Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/167/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201314 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1014201314.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu: JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: INTERACTIV.ME, s. r. o., Pekná cesta 6, 834 03 Bratislava, IČO: 36 292 052, zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s. r. o., Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu Slovenskej republiky, Dobrovičova 8, 810 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/020/2014 zo dňa 08.04.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom 1. Žalovaná začala správne konanie voči žalobcovi doručením Oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 28.01.2014, doručeným žalobcovi dňa 18.02.2014, vo veci možného porušenia § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/>, na základe ktorého mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti podľa § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/> v súvislosti s tým, že na programovej službe RING TV dňa 10.11.2013 odvysielal o cca. 05:00 komunikát s názvom Eurovýhra, ktorý mohol naplniť definíciu telenákupu podľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2000/308/>, čím mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti podľa § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/>, a to zabezpečiť, aby vysielaný telenákup bol čestný. Zároveň žalobcu vyzval, aby sa v lehote do 10 dní odo dňa doručenia oznámenia k veci vyjadril, prípadne navrhol dôkazy. 2. Dňa 05.03.2014 bolo žalovanej doručené stanovisko vysielateľa k oznámeniu o začatí správneho konania, pričom argumenty obsiahnuté v tomto stanovisku boli obdobné žalobným námietkam. 3. Rozhodnutím č. RL/020/2014 zo dňa 08.04.2014 vydanom v správnom konaní č. 107/SKO/2014 doručenom žalobcovi dňa 06.06.2014 žalovaná rozhodla tak, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii konaním špecifikovaným v oznámení o začatí správneho konania, za čo mu bola uložená sankcia - upozornenie na porušenie zákona. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že odvysielaný komunikát žalobcu naplnil definíciu telenákupu ,v časti, v ktorej mali diváci spočítať všetky čísla, obsahoval nejednoznačné, nepresné a nesprávne inštruovanie o spôsobe riešenia zadanej úlohy, nakoľko odvysielané zadanie vzhľadom na jeho slovné vyjadrenie viedlo k inému postupu riešenia, než aký prezentoval účastník konania ako správny, v dôsledku čoho na jeho základe nebolo možné dospieť k výsledku, ktorý žalobca označil za správny. 4. Žalobca dňa 06.08.2014 podal na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/020/2014 zo dňa 08.04.2014. II. Žaloba 5. Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.08.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej (ďalej len ,,Rada") č. RL/020/2014 zo dňa 08.4.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie") vydaného v konaní č. 107/SKO/2014, ktorým žalovaná uložila žalobcovi sankciu - upozornenie na porušenie zákona pre porušenie povinnosti ustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/> o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/195/ > Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov( ďalej len ,,zákon č. 308/2000 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/> Z.z.") tým, že na programovej službe RING TV dňa 10.11.2013 odvysielal o cca. 05:00 hod. komunikát s názvom Eurovýhra, ktorý naplnil definíciu telenákupu, v časti, v ktorej mali diváci spočítať všetky čísla , obsahoval nejednoznačné, nepresné a nesprávne inštruovanie o spôsobe riešenia zadanej úlohy, nakoľko odvysielané zadanie vzhľadom na jeho slovné vyjadrenie viedlo k inému postupu riešenia, než aký prezentoval žalobca, v dôsledku čoho na jeho základe nebolo možné dospieť k výsledku, ktorý žalobca označil za správny a nebolo odvysielané tak, aby bolo zreteľné. 6. Žalobca v žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie ako i s tým súvisiace správne konanie je potrebné zrušiť a vrátiť vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p. 7. Žalobca v žalobe tvrdí, že vo výroku napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2000/308/> tým, že žalobcom odvysielaný komunikát s názvom Eurovýhra obsahoval priamu ponuku vysielanú verejnosti s cieľom poskytnúť službu (hru o cenu), a preto tento komunikát naplnil definíciu telenákupu, pričom vychádzal z výkladu obsiahnutého v rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie vo veci sp. zn. C-195/06 zo dňa 24.5.2007 vo veci Kommunikationsbehorde Austria (KommAustria) proti Osterreichischer Rundfunk(ORF). Žalobca má za to, že toto rozhodnutie nie je možné aplikovať na daný prípad, nakoľko jeho aplikácia v súčasnom stave právnej istoty by bola protiústavná a nezákonná a to z toho dôvodu, že žalovaná v rámci svojej rozhodovacej praxe zastávala názor, že uvedené programy ako komunikát Eurovýhra sú v súlade s ust. § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/>. V zmysle uvedeného má za to, že Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci sp. zn. C-195/06 nie je možné na vysielateľov, ktorých kontrola patrí do pôsobnosti žalovaného aplikovať, pokiaľ nedôjde k zmene národnej legislatívy. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že nie je potrebné z jeho strany uvádzať konkrétne rozhodnutia žalovanej, nakoľko všeobecne ide o rozhodovaciu prax v súvislosti s reláciami rovnakého typu ako Eurovýhra. 8. Žalobca zastáva názor, že odvysielaním kumunikátu Eurovýhra nemohol naplniť definíciu telenákupu podľa § 32 ods. 2, 3 zákona č. 308/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/ >, nakoľko neboli naplnené zákonom stanovené podmienky, kedy ide o telenákup. Má za to, že z uvedeného dôvodu sa žalovaná o uvedené zákonné ustanovenia neoprela a vychádzala z rozhodnutia EU SD, ktoré však podľa žalobcu na tento skutkový stav nie je možné aplikovať, pretože predmetné vysielanie nepredstavuje ,,skutočnú ponuku služby vzhľadom na účel vysielania, ktorého je hra súčasťou, význam hry v rámci vysielania z hľadiska časového rozsahu a predpokladaného ekonomického prínosu z celého vysielania, a tiež vzhľadom na typ otázok, ktoré sú účastníkovi kladené". Uvedené vyplýva nielen z predmetného vysielania, ale aj z pravidiel vedomostnej súťaže Eurovýhra. 