Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/54/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018201859 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:0018201859.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení : predsedníčka senátu: JUDr. Darina Kriváňová a členov senátu: JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová vo veci starostlivosti o maloleté deti : M. F. M., A.. XX.XX.XXXX, a S. X. M., A.. XX.XX.XXXX, u oboch štátne občianstvo Slovenskej republiky, Spojených štátov amerických a štátu Izrael, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - Q. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., E. XX, W. na Y. W., A. P. W. XX, zastúpená: NIKU & partners, s. r. o., so sídlom Bratislava, Prokopa Veľkého 51, IČO: 36 866 008, a otec - U. W. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, Y. XXXX, S. Y., G., štátny občan Spojených štátov amerických a štátu Izrael, zastúpený: JUDr. Ivana Zmeková, advokátka, so sídlom Bratislava, Zámocká 18, v konaní na návrh otca o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 20P/30/2018 - 14 zo dňa 9.4.2018 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č.k. 20P/30/2018-14 zo dňa 9.4.2018 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V uznesením č.k. 20P/30/2018 - 14 zo dňa 9.4.2018 zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým otec maloletých detí žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží matke povinnosť umožniť otcovi každý pondelok, utorok a stredu a každú párnu sobotu a nedeľu, v čase od 17.00 hod. do 18.00 hod. telefonický kontakt prostredníctvom mobilnej aplikácie Whatsapp s maloletými deťmi na mobilnom telefónnom čísle +421 919 211 740 s tým, že matka je povinná deti na tento styk riadne pripraviť a tiež je povinná mobilný telefón značky iphone s telefónnym číslom +421 919 211 740 určený na kontakt maloletých detí s otcom riadne pripraviť tak, aby každé dieťa mohlo s otcom komunikovať. 2. Na Okresnom súde Bratislava V je vedené konanie vo veci sp. zn. 20P/422/2017 na návrh matky o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, v priebehu ktorého matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. 3. Okresný súd Bratislava V vychádzal zo zistenia, že o úprave práv a povinností k maloletým deťom súd už rozhodoval predchádzajúcimi rozhodnutiami. Uznesením č.k.20P/422/2017 (pôvodne sp.zn. 20P/17/2017) Okresný súd Bratislava V uznesením č.k. 20P/20/2017- 36 zo dňa 22.1.2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým na čas do právoplatného rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu, obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť platiť výživné a zakázal mu bez súhlasu a prítomnosti matky vycestovať s deťmi mimo územia SR, styk otca s maloletými deťmi súd neupravil, nakoľko sa bude realizovať na základe dohody rodičov. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, rozhodnutím sp.zn. 20CoP/13/2017 zo dňa 15.3.2017 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Okresný súd Bratislava V uznesením č.k. 20P/123/2017 - 113 zo dňa 15.4.2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletými deťmi každý párny týždeň v mesiaci od piatka 16.30 hod. nepretržite do nasledujúcej nedele do 18.30 hod. a každý nepárny týždeň v mesiaci v utorok od 16.30 hod. do 18.30 hod. a vo štvrtok od 16.30 hod. do 18.30 hod., toto uznesenie bolo zmenené uznesením odvolacieho súdu sp.zn. 11CoP/218/2017 zo dňa 29.5.2017 tak, že bol upravený styk otca s deťmi každý týždeň v kalendárnom roku v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod., vždy za prítomnosti matky v mieste bydliska matky. Okresný súd Bratislava V uznesením č.k. 20P/406/2017 - 102 zo dňa 15.12.2017 upravil styk otca s deťmi každý týždeň v mesiaci v piatok v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. v priestoroch akreditovaného subjektu UNICEF- LINKA DETSKEJ ISTOTY, n.o., so sídlom Fialkové údolie 1956/5, Bratislava len za prítomnosti povereného odborného pracovníka akreditovaným subjektom UNICEF- LINKA DETSKEJ ISTOTY, n.o.. Uznesením odvolacieho súdu sp.zn. 20CoP/12/2018 zo dňa 19.2.2018 bolo uznesenie súdu prvej inštancie zmenené tak, že odvolací súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. 4. Otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenie odôvodnil tým, že deťom kúpil mobilný telefón, prostredníctvom ktorého chcel s deťmi komunikovať v čase, keď s nimi nie je a chcel, aby takýto kontakt s deťmi neobmedzoval matku, napríklad telefonovaním z jej mobilného telefónu. Tento mobilný telefón deťom matka zobrala, a tak otec nemá možnosť deti týmto spôsobom kontaktovať, keďže prostredníctvom mobilného telefónu matky s nimi nemôže komunikovať, nakoľko matka takúto komunikáciu neumožňuje. Matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne oznámila e-mailom zo dňa 10.1.2018, že otcovi umožní kontakt na diaľku každý utorok od 17.30 hod. v rozsahu 15 minút. Otec takýto rozsah komunikácie považoval za neprimeraný. V skutočnosti mu však matka umožnila hovor len 4 krát, a to vždy len na 5 až 10 minút a následne žiadny kontakt na diaľku s deťmi neumožňuje. Matka nie je ochotná akceptovať žiadnu požiadavku zo strany otca, ktorá sa týka detí a ako rodiča ho vôbec neberie do úvahy. Otec v podanom návrhu poukázal na to, že Zákon o rodine nevylučuje v záujme maloletého dieťaťa upraviť styk rodiča s dieťaťom aj inou formou, ako osobným kontaktom a to prostredníctvom telefonického styku, alebo výpočtovej techniky. Vzhľadom na blízky vzťah otca a detí, a tiež vzhľadom na obmedzený rozsah styku, ktorý má otec určený, je nepochybne v záujme detí upraviť styk otca s deťmi cez technické prostriedky a to nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. Deti aj v minulosti s otcom komunikovali aj cez telefón, v čase, keď otec bol v Izraeli a deti na Slovensku a matka im takýto kontakt umožňovala. Podľa otca sú preto splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu a je preukázaný záujem maloletých detí na takomto kontakte s otcom, ako aj potreba okamžite zasiahnuť zo strany súdu, keďže matka takýto styk neumožňuje a konanie vo veci samej, ktorým sa upravia práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu, ako aj na čas po rozvode manželstva môže trvať ešte dlho, čo môže mať nenapraviteľné následky vo vzťahu detí k otcovi, ktorý sa im môže takto odcudziť, k čomu správanie matky nepochybne smeruje. K návrhu otca bola pripojená e-mailová komunikácia medzi právnymi zástupcami rodičov. 5. Okresný súd sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal jednotlivými uzneseniami, ktorými bolo rozhodované a tiež konaniami, ktoré sú vedené na súde vo veci starostlivosti o maloleté deti. 6. Okresný súd právne posúdil návrh otca maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324, § 325 Civilného sporového poriadku a poukázal na význam a účel inštitútu neodkladného opatrenia, pričom zdôraznil, že neodkladné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, teda, keď je priamo ohrozená jeho výživa, alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne ak ide o iné dôležité záujmy. Pri rozhodnutí okresný súd okrem skutočností tvrdených otcom v podanom návrhu na naradenie neodkladného opatrenia, prihliadol tiež na to, že k návrhu bola pripojená e-mailová komunikácia právnych zástupcov rodičov, z ktorej súd zistil, že právna zástupkyňa otca dňa 04.01.2018 požiadala právnu zástupkyňu matky o sprostredkovanie telefonického kontaktu otca s deťmi z dôvodu, že otec dal deťom telefón a už niekoľkokrát sa dožadoval komunikácie s deťmi cez telefón, avšak táto mu umožnená nebola, a tiež žiadala o informáciu, kedy bude zo strany matky umožnený požadovaný telefonický kontakt otca s deťmi. Dňa 10.01.2018 právna zástupkyňa matky na túto požiadavku e-mailom oznámila, že matka je ochotná umožniť telefonický kontakt otca s deťmi vždy v utorok od 17,30 hod. v rozsahu cca 15 minút, s prihliadnutím na vek maloletých detí s tým, že prvoradým záujmom matky je aktuálne zastabilizovať psychický stav detí a nevystavovať ich opätovnému rozrušeniu. Vzhľadom na doterajšiu skúsenosť s nevhodným výchovným prístupom otca upozornila, že ak počas realizácie telefonického kontaktu budú deti otcom manipulované, resp. otec bude na deti nevhodne výchovne vplývať, hovor matka ukončí. Okresný súd mal preukázané, matka je ochotná dobrovoľne umožniť