Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/29/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200159 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1012200159.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: A.. A. N., N. XX, C. proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Nám. Slobody 6, Bratislava, za účasti: 1/ P.. Z. N., N. XX, C., 2/ P.. Z. N., K. H. XX, C., 3/ P.. X. N., X. Q. 9, C., 4/ S.. B. N., X. Q. 9, C. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 25397/2011/SVBP-59779/Hia zo dňa 14.11.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva dopravy a výstavby SR č.25397/2011/ SVBP-59779/Hia zo dňa 14.11.2011 v spojení s rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2010/1588/BHN zo dňa 1.10.2010 z r u š u j e podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom. Pribratým účastníkom súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne 1.Dňa 19.03.2010 podal P.. Z. N., P.. X. N. a B. N. podnet na preskúmanie kolaudačného rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Devín č. D-2008-07/268/B/3/MT zo dňa 15.04.2008 právoplatné dňa 21.04.2008 v konaní mimo odvolania a ako dôvod vo svojom podaní uviedli, že zrušením dodatočného povolenia prvej zmeny stavby pred dokončením č. D-2007-06/133/A/2/MT zo dňa 22.06.2007 malo byť zrušené aj kolaudačné rozhodnutie č. D-2008-07-268/D/3/MT zo dňa 15.04.2008. 2. Krajský stavebný úrad v Bratislave po preskúmaní veci na podklade kompletného spisového materiálu predloženého stavebným úradom dňa 18.06.2010 oznámil listom č. A/2010/1588/BHN zo dňa 26.7.2010 v súlade s § 18 ods. 3 správneho poriadku začatie konania o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolania podľa § 65 správneho poriadku. 3. Následne svojím rozhodnutím zo dňa 01.10.2010 č. A/2010/1588/BHN zrušil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Devín č. D-2008-07/268/B/3/MT zo dňa 15.04.2008 právoplatné 21.04.2008 z dôvodu, že toto bolo vydané v rozpore so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. 4. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 14.11.2011 č. 25397/2011/SVBP-59779/Hia. 5. Stavba rodinného domu bola povolená rozhodnutím č. 14303/2000/52/A/F1/08H, ktoré nadobudlo právoplatnosť 02.10.2000 v spojení s dodatočne povolenou prvou zmenou stavby pred dokončením č. D-2007-06/133/A/2/MT zo dňa 22.06.2007. Následne Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutím č. A/2009/1408/BHN zo dňa 06.02.2009 v konaní o proteste prokurátora vyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV č. Pd 172/08-9 zo dňa 12.12.2008 podanému proti právoplatnému rozhodnutiu Stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Devín č. D-2007-08/133/A/2/MT zo dňa 22.06.2007, ktorým stavebný úrad dodatočne povolil prvú zmenu stavby pred dokončením a toto rozhodnutie zrušil. Krajský stavebný úrad sa stotožnil s názorom okresného prokurátora a zistil ďalšie pochybenia a to, že projektová dokumentácia, ktorá sa nachádzala v spise, nebola opatrená odtlačkom úradnej pečiatky stavebného úradu v konaní o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením. Z výkresov nebolo zrejmé, v akom rozsahu boli zmeny stavby zrealizované oproti pôvodnej projektovej dokumentácii overenej stavebným úradom v pôvodnom stavebnom konaní v roku 2000 a tiež absentovali stavebné výkresy v rozsahu navrhovanej alebo už zrealizovanej zmeny stavby pred dokončením. V dôsledku absencie relevantnej projektovej dokumentácie sa nedalo overiť, či stavebný úrad správne vyhodnotil, že stavba bola zrealizovaná v súlade s vydanými povoleniami, t.j. nedalo sa overiť, či postup stavebného úradu bol správny. Ak by stavebníci stavbu dokončili s podstatnými zmenami oproti overenej projektovej dokumentácii, bol by to dôvod na prerušenie kolaudačného konania a prerokovanie týchto zmien v ďalšom konaní o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením. Napriek tomu, že rozhodnutie o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením zo dňa 22.06.2007 bolo na základe protestu prokurátora právoplatne zrušené až po vydaní kolaudačného rozhodnutia, dôvody pre jeho zrušenie majú priamy vplyv aj na posúdenie zákonnosti neskôr vydaného kolaudačného rozhodnutia. 6. Vlastníci stavby podali dňa 26.09.2007 návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu „Rodinný dom - K. H. č. XX“ na pozemku parcelné č. XXXX v k.ú. M.. Stavebný úrad oznámil začatie kolaudačného konania listom č. D-2007/268/OZN/MT zo dňa 28.09.2007 a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na 13.12.2007. Oznámenie o začatí kolaudačného konania stavebný úrad doručoval len stavebníkom, projektantovi a stavebnému dozoru. Opomenul oznámenie o začatí kolaudačného konania doručiť dotknutým orgánom. Na základe výsledkov kolaudačného konania vydal stavebný úrad dňa 15.04.2008 kolaudačné rozhodnutie č. D-2008-07268/B/3/MT, ktorým povolil užívanie predmetnej stavby. 7. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v spise ku kolaudačnému rozhodnutiu absentuje kompletná projektová dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby overená stavebným úradom s vyznačením prípadných zmien oproti projektovej dokumentácii. Na základe týchto skutočností Krajský stavebný úrad v Bratislave konštatoval, že prvostupňový stavebný úrad konal zmätočne bez dostatočných podkladov, v dôsledku čoho bolo aj kolaudačné rozhodnutie možné považovať za nepreskúmateľné. Z tohto dôvodu Krajský stavebný úrad v Bratislave zrušil v mimo odvolacom konaní právoplatné rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Devín č. D-2008-07/268/B/3/MT zo dňa 15.04.2008. Preskúmavaným rozhodnutím bolo prvostupňové rozhodnutie Krajský stavebný úrad v Bratislave potvrdené, z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia vyplynulo, že tento sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, na doplnenie druhostupňový správny orgán uviedol, že v predloženom spisovom materiáli sa nachádza protokol z kolaudačného konania zo dňa 13.12.2007, z ktorého vyplýva, že ústneho pojednávania sa nezúčastnili dotknuté orgány, ktoré nemohli uplatniť svoje pripomienky a stanoviská do protokolu. Stavebník nepriložil záväzné stanoviská dotknutých orgánov ani pri podaní žiadosti o kolaudáciu tak, ako mu to ukladá ust. § 17 č. 453/2000 Z.z. Začatie kolaudačného konania nebolo oznámené Krajskému pamiatkovému úradu v Bratislave ako dotknutému orgánu podľa § 126 stavebného zákona v spojení s § 32 ods. 12 zákona č. 49/2002 Z.z., keďže stavba sa nachádza v pamiatkovej zóne. II. Žaloba 8. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.02.2012 sa žalobca a P.. Z. N. (t. č. ďalší účastník 1/) domáhali preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 25397/2011/ SVBP-59779/Hia zo dňa 14.11.2011 v spojení s rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2010/1588/BHN zo dňa 1.10.2010. 9. Uznesením č. k. 1S/29/2012 - 37 zo dňa 02.04.2012, právoplatným dňa 08.05.2012 krajský súd konanie voči P.. Z. N. ako žalobcovi v II. rade zastavil. 10. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 06.07.2000 bolo vydané stavebné povolenie na stavbu rodinného domu nachádzajúcu sa na ulici K. H. XX v C. na pozemku parcelné číslo XXXX, k.ú. M. č. 14308/2000/52/ A/F1/08H. Následne bola rozhodnutím stavebného úradu Mestská časť Bratislava - Devín č. D 2007-06/133/A/2/MT zo dňa 22.06.2007 povolená prvá zmena stavby pred dokončením. Dňa 26.09.2007 podali žalobcovia na Stavebný úrad Mestská časť Bratislava - Devín návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia na predmetnú stavbu. Stavebný úrad Mestská časť Bratislava - Devín rozhodnutím č. D 2008-07/268/B/3/MT zo dňa 15.04.2008 vydal kolaudačné rozhodnutie, ktorým podľa ust. § 82 ods. 1 stavebného zákona povolil užívanie stavby „Rodinný dom - K. H. č. XX“ a prípojky inžinierskych sietí elektro, NN vody a plynu na pozemku parcelné č. XXXX v k.ú. M. pre žalobcu. 11. Krajský stavebný úrad rozhodnutím č. A/2010/1588/BHN zo dňa 01.10.2010 v mimo odvolacom konaní podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku zrušil právoplatné kolaudačné rozhodnutie. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného. 12. Nesúhlasil s odôvodnením prvostupňového, ako aj druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu, keď tieto v rozhodnutí konštatovali, že Krajský stavebný úrad správne zistil, že stavebný úrad porušil zákon, keď v rozpore s § 80 ods. 1 stavebného zákona neoznámil začatie kolaudačného konania dotknutým orgánom, ktoré chránia verejné záujmy podľa stavebného zákona a osobitných predpisov. Rovnako nesúhlasil s názorom žalovaného správneho orgánu, že začatie kolaudačného konania nebolo oznámené Krajskému pamiatkovému úradu v Bratislave. 13. Žalobca poukázal na skutočnosť, že stavebný zákon je všeobecný predpis upravujúci oblasť územného plánovania a stavebného poriadku, preto aj § 80 ods. 1 stavebného zákona je formulovaný široko a všeobecne, keďže sa vzťahuje na kolaudačné konanie všetkých druhov stavieb. Toto ustanovenie je preto potrebné aplikovať podľa názoru žalobcu vo vzájomnej súvislosti s ďalšími ustanoveniami stavebného zákona ako aj ostatnými predpismi. Predmetná stavba rodinného domu je jednoduchá stavba určená na bývanie, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou. Namietal, že § 140a bol vložený do stavebného zákona zákonom č. 479/2005 Z.z. s účinnosťou od 01.11.2005 a jeho hlavným zmyslom bolo zracionalizovať konania podľa stavebného zákona, vyriešením súvisiacich správnych konaní uskutočňovaných inými správnymi orgánmi a že stalo sa tak ich kategorizovaním ako tzv. dotknutých orgánov v konaniach podľa stavebného zákona. Podľa žalobcu zo znenia ust. § 140a ods. 1 písm. a) stavebného zákona, ako aj z odborných výkladov k tomuto ustanoveniu možno dospieť k jednoznačnému záveru, že orgány verejnej správy sa zúčastňujú na kolaudačnom konaní, ktoré tieto orgány verejnej správy vedú podľa osobitných predpisov, sú súčasťou kolaudačného konania, majú naň nadväzovať, alebo s ním súvisia. Na základe tejto skutočnosti žalobca vyvodil, že žiadne ustanovenie zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov neupravuje správne konanie vedené Krajským pamiatkovým úradom, ktoré je súčasťou kolaudačného konania, alebo s ním súvisí, a preto podľa žalobcu Krajský pamiatkový úrad nie je neopomenuteľným dotknutým úradom pri kolaudačnom konaní. Taktiež namietal, že stavebný úrad nepochybil, ak na kolaudačné konanie k predmetnej stavbe neprizval Krajský pamiatkový úrad v Bratislave. 