9. K výsledkom uvádzaným v predmetnej relácii žalobcom ako správny uviedol, že výsledok je skutočne správny a žalovaný nie je oprávnený skúmať, či sú tieto výpočty správne alebo nie, nakoľko kompetencia ktorá prináleží žalovanej je vysielanie a retransmisia, ako to vyplýva aj z príslušných právnych predpisov platných a účinných na území SR. Odhliadnuc od uvedeného, výsledky, ktoré žalovaná uviedla v napadnutom rozhodnutí a ku ktorým dospela nie sú korektné. Žalobca v predmetnom vysielaní relácie Eurovýhra uviedol správny výsledok, ktorým je práve číslo 120. Logaritmom a príslušnými výpočtami, ktorými žalobca disponuje sa dá dopracovať k výsledku, ktorý žalobca uviedol, teda k číslu 120. Výsledok, ktorý v relácii Eurovýhra žalobca uviedol, je správny a je povinnosťou žalovanej, aby žalobcovi preukázala porušenie nejakej povinnosti a to bez dôvodných pochybností. To, že žalovaná uviedla matematické výpočty ešte neznamená, že uvažovala o všetkých možnostiach, ktorými je možné dôjsť k správnemu výsledku a k správne výsledku žalovaná nakoniec ani nedospela. Skúmanie výsledku relácie podľa názoru žalobcu nespadá pod preskúmanie skutočnosti, či došlo alebo nedošlo k porušeniu ustanovenia § 32 ods. 4 písm. a) Zákona o vysielaní. 10. Predmetný matematický príklad, ktorý bol odvysielaný v rámci komunikátu Eurovýhra predstavoval príklad, ktorý je možné logicky vypočítať. Logika nie vždy počíta s tým, že riešiteľ príkladu dostane vopred všetky dostupné informácie. Na tejto báze sú rovnako postavené testy inteligencie (IQ testy) ako aj rôzne iné vedomostné súťaže, v ktorých podobne ako v prípade žalobcom odvysielaného matematického príkladu je potrebné uplatniť viaceré logické pravidlá, nie len elementárne základy matematiky. V relácii neodznela a ani nemusela odznieť informácia, že v znení príkladu sú alebo nie sú použité len arabské číslice, ktoré treba spočítať. Výsledok, ktorý uviedol žalobca je správny. Výsledok uvádzaný dňa 11.11.2013 bol uverejnený zmysle Štatútu programu Eurovýhra, nakoľko sa v tento deň v riešení úlohy zo dňa 10.11.2013 v relácii Eurovýhra pokračovalo. Z uvedeného dôvody argument žalovanej, že program Eurovýhra „neobsahoval úplné a presné inštrukcie o spôsobe riešenia zadanej úlohy absolútne neobstoja. 11. Na ústnom pojednávaní dňa 08.04.2014 žalobca priniesol dokument obsahujúci spôsob riešenia matematickej úlohy riešenej v relácii Eurovýhra dňa 10.11.2013 a 11.11.2013 a v súlade s predmetným dokumentom predniesol spôsob riešenia matematickej úlohy. Dokument preukazuje konzistentnosť v určenej cieľovej skupine, ktorá tieto rieši a vie dospieť k správnemu výsledku, takže ide o poskytnutie zábavy práve tejto cieľovej skupine. Z uvedeného dôvody argumentácie žalovanej, že program Eurovýhra „neobsahoval úplné a presné inštrukcie o spôsobe riešenia zadanej úlohy absolútne neobstoja. 12. Ďalej žalobca uviedol, že v prípade komunikátu Eurovýhra nejde o jednostrannú komunikáciu zo strany žalobcu. Počas vysielania relácie Eurovýhra ide o komunikáciu, ktorá uvádza nejaké pravidlá vedomostnej súťaže a uvádza vedomostnú súťaž recipientom, ktorí sa do tejto vedomostnej súťaže chcú zapojiť. Relácia Eurovýhra nie je vysielanie, ktoré by jednostranne „robilo“ alebo prezentovalo niečo nečestné alebo nekalé, ale ide o vedomostnú súťaž a žalobca si vie za každých okolností v každom jednom prípade obhájiť ako sa dopracoval k ním uvedenému výsledku. Skutočnosť, že dopracovanie sa k výsledku je zložité alebo že vyžaduje zvlášť logické uvažovanie ešte neznamená, že ide o niečo nečestné. Veď akákoľvek vedomostná súťaž má svoje vlastné pravidlá, v ktorých je popísané, že k výsledku daného príkladu alebo danej úlohy sa dá dopracovať. Keďže si žalobca vie logicky zdôvodniť, že je možné dopracovať sa k výsledku hoci aj inou úvahou ako je základná matematika, nemôže byť nič nečestné na tom, akým spôsobom sa dá k výsledku dopracovať, pretože sa jedná o vedomostnú súťaž, ktorý vyzýva recipientov, aby sa do nej zapojili. Samozrejme, recipienti sa nemusia do vedomostnej súťaže zapojiť, nakoľko sa majú možnosť vopred oboznámiť s jej pravidlami. To, že žalobca počas vysielania predmetnej vedomostnej súťaže neuvádza informácie typu „uvažujte nielen v základných matematických formuláciách“ je podstatou každého inteligenčného testu. Vo vedomostných súťažiach alebo v testoch inteligencie nie je vopred recipientovi oznámená informácia typu „uvažujte aj iné ako arabské číslice" a podobne. O nečestnosť vedomostnej súťaže by išlo jedine vtedy, ak by sa k výsledku, ktorý by vysielateľ uviedol, nedalo dopracovať prostredníctvom žiadnej matematickej formulácie. V programe Eurovýhra ide o špecifickú formu relácie, v ktorej ide o zapájania diváka do súťaže, ktoré vyžaduje logické myslenie. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalobca napadnuté rozhodnutie pre jeho nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalobca v žalobe uvádza nasledovné argumenty: a) na predmetný komunikát nie je možné aplikovať rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ”) vo veci C-l 95/06 a ani § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z., b) Rada nie je kompetentná posudzovať, či zadanie y predmetnom komunikáte bolo riešiteľné a za akých podmienok, c) výsledok, ktorý bol uvedený v predmetnom komunikáte, je správny. Ad a) Žalobca v žalobe uvádza, že v zmysle rozhodovacej praxe Rady predmetný komunikát nemohol naplniť definíciu telenákupu podľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. Poukazuje na predchádzajúcu prax Rady (bez bližšej konkretizácie), kedy mala posudzovať rovnaké, alebo obdobné komunikáty. ako je predmetný komunikát, vysielané žalobcom a pri ich posudzovaní nemala dôjsť k záveru, že takéto vysielanie bolo v rozpore s § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. Žalobca ďalej uvádza, cit.: „Z dôvodu, aby bola zachovaná právna istota a ústavná konfomita nielen žalobcu, ale aj ostatných vysielateľov, nie je možné, aby žalovaná v dôsledku Rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci sp. zn. C-195/06 zmenila svoj názor na takéto programy a začala ich posudzovať odlišne, en block ako telenákupné programy. Najmä si dovolíme zdôrazniť, že mnoho ráz boli žalovanou vedené správne konania v rovnakej alebo podobnej veci a žalovaná nikdy nedošlo k záveru, že by došlo k porušeniu ustanovenia § 32 ods. 4 písm. a / Zákona o vysielaní. Žalovaná sama vo svojich rozhodnutiach pertraktuje, že vzhľadom na vágne ustanovenia zákona, je potrebné, aby sa vysielateľ poučil o svojich povinnostiach práve z aplikačnej praxe žalovanej realizovanej prostredníctvom jej rozhodnutí.", 14. Zo žaloby nie je zrejmé, na akú predchádzajúcu prax žalovaného poukazuje žalobca a taktiež nie je možné akceptovať názor žalobcu, že preukázanie jeho tvrdenia o nesúlade rozhodovacej praxe žalovanej nie je potrebné podporiť aj konkrétnymi prípadmi, ktoré mal rozdielne posúdiť, čím mal zasiahnuť do právnej istoty žalobcu, nakoľko má ísť o rozhodovaciu prax žalobcu v súvislosti s komunikátmi podobného alebo rovnakého typu. Argumentácia žalobcu bez jej podporenia konkrétnymi rozhodnutiami žalovanej, v ktorých mal postupovať napriek ich podobnosti alebo zhodnosti rozdielne, je irelevantná, keďže jej absentuje skutkový základ, z ktorého by mala vychádzať. Žalovaná má za to, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupovala v súlade s rovnakou aplikačnou praxou ako k iným vysielateľom v súvislosti s vysielaním obdobných komunikátov. Ako príklad uviedla správne konania, v ktorých rozhodla napr. rozhodnutím RL/021/2014 zo dňa 29. 