Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/211/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201612 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1013201612.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: FISTO trade, s.r.o., Drieňová 34, Bratislava, IČO: 449 789 52, zastúpený advokátkou: JUDr. Ľubica Masárová, PhD., Púchovská 12, Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/260915/2013/857 zo dňa 30.05.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Bratislava vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty FISTO trade, s.r.o. kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol číslo 9102403/5/365899/2013 zo dňa 29.01.2013. Protokol z daňovej kontroly bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a jeho prerokovanie číslo 9102403/5/365960/2012 zo dňa 29.01.2013 doručený daňovému subjektu dňa 01.02.2013. Daňový úrad Bratislava následne vyhotovil dňa 27.02.2012 dodatok k protokolu z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. 9102403/5/365899/2013. Dodatok zo dňa 27.02.2013 je súčasťou protokolu číslo 9102403/5/365899/2013 zo dňa 29.01.2013. Skutočnosti uvedené vo vyjadrení daňového subjektu k protokolu nemali vplyv na vyčíslený celkový rozdiel dane z pridanej hodnoty uvedený v protokole. 2. Protokol z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu 9102403/5/365899/2013 zo dňa 29.01.2013 spolu s dodatkom k protokolu zo dňa 27.02.2013 bol prerokovaný v zmysle § 15 ods. 12 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov dňa 01.03.2013, t.j. v deň určený vo výzve správcu dane na prerokovanie protokolu. 3. Na základe výsledkov zistených v priebehu výkonu daňovej kontroly Daňový úrad Bratislava dodatočným platobným výmerom č. 9104403/5/886219/2013 zo dňa 07.03.2013 podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nepriznal platiteľovi dane z pridanej hodnoty nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume XXX,XX eura a vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XXX XXX,XX eura. 4. Žalovaný (Finančné riaditeľstvo SR) podľa ust. § 74 ods. 4 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (daňový poriadok) potvrdil odvolaním napadnutý dodatočný platobný výmer číslo 9104403/5/886219/2013 zo dňa 07.03.2013, ktorým Daňový úrad Bratislava nepriznal platiteľovi dane z pridanej hodnoty nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume XXX,XX eura a vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XXX XXX,XX eura. 5. Žalovaný mal za to, že daňový subjekt nebol dostatočne obozretný a neprijal všetky dostupné opatrenia, aby sa uistil, že sa nezúčastňuje plnení, ktoré by mohli viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Skutočnosť, že daňový subjekt nevyužil zákonné možnosti celkom, alebo ich využil nedostatočne a nebol dostatočne obozretný pri výbere svojho obchodného partnera, môže byť pripísaná jedine na ťarchu daňového subjektu. Zo získaných dokladov a dôkazov mal za nespochybniteľné, že pri využití všetkých dostupných možností, spoločnosť FISTO trade, s.r.o. už pred uzatvorením predmetného obchodu mala možnosť vedieť, že odberateľ F. L. T..R.. sa dopustil podvodu. V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. C-409/04 Teleos, C-587/10 VSTR, C-l84/05 Twoh International, C-273/11 Mecsek-Gabona) vyplynulo, že ak si dodávateľ v súlade so zásadami právnej istoty splní dôkazné bremeno, preukáže splnenie všetkých podmienok oslobodenia dodania tovaru a preukáže, že konal v dobrej viere a nevedel alebo nemal možnosť vedieť o tom, že odberateľ sa dopustil podvodu, nemôžu príslušné orgány členského štátu dodania nútiť dodávateľa, aby následne zaplatil daň z pridanej hodnoty z tohto tovaru, keď sa zistí, že uvedené dôkazy sú nepravdivé. V tomto prípade sa nepravdivými ukázali doklady preukazujúce pridelenie identifikačného čísla pre DPH odberateľa F. L. T..R.. a súčasne bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že dodávateľ, kontrolovaná spoločnosť FISTO trade, s.r.o. mala možnosť vedieť, že odberateľ sa dopustil podvodu. V súlade s uvedeným mal tak príslušný orgán členského štátu dodania, t.j. Slovenská republika, právo pristúpiť k následnému zdaneniu dodávateľa, spoločnosti FISTO trade, s.r.o. V zmysle už citovaného rozsudku Mecsek-Gabona C-273/11, bod 47, boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je podľa ustálenej judikatúry cieľom uznaným a podporovaným smernicou 2006/112 (rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Groep, C-487/01 aC-7/02, Zb. s. 1-5337, bod 76; ako aj z 21.júna 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 41), ktorý odôvodňuje vyššie požiadavky vo vzťahu k povinnostiam predávajúcich (rozsudok Teleos a i., body 58 a 61). Z judikatúry Súdneho dvora EÚ ďalej vyplynulo, že na získanie oslobodenia od dane znáša dôkazné bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že stanovené podmienky oslobodenia od dane, vrátane podmienok zavedených členskými štátmi na zabezpečenie správnej a jednoduchej aplikácie oslobodení a na zabránenie akémukoľvek podvodu, daňovému úniku či prípadnému zneužitiu, boli splnené. Predloženie falošných faktúr alebo falošných dokumentov, ako aj akákoľvek iná manipulácia s dôkazmi môže brániť správnemu vyberaniu dane a následne správnemu fungovaniu spoločného systému DPH (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-285/09 R.). Žalovaný skonštatoval, že správca dane v súlade s procesným zákonom hodnotil všetky získané doklady a dôkazy vo vzájomnej súvislosti a súčasne prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Pri aplikovaní príslušných ustanovení zákona o DPH uplatnil eurokomformný výklad práva a plne rešpektoval práve judikatúru Súdneho dvora, na ktorú sa daňový subjekt odvolával. 6. V súvislosti s druhým odberateľom daňového subjektu FISTO trade, s.r.o., českou spoločnosťou C. O., J..S..Z.., sa žalovaný nestotožnil s námietkou daňového subjektu, že správca dane porušil zásadu súčinnosti zákona č. 511/1992 Zb. a informoval o nekontaktnosti odberateľa až v doručenom protokole z daňovej kontroly. Daňový subjekt využil svoje práva, ktoré mu dáva procesný zákon a počas kontroly nazeral do spisu spoločnosti a všetky kontrolné zistenia, vrátane informácie o nekontaktnosti oboch deklarovaných odberateľov spoločnosti FISTO trade, s.r.o. mal k dispozícii. Správca dane v zmysle zákona riadne a včas doručil daňovému subjektu protokol o daňovej kontrole, poučil ho o práve vyjadriť sa do 8 pracovných dní od doručenia výzvy v zmysle § 15 ods. 10 zákona o správe daní, ako aj o termíne prerokovania protokolu; daňový subjekt v zákonom stanovenom termíne vykonanie dodatočných dôkazov nenavrhol. Podľa názoru žalovaného správca dane postupoval v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom naozaj dôsledne uplatnil eurokomformný výklad príslušných ustanovení zákona o DPH aplikovaných v danej veci. Rovnako správca dane postupoval v súlade so zákonom SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, keď podľa ustanovenia § 2 ods. 3 zákona o správe daní vyhodnotil získané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom chránil záujmy štátu a súčasne dbal na zachovávanie práv daňového subjektu. Správca dane vykonal v preskúmavanej veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a skutkové okolnosti aj správne vyhodnotil a prijal správny právny záver. 7. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane. II. Žaloba 8. Žalobca sa žalobou doručenou krajskému súdu dňa 10.09.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/260915/2013/857 zo dňa 30.05.2013. 9. V žalobe uviedol, že ako účastník správneho konania bol rozhodnutím žalovaného Finančného riaditeľstva SR ukrátený na svojich právach a domáhal sa, aby súd preskúmal zákonnosť jeho rozhodnutia. Uviedol, že iba náhodou pri ústnom pojednávaní v inej veci, ako je predmetom tejto žaloby u správcu dane, dňa 04.09.2013 zistil, že v spise sa nachádza napadnuté rozhodnutie žalovaného, pričom dňa 05.09.2013 požiadal o vyhotovenie jeho overenej kópie zo spisu. Ako neskôr vyplynulo, žalovaný doručoval predmetné rozhodnutie splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu O.. Q. J., daňovej poradkyni prostredníctvom Slovenskej pošty na adresu K. XX. Dňa 11.07.2013 pošta doručila predmetnú zásielku späť žalovanému, pričom na rube obálky uviedla ako dôvod vrátenia zásielky „adresát neznámy“ s dátumom vrátenia 10.07.2013. Žalovaný preto zrejme podľa § 31 ods. 4 daňového poriadku považoval predmetnú písomnosť za doručenú v deň jej vrátenia žalovanému. Žalobca tvrdil, že mu predmetné rozhodnutie doručené nebolo a neboli ani splnené podmienky pre fikciu doručenia upravené v ust. § 31 ods. 4 daňového poriadku. V žalobe preukazoval, že splnomocnená zástupkyňa žalobcu má na adrese miesta doručenia trvalý pobyt a zároveň má k bytu uzatvorenú aj zmluvu o nájme bytu s bytovým podnikom Podunajské Biskupice, s.r.o. a to odo dňa 18.03.2002. Všetky písomnosti sem doručované riadne predkladá, na čo žalobca na preukázanie svojich tvrdení prikladá dôkazy riadne preberaných zásielok splnomocnenou zástupkyňou. Splnomocnená zástupkyňa jednoznačne na predmetnej adrese zásielky preberá, z čoho je zrejmé, že údaj „adresát neznámy“ vyznačený doručovateľom na rube obálky s napadnutým rozhodnutím pre žalobcu, nie je správny a pravdivý, a preto nebola splnená zákonná podmienka na uplatnenie fikcie doručenia podľa ust. § 31 ods. 4 daňového poriadku spočívajúca v nemožnosti doručenia na uvedené miesto doručenia. K preskúmavanému rozhodnutiu žalobca uviedol, že týmto žalovaný nevyhovel odvolaniu žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. 