Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2C/2/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200330 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1012200330.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcov: 1/ C.. R. Č., L.. XX.X.XXXX, J. V. T.Á. XX, J., 2/J.. C. Č.W., L.. XX.X.XXXX, J. V. T. XX, J. S. 3/ S. Č., L.. X.X.XXXX, J. V. T. XX, J., žalovaní 1/ až 3/ zast. JUDr. Peter Árendacký, advokát, so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, proti žalovanému: Y. F., L.. X.X.XXXX, L. J. T. XX, J., štátny občan D. O. L., o zaplatenie 4 258,06 € s príslušenstvom, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e sa platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III č.k. 39Ro 1018/2011-13 zo dňa 30.12.2011. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 2.838,71 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 4.10.2011 až do zaplatenia, žalobcovi 2/ sumu vo výške 709,68 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 4.10.2011 až do zaplatenia, žalobcovi 3/ sumu 709,68 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 4.10.2011 až do zaplatenia, a to každému žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ majú nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 30.12.2011 sa žalobkyňa 1/ domáhala zaplatenia sumy 2.838,71 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 4.10.2011 až do zaplatenia, žalobca 2/ zaplatenia sumy vo výške 709,68 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 4.10.2011 až do zaplatenia a žalobca 3/ zaplatenia sumy 709,68 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 4.10.2011 až do zaplatenia titulom dlžného nájomného. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že žalovaný uzavrel dňa 29.6.2010 nájomnú zmluvu so žalobkyňou 1/ a jej manželom G.. C. Č., Q.., predmetom ktorej bol dom súp. Č.. XXXX, zapísaný v katastri nehnuteľností pre J. W. na liste vlastníctva č. XXX. Doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú od 1.8.2010 do 31.7.2014. Mesačné nájomné bolo dohodnuté vo výške 2 000,- € za jeden mesiac nájmu s tým, že toto sa bude platiť v štvrťročných splátkach vopred, a to v tretí deň príslušného kalendárneho štvrťroka. Dôvody skončenia nájmu sú dohodnuté v bode VIII Zmluvy, a to (1) uplynutie doby nájmu, (2) odstúpenie od zmluvy z dohodnutých dôvodov a (3) preloženie nájomcu do iného miesta výkonu práce alebo ukončenie pracovného pomeru so zastupiteľským úradom L.. V bode IX ods. 3 Zmluvy si strany dohodli, že práva a povinnosti z tejto zmluvy prechádzajú na eventuálnych právnych nástupcov zmluvných strán. Dňa X.X.XXXX zomrel G.. C. Č., Q.. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dal listom zo dňa 26.7.2011 výpoveď z nájomnej zmluvy s poukazom na § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výpoveď bola doručovaná C.. R. Č.. Dedičmi po G.. C. Č., Q.. boli žalobkyňa 1/ - jeho manželka a žalobcovia 2/ a 3/ - jeho synovia. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Osvedčením o dedičstve č. 3D/58/2011 Dnot 21/2011 bolo už len potvrdené nadobudnutie dedičských podielov jednotlivými dedičmi k budove, ktorá je predmetom nájmu. Žalobcovia sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a to žalobkyňa 1/ v podiele 4/6 k celku, žalobca 2/ v podiele 1/6 celku a žalobca 3/ v podiele 1/6 celku. Smrťou poručiteľa dedičia vstúpili do jeho práv a povinností, ktoré preňho vyplývali z nájomnej zmluvy zo dňa 29.6.2010. Z uvedeného vyplýva, že v čase, keď žalovaný dával výpoveď z nájomnej zmluvy, spoluvlastníkmi predmetu nájmu a účastníkmi nájomnej zmluvy boli žalobcovia 1/ až 3/. Výpoveď z nájmu však žalovaný dal iba žalobkyni 1/. Nakoľko výpoveď z nájmu nebola doručená aj ostatným spoluvlastníkom, výpoveď nebola daná účinne a nenastali ani dôsledky spojené s daním výpovede. Nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou zo dňa 29.6.2010 tak trvá naďalej. Žalovaný mal podľa nájomnej zmluvy do 3.10.2011 zaplatiť nájomné vo výške 6 000,- € za 4. štvrťrok roku 2011. Žalovaný však uhradil nájomné iba vo výške 1 741,94 €, a to dňa 29.9.2011. Zostáva ešte uhradiť nájomné vo výške 4 258,06 €. 