4. 2014, RL/028/2014 zo dňa 24. 6. 2014 a RL/45/2014 zo dňa 2. 12. 2014). V týchto rozhodnutiach Rada použila rovnakú argumentáciu ako je uvedená v napadnutom rozhodnutí. Taktiež poukázala na druh uloženej sankcie, ktorý má značne výchovný a nie represívny charakter a ktorý umožňuje žalobcovi prispôsobiť jeho konanie zákonnej požiadavke čestnosti vysielaného telenákupu bez toho, aby došlo k zásahu do jeho majetkovej sféry. Tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie SD EÚ vo veci C-195/06 sa netýka obdobného prípadu, nie je podľa žalovanej správne a závery prijaté SD EÚ, aj keď toto rozhodnutie sa netýka úplne totožného prípadu, sú jednoznačne aplikovateľné aj na posudzovaný komunikát. Sú to závery vo vzťahu k tomu, ako vykladať ustanovenia smernice Rady Európy č. 89/552/EHS o koordinácii niektorých ustanovení ustanovených zákonom, nariadením alebo správnym aktom v členských štátoch týkajúcich sa prevádzkovania televízneho vysielania v znení smernice č. 97/36/ES, ktoré boli implementované aj do zákona č. 308/2000 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/> Z.z. V rozhodnutí SD EÚ je uvedené, ako majú domáce súdy postupovať a na čo majú prihliadať pri posudzovaní, či komunikát, ktorý má formu hry o cenu, je telenákupom. Pôvodná smernica č. 89/552/EHS neobsahovala definíciu pojmu telenákup. Tento pojem bol zavedený až smernicou č. 97/36/ES a znie nasledovne: ,,priama ponuka vysielaná verejnosti s cieľom poskytnúť tovar alebo služby vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov za odplatu". V súvislosti s tým žalovaná poukázala na rozsudok NS SR sp.zn. 3Sž/22/2013 zo dňa 6.5.2014, z ktorého vyplýva, že pri posudzovaní komunikátov obdobného charakteru je potrebné zohľadniť rozsudok SD EÚ vo veci C-195/06. Prihliadnuc na uvedené žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že pri otázke posúdenia odvysielaného komunikátu vychádzala z rozsudku SD EÚ vo veci C-195/06 a z definície telenákupu a mediálnej komerčnej komunikácie obsiahnutej v zákone č. 308/2000 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/> Z.z. Podľa tohto rozhodnutia SD EÚ vysielanie, počas ktorého vysielateľ ponúka divákom možnosť zúčastniť sa hry o ceny zavolaním na telefónne číslo so zvýšenou sadzbou, teda za odplatu, je telenákupom, ak spĺňa tieto kritériá: - skutočná ponuka služby s ohľadom na účel vysielania, ktorého je hra súčasťou, - význam hry v rámci vysielania z hľadiska časového rozsahu a predpokladaného ekonomického prínosu, - typ otázok kladených účastníkovi hry. 15. Vzhľadom na uvedené žalovaná dospela k záveru, že predmetný komunikát odvysielaný žalobcom naplnil definíciu mediálnej komerčnej komunikácie, nakoľko bol zvukovo-obrazovou informáciou, ktorá priamo propagovala službu tretej osobe tým, že priamo vyzývala na jej využitie a poskytovala aj možnosť využiť ju. Z uvedeného vyplýva, že bol odvysielaný za odplatu, ktorú žalobcovi prinieslo volanie recipientov na audiotextové číslo, ktoré bolo zverejnené počas vysielania predmetného komunikátu, telenákupu, nakoľko obsahoval priamu ponuku vysielanú verejnosti s cieľom poskytnúť službu za odplatu v čoho dôsledku bol žalobca povinný zabezpečiť, aby bol odvysielaný v súlade s § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/200 Z.z., čiže aby vysielaný telenákup bol čestný. Pričom zo záverov žalovanej vyplýva, že čestným telenákupom bude taký, ktorého obsah nebude zavádzajúci, nebude teda prezentovať ponúkanú službu alebo tovar tak, aby poskytnutím nesprávnych, nejednoznačných, neúplných, nepresných alebo inak zavádzajúcich informácií vytvoril v recipientovi klamlivú predstavu najmä o ich vlastnostiach, kvalitách, použití, účinkoch, charakteristike, význame pre recipienta. Ad b/ K námietkam žalobcu ohľadne neoprávnenosti žalovanej skúmať správnosť výpočtu uvedený v komunikáte Eurovýhra žalovaná uviedla, že podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 308/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/> v spojení s § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/> je kompetentná dohliadať na to, či žalobca plní svoju povinnosť zabezpečiť, aby vysielaný telenákup bol čestný. Žalovaná preto z hľadiska zabezpečenia čestnosti v napadnutom rozhodnutí posudzovala, či zo zadania bolo možné určiť všetky relevantné skutočnosti pre správne riešenie zadania, pričom nie je významné, či zadanie umožňovalo aj taký postup riešenia, ktorým bolo možné dosiahnuť výsledok prezentovaný žalobcom ako správny. Ako je odôvodnené vyššie, predmetný komunikát je potrebné posúdiť ako telenákup, preto sa naň vzťahuje povinnosť žalobcu zabezpečiť, aby bol čestný. Aj z vyššie citovaných rozsudkov NS SR vyplýva, že Rada je kompetentná posudzovať, či vysielanie telenákupu, ktorý má formu hry o cenu. je čestné a v rámci tohto posúdenia sa zaoberá aj otázkou, či zadanie súťaže, ktoré má formu matematického príkladu, logickej či slovnej úlohy, je dostatočne jednoznačné, presné a úplné, resp., vo všeobecnosti, či nie je zavádzajúce. NS SR pri zodpovedaní otázky, či je Rada kompetentná posudzovať zabezpečenie čestnosti obdobných komunikátov opakovane uviedol, cit.: „Poukazujúc na uvedený záver [vysporiadanie sa s kritériami stanovenými v rozhodnutí SD EÚ a v definícii telenákupu] považuje najvyšší súd za neodôvodnenú i námietku navrhovateľky o nedostatku právomoci odporkyne na vydanie predmetného rozhodnutia. Právomoc Rady rozhodovať o porušení povinnosti vysielateľa televíznej programovej služby je v tomto prípade daná zákonom č. 308/2000 Z. z. a je ju možné vyvodiť z ustanovenia § 5 ods. I písm. g/ zákona č. 30H/2000 Z. z. v spojení s § 67 ods. 5 písm. a/, keďže v tomto prípade navrhovateľka porušila podmienky na vysielanie mediálnej komerčnej komunikácie - telenákupu obsiahnuté v ý' 32 ods. 4 písm. a/ citovaného zákona, keďže ako vysielateľka je povinná zabezpečiť, aby ňou vysielaný telenákup bol čestný. “. 