14. Ďalej žalobca konštatoval, že inštitút preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania je mimoriadny opravný prostriedok určený spravidla účastníkom konania, ktorí sa cítia byť poškodení na svojich právach a právom chránených záujmoch právoplatným rozhodnutím správneho orgánu. Jediným účastníkom kolaudačného konania, a teda aj následného mimo odvolacieho konania, je žalobca. V kolaudačnom konaní sa rozhodovalo iba o právach a právom chránených záujmoch žalobcu. Bol názoru, že žalované správne orgány sa neriadili dostatočným spôsobom ustanovením § 65 správneho poriadku, z ktorého podľa ich názoru explicitne vyplýva, že správny orgán, ktorý v mimo odvolacom konaní preskúmava právoplatné rozhodnutie, je povinný posudzovať zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia podľa právneho stavu a skutkových okolností, ktoré existovali v čase vydania rozhodnutia. Zrušenie preskúmavaného rozhodnutia v mimo odvolacom konaní prichádza do úvahy len vtedy, ak rozhodnutie je vadné, nemalo byť vôbec vydané a v takom prípade treba konanie zastaviť, alebo vtedy, keď pre nevyhnutnosť vykonania ďalšieho dokazovania, je z hľadiska rýchlosti, hospodárnosti výhodnejšie, ak vo veci opätovne rozhodne orgán nižšieho stupňa. V ostatných prípadoch správny orgán sám rozhodnutie zmení, teda novým spôsobom zodpovedajúcim zákonu určí práva, ktoré boli preskúmavaným rozhodnutím nesprávnym spôsobom, či v nesprávnom rozsahu priznané. Pri oboch týchto alternatívach je správny orgán povinný dbať na ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv. Stavebný úrad Mestská časť Bratislava - Devín v čase vydávania kolaudačného rozhodnutia vychádzal z právoplatného stavebného povolenia č. 14308/2000/52/A/F1/08H zo dňa 06.07.2000 a právoplatného rozhodnutia č. D 2007-06/133/A/2/MT zo dňa 22.06.2007, ktorým bola povolená zmena stavby pred dokončením. Žalobca sa domnieva, že takýto postup stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Devín bol plne v súlade so zákonom a nemožno ho spochybniť. Podľa názoru žalobcu správny poriadok v § 65 ods. 3 druhá veta zakazuje správnemu orgánu zrušiť, alebo zmeniť v mimo odvolacom konaní rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. Podľa názoru žalobcu žalovaný správny orgán napadnutým rozhodnutím konal v rozpore s § 65 ods. 3 správneho poriadku, keď zrušil kolaudačné rozhodnutie na základe dodatočne zmenených rozhodujúcich skutkových okolností, z ktorých kolaudačné rozhodnutie vychádzalo, v rozpore s § 65 ods. 2 správneho poriadku žalovaný neprihliadol na dobromyseľne nadobudnuté práva žalobcu a to i napriek tomu, že žalobca bol jediný účastník kolaudačného konania a nebolo preukázané, že kolaudačné rozhodnutie bolo vydané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a tým konalo nezákonne. 15. Taktiež žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že v spisovom materiáli ku kolaudácii sa nenachádza projektová dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby, nakoľko už pri žiadosti o zmenu stavby pred dokončením žalobca doručil Stavebnému úradu Mestská časť Bratislava - Devín novú projektovú dokumentáciu, ktorá zohľadňovala navrhované zmeny oproti pôvodnej projektovej dokumentácii. V súlade s touto novou dokumentáciou je stavba vyhotovená a táto dokumentácia je dokumentáciou skutočného vyhotovenia stavby. 16. Vyjadril svoj nesúhlas s tvrdením žalovaného o neexistencii dokladov o výsledkoch predpísaných skúšok a meraní. Žalovaný vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a postupoval v rozpore s § 3, 32, 46 a 59 správneho poriadku. 17. Žalobca bol názoru, že žalovaný v mimo odvolacom konaní nielenže nesprávne aplikoval hmotno- právne predpisy, ale dopustil sa aj závažných procesných pochybení, keď zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu považoval za nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. V celom rozsahu spochybnil zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Bol názoru, že konanie a rozhodovanie žalovaného pri vydávaní napadnutého rozhodnutia je nezlúčiteľné s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s § 3, 32, 46, 49 a 65 správneho poriadku a pri vydávaní napadnutého rozhodnutia žalovaný nesprávne aplikoval ust. § 79, 80, 126 a 140 stavebného zákona, ako aj vyhlášku č. 453/2000 Z. z. Žalobca zastával názor, že skutočnosti uvádzané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nepreukázali, že kolaudačné rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom. Taktiež podľa názoru žalobcu je v rozpore s princípom právneho štátu, ktorého imanentnou súčasťou je princíp právnej istoty, a teda je nezákonné zrušovať v mimo odvolacom konaní právoplatné rozhodnutie správneho orgánu, ktoré bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalované správne orgány napadnutým rozhodnutím nezákonne bezprecedentným spôsobom zasiahli do dobromyseľne nadobudnutých práv žalobcu. 18. Z tohto dôvodu žalobca navrhol, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 19. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 22.03.2012 uviedol, že žalobca podal žalobu oneskorene, pretože bola podaná po 2 mesiacoch od doručenia predmetného rozhodnutia. Výklad žalobcu týkajúci sa povinnosti predložiť podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Bratislave ako dotknutého orgánu v kolaudačnom konaní, vyhodnotil ako nesprávny. 