2. Okresný súd Bratislava III vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 39Ro/1018/2011-13 zo dňa 30.12.2011, ktorým uložil žalovanému, aby do 15 dní od jeho doručenia zaplatil žalobkyni 1/ sumu 2 838,71 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 4.10.2011 až do zaplatenia, žalobcovi 2/ sumu vo výške 709,68 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 4.10.2011 až do zaplatenia, žalobcovi 3/ sumu 709,68 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 4.10.2011 až do zaplatenia a nahradil trovy konania vo výške 255,- € a trovy právneho zastúpenia vo výške 367,01 € právnemu zástupcovi žalobcov alebo aby v tej iste lehote podal odpor. Platobný rozkaz bolo doručený právnemu zástupcovi žalobcov i žalovanému dňa 11.1.2012. 3. Dňa 8.2.2012 Okresný súd Bratislava III postúpil spis Krajskému súd v Bratislave z dôvodu vecnej príslušnosti Krajského súdu. 4. Uznesením č.k. 2C/2/2012-31 zo dňa 13.2.2013 tunajší súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III č. k. 39Ro 1018/2011-13 zo dňa 30.12.2011, konanie zastavil, rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 255,- € žalobcom a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil nedostatkom právomoci konať v danej veci zakladajúcej neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, a to z dôvodu, že žalovaný požíval diplomatické výsady a imunity a bol preto vyňatý z právomoci slovenských súdov. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolania žalobcov uznesením sp. zn. 1 Co 44/2013 zo dňa 12.11.2015 vyššie uvedené uznesenie krajského súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval čl. 39 ods. 2 Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch zo dňa 18.4.1961, ktorý bol vyhlásený vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. (ďalej len ako „Viedenský dohovor“). V čase rozhodovania žalovaný nepožíval v Slovenskej republike diplomatickú imunitu, ktorá sa naňho vzťahovala len v období výkonu misie (od 29.7.2010 do 20.8.2012), a teda neexistovala prekážka, pre ktorú by súd musel konanie zastaviť. Uviedol, že koncept diplomatickej imunity fyzickej osoby nie je absolútny, je potrebné vychádzať z jeho účelu, ktorým je nepochybne odstránenie rôznych možných administratívnych, organizačných a právnych prekážok vykonávania diplomatickej misie žalovaného pri výkone svojich pracovných a štátnických funkcií. Pôjde najmä o jednania, výroky, úkony, prednesy a iné správanie sa či konanie diplomata, ktorým priamo prezentuje, zastupuje a vyjadruje záujmy vysielajúceho štátu. Súkromnoprávne a občianskoprávne vzťahy, ktoré súvisia s prenájmom nehnuteľností a platenia nájomného zaň nepochybne nepatria medzi činnosti, ktoré požívajú ochranu medzinárodným právom. Nie je preto možné na žalovaného aplikovať čl. 39 ods. 2 Viedenského dohovoru. Odvolací súd zaujal tiež právny názor, že došlo k naplneniu podmienky podľa § 47 ods. 3 písm. d/ zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len ako „ZMPSP“) v znení účinnom do 30.11.2015, kedy právomoc slovenských súdov je daná aj vtedy, ak sa osoby požívajúce imunity a výsady dobrovoľne podrobia ich právomoci. Nájomná zmluva bola uzavretá v čase, keď žalovaný nepožíval diplomatické výsady a imunity a išlo o vzťah medzi občanmi Slovenskej republiky a občanom cudzieho štátu. Účastníci nájomnej zmluvy si v súlade so zákonom č. 97/1963 Zb. zvolili právny poriadok Slovenskej republiky na riešenie sporov vzniknutých z tohto nájomného vzťahu. 