Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Scud/22/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201721 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1014201721.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľky: V. Z. C. Z. N. Y. B. D. V. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XX XXX C., X. B. M. D. Á. U. G. Y. Z. M. J. C. O. H. W. V. Y. Z. , zastúpená JUDr. Martinom Slúkom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 41, 052 01 Spišská Nová Ves proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. júla 2014 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 24. júla 2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.07.2014, právne odôvodneným ust. § 65, § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) a podľa čl. 15 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou o sociálnom zabezpečení (ďalej len „Zmluva“), odporkyňa vychádzajúc z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Scud/40/2010-82 zo dňa 06.09.2012 opätovne vo veci rozhodla a navrhovateľke, v zmysle jej žiadosti zo dňa 05.10.2010, od 01.09.2010 priznala starobný dôchodok (ďalej len „SD“) v sume 147,- Eur mesačne. Podľa ust. § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny č. 404/2010 Z.z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky, jej od 01.01.2011 zvýšila starobný dôchodok na sumu 149,70 Eur mesačne, od 01.01.2012 jej v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny č. 344/2011 zvýšila starobný dôchodok na sumu 154,70 Eur mesačne, v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny č. 329/2012 Z.z. jej od 01.01.2013 zvýšila starobný dôchodok na sumu 165,90 Eur mesačne a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny č. 329/2013 Z.z. jej od 01.01.2014 zvýšila starobný dôchodok na sumu 174,70 Eur mesačne. 2. V odôvodnení odporkyňa odkázala na ust. § 65 ods.1 ZSP v znení zák.č. 555/2007 Z.z., podľa ktorého nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku, ktorý podľa ust. § 65 ods. 7 ZSP navrhovateľka pri zohľadnení výchovy jedného dieťaťa dosiahla dovŕšením 56 rokov veku a pripočítaním 36 kalendárnych mesiacov, t.j. 18.06.2010. Ďalšiu podmienku na základe obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov SR v počte 5 475 dní, čo je 15 rokov, navrhovateľka splnila a nárok na starobný dôchodok z dôchodkového poistenia SR jej vznikol dňa 23. júla 2010, teda v súlade s čl. 15 ods. 2, Zmluvy medzi SR a CHR o sociálnom zabezpečení a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Scud/40/2010-82 zo dňa 06.09.2012, keďže podľa názoru súdu mala odporkyňa vychádzať z obdobia dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľka dosiahla na území SR. Navrhovateľka k 23.07.2010 získala 5 475 dní obdobia dôchodkového poistenia iba v SR a jeho rozpis je v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia k rozhodnutiu (ďalej iba „osobný list“). Odporkyňa uviedla, že pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia ( ďalej iba “ODP“), získané podľa právnych predpisov SR, získanie ďalšieho ODP nebolo preukázané. Navrhovateľka podľa § 60 ods. 8 ZSP, získala 15 rokov a 0 dní ODP, čím podmienky nároku na starobný dôchodok splnila dňa 23.07.2010. Odporkyňa ďalej uviedla, že suma jej starobného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, vyjadreného v rokoch. Odporkyňa ďalej poukázala na to, že v období kalendárnych rokov 1984 - 2011, t.j. v období rozhodujúcom na zistenie priemerného osobného mzdového bodu, navrhovateľka nezískala aspoň 22 kalendárnych rokov, v zmysle ust. § 63 ods. 6 ZSP, preto bolo rozhodujúce obdobie rozšírené podľa ust. § 63 ods. 7 prvej vety ZSP postupne, pred 01.01.1984 tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6 cit. ustanovenia. Keďže navrhovateľka ani po tomto predĺžení nemala splnených dvadsaťdva kalendárnych rokov (odsek 6), zisťovala potom odporkyňa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov, t.j. rokov 1966, 1975-1981. Pretože navrhovateľka podľa ust. § 9 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení získala náhradnú dobu ktorá sa započítava do zamestnania a to doba štúdia v kalendárnom roku 1966 - 122 dní, v kalendárnom roku 1975 - 289 dní, v kalendárnom roku 1976 - 21 dní (doba N), v kalendárnom roku 1978 - 12 dní (doba N), v kalendárnom roku 1980 - 21 dní (doba N), v kalendárnom roku 1981 - 173 dní (doba N), patrí jej za tieto obdobia podľa § 255 ods. 3 ZSP pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3 ( podrobne v osobnom liste, doba N je štúdium, MD, príp. ošetrovné). Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 6,9561. V rozhodujúcom období rokov 1966, 1975 - 1981 navrhovateľka získala úhrnom 2 487 dní dôchodkového poistenia, t.j. 6,8137 rokov. Priemerný osobný mzdový bod odporkyňa zistila z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov 1966, 1975 - 1981, zohľadnila získanú náhradnú dobu a určila ho (§ 63 ods. 3 ZSP) vo výške 1,0209 ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov - 6,9561 a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období - 6,8137 (viď. osobný list). Podľa právnych predpisov SR navrhovateľka získala ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 23.07.2010 doby poistenia (zabezpečenia) v rozsahu 5 475 dní, t.j. 15 rokov a 0 dní, v období rokov od 01.09.1966 do 22.06.1981 (5409 dní) a od 19.05.2010 do 23.07.2010 (66 dní). Odporkyňa ďalej pri výpočte sumy starobného dôchodku vychádzala z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v čase vzniku nároku na starobný dôchodok, t.j. k 23.07.2010, ktorá je podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 551/2009 Z.z. pre rok 2010 určená vo výške 9,2246 Eur. Sumu starobného dôchodku, patriacu za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok, nakoniec určila ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (1,0209), obdobia dôchodkového poistenia (15,0000) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (9,2246) vo výške 141,30 Eur mesačne. Táto suma starobného dôchodku 141,30 Eur, bola zvýšená za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok, t.j. obdobie od 24.07.2010 do 31.08.2010 (39 dní) na sumu zaokr. 141,80 Eur (0,0464 x 9,2246), takto určená suma sa ďalej zvýšila (§ 66 ods. 2 ZSP) o 0,5% za každých 30 dní poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku, t.j. 0,7090, tzn. suma starobného dôchodku je vo výške 142,60 Eur mesačne. Odporkyňa sumu SD 142,60 Eur napokon podľa § 82 ZSP zvýšila odo dňa priznania dôchodku do rozhodnutia podľa § 82 a § 293ce ZSP o zákonnú valorizáciu, podľa platných právnych predpisov v jednotlivých kalendárnych rokoch 2011 až 2014, t.j. celková suma SD je 174,70 Eur mesačne a zodpovedá obdobiu dôchodkového poistenia získanému podľa právnych predpisov SR. 3. Proti tomuto rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka, ako občan SR žijúci v Chorvátskej republike, prostredníctvom právneho zástupcu včas opravný prostriedok, v ktorom žiadala priznať vyššiu sumu starobného dôchodku, resp. zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázala na to, že vo veci rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 8Scud 40/2010-82 zo dňa 06.09.2012 a v napadnutom rozhodnutí odporkyňa síce uviedla, že rozhodla v zmysle jeho záverov, avšak po prepočte SD je suma ešte o 0,20 Eur nižšia ako pôvodná, pred týmto rozhodnutím, vymeraná. Odporkyni navrhovateľka vytkla, že zrejme riadne nezohľadnila jej doplatok realizovaný v rámci dobrovoľného dôchodkového poistenia za obdobie od 19.05.2010 do 31.08.2010 (105 dní), v Sociálnej poisťovni, pobočka Zvolen a tiež, že spolu s rozhodnutím nedostala upravenú prílohu, osobný list dôchodkového poistenia, a aktuálny stav si tak nemohla skontrolovať. 4. V písomnom vyjadrení zo dňa 04.11.2014 odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, zopakovala skutkové a právne dôvody obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia a poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 8Scud/40/2010-82 zo dňa 06.09.2012, ktorým súd zrušil predchádzajúce rozhodnutie vo veci zo dňa 17.01.2011 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 01.02.2011 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V zmysle záverov tohto rozsudku mala pri určení sumy SD navrhovateľky vychádzať z ust. § 15 ods. 2 Zmluvy medzi SR a CHR o sociálnom zabezpečení, teda z obdobia dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľka dosiahla na území SR. Odporkyňa opätovne rozhodla rozhodnutím zo dňa 24.07.2014 a navrhovateľke podľa ust. § 65 ZSP a čl. 