Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/179/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202282 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1013202282.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpený advokátom JUDr. Eugenom Kostovčíkom, so sídlom Gelnická 33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia označené ako Oznámenie č. 1100301/1/541886/2013/5002 zo dňa 15.11.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR označené ako Oznámenie č. 1100301/1/541886/2013/5002 zo dňa 15.11.2013 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Finančné riaditeľstvo SR listinou označenou ako Oznámenie č.1100301/1/541886/2013/5002 zo dňa 15.11.2013, vo veci návrhu žalobcu o nariadenie obnovy konania z úradnej moci, vo vzťahu k rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR č. I/221/9740-52008/2008/990390-r zo dňa 17.07.2008 žalobcovi oznámilo, že nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov oprávňujúcich správny orgán obnoviť konanie z úradnej moci. II. Žaloba. 2. Včas podanou žalobou, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutej listiny označenej ako Oznámenie č.1100301/1/541886/2013/5002 zo dňa 15.11.2013, ktorú žiadal z titulu ukrátenia na právach žalobcu ako nezákonnú zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 3. Žalobca poukázal na skutkové a právne okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu Oznámenia, ktoré je predmetom súdneho prieskumu s tým, že Daňový úrad pre vyhrané daňové subjekty dodatočným platobným výmerom č. 500/230/9929/08/Adač vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2004 v sume XX.XXX,XX € (X.XXX.XXX,-Sk) a dodatočným platobným výmerom č. 500/230/21345/08/Adač za zdaňovacie obdobie roku 2005 v sume XXX.XXX,XX € (X.XXX.XXX,-Sk). 4. Proti dodatočnému platobnému výmeru č. 500/230/9929708/Adač žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodlo Daňové riaditeľstvo SR tak, že rozhodnutím č. I/221/9740-52008/2008/990390-r zo dňa 17.07.2008 potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 500/230/9929/08/Adač, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2004. Proti dodatočnému platobnému výmeru daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 500/230/21345/08/Adač žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodlo Daňové riaditeľstvo SR tak, že rozhodnutím č. I/221/15031-84931/2008/990390-r zo dňa 04.12.2008 potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 500/230/21345/08/Adač, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2005. Predmetné rozhodnutie napadol žalobca správnou žalobou, ktorú Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 4S 25/2009 z 11.05.2012 zamietol. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 4Sžf/43/2012 z 18.06.2013 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S 25/2009 tak, že zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/221/15031-84931/2008/990390-r a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 5. Na základe predmetného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/43/2012 z 18.06.2013, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 17.09.2013, žalobca podal návrh o nariadenie obnovy konania z úradnej moci vo veci rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/221/9740-52008/2008/990390-r zo dňa 17.07.2008, ktorý podal žalovanému dňa 18.09.2013. 6. Podľa názoru žalobcu, Oznámením žalovaného č. 1100301/1/541886/2013/5002 zo dňa 15.11.2013 vo veci návrhu o nariadenie obnovy konania z úradnej moci s tým, že v danom prípade nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov oprávňujúcich správny orgán obnoviť konanie z úradnej moci, bol žalobca ukrátený na svojich právach. 