6. Podľa § 470 ods. 1, 2 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej aj ako „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Vzhľadom na v § 470 ods. 1 C.s.p. vyjadrený princíp okamžitej aplikability Civilného sporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť v priebehu tohto konania dňa 1.7.2016, súd prejednal a rozhodol predmetný spor podľa príslušných ustanovení tohto predpisu. V súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 2 C.s.p., ktoré zachováva účinnosť úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, súd priznal účinnosť úkonom urobeným v tomto konaní pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku. 8. Súdu sa nepodarilo zistiť miesto pobytu žalovaného, preto podľa § 116 ods. 2 C.s.p. súd dňa 7.8.2017 zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. 9. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. 10. Súd vec prejednal v zmysle § 180 C.s.p. v neprítomnosti žalovaného, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené podľa § 106 ods. 3 C.s.p. oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania. 11. Žalobcovia v priebehu konania zotrvali na uplatnenej žalobe. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 18.1.2018 žiadal, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. V zmysle § 274 C.s.p. súd na pojednávaní rozhodne o žalobe na splnenie povinnosti rozsudkom pre zmeškania ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a súčasne žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Hoci predpoklady pre vydanie kontumačného rozsudku podľa § 274 C.s.p. boli formálne splnené, vychádzajúc z účelu tohto ustanovenia má súd za to, že v posudzovanej veci nebolo možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Žalovanému síce bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, avšak nemožno opomenúť, že súd v tejto veci koná so žalovaným, ktorého pobyt nie je známy a predvolanie mu bolo doručené fikciou, formou zverejnenia oznámenia o doručovaní písomnosti. Účelom kontumačného rozsudku je sankcionovať procesnú nečinnosť strany sporu, nie nevedomosť strany sporu o samotnom vedení súdneho konania. Z týchto dôvodov súd vec riadne prejednal. 12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav: 12.1. Zo Zmluvy o nájme zo dňa 29.2.2010 zistil, že bola uzavretá medzi žalobkyňou 1/ a G.. C. Č., Q.. ako prenajímateľmi a žalovaným ako nájomcom. Predmetom Zmluvy bolo prenechanie nehnuteľnosti - rodinného domu na ulici D. XX, D.. Č.. XXXX, zapísaného v katastri nehnuteľností pre okres J. W. na liste vlastníctva č. XXX do užívania žalovanému, ktorý sa zaviazal platiť nájomné vo výške 2 000,- € mesačne a to štvrťročne, vždy vo výške 6 000,- € v 3. kalendárny deň príslušného štvrťroka. Z bodu VIII Zmluvy, vyplýva, že jej účastníci si ako dôvody skončenia nájmu dohodli: (1) uplynutie doby nájmu, (2) odstúpenie od zmluvy z dohodnutých dôvodov a (3) preloženie nájomcu na iný úrad alebo pôsobisko, ktoré si bude vyžadovať zmenu miesta pobytu. Z bodu IX ods. 3 Zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že práva a povinnosti z tejto zmluvy prechádzajú na eventuálnych právnych nástupcov zmluvných strán. Z bodu IX ods. 5 Zmluvy vyplýva, že v prípade súdneho sporu je príslušný súd v mieste predmetu nájmu. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne I.. C. D. Výpoveďou nájomnej zmluvy zo dňa 26.7.2011 vypovedal Zmluvu o nájme zo dňa 29.2.2010. Ako dôvod výpovede nájmu žalovaný uviedol, že v dôsledku smrti manžela žalobkyne 1/ G.. C. Č., Q.., došlo k zmene vlastníctva predmetu nájmu, pričom poukázal na § 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Predmetná výpoveď bola adresovaná žalobkyni 1/. Z výpisu z účtu žalobkyne 1/ vedeného v A. J. zo dňa 30.9.2011 bolo zistené, že Veľvyslanectvo D. O. L. plnilo žalovanej dňa 29.9.2011 sumu 1 741,94 € a z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vedeného Okresným úradom J., katastrálnym odborom, pre T.. Ú.. B., M. J. - B., M. J. W. bolo zistené, že stavba so súp. č. XXXX je vo vlastníctve žalobcov 1/, 2/ a 3/, pričom jediným titulom nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcami 2/ a 3/ bolo dedenie. 13. Vzhľadom na skutočnosť, že stranou sporu je fyzická osoba, ktorá je občanom cudzieho štátu, a teda ide o konanie s cudzím prvkom, pričom táto osoba zároveň pôsobila na území SR ako diplomatický zástupca cudzieho štátu, súd sa v prvom rade zaoberal otázkou existencie právomoci slovenských súdov prejednať a rozhodnúť tento spor. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý prezentoval v rozhodnutí sp. zn. 1 Co 44/2013 zo dňa 12.11.2015, ktorým je súd viazaný, konštatuje súd, že právomoc slovenských súdov je daná. 13.1. Podľa čl. 29 Viedenského dohovoru osoba diplomatického zástupcu je nedotknuteľná. Diplomatický zástupca nesmie byť žiadnym spôsobom zatknutý alebo zadržaný. Prijímajúci štát s ním bude konať s náležitou úctou a urobí všetky vhodné opatrenia, aby zabránili každému útoku proti jeho osobe, slobode alebo dôstojnosti. 13.2. Podľa čl. 31 ods. 1 Viedenského dohovoru diplomatický zástupca je vyňatý z trestnej jurisdikcie prijímajúceho štátu. Je taktiež vyňatý z jeho civilnej a správnej jurisdikcie, s výnimkou prípadov, v ktorých ide: o vecnú žalobu týkajúcu sa súkromnej nehnuteľnosti na území prijímajúceho štátu, okrem ak ju vlastní v zastúpení vysielajúceho štátu pre účely misie; b) o žalobu týkajúcu sa dedičstva, v ktorom je diplomatický zástupca ako súkromná osoba a nie ako splnomocnenec vysielajúceho štátu vykonávateľom poslednej vôle, správcom dedičstva, dedičom alebo odkazovníkom; o žalobu týkajúcu sa akéhokoľvek slobodného povolania alebo obchodnej činnosti, ktorú diplomatický zástupca vykonáva v prijímajúcom štáte popri svojich úradných funkciách. 13.3. Podľa čl. 39 ods. 1 Viedenského dohovoru každá osoba, ktorá má nárok na výsady a imunity, bude ich požívať, len čo vstúpi na územie prijímajúceho štátu, aby nastúpila svoje miesto, alebo ak je už na jeho území, len čo jej vymenovanie bude notifikované ministerstvu zahraničných vecí alebo inému ministerstvu, na ktorom sa možno dohodnúť. 13.4. Podľa čl. 39 ods. 2 Viedenského dohovoru keď sa skončí funkcia osoby požívajúcej výsady a imunity, skončia sa tieto výsady a imunity obvykle v okamihu, keď táto osoba opustí krajinu alebo po uplynutí rozumného času, v ktorom tak má urobiť, avšak potrvajú až do tohto času i v prípade ozbrojeného konfliktu. Imunita však trvá, pokiaľ ide o činy, ktoré táto osoba urobila pri výkone svojich funkcií ako člen misie. 13.5. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len ako „ZMPSP“) z právomoci slovenských súdov sú vyňaté cudzie štáty vrátane ich majetku, ak cudzí štát neprejaví výslovný súhlas s výkonom ich právomoci. 13.6. Podľa § 47 ods. 2 ZMPSP vyňatie z právomoci slovenských súdov podľa odseku 1 sa nevzťahuje na činnosť alebo úkony cudzieho štátu a na majetok cudzieho štátu v rozsahu, v ktorom sa podľa medzinárodnej zmluvy alebo iných pravidiel medzinárodného práva cudzí štát nemôže dovolávať imunity. 13.7. Podľa § 47 ods. 3 ZMPSP z právomoci slovenských súdov sú vyňaté osoby, medzinárodné organizácie a inštitúcie, ktoré podľa medzinárodných zmlúv, iných pravidiel medzinárodného práva alebo slovenských právnych predpisov požívajú v Slovenskej republike imunitu, a to v rozsahu, ktorý je v nich uvedený. 