Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Tos/40/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018010219 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:0018010219.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obvineného T. B. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0T/79/2018 zo dňa 11.04.2018 na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18. apríla 2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu. Podľa § 79 ods. 2 Trestného poriadku sa obvinený T. B., M.. XX.XX.XXXX F. Q.J. i h n e ď p r e p ú š ť a z v ä z b y s tým, že nastúpi výkon trestu odňatia slobody uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0T/71/2018 zo dňa 29.03.2018. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vzal obvineného T. B. do väzby, ktorá začala plynúť dňa 08.04.2018 o 23:00 hod. a vykonáva s v Ústave na výkon väzby v Bratislave. Zároveň podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nenahradil jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dôvody väzby u obvineného spočívajú v predchádzajúcich 4 odsúdeniach pre rôznu trestnú činnosť, a tiež je dané dôvodne podozrenie zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Obvinený bol naposledy odsúdený len 3 týždne pred rozhodovaním sudcu pre prípravné konanie o návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby, trest má nastúpiť dňa 20.04.2018. Proti tomuto uzneseniu podal obvinený ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú do rozhodnutia nadriadeného súdu neodôvodnil ani prostredníctvom ustanoveného obhajcu. Krajský súd v Bratislave ako nadriadený orgán na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť obvineného je dôvodná. Podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, súd dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. Podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku konať a rozhodovať možno len o väzbe osoby, proti ktorej bolo vznesené obvinenie. Odôvodnenie rozhodnutia o väzbe obsahuje aj uvedenie skutkových okolností, o ktoré sa výrok rozhodnutia o väzbe opiera. O väzbe koná a rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie, ktorý nie je pri vymedzení dôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný. O sťažnosti proti rozhodnutiu súdu alebo sudcu pre prípravné konanie o väzbe koná a rozhoduje nadriadený súd. Pred rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý; o čase a mieste výsluchu sa vhodným spôsobom upovedomí prokurátor, obvinený a jeho obhajca, ak je dosiahnuteľný. Predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného a potom umožní prísediacim alebo sudcom, prokurátorovi a obhajcovi položiť obvinenému otázky týkajúce sa rozhodnutia o väzbe; bez výsluchu obvineného možno rozhodnúť o väzbe len vtedy, ak obvinený výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti alebo ak zdravotný stav obvineného neumožňuje jeho výsluch. Zástupca záujmového združenia alebo iná osoba ponúkajúca záruku alebo peňažnú záruku sa upovedomí o výsluchu, ak je to potrebné. Návrhy a žiadosti prokurátora sa bezodkladne doručia obvinenému a žiadosti obvineného alebo iných osôb, podané v jeho prospech prokurátorovi tak, aby sa k nim prokurátor a obvinený mali možnosť pred rozhodnutím o väzbe vyjadriť. Podľa § 76 ods. 1 Trestného poriadku väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas. Podľa § 79 ods. 1 Trestného poriadku ak pominie dôvod väzby, dôvod na jej ďalšie trvanie alebo uplynie lehota uvedená v § 76 ods. 6 alebo 7 alebo § 78, musí byť obvinený ihneď prepustený na slobodu. V prípravnom konaní o tom rozhodne prokurátor. Podľa § 79 ods. 2 veta prvá Trestného poriadku policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám. Z predloženého spisového materiálu sťažnostný súd zistil, že obvinenému bol dňa 29.03.2018 nariadený výkon trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, a to na základe trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0T/71/2018 zo dňa 29.03.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č. III. ÚS 79/2000 zo dňa 31.05.2001 konštatoval prednosť výkonu trestu odňatia slobody pred výkonom väzby v prípade existencie niektorého z dôvodov väzby uvedených v § 71 ods. 1 Trestného poriadku s odôvodnením, že výkon trestu odňatia slobody predstavuje formu pozbavenia osobnej slobody, ktorá nadväzuje na právoplatné uznanie viny a uloženie trestu, pričom dotknutú osobu tu už nechráni prezumpcia neviny. Väzba je však pozbavením osobnej slobody, ktorá nadväzuje len na vznesené obvinenie (prípadne podanú obžalobu) a väzobné dôvody, pričom trestne stíhanú osobu tu chráni prezumpcia neviny. Z principiálneho hľadiska preto nemožno pripustiť, že by v priebehu výkonu trestu odňatia slobody vrátane realizácie obmedzení podľa § 74a Trestného poriadku nebolo možné zabezpečiť dostatočne tiež účel väzby v inej trestnej veci. Pozbavenie osobnej slobody, ktorá je ústavne chránená v čl. 17 ústavy, má svoj ústavný rámec a presné pravidlá. Z nich okrem iného vyplýva, že výkon trestu odňatia slobody a väzba sú dva odlišné spôsoby pozbavenia osobnej slobody, ktoré sú podmienené aj odlišnými právnymi dôvodmi. V prípade ich stretu (v dvoch trestných veciach) má prednosť trest odňatia slobody preto, lebo nadväzuje na právoplatné uznanie viny a uloženie trestu a počas jeho trvania možno zabezpečiť aj účel väzby (zabezpečenie účelu trestu odňatia slobody výkonom väzby do úvahy neprichádza). Súd prvého stupňa mal v čase rozhodovania vedomosť o nariadení výkonu trestu odňatia slobody v inej trestnej veci, dokonca uvedeným aj argumentuje v odôvodnení napadnutého uznesenia, avšak napriek tomu rozhodol v rozpore s citovaným nálezom ústavného súdu. Nariadenie výkonu trestu má povahu opatrenia, ktoré má organizačno-technickú povahu, a teda pri rozhodovaní o väzbe nemôže zohrať žiadnu rolu určený dátum nástupu výkonu nariadeného trestu. Tento je možné pri rešpektovaní práv obvineného vzťahujúcich sa na čas pred nástupom výkonu trestu operatívne zmeniť tak, aby nedošlo k porušeniu zásad uvedených v citovanom náleze ústavného súdu. Podstatný je samotný fakt existencie opatrenia o nariadení výkonu trestu odňatia slobody bez zreteľa na dátum nástupu výkonu trestu. Na základe uvedených skutočností sťažnostný súd zrušil napadnuté uznesenie a z dôvodu prednosti nariadeného výkonu trestu pred väzbou rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.