10. Žalobca mal za to, že žalovaný vec po skutkovej a právnej stránke neposúdil správne. V napadnutom rozhodnutí žalovaný potvrdil postup správcu dane, ktorý žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet a vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011, z dôvodu porušenia ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH a to tým, že žalobca si uplatnil oslobodenie od dane, na dodávku tovaru, u ktorého sa nepreukázalo splnenie podmienok ustanovených pre uplatnenie oslobodenia od dane v zmysle tohto paragrafu. Nesplnenie týchto podmienok sa týka dvoch odberateľov žalobcu a to spoločnosti F. L. T..R.. U. a spoločnosti C. O., J..S..Z.., Č. S.. Nesplnenie podmienok upravených v § 43 ods. 1 zákona o DPH na oslobodenie dodania tovaru pre prvého odberateľa, spoločnosť F. L. T..R.. U., správca dane odôvodnil tým, že tovar nebol dodaný osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, nakoľko šetrením zistil, že identifikačné číslo pre DPH, ktoré táto spoločnosť uviedla v komunikácii s daňovým subjektom, bolo pridelené inému subjektu a platnosť registrácie tejto spoločnosti, avšak pod iným IČ DPH, bola len do 30.04.2013 a táto spoločnosť bola podľa U. daňovej správy zmiznutým obchodníkom. 11. Žalobca namietal uplatnenú interpretáciu ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o DPH, nakoľko toto ustanovenie musí byť vykladané v súlade so smernicou Rady č. 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. 12. Uviedol, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ platí, že k uplatneniu oslobodenia dodania tovaru v rámci spoločenstva od dane dôjde vtedy, keď právo nakladať s týmto tovarom ako vlastník, bolo prevedené na nadobúdateľa a keď prevádzajúci preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto odoslania alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. 13. Žalobca tvrdil, že znenie čl. 138 ods. 1 smernice ani judikatúra však hmotno-právne podmienky dodania tovaru v rámci spoločenstva, ktoré sú taxatívne vymenované, neuvádza povinnosť nadobúdateľa mať identifikačné číslo pre DPH. Je pravdou, že pridelenie takéhoto čísla preukazuje daňové postavenie zdaniteľnej osoby na účely uplatnenia DPH a slúži na uľahčenie daňovej kontroly plnení v rámci spoločenstva, ide však o formálnu požiadavku, ktorá nemôže spochybniť právo na oslobodenie od DPH, pokiaľ sú hmotno-právne podmienky dodania tovaru v rámci spoločenstva splnené. 14. Vychádzajúc z dikcie čl. 138 ods. 1 smernice a citovanej judikatúry, žalobca v odvolaní namietal, že splnil taxatívne hmotno-právne podmienky stanovené pre uplatnenie oslobodenia od dane v rámci spoločenstva. Dodanie tovaru do iného členského štátu bolo podľa neho preukázané tak, ako si to vyžaduje ust. § 43 ods. 5 - CMR, v ktorej odberateľ potvrdil prijatie tovaru. 15. Žalobca k overeniu identifikačného čísla odberateľa, ktoré sa v konaní preukázalo ako nepravdivé a na nepravdivosti ktorého správca dane založil nesplnenie podmienok upravených v § 43 ods. 1 zákona uviedol, že už pri prvom kontakte požadoval od tohto odberateľa základné listiny preukazujúce, že je osobou identifikovanou pre DPH v inom členskom štáte, výpis z Obchodného registra a dokonca aj identifikačnú kartu konateľa spoločnosti. V danom čase teda konal v záujme obozretnosti aj nad rámec bežných zvyklostí v obchodných vzťahoch. 16. Žalobca ďalej uviedol, že spoločnosť F. L. T..R.. je holandskou obchodnou spoločnosťou, ktorá pri uzatvorení obchodu s daňovým subjektom konala v postavení zdaniteľnej osoby. Poukázal pritom, že v zmysle citovaného ustanovenia je od dane oslobodené aj dodanie tovaru nezdaniteľnej právnickej osobe, konajúcej ako takej v inom členskom štáte a tiež na skutočnosť, že vzhľadom na výšku obchodnej transakcie bolo zároveň zrejmé, že aplikácia čl. 139 ods. 1 smernice, neprichádza vzhľadom na výšku obchodnej transakcie do úvahy. Žalobca mal za to, že žalovaný sa s jeho odvolacími dôvodmi v súvislosti s uskutočnením dodávky F. L. T..R.. nevysporiadal, a preto je jeho rozhodnutie arbitrárne. Žalobca poukázal tiež na to, že žalovaný rovnako ako aj správca dane svoje rozhodnutie opiera o jediný dôkaz, ktorým je poskytnutie nepravdivého identifikačného čísla odberateľom a jeho nedostatočné preverenie zo strany žalobcu. S ostatnými dôkazmi predloženými žalobcom v konaní sa žalovaný rovnako ako ani správca dane nevysporiadal. V jeho odôvodnení tiež úplne absentuje vysporiadanie sa s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa výkladu čl. 138 ods. 1 smernice. 17. Žalobca v konaní predložil doklady preukazujúce dodanie tovaru do iného členského štátu požadované čl. 43 ods. 5 zákona o DPH, tieto neboli správcom dane ani žalovaným v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov hodnotené a ani akokoľvek spochybnené. Zároveň žalobca poukázal na to, že aj keby odberateľ F. L. T..R.. nekonal v postavení zdaniteľnej osoby, vzťahuje sa na predmetnú dodávku oslobodenie podľa čl. 138 ods. 1 smernice. 18. Podľa názoru žalobcu zdanenie dodaného tovaru na území SR v danom prípade odporuje cieľom sledovaným úpravou zdanenia obchodu v rámci únie, ktorým je prevod daňového príjmu na členský štát, v ktorom sa nachádza ku konečnej spotrebe dodaného tovaru (rozsudok Mecsek - Gabona C-273/11 bod 57 Teleos C-409/04 bod 36). Žalobca predloženými dôkazmi preukázal, že ku konečnej spotrebe nedošlo v SR, pričom vzhľadom na finančný objem danej transakcie v danom prípade neprichádza do úvahy ani výnimka z tohto pravidla upravená v čl. 139 smernice. 19. Žalobca bol presvedčený, že uskutočnil overenie svojho partnera až nad rámec obvyklej obchodnej praxe. Správca dane odôvodnil nesplnenie podmienok upravených v § 43 ods. 1 zákona o DPH na oslobodenie dodanie tovaru pre druhého odberateľa žalobcu - spoločnosť C. O., J..S..Z.. s tým, že žalobca nevedel preukázať splnenie jednej z hmotno-právnych podmienok a to, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto odoslania alebo tejto prepravy, fyzicky opustil územie členského štátu dodanie t.j. Slovenskej republiky. Svoje závery tak opieral o odpoveď českej daňovej správy, avšak uvádzal argumenty, ktoré sa v predmetnej odpovedi nenachádzajú. Žalovaný k námietke žalobcu v odvolaní, že v odpovedi českej daňovej správy nie sú uvedené informácie uvádzané správcom dane, uviedol, že správca dane vychádzal aj z odpovede SCAC ref. č. E SK B. XXXXXXXX XXXXX H. (R) doručenej mu dňa 19.12.2011, ktorá žalobcovi bola predložená pri nahliadnutí do spisu dňa 06.02.2013. Žalobca poukázal na to, že predmetná odpoveď sa nenachádzala v spise z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie mesiac júl. Žalobca zotrval na tom, že ak žiadosť o MVI uvedená v rozhodnutí správcu dane bola odoslaná s clom dňa 08.11.2011, pričom ako dátum odoslania odpovede z požiadaného členského štátu, je už dátum 18.11.2011, v tak krátkej dobe, t.j. 10 dní nemohla česká daňová správa vykonať ani len pokus o doručenie predvolania ich daňovému subjektu, aby mohol podať potrebné informácie. Podľa názoru žalobcu, žalovaný požaduje predloženie dokladov o skutočnostiach, preukázanie ktorých nebolo podmienkou uplatnenia oslobodenia v čase dodania tovaru. Uvedené platí podľa žalobcu najmä za situácie, kedy vnútroštátna úprava vymedzovala rozsah dokladov, ktorými platiteľ preukazuje dodanie tovaru do iného členského štátu. Ak žalovaný odmietal dôkazy predložené žalobcom, ktoré žalobca špecifikoval v bode 15 svojho odvolania, preukazujúce dodanie tovaru odberateľovi a postup žalobcu pri overovaní svojho obchodného partnera, ako irelevantné bez vypovedacej schopnosti k meritu veci, žalobca takúto argumentáciu považoval za priamo odporujúcu judikatúre Súdneho dvora najmä už k vyššie uvádzanému bodu 46 vyššie citovaného rozsudku. Podľa názoru žalobcu je dostatočne zrejmé, že daňový subjekt využil všetky jemu dostupné možnosti overenia si osoby odberateľa a to ešte pred uskutočnením obchodu s ním a to až tak, že nad rámec obvyklej obchodnej praxe, považoval aj vyhotovenie kópie identifikačného dokladu konateľa v predmetnej spoločnosti. 