20. Žalovaný ďalej uviedol, že z dikcie ustanovení §§ 80, 81 a § 126 stavebného zákona v spojení s § 140a stavebného zákona, ako aj podľa § 32 ods. 12 zákona č. 49/2002 Z.z. nesporne vyplýva, že záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu, teda súhlas s povolením užívania stavby v kolaudačnom konaní, je potrebné, aby stavebník získal a predložil stavebnému úradu pred vydaním kolaudačného rozhodnutia, t.j. vo fáze, keď si stavebník podal žiadosť o kolaudáciu a stavebný úrad v kolaudačnom konaní kontroluje splnenie podmienok zo stavebného povolenia. Opomenutím tejto povinnosti v kolaudačnom konaní stavebný úrad porušil práva dotknutého orgánu podľa § 140a ods. 3 stavebného zákona a § 32 ods. 12 zákona č. 49/2002 Z.z., čím porušil zákon. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný nemôže akceptovať námietky žalobcu, ktorý si citované právne predpisy vzťahujúce sa na povinnosť predložiť záväzné stanovisko dotknutého orgánu, ktorým je Krajský pamiatkový úrad v Bratislave v kolaudačnom konaní vykladá nesprávne. Tak, ako MDVRR SR uviedlo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia Krajský stavebný úrad správne zistil, že stavebný úrad porušil zákon, keď v rozpore s § 80 ods. 1 stavebného zákona neoznámil začatie kolaudačného konania všetkým dotknutým orgánom, ktoré chránia verejné záujmy podľa stavebného zákona a osobitných predpisov. V predloženom spisovom materiáli, ktoré malo ministerstvo v odvolacom konaní k dispozícii, sa nachádza protokol z kolaudačného konania, ktoré sa uskutočnilo dňa 13.12.2007 a z obsahu ktorého vyplýva, že ústneho pojednávania sa nezúčastnili dotknuté orgány, ktorým, ako vyplynulo zo spisu, nebolo ani len oznámené vykonanie ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním, čím stavebný úrad porušil § 80 ods. 1 stavebného zákona, a preto si tieto ani nemohli uplatniť svoje pripomienky a podmienky do protokolu podľa § 81 ods. 1 písm. f) stavebného zákona. Stavebník nepriložil záväzné stanoviská dotknutých orgánov ani pri podaní žiadosti o kolaudáciu tak, ako mu to ukladá § 17 ods. 2 písm. e) vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z.z. Stavebný úrad neoznámil začatie kolaudačného konania ani Krajskému pamiatkovému úradu v Bratislave, ako dotknutému orgánu podľa § 126 stavebného zákona v spojení s § 32 ods. 12 zákona č. 49/2002 Z.z., pričom stavba sa nachádza v pamiatkovej zóne. Tvrdenie žalobcu, že je obvyklou praxou v katastrálnom území M. neprizývať Krajský pamiatkový úrad v Bratislave na kolaudačné konanie rodinného domu realizovaného v pamiatkovej zóne, je irelevantné. 21. S námietkou žalobcu, že žalovaný postupoval v rozpore s ust. § 65 ods. 2 a ods. 3 správneho poriadku, keď zrušil kolaudačné konanie na základe dodatočne zmenených rozhodujúcich skutkových okolností, z ktorých kolaudačné rozhodnutie vychádzalo a neprihliadol na dobromyseľné nadobudnutia práv žalobcu, žalovaný nesúhlasil. Konal a rozhodoval v odvolacom konaní, pričom podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, porovnal výrokovú časť aj dôvodovú časť rozhodnutia Krajského stavebného úradu so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vyhodnotil dôvody uvedené v rozhodnutí, ako aj dôvody uvedené v odvolaní a dospel k záveru, že nebolo možné vyhovieť odvolaniu a rozhodnutie stavebného úradu, ktorým v konaní mimo odvolania zrušil kolaudačné rozhodnutie stavebného úradu, bolo vydané v súlade so zákonom. Vyššie uvedené porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä zákona č. 49/2002 Z.z., sú natoľko závažného charakteru, že prevažuje záujem na dôslednom dodržiavaní zákonnosti nad dobromyseľne nadobudnutými právami žalobcu. 22. Z uvedeného dôvodu preto navrhol, aby súd buď konanie zastavil podľa § 250d ods. 3 O.s.p., alebo podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. 23. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 1S 29/2012-38 zo dňa 02.04.2012 boli podľa § 250 ods. 1 O.s.p. do konania pribratí účastníci správneho konania: 1/ P.. Z. N. 2/ P.. Z. N. 3/ P.. X. N. 4/ S.. B. N.. K žalobe sa nevyjadrili. 24. Krajský súd v Bratislave prvýkrát o žalobe rozhodol rozsudkom č. k. 1S 29/2012-63 zo dňa 21.02.2013 tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. 25397/2011/SVBP-59779/Hia zo dňa 14.11.2011 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2010/1588/BHN zo dňa 01.10.2010 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. 25. Voči tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžp 1/2013 zo dňa 26.03.2015 tak, že predmetný rozsudok tunajšieho súdu bol opätovne zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. 26. Z odôvodnenia rozhodnutia NS SR vyplynulo, že: „Najvyšší súd SR nesúhlasil s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave ohľadom doručenia preskúmavaného rozhodnutia“. 