7. Žalobca v prvom rade poukázal na ust. § 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) s tým, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 OSP). Zároveň žalobca odkázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (I. ÚS 37/95, II. ÚS 50/01, I. ÚS 52/02, III. ÚS 183/200, PL. ÚS 21/08, I. ÚS 354/08) a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie NS SR sp. zn. 8Sžf/29/2010, uznesenie NS SR sp. zn. 5Sžp/5/2011, rozsudok NS SR 5 Sžf/1/2011), v ktorých je vyslovený právny názor, že môžu byť predmetom preskúmania súdom aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy. 8. V predmetnej veci je podľa žalobcu zrejmé, že Oznámenie Finančného riaditeľstva SR č. 1100301/1/541886/2013/5002 z 15.11.2013, ktorým správca dane žalobcovi oznamuje, že v danom prípade nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov oprávňujúcich správny orgán obnoviť konanie z úradnej moci, vážnym spôsobom zasahuje do práv žalobcu. Oznámenie je potrebné považovať za procesný úkon správneho orgánu, ktorého obsah má autoritatívny vzťah k jeho adresátovi (žalobcovi), kde správny orgán vystupuje v pozícii vykonávateľa štátnej moci a nie iba v pozícii oznamovateľa. 9. Podľa názoru žalobcu, Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4Sžf/43/2012 rozhodol o predbežnej otázke („...skutočnosti, ktoré sú podkladom pre určenie základu dane a ktoré daňový subjekt deklaroval, možno pre účely vyrubenia dane, či už v podobe vyrubenia dane alebo daňovej straty použiť a využiť len v rámci zákonom určenej prekluzívnej lehoty, ustanovenej v § 45 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. a v dôsledku toho nebolo možné po uplynutí lehoty na vyrubenie dane ani vykonávať daňovú kontrolu na tieto skutočnosti. To znamená, že správca dane v danom prípade nemohol meniť výšku daňových strát za roky 2000 - 2002, teda ani výšku odpočítanej daňovej straty za roky 2004 a 2005.“). Keďže skutkový a právny stav na základe ktorého Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č. I/221/9740-52008/2008/990390-r potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č.500/230/9929/08/Adač (rok 2004) je úplne identický so skutkovým a právnym stavom na základe ktorého Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 4Sžf/43/2012 zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/221/15031-84931/2008/990390-r (rok 2005) je možné prijať záver, že hmotnoprávne podmienky na nariadenie obnovy konania z úradnej moci uvedené v § 76 ods. 3 Daňového poriadku, v prejednávanej veci, t.j. rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. l/221/9740-52008/20()8/990390-r sú splnené. 10. V ďalšom žalobca poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR s tým, že ústavný príkaz konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR zaväzuje všetky orgány verejnej moci vrátane daňových orgánov. Ústavný príkaz zaväzuje orgány verejnej moci pri ich akejkoľvek činnosti a najmä vtedy, ak výkonom svojich kompetencií poskytujú ochranu základným právam a slobodám fyzických osôb a právnických osôb rešpektujúc pritom princípy právneho štátu (čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy). Ústavnosť konania pred orgánom verejnej moci predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu predmetného konania. Žalobca osobitne pripomenul objektivitu takého postupu orgánu verejnej moci na ktorú poukázal Ústavný súd SR v svojich nálezoch (II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Ďalej poukázal aj na právne závery Ústavného súdu SR vyslovené v nálezoch (III. ÚS 283/2010, III. ÚS 229/2006), podľa ktorých, len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ktorej nebezpečenstvo spočíva v potenciálnom uplatnení ničím (objektívne) nepodloženej úvahy orgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú v podmienkach právneho štátu, okrem iného, garantované zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu pre rozhodnutie. III. Vyjadrenie žalovaného. 11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 21.01.2014, doručeným súdu dňa 27.01.2014 s tým, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 12. Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1/221/9740-52008/2008/990390-r zo dňa 17.07.2008, potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 500/230/9929/08/ Adač, ktorým správca dane vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2004. Predmetné rozhodnutie nebolo napadnuté žalobou, právoplatnosť nadobudlo dňa 05.08.2008. 