Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/157/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201265 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1014201265.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpený: WERNER & Co s.r.o. advokátska kancelária, Stromová 54/A, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0397/99/2014 zo dňa 06.06.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom v Bratislave č.: SK/0397/99/2014 zo dňa 06.06.2014 v spojení s rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj č.: U/0407/01/2013 zo dňa 22.04.2014 zrušuje podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom 1.Žalobcovi bola rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj č. U/0407/01/2013 zo dňa 22.04.2014 uložená pokuta vo výške 10 000,- € pre porušenie povinností vyplývajúcich z § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/, o/, t/, w/ a y/ zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne v povinnosti uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere všetky zákonom stanovené náležitosti, keď ako účastník konania v pozícii veriteľa uzatvoril so spotrebiteľom, v zmysle výrokovej časti rozhodnutia označenom ako „p. Z.S.“ Zmluvu o úvere č. 601500274 dňa 20.09.2012 a so spotrebiteľkou „p. N.K.“ Zmluvu o úvere č. 106400037 dňa 08.10.2012, ktorých predmetom bolo poskytnutie úveru na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a tieto neobsahovali zákonom stanovené náležitosti: - termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, - úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, - ročnú percentuálnu mieru nákladov, - úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, - právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, - právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jeho výpočtu, - priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok. 2. Prvostupňový orgán rozhodol tak na základe zistení, ktoré mu vyplynuli z kontroly, ktorú v dňoch 24.10.2013 a 25.10.2013 vykonali inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie v sídle spoločnosti žalobcu, zameranú na prešetrenie spotrebiteľských podnetov, evidovaných pod č. 822/2013 a č. 1823/2013, tak ako bola zdokumentovaná v administratívnom spise. Pri kontrole bolo zistené, že uzatvorené Zmluvy o úvere č. 601500274 zo dňa 20.09.2012 so spotrebiteľom p. S. P. a Zmluva o úvere č. 106400037 zo dňa 08.10.2012 so spotrebiteľkou p. M. B. nespĺňajú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Taktiež bolo zistené, že veriteľ neposkytol spotrebiteľom informácie pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 3. Pri ukladaní sankcie prvostupňový orgán prihliadal na závažnosť, rozsah, trvanie a následky protiprávneho konania tak, že prihliadal na povahu zisteného nedostatku, keď konaním účastníka konania došlo k zásahu do ochrany práv spotrebiteľa pri poskytovaní spotrebiteľských úverov. Zdôraznil, že spotrebiteľ pri dojednávaní úveru vystupuje v slabšej pozícii v porovnaní s poskytovateľom úveru, preto je mu v týchto vzťahoch v medziach zákona potrebné poskytnúť zvýšenú ochranu, keďže vzhľadom na zložitosť problematiky dôveruje poskytovateľovi úveru. Zároveň vyslovil, že neuvedenie všetkých zákonom požadovaných údajov neumožňuje spotrebiteľovi riadne a objektívne sa zoznámiť so všetkými náležitosťami úverového vzťahu, zvlášť výhodami a nevýhodami tak, aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť, či prezentovaná ponuka spotrebiteľského úveru zodpovedá jeho potrebám a jeho finančnej situácii. Súčasne uviedol, že spotrebiteľ v danom prípade nemal zabezpečený dostatok informácií pre porovnanie ponúk od rôznych veriteľov na rovnaký druh spotrebiteľského úveru. 4. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa žalobca odvolal. Žalovaný odvolanie rozhodnutím č. SK/0397/99/2014 zo dňa 06.06.2014 zamietol a prvostupňové rozhodnutie č. U/0407/01/2013 zo dňa 22.04.2014 potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyslovil, že z hľadiska závažnosti konania zohľadnil jeho nebezpečnosť, ktorú vidí v skutočnosti, že neboli v plnej miere zabezpečené práva spotrebiteľa, ktoré mu poskytuje zákon o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho došlo k znevýhodneniu predovšetkým vo vzťahu k informáciám, s ktorými je povinný veriteľ oboznámiť spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy vo vzťahu k náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj ku konkrétnym právam spotrebiteľa v zmysle § 13 a § 