Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Scud/2/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200061 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015200061.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľa: T. L. Q. X. L. N. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. J.Í. A. XXXX, XXX XX J. L. Í. G., Č. P. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o výšku starobného dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. mája 2014, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. mája 2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 30.05.2014 odporkyňa postupom podľa ust. § 65, § 112 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) v znení neskorších predpisov, zvýšila navrhovateľovi od 14.06.2012 z dôvodu zistenia vymeriavacieho základu za obdobie od 1. apríla 1990 do 30. novembra 1990, sumu starobného dôchodku (ďalej len „SD“) na 365,50 eur mesačne. Starobný dôchodok bol podľa ust. § 65, § 82 ZSP a čl. 52 ods. 1 pís. a/ a ods. 4 nariadenia /ES/ Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 navrhovateľovi priznaný rozhodnutím zo dňa 21.03.2014, od 14.06.2012. Dávka starobného dôchodku mu bola podľa ust. § 82 a § 293ce ZSP a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 344/2011 Z.z., č. 329/2012 Z.z. a č. 329/2013 Z.z. zvýšená odo dňa jeho priznania za rok 2012, za rok 2013 a za rok 2014 celkovo na sumu 397,60 eur mesačne. 2. V rozhodnutí odporkyňa s poukazom ust. § 66 ods. 1 ZSP uviedla spôsob určenia sumy starobného dôchodku ako súčinu priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod určila ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, vyjadreného v rokoch. Informovala, že prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len „osobný list“). Rozhodujúce obdobie kalendárnych rokov v zmysle znenia ust. § 63 ods. 6 ZSP je obdobie rokov 1984 až 2011 a keďže v tomto období navrhovateľ nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov, bolo mu podľa ods. 7 cit. ust. ZSP, rozhodujúce obdobie rozšírené postupne pred 01.01.1984 tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia (podľa osobného listu) je 24,2546. V rozhodujúcom období navrhovateľ podľa § 63 ods.1 ZSP získal úhrnom 7 698 dní t.j. 21,0905 rokov obdobia dôchodkového poistenia (ďalej len „ODP“). Priemerný osobný mzdový bod je 1,1501 ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov (24,2546) a rokov ODP v rozhodujúcom období (21,0905), ktorý sa podľa ust. § 63 ods. 3 ZSP započítava v plnej výške, ak je v hodnote nižšej ako 1,25. Odporkyňa konštatovala, že ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok (14.06.2012), navrhovateľ získal 11 813 dní, čo je na účely výpočtu starobného dôchodku 32,3644 rokov a suma starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 365,50 eur mesačne, t.j. súčin priemerného osobného mzdového bodu 1,1501 x 32,3644 rokov ODP x aktuálna dôchodková hodnota 9,8182, platná v zmysle znenia ust. § 64 ods. 6 ZSP ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 526/2011 Z.z. na rok 2012. Vypočítaná suma starobného dôchodku bola navrhovateľovi podľa § 82 ZSP zvýšená o pevnú sumu valorizácie podľa ust. § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 344/2011 Z.z., č. 329/2012 Z.z. a č. 329/2013 Z.z. odo dňa priznania starobného dôchodku za rok 2012, za rok 2013 a za rok 2014, na celkovú sumu vo výške 397,60 eur mesačne. 3. V opravnom prostriedku podanom proti tomuto rozhodnutiu, navrhovateľ namietol nesprávne určenie počtu kalendárnych rokov v rozhodujúcom období, teda že nemá 22 kalendárnych rokov rozhodujúceho obdobia, ale len 21 rokov a 31 dní a je preto potrebné zobrať do úvahy aj 11 kalendárnych mesiacov z roku 1976, pretože inak 22 kalendárnych rokov zohľadnených byť nemôže, inak zneniu ust. § 63 ods. 6 a ods. 7 ZSP nerozumie. Zdôraznil, že ak v jeho prípade bolo pri výpočte zohľadnených len 21 kalendárnych rokov a 31 dní je výpočet sumy starobného dôchodku nesprávny, pretože mu fakticky znižuje výšku osobného mzdového bodu a tým aj výšku určeného starobného dôchodku. Zdôraznil, že má dostatok odpracovaných rokov a teda by sa pri výpočte starobného dôchodku nemalo postupovať v jeho neprospech ale v jeho prospech. 4. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 12.01.2015 žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 30.05.2014 ako vecne správne potvrdiť. Zopakovala v ňom skutkové a právne dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a k námietke navrhovateľa konštatovala, že pri výpočte sumy dávky starobného dôchodku je pre výpočet podstatné celé obdobie dôchodkového poistenia, poukázala na úpravu danú ust. § 63 ods. 6 ZSP, ktoré určuje rozhodujúce obdobie na výpočet priemerného osobného mzdového bodu a nie je prípustné vyberať si roky, ktoré majú do rozhodujúceho obdobia patriť. Doplnila, že navrhovateľovi boli na základe evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia (poistenia), zhodnotené všetky dosiahnuté zárobky v plnom rozsahu a suma starobného dôchodku bola určená správne, podľa platných právnych predpisov. 5. Navrhovateľ v písomnom oznámení k vyjadreniu odporkyne, doručenom súdu dňa 14.09.2015, zotrval na podanom návrhu, prezentoval v ňom rozdiel vo výpočte vykonanom odporkyňou a jeho vlastným výpočtom, ktorý je 10,40 eur v jeho neprospech, keďže mu do rozhodujúceho obdobia bol za celý rok 1998 započítaný iba jeden mesiac, tzn. 31 dní. Nesúhlasil so záverom odporkyne, že pre výpočet starobného dôchodku je podstatné celé obdobie dôchodkového poistenia, t.j. 11813 dní, nakoľko významnou je skutočnosť, či je za kalendárny rok považované obdobie jedného, alebo dvanásť mesiacov. Spôsob výpočtu považuje nielen za nesprávny ale aj nespravodlivý, pretože na účely starobného dôchodku prispieval počas celého obdobia života a práce v Slovenskej republike. 6. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 8Scud/2/2015-13 zo dňa 03.11.2015 bolo rozhodnutie odporkyne zo dňa 30.05.2014 potvrdené a o trovách konania bolo rozhodnuté tak, že ich náhrada nebola navrhovateľovi priznaná. 7. V odvolaní, ktoré navrhovateľ proti tomuto rozsudku podal, zopakoval námietky zo svojich písomných a ústnych podaní v konaní pred krajským súdom, rozsudok žiadal pre nepreskúmateľnosť a nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa prezentovala odvolacie dôvody ním uvedené za neopodstatnené, postup súdu považovala za správny, skutkový stav veci za náležite zistený, rozhodnutie za súladné so zákonom a rozsudok krajského súdu navrhla ako vecne správny potvrdiť. 8. Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 9So/290/2015 zo dňa 29.11.2017 napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Scud/2/2015-13 zo dňa 03.11.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom mu uložil vec znova v medziach podaného opravného prostriedku prejednať, vysporiadať sa s námietkami navrhovateľa ohľadom výpočtu starobného dôchodku, konkrétne s tým, prečo mu pri jeho výpočte bolo zohľadnených iba 21 rokov a 31 dní ODP a nie 22 rokov, svoje rozhodnutie náležite odôvodniť a znovu rozhodnúť aj o náhrade trov konania. V odôvodnení uznesenia odvolací súd vytkol najmä porušenie práva účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko krajský súd v napadnutom rozsudku neuviedol, akými úvahami sa pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia odporkyne riadil a ako vec sám právne posúdil, k jednotlivým námietkam navrhovateľa bez ďalšieho citoval len zákonné ustanovenia a písomné vyjadrenie odporkyne, žiadnym spôsobom však tieto námietky nevyhodnotil a neuviedol, na základe akej právnej úvahy, podloženej ustanoveniami právnych predpisov, dospel k záveru o zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporkyne. V tejto súvislosti poukázal na nálezy Ústavného súdu SR napr. I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010 ako aj na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, napr. Krasko c. Švajčiarsko zo dňa 29.04.1993, séria A, č. XXX-K., s. 49, § 30 a W. P. c. Španielsko zo dňa 21.01.1999. 