Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Sd/105/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201971 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1014201971.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: C.. D. K. L., R. C. XXXX/X, R. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23.9.2014 potvrdzuje. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23.9.2014 odporkyňa podľa § 21 zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa z 18. augusta 2014 o priznanie starobného dôchodku od 23. februára 2001. Rozhodla s poukazom na to, že starobný dôchodok, ktorý je navrhovateľovi naďalej vyplácaný útvarom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, pre priznanie, ktorého navrhovateľ k 1. júlu 2002 splnil všetky zákonné podmienky. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona č. 100/1988 Zb. vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ návrhom doručeným odporkyne dňa 10.11.2014 žiadal preskúmať rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23.9.2014 a žiadal o doplatenie a zvýšenie starobného dôchodku o roky započítateľné do starobného dôchodku a to roky mimo služby vojaka z povolania od 25. septembra 1964 do 30. septembra 1992, t.j. 28 rokov. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.11.2014 uviedla, že z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odboru sociálneho zabezpečenia č. SPOU-OSZ-120.374-43/2013-VZ zo dňa 19. 9. 2013 vyplýva, že navrhovateľovi od 1.7.2002 bol priznaný starobný dôchodok podľa §§ 132 a 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý sa odo dňa priznania podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov považuje za výsluhový dôchodok. Starobný dôchodok, ktorý je navrhovateľovi vyplácaný útvarom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR z osobitného systému sociálneho zabezpečenia sa od účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. považuje iba za výsluhový dôchodok, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23.9.2014 podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľa a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne číslo XXX XXX XXXX X, navrhovateľom založenými kópiami dokladov týkajúcich sa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zo dňa 1.2.2007, o dĺžke zamestnania, rozhodnutiami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav. Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 18.8.2014 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 23.2.2001. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23.9.2014 odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla navrhovateľovi žiadosť zo dňa 18.8.2014 o priznanie starobného dôchodku od 23.2.2001. Navrhovateľ pri výsluchu v súdnom konaní okrem iného uviedol, že žiada, aby mu bol priznaný doplnkový dôchodok po odpracovaných rokov u vojakov. Nie je mu zrejmé, prečo bolo do výsluhového dôchodku započítaných 5 najlepších rokov. Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridŕžala písomných vyjadrení. Uviedla, že z potvrdenia MV SR vyplýva, že navrhovateľovi bol od 1.7.2002 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý sa odo dňa priznania podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov považuje za výsluhový dôchodok. To znamená, že Útvar sociálneho zabezpečenia MV SR podmienku nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek navrhovateľa podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, už posúdil a rovnako aj sumu dôchodku aj s zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme. Nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania navrhovateľovi nevznikol. S poukazom na uvedené žiadala napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23.09.2014 ako vecne správne potvrdiť. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 cit. zákona dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 112 ods. 2 cit. zákona dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom. Podľa § 112 ods. 6 cit. zákona dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmeny sumy dávky sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Podľa § 293aa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec, ktorý pred 1. januárom 2004 dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok a do 31. decembra 2007 nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na starobný dôchodok, sa podmienky na nárok na starobný dôchodok po 31. decembri 2007 posudzujú podľa § 273 ods. 5. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. Podľa § 14 ods. 4 cit. zákona ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h). Podľa § 174 ods. 1 cit. zákona občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. V preskúmavanej veci súd zistil, že navrhovateľ narodený dňa 23. februára 1944 žiadosťou spísanou dňa 18. augusta 2014 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 23. februára 2001. O žiadosti odporkyňa rozhodla rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23.9.2014, v ktorom podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. navrhovateľovi zamietla žiadosť zo dňa 18. augusta 2014 o priznanie starobného dôchodku od 23. februára 2001. V odôvodnení uviedla, že podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Navrhovateľovi podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-120.374-43/2013-VZ zo dňa 19. septembra 2013 bol od 1. júla 2002 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý sa odo dňa priznania podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov považuje za výsluhový dôchodok. Navrhovateľ získal najmenej 20 rokov služby v I. a II. kategórii funkcií, jeho dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. dosiahol dovŕšením 57 rokov veku, t.j. 23. februára 2001. Z uvedeného vyplýva, že podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. posúdi a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil útvar sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR. Z dávkového spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 18. augusta 2014 požiadal o priznanie starobného dôchodku. V konaní na určenie sumy starobného dôchodku navrhovateľovi podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej rpeubliky (ďalej len „útvar sociálneho zabezpečenia MVSR“) č. SPOU-OSZ-120.374-43/2013-VZ z 19. 