27. Uviedol, že Správny poriadok v § 24 ods. 2 upravuje inštitút fikcie doručenia, ako aj zákonné podmienky, pri splnení ktorých táto právna fikcia vzniká. Všeobecne možno právnu fikciu považovať za skutočnosť, ktorá je zjavne a vedome v rozpore s realitou, z ktorej vyplývajú právne dôsledky odlišné ako tie, ktoré by vyplynuli z faktickej reality. Účinky doručenia písomností nastanú teda ex lege po uplynutí doby uvedenej v § 24 ods. 2 správneho poriadku voči tomu, kto si písomnosť fakticky neprevzal, ako aj voči tomu, kto si síce písomnosť fakticky prevzal v rámci odbernej lehoty podľa Poštových podmienok Slovenskej pošty, a.s., avšak po uplynutí zákonnej doby uvedenej v § 24 ods. 2 správneho poriadku. Fikcia doručenia teda nastáva priamo zo zákona, a preto nemôže mať na ňu vplyv, ak si účastník správneho konania (v danom prípade žalobca) prevzal zásielku neskoršie, v rámci odbernej lehoty podľa Poštových podmienok Slovenskej pošty, a.s.. 28. Z originálu doručenky založenej v administratívnom spise vyplýva, že k prvému neúspešnému pokusu o doručenie rozhodnutia žalovaného doručovateľom, s výzvou o opakované doručenie, došlo 22.11.2011. Ďalší pokus o doručenie bol realizovaný 23. novembra 2011 a písomnosť bola týmto dňom uložená na pošte. Žalobca si nevyzdvihol zásielku v zákonnej lehote troch dní od jej uloženia, a preto posledný deň tejto lehoty, t.j. 26.11.2011 sa považuje za deň doručenia, bez ohľadu na skutočnosť, že si následne žalobca rozhodnutie osobne prevzal 06.12.2011. 29. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ krajský súd v rámci skúmania podmienok konania fikciu doručenia rozhodnutia žalovaného neposudzoval v intenciách vyššie uvedených, nesprávne v danej veci aplikoval právnu úpravu ustanovenú v právnej norme § 24 ods. 2 správneho poriadku, a teda vec nesprávne právne posúdil. Krajský súd vzhľadom k uvedenému právnemu záveru vo vzťahu k fiktívnemu doručeniu rozhodnutia sa nijak nezaoberal a nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že v prípade doručovania napadnutého rozhodnutia nebola splnená podmienka vhodného upovedomenia adresáta o dni a hodine opätovného doručenia, lebo poštový doručovateľ nezanechal v listovej schránke písomnú výzvu s upozornením, že príde úradnú zásielku opakovane doručiť v určený deň a v určenom čase. Doručovanie napadnutého rozhodnutia preto podľa jeho názoru vykazuje také vady, ktoré spôsobujú nemožnosť použitia inštitútu náhradného doručenia podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku. 30. Vecnou správnosťou rozhodnutia sa súd nezaoberal. 31. Krajský súd v Bratislave, druhýkrát o žalobe rozhodol rozsudkom č. k. 1S 29/2012-97 zo dňa 03.12.2015 tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. 25397/2011/SVBP-59779/Hia zo dňa 14.11.2011 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2010/1588/BHN zo dňa 01.10.2010 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. 32. Žalovaný proti uvedenému rozsudku podal odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/10/2016 zo dňa 27.09.2017 tak, že predmetný rozsudok tunajšieho súdu bol zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. 33. Najvyšší súd SR v zrušujúcom rozhodnutí dospel k záveru o dôvodnosti odvolacej námietky žalovaného, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v danom prípade nesprávne aplikoval § 65 ods. 2 správneho poriadku, nesúhlasiac s argumentáciou súdu prvého stupňa. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a konania mu predchádzajúceho odvolací súd mal v danej veci preukázané, že súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného nepostupoval v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.), predmetu súdneho prieskumu nevenoval náležitú pozornosť, keď zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postup mu predchádzajúci posudzoval na základe nesprávneho výkladu právnej normy ustanovenej v § 65 ods. 2 správneho poriadku. 34. Odvolací súd súčasne dospel k záveru o nedostatočnom odôvodnení prvostupňového rozsudku, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplýva, v akom rozsahu súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci, keďže v odôvodnení rozhodnutia krajský súd síce cituje právnu úpravu vzťahujúcu sa meritu veci - § 65 správneho poriadku upravujúcu mimo odvolacie konanie, avšak v odôvodnení rozsudku len konštatuje, že správne orgány oboch stupňov v konaní nepostupovali a nerozhodli v súlade so zákonom, avšak jasným a zrozumiteľným spôsobom sa nevysporiadal so všetkými zásadnými námietkami žalobcu vznesenými v žalobe vo vzťahu k argumentácii žalovaného uvedenej v odôvodnení napadnutého správneho rozhodnutia, dôsledkom čoho tento nezákonný postup má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého súdneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. 35. Najvyšší súd SR uložil prvostupňovému súdu povinnosť opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, v zmysle názoru najvyššieho súdu posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu a vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť, vysporiadajúc sa so žalobnými námietkami žalobcu. V. 36. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP) po opätovnom preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v rozsahu a dôvodoch v žalobe uvedených ako i v intenciách zrušujúceho rozhodnutia najvyššieho súdu, vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 37. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. 38. Podľa § 491 ods. 1 SSP,, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 39. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 40. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 41. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 42. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti S.s.p. o správnych žalobách. 43. Podľa § 65 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). 44. Podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší, alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. 45. Podľa § 47 ods. 3 zákona č 71/1967 Zb., v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VI. Závery správneho súdu 46. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia, ktorým Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa 14.11.2011, č. 25397/2011/ SVBP-59779/Ja rozhodlo o odvolaní proti rozhodnutiu Krajského stavebného úradu v Bratislave tak, že rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave, odboru stavebného poriadku a štátneho stavebného dohľadu č. A/2010/1588/BHN zo dňa 01.10.2010 potvrdilo a spoločné odvolanie P.. Z. N., A.. A. N. a P.. Z. N. zamietlo. 47. Preskúmavanie rozhodnutí v mimo odvolacom konaní je inštitút určený na nápravu nezákonných rozhodnutí, a to ich zrušením alebo zmenou, za súčasného rešpektovania dobromyseľne nadobudnutých práv účastníkov. Zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov (aj preskúmaním podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku) takto prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní (o mimoriadnom opravnom prostriedku) preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. Teda inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva. Či je právoplatné rozhodnutie v rozpore s hmotným právom, musí byť zistené nepochybným spôsobom pred jeho zrušením. To predstavuje potrebu objasniť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, t. j. zabezpečiť potrebné skutkové zistenia a tiež stanoviská účastníkov k týmto zisteniam, ako aj orgánu, ktorý preskúmavané rozhodnutie vydal. V záujme zachovania stability právnych vzťahov založených rozhodnutím zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. 48. Tak ako každé rozhodnutie, tak i rozhodnutie vydané v konaní o preskúmavaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Tým, že správne orgány rozhodovali podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku a zrušili rozhodnutie z dôvodu jeho rozporu so zákonom v odôvodnení rozhodnutia museli svoje rozhodnutie odôvodniť nielen z pohľadu tvrdeného rozporu s hmotným právom, ale aj z pohľadu dobromyseľne nadobudnutých práv, keďže nemožno zrušiť rozhodnutie, ak by takýmto postupom boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. Zákonná povinnosť správneho orgánu dbať pri zrušovaní právoplatného rozhodnutia, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté, zakotvuje právnu ochranu účastníka konania, ktorý mal poctivý a otvorený vzťah k správnemu orgánu alebo k rozhodovanej veci a nevyvolal skutkový omyl na strane správneho orgánu. Preto je povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku zvážiť, či práva nadobudnuté na základe právoplatného rozhodnutia boli nadobudnuté dobromyseľne a či môžu byť zrušením rozhodnutia dotknuté. Táto úvaha je predmetom súdneho prieskumu, pričom súd skúma, ktoré skutočnosti považoval správny orgán pre svoju voľbu rozhodujúce, akým spôsobom ich zisťoval a akými skutkovými a právnymi úvahami sa pritom riadil. 49. V danom prípade prvostupňový správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania preskúmal rozhodnutie v zmysle § 65 správneho poriadku, konštatoval, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so všeobecne záväznými predpismi a rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Devín č. D-2008-07/268/B/3/MT zo dňa 15.04.2008 zrušil. 50. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že prvostupňový správny orgán v mimo odvolacom konaní podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku na základe podnetu P.. Z. N., P.. X. N. a B. N. zrušil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Devín č. D-2008-07/268/B/3/ MT zo dňa 15.04.2008, ktorým Mestská časť Bratislava - Devín, ako príslušný stavebný úrad podľa § 82 stavebného zákona povolila užívanie stavby „Rodinný dom K. č. XX“ na pozemku parcelné č. XXXX v k.ú. M.. 51. Ďalej mal súd za preukázané, že na stavbu bolo stavebným úradom vydané stavebné povolenie č. 14308/2000/52/A/FI/08H zo dňa 06.07.2000, právoplatné 06.07.2000 v spojení s dodatočným povolením prvej zmeny stavby pred dokončením č. D-2007-06/133/A/2/MT zo dňa 22.06.2007. 52. Ako už bolo povedané vyššie preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je ako opravný prostriedok spôsobilý vyvolať zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu. Predstavuje teda zákonom povolenú odchýlku od zásadnej požiadavky, ktorou je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatných rozhodnutí, preto sa v správnej praxi označuje ako mimoriadny opravný prostriedok. To však zároveň znamená, že nie je generálne použiteľný a je možné ho uplatniť len vo výnimočných prípadoch. Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov vychádza z toho, že právna istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte čl. 1 ods. 1 Ústavy SR narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. 53. Potrebu ochrany právnej istoty jednotlivca, stability právnych vzťahov založených právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy a predvídateľnosti rozhodovania štátnych orgánov, ktoré sú základom právneho štátu, žalovaný preto podľa názoru súdu nesprávne vyhodnotil. V tomto prípade súd upozorňuje aj na súdnu judikatúru, ktorá vychádza zo skutočnosti, že povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku je zvážiť, či práva nadobudnuté na základe právoplatného rozhodnutia boli nadobudnuté dobromyseľne a či môžu byť zmenou alebo zrušením rozhodnutia dotknuté. Táto úvaha správneho orgánu je predmetom súdneho preskúmania (pozri rozhodnutie NS SR 3 Sžp/17/2013). 