16. Vzhľadom na uvedené, Rada v napadnutom rozhodnutí vychádzajúc zo svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe, vyjadrenia predmetnej povinnosti, účelu § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. vymedzila v napadnutom rozhodnutí (strana 15 a 16) pojem čestnosť. So záverov Rady uvedených v napadnutom rozhodnutí vyplýva, že čestným telenákupom bude taký, ktorého obsah nebude zavádzajúci, nebude teda prezentovať ponúkanú službu alebo tovar tak, aby poskytnutím nesprávnych, nejednoznačných, neúplných, nepresných alebo inak zavádzajúcich informácií vytvoril v recipientovi informácie klamlivú predstavu najmä o ich vlastnostiach, kvalitách, použití, účinkoch, charakteristike, význame pre recipienta. 17. Rada tak v napadnutom rozhodnutí posudzovala, či vôbec bolo možné na základe údajov prezentovaných v predmetnom komunikáte dospieť k výsledku, ktorý na konci hry zverejnil žalobca, a či spôsob, akým boli recipienti v rámci hry inštruovaní, aby postupovali pri jej riešení, dával možnosť dopracovať sa k výsledku zverejnenému žalobcom. Vzhľadom na kompetenciu Rady posudzovať zabezpečenie čestnosti telenákupu, bolo toto posúdenie jednoznačne v kompetencii Rady a Rada bola jediným orgánom, ktorý ho mohol vykonať. 18. Takéto vymedzenie pojmu čestnosť v súvislosti s jeho spojením s vysielaním komunikátov obdobných komunikátu posudzovanému v predmetnom správnom konaní bolo potvrdené aj vo vyššie uvedených NS SR. NS SR opakovane zdôraznil, že aby bolo vysielanie obdobného charakteru považované za čestné, musí mať jasné pravidlá, ktoré sa priebežne nebudú meniť. NS SR zdôraznil, že ak je súčasťou komunikátu akákoľvek úloha určená pre diváka - záujemcu o hru, je povinnosťou vysielateľa zabezpečiť formuláciu úlohy a jej zadanie jasne, stručne a zrozumiteľne pre priemerného recipienta. Ad c) 19. Žalobca v žalobe uvádza, že výsledok, ktorý uviedol v predmetnom programe, bol správny. Naopak, výsledky uvádzané žalovanou v napadnutom rozhodnutí nemajú byt korektné. Žalobca uviedol, že„ logaritmom a príslušnými výpočtami, ktorými žalobca disponuje sa dá dopracovať k výsledku, ktorý žalobca uviedol, teda k číslu 120 . Výsledok, ktorý v relácii Eurovýhra žalobca uviedol, je správny a je povinnosťou žalovanej, aby žalobcovi preukázala porušenie nejakej povinnosti a to bez dôvodných pochybností. To. že žalovaná uviedla dva matematické výpočty' ešte neznamená, že uvažovala o všetkých možnostiach, ktorými je možné dôjsť k správnemu výsledku a k správnemu výsledku žalovaná nakoniec ani nedospela. Skúmanie výsledku relácie podľa nášho názoru nespadá pod preskúmanie skutočností, či došlo alebo nedošlo k porušeniu ustanovenia § 32 ods. 4 písm. a) Zákona o vysielaní.“. Žalobca zdôrazňuje, že matematický príklad, ktorý bol predmetom posudzovania žalovanou, bolo možné logicky vypočítať, pričom, podobne ako pri testoch inteligencie, riešiteľ nemal dostať všetky dostupné informácie na riešenie zadania. Na riešenie bolo podľa názoru žalobcu potrebné uplatniť viaceré logické pravidlá, nie len elementárne základy matematiky a v zadaní hry nebolo nevyhnutné uviesť, že zohľadniť treba aj znaky iných číselných sústav než len arabskej. Výsledok uvedený v posudzovanom komunikáte mal byť uvedený v súlade so štatútom hry. Žalobca poukazuje aj na svoje vyjadrenie na ústnom pojednávaní, na ktoré priniesol dokument obsahujúci spôsob riešenia matematickej úlohy riešenej v relácii Eurovýhra dňa 10.11.2013 a 11.11.2013, pričom tento dokument podľa neho preukazuje konzistentnosť v zadávaní úloh v hrách vysielaných v programe Eurovýhra. Podľa vyjadrenia žalobcu na ústnom pojednávaní cieľová skupina tohto typu komunikátov zadania obdobnej náročnosti dokáže riešiť. 20. V napadnutom rozhodnutí Rada posudzovala zabezpečenie čestnosti v súvislosti s nasledovným zadaním: ©VOLAJTE 0900 712 812 21. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, účastník konania na ústnom pojednávaní uviedol, akým postupom sa bolo možné dopracovať k výsledku, ktorý bol vo vysielaní prezentovaný ako správny (číslo 120). Žalovaná nepovažuje za potrebné opakovať vo vyjadrení k žalobe celú argumentáciu týkajúcu sa právneho posúdenia predmetného komunikátu. Pre účely vyjadrenia k žalobe považuje žalovaná za potrebné poukázať na skutočnosti, ktoré v napadnutom rozhodnutí posúdila ako spôsobujúce rozpor s povinnosťou podľa § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. 22. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (str. 20), z hľadiska zabezpečenia čestnosti predmetného komunikátu Rada posudzovala, ako bolo zadanie úlohy odprezentované recipientom, či informácie poskytnuté počas vysielania posudzovaného komunikátu recipientom umožňovali identifikovať všetky relevantné informácie pre jeho vyriešenie, čo jednoznačne spadalo pod preskúmanie skutočnosti, či došlo k porušeniu povinnosti podľa § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. 23. Ak bolo zadanie prezentované ako úloha riešiteľná na základe matematických postupov (diváci boli inštalovaní k spočítavaniu), bolo nevyhnutné, aby v súlade s týmto jej vymedzením obsahovali) aj všetky relevantné skutočnosti pre jej vyriešenie. Nie je významné, či zadanie umožňovalo aj taký postup riešenia, ktorým bolo možné dosiahnuť výsledok prezentovaný žalobcom ako správny. Podstatné je, aby obsahovalo všetky informácie nevyhnutné preto, aby pri dodržaní zásad matematiky a logiky sa bolo možné dopracovať len k jednému správnemu výsledku, a to tomu, ktorý uviedol žalobca. Ak zadanie, ktoré je prezentované ako matematické, umožňuje vzhľadom na jeho vyjadrenie rôzne výsledky riešenia, nie je v ňom zabezpečená čestnosť. Absencia zadania, na základe ktorého by sa recipienti mohli pri dodržaní pravidiel matematiky a logiky dopracovať jedine práve k riešeniu, ktoré je prezentované ako správne, za predpokladu, že hra bola uvádzaná spôsobom, z ktorého vyplýva, že zadanie malo smerovať k správnemu riešeniu za použitia matematických a logických postupov, činí každý komunikát obdobného charakteru, aký mal posudzovaný komunikát, bez ohľadu na skutočnosť, či samotné riešenie bolo jedinečné, nečestným. 