telefonický kontakt otcovi s deťmi vždy v utorok od 17.30 hod. v rozsahu cca 15 minút s prihliadnutím na vek maloletých detí. Otec preto neosvedčil, že mu matka telefonický hovor s deťmi neumožňuje, v návrhu uviedol, že mu telefonický kontakt s deťmi matka umožnila 4 krát, a viac ho neumožňuje, čo však neosvedčil. Najdôležitejšie je v danom prípade stabilizovať psychický stav detí, nevystavovať ich rozrušeniu, preto je dôležité, aby otec telefonický kontakt s deťmi realizoval v súlade so záujmami oboch maloletých detí, a nevystavoval ich zbytočnému napätiu a stresu, keď matka jemu takýto kontakt ochotná umožniť nie je, ako vyplýva z oznámenia jej právnej zástupkyne. Podľa súdu je v rozpore so záujmami maloletých detí, aby otec na deti akýmkoľvek nevhodným spôsobom vplýval, a aby deti boli svedkami konfrontačného správania ich rodičov, keď aj matka sa zapájala do konfliktného a konfrontačného správania, čo vyplývalo z dôkazov predložených otcom v predchádzajúcom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. K tomu súd uviedol, že nemá možnosť v tomto štádiu konania vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aby presne zistil skutočný stav veci, a preto dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko otec ani jedno zo svojich tvrdení, uvedených v návrhu žiadnym spôsobom neosvedčil. Okresný súd preto návrh otca zamietol. 7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletých detí prostredníctvom právnej zástupkyne a navrhol odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie zmenil v zmysle podaného odvolania s tým, že pokiaľ má odvolací súd za to, že otcom navrhovaná úprava nepriameho styku nezodpovedá charakteru neodkladného opatrenia, môže styk upraviť aj v inom rozsahu. Otec v podanom odvolaní namietal zistenie súdu, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázal naplnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, ako súd konštatoval v bode 35 odôvodnenia uznesenia. S takýmto záverom súdu otec nemôže súhlasiť, pretože rozhodnutie súdu je nesprávne a v rozpore so záujmom maloletých detí a tiež arbitrárne. Podľa otca, súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku ktorých uzavrel, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom tiež nesprávnym procesným postupom znemožnil otcovi uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Z bodu 34 odôvodnenia uznesenia vyplýva, že na základe otcom ponúknutých dôkazov dospel súd k záveru, že matka je ochotná otcovi dobrovoľne umožniť telefonický kontakt s deťmi vždy v utorok od 17,30 hod. v rozsahu cca 15 minút, pričom uzavrel, že otec neosvedčil, že matka mu takýto kontakt s deťmi neumožňuje. Iba uviedol, že 4 krát mu ho umožnila a ďalej ho neumožňuje. Otec považuje takýto záver o neosvedčení neumožňovania telefonického kontaktu s deťmi otcovi zo strany matky súdu prvej inštancie za neprijateľný, nakoľko mu nie je zrejmé, akým spôsobom by mal takéto nekonanie matky preukázať, resp. osvedčiť, pretože to (preukázanie niečoho, k čomu nedochádza) nie je ani možné. V takomto prípade je potrebné preukázanie opaku nekonania, teda konania - umožňovanie telefonického kontaktu s deťmi matkou. Záver súdu prvej inštancie je v tomto smere popretím práva otca na spravodlivý proces. 8. Otec v podanom odvolaní namietal záver súdu v bode 34. odôvodnenia, podľa ktorého je podľa súdu najdôležitejšie stabilizovať psychický stav detí a nevystavovať ich rozrušeniu a preto je dôležité, aby otec telefonický kontakt s deťmi realizoval v súlade so záujmami oboch maloletých detí a nevystavoval ich zbytočnému napätiu a stresu. Otcovi nie je zrejmé, na základe čoho súd uzavrel, že otec detí telefonickým kontaktom rozrušuje, vystavuje ich napätiu a stresu, rovnako ako mu nie je zrejmé, na základe čoho súd uzavrel, že otec na maloleté deti nevhodne vplýva. Vychádzajúc z uvedených záverov súdu je (ako aj v iných konaniach) zrejmé, že súd prvej inštancie opätovne prisvedčil tvrdeniam matky, o urážlivom, hrubom osočujúcom správaní otca, ktoré bez ďalšieho súd považuje za osvedčené (pravdepodobne z mailovej komunikácie, predloženej v tomto konaní a výlučne na základe tvrdení matky). 