13. Žalovanému bolo doručené podanie z 02.02.2009, ktorým žalobca žiadal predmetné rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR preskúmať mimo odvolacieho konania. Žalobca sa odvoláva na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/43/2012 zo dňa 18.06.2013, ktorý bol vydaný vo veci dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2005. Na základe predmetného rozsudku žalobca žiadal nariadenie obnovy konania z úradnej moci vo veci právoplatného rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/22 l/9740-52008/2008/990390-r zo dňa 17.07.2008 z dôvodu, že predmet veci týkajúci sa zdaňovacieho obdobia 2004 je úplne identický so skutkovým a právnym stavom veci týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia 2005 a sú splnené hmotnoprávne podmienky na nariadenie obnovy konania z úradnej moci. 14. Žalovaný v svojom vyjadrení citoval ustanovenie § 75 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) a uviedol, že v prípade rozhodnutia o odvolaní, ktoré vydalo Daňové riaditeľstvo SR dňa 17.07.2008 pod číslom I/221/9740-52008/2008/990390-r je rozhodujúca skutočnosť, že nenastal ani jeden z troch zákonných dôvodov, taxatívne vymedzených v ustanovení § 75 ods. 1 daňového poriadku, oprávňujúcich správny orgán obnoviť konanie z úradnej moci, preto žalovaný neobnovil konanie z úradnej moci. 15. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že existujúci zákonný dôvod na povolenie obnovy konania z úradnej moci (§ 75 ods. 1 v nadväznosti na § 76 ods. 5 daňového poriadku), zakladá povinnosť skúmať zánik práva na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov (§ 76 ods. 3 daňového poriadku). Žalobcovi nič nebránilo, využiť inštitút žaloby a svojich práv sa domáhať napadnutím rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. F221/9740-52008/2008/990390-r zo 17.07.2008. IV. Replika žalobcu. 16. V replike z 30.10.2017, doručenej súdu dňa 02.11.2017, žalobca s poukazom na vyjadrenie žalovaného opäť zdôraznil ust. § 75 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku v spojení s § 244 ods. 1 a § 250ja ods. 3 OSP s tým, že z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/43/2012 z 18.06.2013 vyplýva, že ak Najvyšší súd SR podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 OSP zrušil rozhodnutie žalovaného, dospel k záveru, že rozhodnutie nebolo v súlade so zákonom. 17. Žalobca zdôraznil ust. § 22 ods. 1 Daňového poriadku a má zato, že ak Najvyšší súd SR v konaní vo veci sp. zn. 4Sžf/43/2012 preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného vo veci dane z príjmov za rok 2005 a rozhodnutie zrušil, potom rozhodol o predbežnej otázke. Podľa § 250ja ods. 4 OSP súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. 18. Z § 75 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku vyplýva, že daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím sa obnoví z úradnej moci, ak rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. V prejednávanej veci ide o uplatnenie zásady oficiality. Právomoc priznaná správnemu orgánu cestou zásady oficiality nemá povahu exkluzívneho právneho privilégia, ale zahŕňa povinnosť uplatňovať ju v súlade s účelom, na ktorý mu bola zverená. Táto zásada, ako aj samotná existencia takejto právomoci orgánu verejnej moci v sebe zahŕňa povinnosť obnoviť konanie z úradnej moci vždy, ak je dostatočne preukázané, že boli splnené zákonné podmienky na obnovenie konania (III. US 343/07 z 20.01.2009). 19. Žalobca poukázal na princípy právneho štátu, medzi ktoré nepochybne patrí princíp právnej istoty, t.j., že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých alebo podobných podmienkach dáva rovnaká alebo podobná odpoveď. Poukázal na § 3 ods. 9 Daňového poriadku s tým, že skutkový a právny stav vo veci rozhodnutia žalovaného na dani z príjmov za rok 2004 je identický so skutkovým a právnym stavom vo veci rozhodnutia žalovaného na dani z príjmov za rok 2005 o ktorom rozhodol Najvyšší súdu SR rozsudkom sp. zn. 4Sžf/43/2012. Preto záujmu zachovania právnej istoty, ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy SR a základnej zásady správy daní ustanovenej v § 3 ods. 9 Daňového poriadku nezodpovedá stav, keď žalovaný, ako príslušný orgán nekoná, pričom má vedomosť, že jeho rozhodnutie za rok 2004 je v rozpore s právnym názorom vyplývajúcim z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/43/2012 vo veci rozhodnutia za rok 2005 a ide o skutkovo a právne zhodné prípady. 