 96 %, za obdobie november 2014 45 % až 94 %, v decembri 2014 0 % až 85 % a v januári 2015 4 % až 69 %. Tým, že uvedené percento prevádzky nebolo ukončené nebolo zabezpečené poskytovanie služieb podľa § 27 ods. 1 ZEK a zároveň kvalita prepojenia ako celku nebola poskytnutá ako pre vlastnú potrebu podniku alebo poskytovanie verejnej siete a služby podniku v postavení ovládanej osoby alebo podniku. Podľa názoru žalovaného, zlyhávanie prepojenia v žiadnom prípade nie je možné považovať a poskytovanie v dostatočnej kvalite. 57. Záverom uviedol, že v predmetnom konaní rozhodoval o spore medzi podnikmi podľa § 77 ZEK a toto ustanovenie aj uviedol v samotnom výroku. Predmetom tohto konania bolo vyriešenie sporu a nie nové uloženie už existujúcich a záväzných povinností prípadne sankcionovanie za ich porušenie. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť. IV. 58. Uznesením NS SR sp. zn. 6Sž/14/2015 zo dňa 22.03.2016 bol do konania pribratý účastník správneho konania - obchodná spoločnosť Net-Connect s. r. o., Röntgenova 26, Bratislava. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.03.2016. 59. Právna zástupkyňa pribratého účastníka konania na pojednávaní dňa 09.02.2017 uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného. Rozporuje, že sa jedná výlučne o súkromnoprávny vzťah medzi žalobcom a spol. Net-Connect s. r. o. Podľa jej názoru ide o vzťah, ktorý síce bol založený zmluvou medzi účastníkmi konania, ale povinnosti žalobcu sú v tomto prípade dané aj ust. § 27 zákona o elektronických komunikáciách. 60. K reálnemu prepojeniu sietí medzi účastníkmi došlo, služby z nich boli aj reálne poskytované. Primárna povinnosť žalobcu v tomto prípade vyplýva aj z rozhodnutia č. 1402/OER/2013 zo dňa 10.07.2013, na základe ktorého bol žalobca povinný zverejniť podmienky prepojenia a tieto aj zverejnil a tieto riešili takú kapacitu prepojenia, ktorú účastník konania (spoločnosť Net-Connect s. r. o.) aj požadoval. V danom prípade ide o verejnoprávnu povinnosť, ktorú žalobca má. Pribratý účastník navrhuje žalobu zamietnuť. V. Posúdenie veci 61. Krajský súd v Bratislave v zmysle ustanovenia § 10 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a po prejednaní veci so zástupcami účastníkov konania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 62. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 63. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 64. V intenciách ust. § 6 ods. 1 SSP, súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 65. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, tento zákon upravuje a) podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb. 66. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. (ďalej len „ZEK“), elektronická komunikačná sieť je funkčne prepojená sústava prenosových systémov, a ak je to potrebné, prepájacích alebo smerovacích zariadení, vrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane družicových sietí, pevných sietí s prepájaním okruhov a s prepájaním paketov, internetu a mobilných pozemských sietí, sietí na rozvod elektrickej energie v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí pre rozhlasové a televízne vysielanie a káblových distribučných systémov bez ohľadu na druh prenášaných informácií. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, verejná sieť je sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos signálov medzi koncovými bodmi siete. 67. Podľa § 2 ods. 9 ZEK, prepojenie je fyzické a logické spojenie verejných sietí používaných tým istým alebo iným podnikom umožňujúce užívateľovi siete jedného podniku komunikovať s užívateľom toho istého alebo iného podniku alebo umožňujúce prístup k elektronickým komunikačným službám poskytovaným iným podnikom. Prepojenie je osobitný druh prístupu realizovaný medzi verejnými sieťami. 68. Podľa § 3 ods. 1 ZEK, elektronická komunikačná služba je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. 69. Podľa § 15 ods. 1 ZEK, osoba, ktorá chce podnikať v oblasti poskytovania sietí alebo služieb, je povinná oznámiť tento zámer úradu pred termínom začatia ich poskytovania. Osoba je povinná oznámiť úradu aj zmeny v poskytovaní siete alebo služby alebo ukončenie ich poskytovania, a to do 15 dní od zmeny poskytovania siete alebo služby alebo ich ukončenia. 