9. V odvolaní, otec tiež namietal, že súd v súvislosti so správaním otca zistil, že je tiež absolútne v rozpore so záujmami maloletých detí, aby tieto boli svedkami konfrontačného správania ich rodičov, keď aj matka sa zapájala do konfliktného a konfrontačného správania, čo vyplynulo z dôkazov predložených otcom v predchádzajúcom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Otec namietal, že súd neuviedol, ktoré konanie a ktoré konkrétne dôkazy mal na mysli. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie súdu považuje v tomto smere tiež za arbitrárne. V tejto časti považuje otec rozhodnutie a jeho odôvodnenie aj za nejasné, nakoľko nie je zrejmé, či z týchto súdom spomenutých dôkazov, ktoré súd ale nešpecifikoval, malo vyplynúť správanie otca voči deťom počas telefonického kontaktu, alebo či tieto dôkazy mali preukázať výlučne konfrontačné správanie matky, z dôvodu ktorého otec nemôže na uvedené reagovať. 10. V podanom odvolaní otec uviedol, že takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je v záujme maloletých detí, ktoré majú právo na kontakt s otcom, je nepochybné, že matka maloletým deťom neumožňuje žiadny nepriamy kontakt s otcom, je tu daná potreba úpravy takejto formy styku súdnym rozhodnutím. Takéto rozhodnutie je nevyhnutné, najmä vzhľadom na útly vek maloletých detí na zachovanie a rozvíjanie ich vzťahu s otcom, s ktorým majú maloleté deti len obmedzený osobný kontakt, ktorý je nepochybne potrebné dopĺňať o kontakt nepriamy. Otec tvrdil, že matka mu nepriamy kontakt s deťmi neumožňuje, pričom konanie vo veci samej môže trvať ešte dlho, čo môže mať nenapraviteľné následky detí k otcovi, ktorý sa im môže takto čiastočne odcudziť a tak je potrebná úprava rozhodnutím súdu tak, ako to navrhoval otec. Z uvedených dôvodov otec navrhol odvolaciemu súdu uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť v zmysle podaného odvolania. 11. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka podaním zo dňa 3.5.2018, v ktorom navrhla odvolaciemu súdu uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť s tým, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu a zastáva názor, že otec žiadnym relevantným spôsobom vo svojom návrhu neuviedol a ani neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia. Vo svojom vyjadrení matka uviedla, že dobrovoľne umožňovala otcovi kontakt s deťmi prostredníctvom videohovorov každý utorok v čase od 17.30 hod, čo potvrdil aj sám otec, keď k návrhu pripojil e-mailovú komunikáciu právnych zástupcov zo dňa 10.1.2018. Matka pre nerušenú realizáciu videohovorov otca s deťmi zabezpečila technické zariadenie a to mobilný telefón, mobilnú aplikáciu a pripojenie na internet a vhodné prostredie pre deti. V čase, kedy bol prostredníctvom právnych zástupcov dohodnutý uvedený čas realizácie kontaktu otca s deťmi prostredníctvom videohovorov, otec realizoval svoj styk s maloletými deťmi na základe uznesenia Okresného súdu č.k. 20P/406/2017-102 zo dňa 15.12.2017, každý piatok v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. v priestoroch akreditovaného subjektu UNICEF - LINKA DETSKEJ ISTOTY, n.o.. Spolu s videohovormi mal tak otec zabezpečený pravidelný kontakt s maloletými deťmi v každom kalendárnom týždni vždy v utorok a piatok. Otec svoju možnosť kontaktu s maloletými deťmi prostredníctvom pravidelných a dohodnutých videohovorov riadne nevyužíval, napriek tomu, že v zmysle dohody vždy v danom čase bola matka pripravená otcovi kontakt s deťmi umožniť, otec nemal záujem z vlastnej vôle hovor neinicioval, hovor neprijal, mal obsadené. Matka predložila súdu prehľad realizácie, resp. nerealizácie kontaktu otca s deťmi prostredníctvom videohovorov, keď bol realizovaný videohovor v dňoch 16.1., 23.1., 30.1, 6.2. a otec deťom nezavolala a hovor neprijal v dňoch 13.2. a 20.2. a otec deťom nezavolal dňa 27.2., 6.3. a 13.3.2018. Podľa matky, v prípade vyhovenia návrhu by došlo k ďalšiemu neprimeranému zásahu do života maloletých detí, keď otec ani v čase, kedy mal možnosť realizovať svoj nepriamy kontakt s deťmi, tento nevyužíval. Potom, ako odvolací súd uznesením sp.zn. 20CoP/12/2018 - 209 zo dňa 19.2.2018 zmenil uvedené uznesenie o asistovanom styku tak, že návrh matky zamietol z dôvodu