20. K názoru žalovaného, že žalobca nevyužil právo podľa § 247 ods. 1 OSP na preskúmanie zákonnosti predmetného rozhodnutia, žalobca uviedol, že táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na povinnosť žalovaného postupovať podľa § 75 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku. V. Administratívne konanie. 21. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podaním z 18.09.2013, doručeným Finančnému riaditeľstvu SR dňa 20.09.2013, podal návrh na nariadenie obnovy konania z úradnej moci, ktorý odôvodnil skutkovým a právnym stavom uvedeným v žalobe, t.j., že Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č. I/221/9740-52008/2008/990390-r potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 500/230/9929/08/Adač (rok 2004), je úplne identický so skutkovým a právnym stavom na základe ktorého Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 4SžL/43/2012 zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/221/15031-84931/2008/990390-r (rok 2005), preto je možné prijať záver, že hmotnoprávne podmienky na nariadenie obnovy konania z úradnej moci vo veci rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/221/9740-52008/2008/990390-r sú splnené. Žalobca svoj návrh oprel o ust. § 3 ods. 1, § 75 ods. 1 písm. c), § 75 ods. 3, § 76 ods. 2 a ods. 3 Daňového poriadku s tým, že v obnove konania ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži k náprave skutkových omylov už právoplatného rozhodnutia, vzťahuje sa na skutkové otázky a na skutkové zistenia vedúce k zisteniu objektívnej pravdy. 22. Následne žalovaný bez ďalšieho, listom s označením Oznámenie č. 1100301/1/541886/2013/5002 z 15.11.2013 vo veci návrhu na nariadenie obnovy konania z úradnej moci žalobcovi oznámil, po zhrnutí skutkových okolností uvedených žalobcom v návrhu, že v prípade rozhodnutia o odvolaní Finančným riaditeľstvom SR č. I/220/9740-52008/2008/990390-r zo 17.07.2008, nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov oprávňujúcich správny orgán obnoviť konanie z úradnej moci. VI. Právne posúdenie žaloby. 23. Podľa § 491 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 24. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 25. V predmetnej veci bolo konanie začaté podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. podaním žaloby na súd, dňa 31.12.2013, t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti zák. č. 162/2015 Z.z.. Súd pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia postupoval podľa zák. č. 162/2015 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a nahradil Občiansky súdny poriadok, s poukazom na prechodné ustanovenie § 491 ods. 1 a ods. 2 SSP, podľa ktorého, správny súd konanie dokončí podľa SSP s tým, že právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona ostávajú zachované a nebude uplatňovať ustanovenia SSP, ak by boli v neprospech žalobcu. 26. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 29. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 30. Podľa § 75 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. Daňový poriadok, daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3, sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom, c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. 31. Podľa § 75 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. Daňový poriadok, návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni. 32. Podľa § 75 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. Daňový poriadok, návrh na obnovu konania musí byť podaný do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie. 33. Podľa § 75 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. Daňový poriadok, v návrhu na obnovu konania musí byť uvedený dôvod podľa odseku 1, dôkazy preukazujúce jeho odôvodnenosť a dodržanie lehôt podľa odseku 4. 34. Podľa § 75 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. Daňový poriadok, ak návrh na obnovu konania bol zamietnutý, účastník konania nie je oprávnený opakovane podať návrh na obnovu konania z tých istých dôvodov. 