70. Podľa § 27 ods. 1 ZEK, podnik poskytujúci verejnú sieť má právo a na požiadanie iného podniku poskytujúceho verejnú sieť povinnosť rokovať o prepojení sietí, a ak je to uskutočniteľné, na základe zmluvy o prepojení prepojiť svoju sieť so sieťou žiadajúceho podniku na účely poskytovania verejných služieb, aby sa zabezpečilo poskytovanie služieb a interoperabilita služieb. Zmluva o prepojení musí byť písomná. Podstatnou časťou zmluvy o prepojení je cena za prepojenie. 71. Podľa § 74 ods. 1 ZEK, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 72. Podľa § 77 ZEK, úrad rozhoduje o spore medzi podnikmi alebo osobami, ktoré využívajú výhody z prístupu alebo prepojenia na návrh ktorejkoľvek zo strán sporu, ktorý vznikol v súvislosti s plnením povinností vyplývajúcich z tohto zákona, rozhodnutia alebo všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom. Úrad rozhodne spor najneskôr do štyroch mesiacov od podania návrhu. 73. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnom konaní, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 74. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku). 75. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku). 76. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým čelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 77. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 78. Podľa § 33 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 79. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 80. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 81. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom stanovenú formu, ktorá pozostáva tak z obsahových, ako aj formálnych náležitostí. Správny poriadok upravuje všeobecné náležitosti rozhodnutia, ktoré zároveň predstavujú minimálny štandard správnych rozhodnutí. Náležitosti rozhodnutia ustanovené Správnym poriadkom sú vymedzené taxatívne. 82. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že za najdôležitejšiu časť rozhodnutia je možné považovať výrok, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorým musí byť jednoznačne špecifikovaný. Iba vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik individuálneho právneho vzťahu, ktorým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne menia právne vzťahy. V tejto časti rozhodnutia sa tiež autoritatívne deklarujú určité právne stavy. 83. Výrok musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Z výroku musí byť predovšetkým zrejmé čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodoval. 84. Ďalšou obsahovou náležitosťou rozhodnutia je jeho odôvodnenie, ktoré plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Ďalšou funkciou rozhodnutia je funkcia kontrolná, predovšetkým pre tie orgány, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na skutkové okolnosti a tiež na právne posúdenie veci. 85. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci a administratívneho spisu konštatoval, že žalovaný správny orgán sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami dostatočne neriadil a že jeho rozhodnutie je potrebné zrušiť s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. c), d) SSP a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 86. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať potvrdzujúceho rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.10.2015, ktorým tento potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, odbor technickej regulácie zo dňa 22.06.2015 č. 2438/OTR/2015, v ktorom prvostupňový správny orgán rozhodol takto: „Podľa § 77 zákona je spoločnosť Orange povinná upraviť kapacitu prepojenia sietí medzi spoločnosťami Orange a Net-Connect v súlade s Prílohou II jej referenčnej ponuky (Špecifikácia prepojenia) zverejnenej na základe rozhodnutia úradu č. 1402/OER/2013 z 10.07.2013, a to na dva okruhy E1 (2 x 2 Mbit/s) najneskôr do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia“. 87. Z výroku vyššie citovaného rozhodnutia vyplýva, že toto nie je v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Vo výrokovej časti rozhodnutia je uvedené ust. § 77 zákona, z textu ktorého vyplýva kompetencia úradu rozhodovať spory medzi podnikmi a osobami, ktoré využívajú výhody z prístupu alebo prepojenia na návrh ktorejkoľvek zo strán sporu, ktorý vznikol v súvislosti s plnením povinností vyplývajúcich zo zákona o elektronických komunikáciách. 88. Z citácie ust. § 77 zákona jednoznačne vyplýva oprávnenie úradu na rozhodovanie „sporov“, ktoré môžu vzniknúť medzi podnikmi poskytujúcimi elektronické a komunikačné siete. Ide o sporové konanie, ktoré môže vzniknúť pri plnení povinností vyplývajúcich zo zákona o elektronických komunikáciách. O takúto situáciu podľa názoru súdu v prejednávanej veci nejde. 