16 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej, že pri hodnotení veci prihliadol z hľadiska rozsahu sankcionovaného konania na skutočnosť, že nedostatok bol zistený v prípade dvoch zmlúv spotrebiteľov, pričom tieto boli subsumované pod úpravu Obchodného zákonníka, čo malo za následok zhoršenie postavenia spotrebiteľa v porovnaní so zvýšenou právnou ochranou zabezpečenou právnym režimom zákona o spotrebiteľských úveroch. Z hľadiska povahy a následkov konania poukázal na skutočnosť, že neuvedenie všetkých zákonom požadovaných údajov neumožňuje spotrebiteľom riadne zoznámenie sa s ponukou úveru, ako aj nezabezpečuje právnu istotu v otázke podmienok spotrebiteľského úveru, nákladoch, právach a záväzkoch. Pri určovaní výšky vzal do úvahy, že účel právnych predpisov poskytujúcich spotrebiteľom, záujemcom o úver, právo na informácie a istotu pri uzatváraní zmluvných vzťahov týkajúcich sa poskytnutia spotrebiteľského úveru, nebol z dôvodu porušenia povinnosti splnený. II. Žaloba 5. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.07.2014 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovanej č. SK/0397/99/2014 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj zo dňa 22.04.2014 č.k. U/0407/01/2013 v čase podania žaloby postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. z dôvodu, že žalobca rozhodnutia považuje za vecne nesprávne a nezákonné. 6. Tvrdí žalobca, že žalovaný správny orgán identifikoval nesprávne ako okolnosť, ktorú nemožno posúdiť ako poľahčujúcu to, že hoci správny delikt bol spáchaný iba v rozmedzí od 20.09.2012 do 08.10.2012, podľa názoru žalovaného správneho orgánu ide iba o dva zistené prípady, ide o opakované konanie a vyjadril obavu, že uvedené konanie nebolo ojedinelé. Tento záver však nijako nepreukázal a tak sa dopustil, podľa názoru žalobcu, nezákonnosti, keď okolnosť, ktorá je zjavne poľahčujúcou z hľadiska zákonného, hľadiska dĺžky zistených nedostatkov, nie je takto posúdená z dôvodu obavy, že tieto dva zistené prípady nie sú ojedinelé. Súčasne žalobca upozorňuje, že oba útoky sú súčasťou pokračujúceho správneho deliktu, v žiadnom prípade nejde o opakované konanie, pretože sa oba čiastkové úkony pokračujúceho správneho deliktu uskutočnili pred sankcionovaním za aspoň jeden z nich. To samo o sebe nie je podľa žalobcu žiadnou priťažujúcou okolnosťou, pretože oba čiastkové úkony tvoria pokračovací správny delikt. 7. Ďalšie nesprávne hodnotenie okolnosti ako priťažujúcej spočíva v tom, že žalovaný správny orgán prihliadol na sankcionovanie žalobcu v rozhodnutí žalovaného správneho orgánu zo dňa 22.05.2013. Žalobca upozorňuje, že skutok, ktorý bol sankcionovaný v tomto rozhodnutí žalovaného nastal 06.02.2012, pričom žalobca bol zaň sankcionovaný už prvostupňovým správnym orgánom až 18.02.2013, teda po spáchaní oboch čiastkových útokov pokračujúceho správneho deliktu (20.09.2012 a 08.10.2012). Ani v tomto prípade tak podľa žalobcu nejde o opakovanie protiprávneho konania. 8. Žalobca má za to, že prvostupňový správny orgán uloženie pokuty vo výške 10.000,- € nesprávne a nedostatočne odôvodnil. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. 7/As/72/2009 zo dňa 26.05.2010, 1 Afs 1/2012 zo dňa 03.04.2012, ako aj na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 3/2002 zo dňa 13.08.2002, sp. zn. Pl. ÚS 38/02 zo dňa 09.03.2004. 9. Žalobca má za to, že žalovaný správny orgán v preskúmavaných rozhodnutiach dostatočným spôsobom neprihliadol na zákonom stanovené kritériá pre určenie výšky pokuty. Má za to, že prvostupňový správny orgán bol povinný prihliadnuť na 5 povinných hľadísk pre určenie výšky pokuty podľa § 23 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a to závažnosť, rozsah, dĺžka, následky a povaha zistených nedostatkov. V tomto smere sa prvostupňový správny orgán nevenoval žiadnemu zákonom stanovenému kritériu. Prvostupňový správny orgán nepriradil k žiadnej okolnosti, za ktorej došlo k spáchaniu správneho deliktu, žiadne zákonné kritérium. Neuviedol žiadnu okolnosť, o ktorej hodnotenie by oprel výšku pokuty. Uvádza iba všeobecné právne skutočnosti, ktoré neindividualizujú prípad. 10. Žalobca sa domnieva, že povinnosťou prvostupňového správneho orgánu bolo zohľadniť všetky zákonné kritériá, resp. uviesť, prečo ich zohľadnenie považuje za opodstatnené, inak je rozhodnutie postihnuté nezákonnosťou. Pri tomto posudzovaní musí všetkým posudzovaným okolnostiam priradiť buď poľahčujúci alebo priťažujúci charakter, inak je rozhodnutie postihnuté nepreskúmateľnosťou. 