13.8. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR potvrdilo, že žalovaný pôsobil na území SR ako diplomatický zástupca D. O. L. v období od 29.7.2010 do 20.8.2012, pričom v tomto období požíval diplomatickú imunitu v zmysle Viedenského dohovoru. Zmluva, nárok z ktorej je predmetom tohto konania, bola uzavretá dňa 29.2.2010, teda v čase, kedy žalovaný nebol diplomatickým zástupcom cudzieho štátu v SR a nepožíval na území SR žiadne výsady a imunity. Hoci na začiatku konania (začalo sa podaním žaloby na Okresný súd Bratislava III dňa 30.12.2011) bol žalovaný diplomatickým zástupcom cudzieho štátu so všetkými výsadami a imunitami s tým spojenými, v priebehu konania, dňa 20.8.2012, kedy opustil územie SR, toto postavenie stratil. V zmysle poslednej vety čl. 39 ods. 2 Viedenského dohovoru imunita takejto osoby trvá, pokiaľ ide o činy, ktoré táto osoba urobila pri výkone svojich funkcií ako člen misie, aj po skončení jej funkcií. Uzavretie nájomnej zmluvy však nemožno chápať ako čin vykonaný pri výkone funkcií diplomatického zástupcu cudzieho štátu. Na základe funkčného chápania imunity, ktoré presadzuje vo svojej rozhodovacej činnosti Najvyšší súd SR, je možné za činy, na ktoré sa vzťahujú diplomatické výsady a imunity diplomatických zástupcov cudzích štátov, považovať len také ich správanie sa, ktoré predstavuje výkon pracovných či štátnických funkcií na základe poverenie vysielajúceho štátu, a to v príčinnej súvislosti so zastupovaním záujmov vysielajúceho štátu v krajine vyslania. Súkromnoprávne vzťahy, do ktorých vstupujú osoby požívajúce imunitu v zmysle Viedenského dohovoru, takúto povahu nemajú, preto sa na činy v súvislosti so súkromnoprávnymi vzťahmi diplomatického zástupcu cudzieho štátu ustanovenie čl. 39 ods. 2 Viedenského dohovoru nevzťahuje a diplomatická imunita. 14. Pokiaľ ide o platobný rozkaz, ktorý vydal dňa 30.12.2011 Okresný súd Bratislava III, na ktorom bol predmetný spor pôvodne vedený, súd dospel k záveru, že tento nebol žalovanému riadne doručený. Okresný súd Bratislava III doručoval žalovanému platobný rozkaz podľa v čase doručovania účinného ustanovenia § 173 ods. 1 O.s.p., pričom bol doručovaný prostredníctvom poštového podniku v mieste bydliska žalovaného. Ako už bolo uvedené, žalovaný bol v čase doručovania, dňa 11.1.2012, diplomatickým zástupcom D. O. L.. 14.1. Podľa § 47 ods. 1 ZMPSP v znení účinnom v čase doručovania platobného rozkazu, t.j. do 30.11.2015 právomoci slovenských súdov nie sú podrobené cudzie štáty a osoby, ktoré podľa medzinárodných zmlúv alebo iných pravidiel medzinárodného práva alebo osobitných slovenských právnych predpisov požívajú v Slovenskej republike imunitu. 14.2. Podľa § 47 ods. 2 ZMPSP v znení účinnom do 30.11.2015 ustanovenie odseku 1 platí i ohľadne doručovania písomností, predvolávania uvedených osôb za svedkov, výkonu rozhodnutí alebo iných procesných úkonov. 14.3. Podľa § 47 ods. 3 ZMPSP v znení účinnom do 30.11.2015 právomoc slovenských súdov je však daná, ak: a) predmetom konania je nehnuteľný majetok štátov a osôb uvedených v odseku 1, nachádzajúci sa v Slovenskej republike, alebo ich práva na takýchto nehnuteľných veciach patriacich iným osobám, ako aj práva z nájomného pomeru k takýmto nehnuteľným veciam, pokiaľ nie je predmetom konania platenie nájomného, b) predmetom konania je dedičstvo, v ktorom osoby uvedené v odseku 1 vystupujú mimo rámca svojich úradných funkcií, c) predmet konania sa týka výkonu povolania alebo obchodnej činnosti, ktoré osoby uvedené v odseku 1 vykonávajú mimo rámca svojich úradných funkcií, d) cudzí štát alebo osoby uvedené v odseku 1 sa dobrovoľne podrobia ich právomoci. 