35. Podľa § 76 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. Daňový poriadok, obnovu konania povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Ak sa nepreukážu dôvody na obnovu konania podľa § 75 ods. 1, návrh na obnovu konania sa zamietne. 36. Podľa § 76 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. Daňový poriadok, obnova konania sa môže povoliť alebo nariadiť, ak nezaniklo právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenia nároku na sumu podľa osobitných predpisov. 37. Podľa § 76 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. Daňový poriadok, proti rozhodnutiu o povolení alebo nariadení obnovy konania nemožno podať odvolanie. Ak bol rozhodnutím zamietnutý návrh na obnovu konania, možno proti nemu podať odvolanie. VII. Závery správneho súdu. 38. Podľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu vyjadril v právnom názore „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princípy materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané.“ (I. ÚS 17/1999 nález z 22.09.1999, Zbierka nálezov a uznesení ÚS SR 1999 s. 365, zhodne I. ÚS 44/1999 nález z 13.10.1999, Zbierka nálezov a uznesení ÚS SR 1999 s. 382). Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 16/06 z 30.04.2008, nález Ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 12/05 z 28.11.2007). Pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. 39. Súd skúmal, či napadnutý správny akt - Oznámenie č.1100301/1/541886/2013/5002 z 15.11.2013 vo veci návrhu na nariadenie obnovy konania z úradnej moci, podlieha súdnemu prieskumu. S poukazom na konštantnú judikatúru súdov Slovenskej republiky (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 37/95, sp.zn. II. ÚS 50/01, sp.zn. I. ÚS 52/02, sp.zn. III. ÚS 183/2003: PL. ÚS 21/08, sp.zn. I. ÚS 354/08 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/29/2010, ZSP 5/2011, sp. zn. 5Sžp/5/2011), v otázke súdnej preskúmateľnosti písomností - listov (správnych aktov) vydaných orgánmi verejnej správy, v spojení s § 70 ods. 5 zák. č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, ktoré priamo upravuje preskúmateľnosť súdom v správnom súdnictve právoplatných rozhodnutí vydaných orgánom verejnej správy, napadnutú písomnosť je potrebné pokladať za rozhodnutie vydané správnym orgánom podliehajúce súdnemu prieskumu, s dôrazom na skutočnosť, že zasahuje do práv a právom chránených záujmov žalobcu. 40. S poukazom na právny názor uvedený v odseku 39. tohto rozhodnutia, súd musí konštatovať, že procesný postup žalovaného, ktorým rozhodol o návrhu na nariadenie obnovy konania z úradnej moci, sa riadi daňovým poriadkom a preto rozhodnutie vydané žalovaným ako správnym orgánom, musí spĺňať všetky zákonné kritéria upravené v § 63 Daňového poriadku. 41. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného v konaní o návrhu žalobcu na obnovu konania podľa § 75 Daňového poriadku. 42. Jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených správnym rozhodnutím je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. Aj v správnom práve zásadne platí princíp "rei iudicatae", ktorý znamená, že o právoplatne rozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať. Treba mať na zreteli nielen tzv. formálnu právoplatnosť, ale aj materiálnu právoplatnosť. Výnimku tvoria prípady označované v právnej teórii ako mimoriadne opravné prostriedky (obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania), ktorými sa dosahuje náprava právoplatných správnych rozhodnutí. Daňový poriadok v § 75 a § 76 upravuje podmienky, za ktorých inštitút obnovy konania možno v rámci dňového konania použiť. Na obnovu konania má účastník konania právny nárok (na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania účastník konania nemá právny nárok, môže dať len podnet, sťažnosť). 43. Z výkladu ust. § 75 ods. 1 Daňového poriadku je potrebné konštatovať, že pri splnení podmienok uvedených v odseku 1 možno daňové konanie obnoviť na návrh účastníka alebo z úradnej moci. Z uvedeného zákonného ustanovenia je potom zrejmé, že ak je podaný návrh účastníka, správca dane ak sa preukážu dôvody, obnovu konania povolí, o čom vydá rozhodnutie o povolení obnovy konania, proti ktorému nie je možné podať odvolanie (§76 ods. 6 veta prvá DP). Alebo ak sám správca dane zistí, že sú preukázané dôvody, obnovu konania nariadi ex offo, o čom vydá rozhodnutie o nariadení obnovy konania, proti ktorému nie je možné podať odvolanie (§76 ods. 6 veta prvá DP). 