9. Na pojednávaní dňa 30.05.2018, ktoré sa konalo v neprítomnosti odporkyne, navrhovateľ zotrval na dôvodoch prezentovaných počas celého konania pred krajským súdom a rozhodnutie odporkyne žiadal ako nesprávne a nespravodlivé zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. 10. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.) podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu predchádzalo, preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s pripojenými listinnými dôkazmi v spisovej dôchodkovej dokumentácii, písomnými podaniami, obsahom administratívneho spisu, preskúmal správnosť právneho posúdenia veci, vypočul navrhovateľa a riadiac sa závermi Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/290/2015 zo dňa 29.11.2017, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Scud/2/2015-13 zo dňa 03.11.2015 vo veci rozhodol, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 30.05.2014 je vecne správne a je potrebné ho potvrdiť (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.). 11. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 13. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 14. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 15. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Podľa § 60 ods. 4 ZSP je obdobie dôchodkového poistenia aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku. 17. Podľa § 60 ods. 9 ZSP je rok dôchodkového poistenia 365 dní dôchodkového poistenia. 18. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z ust. § 60-64 cit. zákona. 19. Podľa § 62 ods. 1 ZSP osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 20. Podľa § 62 ods. 2 ZSP za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Ak toto obdobie trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní tohto obdobia. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu vo výške 0,3 a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom bolo získané obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta. 21. Podľa § 63 ods. 1 ZSP priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 22. Podľa § 63 ods. 6 ZSP rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. 23. Podľa § 63 ods. 7 ZSP ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. 24. Podľa § 65 ods. 1, 2 ZSP poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. 25. Podľa § 66 ods. 1 ZSP sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 26. Podľa § 82 ods. 1 ZSP sa zvyšujú dôchodkové dávky vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodkové dávky priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak. 27. Podľa § 82 ods. 2 ZSP sa zvyšujú dôchodkové dávky od 1. januára príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, zistených podľa odseku 1. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania. 28. Podľa § 112 ods. 1 ZSP dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a/ priznala v nižšej sume, ako patrí, b/ vypláca v nižšej sume, ako patrí. 29. Podľa § 255 ods. 1 ZSP sa považuje za obdobie dôchodkového poistenia aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. 30. Podľa § 255 ods. 3 ZSP za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 31. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich bude v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). 