14.4. Podľa § 47 ods. 4 ZMPSP v znení účinnom do 30.11.2015 doručenie v prípadoch uvedených v odseku 3 sprostredkuje Ministerstvo zahraničných vecí. Ak nemožno takto doručiť, súd ustanoví opatrovníka na prijímanie písomností, prípadne na obhájenie práv. 14.5. Podľa § 173 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené. 14.6. Podľa § 266 ods. 3 C.s.p. ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76. 14.7. Doručovanie súdnych písomností diplomatickému zástupcovi cudzieho štátu požívajúcemu výsady a imunity je možné len za splnenia podmienok uvedených v § 47 ZMPSP, ktoré ustanovuje výnimky, kedy sa právomoc slovenských súdov uplatní aj na cudzie štáty, resp. na osoby požívajúce imunitu. Nakoľko Okresný súd Bratislava III doručoval platobný rozkaz žalovanému, ktorý bol v tom čase v postavení diplomatického zástupcu cudzieho štátu na území SR, formou obyčajnej poštovej zásielky a nie prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí, nepostupoval v súlade s § 47 ods. 4 ZMPSP v znení účinnom v čase doručovania tejto písomnosti. Preto hoci žalovaný osobne predmetnú písomnosť prevzal, takéto doručenie nemohlo nadobudnúť právne účinky a platobný rozkaz v dôsledku toho nemožno považovať za doručený žalovanému. Z dôvodu, že platobný rozkaz sa nepodarilo účinne doručiť žalovanému, súd ho v zmysle 266 ods. 3 C.s.p. zrušil, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 15. Po vysporiadaní sa s otázkami svojej právomoci a okolnosťami doručovania platobného rozkazu, zaoberal sa súd vlastným hmotnoprávnym nárokom žalobcov uplatneným v tomto konaní. 15.1. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. 15.2. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. 15.3. Podľa § 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď však musí podať v najbližšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. Pri zmene vlastníctva k hnuteľnej veci môže zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ. 15.4. Z listinných dôkazov predložených žalobcami má súd za preukázaný skutkový stav tak, ako ho opísali žalobcovia vo svojej žalobe, pričom tento skutkový stav nebol sporný. Žalovaný ako nájomca uzavrel dňa 29.2.2010 so žalobkyňou 1/ a G.. C. Č., Q.. ako prenajímateľmi Zmluvu o nájme, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť bližšie špecifikovaná v tejto Zmluve. G.. C. Č., Q.. dňa X.X.XXXX zomrel. V zmysle čl. IX bod 3 Zmluvy práva a povinnosti z tejto zmluvy prechádzajú na eventuálnych právnych nástupcov zmluvných strán. Dedičmi nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom nájmu, sa stali žalobcovia 1/ až 3/, pričom žalobkyňa 1/ mala už predtým predmetnú nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov spolu s poručiteľom. Dedením žalobcovia vstúpili do všetkých práv a povinností poručiteľa vo vzťahu k prenajatej nehnuteľnosti a tým i do nájomného vzťahu so žalovaným. Táto skutočnosť vyplýva priamo zo zákona a pamätal na ňu aj vyššie uvedený čl. IX bod 3 Zmluvy. 15.5. Žalovaný využil zákonnú možnosť podľa § 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka podať výpoveď nájomnej zmluvy z dôvodu zmeny vlastníctva prenajatej nehnuteľnosti, ktorou nepochybne je i dedenie nehnuteľnosti. Výpoveď nájomnej zmluvy žalovaný adresoval a doručil výlučne žalobkyni 1/, nedoručil ju ďalším prenajímateľom - žalobcom 2/ a 3/. Výpoveď zmluvy je jednostranný adresovaný právny úkon, ktorým sa zrušuje záväzok vyplývajúci zo zmluvy. Výpoveď musí byť doručená (oznámená) druhej zmluvnej strane; keďže ide o hmotnoprávny úkon, jej účinky nastávajú až momentom, kedy sa dostala do sféry druhej zmluvnej strany. V prípade ak na strane zmluvy, ktorej je výpoveď určená, vystupuje viac subjektov, musí byť výpoveď doručená (oznámená) každému z týchto subjektov. Až doručením