Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/259/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202037 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1014202037.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: ERS Holding, spol. s r.o., IČO: 35702982, so sídlom v Bratislave, Šamorínska 10, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/414386/20014/5131 zo dňa 22.9.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca podal dňa 29.1.2014 riadne daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roka 2013; daň v sume 466,09 € bola splatná dňa 31.1.2014, avšak žalobca ju v lehote splatnosti nezaplatil. 2. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 9101504/5/1579181/2014/Mora zo dňa 23.4.2014 podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len DP alebo Daňový poriadok) zriadil záložné právo k nehnuteľnosti žalobcu vedenej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. 7588 pre okres Bratislava I, obec Bratislava - mestská časť Staré Mesto, katastrálne územie Staré Mesto - nebytový priestor č. 12-NP52 na prvom poschodí vo vchode B. Němcovej 13 a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 10812/419245 (ide o nehnuteľnosť v bytovom dome V., so súpisným č. XXXX, postavenom na parcele č. XXXXX/X); žalobca nebytový priestor vlastní v podiele 1/1. Záložné právo bolo zriadené na zabezpečenie daňového nedoplatku na dani z motorových vozidiel v celkovej sume 466,09 € vyplývajúceho z riadneho daňového priznania na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roka 2013 zo dňa 29.1.2014. 3. Daňový úrad Bratislava výzvou č. 9101504/5/3557912/2014/Mora zo dňa 21.7.2014 vyzval žalobcu na predloženie súpisu celého majetku v jeho vlastníctve alebo spoluvlastníctve podľa § 81 ods. 5 DP, ktorým sú nehnuteľné (pozemky, stavby, byty, nebytové priestory) a hnuteľné veci (technológie, motorové vozidlo, veci z drahých kovov, zbierka známok a podobne), práva (majetkové), iné majetkové hodnoty (priemyselné alebo duševné vlastníctvo, patenty, úžitkové vzory, dizajn), iný majetok. Žalobca výzvu prevzal dňa 1.8.2014, no nereagoval na ňu. 4. Daňový úrad Bratislava výzvou č. 9101504/5/3560063/2014/Mora zo dňa 21.7.2014 vyzval žalobcu na odstránenie nedostatku podania - odvolania zo dňa 12.5.2014 proti rozhodnutiu č. 9101504/5/1579181/2014/Mora zo dňa 23.4.2014, tak aby predložil listinné dôkazy, o aký nebytový priestor uvedený na liste vlastníctva č. 7588, katastrálne územie Staré Mesto ide, znaleckého posudku alebo iného relevantného dokladu, na základe ktorého určil cenu nehnuteľnosti na 385.720,71 €, a na predloženie dokladov preukazujúcich vlastníctvo ďalších nehnuteľností s vyčíslením ich hodnoty. Žalobca prevzal výzvu dňa 1.8.2014 a reagoval podaním zo dňa 15.8.2014 s tým, že cenu nehnuteľnosti určil na základe svojho vlastného účtovníctva. K výzve na predloženie dokladov preukazujúcich vlastníctvo ďalších nehnuteľností s vyčíslením ich hodnoty uviedol, že táto požiadavka je neopodstatnená, pretože je možné si ich vyhľadať na katastrálnom portáli. Namietal, že výška daňového nedoplatku nie je spôsobená jeho konaním, ale konaním daňového úradu, ktorý spôsobuje bezdôvodné prieťahy počas vykonávania daňových kontrol v mesiacoch apríl 2013, máj 2013, jún 2013, september 2013, október 2013, november 2013 a december 2013, čím dochádza k zadržiavaniu celkovej sumy 55.940,03 €, na ktorú má oprávnený nárok. 5. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. 