Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/150/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201595 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1011201595.12 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobkyne: B.. Z. W., P. ulica 4, Z., zastúpená: Advokátska kancelária Mgr. Marek Benedik, s.r.o., Rudnayovo nám. 1, Bratislava, v mene ktorej koná Mgr. Marek Benedik, konateľ a advokát, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: 1/ X.. R.. V. Z., H.., B. XXX/X, I. X., 2/ R.. F. Z., B. XXX/X, I. X., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného (Krajského stavebného úradu v Bratislave) č. A-2011/1185-DLD zo dňa 05.09.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému a ďalším účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Žaloba 1. Žalobou podanou na súd dňa 26.09.2011 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A-2011/1185-DLD zo dňa 05.09.2011 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ktorým právny predchodca žalovaného ako odvolací orgán rozhodol o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Staré mesto č. 8762/57037/2010/URS/Bud-A/30 zo dňa 14.12.2010 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku tak, že zmenil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu vo výrokovej časti tak, že zmenil znenie podmienky č. 1 pre umiestnenie a uskutočnenie stavby, do záväzných podmienok doplnil podmienku č. 1a, podmienku č. 6 doplnil o ďalšiu vetu a v celom rozsahu zmenil časť výroku týkajúcu sa rozhodnutia o námietkach účastníkov konania (posledný odsek výroku). Zároveň uviedol, že napadnuté rozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia stavebného úradu. Stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 14.12.2010 povolil stavebníkom: Doc. R.. V. Z., H.. s manželkou R.. F. Z. stavbu: Zmena dokončenej stavby - „Rekonštrukcia rodinného domu, P. č. 2, Z.“, nehnuteľnosť súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX v k.ú. M. mesto, podľa projektovej dokumentácie (ďalej aj len PD) vypracovanej R.. arch. W. I. v XX/XXXX. 2. Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie za nezákonné z formálnej i materiálnej stránky a navrhovala ho v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 3. Namietala neurčitosť výroku napadnutého rozhodnutia, ďalej to, že stavebný úrad povolil zmenu dokončenej stavby, hoci sa v skutočnosti o žiadnu zmenu dokončenej stavby nejedná, nebol dodržaný index zastavanosti, odvolací orgán nepostupoval v súlade s § 137 stavebného zákona, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, vnútorne nekonzistentné, v konaní došlo k procesným vadám a správne orgány nedostatočne zistili skutočný stav veci. 4. Tieto námietky žalobkyňa bližšie odôvodnila nasledovne: A. 5. Právne záväzný môže byť len výrok rozhodnutia, keďže len tento predstavuje autoritatívne riešenie veci, iba v ňom sú formulované práva a povinnosti účastníkov. Výrok teda musí byť okrem iného určitý, aby nevznikali pochybnosti o obsahu práv a povinností účastníkov konania. Požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať, aby účastník konania mohol jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania bez toho, aby musel prácne porovnávať znenie rozhodnutí správnych orgánov obidvoch stupňov. Vada spočívajúca v nepresnosti a neurčitosti výroku spôsobuje nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, čo odôvodňuje jeho zrušenie. Napadnuté rozhodnutie čiastočne mení výrok prvostupňového rozhodnutia, avšak formulácia výroku napadnutého rozhodnutia je v rozpore s požiadavkami určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku. Konečné znenie výroku je totiž neurčité, nepresné a nezrozumiteľné. Žalovaný zvolil takú formuláciu výroku rozhodnutia, že účastník konania nemôže jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania bez toho, aby nemusel prácne porovnávať znenie rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov. Doplnenie výroku prvostupňového rozhodnutia je navyše vágne, neurčité a vnútorne rozporné. Žalovaný ponechal nedotknutú úvodnú vetu výroku, ktorá obsahovala povinnosť vykonať stavbu podľa PD vypracovanej Ing. arch. W. I. v XX/XXXX, ale v novo formulovanom bode 1 stanovuje povinnosť realizovať stavbu podľa PD vypracovanej Ing. arch. W. I. v XX/XXXX, v znení jej doplnení vypracovaných v 03/2011 a 07/2011. Výrok teda nie je konzistentný. Vágna a neurčitá je podľa žalobkyne aj odvolacím orgánom v bode 1a výroku stanovená povinnosť stavebníkom riešiť zábradlie, resp. uskutočniť také opatrenia na terase na 3.NP v časti priľahlej k pozemku parc. č. XXXX/X tak, aby sa v záujme zachovania pohody bývania zabránilo priamemu výhľadu na tento susedný pozemok. B. 6. Je nesporné, že v danej lokalite záväzné regulatívy funkčného využitia územia nepripúšťajú realizáciu novostavby, ale len údržbu, stavebné úpravy alebo prestavbu. V danom prípade však dochádza k odstráneniu pôvodného objektu a zrealizovaniu úplne novej stavby, čo je v rozpore so záväznými regulatívmi územného plánu zóny N. údolie - Z.. Nejde a ani nemôže ísť o prestavbu pôvodného objektu rodinného domu, ale ide o novostavbu, keďže dochádza k zániku pôvodného objektu a k vzniku úplne nového objektu. O zánik stavby ide v prípade, ak došlo k takej deštrukcii pôvodnej stavby, po ktorej prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Z obsahu spisu vyplýva, že má dôjsť k úplnému odstráneniu prvého nadzemného podlažia a základovej dosky, pričom stavebník má využiť len časť základov pôvodného objektu. Nová stavba nebude ani vzhľadom na svoju rozlohu a výšku porovnateľná s pôvodným objektom ale z hľadiska výšky, rozlohy a aj dispozičného riešenia pôjde o novú stavbu. Podľa žalobkyne musí logicky dôjsť k úplnému odstráneniu pôvodnej stavby, keďže základy pôvodného objektu sa nachádzajú v hĺbke 0,5 m ale základy nového objektu sa majú nachádzať v hĺbke 3,55 m. K otázke zániku pôvodnej stavby poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorú žalovaný vôbec neaplikoval. Právny poriadok je pritom založený na princípe právnej istoty, z ktorej rezultuje zásada jeho vnútornej jednoty. Nie je žiaduce, aby ten istý skutkový stav bol v rámci rôznych právnych odvetví posudzovaný odlišne. Žalovaný vec neposudzoval z hľadiska § 139b ods. 5 stavebného zákona (zákon č. 50/1967 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov). Podľa § 139b ods. 5 písm. c/ stavebného zákona zmeny dokončených stavieb sú stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné a výškové ohraničenie stavby. Navrhovaný objekt tejto definícii nevyhovuje, keďže má vzniknúť stavba, ktorá bude vyššia ako pôvodná a bude mať iný pôdorys. Ustanovenie § 139b ods. 5 stavebného zákona predstavuje taxatívny výpočet prípadov, kedy možno hovoriť o zmene dokončenej stavby. V danom prípade nejde o zmenu dokončenej stavby a nejde ani o nadstavbu ani o prístavbu a keďže dochádza k zániku pôvodnej stavby, dochádza k vzniku novej stavby. Z hľadiska § 139b ods. 5 stavebného zákona je irelevantné, či sú obvodové múry a iné časti pôvodnej stavby zdravotne závadné alebo nie. V danom prípade nejde o zmenu stavby, či rekonštrukciu, keďže navyše stavebníci z pôvodného objektu zachovajú o málo viac ako desatinu, pričom už aj tento výpočet je nesprávny a pri korektnom postupe výpočtu, v súlade s pôvodnou požiadavkou stavebného úradu, by sa fiktívnosť rekonštrukcie ukázala v celosti. Stavebníci použijú z pôvodnej stavby len časť základových pásov (14,71%). Hmota novej stavby je oveľa väčšia ako hmota pôvodnej stavby a teda percento časti pôvodnej stavby v navrhovanej stavbe bude zanedbateľné. Keďže však dochádza k deštrukcii základovej dosky a tým aj k deštrukcii dispozičného riešenia prvého nadzemného podlažia, dochádza k zániku pôvodného objektu a k vzniku nového objektu. Navyše zachovávaná časť základových pásov už nebude plniť svoju pôvodnú funkciu, keďže tieto majú hĺbku niekoľkých centimetrov, ale v skutočnosti sa stavba bude zakladať v hĺbke niekoľko metrov a základ novej stavby bude musieť byť vybudovaný kompletne nový. Snaha o zachovanie nepatrnej časti základových pásov je fiktívna a stavebníci nezargumentovali opodstatnenosť takéhoto náročného, nákladného a zbytočného stavebného postupu. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na znenie § 37 ods. 1,2,4 stavebného zákona a vyslovila názor, že z dôvodu nesúladu návrhu s územným plánom zóny boli správne orgány povinné návrh stavebníkov v zmysle § 37 ods. 4 stavebného zákona zamietnuť. C. 7. Je nesporné, že záväzným regulatívom funkčného využitia a priestorového usporiadania platným pre sektor č. 10/14-1 je index zastavanej plochy: 0,20, pričom z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že nová stavba tento index nespĺňa. Zastavaná plocha dosahuje 24,28% a aj preto bol stavebný úrad povinný návrh stavebníkov zamietnuť. Keďže stavebníci nerealizujú zmenu dokončenej stavby ale novú stavbu, z územného plánu pre nich vyplýva povinnosť vykonať také stavebné úpravy, aby svoj zámer dali do súladu s regulatívmi vyplývajúcimi z územného plánu zóny. D. 8. Žalobkyňa poukázala na dohodu, ktorej obsahom sú obmedzenia stavebnej činnosti na predmetnom stavebnom pozemku (Dodatok k Dohode zo dňa XX.XX.XXXX a Zámennej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX). Tým, že stavebníci nadobudli pozemok, ho nadobudli aj so všetkými obmedzeniami (zmluvnými i vecnými), t.j. stali sa singulárnymi právnymi nástupcami pôvodných majiteľov a ak sa pôvodní majitelia pozemku dobrovoľne zaviazali, že na pozemku budú realizovať stavbu len s určitými parametrami, tento záväzok je relevantný aj vo vzťahu k stavebníkom. Podstatou singulárnej sukcesie totiž je, že nový majiteľ pozemku vstupuje do všetkých práv a povinností ohľadne pozemku v stave, v akom tieto existujú ku dňu jeho nadobudnutia. Túto námietku nemal riešiť stavebný úrad, ale mal aplikovať § 137 stavebného zákona. E. 9. Podľa žalobkyne došlo v konaní k závažným procesným vadám, keď sa na prejednávaní a rozhodovaní veci podieľal zamestnanec správneho orgánu, ktorý mal byť vylúčený pre svoju predpojatosť a v rozpore s § 33 ods. 2 správneho poriadku nebola žalobkyni poskytnutá možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohla vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 10. Poukázala na znenie § 9 ods. 1, § 11 ods. 1, 2, § 12 ods. 1, § 19 ods. 2 správneho poriadku a § 140 stavebného zákona a uviedla, že dňa 30.11.2010 uplatnila voči zamestnankyni stavebného úradu námietku predpojatosti. Podstatou námietky predpojatosti bola skutočnosť, že zamestnankyňa správneho orgánu začala voči žalobkyni celkom neopodstatnene výkon štátneho stavebného dohľadu a to z dôvodu údajne nepovolenej stavby, hoci stavba bola riadne ohlásená a samotný stavebný úrad žalobkyni oznámil, že voči stavbe nemá žiadne námietky. Účelom začatia výkonu štátneho stavebného dohľadu bolo zastrašovanie a šikanovanie žalobkyne. 