procesného pochybenia súdu prvej inštancie a otec začal od 18.3.2018 realizovať svoj styk s maloletými deťmi v zmysle pôvodného uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 11CoP/218/2017 zo dňa 29.5.2017 nastala situácia, že čas realizácie styku otca s maloletými deťmi v zmysle uznesenia kolidoval z časom dohodnutým pre realizáciu kontaktu otca s maloletými deťmi prostredníctvom videohovorov, keď je otec opäť oprávnený realizovať styk s maloletými deťmi každý utorok a štvrtok a v nepárnom kalendárnom týždni v sobotu a v nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod.. Matka zdôraznila, že videohovory otca s maloletými deťmi sa neuskutočňovali najskôr z dôvodu nezáujmu samotného otca a následne z dôvodu, že na základe vykonateľného rozhodnutia súdu otec realizuje styk s maloletými deťmi dvakrát resp. štyrikrát do týždňa, čím mu je zabezpečený široký kontakt s maloletými deťmi, a tak je otcom navrhovaný rozsah a dĺžka trvania videohovorov neprimeraný, aj s prihliadnutím na to, že maloleté deti sú vo veku 6 a 4 rokov a nie je možné od nich objektívne žiadať, aby venovali svoju plnú pozornosť jednej činnosti v rozsahu jednej hodiny, a tiež kontakt otca s maloletými deťmi prostredníctvom videohovorov by kolidoval s časom realizácie jeho styku s maloletými deťmi v zmysle aktuálne vykonateľného rozhodnutia súdu a to každý utorok. Podľa názoru matky predkladanie takýchto návrhov otca, matka hodnotí doslova za zneužívanie inštitútu neodkladného opatrenia, nakoľko vyvolávajú chaos, neprehľadnosť, stav právnej neistoty a časté zmeny režimu maloletých detí, ktoré vo svojom útlom veku na tieto reagujú zhoršujúcim sa psychickým stavom. Matka preto navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 zákona s č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l, zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 13. V danej veci otec nesúhlasil s rozhodnutím súdu, ktorým nevyhovel jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tvrdil, že rozhodnutie súdu je nesprávne a v rozpore so záujmom maloletých detí a tiež arbitrárne, súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku ktorých uzavrel, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom tiež nesprávnym procesným postupom znemožnil otcovi uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 14. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 16. Ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie, styk otca s maloletými deťmi je upravený neodkladným opatrením a to uznesením odvolacieho súdu sp.zn. 11CoP/218/2017 zo dňa 29.5.2017, ktorým bolo zmenené rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že bol upravený styk otca s deťmi každý týždeň v kalendárnom roku v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod., vždy za prítomnosti matky, v mieste bydliska matky. 17. Odvolací súd zastáva názor, že s prihliadnutím na charakter a účel neodkladného opatrenia, má otec zabezpečený dostatočný styk s maloletými deťmi, aj s prihliadnutím na vek detí 6 a 4 roky, formou neodkladného opatrenia do času, kým súd vo veci o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom rozhodne. 18. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 19. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 20. V zmysle uvedených ustanovení Civilného sporového poriadku, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. V danom prípade pomery ohľadne styku otca s deťmi sú upravené, rodičia majú právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého má otec umožnené právo na styk s deťmi a umožnený výkon jeho rodičovských práv a matka má uloženú povinnosť deti na stretnutie riadne pripraviť a ako odvolací súd rozhodol, byť prítomná pri styku otca s deťmi každý týždeň v kalendárnom roku v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod., vždy za prítomnosti matky, v mieste bydliska matky. 