Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/61/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200466 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1013200466.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: TESCO STORES SR, a. s., so sídlom Kamenné nám. 1/A, 815 61 Bratislava, IČO: 31 321 828, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 4345/2012 zo dňa 23.01.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 14.03.2013 sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.: 4345/2012 vydaného dňa 23.01.2013 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie ako aj priznania náhrady trov konania. 2. Tunajší správny súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 6S/61/2013 - 41 zo dňa 22.04.2016 a zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného (podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP v súčasnosti § 191 ods. 1 písm. d/ SSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôsledku odvolania podaného žalovaným vo veci rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 7Sžo/65/2016 zo dňa 28.02.2018 a zrušil vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 3. Súd sa podrobne oboznámil s pripojeným administratívnym spisom žalovaného obsahujúcim okrem iných písomností aj Záznam o úradnej kontrole potravín č. 27/01/12-AB zo dňa 27.01.2012, Záznam o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. 08/02/12-AB zo dňa 08.02.2012, rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad Č. j.: 584/2012 zo dňa 13.03.2012, ktorým bolo žalobcovi uložené opatrenie - zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárskych výrobkov prostredníctvom technických zariadení, ktoré musia byť skonštruované tak, aby zamedzovali akejkoľvek možnej kontaminácií z vonkajšieho prostredia a aby v nich bola zabezpečená výmena vzduchu, rozhodnutie žalovaného Č. k.: 1437/2012 zo dňa 29.05.2012, Záznam o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. 10/07/12-AB z 10.07.2012 spolu s fotodokumentáciou zachytávajúcou aktuálny stav predaja nebalených pekárskych výrobkov, upovedomenie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad o začatí správneho konania zo dňa 23.10.2012, vyjadrenie žalobcu k upovedomeniu o začatí správneho konania zo dňa 31.10.2012. 4. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad, č. j.: 2475/2012 zo dňa 12.11.2012 bolo rozhodnuté o tom, že žalobca (prevádzka Hypermarket TESCO Poprad) porušil povinnosť vykonať v určenej lehote opatrenie uložené orgánom úradnej kontroly potravín, a to tým, že nezabezpečil hygienicky predaj nebalených pekárenských výrobkov prostredníctvom technických zariadení podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 152/1995 Z. z.). Žalovaný nezabezpečil, aby všetky zariadenia, s ktorými potraviny prichádzajú do styku boli skonštruované tak, aby sa minimalizovalo akékoľvek riziko kontaminácie (podľa Prílohy II Kapitoly V bod 1. písm. b/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 852/2004) a zároveň nechránil potraviny na všetkých stupňoch distribúcie a manipulácie pred akoukoľvek kontamináciou, ktorá by mohla spôsobiť, že potraviny budú nevhodné na ľudskú spotrebu, škodlivé pre zdravie alebo kontaminované takým spôsobom, že by bolo bezdôvodné očakávať, že by sa mohli v takom stave konzumovať (podľa Prílohy II Kapitoly IX bod 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 852/2004). Predmetného konania sa žalobca dopustil tým, že dňa 27.01.2012 v čase výkonu úradnej kontroly potravín v prevádzke Hypermarketu TESCO Poprad umiestňoval na trh nebalené pekárenské výrobky (chlieb, pečivo, jemné pečivo) nechránené pred kontamináciou z vonkajšieho prostredia (opadávanie vlasov, kýchanie, kontaminácia z odevov, v daždi kvapkanie z odevov, kontaminácia vzduchom - prachové a mikrobiálne častice), čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. g) zákona č. 152/1995 Z. z., za čo mu bola uložená pokuta vo výške 3 000 €. 5. V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že predmetné skutočnosti boli zistené počas vykonaných úradných kontrol a opísané v Zázname o úradnej kontrole potravín zo dňa 27.01.2012 a v Zázname o dodatočnej úradnej kontrole potravín zo dňa 10.07.2012 ako aj fotodokumentácii zistených nedostatkov zo dňa 10.07.2012. Ďalej bolo konštatované, že žalobca sa vyjadril k podkladom rozhodnutia, pričom vyjadril nesúhlas so závermi uvedenými v Zázname o dodatočnej úradnej kontrole potravín, nakoľko mal za to, že žiadnym spôsobom neporušil ustanovenie § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 152/1995 Z. z., pretože spĺňal všetky predpoklady stanovené platnou legislatívou pre predaj nebalených pekárenských výrobkov. 