11. Žalobkyňa ďalej poukázala na znenie § 33 ods. 2 správneho poriadku s tým, že správny orgán jej pred vydaním rozhodnutia neumožnil realizovať práva garantované § 33 ods. 2 správneho poriadku, čím došlo aj k porušeniu § 3 ods. 2 správneho poriadku. Právo účastníka stavebného konania vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, je potrebné odlišovať od práva účastníka uplatniť námietky podľa § 61 stavebného zákona. Ide totiž o dve odlišné a samostatné práva účastníka konania. Prostredníctvom práva podať námietky účastník konania uplatňuje prípadné námietky proti navrhovanej stavbe, pričom ide o jeden z podkladov rozhodnutia. Prostredníctvom práva vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a navrhnúť jeho doplnenie účastník neuplatňuje námietky voči stavbe, ale vyjadruje sa k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia. Námietky účastníkov konania sú podkladom pre vydanie rozhodnutia a tak aj k týmto námietkam ďalších účastníkov má účastník právo sa vyjadriť. Po uplatnení námietok stavebný úrad spravidla v dôsledku nich musí získať ďalšie podklady pre rozhodnutie, ku ktorým sa účastník konania má právo opätovne vyjadriť. Postup podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku prichádza do úvahy v poslednom štádiu konania, keď sú vykonané všetky procesné úkony, t.j. až po ústnom pojednávaní prípadne miestnom zisťovaní a po uplatnení námietok účastníkmi konania. Neobstojí názor žalovaného, že účel ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku je naplnený tým, že účastníkovi konania je po celý čas konania k dispozícii spis. Nahliadnutie do spisu rieši ustanovenie § 23 správneho poriadku. F. 12. Správne orgány porušili aj § 3 ods. 4, § 32 ods. 1 a tiež § 46 správneho poriadku. 13. Podľa žalobkyne navrhovaná stavba nespĺňa ani svetlo-technické parametre a preto už v správnom konaní navrhla, aby stavebný úrad ustanovil znalca za účelom vypracovania svetlo-technického posudku. Svetlo-technický posudok vypracovaný Ing. M. sa posúdeniu svetlo-technických parametrov z hľadísk uvedených žalobkyňou nezaoberal a preto nemôže byť relevantným podkladom na preukázanie súladu navrhovanej stavby z hľadiska noriem STN XXXXXX (Obytné budovy) a STN XXXXXX (denné osvetlenie). Stavebný úrad v danom prípade porušil § 3 ods. 4, § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku, v ktorých je vyjadrená zásada materiálnej pravdy. G. 14. Žalobkyňa poukázala na § 47 ods. 3 správneho poriadku s tým, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa požiadavky uvedené v tomto ustanovení. Bez náležitého odôvodnenia nemôže ani nadriadený orgán preskúmať správnosť právneho posúdenia veci, pričom je ústavným právom účastníka konania pred správnym orgánom, aby bolo jeho rozhodnutie riadne odôvodnené. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je v rozpore s princípom zákazu svojvôle vyplývajúcim z princípu právneho štátu a princípom objektivity, ktorý je imanentnou súčasťou každého základného práva alebo slobody, o ktorých sa koná Správne orgány neopreli svoje tvrdenia o žiadne logické a konkrétne argumenty a ani o žiadne relevantné ustanovenia zákona, keď žalobkyňa namietala, že stavba nie je zmenou dokončenej stavby ale ide o novú stavbu. II. Vyjadrenie žalovaného 15. Žalovaný vo svojom vyjadrení zotrval na doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom je rozvedená správna úvaha, ktorou sa žalovaný riadil pri vydaní svojho rozhodnutia, pričom zotrval na dôvodoch tohto rozhodnutia. Myšlienka zmeny prvostupňového rozhodnutia vychádzala z toho, že navrhované architektonické riešenie, ktoré bolo posúdené príslušnými dotknutými orgánmi a prerokované s účastníkmi, zostalo aj napriek zmene a doplneniu PD bezo zmeny. Žalovaný požadoval v priebehu odvolacieho konania doplnenie a spodrobnenie PD práve z dôvodu, aby bolo projektantom ako autorizovanou osobou zodpovedajúcou za realizovateľnosť projektu preukázané, že navrhované architektonické riešenie a postup pri realizácii stavby sú reálne. Zvýšené náklady spojené s náročnejším budovaním stavby sú voľbou stavebníka a správny orgán túto okolnosť nie je oprávnený spochybňovať. Navyše, stavebník pod hrozbou sankcie zodpovedá za to, že stavbu bude realizovať v súlade so stavebným povolením a overenou PD, ktorá je jeho súčasťou. Pokiaľ ide o posudzovanie stavebného zámeru z hľadiska definície „zmeny dokončenej stavby“, žalovaný bral do úvahy rozhodujúcu okolnosť, a to, že nadzemná časť pôvodnej stavby rodinného domu je zo škodlivých materiálov (azbestu), ktoré nezodpovedajú súčasným hygienickým normám a preto zachovanie nadzemných stavebných konštrukcií a ich zakomponovanie do investičného zámeru z tohto dôvodu nie je možné ani prípustné. Potreba zachovania časti pôvodných stavebných konštrukcií priamo determinuje osadenie nadzemných stavebných konštrukcií. Navrhované riešenie zachováva pôvodný stav umiestnenia nadzemnej časti stavby (s výnimkou odstránenia nežiaduceho stavu z minulosti v podobe neoprávneného presahu stavby na cudzí pozemok), t.j. vzhľadom na špecifickú situáciu vytvorenú v dôsledku závadnosti pôvodných stavebných konštrukcií možno mať za to, že pôvodné pôdorysné ohraničenie stavby zostáva zachované. Ak by sa brala do úvahy situácia, že pôvodné konštrukcie stavby je možné zachovať, nadstavba pôvodnej stavby v rozsahu, aký vyplýva z navrhovaného architektonického riešenia, by bola z územnoplánovacieho hľadiska prípustná. Stavebno-právna legislatíva nedefinuje kritériá, resp. číselné ukazovatele, na základe ktorých by sa dalo vyhodnotiť, či v konkrétnom prípade ide o zmenu dokončenej stavby alebo už o novostavbu. Občiansko-právna judikatúra sa najmä v stavebných veciach nemôže uplatňovať bezvýhradne, ale je potrebné zohľadniť aj technické špecifiká konkrétneho prípadu. Navrhovaná stavba je kombináciou stavebných úprav a nadstavby pôvodnej stavby tak, ako sú definované v § 139b ods. 5 písm. a/, c/ stavebného zákona. Keďže sa zachováva pôvodné pôdorysné ohraničenie stavby, zachováva sa aj pôvodne daný regulatív zastavanosti pozemku, ktorý už bol (z minulosti) taktiež mierne prekročený. Žalovaný sa riadil aj svojou rozhodovacou praxou, v rámci ktorej sa vychádza z toho, že z územnoplánovacieho hľadiska je akceptovateľné zachovanie (dodržanie) daného skutkového stavu, ktorý už sám o sebe nezodpovedá záväznej regulácii, ak nedôjde k zväčšeniu pôvodnej zastavanej plochy. Dohoda pôvodných vlastníkov nevytvorila záväzok vo forme ťarchy viažucej sa na stavebný pozemok, ktorá by prešla zároveň s prevodom vlastníckeho práva k stavebnému pozemku na stavebníkov. Preto ani nebol odôvodnený postup podľa § 137 stavebného zákona, nakoľko námietku žalobkyne nevyhodnotil správny orgán ako občiansko-právnu námietku, ktorá by bola prekážkou vydaniu stavebného povolenia. Námietka o porušení § 33 ods. 2 správneho poriadku je účelová, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania boli tak prvostupňovým ako aj druhostupňovým správnym orgánom viackrát upovedomení o doplnení spisového materiálu s možnosťou vyjadrenia sa a toto právo aj využili. Svetlo-technický posudok považoval žalovaný za hodnoverný a relevantný podklad konania bez potreby jeho správnosť spochybňovať, a to ani na základe námietky žalobkyne, ktorá svoje tvrdenia žiadnym preukázateľným spôsobom nepodložila. III. Ďalší účastníci správneho konania 16. Uznesením č.k. 2S/150/2011-52 zo dňa 23.11.2011 súd pribral do konania účastníkov správneho konania - stavebníkov Doc. R.. V. Z., H.. a R.. F. Z., nakoľko tieto osoby mohli byť eventuálnym zrušením napadnutého rozhodnutia dotknuté. 17. Vo svojom vyjadrení k žalobe navrhli túto zamietnuť, keďže napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky náležitosti, je správne po vecnej, formálnej i materiálnej stránke a všetky podmienky stanovené všeobecne záväznými predpismi boli dodržané. K jednotlivým žalobným námietkam uviedli: A. 18. Napadnuté rozhodnutie je doplnené len o úpravu podmienky č. 1 o špecifikáciu dokumentácie tak, ako bola doplnená a o došpecifikáciu odstupových vzdialeností k susedným nehnuteľnostiam. Ďalej sú nepatrne doplnené podmienky č. 1a a č. 6. Každému teda musí byť zrejmé, a to i bez prácneho vyhľadávania informácií, aké je konečné rozhodnutie v spojení s obidvoma rozhodnutiami. 