89. V danom prípade ide o situáciu, keď medzi účastníkmi administratívneho konania (Orange Slovensko, a. s. a spol. Net-Connect s. r. o.) bola dňa 30.05.2014 uzatvorená zmluva o prepojení siete. Spoločnosť Net-Connect s. r. o. sa návrhom domáhala navýšenia kapacity už existujúceho prepojenia. 90. Súd je názoru, že povinnosť navýšiť kapacitu existujúceho prepojenia nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona, rozhodnutia úradu, ani zo všeobecne záväzného predpisu vydaného úradom. Ide o taxatívny výpočet právnych aktov na základe ktorých je úrad oprávnený riešiť spory medzi spoločnosťami. V danom prípade predmetná povinnosť vyplýva zo zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a spol. Net-Connect a ak by v prípade plnenia z predmetnej zmluvy vznikol spor, tento spor je oprávnený rozhodovať len súd. Vo výroku preskúmavaného rozhodnutia absentuje akékoľvek hmotnoprávne ustanovenie na základe ktorého žalovaný správny orgán uložil žalobcovi uvedenú povinnosť. Ustanovenie § 77 zákona, ktoré vo výrokovej časti rozhodnutia žalovaný uvádza, je rozhodnutím procesnoprávnej povahy, ktoré mu dáva oprávnenie rozhodovať vo veci prípadných vzniknutých sporov. Na základe tohto ustanovenia žalovaný správny orgán nemôže ukladať žiadnu povinnosť. 91. Úlohou správnych orgánov je postupovať v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, v konaní dbať na dodržanie všetkých zákonných procesných postupov a tiež dbať na to, aby konečné rozhodnutie vo veci tak prvostupňové, ako aj druhostupňové bolo absolútne určité vo výroku a dostatočne presvedčivé a zrozumiteľné vo svojom odôvodnení. 92. Ako je zrejmé z konštantnej judikatúry správnych súdov, správne konanie tvorí jeden celok, preto aj odvolací orgán podľa § 46 zákona o správnom konaní zodpovedá za to, že rozhodnutie o odvolaní je v súlade so zákonom a že vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. 93. Z dikcie ust. § 59 zákona o správnom konaní je zrejmé, že odvolací orgán má rozsiahle oprávnenia, nielen čo do rozsahu prieskumnej činnosti, ale aj vo vzťahu k spôsobu rozhodnutia o odvolaní. Odvolací orgán pri svojom rozhodovaní nie je viazaný návrhmi odvolateľa, naopak zákon mu ukladá povinnosť zrušiť, resp. zmeniť každé nezákonné rozhodnutie, a to aj mimo rámca dôvodov odvolania. 94. V prejednávanej veci odvolací orgán (žalovaný) potvrdil prvostupňové rozhodnutie aj napriek skutočnosti, že prvostupňové rozhodnutie jednoznačne nevyhovovalo zákonným požiadavkám na náležitosti rozhodnutia. 95. Z tohto dôvodu považoval krajský súd rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a preto toto rozhodnutie zrušil s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 96. Podľa názoru súdu preskúmavané rozhodnutie bolo potrebné zrušiť aj podľa písm. c) citovaného ustanovenia, nakoľko toto vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočívalo hlavne v skutočnosti, že žalobca sa nie správnym spôsobom vysporiadal so svojou právomocou rozhodnúť v danej veci. Žalobca svoju právomoc prekročil. 97. Ako už bolo uvedené vyššie, predmetom administratívneho konania nebolo uloženie povinnosti rokovať o prepojení sietí, či siete prepojiť, nakoľko tieto už v čase začatia administratívneho konania boli prepojené na základe zmluvy. Predmetom konania bolo určenie povinnosť navýšiť kapacitu už z existujúceho prepojenia. 98. Na základe vyššie uvedeného súd konštatoval, že keďže v konaní žalovaný nerozhodoval o plnení povinnosti vyplývajúcej zo zákona o elektronických komunikáciách, ale rozhodoval o povinnosti vyplývajúcej zo súkromnoprávneho úkonu, na čo nemal v zmysle zákona o elektronických komunikáciách právomoc. 99. Súd zdôrazňuje, že predmetom konania nebolo uloženie povinnosti rokovať o prepojení sietí, ale o možnosti navýšenia už existujúceho prepojenia vyplývajúceho zo zmluvného vzťahu. 100. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd konštatoval procesnoprávne pochybenia a nedostatok právomoci na strane žalovaného v danom prípade konať a rozhodnúť, nezaoberal sa ostatnými námietkami žalobcu v žalobe. 101. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, o ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. Pribratému účastníkovi správneho konania súd náhradu trov konania nepriznal. 102. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.