20. Žalobca v konaní o odvolaní navrhoval vykonanie dôkazov a to výsluchom svedkov hlavne vypočutím konateľky odberateľa, pričom žalovaný tieto dôkazy nevykonal. Ďalej poukázal na to, že ak žalovaný odmietal vykonať dôkazy výsluchom svedkov, ktorí boli osobne prítomní pri uskutočnení dodania tovaru odberateľovi a to bez relevantných dôvodov a to zároveň dodanie predmetného tovaru českému odberateľovi spochybňuje, porušil tým svoju povinnosť vyplývajúcu z § 24 ods. 2 daňového poriadku. Podľa žalobcu neobstojí ani argumentácia, podľa ktorej tieto dôkazy neboli žalobcom uplatnené v priebehu daňovej kontroly. V súlade s § 72 ods. 4 písm. b) daňového poriadku, žalobca bol oprávnený navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Rozsah a možnosť predkladania týchto dôkazov, nie je zákonom v odvolacom konaní nijako limitovaná. Žalobca uviedol, že má za to, že v prípade overovania obchodného partnera spoločnosti C.A. O., J..S..Z.. bol maximálne obozretný. 21. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že aj v prípade hodnotenia dôkazov týkajúcich sa dodania tovarov odberateľovi spoločnosti C. O., J..S..Z.., Č. S., nebola rešpektovaná zásada voľného hodnotenia dôkazov upravená v zákone č. 511/1992 Zb., v súlade s touto zákonnou zásadou, je povinnosťou správcu dane aj žalovaného hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom sú povinní prihliadať na všetko, čo v danom konaní vyšlo najavo. Podľa názoru žalobcu žalovaný niektoré dôkazy jednoznačne svedčiace v prospech daňového subjektu vôbec nevyhodnotil. Takýto postup je v striktnom rozpore s uvedenou zásadou, keďže žalovaný neprihliadal na všetko, čo v konaní vyšlo najavo a zároveň je porušením práva na spravodlivé konanie garantovaného článkom 48 ústavy. 22. Žalobca bol názoru, že žalovaný svojím postupom porušil ust. § 24 ods. 2 daňového poriadku, keďže nerešpektoval povinnosť dbať na to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Bez relevantného odôvodnenia odmietol vykonať dôkazy navrhované žalobcom a neprihliadal na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Z uvedeného vyplýva, že postupom žalovaného došlo k porušeniu zásady zákonnosti a zásady voľného hodnotenia dôkazov upravených v ust. § 3 daňového poriadku, ako aj, že postup správcu dane bol v rozpore s čl. 1 a čl. 48 Ústavy SR. Žalovaný sa nevysporiadal relevantným spôsobom s námietkami žalobcu týkajúcimi sa výkladu čl. 138 smernice. 23. Napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za nezákonné, arbitrárne, a preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 24. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 10.10.2013 uviedol, že Daňový úrad Bratislava vykonal u daňového subjektu FISTO trade, s.r.o. kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2011 na podnet prijatej medzinárodnej žiadosti o výmenu informácií zo dňa 08.09.2011 v súlade s čl. 7 nariadenia rady č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, v ktorej U. daňová správa požiadala o preverenie dodávok mobilných telefónov do U. spoločnosti F. L. T..R.. Správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval podľa ustanovení zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov účinný od 01.01.1993. 25. K tvrdeniu žalobcu, že vydané rozhodnutie zo dňa 30.05.2013 nebolo doručené v súlade s § 31 ods. 4 zákona o správe daní, žalovaný uviedol, že daňový subjekt FISTO trade, s.r.o. dňa 02.01.2013 splnomocnil O.. Q. J., daňového poradcu so sídlom K. XX, T., aby spoločnosť zastupovala pred správcom dane a ďalšími orgánmi vo všetkých veciach týkajúcich sa správy daní, udelené plnomocenstvo sa výslovne vzťahuje aj na prijímanie doručovaných písomností. Rozhodnutie zo dňa 30.05.2013 žalovaný zaslal na adresu uvedenú v plnej moci, splnomocnenej zástupkyni žalobcu, pričom dňa 11.07.2013 žalovaný obdržal späť vrátenú obálku s rozhodnutím s poznámkou pošty „adresát neznámy“ a pečiatkou pošty zo dňa 10.07.2013. V zmysle § 31 ods. 4 daňového poriadku, ak ide o také miesto doručenia, na ktoré nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk, považuje sa písomnosť za doručenú v deň jej vrátenia správcovi dane a to aj vtedy, ak sa adresát, ktorému mala byť písomnosť doručená, o tom nedozvie. Vzhľadom k tomu, že písomnosť bola vrátená žalovanému dňa 11.07.2013, správca dane v zmysle zákona, správne vyznačil na rozhodnutí deň doručenia, ktorý je súčasne dňom právoplatnosti rozhodnutia a to deň 11.07.2013. Žalovaný nespochybnil, že splnomocnená zástupkyňa spoločnosti na uvedenej adrese má trvalý pobyt, resp. zmluvu o nájme bytu a že aj v predchádzajúcich mesiacoch na tejto adrese poštu preberala. Napriek tomu správca dane nemal žiaden zákonný dôvod spochybňovať skutočnosť, že platný údaj zrozumiteľne vyznačený doručovateľom na rube obálky, ako „adresát neznámy“, nebol v čase doručovania mesiaca júl správny a pravdivý. 26. K predmetu sporu žalovaný uviedol, že v celej svojej žalobe sa žalobca prioritne venuje rozsudku Súdneho dvora Mecsek - Gabona C-273/11. Súčasne žalobca ani vo svojej žalobe ani v predchádzajúcom odvolaní neuviedol predmet sporu, skutkové okolnosti a celkový kontext problému, na základe ktorého bol podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania, výsledkom ktorého bol rozsudok Súdneho dvora C-273/11. Uvádzanie jednotlivých bodov rozsudku bez znalosti celkového kontextu, v ktorom boli vynesené, nemá požadovanú vypovedaciu schopnosť a v konečnom dôsledku je zmätočné. Najvyšší súd SR už niekoľkokrát vo svojich rozsudkoch konštatoval, že pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní alebo súdnom konaní odvoláva na niektoré rozsudky Súdneho dvora, je jeho dôrazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené (NS SR 2 Sžf 19/2011). V záujme ozrejmenia podstaty veci žalovaný poznamenal, že E. G. bola maďarská spoločnosť, ktorej hlavným predmetom činnosti bol veľkoobchod s obilninami, v auguste 2009 táto spoločnosť predala talianskej spoločnosti, ktorá vtedy mala riadne pridelené IČO pre DPH repku olejnú, ktorú mal nadobúdateľ podľa kúpnej zmluvy prepraviť do iného členského štátu. Tovar bol nadobúdateľom prevzatý a talianska spoločnosť poslala predávajúcej z talianskej poštovej adresy niekoľko nákladných listov CMR preukazujúcich, že repka olejná bola prepravená mimo Maďarska. Maďarská spoločnosť teda dodala tovar do iného členského štátu talianskej spoločnosti, ktorá v čase dodania tovaru mala riadne pridelené a platné IČ DPH a bola zdaniteľnou osobou, slovenská spoločnosť FISTO trade, s.r.o. dodala tovar holandskej spoločnosti, ktorá sa preukázala falošným dokladom o pridelení IČ DPH, ktoré patrilo úplne inej zdaniteľnej spoločnosti a samotná holandská spoločnosť F. L. T..R.., ako nadobúdateľ tovaru mala pridelené IČ DPH s platnosťou do 30.04.2003, ktoré v čase nadobúdania tovaru bolo už 8 rokov neplatné. V prípade spoločnosti FISTO trade, s.r.o., na rozdiel od spoločnosti E. G. nebola splnená už základná hmotno-právna podmienka taxatívne definovaná v čl. 138 ods. 1 druhá časť vety, keď preukázateľne mobilné telefóny neboli dodané inej zdaniteľnej osobe alebo nezdaniteľnej právnickej osobe konajúcej ako takej v inom členskom štáte. Túto zásadnú a podstatnú skutočnosť však žalobca vo svojej žalobe neuviedol. 27. Správca dane pri preverovaní zdaniteľných obchodov so spoločnosťou F. L. T..R.. zistil, že daňový subjekt FISTO trade, s.r.o. uzatvoril obchod týkajúci sa predaja mobilných telefónov s holandskou spoločnosťou F. L. T..R.. na základe e-mailovej komunikácie. Daňový subjekt FISTO trade, s.r.o. prijal dňa 21.06.2011 na svojej e-mailovej adrese od spoločnosti F. L. T..R.. kontaktné údaje, po overení si platnosti IČ DPH na stránke V..L..L. <U.:/..L..L.>, kde systém k zadanému IČ DPH priradil jedinú informáciu a to, či číslo je platné, uzatvoril obchod s touto spoločnosťou. Spoločnosť FISTO trade, s.r.o. vystavila za dodávku mobilných telefónov tejto spoločnosti za obdobie júl 2011 faktúru č. 73110116 v hodnote XXX.XXX,- eur bez DPH na dodanie 566 ks mobilných telefónov Apple Iphone - 4 16 GB s poznámkou, že tovar je oslobodený od DPH na základe § 43 zákona o DPH. Prepravu podľa predložených dokladov uskutočnila spoločnosť FISTO trade, s.r.o. motorovým vozidlom EČV T. XXX K., na priloženej CMR je pečiatka s názvom spoločnosti F. L. T..R.. a dátum 19.07.2011. Úhradu za predmetnú faktúru prijala spoločnosť FISTO trade, s.r.o. dňa 15.07.2011 XX.XXX,- eur, dňa 19.07.2011 XXX.XXX,- eur. Správca dane zistil, že spoločnosť F. L. T..R.., ktorá je uvedená na faktúre ako odberateľ, uviedla hneď pri prvej komunikácii s obchodným partnerom FISTO trade, s.r.o. svoje nesprávne identifikačné údaje. Zaslala potvrdenie o daňovej registrácii, kde je uvedený názov spoločnosti NL. L. T..R.., A., E. XXX XXXX W. J. G. a IČ DPH: F. XXXXXXXXX T. s dátumom 10.06.2011. Správca dane si preveril predložené údaje v systéme a zistil, že predmetná spoločnosť mala pridelené IČO F. XXXXXXXXXXBXX s platnosťou do 30.04.2003. Pod vyššie uvedeným IČ DPH je registrovaná úplne iná spoločnosť S. J. O. Q. A. E. XXXXXXXXXX W. G. IČ platné od 11.05.2010. Na základe uvedeného správca dane dospel k názoru, že konanie odberateľa bolo jednoznačne zavádzajúce s úmyslom obísť systém fungovania DPH v rámci členských štátov EÚ a nie sú splnené podmienky pre oslobodenie od dane v zmysle ust. § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. 