1100302/1/414386/20014/5131 zo dňa 22.9.2014 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 9101504/5/1579181/2014/Mora zo dňa 23.4.2014. Uviedol, že zriadenie záložného práva neznamená výkon daňovej exekúcie, ale ide o fakultatívny právny inštitút, ktoré môže správca dane uplatniť pri nedobrovoľnom plnení daňovej povinnosti daňovým subjektom. Záložné právo plní zabezpečovaciu funkciu a vykonáva sa tak, aby daňový subjekt nebol obmedzovaný viac ako je nevyhnutné na zabezpečenie daňového nedoplatku. Žalobca môže nehnuteľnosť ďalej užívať vrátane vykonávania ekonomickej činnosti, obmedzené je len jeho právo nakladať so zálohom bez súhlasu správcu dane. Prvostupňový správny orgán zaslal žalobcovi výzvu na predloženie súpisu majetku zo dňa 21.7.2014 a výzvu na odstránenie nedostatkov podania zo dňa 21.7.2014, žalobca obe prevzal dňa 1.8.2014 na adrese pre doručovanie a dňa 14.8.2014 na adrese jeho sídla uvedenej v obchodnom registri. Žalobca však na výzvu na predloženie súpisu majetku nereagoval; na výzvu na odstránenie nedostatkov reagoval podaním zo dňa 15.8.2014, no nie v požadovanom rozsahu. Na účtoch v bankách žalobcu sa nachádzali minimálne zostatky peňažných prostriedkov. Daňový úrad je na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava I, obec Bratislava - mestská časť Staré Mesto, katastrálne územie Staré Mesto, evidovaný ako druhý v poradí zriadených záložných práv na uvedenej nehnuteľnosti, prednostným veriteľom je Slovenský plynárenský priemysel, a.s., ktorého pohľadávku nebolo možné z listu vlastníctva určiť. V tejto situácii nie je zabezpečená právna istota uspokojenia daňovej pohľadávky. Správca dane zriadil záložné právo len na nebytový priestor bez pozemku, pretože právny vzťah k parcele, na ktorej je umiestnená stavba, je evidovaný na inom liste vlastníctva (č. XXXX). II. Zhrnutie argumentov žalobcu 6. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/414386/20014/5131 zo dňa 22.9.2014, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Namietal zjavný nepomer hodnoty predmetu záložného práva v sume 385.720,71 € k hodnote zabezpečovanej pohľadávky v sume 466,09 €. V rozhodnutí správcu dane absentuje odôvodnenie primeranosti zriadeného záložného práva k sume údajného daňového nedoplatku aj odôvodnenie potreby zriadenia záložného práva. Správca dane tak disponuje s jeho majetkom, ktorého hodnota je neprimeraná zabezpečovanej pohľadávky a zasahuje tým do jeho vlastníckeho práva nad mieru prípustnú zákonom. Keďže správca dane vykonal zisťovanie majetku na katastrálnom portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, pripustil, že mal možnosť zriadiť záložné právo na inú nehnuteľnosť v jeho vlastníctve - napríklad vo Veľkom U. (list vlastníctva č. XXXX). Podľa názoru žalobcu zriadenie záložného práva v prospech Slovenského plynárenského priemyslu, a.s., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Staré Mesto, je právne irelevantná, pretože v tej veci bol podaný návrh na zastavenie exekúcie spolu s návrhom na odblokovanie nehnuteľnosti, nakoľko exekúcia bola vykonávaná v rozsahu prevyšujúcom pohľadávku oprávneného. 7. Správca dane postupoval podľa jeho názoru v rozpore s § 81 ods. 6 DP a jeho rozhodnutie je nezákonné. Poukázal na nedôvodné prieťahy a nečinnosť Daňového úradu Bratislava v začatých daňových kontrolách za obdobie apríl 2013 - jún 2013 a september 2013 - december 2013. Je platcom DPH a uskutočnil zdaniteľné obchody, vznikol mu oprávnený nárok na uplatnenie práva na kompenzáciu nadmerného odpočtu DPH podľa § 87 ods. 1 DP v spojení s nárokom na vrátenie nadmerného odpočtu v celkovej sume 55.940,03 €. 8. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/25/96 zo dňa 25.3.1996 a sp. zn. 2 MCdo 4/2009 zo dňa 27.1.2010. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť, námietky žalobcu považoval za nedôvodné. V podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že žalobca nereagoval na výzvu správcu dane na predloženie súpisu majetku, hoci mu Daňový poriadok túto povinnosť výslovne ukladá, a teda nespolupracoval so správcom dane, neposkytol reálne informácie a listinné dôkazy o hodnote jeho majetku, neoznámil výšku pohľadávky Slovenského plynárenského priemyslu, a.s., a podobne. Správca dane nežiadal od žalobcu informácie o nehnuteľnostiach, tak ako sú uvedené na listoch vlastníctva, tieto skutočnosti si správca dane už zistil, no žiadal o také listinné dôkazy alebo informácie, ktoré nie sú verejne uvedené v katastri nehnuteľností. Poukázal na § 81 ods. 8 DP. Ak správca dane nie je prednostným veriteľom (je druhým v poradí zriadených záložných práv), nie je zabezpečená právna istota uspokojenia daňovej pohľadávky a nie je vylúčená ani situácia, že v prípade uspokojenia prednostných veriteľov nebude správca dane uspokojený. 10. Správca dane okrem žalobou napadnutého rozhodnutia zriadil záložné právo na ten istý predmet záložného práva (nebytový priestor č. 12-NP52 zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX . v katastrálnom území Staré Mesto) aj rozhodnutím č. 1100302/1/414374/2014/5131 zo dňa 22.9.2014. Aj v tomto druhom rozhodnutí dbal na primeranosť záložného práva a na čo najmenšie zaťaženie žalobcu. Správca dane preukázal svoj úmysel dbať o primeranosť zriadeného záložného práva tým, že sa snažil zistiť hodnoty nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu zaslaním výzvy, ktorú žalobca prevzal, no nereagoval na ňu. 11. Okrem toho, nehnuteľnosť vo Veľkom Mederi (byt), na ktorú poukazuje žalobca ako na nehnuteľnosť s nižšou hodnotou, je zaťažená ťarchami, sú začaté súdne exekučné konania; hodnota pohľadávok nie je známa, preto je tvrdenie žalobcu o jej nižšej hodnote nevierohodné a spochybniteľné. Žalobca žiadnym listinným dôkazom nepreukázal, žeby nehnuteľnosť vo Veľkom Mederi mala mať nižšiu hodnotu ako nehnuteľnosť v Bratislave. Daň z motorových vozidiel je nedelimitovateľná na rozdiel od dane z pridanej hodnoty alebo z príjmu právnických osôb a podobne, preto daňové nedoplatky vplývajúce z tejto dane správca dane zabezpečuje zriadením záložného práva a prípadne vymáha v daňovom exekučnom konaní samostatne od iných daňových nedoplatkov samostatným rozhodnutím. 12. Nevyhnutným predpokladom zriadenia záložného práva je existencia daňového nedoplatku alebo daňovej pohľadávky a nie obava z možnosti sťaženého vymáhania daňového nedoplatku, ako tvrdí žalobca. Záložné právo núti dlžníka, aby svoj dlh splnil a zároveň posilňuje právnu pozíciu veriteľa, že jeho pohľadávka bude uspokojená aj vtedy, keď ju daňový dlžník nebude chcieť alebo môcť splniť. 13. Žalobca na vyjadrenie žalovaného písomne nereagoval. IV. Pojednávanie 14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadku v znení účinnom do 30.6.2016 rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 17.1.2018 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti zástupcov žalobcu a žalovaného. 