24. Rada na strane 18 a 19 napadnutého rozhodnutia uviedla spôsob pripisovania hodnôt číslam a znakom v zadaní, ktorý je Rade známy z ústneho pojednávania od účastníka konania. Pri porovnaní zadania so zverejneným výsledkom je zrejmé, že postup striktne na základe zadania (spočítanie čísel na obrázku) nevedie k správnemu výsledku. Rôzne pripisovanie hodnôt znakom v zadaní, ich natáčanie a iné prispôsobovanie nemá povahu logického rébusu, ale v podstate ide o uhádnutie toho, ktoré znaky majú mať nejakú hodnotu, aká má byť ich hodnota a následne určenie súčtu týchto hodnôt. K takémuto postupu však recipienti neboli inštruovaní. Zo zadania jednak nevyplývalo, že diváci mali spočítavať číslice arabské aj rímske a tiež z neho nevyplývalo, že pre získanie požadovaných hodnôt, ktoré mali diváci spočítavať, mali znaky natáčať, a ani to. ktoré znaky mali byť natáčané. Pripisovanie hodnôt jednotlivým znakom zo strany žalobcu bolo absolútne netransparentné, prispôsobené tomu, aby úloha nebola na základe zadania zverejneného na obrazovky riešiteľná. 25. Diváci boli v zadaní zverejnenom na obrazovke vyzývaní, aby spočítali všetky čísla (teda k matematickému úkonu). Rovnako moderátorka k zadaniu uvádzala, že treba spočítať všetky čistá, Zc ide o počítanie, že sa hľadá jedna správna odpoveď, ktorú je možné dosiahnuť počítaním. 26. Z uvedeného zadania tak logicky pre divákov, že je nevyhnutné, aby čísla v zadaní spočítali. Zo zadania úlohy nebolo zrejmé, že najprv musia uhádnuť, ktoré znaky majú mať číselnú hodnotu a aká má byť ich číselná hodnota. Otázka zohľadnenia pri výpočte písmena C, ktoré bolo zátvorkou, natáčania číslic a znamienok za účelom ich pripodobenia znakom iných číselných sústav, ktoré majú hodnotu požadovanú účastníkom konania, nie je otázkou matematicko - logického postupu. Rozhodnutie, ktoré znaky je možné natáčať a pripisovať im hodnoty bolo produktom rozhodnutia žalobcu. Zadanie úlohy neobsahovalo informácie, ktoré by umožnili recipientom identifikovať túto základnú črtu zadania - uhádnutie znakov, ktoré majú mať hodnotu a ich hodnoty, keďže vzhľadom na absenciu transparentných všeobecne známych pravidiel pre takéto pripisovanie, môže byt správne určenie znakov, ktoré majú mať hodnotu a samotnej hodnoty len výsledkom náhody, teda uhádnutia. 27. Zo zadania a z jeho prezentovania moderátorkou pre divákov vyplývalo, že majú spočítať číslice, čo je postup v súlade s pravidlami sčítania, ktoré platia v matematike. Pri riešení zadania tak diváci mohli zohľadniť len tie inštrukcie, ktoré im boli dané. Zo zadania absolútne nebolo zrejmé, prečo niektoré znaky mali číselnú hodnotu, iné nie, prečo niektoré znaky bolo potrebné nakloniť, aby mali číselnú hodnotu, iné nebolo možné nakláňať, ktoré číselné sústavy je potrebné zohľadniť pri riešení, atď. Zadanie hry tak neobsahovalo jednoznačné a úplné inštruovanie o spôsobe riešenia zadanej úlohy. 28. NS SR v súvislosti s inštruovaním divákov k využívaniu matematických postupov na vyriešenie zadania, ktoré však bolo uvedené takým spôsobom, že jednotlivé hodnoty bolo potrebné uhádnuť, v rozsudkoch vo veciach 3SŽ/22/20I3 , 3SŽ/I4/20I4 a 10Sžo/211/2015 dospel k záveru, že takéto zadanie je v rozpore so samotným pojmom čestnosti a spôsob pripisovania hodnôt obdobný tomu, ktorý uplatnil žalobca, označil za netransparentný, prispôsobený tomu, aby úloha bola postupom, ku ktorému sú diváci inštruovaní, nevyriešiteľná. 29. Vzhľadom na uvedené dospela Rada k záveru, že zadanie úlohy neobsahovalo úplné a presné inštrukcie o spôsobe riešenia zadanej úlohy, nakoľko zadanie úlohy neviedlo k takému výsledku, ktorý prezentoval účastník konania ako správny, ale vzhľadom na jeho slovné aj grafické vyjadrenie umožňovalo viacero rôznych riešení, v dôsledku čoho nebola zabezpečená čestnosť odvysielaného komunikátu. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, postup striktne podľa zadania neviedol k výsledku zverejnenému žalobcom, a ani uplatnenie žiadnych iných logických a matematických pravidiel nesmerovalo k výsledku, ktorý prezentoval žalobca ako správny. Pravidlá pre riešenie zadania sú vymyslené žalobcom, avšak žalobca inštruoval divákov k logickému a matematickému postupu pri riešení zadania a neposkytol im relevantné informácie o ním vymyslených pravidlách pre vyriešenie zadania. V danom prípade tak bol jednoznačný rozpor medzi tým, ako bola úloha prezentovaná divákom (zadanie riešiteľné na základe logických a matematických postupov) a tým, čím skutočne bola (bez poskytnutia informácií o žalobcom vymyslených pravidlách išlo o hádanie výsledku nie jeho vypočítanie). 30. Vo svetle vyššie uvedeného podľa žalovaného neobstojí ani argumentácia žalobcu že zo zadania nemusia byť vopred zrejmé všetky dostupné informácie. V prípade zadania, ktoré je prezentované ako riešiteľné na základe logických a matematických postupov, je pre zabezpečenie čestnosti nevyhnutné, aby recipienti dostali všetky relevantné informácie pre jeho riešenie. V opačnom prípade nemožno uvažovať o počítaní (alebo o inom matematickom úkone), ale o hádaní. Takto však posudzované zadanie nebolo prezentované. Je potrebné zdôrazniť, že poskytovanie služby - hry o cenu, je ekonomická aktivita žalobcu, z ktorej profituje a je adresovaná recipientom. Je neprípustné, aby ich participácia na tejto súťaži bola dosahovaná prezentovaním úlohy ako riešiteľnej matematickými postupmi, resp.. vo všeobecnosti, riešiteľnej na základe logických postupov, avšak jej riešenie by bolo upravené tak. že bez znalosti žalobcom vymyslených pravidiel je možné jej výsledok len uhádnuť. 31. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná sa mala zaoberať tým. že komunikát Eurovýhra je interaktívny, že v ňom dochádza ku komunikácii s účastníkmi hry, že táto hra má pravidlá a subjekty sa jej zúčastňujú na základe vlastnej vôle. Žalobca opätovne uvádza, že dokáže obhájiť, ako sa dopracoval k výsledku, ktorý prezentoval ako správny, hoci aj inou úvahou, ako je základná matematika. Žalobca uvádza, že pri tvorbe riešenia vedomostných úloh používa pravidlá logiky a dostatočne upresňuje divákom, akým spôsobom majú úlohy riešiť. Žalovaná nemá posudzovať, aký ekonomický prínos má vysielanie predmetného komunikátu, nemá byť oprávnená sankcionovať za náročnosť úloh a nemá ani slúžiť ako orgán ochrany spotrebiteľa. Postupom žalovanej má dochádzať k neprípustnému rozširovaniu inštitútu čestnosti a slušnosti. Žalobca opakuje viaceré svoje vyjadrenia, s ktorými sa žalovaná vysporiadala vyššie a uvádza, že vedomostná súťaž by bola nečestná len vtedy, ak by sa k výsledku, ktorý by vysielateľ uviedol, nedalo dopracovať prostredníctvom žiadnej matematickej formulácie. 32. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, s uvedenými tvrdeniami žalobcu nie je možné súhlasiť. V danom prípade posudzovaný komunikát obsahoval priamu výzvu na využitie (zakúpenie si) služby, a preto ho v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou bolo nevyhnutné vyhodnotiť ako telenákup. na ktorý sa vzťahovala aj povinnosť zabezpečenia čestnosti. Pri posudzovaní naplnenia tejto povinnosti je prihliadnuté na špecifický charakter telenákupu - hra o cenu. Naplnenie tejto povinnosti sa neposudzuje vo vzťahu k predvídateľnosti správneho riešenia, ale vo vzťahu k zadaniu úlohy. Skutočnosť, či žalobca disponuje vlastným postupom, ktorým je možné sa dopracovať k výsledku, ktorý on považuje za správny, je irelevantná, nakoľko zadanie inštruovalo k inému postupu a výsledku, než aký si pre svoje potreby vymyslel on sám. Zadanie inštruovalo k inému postupu, než aký sa od recipientov v konečnom dôsledku vyžadoval. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, problematické v posudzovanom prípade bolo, že recipienti boli inštruovaní k uplatneniu logických a matematických postupov, ale v skutočnosti išlo o hru „hádaj na čo myslím“. Ak je niečo prezentované tak, ako posudzované zadanie, ak sú pri jeho zadaní použité isté pojmy, ktoré majú svoj význam, alebo ak nie je jednoznačne vyjadrené, čo majú recipienti robiť, nemožno uvažovať o čestnosti takéhoto zadania. Zadanie úlohy si zvolil žalobca, mal ho zvoliť s ohľadom na to. čo mali recipienti v skutočnosti robiť. 33. Žalovaná tiež poukázala na skutočnosť, že účelom sankcie upozornenie na porušenie zákona je oboznámiť sankcionovaný subjekt s výkladom správneho orgánu a poskytnúť mu návod ako sa vyvarovať tomuto porušeniu v budúcnosti. Je teda zrejmé, že žalobcom uvádzané skutočnosti ako napr. miera zavinenia nemôžu ovplyvniť výšku sankcie „upozornenie na porušenie zákona". Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Právna úprava 34. Podľa ust. § 3 písm. i) zákona č. 308/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2000/308/>, program je 1. zvukový komunikát, tvoriaci svojím obsahom, formou a funkciou uzavretý celok v rámci programovej služby vysielateľa, alebo 2. zvukovo-obrazový, zložený z pohybujúcich sa obrazov so zvukom, alebo bez zvuku, tvoriaci svojím obsahom, formou a funkciou uzavretý celok v rámci programovej služby vysielateľa alebo v rámci katalógu zostaveného poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. 35. Podľa § 4 zákona o vysielaní a retransmisii, poslaním Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „Rada") je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať Š. reguláciu v oblasti vysielania a retransmisie, dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva Š. správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. 36. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 308/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2000/308/>, do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu Š. správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. 37. Podľa ust. § 31a ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2000/308/>, mediálna komerčná komunikácia zahŕňa najmä reklamu, telenákup, sponzorovanie, umiestňovanie produktov, programovú službu určenú výhradne na reklamu a telenákup, programovú službu určenú výhradne na vlastnú propagáciu a dlhšie reklamné oznámenie podľa § 35 ods. 8. 38. Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2000/308/>, telenákup na účely tohto zákona je priama ponuka vysielaná verejnosti s cieľom poskytnúť tovar alebo služby vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov za odplatu. Telenákup môže mať formu a) telenákupného šotu, b) telenákupného pásma v trvaní aspoň 15 minút. 39. Podľa § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2000/308/>, vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby ním vysielaná reklama a telenákup boli čestné a slušné. 40. Podľa ust. § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2000/308/>, vysielanie reklamy a telenákupu musí byť rozoznateľné a zreteľne oddelené od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby; vo vysielaní rozhlasovej programovej služby sa použijú na oddelenie zvukové prostriedky a vo vysielaní televíznej programovej služby zvukovo-obrazové prostriedky. 41. Podľa ust. § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2000/308/>, za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi Rada ukladá upozornenie na porušenie zákona. 42. Podľa smernice Rady 89/552/EHS zo dňa 03.10.1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ ES zo dňa 30.06.1997 sa na účely tejto smernice za televíznu ponuku tovarov (teleshopping) považuje vysielanie priamych ponúk pre verejnosť za odplatu s cieľom ponuky tovarov alebo služieb vrátane nehnuteľného majetku, práv a záväzkov. 43. Aj podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách), ktorou bola smernica 97/36/ES zo dňa 30.06.1997 zrušená je telenákup definovaný ako vysielanie priamych ponúk pre verejnosť za odplatu s cieľom poskytnutia tovarov alebo služieb vrátane nehnuteľného majetku, práv a záväzkov (článok 1.1. písm. l). Smernica 2010/13/EÚ bola do právneho poriadku Slovenskej republiky prevzatá s účinnosťou od 01.01.2013 a tvorí prílohu 1 k zákonu č. 308/2000 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/> Z.z. V. Závery správneho súdu 44. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 zák. č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) s poukazom na ust. § 491 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a na pojednávaní dňa 05.06.2018 vyhlásil rozsudok ktorým žalobu zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 190 SSP. 45. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 46. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2). 47. Rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka (§ 3 ods. 1 písm. b/ SSP). 48. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 49. V intenciách § 6 ods. 1 SSP, súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 50. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 51. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 52. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 53. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR. 54. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. 55. Je nesporné, že podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2000/308/> na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o Správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, § 53, § 54, § 56 až § 68 zákona o Správnom konaní. 