11. V tejto súvislosti upozorňuje žalobca na rozhodovaciu prax NS SR napr. sp.zn. 5Sžo 204/2010 zo dňa 07.12.2010, 5Sžp 21/2011 zo dňa 28.06.2012. 12. Pri prihliadnutí na kritérium rozsahu a kritérium dĺžky porušenia zákona je podľa žalobcu potrebné uviesť poľahčujúcu okolnosť a síce, že pokračujúci správny delikt bol spáchaný v rozmedzí od 20.09.2012 do 08.10.2012, t.j. že trval iba 19 dní, čo podľa žalobcu je možné považovať za poľahčujúcu okolnosť z hľadiska kritéria dĺžky porušenia zákona. 13. Prvostupňový správny orgán neuvádza ani jednu okolnosť, na ktorú by prihliadol pri odôvodňovaní výšky pokuty. 14. Žalovaný správny orgán v plnej miere aproboval prístup prvostupňového správneho orgánu s tým, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru sú inštitútom súkromného práva, pričom ide o sankciu v zmysle smernice č. 208/48/ES, ktorá je finančnou výhodou pre spotrebiteľa. Podľa názoru žalobcu je potrebné sa vysporiadať so zásadou ne bis in idem re, pretože žalobca je sankcionovaný dvakrát za to isté porušenie smernice. 15. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na rozhodovaciu činnosť NS SR napr. 3Sžo 16/2009 zo dňa 09.09.2010, 8Sžo 163/2010 zo dňa 02.06.2011, 2Sž 20/2011 zo dňa 16.11.2011, 3Sžo 138/2010 zo dňa 09.11.2010. Tiež poukazuje na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S 267/2010 zo dňa 26.01.2012, 2S 179/2008 zo dňa 26.10.2011. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca má za to, že preskúmavané rozhodnutie, tak prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu sú nepreskúmateľné pre nesprávne právne posúdenie veci, a preto navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave obe rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súčasne si uplatňuje náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného 16. Žalovaný vo vyjadrení, ktoré súdu doručil dňa 25.08.2014 uviedol, že inšpektormi SOI bola v súvislosti so šetrením podnetov č. 822/2013 a č. 1823/2013 uskutočnená kontrola v sídle žalobcu Pribinova ulica 25 v Bratislave dňa 24.10.2013 a 25.10.2013, počas ktorej bolo preverované dodržiavanie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 129/2010 Z.z. zo strany žalobcu ako veriteľa. V danom prípade bolo zistené, že žalobca v pozícii veriteľa uzatvoril so spotrebiteľom p. S. S. zmluvu o úvere č. 601500274 zo dňa 20.09.2012 s výškou úveru 3.500,- €, ktorá mala byť splatená šiestimi mesačnými splátkami vo výške 931,- € a so spotrebiteľkou p. M. K. zmluvu o úvere č. 106400037 zo dňa 08.10.2012 s výškou úveru 300,- €, ktorá mala byť spletená dvanástimi mesačnými splátkami vo výške 49,- € a ktorých predmetom bolo poskytnutie úveru na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Uvedené zmluvy neobsahovali náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských zmluvách a to: - termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, - úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, - ročnú percentuálnu mieru nákladov, - úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, - právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, - právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. lehotu počas ktorej možno toto právo uplatniť, - priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy. Z uvedeného dôvodu bolo voči žalobcovi začaté správne konanie pre porušenie ust. § 9 ods. 2 písm. f), i), j), o), t), w), y) zákona o spotrebiteľských úveroch. 17. Na základe zisteného skutkového stavu bolo dňa 22.04.2014 vydané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty vo výške 10.000,- € pre porušenie vyššie citovaného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podal žalobca odvolanie, v ktorom sa zameral na výšku uloženej pokuty, ktorú považoval za nedostatočne odôvodnenú a rozhodnutie preto považoval za nepreskúmateľné a nezákonné. Odvolací správny orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie, čo do výrokovej časti rozhodnutia, ako aj do jeho odôvodnenia v úzkej súvislosti s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Preskúmavaním veci v odvolacom konaní nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu, pričom napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, žalovaný správny orgán potvrdil. 18. V podanej žalobe žalobca namietal, že žalovaný nesprávne identifikoval ako okolnosť, ktorú nemožno posúdiť ako poľahčujúcu to, že hoci správny delikt trval iba 19 dní, išlo podľa názoru žalovaného iba o dva zistené prípady, išlo o opakované konanie s vyjadrením obavy, že uvedené konanie nebolo ojedinelé. Tento záver podľa žalobcu žalovaný nijako nepreukázal, čím sa mal podľa žalobcu dopustiť nezákonnosti. 