Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/48/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200342 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1013200342.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: T.. G. O., O.., bytom J. XX/XX, K., zastúpený: JUDr. Jánom Mišurom, advokátom, Záhradnícka 27, Bratislava proti žalovanej: Pôdohospodárska platobná agentúra, Dobrovičova 12, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 200/2546/2012 zo dňa 21.12.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovanej Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 200/2546/2012 zo dňa 21.12.2012 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovanej č. 120/1698/2012 zo dňa 26.09.2012 zrušuje podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca bol štátnym zamestnancom, s ktorým bol pôvodne rozhodnutím zo dňa 22.01.2009 podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 31.10.2009 skončený štátnozamestnanecký pomer. 2. Na základe podanej žaloby žalobcom Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 S/88/2009 rozsudkom č. k. 4 S/88/2009-80 zo dňa 08.10.2010 zrušil druhostupňové rozhodnutie sp. zn. 101/345/2009 zo 07.04.2009. 3. Nové správne rozhodnutie žalobca opäť napadol žalobou na Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2 S/24/2011-121 zo dňa 23.05.2012 zrušil nielen rozhodnutie žalovaného č. 101/2427/2010 zo dňa 14.12.2010 (opätovné druhostupňové rozhodnutie žalovaného), ale aj (prvostupňové) rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru č. 120/112/2009 zo dňa 22.01.2009 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 4. Pôdohospodárska platobná agentúra listom zo dňa 26.09.2012 č. 120/1698/2012 oznámila žalobcovi skončenie štátno-zamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm. b), § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 5. Voči tomuto listu napriek skutočnosti, že nemal povahu rozhodnutia, ktoré by obsahovalo poučenie o možnosti podať opravný prostriedok, podal žalobca odvolanie. 6. Na základe odvolania reagovala žalovaná Pôdohospodárska platobná agentúra listom č. 200/2546/2012 zo dňa 21.12.2012 tak, že výpoveď danú žalobcovi dňa 26.09.2012 považovala za platnú a účinnú. Pre úplnosť žalovaná uviedla, že podľa zákona č. 400/2009 Z.z. nie je služobný úrad žalovanej správnym orgánom a nevydáva rozhodnutia, preto nepostupovala v danej veci podľa správneho poriadku. II. Žaloba 7. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.02.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti oznámenia žalovaného č. 200/2546/2012 zo dňa 21.12.2012 v spojení s rozhodnutím vedúceho služobného úradu žalovaného č. 120/1698/2012 zo dňa 26.09.2012. 8. V žalobe uviedol, že bol štátnym zamestnancom v služobnom úrade Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Vedúci služobného úradu skončil so žalobcom štátno-zamestnanecký pomer rozhodnutím zo dňa 22.01.2009 podľa zákona č. 312/2001 Z.z. Žalobca voči tomuto rozhodnutiu podal žalobu, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave dňa 23.05.2012 sp. zn. 2S 24/2011 tak, že rozhodnutie o skončení štátno-zamestnaneckého pomeru zo dňa 22.01.2009 sa zrušuje a vec sa vráti žalovanému na ďalšie konanie. Vec bola opätovne vrátená vedúcemu služobného úradu na ďalšie konanie, v dôsledku čoho žalobca predpokladal, že v súlade s ust. § 131 zákona č. 400/2009 Z.z. sa bude pokračovať ďalej v správnom konaní. Napriek viacerým stretnutiam so žalovaným, služobný úrad tvrdil, že má len jedno voľné miesto v Komárne, hoci vedúci služobného úradu môže sám rozhodnúť o zmene systematizácie v služobnom úrade. Navyše podľa názoru žalobcu žalovaný postupoval tak, že celkom odignoroval ust. § 131 zákona č. 400/2009 Z.z., v zmysle ktorého práve v prípade žalobcu mal postupovať podľa doterajších predpisov vedúci služobného úradu a meritórnym spôsobom ukončiť konanie o skončení štátno-zamestnaneckého pomeru začaté 22.01.2009, teda pred účinnosťou zákona č. 400/2009 Z.z. Namiesto toho oznámila PPA žalobcovi, že postupuje v súlade s ust. § 129 citovaného zákona a doručila mu výpoveď podpísanú žalovaným, ktorá mala mať účinky skončenia štátno-zamestnaneckého pomeru s tým, že žalobca nevyjadril súhlas s trvalým preložením. 