15. Žalobca na pojednávaní predložil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102592836/2017 zo dňa 15.12.2017, ktorým bolo zastavené daňové exekučné konanie začaté rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 9101504/5/1574080/2014/MORA zo dňa 23.4.2014, v ktorom sa od žalobcu vymáha zaplatenie daňového nedoplatku v sume 466,09 € na základe vykonateľného exekučného titulu - výkaz daňových nedoplatkov č. 9101305/5/646358/2014 zo dňa 18.2.2014 (ide o nezaplatenú daň z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roka 2013 v sume 466,09 €). V priebehu daňového exekučného konania bol ku dňu 13.12.2017 vymáhaný daňový nedoplatok vyrovnaný v celom rozsahu; predmetom daňovej exekúcie boli peňažné prostriedky žalobcu na jeho účte vedenom v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky. V. Relevantné právne predpisy 16. Podľa § 2 písm. f/ DP na účely tohto zákona sa rozumie daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. 17. Podľa § 81 ods. 1 DP na zabezpečenie daňového nedoplatku môže rozhodnutím správcu dane vzniknúť záložné právo k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Rovnako môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo nemožno zriadiť k ortopedickým pomôckam a kompenzačným pomôckam vrátane osobného motorového vozidla ťažko zdravotne postihnutej osoby. Záložné právo k pohľadávke je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník o tom písomne vyrozumený. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k zálohu daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi. Ak ide o záložné právo k pohľadávke daňového dlžníka, rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k pohľadávke daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi. Proti rozhodnutiu podľa piatej vety v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia môže daňový dlžník podať odvolanie; rovnako podľa šiestej vety môže daňový dlžník a poddlžník podať odvolanie. Poddlžník môže v odvolaní namietať len neexistenciu alebo zánik pohľadávky, ktorá je predmetom záložného práva; toto tvrdenie je povinný preukázať. Odvolanie nemá odkladný účinok. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva sa s vyznačením jeho vykonateľnosti zašle na zápis alebo na registráciu podľa Občianskeho zákonníka. Katastru nehnuteľností alebo príslušnému registru správca dane oznámi, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Na účely tohto zákona sa poddlžníkom rozumie dlžník daňového dlžníka. 18. Podľa § 81 ods. 5 DP správca dane je oprávnený na účely podľa odseku 1 vyzvať daňového dlžníka, aby predložil súpis svojho majetku. Daňový dlžník je povinný tejto výzve v určenej lehote vyhovieť. Správca dane má právo skontrolovať pravdivosť súpisu majetku daňového dlžníka. 19. Podľa § 81 ods. 6 DP správca dane dbá, aby hodnota predmetu záložného práva podľa odseku 1 bola primeraná sume daňového nedoplatku, na zabezpečenie ktorého sa záložné právo zriaďuje. Ak daňový dlžník v čase vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva nevlastní predmet záložného práva, ktorého hodnota je primeraná sume daňového nedoplatku, môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva aj na predmet vyššej hodnoty. 20. Podľa § 81 ods. 7 DP právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva môže daňový dlžník vykonať len po predchádzajúcom súhlase správcu dane. To neplatí, ak ide o výkon záložného práva prednostným záložným veriteľom podľa osobitného predpisu v mene a na účet záložného dlžníka alebo v mene záložného veriteľa a na účet daňového dlžníka; túto skutočnosť je prednostný záložný veriteľ povinný vopred oznámiť správcovi dane. 21. Podľa § 81 ods. 8 DP ak vzniklo na predmete záložného práva viac záložných práv, uspokojí sa záložné právo na zabezpečenie daňovej pohľadávky alebo záložné právo na zabezpečenie daňového nedoplatku podľa poradia zápisu alebo registrácie záložného práva v registri podľa osobitného predpisu. Ak sú pohľadávky zabezpečené záložným právom uspokojované v konkurznom konaní alebo v reštrukturalizačnom konaní, na toto uspokojenie sa vzťahuje osobitný predpis. 