54. V danom prípade Krajský súd v Bratislave konštatoval, že pri posúdení otázky dobromyseľnosti, odôvodnenie ako prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, tak napadnutého rozhodnutia žalovaného je v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Je úlohou správneho orgánu zodpovedne posúdiť, či účastník nadobudol práva dobromyseľne alebo nie, pričom svoj záver musí v rozhodnutí dostatočne odôvodniť. Prvostupňový správny orgán a rovnako ani žalovaný sa otázkou posúdenia, či žalobca nadobudol resp. nenadobudol práva dobromyseľne, a či môžu byť zmenou alebo zrušením rozhodnutia dotknuté, riadne nezaoberali. 55. V tomto smere súd obidve rozhodnutia správnych orgánov pre absenciu dôvodov k otázke dobromyseľnosti žalobcu pri nadobudnutí práv z kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu, vyhodnotil ako nepreskúmateľné. Správne orgány v odôvodnení svojho rozhodnutia len skonštatovali, že porušenia sú natoľko závažné, že prevažuje záujem na dôslednom dodržaní zákonnosti nad záujmom stavebníkov na zachovaní pôvodného kolaudačného rozhodnutia. Žalobcovu námietku preto krajský súd považoval za dôvodnú. 56. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že správny orgán napadnutým rozhodnutím konal v rozpore s § 65 ods. 3 správneho poriadku, keď zrušil kolaudačné rozhodnutie na základe dodatočne zmenených rozhodujúcich skutkových okolností, z ktorých kolaudačné rozhodnutie vychádzalo je potrebné uviesť, že na túto namietanú otázku, dal odpoveď v zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 7Sžo/10/2016 zo dňa 27.09.2017 odvolací súd, keď konštatoval, že základným predpokladom vydania kolaudačného rozhodnutia je zistenie, že predmetná stavba bola realizovaná v súlade so stavebným povolením, resp. v súlade s dodatočným povolením zmeny stavby pred dokončením. Pokiaľ rozhodnutie stavebného úradu, ktorým bola dodatočne povolená zmena stavby pred dokončením na základe mimoriadneho opravného prostriedku bolo zrušené, účinky zrušenia rozhodnutia nastávajú ex tunc, t.j. od počiatku. Vzhľadom k uvedenému v mimo odvolacom konaní, v ktorom sa posudzuje zákonnosť vydania kolaudačného rozhodnutia, nejde o novú skutočnosť, ktorá nastala neskôr po vydaní kolaudačného rozhodnutia, ale ide o skutočnosť podmieňujúcu zákonnosť vydaného kolaudačného rozhodnutia. 57. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňovému správneho orgánu a rovnako aj v žalobe nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že v spisovom materiáli ku kolaudácii sa nenachádza projektová dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby, nakoľko už pri žiadosti o zmenu stavby pred dokončením žalobca doručil Stavebnému úradu Mestská časť Bratislava - Devín novú projektovú dokumentáciu, ktorá zohľadňovala navrhované zmeny oproti pôvodnej projektovej dokumentácii. V súlade s touto novou dokumentáciou je stavba vyhotovená a táto dokumentácia je dokumentáciou skutočného vyhotovenia stavby. 58. Túto námietku žalobcu súd vyhodnotil ako opodstatnenú, pretože žalovaný správny orgán sa k tejto námietke žiadnym spôsobom nevyjadril. Bolo potrebné, aby sa správny orgán s touto námietkou žalobcu zaoberal, keď ako vyplynulo z obsahu odôvodnenia prvostupňového správneho orgánu, hlavným dôvodom na zrušenie kolaudačného rozhodnutia bola skutočnosť, že spis neobsahoval kompletnú projektovú dokumentáciu skutočného vyhotovenia stavby a žalobca naopak tvrdil, že novú projektovú dokumentáciu stavebnému úradu doložil. Ak správny orgán s tvrdením žalobcu nesúhlasil, potom túto skutočnosť mal v rozhodnutí uviesť a riadne odôvodniť. Preto aj v tomto smere je žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 59. Vo vzťahu k nepreskúmateľnosti rozhodnutia súd poznamenáva, že odôvodnenie rozhodnutia musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. 60. Žalobca ďalej namietal, že žiadne ustanovenie zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov neupravuje správne konanie vedené Krajským pamiatkovým úradom, ktoré je súčasťou kolaudačného konania, alebo s ním súvisí, a preto podľa žalobcu Krajský pamiatkový úrad nie je neopomenuteľným dotknutým úradom pri kolaudačnom konaní ako aj to, že stavebný úrad nepochybil, ak na kolaudačné konanie k predmetnej stavbe neprizval Krajský pamiatkový úrad v Bratislave. 61. Krajský súd musel aj v súvislosti s touto námietkou prisvedčiť žalobcovi, pretože žalovaný sa s ňou v žalobou napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal, len skonštatoval, že v spisovom materiáli sa nenachádza kladné záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Bratislave. Žalobca aj v odvolaní namietal, že účasť krajského pamiatkového úradu, ktorý by presadzoval záujmy chránené zákonom č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu, na kolaudačnom konaní jednoduchej stavby určenej na bývanie, nie je zrejmý. 62. Ohľadom argumentácie žalobcu uvádzanej na pojednávaní dňa 10.05.2018, že Mestská časť Devín nebola vyhlásená za pamiatkovú zónu, ktorú skutočnosť žalobca zistil z registra Pamiatkového úradu SR a táto nevyplýva ani z územného plánu Mestskej časti Devín, súd poukazuje na koncentračnú zásadu v správnom súdnictve, ktorá je vyjadrená tak, že žalobca môže žalobné dôvody síce rozširovať, dopĺňať a meniť, avšak len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá v danom prípade predstavuje deň 06.02.2012, čo v danom prípade zo strany žalobcu splnené nebolo, a preto súd sa s týmto oneskorene uvádzaným tvrdením žalobcu zaoberať nemohol. 