21. Vychádzajúc z rozvrhu času určeného na styk rozhodnutím súdu, je matka povinná byť prítomná pri styku 6 hodín v týždni, (každý týždeň v kalendárnom roku v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod.) a okrem toho tiež každý nepárny týždeň cez víkend 6 hodín ( každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod.), čo považuje odvolací súd za styk otca s deťmi v dostatočnom rozsahu, vzhľadom na úpravu formou neodkladného opatrenia, keď matka je tiež časovo obmedzovaná v určenom čase. Pokiaľ by bola matka podľa návrhu otca povinná byť prítomná v navrhovanom rozsahu pri telefonovaní detí s otcom, ak by bola povinná túto formu styku zabezpečiť technicky, matka by bola v nevýhodnom postavení oproti otcovi, pretože okrem času stráveného pri styku otca s deťmi, by nestíhala zabezpečovať potreby dvoch maloletých detí a ich každodennú starostlivosť, ako aj zabezpečovať svoje osobné povinnosti, záujmy a potreby. Preto sa nemožno stotožniť s názorom otca, že je potrebné okamžite zasiahnuť zo strany súdu. V danom prípade právo otca na styk s deťmi je zabezpečené neodkladným opatrením a rovnako sú zabezpečené práva detí na starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. V prípade vyhovenia návrhu otca, by bola matka v nevýhodnom postavení, pretože by musela zabezpečovať každodennú osobnú starostlivosť o deti a ešte by musela zabezpečovať aj styk otca s deťmi podľa rozhodnutia súdu a ešte byť prítomná pri telefonickom kontakte otca s deťmi. Iná situácia by bola v prípade, ak by bol styk otca s deťmi upravený bez prítomnosti matky, čo v danom prípade nie je. Matke je rozhodnutím súdu uložená povinnosť byť prítomná vždy 3 hodiny pri styku otca s deťmi a uložiť je povinnosť asistovať pri telefonickom rozhovore otca s deťmi, pretože deti tento kontakt vzhľadom na ich vek nedokážu zabezpečiť, je neprimerané voči matke. Otázku, či je potrebné upraviť styk otca s maloletými deťmi a v akom rozsahu a či je potrebné a vhodné upraviť styk aj formou technických prostriedkov, telefonicky, je potrebné nechať na rozhodnutie súdu v danej veci, na základe vykonaného a vyhodnoteného dokazovania. 22. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Z uvedeného vyplýva, že pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak, výsluchom účastníka konania, proti ktorému návrh smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 329 ods. 1 C.s.p. výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. 23. V danom prípade preto námietka otca v podanom odvolaní, týkajúca sa nedostatočne vykonaného dokazovania a namietaných nesprávnych skutkových zistení nebola dôvodná. I napriek uvedenému ustanoveniu Civilného sporového poriadku, je nesprávny názor súdu o zamietnutí návrhu otca v odôvodnení uznesenia, že súd nemá možnosť v tomto štádiu konania vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aby presne zistil skutočný stav veci, a preto dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko otec ani jedno zo svojich tvrdení, uvedených v návrhu žiadnym spôsobom neosvedčil. Podľa názoru odvolacieho súdu, zamietnuť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno z dôvodu, že súd nemá možnosť v tomto štádiu konania vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aby presne zistil skutočný stav veci. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. C. s. p., ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Okresný súd návrh otca zamietol, pretože otec nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a tento jeho záver vyplýva zo skutočností tvrdených otcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listín a ak na základe toho návrh zamietol, jeho rozhodnutie je správne a odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu. V tej súvislosti treba poukázať na ustanovenie § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 24. K ďalším námietkam otca v podanom odvolaní, ohľadne vplyvu nedorozumení a konfliktov rodičov pri stretnutí, keď ako uviedol otec v odvolaní, nie je mu zrejmé, na základe čoho súd uzavrel, že otec deti telefonickým kontaktom rozrušuje, vystavuje ich napätiu a stresu, rovnako ako mu nie je zrejmé, na základe čoho súd uzavrel, že otec na maloleté deti nevhodne vplýva a z toho je zrejmé, že súd prvej inštancie opätovne prisvedčil tvrdeniam matky, o urážlivom, hrubom osočujúcom správaní otca, ktoré bez ďalšieho súd považuje za osvedčené, odvolací súd uvádza, že je síce pravda, že konajúci súd tieto svoje zistenia neodôvodnil vo svojom uznesení a neuviedol, ako