výpovede každému z týchto subjektov sa stáva výpoveď perfektným právnym úkonom, pričom jej právne účinky nastávajú v okamihu doručenia (oznámenia) tohto právneho úkonu poslednému subjektu na druhej strane zmluvy (porovnaj rozsudok Najvyššieho súd ČR sp. zn. 28 Cdo 2700/2007 zo dňa 29.8.2007). Nakoľko žalovaný ako nájomca adresoval a doručil výpoveď z nájomnej zmluvy iba jednému zo subjektov na strane prenajímateľa - žalobkyni 1/, pričom ostaným subjektom na tejto strane zmluvy - žalobcom 2/ a 3/ nebola výpoveď adresovaná, teda im nemohla byť ani doručená, nejde o perfektný právny úkon a táto výpoveď nemohla vyvolať žalovaným zamýšľané právne následky, teda zrušenie nájomnej zmluvy. 15.6. Nakoľko k zrušeniu nájomnej zmluvy výpoveďou žalovaného nedošlo, trvala povinnosť žalovaného platiť nájomné podľa zmluvy v zmysle § 671 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobcovia si uplatnili voči žalovanému nárok na zaplatenie nájomného za 4.štvrťrok roku 2011, ktoré bol žalovaný v zmysle zmluvy povinný zaplatiť do tretieho kalendárneho dňa príslušného štvrťroku, t.j. do 3.10.2011, a to vo výške za celý príslušný štvrťrok. Mesačné nájomné predstavovalo 2 000,- €, teda jednotlivé štvrťročné plnenia boli vo výške 6 000,- €. Žalovaný prostredníctvom Veľvyslanectva D. O. L. E. J. uhradil na účet žalobkyne 1/ dňa 29.9.2011 sumu 1 741,94 €, jeho dlh na nájomnom za 4. štvrťrok roku 2011 preto predstavuje sumu 4 258,06 €, na ktorej úhradu majú žalobcovia nárok. Žalobcovia žiadali priznať žalovanú sumu každému z nich jednotlivo podľa pomeru ich spoluvlastníckych podielov na predmete nájmu. Žalobkyňa 1/ je vlastníčkou podielu 4/6 celku a žalobcovia 2/ a 3/ sú vlastníkmi každý 1/6-iny celku. Žalobkyni 1/ preto z dlžného nájomného prislúcha suma 2.838,71 € a žalobcom 2/ a 3/ každému suma 709,68 €. 16. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas. 16.1. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 16.2. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 16.3. Nakoľko žalovaný dlžné nájomné do dnešného dňa nezaplatil, dostal sa s plnením peňažného dlhu do omeškania, a teda je žalobcom povinný uhradiť okrem istiny aj úrok z omeškania. Žalobcovia si správne uplatnili úrok z omeškania odo dňa 4.10.2011, teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti nájomného, ktorý je prvým dňom omeškania žalovaného. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. (ktoré sa aplikuje v znení účinnom do 31.1.2013 v zmysle prechodného ustanovenia § 10c predmetného nariadenia) je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB v rozhodujúcom období bola vo výške 1,5 %, preto by žalobcovia mali nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 9,5 % ročne. Nakoľko si však uplatnili iba úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, súd viazaný ich žalobou im nemohol priznať viac, než čoho sa domáhali. Na základe vyššie uvedeného preto súd každému zo žalobcov priznal úrok z omeškania z dlžnej istiny tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 17. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 17.1. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 17.2. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17.3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 C.s.p.. Žalobcovia mali v konaní plný úspech, preto im súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to i vrátane trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku okrem výroku o zrušení platobného rozkazu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, na tunajšom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods.1 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 C.s.p.. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.