56. Na posúdenie naplnenia zákonných podmienok pojmu telenákup v odvysielanom komunikáte bolo potrebné skúmať program z hľadiska obsahu, so všetkými obrazovými alebo verbálnymi zložkami a informáciami, ktoré v ňom boli obsiahnuté. V danom prípade bola divákom ponúknutá možnosť zúčastniť sa hry o finančnú odmenu zatelefonovaním na telefónne číslo so zvýšenou tarifnou sadzbou a vyriešením matematického príkladu. Poukazujúc i na výklad úniového práva v rozsudku SD EÚ vo veci C-195/06, tunajší súd dospel k záveru, že na program alebo jeho časť, v ktorých prevádzkovateľ vysielania ponúka divákom možnosť zúčastniť sa hry o cenu, ktorou je finančná výhra, a to priamou voľbou audiotextových čísiel, t.j. za odplatu, sa vzťahuje vymedzenie, ktoré citované ustanovenia smernice 97/36/ES zo dňa 30.06.1997, priznáva pojmu teleshopping. A to za predpokladu, ak táto relácia lebo jej časť, predstavuje skutočnú ponuku služieb na základe zohľadnenia cieľa relácie, ktorej je hra súčasťou, významu tejto hry v rámci celej relácie z hľadiska času a predpokladaných hospodárskych výsledkov vo vzťahu k výsledkom očakávaných od celej relácie, ako aj charakteru otázok položených uchádzačom. 57. Na základe uvedeného výkladu úniového práva vzťahujúceho sa k definícii pojmu telenákup (teleshopping), ktorý vyplýva z citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, nie je možné odvysielaný komunikát považovať za bežný zábavno-súťažný program. Aj s ohľadom na ustanovenie § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/> napĺňa odvysielaný komunikát zákonnú definíciu telenákupu. V tomto prípade bola splnená aj ďalšia zákonná podmienka, podľa ust. § 32 ods. 2 citovaného zákona, a síce, že ide o priamu ponuku vysielanú verejnosti s cieľom poskytnúť službu - finančnú hru. Divák môže priamo pri sledovaní televízneho vysielania vytočením telefónneho čísla využiť priamo ponúkanú hru o finančnú výhru. Práve pojem priama ponuka pre verejnosť odlišuje telenákup a reklamu. Reklama je nepriamou ponukou tovaru alebo služby, pretože aj keď je jej cieľom rovnako, ako je cieľom telenákupu, aby si televízny divák kúpil tovary, alebo služby, ktoré propaguje, tým, že ho presvedčí o ich vlastnostiach, konečné štádium obchodu je akcesorické vo vzťahu k jej bezprostredným cieľom a dochádza k nemu neskôr, keď sa spotrebiteľ obráti na príslušnú distribučnú sieť, aby uskutočnil nákup. Telenákup ide totiž ďalej ako reklama, keďže sa neobmedzuje na reklamný oznam, ale zabezpečuje nie len propagáciu ale i samotný predaj tovaru, či služby. 58. Posudzované relácie teda ponúkajú televíznym divákom možnosť priamo zúčastniť sa na hre tým, že im moderátor poskytuje informácie nevyhnutné na to, aby sa s ním mohli spojiť a dostali sa tak do vysielania a mohli zodpovedať na stanovenú otázku, čím je splnená podmienka, aby bolo možné predmetný program posúdiť, ako priamu ponuku finančnej služby divákovi. 59. V prejednávanej veci bolo úlohou súdu posúdiť porušenie zákonných povinností vysielateľa (žalobcu) a to s ohľadom na výklad pojmu čestnosť, keďže v zmysle ust. § 32 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/> je vysielateľ povinný zabezpečiť, aby ním vysielaný telenákup bol čestný. Podľa názoru súdu čestné vysielanie musí mať jasné pravidlá, ktoré sa priebežne nebudú meniť. Ak je súčasťou programu akákoľvek úloha, je povinnosťou vysielateľa zabezpečiť formuláciu jej zadania jasne, stručne a zrozumiteľne, aj pre priemerného recipienta. 60. Predmetom posúdenia bolo posúdenie, či komunikát odvysielaný dňa 10.11.2013, v ktorom bola odvysielaná hra, ktorej zadanie znelo tak, že recipienti majú spočítať všetky čísla na obrázku bol čestný, nakoľko spočítaním čísel na obrázku nebolo možné dosiahnuť taký výsledok aký bol účastníkom konania zverejnený ako správny a či odvysielaný komunikát napĺňa kritériá telenákupu. 61. Na základe vyššie uvedeného výkladu úniového práva, vzťahujúceho sa k definícii pojmu telenákup (teleshopping), ktorý vyplýva z citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie nie je, podľa názoru súdu, možné odvysielaný komunikát považovať za bežný zábavno-súťažný program a s ohľadom na ust. § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/>. Súd konštatoval, že odvysielaný komunikát naplnil zákonnú definíciu telenákupu. Televízny divák v podstate vytočením telefónneho čísla so zvýšenou tarifou, ktorá je vyššia ako tarifa za bežný telefonický hovor na Slovensku, súhlasí s jej zaplatením v nádeji, ktorú mu dáva moderátor programu, ale aj stanovené pravidlá, že za jediný telefonický hovor po správnom zodpovedaní úlohy vyhrá cenu, ktorá vysoko prevyšuje jeho investíciu. V tomto prípade je možné konštatovať, že ide o ponuku finančnej služby - hry vysielateľa pre diváka. 62. Z pripojeného dôkazného materiálu vyplýva, že v kontrolovanom komunikáte prebiehalo zadanie hry tak, že moderátorka v úvode hry a počas jej priebehu priblížila recipientom zadanie úlohy. Diváci mali podľa zadania a podľa inštrukcií moderátorky spočítať čísla na obrázku, pričom moderátorka vyzývala divákov, aby telefonovali do štúdia a v ruke držala 1.500,- eur. 63. Zo zadania na obrázku je zrejmé, že je potrebné sčítať čísla na obrázku. Aby sa diváci dopracovali k správnemu výsledku bolo nevyhnuté, aby sa sčítali všetky čísla na obrázku s tým, že sa niektoré znaky, alebo čísla z obrázku do správnej odpovede nepočítali. Žalobca vo svojom stanovisku k výpočtu uviedol nasledovné: znamienka "plus" - aj po otočení nevytvára znak "X", preto nie sú pokladané za rímske číslice 10 a teda nie sú započítané do výsledku znaky "zátvorky" - nie sú v tvare písmena "C" aby boli zarátané do výsledku ako rímske čísla 100 číslo 23 - číslice nie sú v jednej rovine, preto tieto číslice nemôžeme považovať za číslo 2 nie je započítané do správnej odpovede znamienko "otáznik" - je iba znak ? Ako správna odpoveď však bol na konci hry zverejnený výsledok 120. 64. Moderátorka na konci predmetného programu rozlepila obálku a ukázala na kameru správnu odpoveď (120). 65. V danom prípade teda v predmetnom komunikáte boli recipienti opakovane vyzývaní, aby sa zúčastnili hry o cenu zavolaním na audiotextové číslo, ktoré im bolo poskytnuté v rámci vysielania predmetného komunikátu. Išlo tak o priamu ponuku využiť poskytovanú službu, ktorá spočívala v možnosti získať finančnú odmenu pri správnom vyriešení matematického zadania. 