28. Uviedol, že ust. § 43 zakotvuje základný princíp fungovania dane pri dodaní tovaru z jedného členského štátu do iného členského štátu, ak sú na obchode zúčastnení dodávatelia a odberatelia identifikovaní pre daň v jednotlivých členských štátoch. Pri cezhraničných dodaniach tovaru platí princíp krajiny určenia, čo znamená, že tovar má byť zdanený v krajine nadobudnutia, a preto dodávateľ, ktorý dodá tovar do iného členského štátu, uplatní oslobodenie od dane. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť priznaná v členskom štáte nadobudnutia, je základnou podmienkou uplatnenia oslobodenia v členskom štáte dodania v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH. V prípade, že je tovar dodaný osobe, ktorá nie je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, nie je možné takéto dodanie považovať za dodanie tovaru do iného členského štátu v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH a dodávateľ nemôže uplatniť oslobodenie od dane. Žalovaný zastával názor, že daňový subjekt nebol dostatočne obozretný a neprijal všetky dostupné opatrenia, aby sa uistil, že sa nezúčastňuje plnení, ktoré by mohli viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Skutočnosť, že daňový subjekt nevyužil zákonné možnosti celkom, alebo ich využil nedostatočne a nebol dostatočne obozretný pri výbere svojho obchodného partnera, môže byť pripísaná jedine na ťarchu daňového subjektu. Zo získaných dokladov a dôkazov je nespochybniteľné, že pri využití všetkých ľahko dostupných možností, žalobca už pred uzatvorením predmetného obchodu mal možnosť vedieť, že odberateľ F. L. T..R.. sa dopustil podvodu. 29. K žalobcovej námietke týkajúcej sa odpovede českej daňovej správy, v ktorej sa uvádza, že daňový subjekt C. O., J..S..Z.., odberateľ daňového subjektu FISTO trade, s.r.o., je nekontaktný a všetky písomnosti sa vracajú späť ako adresát nezastihnutý, resp. zásielka neprevzatá v odbernej lehote, keď žalobca poukazuje na to, že predmetná odpoveď sa nenachádza v spise daňovej kontroly, žalovaný uviedol, že odpoveď českej daňovej správy na žiadosť daňového úradu bola doručená na Daňový úrad Bratislava III. dňa 19.12.2011 a bola zaradená do spisu spoločnosti FISTO trade, s.r.o. za zdaňovacie obdobie jún 2011. Táto spoločnosť je jasne a nespochybniteľne uvedená tak v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 06.02.2013, tak aj v úradnom zázname zo dňa 06.02.2013, ktoré boli spísané na základe toho, že počas daňovej kontroly dňa 06.02.2013 splnomocnená zástupkyňa spoločnosti O.. Q. J. nahliadla do spisu spoločnosti FISTO trade, s.r.o. za zdaňovacie obdobie jún 2011 a júl 2011. Splnomocnená zástupkyňa spoločnosti tak v priebehu kontroly bola nespochybniteľne plne oboznámená s touto žiadosťou o MVI aj s jej výsledkom. K námietke žalobcu, že správca dane bol povinný uvedenú spoločnosť na MVI uviesť v protokole a odôvodnení svojho rozhodnutia, aby umožnil uplatniť žalobcovi v odvolaní na ňu námietky, je podľa názoru žalovaného absolútne neodôvodnená, keďže presne tak správca dane aj postupoval, keď uviedol predmetnú odpoveď na MVI v protokole, v následnom rozhodnutí a daňový subjekt aj voči tejto odpovedi vo svojom odvolaní uplatnil svoje námietky. Žalovaný má za to, že neporušil ústavné právo žalobcu garantované čl. 48 ods. 2 ústavy a to právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. 30. Žalovaný zastával názor, že žalobca spochybňuje relevantnosť odpovede českej daňovej správy z dôvodu promptného vybavenia žiadosti slovenskej daňovej správy neodôvodnene. Česká daňová správa vo svojej odpovedi jasne uviedla, že spoločnosť C. O., J..S..Z.. je nekontaktná a uvedenému tvrdeniu už zo zákona musí predchádzať zaslanie výzvy, predvolania, resp. predvolania konateľa a to opakovane. Žiadne ustanovenie procesného zákona nelimituje začatie daňového konania českého správcu dane v predmetnej veci až dňom obdržania slovenskej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Pokiaľ česká daňová správa konštatovala, že daňový subjekt je nekontaktný a súčasne podniká kroky k zrušeniu jeho registrácie, slovenská daňová správa nemala dôvod takúto odpoveď spochybňovať. 31. K žalobcovým námietkam, že žalobca počas výkonu kontroly predložil správcovi dane množstvo dôkazov, ktoré žalovaný odmietol vykonať, žalovaný uviedol, že s touto námietkou nesúhlasí, nakoľko žalobcom predložené listiny vo vzťahu k meritu veci nemali žiadnu vypovedaciu schopnosť. 32. V preskúmavanej veci všetky vystavené faktúry pre spoločnosť C. O. J..S..Z.. obsahujú dodaciu podmienku incoterms EXW Bratislava, pričom dodacia podmienka EXWORKS znamená, že predávajúci splní svoju povinnosť dodávky, keď dá kupujúcemu tovar k dispozícii vo svojom závode. Predávajúci je povinný dať tovar k dispozícii kupujúcemu na dohodnutom mieste dodania k dátumu alebo v lehote stanovenej v kúpnej zmluve. Kupujúci je povinný prevziať tovar v momente, keď mu je daný k dispozícii v dohodnutom čase a mieste. Prvoradou povinnosťou predávajúceho je dať tovar k dispozícii vo svojom závode. Prvoradou povinnosťou kupujúceho je prevziať tovar v závode predávajúceho, zabezpečiť prevoz tovaru do miesta určenia na vlastné náklady a riziká. Prepravu tovaru do miesta určenia vykoná odberateľ alebo iná osoba na jeho účet. V tomto konkrétnom prípade bol na každej faktúre uvedený jediný dátum a to dátum vystavenia faktúry. Podľa príslušných CMR, na ktorých je uvedený dátum nakladania tovaru, je tento dátum nakladania tovaru vždy zhodný s dátumom vystavenia faktúry. Naloženie tovaru v zmysle dodacej podmienky EXW prebehlo v sklade spoločnosti na území SR, na faktúre je uvedené tovar vydal: FISTO trade, s.r.o. a tovar prijal C. O., J..S..Z.. Súčasne ale, aby tento tovar spĺňal podmienky oslobodenia od dane, musí byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, v tomto prípade do ČR. Na faktúrach ani na CMR ani na čestnom prehlásení nie je uvedený dátum, kedy bola preprava tovaru skutočne realizovaná. Predložené doklady vypovedajú len o tom, že tovar bol prevzatý prepravcom, ktorý je súčasne odberateľom tovaru spoločnosťou C. O., J..S..Z.. v sklade v T., ale nemajú žiadnu vypovedaciu schopnosť o tom, či, akým spôsobom a v akých termínoch bol samotný fyzicky prevezený do ČR. V prípade rozsudku Súdneho dvora ECD C-409/204 zo dňa 27.09.2007 sa pojem „odoslaný“, má vykladať v tom zmysle, že k nadobudnutiu tovaru v rámci spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci spoločenstva od dane, dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník, prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Žalovaný konštatoval, že v predmetnom prípade nebola splnená ani jedna z požiadaviek, keďže dodávateľ nepreukázal, že tento tovar bol aj reálne odoslaný, resp. prepravený do iného členského štátu a že opustil územie SR. Nadobúdateľ C. O., J..S..Z.. nikdy nepredložil daňovým orgánom členského štátu určenia, t.j. českému správcovi dane vyhlásenie týkajúce sa nadobudnutia tovaru v rámci spoločenstva, ktoré by mohlo byť doplňujúcim dôkazom na účely preukázania, že tovar skutočne opustil územie členského štátu dodania a to z dôvodu, že nadobúdateľ, ktorý je v tomto prípade súčasne aj prepravcom tovaru, je zmiznutý obchodník a je pre svojho správcu dane nekontaktný. Slovenskému správcovi dane bolo predložené iba nekonkrétne „čestné prohlášení“, že tovar bol prepravený do Českej republiky, ale takéto prehlásenie nemožno považovať za to, ako by bol nadobúdateľ predložil daňovým orgánom Českej republiky vyhlásenie o nadobudnutí tovaru v Českej republike. 33. Požiadavku na vypočutie svedkov považoval žalovaný za účelovú a to hlavne z dôvodu, že správca dane ani žalovaný nespochybňujú samotnú materiálnu existenciu mobilných telefónov, ktorých svedkovia môžu potvrdiť. Správca dane prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií požiadal správcu dane daňového subjektu C. O. J..S..Z.. o poskytnutie informácií, či bolo uskutočnené dodanie mobilných telefónov a príslušenstva do ČR, akým spôsobom bola uskutočnená preprava tovaru, nakoľko na priložených medzinárodných listoch je uvedený ako prepravca spoločnosť C. O., J..S..Z.. a teda je jediným účastníkom transakcie, ktorý by mohol potvrdiť, či bol predmetný tovar skutočne prevezený do iného členského štátu prijatý, prípadne skladovaný spoločnosťou C. O., J..S..Z.. a komu bol ďalej tento tovar dodaný. Miestne príslušný správca dane tejto spoločnosti vo svojej odpovedi uviedol, že táto spoločnosť je nekontaktná a všetky dokumenty sú vracané s tým, že adresát je nezastihnuteľný. Žalovaný pre úplnosť uviedol, že požiadavka žalobcu na vypočutie svedkov predložená v odvolacom konaní, je zároveň aj nezákonná. Argumentácia žalobcu, že v súlade s § 72 ods. 4 písm. d) daňového poriadku, je žalobca oprávnený navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, nie je v súlade so zákonom. V § 72 ods. 4 písm. d) daňového poriadku je uvedené, že odvolanie musí obsahovať dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi. Nie je tam uvedené, ako tvrdí