9. Ešte pred tým však žalobca doručil vedúcemu služobného úradu žiadosť o prerušenie správneho konania, vyjadrenie a žiadosť podľa § 3 ods. 2 - 5 zákona č. 312/2001 Z.z., ktorým namietal porušenie zásady rovnakého zaobchádzania a žiadal o umiestnenie v Bratislave. Tieto žiadosti a vyjadrenia vedúci služobného úradu nevybavil. Nakoľko predmetná výpoveď (rozhodnutie prvého stupňa žalovaného) neobsahovalo žiadne poučenie o opravnom prostriedku, podal žalobca v zákonnej lehote proti tomuto rozhodnutiu vedúcemu služobného úradu PPA v súlade s § 131 zákona č. 400/2009 v spojení s ust. § 137 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 312/2001 Z.z. odvolanie. 10. Odvolanie proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 26.09.2012 vybavil žalovaný listom zo dňa 21.12.2012 doručeným jeho právnemu zástupcovi dňa 03.01.2013 pod č. 200/2546/2012, ktorým fakticky potvrdil prvostupňové rozhodnutie z tých istých dôvodov, ktoré žalobca považoval za rozporné s právnym poriadkom a s tým, že toto druhostupňové rozhodnutie nespĺňa základné náležitosti rozhodnutia odvolacieho orgánu. Žalobca zastával názor, že nakoľko žalovaný rozhodol o skončení štátno-zamestnaneckého pomeru žalobcu podľa ustanovení právneho poriadku, ktoré sa na prípad žalobcu nevzťahovali, keď opomenul postupovať podľa ust. § 131 zákona č. 400/2009 Z.z. Z hľadiska správneho konania podľa názoru žalobcu ide o rozhodnutie, ktoré nespĺňa základné náležitosti rozhodnutia správneho poriadku. Ďalej mal tiež žalobca za to, že žalovaný nezistil spoľahlivo skutkový stav a neboli splnené hmotno-právne podmienky na platné skončenie štátno-zamestnaneckého pomeru, keď žalovaný stotožnil „vyjadrenie nesúhlasu“ s „nevyjadrením súhlasu“, čo vyplýva priamo z textácie odôvodnenia rozhodnutia zo dňa 26.09.2012 č. 120/1698/2012, čo však z hľadiska skutočného významu týchto dvoch spojení, sú dve odlišné kategórie. Uvedené odôvodnenie nie je preto ani v súlade s dikciou zákona. Z tohto dôvodu by bolo predmetné rozhodnutie aj neurčité pre neurčito vymedzené skutkové okolnosti, ktoré majú priliehať dôvodu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Tiež žalobca upozornil na skutočnosť, že vedúci služobného úradu nevybavil žiadosť podľa § 3 ods. 2 až 5 zákona č. 312/2001, ktorým žalobca namietal porušenie zásady rovnakého zaobchádzania a žiadal o umiestnenie v Bratislave. Tieto žiadosti a vyjadrenia vedúci služobného úradu vecne nevybavil, čím podľa žalobcu porušil zásadu spoľahlivo zisteného skutkového stavu ako aj procesné práva žalobcu ako účastníka konania. 11. Žalobca preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie vedúceho služobného úradu žalovaného č. 120/1698/2012 zo dňa 26.09.2012 a rozhodnutie žalovaného č. 200/2546/2012 zo dňa 21.12.2012 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, eventuálne žiadal, aby Krajský súd v Bratislave uložil vedúcemu služobného úradu Pôdohospodárskej platobnej agentúry, aby vo veci konania o skončení štátno-zamestnaneckého pomeru žalobcu vrátenej žalovanému Krajským súdom v Bratislave, na základe rozsudku vo veci vedenej pod sp. zn. 2S 24/2011 zo dňa 23.05.2012 na ďalšie konanie vedené u žalovaného pod č. 120/1698/2012, konal a rozhodol najneskôr do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia tohto súdu. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 09.04.2013 uviedol, že neuznáva nárok žalobcu uplatnený v návrhu na začatie konania. Mal za to, že skončenie štátno-zamestnaneckého pomeru výpoveďou nepodlieha do preskúmavacej právomoci súdu podľa piatej časti OSP. Z uvedeného dôvodu žalovaný nepredložil súdu úplný, žurnalizovaný a originálny spis v danej veci. Na objasnenie skutkového stavu veci predložil žalovaný nasledovné vyjadrenie: 13. Žalovaný po zrušení rozhodnutí vedúceho služobného úradu Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 101/2427/2010 a č. 120/112/2009 pristúpil k vysporiadaniu štátno-zamestnaneckého pomeru žalobcu, ktorý v nadväznosti na rozsudok Krajského súdu v Bratislave trval ďalej od 01.02.2009 a teda trval aj ku dňu 31.10.2009 (rozsudok KS BA 2S 24/2011). Nakoľko štátno-zamestnanecký pomer žalobcu trval ku dňu 31.10.2010 v zmysle ust. § 129 zákona č. 400/2009 Z.z., sa jeho štátno-zamestnanecký pomer, ktorý vznikol podľa zákona č. 312/2001 Z.z., považuje za štátno-zamestnanecký pomer podľa zákona č. 400/2009 Z.z., a preto žalovaný postupoval pri vysporiadaní jeho štátno-zamestnaneckého pomeru podľa platného a účinného zákona č. 400/2009 Z.z. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal postupovať v jeho prípade podľa ustanovení správneho poriadku, považoval žalovaný za mylné a účelové. Aplikáciu ustanovenia § 129 zákona č. 400/2009 Z.z. žalovaný vysvetlil žalobcovi listom č. 200/2546/2012 zo dňa 21.12.2012, ktorým reagoval na žalobcovu žiadosť o prerušení správneho konania. V predmetnom liste žalovaný uviedol, že služobný úrad nie je podľa zákona č. 400/2009 Z.z. správnym orgánom, a preto nevydáva rozhodnutia a pri usporiadaní štátno-zamestnaneckého pomeru žalobcu nepostupuje podľa správneho poriadku, ale podľa zákona č. 400/2009 Z.z. Skončenie štátno-zamestnaneckého pomeru výpoveďou č. 120/1698/2010 zo dňa 26.09.2012 preto nie je rozhodnutím správneho orgánu, ktoré by malo mať náležitosti rozhodnutia podľa správneho poriadku a proti ktorému je možné podať odvolanie, ale ide o výpoveď zo štátno-zamestnaneckého pomeru, ktorú odporca doručil navrhovateľovi v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 400/2009 Z.z. 14. Žalovaný ďalej namietal tvrdenie žalobcu, že neboli splnené hmotno-právne podmienky na platné skončenie štátno-zamestnaneckého pomeru žalobcu. Žalovaný mal za to, že postupoval v súlade s platným zákonom č. 400/2009 Z.z., splnil si svoju ponukovú povinnosť a skončenie štátno- zamestnaneckého pomeru žalobcu výpoveďou zo dňa 26.09.2012 podľa § 46 ods. 1 písm. b) z dôvodu podľa § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z., považoval za platnú a účinnú. 15. Tvrdenie žalobcu, že vedúci služobného úradu dňa 4.10.2012 prijal rozhodnutie o organizačnej zmene č. 120/1893/2012, ktorá mala za následok vytvorenie nových štátno-zamestnaneckých miest, ktoré by boli vhodné na trvalé preloženie žalobcu, je nepravdivé. Dňa 04.10.2012 bolo prijaté rozhodnutie generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry o racionalizácii počtu zamestnaneckých miest Pôdohospodárskej platobnej agentúry pod č. 101/2012, ktoré nadobudlo účinnosť 14.10.2012. Na základe uvedenej organizačnej zmeny sa celkový počet zamestnancov znížil o 24 s cieľom zefektívnenia činnosti Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Tieto zmeny súviseli s opatreniami vlády SR na konsolidáciu verejných financií v oblasti výdavkov štátneho rozpočtu. Žalovaný mal za to, že v prípade vysporiadania štátno-zamestnaneckého pomeru žalobcu postupoval podľa platného a účinného zákona č. 400/2009 Z.z. a nie podľa zákona č. 312/2001 a podľa správneho poriadku, skončenie štátno- zamestnaneckého pomeru výpoveďou zo dňa 26.09.2012 a odpoveďou žalovaného zo dňa 21.12.2012 nie sú rozhodnutiami v zmysle správneho poriadku. Správny postup žalovaného dokazuje aj skutočnosť, že žalobca v tej istej veci podal na Okresný súd Bratislava I. návrh na začatie konania o určenie neplatnosti skončenia štátno-zamestnaneckého pomeru výpoveďou. 16. Žalovaný navrhol, aby súd návrh na začatie konania zamietol. IV. Konanie na prvostupňovom a druhostupňovom súde 17. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S 48/2013-148 zo dňa 27.06.2013 tak, že napadnuté rozhodnutie žalovanej z 21.12. 2012 č. 200/2546/2012 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. 18. Uvedený rozsudok tunajšieho súdu žalovaný napadol odvolaním, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.02. 2015 sp. zn. 7Sžo/14/2013, ktorým rozsudok krajského súdu zrušil a konanie podľa § 221 ods. 2 OSP zastavil s tým, že podľa § 250d ods. 2 OSP vec postúpi na ďalšie konanie vecne a miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava 1. (§ 9 ods. 1, § 84 a § 85 ods. 2 OSP). Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca v čase účinnosti zákona č. 400/2009 Z.z. (od 01.11.2009) bol v štátnozamestnaneckom pomere, v stálej štátnej službe, vo funkcii hlavný radca. Žalovaný dňa 26.09.2012 dal žalobcovi výpoveď z tohto pomeru z dôvodu uvedenom v § 47 písm. b/ cit. zákona. Odvolací súd mal za to, že vzhľadom na ustanovenie § 120 zákona č. 400/2009 Z. z., v ktorom sú vymenované ustanovenia Zákonníka práce, ktoré sa primerane použijú na štátnozamestnanecké vzťahy, žalovaný od 01.11.2009 nebol oprávnený vydávať o skončení štátnozamestnaneckého pomeru rozhodnutia s odôvodnením podľa správneho poriadku. Preto uvedená výpoveď nemôže byť ani predmetom prieskumu zákonnosti krajským súdom v správnom súdnictve podľa §§ 244 ods. 1 a nasl. OSP, ale bude predmetom konania na príslušnom všeobecnom súde žalobcu. 19. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.02.2015 sp. zn. 7Sžo/14/2013 bolo predmetom nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 08.12.2015 číslo III.ÚS 485/2015-36. Týmto nálezom Ústavný súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/14/2013 zo dňa 26.02.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ústavný súd SR dospel k názoru, že bolo porušené základné právo sťažovateľa, T.. G. O., O.., na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením najvyššieho súdu. 20. Ústavný súd v odôvodnení uviedol nasledovné: „....Vo veci štátnozamestnaneckého pomeru sťažovateľa bolo od 22.01.2009, kedy bolo vydané rozhodnutie zamestnávateľa sp. zn. 120/112/2009 podľa § 40 ods. 2 písm. a) zákona č. 312/2001 Z. z vedené správne konanie (§ 125 ods. 1 a 2 zákona o štátnej službe) podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok"). Toto konanie nebolo žiadnym zákonne súladným spôsobom (napr. podľa § 30 správneho poriadku) skončené. Rozsudkom krajského súdu z 23.05.2012 sp. zn. 2S/24/2011-121 bolo síce toto rozhodnutie zrušené, avšak vec bola zamestnávateľovi sťažovateľa vrátená na ďalšie konanie; tento rozsudok teda sám osebe nemal za následok skončenie správneho konania. 21. Právny záver najvyššieho súdu, že označené akty zamestnávateľa treba posudzovať čisto v režime zákona č. 400/2009 Z. z., takto potom neobstojí, pretože najvyšší súd celkom opomenul jeho prechodné ustanovenie § 131. V zmysle tohto prechodného ustanovenia je, naopak, potrebné „odpoveď" zamestnávateľa sp. zn. 200/2546/2012 z 21. decembra 2012 posudzovať ako rozhodnutie vydané v dosiaľ neskončenom správnom konaní, ako to urobil krajský súd, resp. ako tvrdí sťažovateľ, a žalobu proti nej smerovanú prerokovať v konaní v správnom súdnictve ako žalobu proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu. Ak teda najvyšší súd konanie zastavil z dôvodu nedostatku vecnej príslušnosti, vec v jej merite neprerokoval a postúpil ju okresnému súdu, odňal sťažovateľovi možnosť konať pred vecne príslušným správnym súdom." 22. Ústavný súd preto podľa článku 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 56 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) rozsudok zrušil podľa čl. 127 ods. 2 v spojení s § 56 ods. 2 cit. zákona a vrátil vec najvyššiemu súdu na ďalšie konanie (čl. 127 ods. 2 v spojení s § 56 ods. 3 písm. b/ cit. zákona. 23. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 212 ods. 1 OSP), s prihliadnutím na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8.12.2015 číslo III.ÚS 485/2015-36 a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné vyhovieť. 24. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/12/2016 zo dňa 15.06.2016 vyplýva, že podľa právneho záveru vysloveného v predmetnom náleze ústavného súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné preskúmať v konaní v správnom súdnictve. Preto krajský súd v napadnutom rozsudku vecne správne vyslovil nesúhlas s právnym názorom žalovaného, ktorý poukázal na skutočnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu z 21.12.2012 vydal podľa zákona č. 400/2009 Z.z. a nebol povinný rozhodnutie odôvodniť v zmysle správneho poriadku. 25. Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 246c ods.1 a s § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP) a to bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou veci v jej merite. 