66. Je jasné, že v predmetnom programe bola propagovaná a poskytovaná služba žalobcu, ktorá má charakter ekonomickej aktivity zahŕňajúcej poskytnutie služby, nejde teda o štandardný zábavný program. Model posudzovaného komunikátu je založený na skutočnosti, aby čo najväčšie množstvo recipientov sa pokúsilo dovolať do štúdia. Nejde o spestrenie obsahu vysielania programovej služby, ako je to v prípade vedomostných hier, ale v tomto prípade je účelom tohto komunikátu osloviť čo najväčšie množstvo recipientov, aby využili službu žalobcu, ktorú poskytuje zo svojho vysielania ako ponúkanú hru o cenu zavolaním na audiotextové telefónne číslo uvádzané na obrazovke. 67. V posudzovanom prípade neboli divákom kladené otázky ako vo vedomostnom kvíze, ich úlohou bolo riešiť zadanie pripomínajúce matematický príklad. Je možné konštatovať, že podmienka prepojenia otázok s poskytovaním služieb a tovarov spojených so živnosťami, remeslami, podnikaním a profesiami nemôže byť skúmaná z tohto hľadiska. Je možné ale vychádzať z toho, že žalobca ponúka službu, ktorá spočíva v poskytnutí možnosti divákom vyhrať prezentovanú finančnú odmenu na základe správnej odpovede na zadanú úlohu a s odplatou za jej poskytnutie je suma, ktorú volajúci zaplatia za volanie na telefónne čísla so zvýšenou tarifou. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že predmetný komunikát naplnil definíciu mediálnej komerčnej komunikácie, nakoľko bol zvukovou obrazovou informáciou, ktorá priamo propagovala službu tretej osoby tým, že priamo vyzývala na jej využitie a poskytovala aj možnosť využiť ju. Z vyššie uvedeného vyplýva, že bol odvysielaný za odplatu, ktorú účastníkovi konania prinieslo volanie recipientov na audiotextové číslo, ktoré bolo zverejnené počas vysielania predmetného komunikátu. Predmetný komunikát rovnako naplnil definíciu telenákupu, nakoľko obsahoval priamu ponuku, a to zverejnením audiotextového čísla a výzvy na zavolanie, vysielanú s cieľom poskytnúť službu, čiže hru o cenu za odplatu, v dôsledku čoho bol žalobca povinný zabezpečiť, aby bol komunikát odvysielaný v súlade s § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/> 68. Zo zadania uvedeného v predmetnom komunikáte, ako aj zo spôsobu riešenia predloženého Rade žalobcom na ústnom pojednávaní vyplynulo, že v prvom rade bolo potrebné správne určiť znamienka. Pre posúdenie, či predmetný komunikát, ktorý je vyššie kvalifikovaný ako telenákup bol čestný, je potrebné zistiť, či takéto zadanie naozaj mohlo doviesť recipientov k jedinému postupu riešenia, ktorého výsledkom by bolo číslo 120. Je možné konštatovať, že každé zadanie môže mať svoj jedinečný a originálny spôsob riešenia z hľadiska posúdenia zabezpečenia čestnosti predmetného komunikátu, je však potrebné skúmať, či zadanie úlohy bolo formulované tak, aby smerovalo práve k tomuto jedinému spôsobu jej riešenia. Toto podľa názoru súdu nie je naplnené, ak pojmy použité v zadaní nie sú jednoznačné. 69. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že Rada v predmetnom konaní správne posudzovala ako bolo zadanie úlohy odprezentované recipientom a či informácie poskytované počas vysielania posudzovaného komunikátu recipientom umožňovali identifikovať všetky relevantné skutočnosti potrebné pre dopracovanie sa k výsledku. Súd konštatoval, že zadanie úlohy nebolo jednoznačné, presné a správne, keďže zadanie neobsahovalo všetky relevantné údaje k dostatočne rozoznateľnej forme na to, aby sa recipienti mohli dopracovať k výsledku prezentovaného žalobcom. Ak má byť naplnená kategória čestnosti v prípade telenákupu vo forme akú mal predmetný komunikát, je zrejmé, že nejde o čestný telenákup, ak bola predmetná úloha prispôsobená tak, aby recipienti nemohli identifikovať všetky údaje, ktoré pri riešení úlohy potrebovali, čím sa pre nich stáva takáto úloha neriešiteľná. Z toho vyplýva, že vysielateľ (žalobca) nezabezpečil, aby vysielaný telenákup bol čestný. 70. Z uvedeného dôvodu, Krajský súd v Bratislave považuje celkový postup žalobcu za netransparentný, nečestný a zavádzajúci. Rada je v zmysle zákona č. 308/2000 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2000/308/> Z.z. oprávnená na to, aby dohliadala na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a s využitím vlastnej správnej úvahy, ktorú v rozhodnutí riadne odôvodní posudzovala odvysielané informácie a príspevky. Ak dospeje k záveru, že určitý program nebol v súlade so zákonom č. 308/2000 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/> Z.z., je oprávnená skonštatovať jeho porušenie a vyvodiť z toho príslušné sankcie. 71. Poukazujúc na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave považuje za nedôvodnú aj námietku žalobcu o nedostatku právomoci žalovanej na vydanie predmetného rozhodnutia. Právomoc Rady rozhodovať o porušení povinnosti vysielateľa televíznej programovej služby je v tomto prípade daná ust. § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 308/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/> v spojení s ust. § 67 ods. 5 písm. a) citovaného zákona. 72. Súd po preskúmaní danej veci postupom uvedeným vyššie dospel k záveru, že správny orgán v danom prípade konal v intenciách citovaných právnych noriem, vysporiadal sa s aplikáciou úniového práva, ako aj s výkladom obsiahnutým v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-195/06 zo dňa 24.05.2007, vo veci si zadovážil dostatok relevantných skutočností pre svoje rozhodnutie, a preto napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je možné považovať za súladné so zákonom. 73. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel Krajský súd v Bratislave k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a tiež s poukazom na rozhodovaciu prax NS SR v obdobných príkladoch (bližšie pozri R NS SR 4Sž 7/2014, 3Sž 22/2013, 3Sž 14/2014, 6Sž 10/2014, 3Sž 22/2013, 10 Sžo/211/2015,) súd konštatoval, že žalobu je potrebné zamietnuť. Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. 74. Vychádzajúc zo zistení súdu tak, ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovaného bolo podľa názoru súdu potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keď žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, pri použití správnej úvahy vychádzal z princípov logického myslenia, vec správne právne posúdil a vydané rozhodnutie aj dostatočne a v súlade s pravidlami preskúmateľnosti odôvodnil. 75. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP a vzhľadom na vecný úspech žalobcu súd tomuto priznal voči žalovanému úplnú náhradu trov konania, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 76. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd SR (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) SSP podať kasačnú sťažnosť.