19. Uvedenie dátumu 7/2010 namiesto 3/2010 ohľadne vypracovania PD predstavuje zrejmú chybu v písaní, keďže je úplne zrejmé, o akú konkrétnu dokumentáciu ide. 20. Nesúhlasili ani s námietkou žalobkyne ohľadne vágnosti povinnosti riešenia zábradlia na terase 3.NP, keďže existujú viaceré riešenia tejto podmienky a je na stavebníkoch, akým spôsobom túto podmienku dizajnovo zabezpečia s cieľom zamedziť priamemu výhľadu z terasy na susedný pozemok. Poukázali na apelačný princíp v správnom poriadku umožňujúci odvolaciemu orgánu zmeniť napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Tvrdenie žalobkyne, že musí „prácne porovnávať“ skutočnosti uvedené vo výrokoch rozhodnutí je nezmysel, ktorý je vyvrátený jednoduchosťou a prehľadnosťou výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. B. 21. Stavebníci odmietli tvrdenia žalobkyne o realizovaní novostavby, pričom celá PD predpokladala rekonštrukciu pôvodného objektu, pre rekonštrukciu bolo zo strany stavebného úradu vydané aj stanovisko k spojeniu územného a stavebného konania, na ktorom stavebný úrad posúdil architektonickú štúdiu ako prípustnú za podmienky dodržania územného plánu zóny, za podmienky, že zastavaná plocha sa nebude zväčšovať a za podmienky dodržania regulatívov. Ide o zmenu dokončenej stavby: „rekonštrukciu rodinného domu“ a túto aj od právoplatnosti stavebného povolenia stavebníci takto realizujú. Žalobkyňa viackrát iniciovala vykonanie štátneho stavebného dohľadu, pri ktorom žiadne pochybenia zo strany stavebníkov neboli zistené. Pojem „rekonštrukcia“ nie je zákonom nijako definovaný, hoci sa pri stavebných konaniach často vyskytuje a preto skutočnosť, či niečo spadá alebo nespadá pod pojem rekonštrukcia, je výlučne na posúdení stavebného úradu s ohľadom na všetky dostupné skutočnosti. Stavebníci odmietli tvrdenia žalobkyne o rozpore stavebného povolenia so záväznými regulatívmi územného plánu zóny. K argumentácii žalobkyne ohľadne zániku stavby s poukazom na judikatúru NS SR stavebníci poukázali na rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1506/2008 zo dňa 17.07.2008, podľa ktorého „pri posudzovaní, či išlo z hľadiska občianskeho práva o zánik (demoláciu) pôvodnej stavby či jej prestavbu nie je rozhodujúce, ako bolo formulované stavebné povolenie. Stavebný úrad sa vecou zaoberá z iných (verejnoprávnych) hľadísk, než súd rozhodujúci o vlastníctve budovy, a preto možno v konaní o vlastníctve stavby k stavebnému povoleniu prihliadať, pre posúdenie veci však nie je rozhodujúce“. Posúdenie toho, či ide o rekonštrukciu alebo novú stavbu je výsostné právo stavebného úradu a pokiaľ stavebný úrad má za to, že v danom prípade ide o rekonštrukciu, nie je možné uvedené posúdenie zo strany súdu zmeniť. Posudzovanie, či v danom prípade ide o rekonštrukciu alebo novostavbu, prebieha na stavebnom úrade s poukazom na verejnoprávne hľadiská a verejný záujem, pričom súd sa v konaniach zaoberá úplne inými hľadiskami. Zdôraznili, že rozloha stavby, ktorú rekonštruujú, zodpovedá v plnej miere pôvodnému objektu, je zachovaná pôvodná časť základov (okrem časti, ktorá sa nachádzala na pozemku žalobkyne). Výška stavby je tiež súladná s územným plánom zóny. Poukazovali na reálnosť PD s tým, že postupujú v súlade so stavebným povolením. Stavebníci v danom prípade využívajú kombináciu bodov písm. a/ a c/ § 139b ods. 5 stavebného zákona s tým, že ustúpili z pozemku žalobkyne a inak pôdorys pôvodného objektu nijako nemenili. Prístavbu stavebníci nerealizujú a pokiaľ ide o nadstavbu, nejde o deštrukciu ale po odstránení pôvodnej montovanej časti stavby typu „Okál“, ktorá bola zdravotne závadná, keďže bola z azbestu, sa buduje nadstavba. Či sa projekt považuje za rekonštrukciu alebo novostavbu, je v právomoci stavebných úradov a z praxe je dokonca aj zrejmé, že to, čo súd označí ako zánik vlastníctva k stavbe z dôvodu zániku stavby, môže byť v zmysle stavebného zákona považované za rekonštrukciu, nakoľko súdy skúmajú úplne odlišné atribúty a skutočnosti, ako skúmajú stavebné úrady. K výpočtu miery, v akej sa zachovávajú pôvodné stavebné konštrukcie stavebníci uviedli, že tento výpočet je správny a preukázateľný. Výpočet bol požadovaný žalovaným v odvolacom konaní a o tento výpočet bola doplnená dokumentácia. Stavebnými úpravami sa umožňujú práve nové usporiadanie a členenie (vertikálne aj horizontálne), ktoré sú vhodnejšie z hľadiska hospodárneho využitia priestoru. Základové dosky sa bežne posúvajú v prípadoch budovania podzemných garáží ako podzemných podlaží, budujú sa zároveň ďalšie základy a ako príklad uviedli rekonštrukciu stavby Zimného štadióna Ondreja I. v Z.. Žalobkyňa nemôže dôvodne hodnotiť projekt stavebníkov z finančného hľadiska. Žalobkyňa ani nemôže hodnotiť technologický proces a označovať ho za náročný alebo zbytočný. Všetky regulatívy stavba spĺňa, pričom naopak žalobkyňa realizuje viaceré čierne stavby porušujúce regulatívy v danom území. Opätovne poukázali na stanovisko stavebného úradu k spojeniu územného a stavebného konania zo dňa 31.05.2010, v ktorom sa uvádza, že navrhnuté objemové parametre stavby nie sú v rozpore s platnou reguláciou v území, teda o povolení stavby s parametrami podľa predloženej arch. štúdie bude možné konať v spojenom územnom a stavebnom konaní. C. 22. K indexu zastavanosti stavebníci uviedli, že nejde o novostavbu ale o rekonštrukciu pôvodného objektu a index 0,20 sa uplatňuje pri novostavbách. Stavebníci sú vlastníci pôvodného objektu, ktorý bol vybudovaný inými osobami v čase, kedy predmetný územný plán zóny neplatil a preto stavebníci nemôžu za to, že uvedený regulatív nie je v súčasnosti splnený. Tým, že ustúpili z časti pozemku žalobkyne, ktorý bol zastavaný pôvodným objektom, zabezpečili zníženie regulatívu. Ak by platila argumentácia žalobkyne, pri akejkoľvek rekonštrukcii pôvodného objektu by boli stavebníci povinní časť pôvodného objektu zbúrať z dôvodu, aby bol dodržaný daný regulatív indexu zastavanosti, čo je však vylúčené. D. 23. Pri kúpe nehnuteľností stavebníci k žiadnym dohodám nepristupovali, dohody, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva, nie sú zapísané v katastri nehnuteľností a dohody nie sú ani súčasťou zbierky listín vedenej správou katastra. E. 24. K vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu dochádza obligatórne v prípadoch, ak sa zamestnanec správneho orgánu zúčastnil na konaní v tej istej veci pred správnym orgánom iného stupňa alebo fakultatívne, ak pre jeho pomer k veci alebo účastníkom, prípadne zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. V danom prípade neboli splnené žiadne z podmienok pre vylúčenie zamestnanca správneho orgánu v rámci obligatórneho vylúčenia a správny orgán preskúmal, či mal tento zamestnanec pomer k veci alebo k účastníkom konania alebo k ich zástupcom, pričom zistil, že podnet na vylúčenie zamestnanca neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti potvrdzujúce dôvodnosť vylúčenia zamestnanca. Preto bolo vydané rozhodnutie, ktorý podnet žalobkyne na vylúčenie zamestnanca Ing. O. Z. z konania zamietol. 25. K údajnému porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku stavebníci uviedli, že žalobkyňa nijakým spôsobom nebola ukrátená na svojich právach, pretože stavebný úrad jej nebránil akýmkoľvek spôsobom sa vyjadriť v konaní, čo žalobkyňa aj niekoľkokrát využila, pričom všetky práva garantované žalobkyni správnym poriadkom boli zachované. Žalobkyňa niekoľkokrát nahliadla do spisu, opakovane podávala námietky, dokonca aj po miestnom zisťovaní, čiže bola ako účastník konania dokonale informovaná o dokumentácii, ktorá tvorila podklad pre vydanie stavebného povolenia. F. 26. Napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, správne orgány presne a spoľahlivo zistili skutočný stav veci. 27. Žalobkyňa neuviedla, v čom vidí nesúlad PD so svetlo-technickými normami a nepoukázala na žiadne ustanovenie normy, ktoré malo byť porušené. Navrhovaný projekt môže spôsobovať tienenie len na východnej fasáde stavby žalobkyne, na ktorej sa nenachádzajú žiadne obytné miestnosti, ale presklenie schodiskového priestoru, kúpeľne, WC a komory. Svetlo-technický posudok bol v konaní vyhotovený, avšak nedotýkal sa stavby žalobkyne, nakoľko takáto povinnosť z predmetných noriem nevyplýva. G. 28. Podľa stavebníkov sa správne orgány vysporiadali so všetkými námietkami žalobkyne a správne vychádzali z toho, že ide o rekonštrukciu a nie novostavbu. IV. Konanie pred správnymi orgánmi 29. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že stavebníci podali žiadosť o vydanie stavebného povolenia dňa 30.08.2010. Súčasťou spisu je i stanovisko Mestskej časti Bratislava - Staré mesto zo dňa 31.05.2010 k spojeniu územného a stavebného konania, v ktorom stavebný úrad konštatuje (po oboznámení sa so štúdiou a po obhliadke v teréne), že návrh možno prejednať v spojenom územnom a stavebnom konaní. Stavebný úrad oznámil známym účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie spojeného a územného stavebného konania a nariadil vo veci ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 21.10.2010. Žalobkyňa si v konaní uplatnila námietky písomnou formou ako i na ústnom pojednávaní a žiadala doplniť PD o rozvinuté pohľady navrhovanej stavby so susednými objektmi, vysporiadať sa s právom k pozemku parc. č. XXXX/XX, odstupovú vzdialenosť 2,0 m od spoločnej hranice pozemkov a tiež žiadala preveriť splnenie svetlo-technických požiadaviek v súvislosti s výškou stavby. Žalobkyňa dňa 09.11.2010 (už po stanovenej lehote) vzniesla ďalšie písomné námietky, obsahovo podobné odvolaniu, pričom námietky vzniesli aj Alexandra E. a T. Q.. K námietkam sa vyjadril projektant stavebníkov, ktorý doplnil projekt stavby o rozvinuté uličné pohľady tak, ako to žiadali namietajúci účastníci konania. Vzhľadom na doplnenie spisového materiálu stavebný úrad upovedomil účastníkov konania o tejto skutočnosti a vyzval ich na nahliadnutie do spisového materiálu s možnosťou vzniesť námietky v lehote 7 pracovných dní. Túto možnosť využila žalobkyňa, ktorá nahliadla do spisu a podala ďalšie námietky. Dňa 03.12.2010 žalobkyňa namietala predpojatosť pracovníčky stavebného úradu R.. arch. Z., ktorá vec prejednávala. O tejto námietke bolo dňa 08.12.2010 rozhodnuté tak, že bola zamietnutá, nakoľko neboli zistené zákonné dôvody na vylúčenie uvedenej pracovníčky z konania a rozhodovania vo veci. Rozhodnutím č. 8762/57037/2010/ URS/Bud-A/30 zo dňa 14.12.2010 vydal stavebný úrad stavebníkom stavebné povolenie na stavbu: Zmena dokončenej stavby - „Rekonštrukcia rodinného domu, P. č. 2, Z.