6. Prvostupňový správny orgán uviedol, že pri svojom rozhodovaní o inom správnom delikte vychádzal z dôkazných prostriedkov, ktoré boli zistené a získané zákonným spôsobom, pričom bolo preukázané, že žalobca svojím konaním porušil povinnosť v určenej lehote vykonať uložené opatrenie - zabezpečiť hygienicky predaj nebalených pekárskych výrobkov prostredníctvom technických zariadení v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 152/1995 Z. z., nakoľko nezabezpečil, aby všetky zariadenia boli skonštruované tak, aby sa minimalizovalo akékoľvek riziko kontaminácie podľa Prílohy II Kapitoly V bod 1. písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 852/2004 a zároveň nechránil potraviny na všetkých stupňoch distribúcie a manipulácie pred akoukoľvek kontamináciou, ktorá by mohla spôsobiť, že budú nevhodné na ľudskú spotrebu, škodlivé pre zdravie alebo kontaminované takým spôsobom, že by bolo bezdôvodné očakávať, že by sa mohli v takom stave konzumovať podľa Prílohy II Kapitoly IX bod 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 852/2004, čím naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu. 7. Na základe poskytnutých údajov žalobcom o počte zamestnancov v prevádzke a o počte položiek potravín v nej predávaných bola predmetná prevádzka zaradená medzi stredné prevádzky a potom takémuto prevádzkovateľovi bolo možné uložiť pokutu v rozsahu od 2 000 € do 150 000 €, ak v rozpore s týmto zákonom nevykonal v určenej lehote uložené opatrenie. 8. Pri určení výšky uloženej pokuty bolo prihliadnuté na závažnosť, trvanie, mieru zavinenia, následky protiprávneho konania a minulosť prevádzkovateľa. Vyššie opísaný nedostatok bol zistený a zadokumentovaný už aj v minulosti, a to prvýkrát dňa 03.07.2010, kedy bolo žalobcovi uložené rovnaké opatrenie v rozhodnutí č. k.: 584/2012 a taktiež boli vykonané dodatočné úradné kontroly potravín na kontrolu plnenia uloženého opatrenia v rozhodnutí, pričom bolo zistené, že opatrenia neboli splnené. Týmto správny orgán považoval za neakceptovateľné, ak žalobca nepretržite vedome porušoval ustanovenie zákona a vyhýbal sa plneniu uloženého opatrenia. 9. V dôsledku v zákonnej lehote podanom odvolaní žalobcu voči vyššie uvedenému prvostupňovému správnemu rozhodnutiu vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č.: 4345/2012 zo dňa 23.01.2013, ktorým zmenil v časti prvostupňové správne rozhodnutie a uviedol, že žalobca (prevádzkareň TESCO STORES a. s., Hypermarket TESCO Poprad) porušil povinnosť prevádzkovateľa potravinárskeho podniku na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi a to tým, že v určenej lehote nevykonal opatrenie uložené právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad č. 584/2012 zo dňa 13.03.2012 - zabezpečiť hygienicky predaj nebalených pekárskych výrobkov (chlieb, pečivo, jemné pečivo) prostredníctvom technických zariadení, ktoré musia byť skonštruované tak, aby zamedzovali akejkoľvek možnej kontaminácii z vonkajšieho prostredia a aby v nich bola zabezpečená výmena vzduchu. 10. Dodatočnou úradnou kontrolou potravín vykonanou dňa 10.07.2012 v čase od 08:30 do 10:00 hod. v prevádzkarni žalobcu - Hypermarket TESCO Poprad bolo zistené, že žalobcovi uložené opatrenie nebolo vykonané. Prevádzkovateľ (žalobca) v rozpore s § 4 ods. 1, § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 152/1995 Z. z. a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 852/2004 zo dňa 29.04.2004 o hygiene potravín - Prílohy II Kapitola V bod 1. písm. b) a Kapitola IX bod 3 nezabezpečil hygienicky predaj nebalených pekárskych výrobkov prostredníctvom vhodných technických zariadení, ktoré musia byť skonštruované tak a zároveň byť z takých materiálov, aby sa minimalizovalo akékoľvek riziko kontaminácie. Nebalené pekárske výrobky (pečivo) boli uložené podľa druhu v prútených košoch cca 90 centimetrov nad podlahou, pričom na dne každého koša bol položený drevený rošt, prekrytý papierom, ktorý bol plastovými priehradkami rozdelený na menšie časti. Nad každou skupinou košov v počte 4 kusy bola umiestená plastová strieška vo výške cca 70 centimetrov od prednej hrany košov. Použitím takejto plastovej striešky bola zabezpečená len čiastočná ochrana pečiva pred prípadným opadávaním častíc zo stropu a opadávaním vlasov, kontamináciou z odevov zákazníkov, keďže strieška iba čiastočne bránila priamemu nakláňaniu sa zákazníkov nad pečivo. Takýmto spôsobom pečivo nebolo chránené pred možnou kontamináciou prenášanou vzduchom. Ďalej bolo kontrolou zistené, že nebalený chlieb bol uložený v osobitnom nekrytom regáli, ktorý bol zložený z piatich zošikmených políc, umiestnených nad sebou a to tak, že chlieb bol policou prekrytý len čiastočne. Takýmto konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu, za čo mu bola uložená úhrnná pokuta vo výške 3 000 €. 11. V odôvodnení rozhodnutia bol uvedený stručný obsah prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, vyjadrenie žalobcu k upovedomeniu o začatí správneho konania ako aj obsah v zákonom stanovenej lehote podaného odvolania žalobcu voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. 12. Následne v rozhodnutí žalovaný uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie, celý spisový materiál a oboznámil sa so všetkými skutočnosťami tvoriacich predmet prejednávanej veci. Ďalej boli v rozhodnutí citované zákonné ustanovenia - § 4 ods. 1, § 18 ods. 2, § 19 ods. 1, § 23 ods. 5, § 28 ods. 4 písm. g), § 28 ods. 11, § 33 ods. 3 a § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 152/1995 Z. z., Prílohy II Kapitoly V bod 1. písm. b) a Kapitoly IX bod 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 852/2004, článok 54 ods. 1, 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 882/2004. 