15 ods. 2 Zmluvy medzi SR a CHR o sociálnom zabezpečení priznala SD, keďže dňom 23.07.2010 získala 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pred týmto dňom dovŕšila dňa 18.06.2010 dôchodkový vek, čím splnila podmienky nároku na SD, ktorý jej odporkyňa v súlade so žiadosťou zo dňa 05.10.2010, priznala od 01.09.2010. Do pozornosti dala, že navrhovateľka v opravnom prostriedku nešpecifikovala konkrétne nesprávnosti jej rozhodnutia, k námietke o nezohľadnení doplatku za obdobie od 19.05.2010 do 31.08.2010 uviedla, že navrhovateľka má toto obdobie zohľadnené, čo vyplýva aj z priloženého osobného listu dôchodkového poistenia, pričom rok 2010 v rozhodujúcom období ale nie je. 5. V zmysle námietok a žiadosti navrhovateľky na pojednávaní dňa 10.03.2015 odporkyňa predložila súdu dňa 27.04.2015 vyjadrenie, v ktorom rozviedla spôsob výpočtu osobného mzdového bodu navrhovateľky, ktorý sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu, zmysle ust. § 62 ZSP, vysvetlila výpočet podľa ust. § 60 ZSP a uviedla čo je všeobecný vymeriavací základ podľa § 11 ZSP, pričom na svojich záveroch zotrvala s tým, že nárok navrhovateľky posúdila v súlade s platnými právnymi predpismi SR. 6. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 24.07.2014 potvrdil rozsudkom č.k. 8Scud/22/2014-40 zo dňa 06.10.2015, proti ktorému navrhovateľka podala odvolanie, ktorým tento rozsudok žiadala zmeniť tak, že odvolací súd zruší rozhodnutie odporkyne zo dňa 24.07.2014 a vec jej vráti na ďalšie konanie. V odvolaní zopakovala svoje námietky z opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne, žiadala zodpovedať, prečo odporkyňa vychádzala pri výpočte dôchodku navrhovateľky z osobného listu dôchodkového poistenia, v ktorom bol pri prvom a poslednom roku štúdia navrhovateľky vyčíslený osobný mzdový bod v rokoch 1966 a 1975 a v ostatných rokoch štúdia jej tieto osobné mzdové body neboli vyčíslené, čo zjavne mohlo mať vplyv na výpočet dôchodku a prečo odporkyňa zmenila spôsob výpočtu SD navrhovateľky, keď prvé tri vydané rozhodnutia vychádzali z iného spôsobu výpočtu ako štvrté rozhodnutie z roku 2014 ? 7. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky poukázala na neopodstatnenosť dôvodov v ňom uvedených, odkázala na svoj postup v súlade s ust. § 65 a § 82 ZSP a čl. 15 ods. 2 Zmluvy medzi SR a CHR o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého ak poistenec splnil podmienku nároku na dávku podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany len za doby zabezpečenia (poistenia) získané podľa jej právnych predpisov, nositeľ tejto zmluvnej strany prizná dávku bez ohľadu na doby zabezpečenia (poistenia) získané podľa právnych predpisov druhej zmluvnej strany. Navrhovateľka splnila podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods.1 ZSP tým, že dňa 18.06.2007 dovŕšila dôchodkový vek 56 rokov a pripočítaním 36 kalendárnych mesiacov podľa § 65 ods. 7 ZSP dňom 23.07.2010 získala 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Starobný dôchodok bol navrhovateľke priznaný od 01.09.2010 na jej žiadosť z 05.10.2010. Na jej ďalšiu námietku odporkyňa uviedla, že doplatené dobrovoľné obdobie dôchodkového poistenia od 19.05.2010 do 31.08.2010 jej bolo zohľadnené, čo vyplýva aj z osobného listu pri rozhodnutí, ale rok 2010 nespadá do rozhodujúceho obdobia. K nezaprotokolovaným otázkam na pojednávaní dňa 06.10.2015 uviedla, že podrobný výpočet SD navrhovateľky obsahuje odôvodnenie rozhodnutia a konkrétnu námietku k spôsobu výpočtu navrhovateľka v opravnom prostriedku neuviedla. K otázke osobného mzdového bodu za dobu štúdia uviedla, že túto dobu preukázala navrhovateľka ako prvý rok štúdia (1966) v rozsahu 122 dní, v poslednom roku štúdia (1975) v rozsahu 289 dní a ostatné vykázané kalendárne roky s náhradnou dobou, ktorá netrvala celý kalendárny rok, za tieto obdobia patrí pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3, čo je v súlade s ust. § 255 ods. 3 ZSP. Odporkyňa v závere vysvetlila spôsob určenia sumy SD (podľa § 66 ods.1 ZSP) a tiež sumy SD patriacej za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na SD, pričom odkázala na odôvodnenie svojho rozhodnutia, na vecnej správnosti ktorého zotrvala a navrhla aby odvolací súd napadnutý rozsudok tunajšieho súdu ako vecne správny potvrdil. 8. Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 10So/96/2015 zo dňa 27.07.2016 rozsudok č.k. 8Scud/22/2014-40 zo dňa 06.10.2015 zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia poukázal na vady, ktorými rozsudok trpí a ktorými odňal navrhovateľke možnosť konať pred súdom. Krajskému súdu vytkol, že nie je vôbec zrejmé, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, v odôvodnení rozhodnutia sa riadne nevysporiadal so všetkými podstatnými námietkami, uvedenými v opravnom prostriedku. Krajskému súdu uložil vo veci opätovne rozhodnúť, v novom rozhodnutí preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia odporkyne a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť postupom podľa ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. 9. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.) podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu predchádzalo, preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, dňa 30.05.2018 nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s pripojenými listinnými dôkazmi v spisovej dôchodkovej dokumentácii, písomnými podaniami, obsahom administratívneho spisu, preskúmal správnosť právneho posúdenia veci, a rozhodol bez prítomnosti účastníkov konania, za akceptácie ospravedlnenia právneho zástupcu navrhovateľky z dôvodu kolízie pojednávaní, v ktorom poznamenal, že súd môže rozhodnúť aj v ich neprítomnosti, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 24.07.2014 je potrebné ako vecne správne potvrdiť (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.). 1. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 2. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 3. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 4. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 10. Podľa § 11 ods. 1, 2, 3 ZSP všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“) za príslušný kalendárny rok. Všeobecný vymeriavací základ v poslednom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63 sa rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za predposledný kalendárny rok rozhodujúceho období. Všeobecné vymeriavacie základy v kalendárnych rokoch pred rokom 2003 sú uvedené v prílohe č. 3. 11. Podľa § 11 ods. 4 ZSP suma všeobecného vymeriavacieho základu po roku 2002 za príslušný kalendárny rok sa ustanoví opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka zákonov“) najneskôr do 30. apríla kalendárneho roka nasledujúceho po príslušnom kalendárnom roku. 12. Podľa § 15 ods. 4 ZSP dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt24) <file:///F:\ROZSUDOK%20Pajkovic.doc> alebo povolenie na trvalý pobyt.25) <file:///F:\ROZSUDOK %20Pajkovic.doc> 13. Podľa § 60 ods. 4 ZSP je obdobie dôchodkového poistenia aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku. 14. Podľa § 62 ods. 1, 2 ZSP osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Ak toto obdobie trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní tohto obdobia. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu vo výške 0,3 a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom bolo získané obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. 15. Podľa § 63 ods. 1 ZSP priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 16. Podľa § 63 ods. 7 ZSP rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. 17. Podľa § 63 ods. 8 ZSP, ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 7 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 7. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 7, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. 18. Podľa § 64 ods. 3 ZSP dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka sa upravuje od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka indexom, ktorý sa určí ako podiel priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka a priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok kalendárneho roka dva roky predchádzajúceho kalendárnemu roku, od ktorého sa dôchodková hodnota upravuje. Takto určená dôchodková hodnota platí vždy od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka. 19. Podľa § 64 ods. 4 ZSP priemerná mzda uvedená v odseku 3 je priemerná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky zistená štatistickým úradom. 