“, určil podmienky pre umiestnenie a uskutočnenie stavby a rozhodol o uplatnených námietkach účastníkov konania a to aj o tých, ktoré boli podané po stanovenej lehote a teda nebol povinný na ne podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona prihliadať. Proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu podala žalobkyňa odvolanie, ktorého obsah je v prevažnej miere zhodný s obsahom žaloby. Žalobkyňa namietala existenciu závažných procesných vád, keď sa na prejednaní a rozhodovaní podieľal vylúčený zamestnanec, namietala porušenie ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku, uvádzala, že jestvujúci rodinný dom je len dvojpodlažný a nie trojpodlažný, nejde o rekonštrukciu pôvodného objektu ale o novostavbu, keďže dochádza k zániku pôvodného objektu a k vzniku nového objektu, index zastavanej plochy je prekročený, keďže stavebník realizuje novú stavbu, navrhovaná stavba nespĺňa svetlo-technické parametre, požiarne ani hygienické normy. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný (jeho právny predchodca) napadnutým rozhodnutím zo dňa 05.09.2011 tak, že prvostupňové rozhodnutie v súlade s § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil vo výrokovej časti tak, že zmenil znenie podmienky č. 1 pre umiestnenie a uskutočnenie stavby, doplnil do záväzných podmienok podmienku č. 1a, doplnil znenie podmienky č. 6 a zmenil časť výroku týkajúcu sa rozhodnutia o námietkach účastníkov konania. V. Konanie pred súdom 30. Krajský súd v Bratislave vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 2S 150/11-171 zo dňa 05.06.2013 tak, že žalobu zamietol. Na odvolanie žalobkyne Najvyšší súd SR ako súd odvolací uznesením sp. zn. 2Sžp/29/2013 zo dňa 18.03.2015 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd vytkol krajskému súdu nedostatočné odôvodnenie a dôsledné nevysporiadanie sa s námietkami žalobkyne. 31. Krajský súd v Bratislave vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 2S 150/11-260 zo dňa 23.09.2015 tak, že žalobu zamietol. Po odvolaní žalobkyne Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Sžo/6/201 zo dňa 27.10.2017 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd vytkol krajskému súdu nedostatočné odôvodnenie, pričom sa krajský súd nedostatočne zaoberal otázkou, či skutkové okolnosti prípadu zodpovedajú relevantnej právnej úprave vzťahujúcej sa na prejednávanú vec a či by išlo o porušenie práv žalobkyne, ak by bola predmetná zmena dokončenej stavby posúdená ako novostavba. 32. Jednotlivé námietky žalobkyne súd v rozsudku č. k. 2S 150/2011-260 zo dňa 23.09.2015 vyhodnotil nasledovne: A. 33. V prvom rade súd pri prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu žalobných námietok zameral svoju pozornosť na to, či preskúmavané rozhodnutie nie je postihnuté vadou nezákonnosti v dôsledku neurčitosti, nejasnosti a nezrozumiteľnosti výroku rozhodnutia. 34. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný zákon. 35. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú preto dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 36. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 59 správneho poriadku upravuje právomoc odvolacieho správneho orgánu. V právnej norme ustanovenej v § 59 ods. 1, 2 správneho poriadku zákonodarca ukladá odvolaciemu orgánu povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené vady odstrániť; ak sú pre to dôvody, rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť, inak odvolanie zamietnuť a rozhodnutie potvrdiť. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný (§ 59 ods. 3 správneho poriadku). 37. Vzhľadom na právnu úpravu ustanovenú v § 59 ods. 2 a 3 správneho poriadku možno odvodiť, že zákonodarca uprednostňuje taký postup, aby všade, kde je to možné, odvolací orgán rozhodol vo veci samej. Zmena rozhodnutia môže byť čiastočná alebo úplná, v ktorom prípade odvolací orgán svojim rozhodnutím výrok prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu nahradí svojim rozhodnutím. Odvolací orgán je pritom povinný zmeniť každé nezákonné rozhodnutie. Jeho právomoc vyplýva z cieľa odvolacieho konania ako aj z úlohy odvolacieho orgánu v ňom, keď jeho rozhodovanie nie je viazané na závery orgánu prvého stupňa. Odvolací správny orgán má právomoc samostatne hodnotiť podklady pre rozhodnutie, posudzovať vec po právnej stránke a samostatne rozhodnúť i na základe nových zistených skutočností. 38. Výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná. Iba vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik individuálneho právneho vzťahu, ktorým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne menia právne vzťahy. V tejto časti rozhodnutia sa tiež autoritatívne deklarujú určité právne vzťahy. Výrok teda musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať riešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. V tomto smere súd súhlasí s teoretickými názormi žalobkyne, ktorá tvrdila, že výrok predstavuje ústrednú zložku rozhodnutia, že len výrok rozhodnutia môže byť právne záväzný a že výrok rozhodnutia musí vymedzovať práva a povinnosti účastníkov konania takým spôsobom, aby nevznikali pochybnosti o obsahu práv a povinností týchto účastníkov. Súd sa však nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, že zmenou prvostupňového rozhodnutia napadnutým rozhodnutím (v súlade s § 59 ods. 2 správneho poriadku) došlo k tomu, že konečné znenie výroku je neurčité, nepresné a nezrozumiteľné. Výroková časť napadnutého rozhodnutia bez akýchkoľvek pochybností určuje, ktoré časti prvostupňového rozhodnutia sa menia, resp. dopĺňajú a v akom rozsahu. Podľa názoru súdu je z obidvoch rozhodnutí celkom zrejmé, ako bolo v konečnom dôsledku rozhodnuté a to i bez prácneho porovnávania znenia rozhodnutí správnych orgánov obidvoch stupňov (ako to namietala žalobkyňa). Ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, odvolací orgán zmenil znenie podmienky č. 1 pre umiestnenie a uskutočnenie stavby v rozsahu úvodného odseku až po časť označenú: „Po prestavbe vzniknú v objekte RD dve bytové jednotky“ a to takým spôsobom, že nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, ako bolo rozhodnuté. Ďalej do záväzných podmienok doplnil podmienku č. 1a, podľa ktorej sú stavebníci povinní riešiť zábradlie, resp. uskutočniť také opatrenia na terase na 3. NP v časti priľahlej k pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. M., aby sa v záujme zachovania pohody bývania zabránilo priamemu výhľadu na tento susedný pozemok. V súvislosti s námietkou vágnosti tejto časti rozhodnutia súd dodáva, že žalovaný v tomto bode v podstate vyhovel žalobkyni a to v záujme zachovania pohody bývania, pričom samotné riešenie, ktoré zabráni priamemu výhľadu na susedný pozemok, celkom správne ponechal na stavebníkov. Existuje totiž nepochybne viacero riešení, ktoré však závisia výlučne od stavebníkov, resp. ich projektanta. Spôsob, akým stavebníci túto podmienku dizajnovo zabezpečia, je nutné ponechať na ich rozhodnutí a to bez ingerencie žalobkyne. Samotné splnenie podmienky - vykonanie takých opatrení, ktoré zabránia priamemu výhľadu na susedný pozemok, je predmetom kontroly v kolaudačnom konaní. K námietke žalobkyne ohľadne uvedenia dátumu vypracovania PD v 03/2010 a neskôr v 07/2010 treba uviesť, že postreh žalobkyne v tomto smere je správny, avšak ide celkom zrejme o chybu v písaní, ktorá nepredstavuje neurčitosť a vnútornú rozpornosť napadnutého rozhodnutia. Žalobkyni nesporne a v podstate každému, kto sa oboznámi s dokumentáciou a napadnutým rozhodnutím, musí byť zrejmé, o akú konkrétnu PD sa jedná bez toho, aby vedel, ktorým dátumom je opatrená. Ako správne uviedli stavebníci, stavba sa navyše realizuje na základe dokumentácie overenej stavebným úradom, resp. žalovaným, takže táto dokumentácia je jednoznačne určená. K námietkam žalobkyne uvedeným v bode I. A. treba dodať, že odvolací orgán môže napadnuté prvostupňové rozhodnutie zmeniť a to spravidla vtedy, ak bol skutkový základ veci zistený správne, a ak rozsah došetrenia nepresahuje možnosti druhostupňového orgánu. Pri zmene rozhodnutia môže odvolací orgán zmeniť nielen výrokovú časť, ale aj odôvodnenie, prípadne ich časti. Výroková časť napadnutého rozhodnutia je v danom prípade charakteristická svojou jednoduchosťou a prehľadnosťou, takže nie je potrebné prácne porovnávanie výroku napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. 39. Pokiaľ ide o uvedený formálny nedostatok rozhodnutia (chybu v písaní), súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. 