13. V rozhodnutí žalovaný odôvodnil zmenu výroku prvostupňového rozhodnutia tým, že vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o inom správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním (§ 47 ods. 2 Správneho poriadku). V rozhodnutí bolo nevyhnutné vymedziť presne za aké konkrétne konanie bol subjekt postihnutý, a to popisom skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania a prípadne inými skutočnosťami potrebnými na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Nakoľko v prvostupňovom rozhodnutí tieto podmienky neboli plne splnené, keďže vo výroku neboli bližšie špecifikované uložené opatrenia a okolnosti preukazujúce jeho nevykonanie kontrolovaným (žalobcom). Tiež bol nesprávne uvedený dátum dodatočnej úradnej kontroly potravín, počas ktorej bolo zistené nesplnenie uloženého opatrenia a preto žalovaný pristúpil k zmene výrokovej časti rozhodnutia. 14. Zároveň sa žalovaný v rozhodnutí vyjadril k jednotlivým vzneseným námietkam žalobcu uvedených v jeho odvolaní a uviedol, že pri úradnej kontrole potravín bola vyhotovená fotodokumentácia, na ktorej bol jasne zadokumentovaný nehygienický predaj nebalených pekárskych výrobkov. Na fotografiách bolo vidieť, že nebalené pekárenské výrobky (chlieb, pečivo) boli uložené na policiach tak, ako to bolo konštatované inšpektormi v Zázname o dodatočnej úradnej kontrole potravín zo dňa 10.07.2012. Z fotografií bolo evidentné, že tieto výrobky neboli v plnom rozsahu bezpečne chránené, čím sa zvýšilo riziko ich priamej kontaminácie zo strany zákazníkov. Možnosť kontaminácie vzduchovom bola veľmi vysoká a preto kontrolný orgán oprávnene žiadal o bezpečnejší predaj týchto výrobkov. 15. Žalovaný mal za to, že tak v Zázname o dodatočnej kontrole potravín zo dňa 10.07.2012 ako aj v rozhodnutí zo dňa 12.11.2012 nebolo ani raz konštatované porušenie usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a inšpektori nekonštatovali nedodržanie tohto usmernenia, ale to, že prevádzkovateľ (žalobca) nepreukázal hygienický predaj nebalených pekárskych výrobkov. Čiastočné zakryté koše a čiastočne prekryté regály predstavujú veľké riziko kontaminácie, pričom opatrenie na odstránenie tohto nedostatku ponechal na rozhodnutí prevádzkovateľa, aký druh technického zariadenia použije na predaj nebalených pekárskych výrobkov za predpokladu, že toto zariadenie bude minimalizovať možnú kontamináciu potravín z vonkajšieho prostredia. Prevádzkovateľ pri plnení tohto opatrenia mohol vychádzať z usmernenia ministerstva, v ktorom technické zariadenia boli definované ako kryté kontajnery alebo kryté boxy alebo kryté dávkovače alebo iné kryté úložné priestory skonštruované so zabezpečenou výmenou vzduchu. Žalovaný zároveň konštatoval, že v iných prevádzkach žalobcu sa pri predaji nebalených pekárskych výrobkov používajú kryté zásobníky zodpovedajúce požiadavkám potravinovej legislatívy. Pri umiestňovaní nebalených pekárskych výrobkov na trh bolo zvýšené riziko ich možnej kontaminácie (mikroorganizmami a mechanickými nečistotami), čo sú faktory znižujúce hygienu predaja týchto výrobkov, najmä bolo zvýšené riziko možnej zdravotnej ujmy zákazníkov, ktorí konzumujú takto nebalené pečivo. 16. Žalovaný sa tiež zaoberal minulosťou prevádzkovateľa a skúmal nedodržiavanie predpisov v danej prevádzke týkajúce sa nehygienického predaja nebalených pekárenských výrobkov a zistil, že žalobcovi (prevádzkovateľovi) boli aj v predchádzajúcom období uložené opatrenia a pokuty. Nedostatky uvedené v zázname zo dňa 10.07.2012 boli prvý krát v danej prevádzke zistené už dňa 03.07.2010 a rozhodnutím zo dňa 24.08.2010 bolo uložené žalobcovi opatrenie na zabezpečenie predaja nebalených pekárskych výrobkov prostredníctvom krytých technických zariadení. 17. Na základe ďalšej vykonanej úradnej kontroly potravín zo dňa 29.09.2010 bolo zistené, že opatrenie bolo splnené iba čiastočne, pričom bolo dňa 11.11.2010 vydané opatrenie s identickým uloženým opatrením žalobcovi. Dňa 11.03.2011 bola uskutočnená dodatočná úradná kontrola potravín, pri ktorej bolo zistené, že rozhodnutie zo dňa 11.11.2010 nebolo v určenom termíne splnené, za čo bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1 000 €. 18. Dňa 27.01.2012 pri vykonanej úradnej kontrole potravín bol opakovane zistený pretrvávajúci nedostatok a rozhodnutím zo dňa 13.03.2012 bolo žalobcovi uložené opatrenie a pokuta 600 €. Z týchto skutočností vyplývalo, že žalobca dlhodobo, najmenej od 03.07.2010 predával nebalené pekárske výrobky nehygienickým spôsobom v nevyhovujúcich zariadeniach. 19. Žalovaný uviedol, že stanovenie výšky pokuty je vecou správnej úvahy príslušného orgánu, pričom pri jej určení sa prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa ako aj na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Zohľadňuje sa tiež veľkosť prevádzky a potom prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi ako strednému prevádzkovateľovi pokutu vo výške 3 000 € v dolnej hranici sadzby (2 000 € - 150 000 €). Žalovaný posudzoval opätovne všetky okolnosti a dospel k záveru, že uložená pokuta je pokutou primeranou, bola riadne odôvodnená a správne stanovená. Prvostupňový správny orgán správne použil platný hmotnoprávny predpis a výšku pokuty určil dôvodne v závislosti od druhu zisteného porušenia právneho predpisu, keďže v konaní bolo preukázané, že prevádzkovateľ dlhodobo umiestňoval na trh nebalené pekárske výrobky z nevyhovujúcich zariadení umožňujúcich kontaminovať potraviny rôznym spôsobom. Taktiež bolo preukázané, že žalobca opätovne neplnil uložené opatrenie orgánom úradnej kontroly. Zároveň však nebolo preukázané úmyselné protiprávne konanie žalobcu a k porušeniu jeho povinností došlo nedbanlivosťou. Jeho protiprávnym konaním nedošlo k poškodeniu zdravia spotrebiteľov. Uložená pokuta nebola likvidačná a nevybočovala z medzí stanovených zákonom a plnila represívny, výchovný a preventívny účel. Žaloba. 