žalobca, že v odvolaní je oprávnený navrhovať dôkazy. Právo navrhovať dôkazy, ako aj právo daňového subjektu pri daňovej kontrole výslovne ustanovuje § 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku. 34. Žalovaný s tvrdením daňového subjektu, že napadnutý dodatočný platobný výmer bol vydaný bez toho, aby skutočnosti potrebné pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, nesúhlasil, pretože správca dane formou kompletných medzinárodných dožiadaní zaslaných dodávateľovi a odberateľom do iných členských štátov a ďalších vykonaných ústnych pojednávaní preveroval pohyb tovaru a vyvodil záver, na ktorom prihliadal všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný dospel k záveru, že záver správcu dane zodpovedá zásadám správneho uváženia a je v súlade aj s hmotno-právnymi ustanoveniami zákona o DPH. Správca dane si na základe medzinárodnej výmeny informácií zabezpečil dôkaz oficiálnej inštitúcie o tom, že oba dožiadané zahraničné daňové subjekty si neplnia daňové povinnosti a sú zmiznutými obchodníkmi. V oboch prípadoch tak správny orgán členského štátu určenia nepotvrdil nadobudnutie predmetného tovaru. Podľa názoru žalobcu zdanenie dodaného tovaru na území SR v sume XXX.XXX,XX eura, odporuje cieľom sledovaných úprav zdanenia obchodu v rámci únie, ktorými je prevod daňového príjmu na členský štát, v ktorom dochádza ku konečnej spotrebe dodaného tovaru. Podľa názoru žalovaného v prvom rade cieľom sledovaným právnou úpravou únie, odporuje zneužitie práva v oblasti dane z pridanej hodnoty s cieľom získať daňovú výhodu. Podľa súdneho rozhodnutia EÚ vo veci Halifax C-255/02, sa subjekty podliehajúce súdnej právomoci nemôžu dovolávať právnych noriem spoločenstva podvodne, alebo ich zneužívať. 35. V tejto súvislosti žalovaný upozornil na skutočnosť, že v navrhovanej novele zákona o DPH s účinnosťou od 1.1.2014, sa v § 69 ods. 12 navrhuje zaviesť prenos daňovej povinnosti podľa čl. 199a Smernice 2006/112 EÚ o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty pri dodaní konkrétnych druhov poľnohospodárskych plodín, kovov, integrovaných obvodov a tiež mobilných telefónov. K zavedeniu prenosu daňovej povinnosti u týchto komodít došlo práve z dôvodu prudkého nárastu kolotočových podvodov pri obchodovaní s týmito komoditami, v dôsledku ktorých príjem z DPH do štátneho rozpočtu nekopíruje vývoj ekonomiky. 36. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný trval na svojich záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť. IV. 37. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného rozsudkom č. k. 1S/211/2013-109 zo dňa 06.11.2014 žalobu podľa §250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) zamietol. 38. Najvyšší súd Slovenskej republiky predmetné rozhodnutie krajského súdu rozhodnutím sp. zn. 6Sžf/13/2015 zo dňa 29.06.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia krajského súdu bola jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Odvolací súd vytýkal krajskému súdu, že sa nevysporiadal s námietkami žalobcu, ktorými spochybňoval okrem iného závery žalovaného, na základe ktorých mu nepriznal oslobodenie od DPH pri dodávke tovaru českému odberateľovi - spoločnosti C. O. J..S..Z.. Konštatoval, že krajský súd s námietkami žalobcu, ktoré uviedol v bodoch 28 až 40 žaloby vôbec nezaoberal, iba uviedol, že žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru na územie ČR, pričom neuviedol, prečo uvedené námietky nie sú pre rozhodnutie podstatné. V ďalšom konaní odvolací súd zaviazal krajský súd vec meritórne prejednať, dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu, vrátane odvolacích námietok, vo veci znovu rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. V. Právna úprava 39. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP) po opätovnom preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v rozsahu a dôvodoch v žalobe uvedených ako i v intenciách zrušujúceho rozhodnutia najvyššieho súdu, vec prejednal na nariadenom pojednávaní (ust. § 107 ods. 1 SSP) a rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. 40. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. 41. Podľa ust. § 491 ods. 1 SSP,, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 42. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 43. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 44. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 45. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti S.s.p. o správnych žalobách. 46. Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona o správe daní zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní) v zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona o správe daní) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona o správe daní), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 ústavy). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. 47. Podľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. 48. Podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní, správca dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 49. Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými predpismi, ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 50. Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 51. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru, alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 52. Podľa § 43 ods. 4 oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (§ 8 ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1. 53. Podľa § 43 ods. 5 platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 - 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry a : a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napr. zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. VI. Závery správneho súdu 54. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo v intenciách námietok (žalobných i odvolacích) vznesených žalobcom dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. 55. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane začal vykonávať kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na podnet prijatej medzinárodnej žiadosti o výmene informácií zo dňa 08.09.2011 v súlade s článkom 7 Nariadenia Rady č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, v ktorej holandská daňová správa požiadala o preverenie dodávok mobilných telefónov do U. spoločnosti F. L. T.. Kontrolou predložených dokladov bolo zistené, že žalobca v preverovanom zdaňovacom období obchodoval s mobilnými telefónmi. V kontrolovanom zdaňovacom období júl 2011 nakupoval mobilné telefóny od dodávateľa spoločnosti XP B. I. J..S..Z.., B. W. Č. S.. Tento tovar ďalej predával odberateľovi do Českej republiky, spoločnosti C. O., J..S..Z.., B. a odberateľovi do Holandska, spoločnosti F. L. T..R.. F.. V zdaňovacom období uviedol žalobca nadobudnutie tovaru z iného členského štátu v zmysle § 11 zákona o DPH v hodnote X XXX XXX,XX eura, z toho základ dane X XXX XXX,XX eura a daň z pridanej hodnoty X XXX XXX,XX eura a dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení neskorších predpisov vo výške X XXX XXX,XX eura. 56. Na základe získanej informácie od holandskej daňovej správy, že holandská spoločnosť F. L. T.., ktorá je odberateľom spoločnosti žalobcu je zmiznutým obchodníkom, správca dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, týkajúce sa druhého odberateľa, spoločnosti C. O., J..S..Z.. Č. S. a dodávateľa, spoločnosti XP B. I. J..S..Z.., Č. S.. 57. Vzhľadom na vykonávané medzinárodné preverovania správca dane rozhodnutím zo dňa 30.11.2011 prerušil kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2011. Prekážky, pre ktoré sa kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu prerušila, pominuli dňom 28.06.2012. Následne správca dane požiadal nadriadený orgán Finančné riaditeľstvo SR o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly z dôvodu oneskorenia doručenia značného množstva dokumentov, ktoré boli potrebné k správnemu vyhodnoteniu dôkazov v daňovej kontrole. Žalovaný listom zo dňa 01.10.2012 žiadosti Daňového úradu Bratislava vyhovel a predĺžil lehotu na výkon daňovej kontroly o štyri mesiace. O všetkých týchto vykonaných procesných úkonoch správca dane riadne daňový subjekt, resp. jeho splnomocneného zástupcu písomne informoval. 58. Podľa odpovede českej daňovej správy, ktorá bola doručená správcovi dane dňa 28.06.2012, spoločnosť XP B. I. J..S..Z.., Č. S. potvrdila dodanie mobilných telefónov spoločnosti žalobcu za zdaňovacie obdobie júl 2011, platby za tovar boli uskutočnené bankovými prevodmi z rôznych bankových účtov, prepravu tovaru realizovala spoločnosť žalobcu a objednávateľom bola pani R. W., v tom čase konateľka žalobcu. 