40. V danom prípade tu boli relevantné dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia a preto žalovaný ako odvolací orgán postupoval v súlade s § 59 ods. 2 správneho poriadku, keď prvostupňové rozhodnutie vo vyššie naznačenom smere zmenil. B. 41. Je nesporné, že v danom sektore, kde sa stavba nachádza, záväzné regulatívy funkčného využitia územia nepripúšťajú realizáciu novostavby, ale len údržbu, stavebné úpravy alebo prestavbu. Žalobkyňa tvrdila, že dochádza k zániku pôvodného objektu a k vzniku úplne nového objektu, čiže ide o novostavbu, čo je však v rozpore s územným plánom zóny a preto mali správne orgány návrh stavebníkov zamietnuť. PD však v danom prípade predpokladala rekonštrukciu pôvodného objektu, ktorý stavebníci kúpili a pre rekonštrukciu bolo dňa 31.05.2010 vydané aj stanovisko k spojeniu územného a stavebného konania, v ktorom stavebný úrad posúdil architektonickú štúdiu ako prípustnú za podmienky dodržania územného plánu zóny, za podmienky, že zastavaná plocha sa nebude zväčšovať (už pôvodný objekt totiž prekračoval koeficient zastavanosti 0,20) a za podmienky dodržania regulatív. 42. Podľa § 139b ods. 5 stavebného zákona, zmeny dokončených stavieb sú a) nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú, b) prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou, c) stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby. 43. Súd je názoru, že žalovaný pri posudzovaní stavebného zámeru stavebníkov z hľadiska definície „zmeny dokončenej stavby“ správne vzal do úvahy rozhodujúcu okolnosť, a to, že nadzemná časť pôvodnej stavby rodinného domu typu Okál, je zo škodlivého materiálu - azbestu, t.j. z materiálov, ktoré nezodpovedajú súčasným hygienickým normám a preto zachovanie nadzemných stavebných konštrukcií a ich zakomponovanie do investičného zámeru nebolo možné ani prípustné. Potreba zachovania časti pôvodných stavebných konštrukcií pritom priamo determinuje osadenie nadzemných stavebných konštrukcií. Žalovaný vzal celkom dôvodne do úvahy aj to, že navrhované riešenie zachováva pôvodný stav umiestnenia nadzemnej časti stavby s výnimkou odstránenia časti stavby na pozemku žalobkyne (problém z minulosti) a preto vychádzal z toho, že s poukazom na špecifickú situáciu vytvorenú v dôsledku závadnosti pôvodných stavebných konštrukcií, pôvodné pôdorysné ohraničenie stavby zostalo zachované. Ak by bolo možné zachovať pôvodné stavebné konštrukcie stavby (ak by neboli zdravotne závadné), nadstavba pôvodnej stavby v rozsahu, ako vyplýva z PD, by bola z územno- plánovacieho hľadiska prípustná, keďže rešpektuje všetky záväzné regulatívy. 44. Treba uviesť, že samotná žalobkyňa v konaní vzniesla námietky ohľadne toho, že podstatná časť pôvodného domu je zo škodlivého stavebného materiálu - azbestu a žiadala informáciu o tom, ako bude tento odstránený a aká odborná spoločnosť to zabezpečí tak, aby nebolo ohrozené zdravie vlastníkov okolitých nehnuteľností. 45. Je všeobecne známe, že azbest je vláknitý minerál zo skupiny silikátov, ktorý sa v minulosti využíval kvôli svojim vynikajúcim fyzickým a chemickým vlastnostiam a tento bol považovaný takmer za zázračný stavebný materiál. Nachádzal sa prevažne v strešnej krytine, obkladoch vonkajších plášťov budov, izolačných doskách a podobne. Až neskôr sa zistili silné karcinogénne účinky a preto je považovaný za absolútnu škodlivinu s nepriaznivými účinkami na zdravie človeka. Vdýchnuté mikroskopicky tenké vlákna sa ukladajú v pľúcach a následne môžu byť príčinou rôznych rakovinotvorných ochorení, čo viedlo k tomu, že bola zakázaná výrobu materiálov obsahujúcich azbest v celej Európskej únii a v roku 1999 Európska komisia rozhodla o všeobecnom zákaze používania všetkých druhov azbestu. Európska smernica obsahuje zákaz výroby, uvádzania na trh a používania azbestových vlákien a výrobkov obsahujúcich azbestové vlákna a všetky typy azbestu sú zaradené do 1. skupiny dokázaných karcinogénov. Aj keď sa dnes už materiál s obsahom azbestu nepoužíva, je potrebné mať na zreteli negatívne účinky azbestu vyplývajúce hlavne z postupnej korózii materiálov používaných v minulosti, ako to je aj v danom prípade, keď pôvodný objekt - RD typu Okál bol vybudovaný práve z materiálov, ktoré obsahovali vysokú koncentráciu azbestu. Podľa najnovších lekárskych štúdií je preukázané, že čím viac je človek vystavený účinkom azbestu, tým je väčšie riziko, že ho postihne choroba súvisiaca s azbestom, pričom doba od vystavenia človeka azbestu a prvými príznakmi choroby môže predstavovať až 30 rokov. Preto sa až dnes prejavujú účinky azbestu, ktorým boli ľudia vystavení kedysi v minulosti. Analýza EWG (enviromentálna výskumná skupina so sídlom vo Washingtone) predpovedá, že na základe doterajšieho vývoja zomrie v priebehu najbližších 10 rokov v USA viac nech 100 000 ľudí na ochorenie súvisiace s azbestom. 46. Boli preto plne odôvodnené obavy žalobkyne ohľadne likvidácie materiálov s obsahom azbestu nachádzajúcich sa v pôvodnom objekte, pričom stavebníci tento odpad likvidovali prostredníctvom odborne spôsobilej osoby tak, že bola zabezpečená ochrana ľudí v bezprostrednom okolí stavby pred škodlivými účinkami azbestu. Prítomnosť azbestu v pôvodnej stavbe bola nesporná. Sporným bol len rozsah použitia tohto materiálu, keď žalobkyňa poukázala na znalecký posudok č. 14/2008 Ing.Q., podľa ktorého bol azbest použitý v menšom rozsahu, ako to tvrdili stavebníci. Tu je však potrebné uviesť, že tento znalecký posudok bol vypracovaný za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti pre plánovaný prevod nehnuteľnosti. Posudok sa nezaoberá detailne technickou špecifikáciou stavby v takom rozsahu, aby relevantne potvrdil alebo vyvrátil prítomnosť azbestu aj v iných častiach stavby. Navyše sa v ňom uvádza, že „dom bude podrobený rozsiahlej nákladnej rekonštrukcii“. 47. Samotný pojem „rekonštrukcia“ pritom stavebný zákon nepozná, aj keď v rozhodnutiach stavebných úradov sa objavuje pomerne často. Tento teda nie je presne zadefinovaný, no je celkom zrejmé, že nemôže ísť o novostavbu ale o stavebné úpravy. V danom prípade išlo o zmenu dokončenej stavby, ktorá bola označená ako „Rekonštrukcia rodinného domu...“ 48. Túto špecifickú situáciu posudzoval aj žalovaný a súd dodáva, že správne, keď názor žalobkyne, podľa ktorého nemali stavebníci pôvodný objekt takmer celý odstrániť ale mohli ho len stavebne upraviť, čo by ale znamenalo, že by boli po nasledujúce roky vystavení škodlivým účinkom azbestu (avšak zrejme aj okolití susedia vrátane žalobkyne) alebo mali pôvodný objekt ako zdravotne závadný odstrániť a novostavbu by stavať nemohli (podľa žalobkyne mali požiadať v takom prípade o zmenu územného plánu zóny), resp. vôbec nemali pozemok s takýmto domom kupovať, je mimoriadne nespravodlivý. 49. Takúto situáciu nemožno nechať vzhľadom na vyššie uvedené bez povšimnutia. V tejto súvislosti treba dodať, že jednotlivé ustanovenia jednoduchého práva sú všeobecné súdy povinné interpretovať a aplikovať v prvom rade vždy z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou garantovaných základných práv a slobôd. Totiž aj v prípade hypoteticky možnej konkurencie viac metodologicky racionálne obhájiteľných interpretačných alternatív je nutné zvoliť ako výsledok výkladu tú, ktorá opodstatnene nadobúda prednosť pred ostatnými, t.j. uprednostniť interpretáciu takú, ktorá je ústavne konformnejšia. Súd bol teda v danom prípade pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom aj na uvedenú špecifickosť povinný dôsledne dbať na princípy právneho štátu a nevykladať príslušné ustanovenia zákonov iba formalisticky, aby tak nedošlo k neprimeranej tvrdosti zákona voči stavebníkom ako aj žalobkyni. 50. Treba tiež spomenúť § 1 O.s.p. upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. 51. Podľa § 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne a dbajú pritom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. 52. Podľa názoru súdu je teda podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd nemôže tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 53. Stavebníci potvrdili, že už pred samotnou kúpou nehnuteľnosti zisťovali u príslušných orgánov možnosti rekonštrukcie alebo prestavby nehnuteľnosti a odpoveď všetkých dotknutých orgánov bola kladná v takom rozsahu, akú požadovali. I keď bola pôvodná stavba takmer v celosti odstránená, pričom mali zostať len pôvodné základy (žalobkyňa tvrdila, že aj tie boli odstránené, čo dokazovala fotodokumentáciou, avšak táto otázka nemá žiaden vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ale mala byť riešená pri výkone štátneho stavebného dohľadu alebo pri kolaudácii, kde sa posudzuje, či bola stavba zhotovená podľa platnej PD), súd súhlasí s názorom žalovaného, že stavebno-právna legislatíva nedefinuje kritériá alebo číselné ukazovatele, na základe ktorých by sa dalo vyhodnotiť, či v konkrétnom prípade ide o zmenu dokončenej stavby alebo už o novostavbu. Rozsudky NS SR, ktoré spomenula žalobkyňa v žalobe, boli vydané v občiansko-právnych veciach (týkajúcich sa najmä reštitúcií) a podľa názoru súdu ich nie je možné bezvýhradne uplatňovať aj v stavebných veciach, kde je potrebné zohľadniť aj technické špecifiká toho - ktorého prípadu. Stavebný úrad sa totiž vecou zaoberá z iných (verejno-právnych hľadísk), než súd rozhodujúci o vlastníctve stavby a preto posudzovanie toho, či ide o rekonštrukciu (zmenu dokončenej stavby) alebo novostavbu je výsostne v právomoci stavebného úradu. Či ide alebo nejde o rekonštrukciu (stavebné úpravy) teda neposudzuje súd ale stavebný úrad, ktorý zvažuje verejnoprávne hľadiská. V danom prípade ide o stavbu, ktorá je kombináciou stavebných úprav a nadstavby pôvodnej stavby tak, ako je to definované v § 139b ods. 5 písm. a/, c/ stavebného zákona. Zastavaná plocha stavby zodpovedá zastavanej ploche pôvodného objektu s výnimkou odstránenia časti pôvodnej stavby, ktorá bola postavená na cudzom pozemku (žalobkyne). 