20. Žalobca namietal nezákonnosť, neurčitosť, zmätočnosť ako aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom poukázal na rozsiahlosť jeho odôvodnenia, ktorému však chýbalo stručné a logické zdôvodnenie. Zároveň bol presvedčený o nezmyselnosti a nevykonateľnosti nariadeného opatrenia. Uviedol, že k zákonu o potravinách - zákon č. 152/1995 Z. z. nebol prijatý nijaký vykonávací predpis a ani iný všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by upravoval problematiku prekrývania pečiva. Taktiež žalovaný vo svojom rozhodnutí nikde neuviedol, podľa čoho hodnotil technické zariadenie - striešku prekrývajúcu čerstvé pečivo a podľa akých technických kritérií a noriem hodnotil nevhodnosť ním použitých technických prostriedkov a zariadení. 21. Poukázal na znenie § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 152/1995 Z. z. ako aj usmernenie Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pre účely vykonávania úradných kontrol inšpektormi žalovaného, kde boli pojmy technické prostriedky a technické zariadenia definované tak, že pod pojmom technické prostriedky sa na účely zákona o potravinách rozumejú „kliešte, jednorazové rukavice a vrecká a pod pojmom technické zariadenia sa rozumejú najmä kryté kontajnery, kryté boxy, kryté dávkovače alebo iné kryté úložné priestory, v ktorých musí byť zabezpečená výmena vzduchu“. Samotné usmernenie však nie je všeobecne záväzným právnym predpisom a nepredstavuje formálny prameň práva. 22. Uviedol, že z praktických ako aj estetických dôvodov pristúpil k inštalácii takých krytých úložných priestorov, že za základ technického návrhu prekrytia pečiva si zobral druhú časť vety „iné kryté úložné priestory, v ktorých musí byť zabezpečená výmena vzduchu“. Potom išlo o pomerne širokú definíciu technického zariadenia, ktoré nič nehovorilo o tom, ako by malo dané zariadenie vyzerať, okrem toho, že úložný priestor by mal byť krytý a mala by v ňom byť zabezpečená výmena vzduchu. Ním nainštalované zariadenia tieto vlastnosti spĺňali. 23. Poukázal na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí len stroho konštatoval to, čo bolo preukázané správnym orgánom prvého stupňa s tým, že uloženie pokuty súviselo s nehygienickým predajom pekárskych výrobkov a nesplnením skôr uloženého opatrenia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplývalo na jednej strane tvrdenie, že vírusy a infekcie sa šíria vzduchom a na druhej strane uloženie povinnosti vykonať také opatrenia, ktoré budú zamedzovať možnej kontaminácií nebalených pekárskych výrobkov z vonkajšieho prostredia. Podmienky držania týchto produktov však hovoria o tom, že má byť zabezpečená výmena vzduchu. Kritéria technickej konštrukcie prekrytia pečiva, z ktorých žalovaný vychádzal boli pochybné, meniace sa a logicky sporné. 24. Samotné odôvodnenie žalovaného podľa žalobcu trpelo neurčitosťou, zmätočnosťou a nepreskúmateľnosťou. Z jeho záverov vyplývalo, že pokuta mu bola uložená za to, že vírusy sa šíria vzduchom. Ak žalovaný hovoril o tom, že boxy majú byť vetrané, resp. má byť v nich zabezpečená výmena vzduchu, tak potom nemohol ukladať pokutu za to, že nezabezpečil boxy a nevykonal také technické opatrenia, ktoré budú zamedzovať akejkoľvek možnej kontaminácii z vonkajšieho prostredia. Žalovaný mu neposkytol nijaký návrh technického riešenia, ktoré by bolo vhodné a malo oporu v zákone. 25. Žalobca sa zároveň zamýšľal nad tým, na základe čoho žalovaný určil sankciu a jej výšku, keďže ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu. Ide o dovolený rozhodovací proces, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a prijaté rozhodnutie musí byť náležite zdôvodnené. Žalobcovi nebolo jasné ako bol porušený zákon a domnieva sa, že správny orgán mal vykonať dôkazy tak, aby ich logické hodnotenie umožňovalo urobiť skutkový záver správnej úvahy za preukázaný a preskúmateľný. Správny orgán však dôkaz nevykonal a obmedzil sa iba na konštatovanie bez dôkazu. Žalovaný nemal iba konštatovať, ale mal podať zmysluplný a logický výklad toho, akým spôsobom sa viedla jeho správna úvaha. Vyjadrenie žalovaného. 26. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 11.04.2013 a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. V úvode svojho vyjadrenia opísal zistenia v prevádzkarni žalobcu v Poprade, ktoré boli zistené pri úradnej kontrole potravín vykonanej dňa 27.01.2012. Na základe týchto nedostatkov bolo vydané rozhodnutie dňa 13.03.2012 o uložení opatrenia a úhrnnej pokuty 600 €. Toto rozhodnutie bolo následne v dôsledku podaného žalobcovho odvolania žalovaným potvrdené. 