44. V prípade, ak je podaný návrh účastníka a nepreukážu sa dôvody na obnovu konania, správca dane návrh na obnovu konania zamietne, o čom vydá rozhodnutie, proti ktorému možno podať odvolanie (§76 ods. 6 veta druhá DP). 45. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal návrh na nariadenie obnovy konania z úradnej moci druhostupňovému daňovému orgánu, Finančnému riaditeľstvu SR, napriek tomu, že Daňový poriadok v § 75 ods. 3 jednoznačne upravuje, že návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni. Z uvedeného vyplýva, že návrh na nariadenie obnovy konania bol podaný nesprávnemu daňovému orgánu. Keďže na obnovu konania, ktorá sa riadi Daňovým poriadkom, platí dvojinštančnosť konania rovnako ako v daňovom konaní, druhostupňový daňový orgán ktorému bol návrh na nariadenie obnovy konania doručený pochybil, keď vec nepostúpil správcovi dane, ktorý vo veci platobného výmeru č. 500/230/9929708/Adač rozhodol v prvom stupni. Takéto procesné pochybenie, podľa názoru správneho súdu, je tak esenciálne, že nepochybne mohlo mať za následok nezákonnosť vydaného Oznámenia č. 1100301/1/541886/2013/5002 zo dňa 15.11.2013. 46. Zároveň správny súd poukazuje i na skutočnosť, že návrh na nariadenie obnovy konania bol podaný zmätočne (dôvody uvedené v odseku 42. tohto rozhodnutia), keďže konanie podľa § 75 Daňového poriadku možno obnoviť len na návrh alebo z úradnej moci. Je potrebné, aby v návrhu bolo uvedené, podľa ktorého ust. § 75 ods. 1 Daňového poriadku účastník navrhuje povoliť obnovu konania, ďalej aby popísal všetky skutočnosti a fakty, ktoré oprávňujú použitie tohto ustanovenia na obnovu konania, kedy sa o týchto skutočnostiach dozvedel, prečo ich neuplatnil v priebehu pôvodného konania, prečo mali tieto skutočnosti a fakty podstatný vplyv na priebeh konania a na rozhodnutie správcu dane. 47. V predmetnej veci je dôležité uviesť, že správca dane o obnove konania pokiaľ ide o návrh, musí rozhodnúť vždy. Návrhu na obnovu konania buď vyhovie, t.zn., že obnovu konania povolí alebo návrh na obnovu konania zamietne. Správca dane mal preto postupovať s profesionálnou zodpovednosťou a to buď vyzvať žalobcu na odstránenie vád podania a následne rozhodnúť, alebo mal rozhodnúť po preskúmaní v prípade, že nie sú preukázané dôvody na obnovu konania, návrh zamietnuť a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami vzťahujúcimi sa na obnovu konania, vyčerpávajúco a zrozumiteľne vysporiadať. 48. Po preskúmaní veci a spisového materiálu, súčasťou ktorého je administratívny spis, Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval v súlade s citovanými ustanoveniami Daňového poriadku, o návrhu na obnovu konania o návrhu na obnovu konania rozhodol ako nepríslušný orgán, čím sa dopustil závažného porušenia procesných podmienok obnovy konania, čo je takou vadou konania, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Samotné Oznámenie č.1100301/1/541886/2013/5002 zo dňa 15.11.2013 neobsahuje žiadnu úvahu ani logické odôvodnenie vydania tohto Oznámenia. Obsahom Oznámenia sú citácie žalobcu z návrhu o nariadenie obnovy konania a len posledný odsek, ktorý tvorí jedna veta, žalovaný konštatuje bez akejkoľvek úvahy, prepojenia, že „v prípade rozhodnutia o odvolaní, ktoré vydalo Finančné riaditeľstvo SR dňa 17.07.2008 pod č. I/221/9740-52008/2008/990390-r nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov oprávňujúcich správny orgán obnoviť konanie z úradnej moci“. 49. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a poruším ustanovení o obnove konania, podľa § 191 ods. 1 písm. d), g) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je viazaný právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozhodnutí (§ 191 ods. 6 SSP). VIII. Trovy konania. 50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 51. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).