9.2013, bol od 1. júla 2002 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý sa odo dňa priznania podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, považuje sa za výsluhový dôchodok. Pre určenie sumy starobného dôchodku navrhovateľovi okrem doby základnej vojenskej služby od 1.10.1963 do 24.9.1964, a doby služby vojaka z povolania od 25. 9. 1964 do 30.9.1992, bola zhodnotená aj celá doba zamestnania získaná vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v období od 23. 2.1962 do 15.5.1962, od 20.5.1962 do 26.9.1963, od 15. novembra 1992 do 31.12.1996, od 1.3.1997 do 29.2.2000, od 1.3.2000 do 15.7.2000, od 16.10.2000 do 30.11.2000, od 1.12.2000 do 22.2.2001 a doba po vzniku nároku na dôchodok od 23.2.2001 do 12.2.2002. Navrhovateľ získal najmenej 20 rokov služby v I. a II. kategórii funkcií, jeho dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., dosiahol dovŕšením 57 rokov veku, t.j. 23.2.2001. Pretože odporkyňa nie je príslušná na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa, žiadosť navrhovateľa zamietla. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych činností, Bratislava č.: SPC-120.374-21/6-2003 zo dňa 16.1.2003 vyplýva, že navrhovateľovi bol podľa § 132, § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov priznaný starobný dôchodok od 1.7.2002 v sume 8.697,- Sk mesačne. Dôchodok bol vymeraný z najvýhodnejšieho priemerného zárobku podľa §§ 12, 131 zákona č. 100/1988 Zb. za roky 1996, 1998-2001, v sume 4.067,- sk a s prihliadnutím k započítanej dobe služby (zamestnania) od 18. roku veku, t.j. 38 rokov (z toho 12 rokov v I. kategórii funkcií, 17 rokov v II. kategórii funkcií a 9 rokov v III. pracovnej kategórii) a 6 mesiacov po vzniku nároku na dôchodok. Podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. starobný dôchodok policajta, ak jeho služobný pomer trval najmenej 15 rokov, a na ktorý vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti zákona, sa považuje za výsluhový dôchodok podľa zákona vo výške, v akej patril ku dňu účinnosti zákona, ak je k tomuto dňu vyplácaný orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva. V preskúmavanej veci súd mal za preukázané, že podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 18. augusta 2014 o priznanie starobného dôchodku od 23. februára 2001. O žiadosti odporkyňa rozhodla dňa 23.9.2014. Pre určenie sumy starobného dôchodku navrhovateľovi okrem doby základnej vojenskej služby od 1.10.1963 do 24.9.1964 a doby služby vojaka z povolania od 25.9.1964 do 30.9.1992 bola zhodnotená aj celá doba zamestnania získaná vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v období od 23. 2.1962 do 15.5.1962, od 20.5.1962 do 26.9.1963, od 15.11.1992 do 31.12.1996, od 1.3. 1997 do 29.2.2000, od 1.3.200 do 15.7.2000, od 16.10.2000 do 30.11.2000, od 1.3.2000 do 22.2.2001 a doba po vzniku nároku na dôchodok od 23.2.2001 a doba po vzniku nároku na dôchodok od 23.2.2001 do 12.2 2002. Nakoľko navrhovateľ získal najmenej 20 rokov doby služby v I. a II. kategórii funkcií, dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. dosiahol dovŕšením 57 rokov veku, t.j. 23.2.2001. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 19.9.2013 navrhovateľovi bol od 1.7.2002 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý sa odo dňa priznania podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov považuje za výsluhový dôchodok. Starobný dôchodok, ktorý je navrhovateľovi naďalej vyplácaný útvarom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR z osobitného systému sociálneho zabezpečenia sa od účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. považuje iba za výsluhový dôchodok, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, pre priznanie ktorého navrhovateľ k 1.7.2002 splnil všetky zákonné podmienky. Nárok na ten istý druh dôchodku, za tie isté doby zamestnania navrhovateľovi, preto nevznikol. K námietke navrhovateľa ohľadom započítania 5 zárobkov najlepších rokov ( 1996, 1998 až 2001), je potrebné uviesť, že uvedené roky boli použité pri výpočte najvýhodnejšieho priemerného mesačného zárobku podľa §12 a § 131 zákona č. 100/1988 Zb. V skutočnosti bolo navrhovateľovi zhodnotených 38 rokov (z toho 12 rokov v I. kategórii funkcií, 17 rokov v II. kategórii funkcií a 9 rokov v III. pracovnej kategórii) a 6 mesiacov po vzniku nároku na dôchodok. Starobný dôchodok, ktorý je navrhovateľovi naďalej vyplácaný útvarom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR, sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, pre priznanie, ktorého navrhovateľ k 1.7.2002 splnil všetky zákonné podmienky. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona č. 100/1988 Zb. vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa zák. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na uvedené navrhovateľovi nemožno priznať ďalší starobný dôchodok. V roku 2015 bol v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky uverejnený judikát R 57/2015 (rozsudok Najvyššieho súdu č. 9So/134/2010 zo dňa 24. novembra 2011), podľa ktorého okolnosť, že bol starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov už raz priznaný, vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku na taký istý druh dôchodku (starobný dôchodok) podľa neskoršieho zákona o sociálnom poistení. Najvyšší súd SR v preskúmavanej veci konštatoval, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie o priznaní starobného dôchodku nie je v súlade so zákonom. Súd konštatuje, že odporkyňa správne postupovala, keď navrhovateľovi podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť z 18. augusta 2014 o priznanie starobného dôchodku od 23.2.2001. Dôchodkové nároky navrhovateľa boli posúdené správne a v súlade s platnými predpismi o sociálnom zabezpečení a poistení. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23.9.2014 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, a preto mu súd trovy konania nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú. V danom prípade súd postupoval podľa ustanovenia § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, podľa ktorého konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./