27. Následne sa opätovne vykonala v dotknutej prevádzkarni žalobcu dňa 10.07.2012 dodatočná úradná kontrola, pričom bolo zistené, že uvedené opatrenie nebolo vykonané a preto dňa 12.11.2012 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu a bola ním za nevykonanie opatrenia uložená žalobcovi pokuta vo výške 3 000 €. V dôsledku žalobcom podaného odvolania o veci rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že vo výrokovej časti špecifikoval zistené protiprávne konanie a pokutu ponechal v pôvodnej výške. 28. Potvrdil, že v napadnutom rozhodnutí sa zaoberal všetkými námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní (tieto sú obsiahnuté aj v podanej žalobe). Pri úradnej kontrole potravín bola vyhotovená fotodokumentácia, na ktorej bol jasne zadokumentovaný nedostatok spočívajúci v nehygienickom predaji nebalených pekárskych výrobkov - chleba a pečiva, ktoré boli uložené na policiach tak, ako to bolo konštatované inšpektormi v Zázname o dodatočnej úradnej kontrole zo dňa 10.07.2012. Z priloženej fotodokumentácie vyplývalo, že nebalené pekárenské výrobky neboli v plnom rozsahu bezpečne chránené, čím bolo zvýšené riziko ich priamej kontaminácie zo strany zákazníkov. 29. Ohľadom ďalšej námietky žalovaný uviedol, že už v Zázname o dodatočnej úradnej kontrole potravín vykonanej dňa 10.07.2012, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 12.11.2012 nebolo ani raz konštatované porušenie usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ale to, že žalobca nepreukázal hygienický predaj nebalených pekárskych výrobkov. Opatrenie na odstránenie takéhoto nedostatku bolo formulované tak, že ponechalo na rozhodnutí prevádzkovateľa (žalobcu), aký druh technického zariadenia použije na predaj týchto výrobkov za predpokladu, že takéto zariadenie bude minimalizovať možnú kontamináciu potravín z vonkajšieho prostredia. Žalobca mohol pri plnení tohto opatrenia vychádzať z usmernenia ministerstva, v ktorom technické zariadenia boli definované ako kryté kontajnery alebo kryté boxy alebo kryté dávkovače alebo iné kryté úložné priestory konštruované tak, aby v nich bola zabezpečená výmena vzduchu. Podľa vedomosti žalovaného žalobca vo svojich iných prevádzkach (Prešov, Rožňava) používa kryté zásobníky zodpovedajúce požiadavkám potravinovej legislatívy. 30. Žalovaný uviedol, že pri posudzovaní výšky pokuty na základe zákonom povolenej voľnej úvahy zohľadňoval všetky hľadiská uvedené v § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z. z., vrátane posúdenia závažnosti zisteného protiprávneho konania v nadväznosti na charakter zistených nedostatkov. Tiež sa zohľadnila minulosť prevádzkovateľa (žalobcu), trvanie protiprávneho konania, forma a miera zavinenia a sadzba pokuty bola stanovená s ohľadom na veľkosť prevádzky určenej podľa vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 375/2011 Z. z. (od 2 000 € do 150 000 €). Potom uložená pokuta (3 000 €) bola určená v dolnej hranici sadzby, nakoľko žalobcovi nebolo preukázané úmyselné protiprávne konanie a k porušeniu jeho povinností došlo jeho nedbanlivosťou. Zároveň nedošlo k poškodeniu zdravia spotrebiteľov. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 31. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v neprítomnosti riadne predvolaných (neospravedlnených) účastníkov konania (v súlade s § 114 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňujú jeho zrušenie. 32. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 33. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 34. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 35. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 36. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 37. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane internetového predaja dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. 38. Podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 152/1995 Z. z. ten, kto predáva potraviny vrátane internetového predaja, je povinný zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárskych výrobkov prostredníctvom technických prostriedkov a technických zariadení. 39. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. orgán úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti na základe zistení pri výkone úradnej kontroly10a) potravín prijme opatrenia podľa osobitného predpisu. 40. Podľa § 28 ods. 4 písm. g) zákona č. 152/1995 Z. z. orgán úradnej kontroly potravín uloží malému prevádzkovateľovi pokutu od 1 000 eur do 100 000 eur, strednému prevádzkovateľovi pokutu od 2 000 eur do 150 000 eur a veľkému prevádzkovateľovi pokutu od 3 000 eur do 200 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi1e) sťažuje alebo marí výkon úradnej kontroly potravín tým, že zamestnancom orgánu úradnej kontroly bráni vykonávať činnosti uvedené v § 18 až 20 alebo v určenej lehote nevykoná nimi uložené opatrenia, alebo nedodržiava záväzné pokyny orgánov úradnej kontroly, nezabezpečí stiahnutie potravín z obehu, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 1e) a nespolupracuje s orgánom úradnej kontroly potravín. 41. Podľa § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z. z. orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. 42. Podľa § 28 ods. 11 zákona č. 152/1995 Z. z. na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 43. Podľa Prílohy II Kapitoly V bod 1. písm. b/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 852/2004 všetky predmety, príslušenstvo a zariadenia, s ktorými potraviny prichádzajú do styku, musia byť skonštruované tak, byť z takých materiálov a byť udržiavané v takom dobrom technickom stave a poriadku, aby sa zamedzilo akékoľvek riziko kontaminácie. 