19. Podľa názoru žalovaného správneho orgánu nebol žalobca postupom správnych orgánov poškodený na svojich zákonom garantovaných právach. Práve naopak, konaním žalobcu došlo k poškodeniu práv spotrebiteľov. Prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán rozhodol na základe a v medziach zákona, pričom skutkový stav bol vykonanou kontrolou SOI spoľahlivo zistený. Žalovaný má za to, že dodržal požiadavku čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a konal na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovil zákon. Súčasne rešpektoval základné pravidlá správneho konania, že skutkový stav zistil presne a úplne. 20. Vzhľadom na skutočnosť, že väčšina žalobných dôvodov bola obsiahnutá už v odvolaní žalobcu zo dňa 09.05.2013, ktorým sa žalovaný zaoberal v dostatočnom rozsahu v rámci odvolacieho konania, žalovaný odkazuje na svoje rozhodnutie č. SK/0397/99/2014 zo dňa 06.06.2014, zotrval na svojich vyjadreniach v ňom uvedených. 21. Pokiaľ ide o dĺžku trvania zisteného správneho deliktu, má za to žalovaný, že jednal správne, keď túto okolnosť nevyhodnotil ako v prospech žalobcu (poľahčujúcu) a tak ako v napadnutom rozhodnutí dáva do pozornosti, že v prvom prípade na konanie žalobcu upozornil sám spotrebiteľ a v druhom prípade dokonca polícia, ktorá od žalobcu obdržala oznámenie o skutočnosti nasvedčujúcej spáchanie trestného činu podvodu, avšak po preverení políciou táto uznesením vec odmietla a vec postúpila SOI na prešetrenie, nakoľko nadobudla podozrenie z porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa zo strany žalobcu. V súvislosti s uvedeným vystupuje do popredia práve potreba poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu v spotrebiteľských úverových vzťahoch. Žalovaný tým nepopiera právo žalobcu obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní, avšak vzhľadom na povinnosť vyplývajúcu mu priamo z § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch je práve žalobca ako veriteľ ten, ktorý má pri výkone svojej činnosti zachovávať odbornú starostlivosť. Žalovaný v tejto súvislosti tiež dáva do pozornosti, že podľa oznámenia žalobcu zo dňa 31.07.2013 na políciu, dňa 12.03.2013 bola vyššie uvedenej spotrebiteľke zaslaná výzva na uhradenie celého dlhu 588,- € (300,- € istina + 288,- € poplatok), pričom je nutné zdôrazniť, že žalobca ešte aj v deň podania oznámenia a v čase jeho vybavovania bol presvedčený o tom, že úver je s poplatkom, dokonca ho v danej sume aj vymáhal. Z tohto pohľadu sa konanie žalobcu javí ako obzvlášť závažné. S prihliadnutím na uvedené tvrdenie žalobcu o tom, že z časového hľadiska bol správny delikt spáchaný v rozmedzí od 20.09.2012 do 08.10.2012 a že uvedené je poľahčujúcou okolnosťou, vyznieva zavádzajúco a účelovo. 22. Žalobca vo vyjadrení ďalej uviedol, že poskytovanie finančných služieb nebankovými subjektmi pre spotrebiteľov musí byť vykonávané s náležitou odbornou starostlivosťou zahŕňajúcou predovšetkým ponuku vhodných zmluvných podmienok pre spotrebiteľa, komunikáciu s dlžníkom, rešpektovanie jeho základných ľudských práv a to tak pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, ako aj počas výkonu zabezpečovacích prostriedkov. Odborná starostlivosť v sebe zahŕňa dobrú vieru, morálku a bezvýhradné rešpektovanie zákona. Tak správny orgán prvého stupňa, ako ani žalovaný nevzhliadli v danej veci okolnosti, ktoré by boli pri ukladaní výšky pokuty na prospech žalobcu, resp. pokutu uložili po zvážení všetkých kritérií významných z hľadiska posudzovania povahy, závažnosti, rozsahu, trvania a následkov zistených nedostatkov. Žalovaný zdôrazňuje, že v zmysle odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správny orgán prvého stupňa v úvodnej vete zdôraznil, že pri ukladaní sankcie prihliadal na závažnosť, rozsah, trvanie, povahu a následky protiprávneho konania, pričom v nasledujúcom texte uviedol samotné hodnotenie. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalobcu, že by odôvodnenie výšky postihu obsahovalo iba všeobecné právne skutočnosti. Žalovaný má za to, že rozsah uloženej sankcie náležite odôvodnil v intenciách ust. § 23 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom výška uloženej pokuty bola riadne odôvodnená, zodpovedajúca závažnosti konania žalobcu a tým primeraná, čím žalovaný nezistil dôvod na jej zníženie. Žalobca plne zodpovedá za protiprávny skutkový stav zistený v čase kontroly SOI. Žalovaný pri hodnotení veci prihliadol z hľadiska rozsahu sankcionovaného konania aj na skutočnosť, že nedostatok bol zistený v prípade dvoch zmlúv spotrebiteľov. K dĺžke trvania protiprávneho vzťahu žalovaný uvádza, že v čase kontroly SOI vykonanej dňa 24.10.2013 a 25.10.2013 bolo zistené, že k porušeniu zákonnej povinnosti došlo pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 20.09.2012, pričom totožné konanie žalobcu bolo zistené aj pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 08.10.2012. S dôrazom na už vyššie uvedené, že žalobca podľa oznámenia polície zo dňa 31.07.2013, dňa 12.03.2013 vyššie uvedenej spotrebiteľke zaslal výzvu na uhradenie celého dlhu, pričom je potrebné zdôrazniť, že žalobca ešte aj v deň podania oznámenia a v čase jeho vybavovania bol zjavne presvedčený o tom, že úver je s poplatkom, dokonca ho v danej sume aj vymáhal. 23. Žalovaný má za to, že pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín pre ukladanie sankcie - individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanom prípade, podľa názoru žalovaného, nebola pokuta uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému deliktu - porušeniu povinností stanovených zákonom o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný má za to, že uvedená pokuta v stanovenej výške je s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu, jeho závažnosti, rozsahu, dĺžke, následkom a povahe a spĺňa všetky uvedené požiadavky a ciele. Na základe vyššie uvedených skutočností zastáva žalovaný správny orgán názor, že obe preskúmavané rozhodnutia boli vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutkového stavu, v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto navrhuje, aby krajský súd žalobu zamietol. IV. Priebeh konania pred súdom 24. V predmetnej veci konajúci súd rozhodol dňa 11.06.2015, kedy rozsudkom č.k. 1S 157/2014-44 rozhodnutie žalovaného č. SK/0397/99/2014 zo dňa 06.06.2014 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Bratislave pre Bratislavský kraj č. U/0407/01/2013 zo dňa 22.04.2014 zmenil v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty tak, že žalobcovi sa ukladá pokuta vo výške 2000,- €. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. 25. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci bolo potrebné využiť moderačné právo súdu v zmysle § 250i ods. 2 OSP v spojení s § 250j ods. 5 OSP pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie, nakoľko v konaní nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov konania žalobcu s poukazom na závažnosť a dĺžku konania žalobcu. Zníženie výšky sankcie považoval vzhľadom na okolnosti za primerané, ako aj zodpovedajúce požiadavke generálnej prevencie. Konštatoval, že vo veci vykonal opätovné dokazovanie na základe predloženého obsahu administratívneho spisu, ako aj vypočutím zástupcov účastníkov konania. Pri posudzovaní výšky uloženej pokuty skúmal závažnosť správneho deliktu a prihliadol na primeranosť sankcie, pokaľ ide o závažnosť protiprávneho konania, ako aj jeho následky. Mal za to, že v prejednávanej veci nebolo sporné, že žalovaný správny orgán vyslovil porušenie zákonných ustanovení u žalobcu ako veriteľa pri dvoch spotrebiteľských zmluvách. Sankciu uloženú vo výške 10 000,- € v danom prípade považoval za zjavne neprimeranú a to vzhľadom na povahu a množstvo zistených nedostatkov, keď z odôvodnenia tak prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho rozhodnutia podľa súdu prvého stupňa vyplýva, že neprihliadli dostatočným spôsobom na závažnosť, rozsah, dĺžku, následky a povahu zistených nedostatkov na strane žalobcu. 26. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas odvolanie a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok konajúceho súdu č.k. 1S 157/2014-44 zo dňa 11.06.2015 zmenil tak, že žalobu zamietne. Alternatívne navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 157/2014-44 zo dňa 11.06.