32. V preskúmavanej veci súd z listinných podkladov v dôchodkovom spise, evidenčných listov dôchodkového poistenia, dodatočného doloženia príslušných dokladov preukazujúcich vymeriavací základ (zárobok) navrhovateľa v čase od 01.04.1990 do 30.11.1990 (práca v Alžíri) má za preukázané, že odporkyňa náležite zistila skutkový stav veci, navrhovateľovi na základe ďalších zistení dopočítala sumu starobného dôchodku na zvýšenú sumu 377,60 eur mesačne (pred zvýšením podľa ust. § 82 ZSP) a v zmysle ust. § 65 a § 112 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení mu túto vyššiu sumu priznala napadnutým rozhodnutím zo dňa 30.05.2014, a to od vzniku jeho nároku na starobný dôchodok od 14.06.2012. K takto zistenému skutkovému stavu (dopočítania priznanej sumy SD) navrhovateľ v opravnom prostriedku žiadne námietky nevzniesol, jeho námietky smerovali k nesprávnemu posúdeniu rozhodujúceho obdobia v počte kalendárnych rokov podľa ust. § 63 ods. 6 ZSP, ktoré mu odporkyňa určila pri priznaní nároku na starobný dôchodok rozhodnutím zo dňa 21.03.2014. Poukázal na to, že v rozhodujúcom období má započítaný kalendárny rok v ktorom je iba 31 dní, čo ho vo výslednej sume starobného dôchodku poškodilo o 10,40 eur a čo v priebehu konania preukazoval vlastným výpočtom. Predmetom sporu tak zostalo posúdenie otázky, či odporkyňou určené rozhodujúce obdobie je v súlade s príslušnými ust. ZSP a teda či je posúdené správne. 33. Námietka navrhovateľa smerovala konkrétne ku kalendárnemu roku 1998, ktorý má zahrnutý v rozhodujúcom období podľa § 63 ods. 6 ZSP (kalendárne roky 1977 až 1998), a pozostáva iba z 31 dní mesiaca január 1998, keďže z dôvodu trvalého odchodu zo Slovenska späť do Českej republiky, sa k 31.01.1998 odhlásil ako SZČO z poistenia v Slovenskej republike. K tomu navrhovateľ uviedol, že kalendárny rok má 365 dní a nie 31 dní a takéto hodnotenie je pre výpočet starobného dôchodku nespravodlivé. Krajský súd na tomto mieste konštatuje, že vlastný výpočet starobného dôchodku, doložený navrhovateľom v priebehu konania, nie je v súlade s príslušnými ust. ZSP (bod 3), keďže takéto vylúčenie (kalendárneho roku 1998) z určeného rozhodujúceho obdobia podľa ust. § 63 ZSP, platná právna úprava neumožňuje. Vymedzenie rozhodujúceho obdobia kalendárnymi rokmi 1976 až 1997 tak ako uvádza navrhovateľ, je preto nesprávne a nekorešpondujúce so zákonom. 34. Právna úprava rozhodujúceho obdobia je daná ust. § 63 ZSP, z tohto obdobia sa vypočítava priemerný osobný mzdový bod (ďalej len „POMB“), ktorý vchádza do výpočtu a ovplyvňuje výpočet sumy starobného dôchodku. POMB bol do zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zavedený od 01.01.2004 namiesto priemerného mesačného zárobku, podľa terminológie danej úpravou predchádzajúceho zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Platné znenie ust. § 63 ods. 6 ZSP ku dňu vzniku nároku navrhovateľa na starobný dôchodok (14.06.2012) je : „Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.“ Ako vyplýva z právnej úpravy k 14.06.2012 (platnej aj v súčasnosti) cit. ust. ZSP, upravujúce „rozhodujúce obdobie pre zistenie POMB,“ vylučuje z tohto obdobia obdobie s podmienkou, iba ak trvalo celý kalendárny rok. Ide o tzv. náhradné doby, doby štúdia, doby poberania invalidného dôchodku, teda doby, za ktoré je stanovený osobný mzdový bod v hodnote 0,3 (§ 62 ods. 2, § 255 ods. 3) a sú to aj doby, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Do vylúčenia z rozhodujúceho obdobia zákonodarca však nezahrnul dobu, ktorá je obmedzená minimálnym počtom dní (ako je doba 31 dní v prípade navrhovateľa), práve naopak, pri vylúčení kalendárneho roku zásadne ustanovuje dobu, ktorá trvá po celý kalendárny rok. U navrhovateľa teda v uvedenom kalendárnom roku 1998 nejde o dobu v trvaní 31 dní ODP, ktorú umožňuje ust. § 63 ZSP vylúčiť z rozhodujúceho obdobia. Toto obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 31 dní v kalendárnom roku 1998 je z výkonu jeho činnosti SZČO a vychádzajúc