20. Podľa § 65 ods. 1 ZSP má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 21. Podľa § 65 ods. 7 pís. d/ ZSP žene, ktorá vychovala jedno dieťa a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010 dovŕšila vek 56 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 56 rokov sa pripočíta v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov. 22. Podľa § 66 ods. 1 ZSP suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. 23. Podľa § 66 ods. 2 ZSP ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. 24. Podľa § 82 ods. 1 ZSP dôchodkové dávky vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodkové dávky priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak. 25. Podľa § 82 ods. 2 ZSP dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. januára príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistených podľa odseku 1. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania. 26. Podľa § 82 ods. 3 ZSP na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje. 27. Podľa § 109 ods. 2 ZSP nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. 28. Podľa § 255 ods. 1 ZSP za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. 29. Podľa § 255 ods. 2 ZSP za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie v cudzine získané po 30. apríli 1990, ak bolo za toto obdobie zaplatené poistné v sume určenej podľa predpisov účinných v čase doplatenia poistného. Toto obdobie sa hodnotí najskôr odo dňa zaplatenia poistného. 30. Podľa § 255 ods. 3 ZSP za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 31. Podľa čl. 15 ods. 1 pís. a/ Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou o sociálnom zabezpečení (Oznámenie MZV SR č.307/1998 Z.z.), ak poistenec nezíska nárok na dávku podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany, ale len na základe doby zabezpečenia (poistenia) získanej podľa jej právnych predpisov, nositeľ tejto zmluvnej strany spočíta aj doby zabezpečenia (poistenia) získané v súlade s právnymi predpismi druhej zmluvnej strany s prihliadnutím na čl. 7 tejto zmluvy. 32. Podľa čl. 15 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou o sociálnom zabezpečení, ak poistenec splnil podmienku nároku na dávku podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany len za doby zabezpečenia (poistenia) získané podľa jej právnych predpisov, nositeľ tejto zmluvnej strany prizná dávku bez ohľadu na doby zabezpečenia (poistenia) získané podľa právnych predpisov druhej zmluvnej strany. 33. Podľa čl. 15 ods. 3 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou o sociálnom zabezpečení, nositeľ každej zo zmluvných strán si vypočíta výšku dávky podľa odseku 1 tohto článku s prihliadnutím aj na čl.7 tejto zmluvy takto: a) najprv vypočíta teoretickú výšku dávky, na akú by mal poistenec nárok, keby všetky doby zabezpečenia (poistenia) boli získané podľa jeho vnútroštátnych právnych predpisov, b) skutočná výška dávky sa vypočíta z teoretickej výšky dávky sumou zodpovedajúcou pomeru medzi dĺžkou doby zabezpečenia (poistenia) zhodnotenou podľa jeho právnych predpisov a celkovou dobou zabezpečenia (poistenia) získanou podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných strán, c) ak dĺžka doby zabezpečenia (poistenia) podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných strán je dlhšia ako maximálna dĺžka doby zabezpečenia (poistenia) na území Chorvátskej republiky, nositeľ pre výpočet dávky započíta maximálnu dĺžku doby zabezpečenia (poistenia) namiesto celkovej dĺžky doby zabezpečenia (poistenia) podľa písmena a/ a b/. 34. Podľa § 195 ods.1, 2 ZSP organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 35. Podľa § 196 ods. 1 ZSP dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 36. Podľa § 209 ods.1, 2, 3, 4 ZSP rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 37. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich bude v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). 