26. Najvyšší súd Slovenskej republiky uložil povinnosť prvostupňovému súdu opätovne dôsledne preskúmať postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, prejednať vec v medziach podanej žaloby, vysporiadať sa so žalobnými námietkami žalobcu a opätovne v merite veci rozhodnúť, ako aj svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V. Právna úprava 27. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP) vec opätovne prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 28. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. 29. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 30. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 33. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 34. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 35. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 36. Podľa § 47 ods. 1 zákona č 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 37. Podľa § 47 ods. 2 zákona č 71/1967 Zb., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 38. Podľa § 47 ods. 3 zákona č 71/1967 Zb., v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 39. Podľa § 47 ods. 4 zákona č 71/1967 Zb., poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. 40. Podľa § 47 ods. 5 zákona č 71/1967 Zb., v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. VI. Právne posúdenie veci 41. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 120/1698/2012 zo dňa 26.09.2012 o skončení štátno- zamestnaneckého pomeru žalobcu výpoveďou v spojení s odpoveďou žalovanej zo dňa 21.12.2012 č. 200/2546/2012, ktorou žalovaná reagovala na odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu o skončení štátno- zamestnaneckého pomeru výpoveďou. 42. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Judikatúra ústavného súdu kladie dôraz, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (PL. ÚS 1/04). 43. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 44. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. 45. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu bol prvýkrát skončený rozhodnutím žalovanej sp. zn. 120/112/2009 z 22.01.2009 v spojení s rozhodnutím sp. zn. 101/345/2009 zo 07.04.2009. Tieto rozhodnutia boli dvakrát predmetom súdneho prieskumu, keď krajský súd rozsudkom č. k. 4 S/88/2009-80 z 08.10.2010 zrušil správne rozhodnutie druhého stupňa, t. j. rozhodnutie vedúceho služobného úradu sp. zn. 101/345/2009 zo 07.04.2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po tom, ako vedúci služobného úradu rozhodnutím sp. zn. 101/2427/2010 zo 14.12.2010 opätovne rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti jeho rozhodnutiu sp. zn. 120/112/2009 z 22.01.2009 (odvolanie sťažovateľa odmietol a rozhodnutie potvrdil), krajský súd rozsudkom č. k. 2 S/24/2011-121 zo dňa 23.05.2012 zrušil obe rozhodnutia zamestnávateľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 46. Na posudzovaný prípad sa vzťahuje ustanovenie § 131 zákona č. 400/2009 Z. z., ktorý stanovuje, že v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom pred 01.11.2009 sa postupuje podľa predpisov platných do 31.10.2009 a teda možno uzavrieť, keď v danej veci ide o neskončené správne konanie vedené ešte podľa zákona o štátnej službe podľa predpisov platných do 31.10.2009, toto je nevyhnutné (aj po nadobudnutí zákona č. 400/2009 Z. z.) chápať ako jeden celok. 47. Krajský súd pri rozhodovaní predmetnej veci vychádzal z právneho záveru vysloveného v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 08.12. 2015 číslo III.ÚS 485/2015-36 a v tomto smere poukazuje na jeho konštatáciu, že zrušenie prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu (t.j. rozhodnutia sp. zn. 120/112/2009 z 22.01.2009 a rozhodnutia sp. zn. 101/2427/2010 zo 14.12.2010) súdom a vrátenie veci na ďalšie konanie znamená, že správne konanie o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu nie je právoplatne skončené a žalovaná bola povinná v ňom pokračovať, a to napriek tomu, že medzičasom, dňom 01.11.2009, nadobudol účinnosť zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 400/2009 Z. z.