z cit. právnej úpravy ZSP sa takáto doba nedá vylúčiť a preto správne patrí do rozhodujúceho obdobia a do počtu kalendárnych rokov (22) vchádza aj kalendárny rok 1998, tak ako to vyplýva z § 63 ods. 6 prvej vety a ods. 7 ZSP. K uvedenému súd ďalej konštatuje, že podľa platnej úpravy ZSP nie je totožný pojem kalendárny rok (365 dní) a rok dôchodkového poistenia ( 365 dní), k čomu dáva do pozornosti úpravu ust. § 60 ods. 9 ZSP v znení, že rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia, teda v tomto ustanovení je expressis verbis uvedené rok a nie kalendárny rok, inak povedané rok obdobia dôchodkového poistenia nie je kalendárny rok. U navrhovateľa, ktorý ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok k 14.06.2012 získal 11 813 dní ODP, čo je 32,3644 rokov, až táto vypočítaná hodnota vchádza do výpočtu sumy starobného dôchodku. Rozdielna je právna úprava POMB, kde v ods. 6 ust. § 63 ZSP je v súvislosti s určením rozhodujúceho obdobia, odkedy sa počíta a v akom počte kalendárnych rokov a tiež aké kalendárne roky sa môžu vylúčiť z určeného rozhodujúceho obdobia, z ktorého sa POMB počíta uvedené, že rozhodujúce obdobie sú kalendárne roky. Táto právna úprava teda vychádza z „kalendárnych rokov“, čo je podstatné pre počítanie doby poistenia v kalendárnych rokoch a zahrnutie do rozhodujúceho obdobia. Kalendárny rok v intenciách ZSP netvorí, resp. nepozostáva vždy iba z jedného obdobia dôchodkového poistenia o počte 365 dní ale môže pozostávať z viacerých období. Takúto situáciu možno nájsť aj v osobnom liste dôchodkového poistenia navrhovateľa (súčasť rozhodnutia z 30.05.2014), ktorý mal v kalendárnom roku 1992 dve obdobia dôchodkového poistenia, jedno od 01.01.1992 do 19.01.1992 t.j. 19 dní ODP v nezamestnanosti, plateného štátom a druhé obdobie DP od 20.01. 1992 do 31.12.1992, t.j. 347 dní ODP z výkonu SZČO. Nakoľko v kalendárnom roku 1998 sa navrhovateľ z územia Slovenskej republiky natrvalo odsťahoval do Českej republiky, mal obdobie dôchodkového poistenia, ktoré ukončil v súlade s výkonom SZČO odhláškou z poistného dňa 31.01.1998, iba v rozsahu 31 dní v tomto kalendárnom roku (1998), čo je v súlade so skutkovým stavom z ktorého odporkyňa vychádzala, a aj s platnou právnou úpravou. 35. Ustanovenie § 63 ods. 6 ZSP upravuje, ktoré kalendárne roky sú rozhodujúcim obdobím a ide o kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok, čo bol u navrhovateľa rok 2012, kedy v zmysle ust. § 65 ZSP, splnil dňa 14.06.2012 podmienky nároku na starobný dôchodok a rok pred týmto rokom je rok 2011, t.j. začínajúci rok na počítanie 22 kalendárnych rokov rozhodného obdobia podľa § 63 ods. 6 a 7 ZSP. Vychádzajúc z uvedeného, odporkyňa správne a v súlade s ust. § 63 ods. 6 ZSP určila navrhovateľovi za rozhodujúce obdobie kalendárne roky 1984 - 2011, tzn. obdobie začínajúce rokom 2011, z ktorého vylúčila kalendárne roky za ktoré nebolo možné určiť osobný mzdový bod, t.j. kalendárne roky 2011, 2010, 2009, 2008, 2007, 2006, 2005, 2004, 2003, 2002, 2001, 2000,1999 a postupom podľa ust. § 63 ods. 7 ZSP, keďže v určenom rozhodujúcom období podľa ods. 6 nemal navrhovateľ najmenej 22 kalendárnych rokov, mu predĺžila rozhodujúce obdobie pred 01.01.1984 postupne tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov. Zo znenia odseku 7 ust. § 63 ZSP je jednoznačne zrejmý výpočet počtu kalendárnych rokov „postupne,“ tzn. z roka na rok a nie s vynechaním postupnosti kalendárneho roku, ktorý nasleduje. Vynechanie kalendárneho roku, zákonodarca v ZSP rieši vylúčením kalendárneho roku z rozhodujúceho obdobia. Súd poukazuje na to, že za kalendárny rok 1998 bolo možné určiť osobný mzdový bod a ust. § 63 ZSP neumožňuje takýto kalendárny rok vylúčiť z rozhodujúceho obdobia, tzn. že sa počíta do počtu 22 kalendárnych rokov rozhodujúceho obdobia a určené rozhodujúce obdobie pre zistenie POMB kalendárnymi rokmi 1977 až 1998 t.j. spolu 22 kalendárnych rokov, je určené správne a postup odporkyne bol v súlade s ust.