44. Podľa Kapitoly IX bod 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 852/2004 potraviny sa musia na všetkých stupňoch distribúcie, manipulácie chrániť pred akoukoľvek kontamináciou, ktorá by mohla spôsobiť, že potraviny budú nevhodné na ľudskú spotrebu, kontaminované takým spôsobom, že by bolo bezdôvodné očakávať, že by sa mohli v takom stave konzumovať. 45. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 46. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby a to jeho nepreskúmateľnosti z hľadiska odôvodnenia výšky uloženej pokuty a z hľadiska nesplnenia už skôr žalobcovi vytknutých podmienok predaja nebalených pekárskych výrobkov v technických zariadeniach na to určených. 47. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania (§ 46 a § 47 Správneho poriadku) ako aj osobitnými právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi (v danom prípade zákon č. 152/1995 Z. z.). 48. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 49. Podľa presvedčenia súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu spĺňajú všetky vyššie uvedené zákonné požiadavky kladené na rozhodnutie správneho orgánu z hľadiska jeho formy a odôvodnenia. Zároveň súd musí konštatovať, že uvedený skutkový stav predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia bol zistený v rozsahu, ktorý odôvodňoval prijatý záver. V napadnutom rozhodnutí žalovaný v zodpovedajúcom rozsahu ako aj kvalite reagoval na všetky podstatné námietky žalobcu v podanom odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky formálne aj materiálne náležitosti vyžadované zákonom (§ 46 a § 47 Správneho poriadku) ako aj primeranú správnu úvahu. 50. Správny súd v súlade s pre neho záväzným právnym názorom vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/65/2016 zo dňa 28.02.2018 uvádza (čiastočne citujúc časti odôvodnenia tohto uznesenia), že predmetom konania na správnom orgáne bolo sankcionovanie žalobcu za nesplnenie uloženého opatrenia. Tým, že žalobca nerešpektoval opatrenie žalovaného maril výkon úradnej kontroly, keďže v určenej lehote nevykonal uložené opatrenia, spáchal správny delikt, za ktorý bol zo strany žalovaného sankcionovaný. Zo Záznamu o dodatočnej kontrole potravín č. 10/07/12-AB zo dňa 10.07.2012 vyplynulo, že účelom kontroly v prevádzke žalobcu (Hypermarket TESCO Poprad) bolo overenie splnenia opatrenia uloženého v rozhodnutí RVPS Poprad č. k. 584/2012 zo dňa 13.03.2012, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. k. 1437/2012 zo dňa 29.05.2012, ktoré bolo vydané na základe skutočností zistených v kontrolovanej prevádzke pri prvej uskutočnenej úradnej kontrole potravín dňa 27.01.2012. Zo Záznamu o dodatočnej kontrole potravín vyplynulo, že uložené opatrenie nebolo zo strany žalobcu splnené. Spôsob predaja nebalených pekárenských výrobkov bol totožný ako pri kontrolných zisteniach zo dňa 27.01.2012. Zároveň správny súd uvádza, že identický nedostatok v predmetnej prevádzka žalobcu (Poprad) bol prvý krát zistený už dňa 03.07.2010 (bolo žalobcovi uložené rovnaké opatrenie v rozhodnutí č. k.: 584/2012) a odvtedy tento nedostatok pretrváva. Z dôvodu neplnenia uloženého opatrenia boli žalobcovi už skôr uložené pokuty (vo výške 1 000 € a 600 €). Ani takýto postup však neprimäl žalobcu, aby zabezpečil predaj nebalených pekárskych výrobkov v takých technických predajných zariadeniach, ktoré budú spĺňať požiadavku na minimalizovanie možného rizika kontaminácie predávaných výrobkov pri ich predaji spotrebiteľom. Potom za nijako neodôvodniteľné nesplnenie si právoplatne uloženej povinnosti bola žalobcovi v súlade so zákonom uložená pokuta 3 000 € na spodnej hranici zákonnej sadzby. Pokuta bola uložená a odôvodnená s prihliadnutím na zákonné kritéria a bola riadne odôvodnená. 51. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín (ďalej len tiež nariadenie č. 852/2004) ustanovuje všeobecné predpisy o hygiene potravín pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a vzťahuje sa na všetky stupne výroby, spracovania a distribúcie potravín a na vývozy, a to bez toho, aby boli dotknuté špecifickejšie požiadavky, týkajúce sa hygieny potravín. V zmysle tohto nariadenia prvotná zodpovednosť za bezpečnosť potravín spočíva na prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zabezpečujú, aby všetky stupne výroby, spracovania a distribúcie potravín pod ich kontrolou spĺňali príslušné hygienické požiadavky. Všetky predmety, príslušenstvo a zariadenia, s ktorými potraviny prichádzajú do styku, musia byť skonštruované tak, byť z takých materiálov a byť udržiavané v takom dobrom technickom stave a poriadku, aby sa minimalizovalo akékoľvek riziko kontaminácie. Pod kontamináciou možno rozumieť v zmysle tohto nariadenia prítomnosť alebo zavedenie nebezpečenstva. 