63. Súd rešpektujúc právny názor vyslovený v uznesení odvolacieho súdu sp. zn. 7Sžp 1/2013 zo dňa 26.03.2015 ohľadne fiktívneho doručenia rozhodnutia doplnil vo veci dokazovanie dožiadaním na Slovenskú poštu, a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, ktorá listom zo dňa 14.10.2015 uviedla, že v zmysle Poštových podmienok - Všeobecná časť (vnútroštátny styk), pod 7.1.1. doklady a údaje o zásielke, tiež osobné údaje odosielateľa, adresáta nimi splnomocnených osobách, uchováva tri roky odo dňa podania zásielky, ak ide o podacie doklady, alebo tri roky odo dňa dodania, ak ide o dodacie doklady. Z uvedeného Slovenská pošta, a.s. nevie súdu poskytnúť požadovanú informáciu, nakoľko zásielka Q adresovaná pre A.. A. N., ako aj zásielka Q adresovaná pre P.. Z. N. boli podané dňa 21.11.2011 a dodacie doklady pôšt už boli skartované, a preto sa na poštách už nenachádzajú. 64. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 24 ods. 2 správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. 65. Súd v tomto prípade ďalej poukazuje aj na nález Ústavného súdu II. ÚS 65/2010 zo dňa 27.10.2010, z ktorého vyplýva, že „Využite fikcie doručenia podľa poslednej vety citovaného ust. § 24 ods. 2 správneho poriadku prichádza do úvahy iba v prípade splnenia všetkých týmto ustanovením stanovených zákonných predpokladov, t.j. preukázanie skutočnosti, že adresát zásielky určenej do vlastných rúk sa v čase jej doručovania v mieste doručovania aj skutočne zdržiaval, a teda mal aj reálnu možnosť dozvedieť sa o pokusoch poštového doručovateľa predmetnú zásielku mu doručiť, tiež preukázanie, že poštový doručovateľ dodržal postup pri doručovaní zásielky adresovanej do vlastných rúk, pretože ak napr. poštový doručovateľ po prvom neúspešnom doručovaní zásielky určenej do vlastných rúk zásielku ihneď doručil na pošte bez toho, aby sa pokúsil ju doručovať opakovane po tom, ako adresáta vhodným spôsobom upovedomil, nemôže dôjsť k naplneniu zákonných podmienok na uplatnenie fikcie doručenia (napr. výber rozhodnutí a stanovísk NS SR). Obdobne, ak doručenka zásielky určenej adresátovi do vlastných rúk, ktorá bola uložená na pošte, obsahuje iba jeden podpis poštového doručovateľa, nemá povahu verejnej listiny, pretože neobsahuje všetky predpísané náležitosti (CH Back č. RNsC 155/2011). V prípade náhradného doručovania je uvedeným ustanovením konštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia písomnosti nastanú ex lege po uplynutí stanovenej doby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Právna fikcia, právno-technický postup, v rámci ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu. Účelom fikcie je práve posilniť právnu istotu. Právna fikcia ako nástroj odmietnutia reality právom je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty) musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR možno štátnu moc uplatňovať len v prípadoch a stanovených medziach spôsobom, ktorý ustanoví zákon (I. ÚS 119/07)“. 66. Krajský súd v Bratislave pri skúmaní dôvodnosti námietky žalovaného, ohľadom oneskorene podanej žaloby, túto námietku nevzhliadol ako opodstatnenú. Z obsahu predmetnej zásielky, ani z predmetného administratívneho spisu nevyplýva, že bol žalobca informovaný o opakovanom doručení zásielky, o čase a termíne, keď sa opakované doručenie zásielky s rozhodnutím uskutoční, resp. uskutočnilo. Bez splnenia tejto zákonnej podmienky potom súd konštatoval, že v tomto prípade nemohlo dôjsť k fikcii doručenia. 67. V spojení s uvedenou konštatáciou súdu, keďže v tomto štádiu konania nie je možné preukázať, že zo strany doručovateľa došlo k správnemu postupu pri doručovaní (uložení) predmetnej zásielky, je súd toho názoru, že dvojmesačná lehota začala plynúť až odo dňa reálneho prevzatia zásielky žalobcom, t.j. 06.12.2011. Dvojmesačná lehota potom uplynula 06.02.2012 a keďže žalobca podal žalobu na Krajský súd v Bratislave osobne dňa 02.02.2012, je, podľa názoru súdu, nutné konštatovať, že žaloba bola podaná riadne a včas v súlade s ust. § 250b ods. 1 O.s.p., platným a účinným v čase podania predmetnej žaloby. 68. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru o nezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí a rozhodol v súlade s § 191 ods. 1 písm. d) SSP tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 69. V ďalšom konaní správny orgán vec opätovne prejedná a rozhodne v súlade s právnym názorom krajského súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán v zmysle § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. 70. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi, voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vrátane náhrady trov obidvoch odvolacích konaní vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa ust. § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 71. Pribratým účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal, pretože s poukazom na § 169 SSP pribratý účastník má voči neúspešnému žalovanému, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil, pričom v danom prípade pribratým účastníkom takéto trovy nevznikli. 72. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.