§ 63 ZSP. V tomto správne určenom rozhodujúcom období kalendárnych rokov navrhovateľ získal podľa § 63 ods.1 ZSP úhrnom 7 698 dní, prepočítaných na roky, t.j. 21,0905 rokov (nie kalendárnych) obdobia dôchodkového poistenia a z tejto hodnoty a úhrnu osobných mzdových bodov (24,2546) bol podielom vypočítaný POMB, tzn. 24,2546 : 21,0905 = 1,15002489272, ktorý sa podľa § 63 ods. 3 ZSP započítava do výpočtu sumy starobného dôchodku v plnej výške, ak je v hodnote nižšej ako 1,25. Súd konštatuje, že odporkyňa zo správne určeného rozhodujúceho obdobia vypočítala navrhovateľovi správnu hodnotu priemerného osobného mzdového bodu v hodnote 1,1501 (§63 ods. 1) , ktorá vchádza do výpočtu sumy dôchodkovej dávky (uvedené údaje a číselné hodnoty sú podrobne uvedené v napadnutom rozhodnutí a v priloženom osobnom liste). Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že odporkyňou určené rozhodujúce obdobie pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu je v súlade s cit. ustanoveniami ZSP, je určené správne a správny je potom aj výpočet sumy priznaného starobného dôchodku a následne správny je aj výpočet zvýšenej sumy starobného dôchodku navrhovateľa. 28. Záverom krajský súd konštatuje, že postupom v zmysle platného ZSP odporkyňa nemohla spôsobiť navrhovateľovi ujmu, pretože nárok uplatňovaný navrhovateľom v zmysle jeho námietok a jeho vlastného výpočtu dávky nemá oporu v platnej zákonnej úprave. Jeho námietka, že má nesprávne určený počet kalendárnych rokov v rozhodujúcom období je nedôvodná, keďže súd má preukázané správne určenie 22 kalendárnych rokov v rozhodujúcom období od roku 1998 do 1977 v súlade s ust. § 63 ods. 6 a 7 ZSP. Ďalšia navrhovateľova námietka, že kalendárny rok nemá 31 dní, rovnako nemá oporu v ZSP, keďže predmetom úpravy ZSP nie je určenie koľko dní má kalendárny rok ale úprava sociálneho poistenia a v rámci toho upravené obdobie dôchodkového poistenia pre výpočet dávok a pojmov s tým súvisiacich. Zákonodarca v ust. § 63 ZSP určil rozhodujúce obdobie kalendárnymi rokmi a určil aj ich počet a keďže odpracované doby sú vedené v kalendárnych rokoch, v prvotných podkladoch je odkaz na kalendárny rok ktorý sa má zahrnúť do počtu 22 kalendárnych rokov. V kalendárnom roku môže byť jedno alebo viacej období dôchodkového poistenia, v závislosti od činnosti poistenca z ktorej je poistenie (aj dobrovoľné) a môže pokrývať ale aj nemusí všetkých 365 dní. Minimálny počet dní obdobia dôchodkového poistenia ZSP neurčuje, upravuje iba aké kalendárne roky sa z rozhodujúceho obdobia môžu vylúčiť. Vylúčenie kalendárneho roku 1998 s rozsahom iba 31 dní z rozhodujúceho obdobia u navrhovateľa nemá oporu v cit. ust. ZSP ani z dôvodu nepriaznivého dopadu na určenie sumy dávky poistenca (možná úprava de lege ferenda). V súčasnosti takáto právna úprava absentuje a krajský súd uvedenú námietku navrhovateľa nemohol zohľadniť. Právne vzťahy dôchodkového poistenia (zabezpečenia) sa zásadne posudzujú podľa právnych predpisov účinných v čase ich vzniku, pokiaľ zákon výslovne neurčí inak. Krajský súd považuje postup pri aplikácii dotknutých ust. ZSP a zistenie skutkového stavu, tzn. počtu kalendárnych rokov v rozhodujúcom období pre zistenie priemerného osobného mzdového bodu za súladné s ust. § 63 ZSP a tak za správne a vzhľadom k uvedeným skutočnostiam a citovaným zákonným ustanoveniam dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 30.05.2014 o zvýšení sumy starobného dôchodku je zákonné a vecne správne a preto ho podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil. 36. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý v konaní pred súdom nebol úspešný náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.