52. Nariadenie Rady č. 882/2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných za účelom zabezpečenia overenia dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá stanovuje všeobecné pravidlá pre vykonávanie úradných kontrol za účelom overovania dodržiavania predpisov prevádzkovateľmi a ustanovuje členským štátom, aby pravidelne vykonávali úradné kontroly potravín a zabezpečili primerané finančné prostriedky na ich realizáciu. Z čl. 54 citovaného nariadenia je zrejmé, že ak príslušný orgán zistí nedodržiavanie predpisov, bude konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil a za tým účelom môže ukladať akékoľvek opatrenia, ktoré považuje za vhodné. Zároveň príslušný orgán kontroly poskytne príslušnému prevádzkovateľovi alebo jeho zástupcovi písomné oznámenie o svojom rozhodnutí o akciách, ktoré sa majú uskutočniť, spolu s odôvodnením tohto rozhodnutia a informáciu o práve odvolať sa proti takémuto rozhodnutiu a o použiteľnom postupe a lehotách. Toto nariadenie je potrebné vykladať v kontexte znenia ust. § 23 ods. 5 zákona č. 152/1995 Z. z., podľa ktorého orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti ukladajú opatrenia a pokuty a prerokúvajú priestupky, ktoré zistia pri výkone úradnej kontroly a § 28 ods. 11 a 12. Príslušný prvostupňový správny orgán - Regionálna veterinárna a potravinová správa Poprad v predmetnej veci svojim rozhodnutím zo dňa 13.03.2012, č. j. 584/2012 vydaným podľa ust. § 46 Správneho poriadku uložila žalobcovi opatrenie zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárenských výrobkov (chlieb, pečivo, jemné pečivo) prostredníctvom technických zariadení, ktoré musia byť skonštruované tak, aby zamedzovali akejkoľvek možnej kontaminácií z vonkajšieho prostredia, a aby v nich bola zabezpečená výmena vzduchu, s termínom plnenia do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia a úhrnnú pokutu vo výške 600 €. Proti rozhodnutiu správny orgán pripustil opravný prostriedok, o ktorom rozhodol žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 29.05.2012, č. k. 1437/2012, tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Zároveň bol žalobca poučený, že sa jedná o konečné rozhodnutie, ktoré je preskúmateľné súdom. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.06.2012. 53. Vzhľadom na možnosť súdneho prieskumu rozhodnutia, ktorým bolo žalobcovi uložené opatrenie na odstránenie vytýkaného stavu pri predaji nebalených pekárenských výrobkov, potom správny súd nemôže v tomto súdnom konaní posudzovať zákonnosť tohto rozhodnutia a toto nie je možné posudzovať ako podkladové rozhodnutie z hľadiska rozhodnutia žalovaného, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu. Tým, že rozhodnutie o uložení opatrenia nemôže byť predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní, nie je možné v rámci prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia o uložení pokuty za nesplnenie uloženého opatrenia skúmať spôsob vymedzenia povinnosti uloženej v opatrení. V tomto preskúmavacom konaní bola podstatná otázka, či žalobca vykonal kontrolnými orgánmi uložené opatrenie, t. j. či zabezpečil hygienický predaj nebalených pekárenských výrobkov (chlieb, pečivo, jemné pečivo) prostredníctvom technických zariadení, ktoré musia byť skonštruované tak, aby zamedzovali akejkoľvek možnej kontaminácií z vonkajšieho prostredia a zároveň aby v nich bola zabezpečená výmena vzduchu. 54. Skutkové zistenia dodatočnej kontroly vykonanej dňa 10.07.2012 jednoznačne preukazujú, že spôsob predaja nebalených pekárenských výrobkov zostal v danej prevádzke žalobcu (Poprad) nezmenený, a bol i naďalej v rozpore so všeobecnými zákonnými požiadavkami vyplývajúcimi z nariadenia Rady (ES) č. 852/2004 a zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách. 55. Podľa názoru súdu bolo povinnosťou predávajúceho (žalobcu) zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárskych výrobkov prostredníctvom technických prostriedkov a technických zariadení. Je pravdou, že pojem technické zariadenie nebol v čase rozhodovania v zákone o potravinách (zákon č. 152/1995 Z. z.) definovaný, ale pri jeho výklade bolo treba vychádzať aj z účelu a zmyslu zákona č. 152/1995 Z. z. ako i z nariadenia č. 852/2004, podľa ktorého všetky zariadenia, s ktorými potraviny prichádzajú do styku, musia byť skonštruované tak, byť z takých materiálov a byť udržiavané v takom dobrom technickom stave a poriadku, aby sa minimalizovalo akékoľvek riziko kontaminácie. Účelom hygienického predaja je, aby boli zo strany predajcu zabezpečené také úkony pri predaji nebalených pekárenských výrobkov, ktoré minimalizujú riziko kontaminácie, t. j. vykonanie takých opatrení, ktoré nebezpečenstvo, či už existujúce alebo potencionálne hroziace, eliminujú na akceptovateľnú úroveň. Podľa typu technického zariadenia je miera rizika kontaminácie značne odlišná, preto pokiaľ príslušný správny orgán usúdi v rámci jeho kompetencie a kontrolnej činnosti, že spôsob predaja nebalených pekárenských výrobkov prostredníctvom technických zariadení nezodpovedá hygienickému predaju, je oprávnený uložiť opatrenia na ich odstránenie. Svoje rozhodnutie musí i náležite odôvodniť. 56. Tým, že žalobca nesplnil žalovaným uložené opatrenie jeho konaním (omisívnym), došlo k naplneniu skutkovej podstaty iného správneho deliktu definovaného v ust. § 28 ods. 4 písm. g) zákona č. 152/1995 Z. z., za čo mu bola uložená pokuta. Prvostupňový správny orgán vychádzal pri rozhodovaní o inom správnom delikte z dôkazných materiálov, ktoré tvorili obsah spisu a to; Záznamu o úradnej kontrole potravín č. 27/01/12-AB zo dňa 27.01.2012, Záznamu o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. 