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal nesprávnosť záveru súdu prvého stupňa, že v preskúmavanom konaní žalovaný uložil pokutu v takej výške, ktorá nebola primeraná vo vzťahu k spáchanému deliktu. Vyčítal mu, že k uvedenému záveru dospel na základe úvahy, v ktorej sa obmedzil iba na konštatovanie, že žalovaný pri ukladaní pokuty dostatočným spôsobom neprihliadol na závažnosť, rozsah, dĺžku, následky a povahu zistených nedostatkov na strane žalobcu a že pokuta v uloženej výške neplní úlohu výchovnú a represívnu. Zdôraznil, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa vyrovnal so všetkými námietkami žalobcu a vyčerpávajúco uviedol správnu úvahu, teda naplnil požiadavky zákona. Zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodovacie dôvody tak, aby bol zreteľný rozsah vykonaného prieskumu a podstatným spôsobom vysvetlené, prečo bolo o veci, resp. o odvolaní rozhodnuté určitým spôsobom. Uviedol, že pri ukladaní sankcie prihliadol na závažnosť, rozsah, dĺžku trvania, následky a povahu zistených nedostatkov. 27. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, posúdiac napadnutý rozsudok krajského súdu v intenciách odvolacích námietok žalovaného, napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil, keď vzhliadol za relevantnú námietku, ktorou žalovaný vytýkal prvostupňovému súdu, že v napadnutom rozsudku opomenul uviesť, z akého konkrétneho dôvodu nemal žalovaný správny orgán uložiť pokutu v primeranej výške vo vzťahu k spáchanému správnemu deliktu. Vyčítal mu, že k uvedenému záveru súd dospel na základe úvahy, v ktorej sa obmedzil iba na konštatovanie, že žalovaný pri ukladaní pokuty dostatočným spôsobom neprihliadol na závažnosť, rozsah, dĺžku, následky a povahu zistených nedostatkov na strane žalobcu. 28. Odvolací súd zastal názor, že rozhodnutie o uložení pokuty si vyžaduje podrobné zdôvodnenie konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú uloženie sankcie v určitej výške. Preto nestačí zdôvodnenie iba v jej všeobecnej rovine, konštatujúc splnenie zákonných predpokladov, doplnené len stručným poukazom na povahu a množstvo zistených nedostatkov, ktoré mali spočívať v skutočnosti, že porušenie bolo u žalobcu ako veriteľa zistené pri dvoch spotrebiteľských zmluvách, tak ako je to uvedené v neúplnom odôvodnení krajského súdu. Vzhľadom na tieto skutočnosti považoval rozsudok krajského súdu za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím nesporne bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom. Preto žalovaným vznesenú námietku vyhodnotil za dôvodnú. 29. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení sp.zn. 8Sžo/183/2015 zo dňa 25.05.2017 zdôraznil, že pri zvažovaní výšky pokuty a jej následnom určení je nevyhnutné okrem zákonných predpokladov uvedených v § 23 ods. 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, prihliadať i na charakter sankcie ako takej, ktorou je jej preventívna a represívna funkcia. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba do budúcna vyvarovala porušení zákonných povinností, ale zasa pri splnení jej represívnej funkcie nie až tak, aby bola neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu. 30. Vychádzajúc z ustanovení § 23 ods. 1, ods. 2 písm. b) a ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.05.2014 a s prihliadnutím na ustanovenie § 250j ods. 5 OSP Najvyšší súd Slovenskej republiky vytkol prvostupňovému súdu, že výšku pokuty uloženej žalobcovi správnymi orgánmi znížil bez vykonania vo veci dokazovania, napr. zadovážením hospodárskych výsledkov žalobcu v sankcionovanom období, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje najmä žalobcu. Tiež, že mal povinnosť svoje zmeňujúce rozhodnutie o znížení pokuty aj vyčerpávajúcim spôsobom, s poukazom na ustanovenie § 23 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch aj odôvodniť. 31. Vzhľadom na uvedené berúc do úvahy skutočnosť, že kontrola dodržiavania predpisov, ktoré sú prijaté za účelom ochrany spotrebiteľa v úverových vzťahoch, je opodstatnená, avšak s výškou uloženej sankcie sa krajský súd dostatočne skutkovo ani právne nevyporiadal, ani ju náležitým spôsobom dostatočne neodôvodnil, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). 32. V ďalšom konaní uložil krajskému súdu vec znovu prejednať a o nej rozhodnúť, pričom ohľadom výšky uloženej pokuty sa náležite vysporiadať s námietkami účastníkov konania vznesenými v žalobe i v odvolaní a to vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu ako aj s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia § 250i ods. 2 OSP a § 250j ods. 5 OSP. 33. Podľa § 250ja ods. 4 OSP a § 226 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP v ďalšom konaní je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 34. Krajský súd v Bratislave v pokračujúcom konaní po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu i osvedčených vo veci vyvstanúcich nových skutočností, ako boli predložené žalobcom i žalovaným, dospel k záveru, že žaloba je v rozsahu námietky nepreskúmateľnosti dôvodná, a preto jej priznal úspech. 35. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 36. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 37. Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 38. Ustanovenie § 9 ods. 2 citovaného zákona upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, že táto okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať podľa: písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, písm. i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obmedzenia v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatnených úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto percentuálnej miery nákladov, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takomto splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. 39. Podľa § 23 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch (účinného do 31.05.2014) kontrolu dodržiavania povinností ustanovených týmto zákonom vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia, ak osobitný zákon neustanovuje inak; toto ustanovenie sa nevzťahuje na vedenie registra veriteľov. 40. Podľa § 23 ods. 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch (účinného do 31.05.2014), ak orgán kontroly podľa odseku 1 zistí nedostatky v činnosti veriteľa alebo finančného agenta spočívajúce v nedodržiavaní alebo v obchádzaní ustanovení tohto zákona, je oprávnený podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov veriteľovi alebo finančnému agentovi uložiť pokutu do 70 000,- € a pri opakovanom alebo závažnom nedostatku až do výšky 140 000,- €. 41. Podľa § 23 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch (účinného do 31.05.2014) pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa zistilo porušenie povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. 42. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 43. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 44. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 45. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 46. V danom prípade predmetom preskúmania na základe (v čase začatia konania) žaloby podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SK/0397/99/2014 zo dňa 06.06.2014, ktorým ten ako vecne správne potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Bratislave pre Bratislavský kraj č. U/0407/01/2013 zo dňa 22.04.2014 o uložení pokuty pre porušenie ust. § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s ust. § 9 ods. 2 zákona. 47. Vo výrokovej časti prvostupňový orgán verejnej správy kvalifikoval porušenie povinnosti veriteľa v tom, že veriteľ opomenul uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere všetky zákonom stanovené náležitosti, keď účastník konania v pozícii veriteľa uzatvoril so spotrebiteľom „p. Z.S. z F.“ Zmluvu o úvere č. 601500274 zo dňa 20.09.2012 a so spotrebiteľkou „p. N.K. zo P.“ Zmluvu o úvere č. 106400037 zo dňa 08.10.2012, ktorých predmetom bolo poskytnutie úveru na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a tieto neobsahovali nasledovné náležitosti: - termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, - úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, - ročnú percentuálnu mieru nákladov, - úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, - právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, - právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú listinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jeho výpočtu, - priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok, čím bol porušený § 9 ods. 2 písm. f), i), j), o), t), w), y) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a uložil podľa § 23 ods. 2 písm. b), ba) bod 4 cit. zákona pokutu vo výške 10.000,- eur. 48. Na tomto mieste súd považuje za potrebné pripomenúť, že výroková časť rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorou sa prejudikuje právo či povinnosť, je povinnou súčasťou každého rozhodnutia. 49. Každý výrok, a osobitne to platí vo veciach správneho trestania, musí obsahovať jasné, stručné a zrozumiteľné vyjadrenie toho, ako sa rozhodlo v merite veci, teda musí v ňom uvádzaná skutočnosť byť jednoznačne nad akúkoľvek pochybnosť, či zameniteľnosť čo do skutku, času, miesta a spôsobu vymedzená. Uvedené je podporené už konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. 50. Prenesené na danú preskúmavanú vec, súd poukazuje na výrokovú časť rozhodnutia prvostupňového orgánu č. U/0407/01/2013 zo dňa 22.04.2014, ktorým spôsob porušenia povinnosti nedostatočne a neurčito identifikoval vo vzťahu k spotrebiteľovi „p.Z.S. z F.