59. Zistenia správcu dane, na základe ktorých pristúpil správca dane k nepriznaniu nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2011 a vyrubeniu rozdielu dane z pridanej hodnoty, sa týkajú oboch odberateľov, holandskej spoločnosti NeC. L. T..R.. V. XX H., XXXX F. T., F., F. a českej spoločnosti C. O., J..S..Z.., T. XXX/XX, XXX XX H. X, O. C.: B.. 60. Správca dane pri preverovaní zdaniteľných obchodov so spoločnosťou F. L. T..R.. zistil, že žalobca uzatvoril obchod, týkajúci sa predaja mobilných telefónov s U. spoločnosťou F. L. T..R.. na základe e- mailovej komunikácie. Daňový subjekt FISTO trade, s.r.o. prijal dňa 21.06.2011 na svojej mailovej adrese E..B. od spoločnosti F. L. T..R.. kontaktné údaje: výpis z obchodného registra, potvrdenie o IČ DPH na č. F. XXXXXXXXXBXX a ID konateľa spoločnosti F. L. T..R.. I. R.. Po overení si platnosti IČ DPH na stránke V..L..L..L., kde systém k zadanému IČ DPH priradil jedinú informáciu, a to, či je uvedené číslo platné, uzatvoril obchod s touto spoločnosťou. Žalobca vystavil za dodávku mobilných telefónov tejto spoločnosti za obdobie júl 2011 faktúru číslo 73110116 v hodnote XXX XXX,XX eur bez DPH na dodanie 566 kusov mobilných telefónov Apple iPhone-4 16GB s poznámkou, že tovar je oslobodený od DPH na základe § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Prepravu podľa predložených dokladov uskutočnil žalobca motorovým vozidlom EČV: T. XXX K. - R. Q., na priloženej CMR je pečiatka s názvom spoločnosti F. L. T..R.. a dátum 19.07.2011. Úhradu za predmetnú faktúru prijala spoločnosť FISTO trade, s.r.o. na bankovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX - T..R.. č.X dňa 15.07.2011, XX XXX,XX L., dňa 19.07.2011 XXX XXX,XX eur. Správca dane zistil, že spoločnosť F. L. T..R.., ktorá je uvedená na faktúre ako odberateľ, uviedla hneď pri prvej komunikácii s obchodným partnerom FISTO trade, s.r.o. nesprávne identifikačné údaje. Zaslala potvrdenie o daňovej registrácii, kde je uvedený názov spoločnosti F. L. T..R.., A. E. XXX XXXX W. J.- G. a IČ C.: F. s dátumom 10. 06. 2011. Správca dane si overoval predložené údaje v systéme a zistil, že spol. F. L. T..R.. , J. XXXXX, XXXXCM R. mala pridelené IČ DPH: F. s platnosťou do 30.04.2003. Pod IČ DPH: F. je registrovaná spoločnosť S. O. Q., A. E.A. XXXXXX XXXX W.-G., IČ platné od 11.05.2010. 61. Na základe uvedeného správca dane dospel k názoru, že konanie odberateľa bolo jednoznačne zavádzajúce s úmyslom obísť systém fungovania DPH v rámci členských štátov EÚ a teda nie sú splnené podmienky pre oslobodenie od dane v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., kde je uvedené, že dodanie tovaru je oslobodené od dane ak tovar je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, a ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Z uvedeného vyplýva, že nebola splnená základná podmienka pre oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH tým, že tovar nebol dodaný osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte a táto je podľa holandskej daňovej správy zmiznutým obchodníkom. 62. Zároveň správca dane dospel k názoru, že nielenže tento odberateľ nebol identifikovaný pre daň, ale úmyselne zavádzal za účelom získania daňovej výhody vyplývajúcej z postavania platiteľa a uviedol falošné identifikačné údaje. 63. Správca dane pri preverovaní zdaniteľných obchodov so spoločnosťou C. O., J..S..Z.., T. XXX/XX, XXX XX H. X, Č. S., IČ DPH: B. zistil, že predmetom fakturácie boli dodania mobilných telefónov a príslušenstva, a to faktúra č. 73110111 s dátumom vydania 01.07.2011 v celkovej fakturovanej sume XXX XXX,XX eur, faktúra č. 73110112 s dátumom vydania 07.07.2011 v celkovej fakturovanej sume XXX XXX,XX eur, faktúra č. 73110113 s dátumom vydania 08.07.2011 v celkovej fakturovanej sume XXX XXX,XX eur, faktúra č. 73110114 s dátumom vydania 11.07.2011 v celkovej fakturovanej sume XXX XXX,XX eur, faktúra č. 73110115 s dátumom vydania 12.07.2011 v celkovej fakturovanej sume XXX XXX,XX eur, faktúra č. 73110117 s dátumom vydania 14.07.2011 v celkovej fakturovanej sume XXX XXX,XX eur, faktúra č. 73110118 s dátumom vydania 18.07.2011 v celkovej fakturovanej sume XXX XXX,XX eur, faktúra č. 73110119 s dátumom vydania 19.07.2011 v celkovej fakturovanej sume XXX XXX,XX eur, faktúra č. 73110120 s dátumom vydania 21.07.2011 v celkovej fakturovanej sume XXX XXX,XX eur, faktúra č. 73110121 s dátumom vydania 22.07.2011 v celkovej fakturovanej sume XXX XXX,XX eura, faktúra č. 73110122 s dátumom vydania 25.07.2011 v celkovej fakturovanej sume XXX XXX,XX eur. 64. Správca dane prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií požiadal správcu dane daňového subjektu C. O., J..S..Z.., o poskytnutie informácií, či bolo uskutočnené dodanie mobilných telefónov a príslušenstva do Českej republiky, akým spôsobom bola uskutočnená preprava tovaru, nakoľko na priložených medzinárodných listoch je uvedený ako prepravca spoločnosť C. O., J..S..Z.. a teda je jediným účastníkom transakcie, ktorý by mohol potvrdiť, či bol predmetný tovar skutočne prevezený do iného členského štátu, prijatý, prípadne skladovaný spoločnosťou C. O., J..S..Z.. a komu bol ďalej tento tovar dodaný. 65. Miestne príslušný správca dane spoločnosti C. O., J..S..Z.. vo svojej odpovedi uviedol, že je táto spoločnosť nekontaktná, všetky dokumenty sú doručované s poznámkou pošty „adresát nezastihnutý", daňové priznanie podala len za prvé zdaňovacie obdobie, t. j. za I. štvrťrok 2011, v ktorom vykázala iba tuzemské plnenia. 66. Na základe zistených skutočností o spoločnosti F. L.H. T..R.., U. I. C. O., J..S..Z.., Č. S., správca dane vyslovil záver, že žalobca v prípade oboch deklarovaných dodaní do iného členského štátu nemá nárok na uplatnenie oslobodenia v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH a je povinný znášať zaťaženie daňou z pridanej hodnoty, s čím žalobca nesúhlasil. 67. Krajský súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutých rozhodnutí vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné. Sporným zostalo právne posúdenie a výklad ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH ako i skutočnosť, či došlo zo strany žalobcu k splneniu hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane. 68. V prvom rade sa však vysporiadal s námietkou žalobcu o nesprávnom doručení preskúmavaného rozhodnutia, resp. o nemožnosti aplikovať tzv. fikciu doručenia, ktorú nepovažoval za dôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že preskúmavané rozhodnutie žalovaný doručoval splnomocnenej zástupkyni žalobcu O.. Q. J., J. J. K. XX, T., nakoľko ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi (§ 30 ods. 3 daňového poriadku). Dňa 11.07.2013 sa žalovanému vrátila predmetná zásielka späť s poznámkou pošty „adresát neznámy“ a pečiatkou pošty zo dňa 10.07.2013. Podľa ust. § 31 ods. 4 daňového poriadku, ak ide o také miesto doručenia, na ktoré nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk, považuje sa písomnosť za doručenú v deň jej vrátenia správcovi dane a to aj vtedy, ak sa adresát, ktorému mala byť písomnosť doručená, o tom nedozvie. Vzhľadom na to, že predmetné rozhodnutie bolo žalovanému prostredníctvom pošty vrátené s poznámkou „adresát neznámy“, žalovaný podľa názoru súdu správne vyznačil na predmetnom rozhodnutí deň doručenia, ako deň právoplatnosti predmetného rozhodnutia, t. j. 11.07.2013. Žalovaný správny orgán nemal žiaden zákonný dôvod spochybňovať skutočnosť, že údaj vyznačený poštovým úradom, ako „adresát neznámy“, nie je správny, resp. nie je pravdivý. Krajský súd zároveň konštatoval, že žalobca žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného t. j. individuálneho správneho aktu, ktorým mohlo dôjsť k zásahu do práv a oprávnených záujmov podal v zákonnej lehote, čím docielil jeho preskúmanie súdom. Súčasne súd zdôrazňuje, že ani podanie správnej žaloby nemá automatický odkladný účinok z čoho plynie záver, že podanie žaloby nemá vplyv na vykonateľnosť rozhodnutia. Žalobcom tvrdené skutočnosti, ktorými preukazoval, že splnomocnená zástupkyňa má sídlo na uvedenej adrese a teda údaj na vrátenej zásielke „adresát neznámy“ je nesprávny sú relevantné jedine vo vzťahu k daňovému exekučnému konaniu, ktoré začína na podklade exekučného titulu (t. j. právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí, ktorým bolo uložené peňažné plnenie). 69. Vo vzťahu k namietanému právnemu posúdeniu krajský súd poukazuje na citované zákonné ustanovenia, z ktorých vyplýva povinnosť daňového subjektu preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom a za tým účelom správcovi dane predkladať, resp. navrhovať dôkazy. Dokazovanie vykonáva správca dane a je na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí a to aj s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní. 70. Oprávnením správcu dane je overovať správnosť tvrdení a predkladaných dôkazov daňového subjektu, pričom súčasne je povinný postupovať v súčinnosti s daňovým subjektom, v súlade s ustanoveniami zákona o správe daní a poplatkov. Povinnosťou žalovaného, ako príslušného odvolacieho daňového orgánu, je na základe odvolania daňového subjektu proti rozhodnutiu správcu dane preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia správcu dane a postupu mu predchádzajúceho a v odôvodnení svojho rozhodnutia dať jasnú, zrozumiteľnú a vyčerpávajúcu odpoveď na zásadné otázky nastolené odvolávajúcim sa daňovým subjektom, pričom je povinný prihliadnuť na všetky skutočnosti mu známe a veci sa týkajúce, ktoré v priebehu daňového konania vyšli najavo. 