54. Žalovaný správne v priebehu odvolacieho konania žiadal stavebníkov o doplnenie a spodrobnenie PD a to práve z dôvodu, aby bolo projektantom ako autorizovanou osobou zodpovedajúcou za zrealizovateľnosť projektu preukázané, že navrhované architektonické riešenie a postup pri realizácii stavby sú reálne. Skutočnosť, že zakladanie stavby bude finančne náročnejšie, je vecou stavebníkov a túto okolnosť nie je stavebný úrad a už vôbec nie žalobkyňa oprávnená nejakým spôsobom riešiť. Stavebník predsa pod hrozbou sankcie vždy zodpovedá za to, že stavbu zrealizuje v súlade so stavebným povolením a overenou PD, ktorá je jeho súčasťou. Zmena dokončenej stavby v danom prípade spočíva v odstránení časti stavby umiestnenej na cudzom pozemku, z nadstavby a stavebných úprav existujúceho objektu. Ak stavebníci nepostupovali podľa právoplatného stavebného povolenia, ale sa od neho odchýlili, je skutočnosťou, ktorá nemá za následok nezákonnosť správneho rozhodnutia (stavebného povolenia). Súd totiž posudzuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia podľa právneho a skutkového stavu platného v čase vydania tohto rozhodnutia a neposudzuje postup stavebníkov pri samotnej výstavbe. 55. Vzhľadom na uvedené je zbytočná polemika žalobkyne ohľadne výpočtu miery, koľko z pôvodnej stavby zostane zachovanej a teda či dochádza prakticky k zániku pôvodného objektu a k vzniku úplne nového objektu. V tomto smere súd zopakuje názor, že každé iné riešenie, okrem toho, že by stavebníci napokon pôvodný objekt takmer celý odstránili a nový nestavali, by celkom zrejme ohrozoval ľudské zdravie a životy. Bolo preto potrebné nájsť spravodlivé riešenie s poukazom na vyššie uvedené právne princípy. Súd dodáva, že všetky regulatívy stanovené územným plánom zóny boli v danom prípade splnené, čo potvrdili príslušné orgány. Rozloha stavby zodpovedá pôvodnému objektu a jeho výška je v súlade s regulatívom. Samotné vnútorné dispozičné riešenie domu je samozrejme iné ale toto nemá žiaden vplyv na práva žalobkyne. Otázka technológie budovania základov je vecou projektanta, pričom v praxi je bežné pilotovanie základov, resp. ich zosilňovanie a zväčšovanie. Za realizovanie stavby zodpovedá projektant a otázka nákladnosti riešenia je výlučnou vecou stavebníkov. O prístavbu sa v danom prípade nejedná. Nadstavba pôvodnej stavby bola logicky navrhnutá po zrealizovaní stavebných úprav vrátane odstránenia časti pôvodnej stavby zasahujúcej do pozemku žalobkyne. Súd opätovne pripomína, že prípadné porušenie stavebného povolenia nemá za následok jeho nezákonnosť. 56. V danom prípade možno vidieť stret práv žalobkyne chrániacej si hodnotu svojej nehnuteľnosti vrátane pohody bývania s právami stavebníkov, ktorí kúpili v dobrej viere nehnuteľnosť, ktorá sa ukázala ako zdraviu škodlivá, za účelom uspokojenia bytových potrieb po vykonaní rekonštrukcie. V ústavnoprávnej rovine podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa všetkým vlastníkom poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota tak, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, sa nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu (PL. ÚS 16/95). Taktiež Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 1 v znení dodatkového protokolu č. 1 poskytuje ochranu majetku každej fyzickej a právnickej osobe s výnimkou pozbavenia majetku na základe podmienok ustanovených v zákone z dôvodu verejného záujmu. Na uvedenú právnu úpravu nadviazal zákonodarca aj v Občianskom zákonníku v § 123 a nasl., keď v právnej norme § 124 stanoví, že všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Z uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že oproti právu žalobkyni na nerušený výkon jej vlastníckeho práva, je postavené právo stavebníkov tiež na riadny výkon vlastníckeho práva. 57. Vychádzajúc z predmetu súdneho prieskumu v danej veci súd dáva súčasne do pozornosti právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v jeho náleze sp. zn. III. ÚS 72/2010, v zmysle ktorého „v súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania. Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu. Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálnemu zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.“ 58. Vzhľadom aj k uvedenému súd v danom prípade považoval za správny postup žalovaného, keď v konaní, predmetom ktorého bolo posúdenie realizácie predmetnej stavby, upriamil svoju pozornosť k predmetu posúdenia aj z pohľadu zabezpečenia spravodlivej rovnováhy pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov správneho konania a to tak v prípade stavebníkov ako aj žalobkyne. C. 59. Zastavaná plocha stavby v danom prípade síce presahuje index 0,20, ktorý je záväzným regulatívom funkčného využitia a priestorového usporiadania platným pre sektor č. XX/XX-X a dosahuje 24,28%, avšak k tomuto treba uviesť, že navrhovaný RD zachováva pôdorysné ohraničenie pôvodnej stavby (postavenej pred prijatím územného plánu zóny predchádzajúcim vlastníkom) a teda zachováva aj pôvodne daný regulatív zastavanosti pozemku, pričom odstránením časti stavby z pozemku žalobkyne došlo k miernemu zníženiu tohto ukazovateľa. Ide tu teda opäť o špecifickú situáciu vyvolanú charakterom a rozlohou už pôvodnej stavby, pričom žalovaný správne poukázal na svoju rozhodovaciu prax, v rámci ktorej vychádza z toho, že z územno-plánovacieho hľadiska je akceptovateľné zachovanie daného skutkového stavu (ktorý už sám o sebe nezodpovedá záväznej regulácii), ak nedôjde k zväčšeniu pôvodne zastavanej plochy. Tvrdenie žalobkyne, že aj pri vykonaní zmeny dokončenej stavby by mali stavebníci vykonať také úpravy, aby svoj zámer dali do súladu s regulatívmi vyplývajúcimi z územného plánu zóny, t.j. aby stavbu zmenšili, nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Celkom zrejme by išlo o neprípustnú priamu retroaktivitu územného plánu zóny, keď by tento stanovil povinnosť upraviť všetky už existujúce objekty v danej zóne tak, aby boli v súlade s novým územným plánom zóny. Index 0,20, ktorý je záväzným regulatívom funkčného využitia a priestorového usporiadania platným pre sektor č. 10/14-1, by platil pre stavebníkov v prípade zmeny dokončenej stavby spočívajúcej v prístavbe, o ktorú však v danom prípade nešlo. D. 60. Podľa § 137 ods. 1 stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy. 61. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. 62. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci. 63. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, v konaní, pri ktorom stavebný úrad nariaďuje vo verejnom záujme opatrenia podľa tohto zákona, a ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, urobí si sám úsudok o námietke, pri ktorej nedošlo k dohode, a vo veci rozhodne. 64. Žalobkyňa poukazovala na dohodu predchádzajúcich vlastníkov nehnuteľností (najmä na dodatok k zámennej zmluve zo dňa 13.06.1972, podľa ktorej prijala Natália W. určité obmedzenia stavebnej činnosti na predmetnom stavebnom pozemku. Je nepochybné, že žiadne takéto obmedzenie nebolo stavebníkom známe, títo kupovali nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov s vyhlásením predávajúcich, že nehnuteľnosti nie sú nijak zaťažené akýmikoľvek bremenami alebo dohodami v prospech tretích osôb a takéto ťarchy nie sú zapísané ani v katastri nehnuteľností. Súd je názoru, že stavebníci nie sú viazaný dohodami, ktoré urobili pôvodní vlastníci nehnuteľností a keď sa aj pôvodní vlastníci nehnuteľností zaviazali, že na pozemku budú realizovať stavbu len s určitými parametrami, tento záväzok neprešiel kúpou nehnuteľností na stavebníkov, ktorí o ňom nemali žiadnu vedomosť. Spomínaná dohoda sa týkala len jej zmluvných strán a nevytvorila záväzok vo forme ťarchy viažucej sa na predmetný pozemok, ktorá by prešla zároveň s prevodom vlastníckeho práva k tomuto pozemku na stavebníkov ako nových vlastníkov nehnuteľnosti a preto nebol potrebný postup podľa § 137 stavebného zákona, nakoľko túto námietku žalobkyne celkom správne žalovaný nevyhodnotil ako občiansko-právnu námietku, ktorá by bola prekážkou vydaniu stavebného povolenia. 65. Žiadna dohoda v prospech žalobkyne ohľadne pozemku stavebníkov nie je zapísaná v katastri nehnuteľností, t.j. nemá vecno-právne účinky, ktoré by zaväzovali aj stavebníkov ako nových vlastníkov nehnuteľností a tieto listiny napokon ani nie sú založené do zbierky listín vedenej správou katastra. Treba dôsledne odlišovať od dohôd, ktoré sa týkajú iba zmluvných strán, od dohôd majúcich vecno-právne účinky, z ktorých práva a povinnosti zaväzujú aj právnych nástupcov zmluvných strán. V opačnom prípade by nebol žiaden rozdiel medzi obligačnými záväzkami a vecno-právnymi záväzkami. Žalobkyňa resp. jej právny predchodcovia mali právo trvať na zápise ťarchy v katastri nehnuteľností a týmto spôsobom by si zabezpečili relevantnosť tohto obmedzenia aj pre ďalších vlastníkov, ktorí by boli o tejto ťarche informovaní priamo z listu vlastníctva ako verejnej listiny. Ak pôvodní vlastníci nepreniesli ťarchu na stavebníkov a neinformovali ich o existujúcej dohode obmedzujúcej stavebnú činnosť, vzniká tu priestor na prípadnú náhradu škody za porušenie tejto povinnosti, avšak táto skutočnosť sa nijako nemôže týkať stavebníkov. Námietku žalobkyne ohľadne existencie obmedzenia stavebnej činnosti žalovaný správne vyhodnotil tak, že nejde o občiansko-právnu námietku, nakoľko táto nevyplýva zo žiadneho práva žalobkyne k pozemku stavebníkov. E. 66. K namietaným procesným vadám týkajúcim sa rozhodovania zamestnancom, ktorý mal byť vylúčený pre predpojatosť a neposkytnutie možnosti žalobkyni, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohla vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, súd uvádza, že žalobkyňa síce správne citovala príslušné ustanovenia právnych predpisov, avšak súd sa s jej tvrdením o existencii závažných procesných vád nestotožnil. 67. Zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti (§9 ods. 1 správneho poriadku). 68. Keďže sa touto námietkou (predpojatosti) zaoberal aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí a súd sa s jeho odôvodnením na strane 10 napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu stotožňuje a účastníci konania poznajú dôvody rozhodnutia, súd ich v rozsudku detailne už opakovať nebude a v celom rozsahu na ne poukazuje. Relevantné je, že o námietke bolo rozhodnuté pred meritórnym rozhodnutím vo veci, pričom žalovaný v odvolacom konaní posudzoval dôvodnosť námietky a dospel k záveru, že postup stavebného úradu pri vyhodnocovaní námietky bol správny. Žalobkyňa tvrdila, že námietkou predpojatosti voči zamestnankyni správneho orgánu prvého stupňa sa nezaoberal ani stavebný úrad a neskôr ani žalovaný z hľadísk, ktoré namietala. Z obsahu spisu však žiadne zastrašovanie alebo šikanovanie žalobkyne v súvislosti so začatím výkonu štátneho stavebného dohľadu nevyplýva. Pre úplnosť treba uviesť, že k vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu dochádza buď obligatórne alebo fakultatívne, pričom v tomto prípade bolo zistené, že neboli zistené žiadne z podmienok vylúčenia zamestnanca správneho orgánu a preto bola námietka zaujatosti opodstatnene zamietnutá rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Staré mesto č. 8762/57821/2010/URS/Kul. Ani podľa názoru súdu totiž neboli naplnené dôvody uvedené v § 9 ods. 1, 2 správneho poriadku a samotný nesúhlas žalobkyne s postupom zamestnankyne správneho orgánu, hoci by bol aj chybný, nemôže predstavovať dôvod na vylúčenie zamestnanca z ďalšieho konania. Súd v tomto konaní nebol oprávnený posudzovať stavebnú činnosť žalobkyne z hľadiska jej legálnosti a preto sa ani nebude vyjadrovať k postupu stavebného úradu v súvislosti s udržiavacími prácami, stavbou prístavby, schodiska a plotu, pričom stavebníci tvrdili, že napriek ohláseniu len udržiavacích prác bola žalobkyňou budovaná nová stavba. 69. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. 70. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 71. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 72. Podľa § 60a správneho poriadku ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní. 73. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne uvedené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 74. Inštitút súčinnosti je ustanovený na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy ale na potvrdenie správnosti svojho tvrdenia má súčasne povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie si tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v § 32 ods. 1 správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupuje v súlade so správnym poriadkom, aj keď účastník správneho konania je nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje. Treba zároveň rozlišovať od práva účastníka na vyjadrenie sa k začatiu konania, ako aj jeho práva na predkladanie alebo navrhovanie dôkazov, od jeho práva vyjadriť sa k podkladom alebo dôkazom zabezpečeným v konaní správnym orgánom, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu vo veci samej, ktoré právo účastníkovi správneho konania zákonodarca ustanovil v § 33 správneho poriadku. Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania, pričom sa môže vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. 75. Z uvedených dôvodov povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s dôkazmi, ako aj so všetkými podkladmi, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie vo veci, a za tým účelom oznámiť účastníkovi, že má možnosť sa vyjadriť pred vydaním rozhodnutia. Správny orgán v konaní môže pokračovať a vydať rozhodnutie, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá alebo ostane nečinný. Pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi konania vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Posúdenie súdu v preskúmavacom konaní, či takéto procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je individuálne a je podmienené konkrétnymi okolnosťami toho ktorého prípadu. 76. K námietkam žalobkyne súvisiacich s § 33 ods. 2 správneho poriadku súd opätovne poukazuje na správne teoretické východiská žalobkyne, s ktorými sa stotožňuje. Konkrétne okolnosti tohto prípadu však celkom zrejme nasvedčujú tomu, že síce došlo k pochybeniu správneho orgánu, avšak určite nejde o takú vadu, ktorá by spôsobila nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a potrebu jeho zrušenia. Žalobkyňa totiž v súvislosti s tým, že jej žalovaný bezprostredne pred vydaním rozhodnutia neoznámil, že má možnosť sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia, nebola nijako ukrátená na svojich právach, keďže z obsahu spisu vyplýva, že bola či už prvostupňovým orgánom ako aj žalovaným viackrát upovedomená o doplnení spisového materiálu s možnosťou vyjadriť sa a toto svoje právo aj reálne využívala. Žalobkyňa nahliadala do spisu a aktívne v konaní vystupovala, pričom treba mať na zreteli aj v stavebnom konaní uplatňujúcu sa koncentračnú zásadu, ktorá zamedzuje blokovanie alebo znefunkčnenie konania zo strany takého účastníka, ktorý nemá záujem o skoré rozhodnutie. 77. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalobkyňa vzniesla viackrát námietky či už písomne alebo na ústnom pojednávaní a to dokonca aj po lehote stanovenej stavebným úradom, ktoré však boli tiež vzaté do úvahy vzhľadom na to, že v upovedomení zo dňa 22.03.2011 neurčil a nepoučil účastníkov, že na neskôr podané námietky nebude prihliadať. Žalovaný opätovne po doplnení dokladov dňa 19.07.2011 upovedomil účastníkov konania o doplnení podkladov pre rozhodnutie s možnosťou nahliadať do spisového materiálu, čo žalobkyňa využila a dňa 11.08.2011 podala písomné vyjadrenie. Opätovne po lehote poslal vyjadrenie aj právny zástupca žalobkyne (dňa 02.09.2011), pričom ako podstatné treba uviesť, že žalovaný sa so všetkými námietkami žalobkyne dôsledne vo svojom rozhodnutí vysporiadal. Žalobkyňa teda bola o priebehu konania ako aj o všetkých podkladoch riadne a včas informovaná a samotným finálnym neoznámením, že sa má možnosť vyjadriť k podkladom rozhodnutia pred samotným rozhodnutím žalovaného predstavuje síce procesné pochybenie žalovaného, avšak bez akéhokoľvek vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. F. 78. Podľa názoru súdu nedošlo k porušeniu § 3 ods. 4 a § 32 ods. 1 správneho poriadku, keďže správne orgány vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci. V danom prípade bol svetlo-technický posudok vypracovaný autorizovanou osobou a preto sa považuje za hodnoverný a relevantný podklad konania bez potreby jeho správnosť spochybňovať. Nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovania, keďže možné tienenie je iba na východnej fasáde rodinného domu žalobkyne, na ktorej sa nenachádzajú presklenia obytných miestností ale iba presklenia schodiskového priestoru, kúpeľne, resp. WC, komory, ktoré nie sú obytnými miestnosťami a teda nepodliehajú podľa platných noriem posudzovaniu. Žalobkyňou spomínané STN určujú prípady, kedy je potrebné vyhotoviť svetlo-technické posudky, avšak z konkrétnej situácie orientácie a typu stavieb tu takáto povinnosť nie je. Svetlo-technický posudok bol teda v stavebnom konaní urobený, avšak logicky sa nedotýkal objektu žalobkyne, keďže v tejto súvislosti táto povinnosť z uvedených noriem nevyplývala. Je potrebné dodať, že zbytočné dokazovanie by bolo celkom evidentne v rozpore so zásadou hospodárnosti a efektívnosti správneho konania. Nejde teda o vadu konania, ako to tvrdí žalobkyňa, keď stavebný úrad neustanovil znalca za účelom vypracovania svetlo-technického posudku. Žalobkyňa mala pritom možnosť predložiť svetlo-technický posudok, ktorý by si sama objednala, na preukázanie ňou tvrdených skutočností. Žiadny takýto dôkaz však žalobkyňa v správnom konaní nepredložila. G. 79. Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivého konania. 80. Tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom či už správneho orgánu alebo súdu odníme možnosť konať pred týmto orgánom a súčasne tieto orgány postupujú aj v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. 81. Perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakcia na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, aj na také, ktoré sú pre rozhodnutie bezvýznamné, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, odpoveď špecifická k danej skutočnosti či argumentu sa vyžaduje. 82. V súvislosti s § 47 ods. 3 správneho poriadku sa súd opätovne stotožňuje s teoretickými úvahami žalobkyne, avšak má za to, že napadnuté rozhodnutie spĺňa požiadavky uvedené v § 47 ods. 3 správneho poriadku, keďže rozhodnutie je presvedčivo odôvodnené, pričom žalovaný sa náležite vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia dáva dostatočnú odpoveď na všetky právne a skutkové otázky, ktoré boli predmetom konania a ich zodpovedanie bolo pre výsledok konania určujúci. Je zrejmé, že žalovaný sa vecou starostlivo zaoberal a svoj názor aj logicky odôvodnil. V žiadnom prípade nie je jeho rozhodnutie výsledkom svojvôle tak, ako sa to snaží navodiť žalobkyňa. Napadnuté rozhodnutie teda súd považuje za riadne odôvodnené, čo svedčí o tom, že žalovaný sa vecou riadne zaoberal a že zvážil všetky relevantné skutočnosti veci a dodržal aj atribúty spravodlivého procesu. 83. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobkyne neodôvodňovali jeho zrušenie. VI. Relevantné právne predpisy 84. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 85. Podľa § 62 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b/ či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, c/ či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d/ či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do 15 dní po skončení výberového konania. 86. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. 87. Podľa § 66 ods. 2 stavebného zákona záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí a/ umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, b/ ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, c/ dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d/ lehotu na dokončenie stavby, e/ plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, f/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, g/ použitie vhodných stavebných výrobkov, h/ povinnosť oznámiť začatie stavby. VII. Posúdenie veci správnym súdom 88. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť, pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli v súlade so zákonom. 89. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 90. Najvyšší súd vytkol krajskému súdu nedostatočné odôvodnenie, pričom sa podľa jeho záväzného názoru krajský súd nedostatočne zaoberal otázkou, či skutkové okolnosti prípadu zodpovedajú relevantnej právnej úprave vzťahujúcej sa na prejednávanú vec a či by išlo o porušenie práv žalobkyne, ak by bola predmetná zmena dokončenej stavby posúdená ako novostavba. 91. S ohľadom na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/6/201 zo dňa 27.10.2017, ktorým bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 150/11-260 zo dňa 23.09.2015 zrušený a vrátený na ďalšie konanie, ako primárnu riešil otázku, či predmetná stavba postavená na základe stavebného povolenia č. 8762/57037/2010/URS/Bud-A/30 zo dňa 14.12.2010 na stavbu: Zmena dokončenej stavby - „Rekonštrukcia rodinného domu, Údolná č. 2, Bratislava“ zmenené právnym predchodcom žalovaného č. A-2011/1185-DLD zo dňa 05.09.2011 mala byť považovaná za novostavbu, ako to vo svojej žalobe tvrdí žalobkyňa. 92. Stavebný zákon platný a účinný v čase rozhodnom pre posúdenie veci (v čase vydania žalobou napadnutých rozhodnutí) definoval „stavbu“ ako stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa pritom rozumie aj spojenie pevným základom. 93. Ako vyplýva z administratívneho spisu zmena dokončenej stavby pribratých účastníkov mala byť realizovaná v rozsahu odstránenia nadzemnej časti stavby so zachovaním základov pôvodného rodinného domu mimo časti základov, ktoré sa nachádzali na pozemku žalobkyne. Medzi účastníkmi bolo sporné, či z dôvodu takéhoto rozsahu nedošlo vlastne k postaveniu novej budovy. 94. Na tomto mieste treba povedať, že stavebný zákon pojem „rekonštrukcia stavby“ nedefinuje. Pozná len pojem zmena dokončenej stavby, čo možno klasifikovať ako pojem širší a v sebe zahŕňajúci i rekonštrukciu. Rekonštrukciou nazývame účelovú prestavbu či znovupostavenie častí stavieb, ktoré predstavujú taký zásah do konštrukčno-výrobného systému stavby, ktorý má za následok zásadnú zmenu parametrov stavby. Rekonštrukcia stavby je zároveň zmenou dokončenej stavby. Súvisí s prestavbou, nadstavbou alebo vstavbou, so zmenou dispozície, účelu využívania nezávisle na životnosti a skutočných funkčných vlastnostiach stavebných konštrukcií a technického zariadenia budovy. 95. Súd je toho názoru, že aby sa mohlo uvažovať o novostavbe, musela by stavba postavená pribratými účastníkmi z hľadiska rozsahu uskutočňovaného procesu privodiť stav, kedy by výsledná podoba stavby zabezpečená stavebnými úpravami zodpovedala výmene (zbúraniu a znovupostaveniu) všetkých stavebných konštrukcií a technických zariadení stavby a tieto by následne spĺňali základné požiadavky na stavby určenými platnými právnymi a technickými predpismi. 96. V danom prípade, aj keď bol rozsah odstránených častí stavby značný a mohlo by sa len z pohľadu vnímateľných častí stavby zdať, že ide o novostavbu, nebola odstránená stavba celá. Celkove išlo iba o jej rekonštrukciu (čiastkovú zmenu), pričom zachované boli základy pôvodnej stavby. 97. Súd podotýka, že aj samotné základy po odstránení zvyšných častí spĺňali definíciu stavby podľa § 43 ods. 1 Stavebného zákona. Z uvedeného možno dedukovať, že charakter stavby bol zachovaný aj v čase vyvrcholenia odstránenia pôvodných častí stavby. To znamená, že pokiaľ si zachová rekonštruovaná (prerábaná) stavba povahu stavby ako je definovaná príslušným právnym predpisom (Stavebný zákon), nebude môcť byť takáto stavebná činnosť charakterizovaná inak ako zmena dokončenej stavby, teda nepôjde o budovanie novostavby. 98. Uvedený právnemu názoru prisvedčuje aj úvaha o opaku. Správny súd by tvrdeniu žalobkyne pripustil pravdivosť, len ak by stavebné práce boli stavebným povolením určené tak, že v momente vyvrcholenia odstraňovania častí stavby by predmetný objekt postrádal definičné znaky stavby podľa Stavebného zákona. To znamená, že ak by bola pôvodná stavba rozobratá a jej jednotlivé časti by boli v stave nezodpovedajúcej definícii stavby (napr. okná, dvere, tehly, krytina, atď.), už by v takomto prípade nemohlo ísť o zmenu dokončenej stavby, ale by išlo o stavbu novú, hoci by aj bol jej vzhľad identický so stavbou pôvodnou. 99. Možno teda zhrnúť, že nedošlo k zániku pôvodného objektu a k vzniku úplne nového objektu. V danom prípade predmetná stavba v intenciách určených stavebným povolením spĺňala nepretržite kritériá definované pre stavbu, a preto išlo napriek pochybnostiam žalobkyne o zmenu dokončenej stavby a nie o budovanie novostavby. Taktiež ani namietané prehĺbenie a spevnenie základov neodporuje vyššie uvedenému, a teda pre posúdenie zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí nemá zásadný právny význam. 100. Súd dodáva, že pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že aj základy pôvodnej stavby boli odstránené, táto otázka nemá žiaden podstatný vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Uvedené tvrdenia mala žalobkyňa riešiť podnetom na výkon štátneho stavebného dohľadu, že sa stavba nezhotovuje podľa projektovej dokumentácie a stavebným povolením. 101. Z administratívneho spisu ako i z písomných podaní účastníkov konania ďalej vyplýva, že rozloha predmetnej rekonštruovanej stavby podľa stavebného povolenia v znení rozhodnutia žalovaného, keďže bola zachovaná pôvodná časť základov, zodpovedá v plnej miere pôvodnému objektu. Výška stavby je tiež súladná s územným plánom zóny. Časť základov a stavby, ktoré sa nachádzali na pozemku žalobkyne, boli v súlade so stavebným povolením odstránené. Bola tiež odstránená nadzemná časť stavby (montovaný dom typu „Okál“), ktorý bol vybudovaný použitím azbestu, materiálu, ktorý nezodpovedá súčasným hygienickým normám. Súd opakuje, že Európska komisia rozhodla o všeobecnom zákaze používania všetkých druhov azbestu z dôvodu jeho preukázanej zdravotnej škodlivosti. 102. Z vyššie uvedeného zhrnutia faktov podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že postavenie žalobkyne z hľadiska jej právnej sféry sa po vydaní žalobou napadnutých rozhodnutí nezhoršilo, ale práve naopak, zlepšilo. Rozloha novej nadzemnej časti stavby nebola väčšia ako stavba pôvodná, po odstránení časti pôvodnej stavby táto už nezasahovala do pozemku vo vlastníctve žalobkyne a odstránením zdravotne závadných materiálov z pôvodnej stavby došlo i k zlepšeniu životného prostredia žalobkyne. 103. Pokiaľ ide o žalobkyňou tvrdené prekročenie koeficientu zastavanosti 0,20 platného pre danú zónu, niet pochýb o tom, že stavba po rekonštrukcii neprekračuje svojim zastavaním rozsah pôvodnej stavby. Preto ani súd nemal dôvod prisvedčiť takejto námietke žalobkyne, a to z rovnakých dôvodov - že uvedená situácia vzhľadom na okolnosti neprivodila žalobkyni žiadnu ujmu, jej právne postavenie sa týmto nezhoršilo, celkom isto nezasiahlo do právnej sféry žalobkyne a porušilo jej práva ako vlastníčky susednej nehnuteľnosti. 104. Zo žaloby žalobkyne nebolo zreteľné, ako by ňou namietané skutočnosti (že ide o novostavbu, že nezodpovedá aktuálnym regulatívam určeným územným plánom) poškodili jej subjektívne práva a ako by stavba postavená v podobe podľa schválenej projektovej dokumentácie záporne ovplyvnila jej vlastníctvo. Stavba realizovaná v súlade s napadnutými rozhodnutiami správnych orgánov by v budúcnosti nemohla znížiť prevádzkovú kvalitu územia vnesením do zástavby neprijateľný kontrastu (zastavanosť) ani neúmerne nezaťaží okolité pozemky narúšajúc charakteristický obraz a proporcie územia. 105. Na tomto mieste súdu nedá nepripomenúť, že v správnom súdnictve aplikáciou § 178 ods. 1 SSP na posudzovanie splnenia podmienok aktívnej vecnej legitimácie postačuje, aby subjekt, ktorý podáva správnu žalobu bol účastníkom administratívneho konania a aby o sebe tvrdil, že bol rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Avšak úspech v spore pred správnym súdom, aby napadnutým rozhodnutím alebo opatrením bola dotknutá právna sféra žalobcu, t. j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom závažne a autoritatívne dotýka ich právnej sféry. 106. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval (vzhľadom na rámec vymedzených námietok v žalobe) pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami a pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 107. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. Súd nepriznal náhradu trov ani ďalším účastníkom podľa § 169 SSP, keďže im nevznikli trovy v súvislosti s plnením uloženej povinnosti. 108. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).