k nim dospel, ale konflikty rodičov, ich správanie pri styku otca s deťmi sú zrejme súdu známe z predchádzajúcich konaní o nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletými deťmi, ktoré rodičia opakovane podávajú na súd. V nadväznosti na to sa odvolací súd tiež oboznámil s predchádzajúcim uzneseniami okresného súdu, ktorými okresný súd a aj odvolací súd rozhodovali o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom pokiaľ matka vo svojom vyjadrení poukázala na uznesenie odvolacieho súdu sp. zn. 20CoP/12/2018 - 209 zo dňa 19.2.2018 a tvrdila, že odvolací súd zmenil uznesenie okresného súdu o asistovanom styku tak, že návrh matky zamietol z dôvodu procesného pochybenia súdu prvej inštancie a otec začal od 18.3.2018 realizovať svoj styk s maloletými deťmi v zmysle pôvodného uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 11CoP/218/2017 zo dňa 29.5.2017, tak odvolací súd zastáva názor, že matka sa nedostatočne oboznámila s rozhodnutím odvolacieho súdu sp. zn. 20CoP 12/2018 zo dňa 19.2.2018 a nesprávne si vyložila ustanovenia § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Odvolací súd uznesením sp. zn. 20CoP 12/2018 zo dňa 19.2.2018 na základe podaného odvolania zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh zamietol, ale nerozhodol podľa § 161 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z uvedených ustanovení vyplýva, že odvolací súd nezmenil uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu procesného pochybenia súdu prvej inštancie, tak ako to matka nesprávne uviedla vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu v tejto veci. Odvolací súd v uvedenej veci prejednal odvolanie otca, preskúmal uznesenie okresného súdu a uznesenie zmenil a návrh zamietol, pričom v bode 77 uznesenia je uvedené, že „v danom prípade sú práva a povinnosti rodičov maloletých detí upravené rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP 218/2017-251 zo dňa 29.5.2017 a po preskúmaní uznesenia okresného súdu na základe podaného odvolania otca, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť, pretože okresný súd nemal splnené zákonné podmienky pre svoje rozhodnutie“. K tomu odvolací súd uvádza, že výrazom zákonné podmienky je potrebné chápať aj iné podmienky ako procesné. Ako je uvedené vyššie, § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku jasne ustanovuje, že ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Odvolací súd uznesením sp. zn. 20CoP 12/2018-2019 zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 328 ods. 1 C.s.p., pretože okresný súd pre vyhovenie návrhu nemal splnené zákonné podmienky podľa § 325 ods. 1 C.s.p. a nie zákonné ( procesné ) podmienky podľa §161 C.s.p., čo je podstatný rozdiel. V bode 75 uznesenia sp. zn. 20CoP 12/2018 odvolací súd iba uviedol svoj názor na znenie výroku súdu prvej inštancie, ktorá skutočnosť ale nebola dôvodom pre zmenu rozhodnutia okresného súdu. 25. V súčasnej dobe je styk otca s maloletými deťmi upravený uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 11CoP/218/2017 zo dňa 29.5.2017, ktorým bolo zmenené rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že bol upravený styk otca s deťmi každý týždeň v kalendárnom roku v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod., vždy za prítomnosti matky v mieste bydliska matky. 26. Odvolací súd preto nevyhovel návrhu otca na rozšírenie upraveného styku, pretože uvedená úprava je dostatočná do času, kým súd rozhodne vo veci o úprave práva povinností rodičov k maloletým deťom, aj s prihliadnutím na charakter a účel neodkladného opatrenia a tiež s prihliadnutím na súdom uloženú povinnosť matke byť prítomná vždy pri styku otca s deťmi, ktorý je určený vždy v rozsahu 3 hodiny. 27. Treba vychádzať z toho, že obsah neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sa bezprostredne dotýka výchovy maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých, by malo byť len krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia v konaní o výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, resp. ochrana potenciálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený. Osobitosť inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim spôsobom smerovať k ich „prežitiu“. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné miesto. 28. Odvolací súd poukazuje na článok 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a preto je predovšetkým povinnosťou rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti zabezpečiť, aby bolo rešpektované a aj realizované právo druhého rodiča na styk s dieťaťom a ak to nie je možné, je takýto rodič výchovne nespôsobilý a takýto stav a správanie rodiča, ktorý neumožňuje druhému rodičovi (ktorému nebolo dieťa zverené) styk s dieťaťom, je možné napraviť zmenou výchovného prostredia dieťaťa tak, aby bolo zabezpečené právo dieťaťa na styk s druhým rodičom, resp. aby bolo zabezpečené právo detí na rodičovskú starostlivosť, vyplývajúce z čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. 29. V danom prípade matka umožňuje i keď len v obmedzenom rozsahu otcovi komunikáciu s deťmi telefonicky, pričom otec sa vyjadril, že považuje tento čas za nedostatočný a nepravidelný, ale pokiaľ bude preukázané, že je záujem zo strany otca a najmä maloletých detí, s prihliadnutím na ich vek a dôvodnú námietku matky, že deti nevydržia túto činnosť robiť 1 hodinu, prípadne podľa návrhu a želania otca, bude vecou súdu v konaní vo veci o úpravu práv a povinností rodičov k deťom zistiť, či takáto forma styku je v záujme maloletých detí, okrem stretávania sa otca s deťmi osobne. 30. Okrem toho je nutné zaoberať sa tiež námietkou otca, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je nesprávne a tiež nepreskúmateľné a arbitrárne, keď otec tvrdil, že v konaní súdu prvej inštancie došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. 31. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné, alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. 32. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia navrhovateľa, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. 33. V súvislosti s týmto konaním a návrhom otca treba zdôrazniť, že platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. 34. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. 35. Z uvedeného vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. C. s. p., ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán (ktorú treba vnímať aj v spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom. V prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana. Uvedené platí tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní ( 3Cdo/152/2013). V prípade niektorých procesných prostriedkov dokonca z ich povahy a účelu vyplýva presný opak princípu rovnosti zbraní. (sssssss6Cdo/87/2016). Predpokladom na záver o porušení základných práv a slobôd (vrátane porušenia práva na spravodlivý proces) je také ich porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné v činnosti súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v zákone v spojitosti s neodkladnými opatreniami. Neodkladné opatrenie ako zabezpečovací prostriedok v civilnom procese však nemôže sám osebe opodstatniť záver o porušení práva fyzickej alebo právnickej osoby (uznesenie ústavného súdu z 18. júla 2000 sp. zn. I. ÚS 46/2000 uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu pod č. 65/2000). 36. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Námietka otca v podanom odvolaní, že v konaní došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, nebola opodstatnená. 37. Krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že otec maloletých detí nepreukázal splnenie zákonných podmienok podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Odvolací súd pre doplnenie uvádza, že za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd nerozhodol a neodôvodnili svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. Tvrdenie o neúplnosti vykonaného dokazovania, resp. že okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tvrdenie odvolateľa o nedostatkoch dokazovania a tiež o nesprávnom právnom posúdení veci, je neopodstatnené. 38. Pretože okresný súd správne rozhodol, keď návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, odvolací súd uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil. 39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).