22. Podľa § 81 ods. 11 DP ustanovenia Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov o záložnom práve sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak. 23. Podľa § 151md ods. 1 písm. a/ zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ alebo Občiansky zákonník) záložné právo zaniká zánikom zabezpečenej pohľadávky. 24. Podľa § 82 DP rozhodnutie o zriadení záložného práva môže správca dane z vlastného alebo iného podnetu zmeniť alebo zrušiť, a to aj čiastočne, ak daňový subjekt daňovú pohľadávku alebo daňový dlžník alebo poddlžník, alebo iná osoba podľa § 59 daňový nedoplatok zaplatila celkom alebo sčasti alebo ak zanikol predmet záložného práva alebo došlo k zániku daňovej pohľadávky alebo daňového nedoplatku iným spôsobom alebo ak je iný dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie. Rozhodnutie sa doručí daňovému subjektu a v prípade daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi alebo poddlžníkovi, ktorí proti nemu môžu v lehote 15 dní odo dňa doručenia podať odvolanie. Právoplatné rozhodnutie sa doručí registru podľa osobitného predpisu. VI. Posúdenie veci správnym súdom 25. Medzi účastníkmi konania bola spornou otázka primeranosti zriadeného záložného práva a zabezpečovanej pohľadávky, nedostatočné zistenie skutkového stavu správcom dane a žalovaným a nesprávne právne posúdenie veci. 26. Záložné právo je zabezpečovacím inštitútom umožňujúcim záložnému veriteľovi (správcovi dane) zabezpečiť svoju pohľadávku (nedoplatok na dani) tak, že v prípade, že nebude riadne a včas splnená, môže zákonom stanoveným spôsobom dosiahnuť jej uspokojenie zo zálohu (založenej veci), pričom vlastník zálohu (dlžník, žalobca) je povinný takýto postup strpieť. Záložné právo môže existovať len popri existujúcej pohľadávke, ktorú má zabezpečovať, je teda akcesiou pohľadávky. 27. Predpokladom zriadenia daňového záložného práva podľa § 81 DP je existencia daňového nedoplatku (teda dlžnej sumy dane po lehote jej splatnosti podľa § 2 písm. f/ DP). V predmetnej veci je nesporné, že v čase zriadenia záložného práva na strane žalobcu existoval daňový nedoplatok na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roka 2013 v sume 499,06 € (podľa výkazu daňových nedoplatkov č. 9101305/5/646358/2014 zo dňa 18.2.2014), keďže daň nezaplatil v lehote jej splatnosti do 31.1.2014. 28. Správca dane využil fakultatívnu možnosť zriadenia záložného práva na zabezpečenie daňového nedoplatku žalobcu postupom podľa § 81 ods. 1 DP. Žalobcu vyzval na predloženie súpisu jeho majetku podľa § 81 ods. 5 DP, ktorým sú nehnuteľné (pozemky, stavby, byty, nebytové priestory) a hnuteľné veci (technológie, motorové vozidlo, veci z drahých kovov, zbierka známok a podobne), práva (majetkové), iné majetkové hodnoty (priemyselné alebo duševné vlastníctvo, patenty, úžitkové vzory, dizajn), iný majetok. Žalobca výzvu prevzal, no nereagoval na ňu. Správca dane mu poskytol možnosť na prezentovanie jeho majetku a majetkových hodnôt spolu s ich hodnotou s možnosťou špecifikovania aj majetku, ktorého hodnota by bola adekvátna daňovému nedoplatku, tak aby bola zabezpečená primeranosť záložného práva. Žalobca mal byť súčinný a mal prispieť k primeranosti zriadeného záložného práva o to viac, že mu zákonodarca v § 81 ods. 5 druhá veta DP výslovne uložil povinnosť reagovať na výzvu správcu dane na predloženie súpisu majetku. Žalobca však túto zákonnú povinnosť nesplnil, nepreukázal, že vlastní predmet záložného práva, ktorého hodnota je primeraná daňovému nedoplatku, čoho následkom je jeho povinnosť strpieť zriadenie záložného práva aj v hodnote prevyšujúcej hodnotu zabezpečenej pohľadávky (§ 81 ods. 6 posledná veta DP). Ochrany svojich práv sa nemôže domáhať subjekt, ktorý sám porušil právny predpis. 