“ a „p.N.K. zo P.“. Uvedené predstavuje takú vadu neurčitosti výrokovej časti rozhodnutia, ktorú nemôže odstrániť ani uvedením čísla úverovej zmluvy, či jej dátovaním. Zároveň len všeobecne zrejmé majúc vo vzťahu k obidvom zmluvám prvostupňový orgán menuje náležitosti, ktoré dotknuté zmluvy neobsahovali, avšak bez subsumácie pod konkrétne zákonné ustanovenie, ktoré zhrnul už len pri konštatovaní porušenia v závere časti o vine. 51. Už uvedené zakladá nezákonnosť výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Ak žalovaný toto rozhodnutie ako vecne správne a zákonné na odvolanie žalobcu potvrdil, rovnakou vadou nezákonnosti je zaťažené i rozhodnutie žalovaného. 52. Nemožno ďalej za súladne s požiadavkou preskúmateľnosti, čo do dostatku dôvodov, považovať argumentáciu žalovaného vo vzťahu k rozsahu a trvaniu protiprávneho konania, ktorý na jednej strane pripúšťa, že rozhodnutie prvostupňového orgánu je výsledkom zistení vyplývajúcich z kontroly vykonanej dňa 24.10.2013 a 25.10.2013 (rozmedzie od 20.09.2012 do 08.10.2012) a jedná sa o dva zistené prípady protiprávneho konania a teda opakovane, aby v ďalšom vyjadril čisto hypoteticky, nijako a ničím nepodloženú obavu, že uvedené konanie nemuselo a nemohlo byť ojedinelé. 53. Tiež žalovaný nezdôvodnil k námietke žalobcu, prečo toto protiprávne konanie nemožno považovať za pokračujúci správny delikt a nie opakované konanie s dôrazom i na potrebnú aplikáciu príslušných zásad Trestného zákona pri ukladaní sankcie. 54. Za nepostačujúco individualizujúce vo vzťahu k poľahčujúcim okolnostiam, súd považuje zdôvodnenie výšky uloženej sankcie 10.000,- eur, i keď v zákonnom rozsahu (do 70.000,- eur, pri opakovanom alebo závažnom nedostatku až do výšky 140.000,- eur), do odôvodnenia ktorého sa nedostatočne premietla rozhodovacia prax, napr. Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. 7As/72/2009 zo dňa 26.05.2010, 1As/1/2012 zo dňa 03.04.2012, či rozhodovacia prax Ústavného súdu SR sp.zn. PLÚS 3/2002 zo dňa 13.08.2002, sp.zn. PLÚS 38/2002 zo dňa 09.03.2014, na ktorú žalobca počas konania poukazoval v námietke, že už prvostupňový orgán nedostatočne zohľadnil zákonom stanovené hľadiská pre ukladanie druhu a výšky sankcie (závažnosť, rozsah, dĺžka, následky a povaha zistených nedostatkov) (pozri napr. i rozhodnutia NSSR sp.zn. 5Sžo/204/2010 zo dňa 07.12.2010, 5Sžp/21/2011 zo dňa 28.06.2012). V posudzovanej veci niet pochýb, že protiprávne konanie žalobcu trvalo po dobu 19 dní (od 20.09.2012 do 08.10.2012). 55. Pre uvedené súd sa musel s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí stotožniť a tieto považovať za nepreskúmateľné s následkom ich zrušenia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP s použitím ust. § 491 ods. 1 SSP, bez využitia moderačného oprávnenia, ako alternatívne žalobca navrhoval. 56. V ďalšom ale súd súhlasí so žalovaným a toto nepovažuje za sporné, že k porušeniu povinnosti žalovaným, konkrétne spočívajúcom v ust. § 9 ods. 2 písm. i), j), o), t), w), y) zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade dvoch spotrebiteľských zmlúv došlo a došlo tým k porušeniu práv dotknutých spotrebiteľov tak, ako je to v administratívnom spise žalovaného zdokumentované. 57. Bude povinnosťou orgánu verejnej správy, po vrátení veci súdom, riadiac sa jeho právnym názorom, ktorým je podľa § 191 ods. 6 SSP viazaný, vo veci opätovne rozhodnúť. V novom rozhodnutí odstráni vytýkanú vadu výrokovej časti rozhodnutia i vady nepreskúmateľnosti jeho odôvodnenia, ako súd konštatuje vyššie. Zároveň konajúci orgán dostatočne zdôvodní, v čom konkrétne spočíva v danej prejednávanej veci preventívna i represívna funkcia sankcie, ktorej výšku v rámci zákonom povoleného limitu zohľadnením všetkých hľadísk pre ukladanie sankcie s riadnym vysporiadaním sa s námietkou žalobcu, že sa nejedná o opakujúce porušenie povinnosti, ale pokračovací správny delikt, považuje za primeranú, resp. ak vyvstane potreba, túto sám v novom rozhodnutí zmoderuje. Tiež konajúci orgán vyhodnotí a v novom rozhodnutí sa vyjadrí k novým skutočnostiam tvrdeným účastníkmi konania v pokračujúcom súdnom konaní. 58. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní vyjadrenej v ust. § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi vo veci úspešnému, súd priznal úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia. 59. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.