38. Preskúmaním zákonnosti postupu a rozhodnutia vo veci, krajský súd vychádzajúc zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10So/96/2015 zo dňa 27.07.2016, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Scud/22/2014-40 zo dňa 06.10.2015 a po oboznámení sa s pripojenými listinnými dôkazmi, písomnými podaniami účastníkov a obsahom administratívneho spisu má preukázané, že odporkyňa z listinných podkladov v dôchodkovom spise a ďalších vyžiadaných a v konaní doložených (o dobe štúdia...), z evidenčných listov dôchodkového poistenia, z písomností nositeľky poistenia v Chorvátskej republike, náležite zistila skutkový stav a splnenie zákonných podmienok potrebných pre vznik nároku na starobný dôchodok navrhovateľky, v zmysle právnych predpisov SR. Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľka v súlade s ust. § 65 ods. 1 a 7 ZSP splnila zákonnú podmienku na vznik nároku na dôchodkovú dávku dosiahnutím dôchodkového veku 56 rokov a dopočítaním 36 kalendárnych mesiacov, dňa 18.06.2010 a ďalšiu zákonnú podmienku splnila získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia dňa 23.07.2010, ktorým dňom jej vznikol nárok na starobný dôchodok, podľa právnych predpisov SR. Odporkyňa jej priznala nárok na výplatu starobného dôchodku od 01.09.2010, v súlade s jej žiadosťou zo dňa 05.10.2010, doručenou odporkyni dňa 12.10.2010, keďže nárok na výplatu dávky je podmienený nielen splnením stanovených podmienok, ale aj podaním žiadosti poistenca o dávku alebo o jej výplatu (§ 109 ods. 2 ZSP). Navrhovateľke bol správne priznaný starobný dôchodok iba podľa právnych predpisov SR, teda v súlade s čl. 15 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou o sociálnom zabezpečení (Oznámenie MZV SR č. 307/1998 Z.z.) a v súlade s názorom Krajského súdu v Bratislave, vysloveným v rozsudku č.k. 8Scud/40/2010-82 zo dňa 06.09.2012 a to splnením podmienok podľa § 65 ZSP dňom 23.07.2010, kedy získala 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia na území SR. Súd mal ďalej za preukázané, že navrhovateľka sa v období od 19.05.2010 do 31.08.2010 dobrovoľne dôchodkovo poistila v Sociálnej poisťovni pobočka Zvolen a za tieto mesiace zaplatila poistné vo výške 313,50 Eur (príjmový pokladničný doklad č. 2010/250 004 130 zo dňa 19.05.2010). Na základe dobrovoľného dôchodkového poistenia v rozsahu 105 dní od 19.05.2010 do 31.08.2010 navrhovateľka získala 5 514 dní, t.j. 15 rokov 39 dní ODP a dosiahnutím 15 rokov ODP dňom 23.07.2010 splnila obe kumulatívne zákonné podmienky pre nárok na starobný dôchodok, kladené ust. § 65 ods.1 ZSP. Súd okrajovo uvádza, že v súvislosti s dobrovoľným dôchodkovým poistením navrhovateľky ako Slovenky žijúcej v zahraničí, podľa ust. § 15 ods. 5 ZSP v spojení s § 17 z.č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov, sa podmienka mať povolenie na prechodný pobyt v SR nevyžaduje. 39. K spôsobu výpočtu sumy starobného dôchodku ani k údajom pre jeho výpočet v rozhodnutí a v osobnom liste, navrhovateľka v opravnom prostriedku žiadnu konkrétnu námietku neuviedla. Na námietky právneho zástupcu navrhovateľky vznesené v priebehu konania, týkajúce sa výpočtu sumy starobného dôchodku, odporkyňa zaslala spôsob výpočtu, v ktorom uviedla určenie osobného mzdového bodu, určenie pomernej časti osobného mzdového bodu, určenie osobného vymeriavacieho základu hodnoty priemerného osobného mzdového bodu a ostatných veličín, ktoré vchádzajú do výpočtu sumy starobného dôchodku. Spolu s vyjadrením odporkyňa zaslala aj požadované podklady a to kópie evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia navrhovateľky a osobný list dôchodkového poistenia, ktorý tvoril prílohu napadnutého rozhodnutia zo dňa 24.07.2014. 40. Vo vzťahu k námietke navrhovateľky prezentovanej v opravnom prostriedku, že vypočítaná suma starobného dôchodku podľa napadnutého rozhodnutia z 24.07.2014 je o 0,20 Eur menšia ako v predchádzajúcich (zrušených) rozhodnutiach zo dňa 17.01.2011 a 01.02.2011, čo zároveň dala do súvislosti s nezohľadnením doplatku poistného za dobrovoľné obdobie DP od 19.05.2010 do 31.08.2010 (105 dní), krajský súd konštatuje, že uvedený rozdiel 0,20 Eur v sume starobného dôchodku vznikol iným spôsobom výpočtu sumy SD v súčasnom konaní (napadnuté rozhodnutie z roku 2014) podľa čl. 15 ods. 2 Zmluvy, na rozdiel od postupu v predchádzajúcom konaní (zrušené rozhodnutia z roku 2011), v ktorom bol výpočet realizovaný podľa ods.1 pís. a/ čl. 15 Zmluvy a v ktorom bola odporkyňa povinná najprv podľa čl. 15 ods. 3 Zmluvy a podľa § 66 ods. 1 a 2 ZSP vypočítať tzv. teoretickú sumu starobného