“). Preto aj „výpoveď“ sp. zn. 120/1698/2012 zo dňa 26.09.2012, ako aj „odpoveď“ zamestnávateľa sp. zn. 200/2546/2012 zo dňa 21.12.2012 treba považovať za rozhodnutie vydané v tomto (neskončenom, a teda pokračujúcom) správnom konaní. 48. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. V danom prípade zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ust. § 125 upravuje aplikáciu správneho poriadku v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého, pod ktorým treba rozumieť veci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak. 49. Náležitosti rozhodnutia stanovuje ustanovenie § 47 správneho poriadku. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Výrok musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Aby rozhodnutie mohlo vyvolať zamýšľané právne účinky, musí spĺňať predpoklady stanovené zákonom. Zo žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že preskumávané rozhodnutie výrok rozhodnutia neobsahuje. V súvislosti s tým súd uvádza, že práve výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná. Iba vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik individuálneho právneho vzťahu, ktorým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne menia právne vzťahy. 50. Žalobou napadnuté rozhodnutie okrem výroku rovnako neobsahuje odôvodnenie. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. 51. Je preto potrebné súhlasiť s námietkami žaloby, že napadnuté rozhodnutia trpia vadou nepreskúmateľnosti. Prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie nespĺňajú náležitosti rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku, keďže v obidvoch absentujú zákonné náležitosti rozhodnutia zadefinované v § 47 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). 52. Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že činnosťou správneho súdu nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. 53. Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti meritórnych námietok, a preto sa správny súd s námietkami žalobcu, ktoré uviedol v žalobe, zaoberať nemohol. 54. V priebehu konania, na pojednávaní dňa 13.07.2017 žalovaný žiadal žalobu odmietnuť v zmysle § 98 ods. 1 písm. b) SSP s poukazom na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava 1. pod sp. zn. 24 Cpr/2/2013, o určenie neplatnosti skončenia štátozamestnaneckého pomeru žalobcu rozhodnutím č. 120/1698/2012 zo dňa 26.09.2012, s tým že tieto konania prebiehajú o tom istom predmete preskumávania a s tými istými účastníkmi na Krajskom súde v Bratislave, keďže Okresný súd Bratislava 1. postúpil vec na konanie Krajskému súdu v Bratislave. Krajský súd lustráciou zistil, že mu z Okresného súdu Bratislava 1. vec vedená pod sp. zn. 24 Cpr/2/2013 doposiaľ postúpená nebola, a preto neboli splnené podmienky na postup v zmysle ust. § 98 ods. 1 písm. b) SSP. 55. Pre úplnosť súd udáva, že Pôdohospodárska platobná agentúra bola zriadená zákonom č. 473/2003 Z.z. o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore podnikania v pôdohospodárstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Platobná agentúra je rozpočtovou organizáciou zapojenou finančnými vzťahmi na rozpočet MP SR. Platobná agentúra bola zriadená ako akreditovaný orgán štátnej správy. Na základe vyššie uvedených skutočností podľa názoru súdu vyplýva, že Pôdohospodárska platobná agentúra v danom prípade bola povinná vo veci skončenia štátno-zamestnaneckého pomeru žalobcu rozhodovať vo forme rozhodnutia. 56. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP preskúmavané rozhodnutia žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné vo veci štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu znovu rozhodnúť a to vydaním rozhodnutia so všetkými náležitosťami, ktoré zákon vyžaduje. 57. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 58. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania a to vrátane aj náhrady trov odvolacieho konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa § 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 59. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.