71. Krajský súd poukazuje na to, že úlohou správcu dane nie je preukazovať existenciu daňovej transakcie, ale overovať, či ju daňový subjekt preukázal a deklaroval správne. 72. Súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného, ako aj postupu žalovaného, vrátane postupu správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že uvedené rozhodnutia plne korešpondujú s vyššie citovanou právnou úpravou. Súd sa plne stotožňuje so závermi dokazovania vykonaného na základe tuzemského i medzinárodného šetrenia správcu dane, z ktorého vyplynulo, že k zdaniteľnému plneniu (dodaniu tovaru) tak, ako predpokladá ustanovenie § 43 ods. 1 zákona o DPH nedošlo, a z toho dôvodu sa súd stotožnil aj s právnym posúdením veci. Aby išlo o intrakomunitárny obchod, ktorý je oslobodený od dane, musia byť splnené dve základné zákonné podmienky, a to jednak, že tovar bol prepravený do iného členského štátu, a že tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň. Pojem „osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte“ treba vykladať tak, aby bol naplnený účel európskej úpravy, t. j. prenos daňových príjmov do štátu spotreby, osobou povinnou odviesť daň za intrakomunitárnu dodávku bude len tá osoba, ktorá je platiteľom DPH. Nestačí, že táto osoba je formálne registrovaná, ale musí mať aj reálnu možnosť odviesť daň. Je na dodávateľovi, v danom prípade žalobcovi, aby sa uistil, že dodávka bude vnútri spoločenstva zdanená (inak by to mohlo viesť k daňovému úniku), čo vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-409/04. Cieľom je zamedziť dvojité zdanenie, a preto sa zaviedlo zdaňovanie nadobudnutia tovaru v členskom štáte miesta konečnej spotreby. Súd v zhode so stanoviskom daňových orgánov dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené tieto dve zákonné podmienky stanovené v ustanovení § 43 ods. 1 zákona o DPH. 73. V prípade spoločnosti F. L. T..R.., vyplynulo, že táto uviedla hneď pri prvej komunikácii so žalobcom svoje nesprávne identifikačné údaje. Zaslala potvrdenie o daňovej registrácii, kde je uvedený názov spoločnosti NL. L. T..R.., A., E. XXX XXXX W. J. G. I. O. C.: F. XXXXXXXXX T. s dátumom 10.06.2011. Podľa zistení správcu dane mala predmetná spoločnosť pridelené IČO F. XXXXXXXXXXBXX s platnosťou do 30.04.2003. Pod vyššie uvedeným IČ DPH je registrovaná úplne iná spoločnosť S. O. Q., A. E. XXXXXXXXXX W. G. IČ platné od 11.5.2010. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že spoločnosť F. L. T..R. nebola osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, čo jednou z hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH. V prípade, že je tovar dodaný osobe, ktorá nie je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, nie je možné takéto dodanie považovať za dodanie tovaru do iného členského štátu v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH a dodávateľ nemôže uplatniť oslobodenie od dane. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 17/2009 podľa ktorého, „Ak odberateľ daňovníka (žalobcu) so sídlom v inom členskom štáte, nemá vydané identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte v rozhodnom období, a z tohto dôvodu nie je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte s oprávnením používať identifikačné číslo DPH na intrakomunitárne obchody, potom žalobcovi nevznikne právo na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. 74. Takýto výklad ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o DPH je aj v súlade so znením čl. 138 ods. 1 smernice Rady č.2006/112/ES, ktorá bola transponovaná do zákona o DPH. Zavedenie smernice do domáceho práva musí byť také, aby zabezpečilo jej plnú aplikáciu (C-21797 Komisia vs Nemecko). Ustanovenia komunitárneho práva je potrebné vykladať nielen podľa ich textového znenia, ale tiež v kontexte, v ktorom sa vyskytujú a za účelom pravidiel, ktorých sú súčasťou (C-223/98). Národný súd by mal pri interpretácii národného práva postupovať vo svetle znenia a účelu smernice a to v čo najvyššej miere, aby naplnil účel smernice a tým splnil ustanovenia tretieho odseku čl. 249 Zmluvy o ES (C-106/89 Marleasing). 75. Podľa čl. 131 Smernice DPH (Smernica Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá nahradila Šiestu Smernicu); oslobodenia od dane ustanovené v kapitolách 2 až 9 sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia Spoločenstva a v súlade s podmienkami, ktoré členské štáty stanovia na účely zabezpečenia správneho a jednoznačného uplatňovania tohto oslobodenia od dane a na účely predchádzania akýmkoľvek možným daňovým únikom, vyhýbaniu sa dani alebo zneužitiu dane. Podľa čl. 138 bod 1 Smernice; členské štátny oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom, alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu, konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala. 76. V súvislosti s dôkaznými prostriedkami, ktoré možno vyžadovať od dodávateľa na preukázanie splnenia podmienok na oslobodenie intrakomunitárneho dodania tovaru od DPH, Súdny dvor EÚ v rozsudku C-492/13 uviedol, že prináleží členským štátom stanoviť podmienky, za akých oslobodia od DPH intrakomunitárne dodania s cieľom zabezpečiť správne a jednoduché uplatnenie týchto oslobodení a zabrániť podvodu, daňovému úniku alebo prípadnému zneužitiu. Tiež uviedol, že pri výkone svojich právomocí členské štáty musia dodržiavať všeobecné právne zásady, ktoré sú súčasťou právneho poriadku EÚ, najmä zásady právnej istoty a proporcionality. Krajský súd má za to, že nedošlo k porušeniu právnej istoty u žalobcu, nedošlo k narušeniu zásady legitímnej dôvery, pretože pravidlá práva sú zrozumiteľné a presné a ich uplatňovanie bolo pre žalobcu ako osobu, ktorá týmto pravidlám podlieha, predvídateľné. Zákon o DPH, ako vnútroštátny predpis, zrozumiteľne formuluje podmienky, ktoré musia byť splnené na oslobodenie od DPH pri intrakomunitárnom dodaní tovaru. 77. Z uvedeného dôvodu nemožno prisvedčiť žalobcovi, že znenie čl. 138 ods. 1 Smernice hmotnoprávne podmienky dodania tovaru v rámci spoločenstva nevyžaduje povinnosť mať identifikačné číslo pre DPH. Taktiež nemožno súhlasiť s tým, že pridelenie takéhoto čísla je formálnou požiadavkou. 78. Krajský súd zastáva názor, že nielen podľa názoru žalovaného ale i z rozsudkov Súdneho dvora EÚ C-80/11 a C-142/11 z 21.06.2012 vyplýva, že Súdny dvor predpokladá obozretnosť daňového subjektu, jeho povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, ubezpečiť sa o zákonnom konaní (dodržiavaní daňových povinností) obchodného partnera. V tejto súvislosti možno poukázať i na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Sžf/97/2009, v ktorom poukázal na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasným základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu. 79. Krajský súd sa taktiež nestotožnil s námietkou žalobcu, že sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s odvolacími dôvodmi v súvislosti s uskutočnením dodávky F. L. T..R.. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že na získanie oslobodenia od dane znáša dôkazné bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že stanovené podmienky oslobodenia od dane, vrátane podmienok zavedených členskými štátmi na zabezpečenie správnej a jednoduchej aplikácie oslobodení a na zabránenie akémukoľvek podvodu, daňovému úniku či prípadnému zneužitiu, boli splnené. Žalovaný po vyhodnotení všetkých získaných dokladov a dôkazov v ich vzájomnej súvislosti skonštatoval, že predloženie falošných faktúr alebo falošných dokumentov, ako aj akákoľvek iná manipulácia s dôkazmi môže brániť správnemu vyberaniu dane a následne správnemu fungovaniu spoločného systému DPH (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-285/09 R.) Pri aplikovaní príslušných ustanovení zákona o DPH uplatnil eurokomformný výklad práva a plne rešpektoval práve judikatúru Súdneho dvora, na ktorú sa daňový subjekt odvolával. Správca dane nepovýšil fiškálne záujmy štátu nad oprávnenými záujmami daňového subjektu, záujmy štátu v súlade so zákonom chránil a súčasne pritom dbal na zachovávanie práv daňových subjektov. Z uvedeného tak vyplýva, že žalovaný sa s námietkou žalobcu v odvodnení rozhodnutia zaoberal. 80. Nemožno súhlasiť ani s názorom žalobcu, že aj keby nekonal odberateľ F. L. T..R. v postavení zdaniteľnej osoby vzťahuje sa na predmetnú dodávku oslobodenie podľa čl. 138 ods. 1 Smernice. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že na získanie oslobodenia od dane znáša dôkazné bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že stanovené podmienky oslobodenia od dane, vrátane podmienok zavedených členskými štátmi na zabezpečenie správnej a jednoduchej aplikácie oslobodení a na zabránenie akémukoľvek podvodu, daňovému úniku či prípadnému zneužitiu, boli splnené. 