dôchodku, ktorú následne redukovala určeným koeficientom, vypočítaným podielom doby dôchodkového poistenia v SR (14,9014 rokov) a úhrnnej doby dôchodkového poistenia aj s dobou v Chorvátsku (32,4768 rokov) a na takto daný skutkový stav aplikovala čl. 15 ods.1 pís. a/ Zmluvy, keďže navrhovateľka nárok na starobný dôchodok získala len spočítaním doby poistenia získanej aj v Chorvátsku, tzn. že nárok na starobný dôchodok nezískala len za dobu výlučne podľa právnych predpisov SR. V preskúmavanom konaní odporkyňa napadnutým rozhodnutím priznala a určila sumu SD navrhovateľke správne, tzn. nárok na dávku starobného dôchodku jej vznikol podľa právnych predpisov SR, za dobu poistenia získanú výlučne v SR (15 rokov a 39 dní) a správne aplikovala čl.15 ods. 2 veta prvá Zmluvy (tzn. bez ohľadu na dobu získanú v Chorvátsku, na ktorú predtým prihliadla viď koeficient). Uvedený minimálny rozdiel 0,20 Eur vo vypočítanej sume starobného dôchodku vznikol nielen z dôvodu rôznych spôsobov výpočtu sumy ale aj v dôsledku zaokrúhlenia pri jej výpočte. 41. Navrhovateľka v súvislosti s nižším výpočtom sumy starobného dôchodku (o 0,20 Eur) vzniesla aj námietku, že doplatok poistného za dobrovoľné obdobie dôchodkového poistenia od 19.05.2010 do 31.08.2010 jej v sume starobného dôchodku zrejme nebol zhodnotený, ktorú súd rovnako nepovažuje za dôvodnú. Obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia v rozsahu 105 dní, ktoré si doplatila navrhovateľka v Sociálnej poisťovni pobočka Zvolen, má v sume starobného dôchodku v plnom rozsahu zhodnotené, čo preukazuje zistený skutkový stav z ktorého odporkyňa vychádzala, a to splnenie podmienky doby min. 15 rokov ODP pre nárok starobný dôchodok (§ 65 ZSP), kde jej bola doplatená doba (66 dní) zohľadnená. Uvedené je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a osobného listu v jeho prílohe. Splnenie druhej, kumulatívne vyžadovanej podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok dosiahla navrhovateľka iba týmto doplatkom poistného, nakoľko v čase pred doplatením ODP, t.j. 18.05.2010 mala získaných iba 5409 dní ODP, t.j. 14,8191roka. Doplatením dobrovoľného ODP od 19.05.2010 do 31.08.2010 (105 dní), následne dňa 23.07.2010 získala 5 514 dní, tzn. minimálnu hranicu 15-tich rokov (5 475dní) a zostávajúcich 39 dní má zhodnotených po vzniku nároku na starobný dôchodok zvýšením jeho sumy o 0,42802144 Eur a ďalej zvýšením o 0,50 % za 39 dní t.j. o 0,70900 Eur (§ 66 ods. 2 ZSP). Celková mesačne navýšená suma starobného dôchodku je 142,60 Eur (141,80 + 0,70900) pred valorizáciou. Táto bola v súlade s ust. § 82, 293ce ZSP podľa platných právnych predpisov v jednotlivých kalendárnych rokoch 2011 až 2014 postupne zvyšovaná až na sumu 174,70 Eur mesačne, t.j. na sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, získanému podľa právnych predpisov SR. Z rozhodnutia zo dňa 24.07.2014 a osobného listu v prílohe vyplýva, že doplatené ODP - 105 dní je pre výpočet sumy SD zahrnuté nasledovne: 66 dní od 19.05.2010 do 23.07.2010 je v celkovej dobe ODP 15-tich rokov, t.j. do vzniku nároku na SD získaním 15 rokov ODP dňom 23.07.2010 a zostávajúcich 39 dní od 24.07.2010 do 31.08.2010 je zhodnotených v sume po vzniku nároku na starobný dôchodok a odporkyňa túto dobu započítala na zvýšenie starobného dôchodku. 42. K odvolacím námietkam navrhovateľky k nezaprotokolovaniu otázok kladených odporkyni na pojednávaní súdu dňa 06.10.2015, krajský súd na otázku, či na výpočet dôchodku mohlo mať vplyv vyčíslenie v osobnom liste, v ktorom má uvedený osobný mzdový bod za dobu štúdia v rokoch 1966 a 1975 a v ostatných rokoch štúdia jej tieto osobné mzdové body vyčíslené neboli, uvádza nasledovné. Rozhodujúcim obdobím v prípade navrhovateľky sú podľa zistenia skutkového stavu (rozpis údajov v osobnom liste) kalendárne roky 1966,1975 až 1981. Podľa § 63 ods. 6 ZSP rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku (tzn. rok 2010 a tento rok nie je v rozhod. obd.). Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. Platný ZSP teda rozlišuje dobu štúdia, ktorá je tzv. náhradnou dobou (t.j. do r. 2003 štúdium, starostlivosť o dieťa, vojenská služba, evidencia na úrade práce do r. 2001, poberanie dávky v nezamestnanosti do r. 2003, poberanie nemocenskej dávky) a ak trvala celý kalendárny rok pri výpočte sa k nej neprihliada, lebo z rozhodujúceho obdobia sa vylučuje celý kalendárny rok alebo doba štúdia trvajúca určitý počet dní, t.j. časť kalendárneho roka, ku ktorej sa prihliada pri výpočte sumy starobného dôchodku a táto sa nevylučuje, vypočíta sa pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka (§ 255 ods. 3 ZSP). Navrhovateľka v začiatku štúdia v roku 1966 mala iba časť kalendárneho roku (122 dní ), táto doba sa z rozhodného obdobia roku 1966 nevylúčila a vypočítal sa pomerný osobný mzdový bod 0,1098 (odôvodnenie rozhodnutia, osobný list), rovnako je to aj pri ukončení štúdia v roku 1975. Ostatné roky štúdia v trvaní celého kalendárneho roka sa vylúčili z rozhodujúceho obdobia. Zákonodarca vylúčením náhradných dôb teda aj dôb štúdia t.j. dôb za ktoré je stanovený osobný mzdový bod v hodnote 0,3 sledoval zvýšenie dôchodkového nároku poistenca. Námietka navrhovateľky v tomto smere je teda v rozpore cit. ust. ZSP, tieto doby sa vylučujú pre výpočet sumy starobného dôchodku a odporkyňa postupovala pri jeho výpočte správne. 43. Na ďalšiu otázku, prečo odporkyňa zmenila spôsob výpočtu starobného dôchodku navrhovateľky, keď prvé tri vydané rozhodnutia vychádzali z iného spôsobu výpočtu ako štvrté rozhodnutie z roku 2014, súd tiež našiel odpoveď v už uvádzaných podkladoch a poukazuje na to, že spôsob výpočtu je rozdielny, pretože rozdielny je aj skutkový stav na ktorý sa príslušné právne predpisy aplikujú. V predchádzajúcom konaní (rozhodnutia zrušené) navrhovateľka nespĺňala podmienky pre nárok na dávku starobného dôchodku výlučne len za dobu podľa právnych predpisov SR, keďže nezískala dobu min 15 rokov ODP (§ 65 ZSP) a odporkyňa preto aplikovala čl. 15 ods. 1 pís. a/ Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou, keď pre splnenie podmienky nároku dávky starobného dôchodku bola započítaná aj doba zabezpečenia (poistenia) v Chorvátsku (SR+CHR), spolu doba 32,4768 rokov, ktorá vchádzala do výpočtu. Najskôr bola vypočítaná tzv. teoretická suma starobného dôchodku podľa čl. 15 ods. 3 Zmluvy a podľa § 66 ods.1 a 2 ZSP, následne takto vypočítaná teoretická suma SD 305,84683 Eur bola redukovaná koeficientom 0,45883, ktorý bol určený ako podiel doby dôchodkového poistenia v SR (14,9014 rokov) a úhrnnej doby dôchodkového poistenia (32,4768 rokov) na sumu 140,40 Eur (pred zvýšením), táto zodpovedala potom iba dobe poistenia v SR. 44. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 24.07.2014 vychádza zo správne zisteného skutkového stavu, že navrhovateľka splnila podmienky nároku na dávku starobného dôchodku (po doplatení ODP) výlučne podľa právnych predpisov SR, tzn. dávka vypočítaná len za dobu získanú v SR (15 rokov a 39 dní), bez ohľadu na dobu získanú v Chorvátsku a odporkyňa aplikovala na zistený skutkový stav správne čl. 15 ods. 2 prvú vetu Zmluvy. Sumu starobného dôchodku určila navrhovateľke podľa právnych predpisov SR, výpočet starobného dôchodku podľa § 66 ods.1 ZSP ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. 45. Krajský súd dáva do pozornosti, že výpočet sumy priznanej dôchodkovej dávky, ktorý bol obsahom odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia odporkyne zo dňa 24.07.2014, bol realizovaný v súlade so správne aplikovanou právnou úpravou a prvotnými evidenčnými podkladmi, t.j. zisteným obdobím dôchodkového poistenia navrhovateľky a zárobkami, dosiahnutými v rozhodujúcom období v SR. Konštatuje, že odporkyňa vo veci riadne, úplne a v súlade s ust. § 195 a § 196 ZSP zistila skutkový stav veci a napadnuté rozhodnutie zo dňa 24.07.2014, v súlade s ust. § 209 ZSP podrobne a vecne správne odôvodnila a teda že odporkyňa správne rozhodla a priznala navrhovateľke sumu starobného dôchodku v správnej sume podľa čl. 15 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou o sociálnom zabezpečení a ust. § 65 a § 82 zák.č. 461/ 2003 Z.z. o sociálnom poistení. 46. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 24.07.2014 o priznaní starobného dôchodku je vecne a právne správne a preto ho podľa ust. § 250q ods.3 O.s.p. potvrdil. 47. O náhrade trov prvostupňového i odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľke, ktorá v konaní pred súdom nebola úspešná, náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.