10/07/12-AB zo dňa 10.07.2012, odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu - Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad č. j. 584/2012 zo dňa 13.03.2012, Rozhodnutia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. k. 1437/2012 zo dňa 29.05.2012, pričom bolo preukázané, že účastník konania svojim konaním porušil povinnosť v určenej lehote vykonať opatrenie uložené právoplatným rozhodnutím Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. k. 1437/2012 zo dňa 29.05.2012. 57. Poukazovanie žalobcu na rozhodnutie Súdneho dvora zo 06.10.2011 v právnej veci C-382/10, vzhľadom na vyššie uvedené, považuje správny súd v súlade s názorom Najvyššieho súdu SR za nedôvodné. Zároveň súd upriamuje pozornosť na to, že závery súdneho dvora vychádzali z úplne inej skutkovej situácie, ako v prejednávanej veci. Predmetom veci bola žiadosť o rozhodnutie o predbežnej otázke - Výklad kapitoly IX bod 3 Prílohy II nariadenia (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín z dôvodu posúdenia rozhodnutí dotknutých orgánov, ktoré uložili prevádzkovateľom ponúkajúcim na predaj pekárenské a cukrárenské výrobky povinnosť upraviť zásobníky určené na samoobslužný predaj pekárenských a cukrárenských výrobkov takým spôsobom, aby sa predmetné výrobky dali vyberať len pomocou technických prostriedkov, akými sú kliešte alebo vysúvacie zariadenia, a aby výrobok vybratý zo zásobníka nebolo možné vrátiť späť. Tieto rozhodnutia boli vydané po kontrolách, počas ktorých bolo zistené, že v obchodoch sú inštalované zásobníky, ktorých príklopy majú rukoväť na otvorenie, umožňujúcu otvorenie príklopu jednou rukou, pričom druhou rukou sa pomocou pripravených klieští môže vybrať výrobok. Po vybratí treba kliešte vrátiť späť a príklop zatvoriť. Takýto postup umožňuje zákazníkom tieto výrobky vyberať a dotýkať sa ich holou rukou, ako aj to, že na tieto výrobky môžu kašlať a kýchať; nemožno tiež zabrániť, aby výrobok zákazníci vrátili späť, čím sa môžu preniesť baktérie a vírusy. Predmetom rozhodovania teda bola otázka, či tým, že potencionálny kupujúci sa teoreticky mohol holou rukou dotknúť potravín umiestnených v krytých zásobníkoch alebo po ich otvorení na potraviny kýchnuť, neboli tieto potraviny chránené pred akoukoľvek kontamináciou. Výrok k danému rozsudku: Príloha II kapitola IX bod 3 nariadenia (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín musí byť vykladaný v tom zmysle, že pokiaľ ide o boxy určené k samoobslužnému predaju chleba a pečiva, za takých okolností ako vo veci v pôvodnom konaní, skutočnosť, že sa potenciálny kupujúci teoreticky môže holou rukou dotknúť potravín ponúkaných k predaju, či na nich kýchnuť, samo o sebe neumožňuje dospieť k záveru, že tieto potraviny neboli chránené pred kontamináciou, ktorá by mohla spôsobiť, že potraviny nebudú vhodné k ľudskej spotrebe, budú poškodzovať zdravie alebo budú kontaminované takým spôsobom, že by bolo bezdôvodné očakávať, že by sa mohli v takom stave konzumovať. 58. K namietanej výške sankcie správny súd uvádza, že s touto rovnako nie je možné súhlasiť, nakoľko sankcia zo strany žalovaného bola v tomto prípade určená podľa ust. § 28 zákona č. 152/1995 Z. z.. Samotné stanovenie výšky pokuty je vecou správnej úvahy vecne a miestne príslušného orgánu úradnej kontroly potravín, pričom na jej určení sa podľa § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z. z. prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, ako aj na minulosť prevádzkovateľa a podobne. Výška uloženej sankcie (3.000 €) bola podľa názoru súdu v prvostupňovom rozhodnutí dostatočne odôvodnená a je zrejmé, že pri jej výške sa žalovaný správny orgán zaoberal hlavne minulosťou žalobcu, skúmal nedodržiavanie predpisov v danej prevádzkarni, pričom konštatoval, že už v minulosti boli v predmetnej prevádzkarni zistené rovnaké nedostatky. Prvýkrát bolo umiestňovanie na trh nebalených pekárenských výrobkov nehygienickým spôsobom v prevádzkarni žalobcu zistené už skôr vykonanou úradnou kontrolou potravín. Stanovená pokuta vo výške 3 000 € podľa názoru súdu nie je pokutou likvidačnou a bola stanovená v súlade s ust. § 28 zákona č. 152/1995 Z. z. Pri jej ukladaní bola zo strany žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zohľadnená veľkosť prevádzky žalobcu, určená podľa vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 375/2011 Z. z., ktorá bola zaradená medzi stredné prevádzky. V tomto prípade žalovaný svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rozpätia, keď pokutu v tomto prípade bolo možné uložiť vo výške od 2 000 € do 150 000 € a uložil žalobcovi pokutu na spodnej hranici zákonného rozpätia. 59. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žaloba v rozsahu podaných námietok dôvodná nie je, napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne, vychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu veci, vydané v súlade so zákonom, zodpovedajúcim postupom, primerane odôvodnené a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 60. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal. 61. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 v spojení s § 145 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).