81. Krajský súd dodáva, že splnenie hmotnoprávnych podmienok ustanovených v § 43 ods. 1 zákona o DPH pre oslobodenie od dane musí byť súčasné, takže pokiaľ žalobca zastával názor, že dodanie tovaru do iného členského štátu predloženými listinami preukázal, nič to nemení na skutočnosti, že nepreukázal splnenie druhej podmienky a tou je registrácia jeho odberateľa F. L. T..R.. pre C.. 82. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že daňový subjekt nebol dostatočne obozretný a neprijal všetky dostupné opatrenia, aby sa uistil, že sa nezúčastňuje plnení, ktoré by mohli viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Nič nebránilo žalobcovi, aby si preveril predložené údaje o (nielen platnosti) daňovej registrácii odberateľa ale aj názov a adresu na základe čoho by zistil, že predmetná spoločnosť mala pridelené IČO F. XXXXXXXXXXBXX s platnosťou do 30.04.2003 a nie tak ako mu uviedla pri prvej komunikácii IČ DPH: F. XXXXXXXXX T. s dátumom 10.06.2011. 83. Vo vzťahu k vysporiadaniu sa s identifikačným číslom odberateľa, v danom prípade právnickej osoby nachádzajúcej sa v Holandsku, žalobca na pojednávaní dňa 25.01.2018 poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora č. C 24/15 z 20.10.2016, ktorý riešil otázku, či neexistencia IČ DPH je určujúca pre nadobudnutie oslobodenia od dane DPH, ktorý považoval žalobca za zásadný. Krajský súd v súvislosti s predmetným rozhodnutím vo veci C 24/15 - Josef Plöckl proti Finanzamt Schrobenhausen - Právo na oslobodenie od DPH pri premiestnení tovaru zdaniteľnej osoby v rámci EÚ v prípade nedodržania povinnosti predložiť IČ DPH členského štátu určenia uvádza, že rozhodnutie sa vzťahovalo na situáciu kedy došlo k premiestneniu vlastného tovaru zdaniteľnou osobou v rámci EÚ, pričom ako osoba povinná k dani neoznámila identifikačné číslo svojho zákazníka pre účely DPH, preto vychádzalo z iných skutkových okolností než v prejednávanej veci. Z uvedeného dôvodu nebolo možné na uvedené rozhodnutie prihliadnuť. 84. Krajský súd sa taktiež v plnej miere stotožnil so závermi žalovaného ohľadne druhého odberateľa žalobcu spoločnosti C. O. J..S..Z.., že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH. t.j. nepreukázal, že tovar bol dodaný do Českej republiky resp., že opustil územie Slovenskej republiky. 85. V prípade dodania tovaru do iného členského štátu Európskej únie je tovar oslobodený od dane z pridanej hodnoty na výstupe iba v prípade ak bol skutočne prepravený z tuzemska a platiteľ je schopný túto skutočnosť správcovi dane preukázať (bližšie pozri rozsudok NS SR sp. zn. 8 Sžf 7/2012). 86. V predmetnej veci žalovaný vyhodnotil, že žalobca ako dodávateľ nepreukázal, že tovar bol aj reálne odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a v dôsledku tejto prepravy fyzicky opustil územie Slovenskej republiky (keďže k prenosu práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa mohlo dôjsť odovzdaním tovaru v sklade na území SR v zmysle dodacej podmienky EWX), a hoci nedošlo k preukázaniu účasti žalobcu na podvode, dodávateľ nepredložil dôkazy, ktoré by na prvý pohľad odôvodňovali jeho právo na oslobodenie dodávky tovaru v rámci Spoločenstva od dane z pridanej hodnoty a nadobúdateľ C. O., J..S..Z. nikdy nepredložil daňovým orgánom členského štátu určenia, t. j. českému správcovi dane, vyhlásenie týkajúce sa nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva, ktoré by mohlo byť doplňujúcim dôkazom na účely preukázania, že tovar skutočne opustil územie členského štátu dodania, a to z dôvodu, že nadobúdateľ, ktorý je v tomto prípade súčasne aj prepravcom tovaru, je zmiznutý obchodník a je pre svojho správcu dane nekontaktný. 87. Správe orgány v konaní postupovali v súlade s ust. § 2 ods. 3 zákona o správe daní vyhodnotili získané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadali na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom chránili záujmy štátu a súčasne dbali na zachovávanie práv daňového subjektu. V preskúmavanej veci bolo dokazovanie vykonané v dostatočnom rozsahu, ktorý jednoznačne preukazoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný pritom vychádzal aj z odpovede českej daňovej správy, ktorá na žiadosť daňového úradu bola doručená na Daňový úrad Bratislava III. dňa 19.12.2011 a bola zaradená do spisu spoločnosti FISTO trade, s.r.o. za zdaňovacie obdobie jún 2011. Uvedené vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 06.02.2013, tak aj z úradného záznamu zo dňa 06.02.2013, ktoré boli spísané na základe toho, že počas daňovej kontroly dňa 06.02.2013 splnomocnená zástupkyňa spoločnosti O.. Q. J. nahliadla do spisu spoločnosti FISTO trade, s.r.o. za zdaňovacie obdobie jún 2011 a júl 2011. Žalobca bol v priebehu kontroly nespochybniteľne plne oboznámený s touto žiadosťou o MVI aj s jej výsledkom. Taktiež spochybňovanie záverov zistení českej daňovej správy nemá opodstatnenosť, nakoľko sa jedná o relevantné informácie a závery (t. č. česká daňová správa už zrušila spoločnosti C. O., J..S..Z.. registráciu na DPH.). 88. Z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že žalovaný námietku splnomocneného zástupcu daňového subjektu, že potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom, alebo osobou ním poverenou v zmysle § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH má zákonom stanovené náležitosti, až právnou úpravou účinnou od 01.10.2012 a zákon o DPH v čase dodania tovaru tieto náležitosti presne neupravoval, akceptoval. Túto námietku však vyhodnotil ako irelevantnú vo vzťahu ku skutočnosti, že dodávateľ, ako platiteľ dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu musí oslobodenie od dane preukázať pri každom jednotlivom dodaní tovaru relevantnými dokladmi obsahujúcimi skutočnosti, ktoré správca dane vie preveriť a reálne potvrdiť, s čím sa stotožňuje i krajský súd. V rámci medzinárodnej výmeny informácií s Českou daňovom správou sa uvedené nepodarilo preveriť, nakoľko spoločnosť C. O., J..S..Z.. so správcom dane nespolupracovala a vykazovala znaky zmiznutého obchodníka. 89. Možno súhlasiť s názorom žalovaného, že pokiaľ mal správca dane pochybnosti o vyššie uvedenej obchodnej transakcii, pričom na to existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, je v jeho právomoci, aby počas daňovej kontroly riadne a dôkladne preveril, a to najmä, či v danom prípade reálne išlo o intrakomunitárne nadobudnutie (existencia zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, postavenie zdaniteľnej osoby na účely DPH), a či, tovar fyzicky opustil tuzemsko (prepravný doklad, jeho náležitosti, evidenčné čísla motorových vozidiel použitých na prepravu, mená vodičov, vhodnosť vozidiel použitých na prepravu uvedeného tovaru ako aj jeho množstva a iné). 90. Podľa názoru krajského súdu žalovaný v konaní postupoval v súlade so všeobecnou zásadou daňového konania vyjadrenou v ust. § 2 ods. 3 zákona o správe daní, dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, každý jednotlivo ako i v ich vzájomnej súvislosti, pričom sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyčerpávajúco vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu týkajúcimi sa navrhovaných a predložených dôkazov v prípade odberateľa žalobcu spoločnosti C. O. J..S..Z.. Z uvedeného dôvodu nemožno považovať rozhodnutie žalovaného za arbitrárne. Žalobca v rámci daňového konania využil svoje procesné právo nazerať do spisov, pričom mal o kontrolných zisteniach žalovaného o nekontaktnosti oboch odberateľov vedomosť, napriek tomu nevyužil svoje právo a v zákonnej lehote nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov. V ust. § 15 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní, sú okrem iného určené práva a povinnosti aj vo vzťahu k poskytnutiu príležitosti plniť si svoju dôkaznú povinnosť. V zákone je určená presná časová hranica na realizáciu týchto práv, pričom ide o lehotu, ktorej zmeškanie nie je možné odpustiť. 91. Žalobca výsluch svedkov, a to konateľky spoločnosti C. O., J..S..Z., O.. O. Z.J., Č. S., konateľa spoločnosti žalobcu R. Z., L., ako aj E.. H. S. navrhol až v rámci odvolacieho konania a keďže tieto neboli predložené včas, žalovaný na ne neprihliadal, napriek tomu sa k nim v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadril, pričom spochybnil ich vypovedaciu hodnotu vzhľadom na skutkové okolnosti veci. 92. Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že rozhodnutie správcu dane ako aj žalovaného sú vecne správne, názor v nich vyslovený zodpovedá zásadám správneho uváženia a je v súlade aj s hmotno-právnymi ustanoveniami § 43 ods. 1 zákona o DPH platného v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Žalovaný správny orgán sa logicky a vecne vysporiadal s námietkami žalobcu a v konaní neboli porušené procesné práva žalobcu ako účastníka konania. 93. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a preto žalobu poukazom na ust.§ 190 SSP zamietol. 94. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP, tak, že žalobcovi náhradu trov konania pre jeho neúspech v konaní nepriznal. 95. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.