Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/137/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201318 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1011201318.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: PPC Power, a.s., so sídlom Magnetová 12, 931 04 Bratislava, IČO: 36 822 621, zastúpený: advokátska kancelária Škubla&Partneri s.r.o., Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, so sídlom Radlinského 37, 817 73 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 500/230/14167/11/Ral zo dňa 27.06.2011, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1/ Žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 04.08.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 500/230/14167/11/Ral zo dňa 27.06.2011, ktorým žalovaný ako orgán verejnej správy prvého stupňa určil žalobcovi platenie preddavku na daň z emisných kvót v zdaňovacom období na prvý polrok 2011 vo výške XXX.XXX,- eur s dátumom splatnosti 30.06.2011. Žalobca proti rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie, ktorý žalovaný pre neprípustnosť listom zo dňa 15.07.2011 č. 500/230/15432/11/Ral zamietol, nakoľko odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie neprípustné v zmysle § 46 ods. 1 zákona o správe daní. 2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 09.09.2011 uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť. S tvrdením žalobcu, že žalovaný nesprávne interpretoval § 51b zákona č. 595/2003 Z.z. účinného od 01.01.2011 na základe ktorého je žalobca povinný odviesť daň z emisných kvót a preddavok na túto daň vo svetle znenia a účelu Smernice 2003/87/ES a práva EÚ tak, aby sa dosiahli Smernicou sledované ciele, ktoré sú pre členské štáty EÚ záväzné a teda stanoviť nulovú výšku preddavku na daň, žalovaný nesúhlasil. Rozpor dane z emisných kvót s európskym právom je len názorom žalobcu a nevyslovil ju žiaden kompetentný orgán, napriek tomu, že vec posudzuje Európska komisia ako aj Ústavný súd SR. Preto za súčasného stavu bolo povinnosťou správcu dane platby dane z emisných kvót a aj preddavkov na túto daň prijímať a vymáhať, ako aj jeho oprávnením stanoviť preddavok na daň inak v rozsahu podľa svojej úvahy. Správca dane si nemôže urobiť úsudok o prípadnom rozpore právnych predpisov; kým tak nerozhodne príslušný orgán, je povinný rešpektovať platnú legislatívu. Správca dane sa nepripája k návrhu žalobcu podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. 3/ S námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia správcu dane, žalovaný nesúhlasil, pretože rozhodnutie o určení preddavku takúto povinnosť správcovi dane neukladá. Žalobca sa domáhal aplikácie ust. § 30 ods. 7 zákona o správe daní žalovaný uviedol, že rozhodnutie o určení preddavkov na daň inak nie je určením dane, výška dane ako aj preddavku je stanovená v § 51b zákona o správe daní a rozhodnutím správcu dane nebola preddavková povinnosť vyrubená, ale znížená. Z týchto dôvodov nie je rozhodnutie správcu dane nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 4/ Z obsahu spisového materiálu a z pripojeného administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti prvostupňového rozhodnutia č. 500/230/14167/11/Ral zo dňa 27.06.2011, voči ktorému nie je prípustné odvolanie podľa § 47 ods. 5 písm. a) zákona o správe daní. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu č. 500/230/14167/11/Ral zo dňa 27.06.2011 dňa 04.07.2011 doručil správcovi dane odvolanie. Správca dane Oznámením zo dňa 15.07.2011 rozhodol tak, odvolanie žalobcu zamietol z dôvodu uvedeného v § 47 ods. 5 písm. a) zákona o správe daní, nakoľko toto smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie neprípustné. Oznámenie žalobca obdržal dňa 19.07.2011. 5/ Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6/ Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 7/ Podľa § 7 písm. a) SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. 8/ Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c). 9/ Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 10/ Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 11/ Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12/ Konanie v správnom súdnictve je potrebné považovať za prostriedok ultima ratio, t. j. ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov správnych vzťahov nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci administratívneho konania. Uvedené je zrejmé z celej konštrukcie Správneho súdneho poriadku, keď zákon napr. požaduje zo strany žalobcu vyčerpanie prípustných opravných prostriedkov a pripúšťa iba preskúmanie druhostupňových rozhodnutí orgánov verejnej správy, vylučuje zo súdneho prieskumu rozhodnutia orgánov verejnej správy predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, ale tiež v ustanovení § 27 ods. 1 SSP upravuje povinnosť správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy posúdiť i zákonnosť skôr vydaného správneho rozhodnutia alebo opatrenia, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. 13/ Stále je platná rímskoprávna zásada „vigilantibus iura scripta sunt", t.j. „práva patria bdelým", teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Správny súd nesmie nahrádzať odvolací správny orgán, keďže v správnom súdnictve je predmetom súdneho prieskumu zákonnosti až konečné administratívne rozhodnutie alebo opatrenie. V tomto konaní však žalobca napáda prvostupňové administratívne rozhodnutie (rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 500/230/14167/11/Ral zo dňa 27.06.2011). Takéto rozhodnutie nie je spôsobilým predmetom preskúmania súdom. Čiastkové rozhodnutia predbežnej povahy alebo tzv. podkladové rozhodnutia alebo opatrenia sa preskúmavajú až v spojení s konečným rozhodnutím, pretože samy osebe nevyvolávajú ujmu na právach. Tá sa prejaví až v spojení s konečným rozhodnutím. 14/ Na tomto mieste teda možno uzatvoriť, že správne súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutia orgánov verejnej správy - bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, resp. postupmi orgánov verejnej správy predchádzajúcimi sa zaoberajú až v rámci preskúmania napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, resp. ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu. 15/ Nie bez významu bude potom potreba poukázať i na ústavnoprávne korene daného princípu, keď síce základným kameňom správneho súdnictva je ochrana základných práv a slobôd jednotlivca pred svojvôľou štátu a jeho výkonnej moci zverenej orgánom verejnej správy, avšak tiež správny súd nesmie extenzívne poňatou preskúmavacou činnosťou zasahovať do právomoci moci výkonnej. Cieľom takejto úpravy teda bude predísť situácii, kedy by súdy vstupovali do potenciálne neskončených správnych konaní preskúmaním procesných rozhodnutí, čoho dôsledkom by mohlo byť až narušenie trojdelenia moci. 16/ V danom prípade malo byť predmetom preskúmania, ako si žalobou uplatnil žalobca, rozhodnutie žalovaného č. 500/230/14167/11/Ral zo dňa 27.06.2011, ktorým žalovaný ako orgán verejnej správy prvého stupňa určil žalobcovi platenie preddavku na daň z emisných kvót v zdaňovacom období na prvý polrok 2011 vo výške 300.000,- eur s dátumom splatnosti 30.06.2011. V zmysle poučenia správcu dane nie je možné proti tomuto rozhodnutiu v zmysle § 46 ods. 1 zákona o správe daní podať odvolanie. Žalobca podal proti napadnutému prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, avšak správca dane vydal dňa 15.11 2011 oznámenie o zamietnutí odvolania. Žaloba žalobcu tak smeruje voči prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného, ktoré je vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. a) SSP, a preto správny súd žalobu ako neprípustnú v správnom súdnictve odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. 17/ O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 18/ Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., o vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania, dovolanie alebo kasačná sťažnosť vzala späť pred prvým pojednávaním. Žalobca zaplatil súdny poplatok zároveň s podanou žalobou dňa 04.08.2011. 19/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.