29. Správca dane preto zisťoval cez katastrálny portál Úradu geodézie, kartografie a katastra SR majetok žalobcu a v čase rozhodovania mal vedomosť o nehnuteľnostiach (nebytových priestoroch č. 12-NP52, 12-NP31, 12-NP32), ktoré žalobca vlastní v Bratislave, katastrálnom území Staré Mesto a sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, ako aj o nehnuteľnosti (byte) vo Veľkom Mederi zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. Na uvedených nehnuteľnostiach bolo zriadené exekučné záložné právo v prospech Slovenského plynárenského priemyslu, a.s., Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s., a boli vydané aj exekučné príkazy na predaj nehnuteľností (okrem nebytového priestoru č. 12-NP52). Z toho dôvodu je logický záver správcu dane, že zriadil záložné právo na zabezpečenie daňového nedoplatku na nehnuteľnosti, ktorá sa v rámci exekúcie v tom čase nepredávala, tak aby zvýšil možnosť uspokojenia svojej pohľadávky na dani z motorových vozidiel, ktorú žalobca riadne a včas nezaplatil. Vzhľadom na zabezpečovací charakter daňového záložného práva nie je podľa názoru správneho súdu efektívne, aby správca dane pred vydaním rozhodnutia nariadil znalecké dokazovanie zamerané na určenie hodnoty majetku vo vlastníctve daňového subjektu. Na ustálenie tejto skutočnosti slúži práve súpis majetku predkladaný daňovým dlžníkom (v tomto prípade žalobcom), ktorý žalobca napriek výzve správcu dane nepredložil. 30. Správca dane potom na základe zisteného skutkového stavu správne právne vec posúdil a zákonným spôsobom zriadil záložné právo podľa § 81 ods. 1 DP na nehnuteľnosť uvedenú v rozhodnutí č. 9101504/5/1579181/2014/Mora zo dňa 23.4.2014. 31. Správny súd dodáva, že v čase jeho rozhodovania už pohľadávka na dani z motorových vozidiel neexistovala (zanikla), lebo dňa 13.12.2017 bol daňový nedoplatok v sume 499,06 € vyrovnaný v plnom rozsahu a daňové exekučné konanie bolo zastavené. V takom prípade prichádza do úvahy procesný postup podľa § 82 DP a správca dane z vlastného podnetu alebo z iného podnetu (napríklad aj z podnetu žalobcu) zruší rozhodnutie o zriadení záložného práva. Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a jeho výsledok je obsahom tohto rozhodnutia s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/133/2015, sp. zn. 4 Sžo/134/2015 a sp. zn. 4 Sžo/6/2014 (m.m.), v zmysle ktorých uplynutie časovej platnosti súhlasu nemá za následok „anulovanie“ účinkov právoplatnosti rozhodnutia žalovaného a vylúčenie rozhodnutia zo súdneho prieskumu. Pre súd bol rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP v spojení s § 491 ods. 1 SSP. 32. Správny súd si je vedomý rozhodnutia iného senátu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/262/2014 zo dňa 19.4.2016, no z tohto rozhodnutia nevyplýva, že by sa v ňom súd vysporiadal s nedodržaním povinnosti žalobcu podľa § 81 ods. 5 DP. Z uvedeného dôvodu sa ním správny súd v predmetnej právnej veci bližšie nezaoberal. 33. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že v administratívnom konaní správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili v intenciách Daňového poriadku. Preto správny súd vyhodnotil žalobu žalobcu ako nedôvodnú a zamietol ju podľa § 190 SSP. 34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia. 35. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).