Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/32/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200219 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015200219.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: A.. Q. F., nar. XX.XX.XXXX, S. XXX, C., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. KRPZ-BA-KDI21-213/2014-P zo dňa 22.12.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne 1.Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV, ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 12.11.2014, sp. zn. ORP-P-829/BAIV-ODI1-2014 uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b), g), l) zákona o priestupkoch a bola mu podľa ust. § 22 ods. 2 písm. a) citovaného zákona uložená pokuta vo výške 300,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov, zároveň mu bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 16,- eur z dôvodu, že ako účastník cestnej premávky porušil ust. § 4 ods. 1 písm. c), § 65 písm. a), § 66 ods. 2 písm. a), d), i) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, pretože dňa 04.07.2014 v čase o 17:00 hod. viedol v Bratislave motorové vozidlo továrenskej značky L. A. ev. č.: M. po Špitálskej ulici smerom von z mesta, pričom pri budove Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, následkom čoho narazil svojou pravou zadnou bočnou časťou vozidla do ľavej prednej bočnej časti tam po pravej strane stojaceho motorového vozidla továrenskej značky K. P. ev. č.: C. ktorým konaním došlo k dopravnej nehode. Následne po dopravnej nehode žalobca ako vodič bezodkladne nezastavil vozidlo, neohlásil dopravnú nehodu policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, pričom jeho odchod z miesta dopravnej nehody nesúvisel s poskytnutím alebo privolaním pomoci alebo ohlásením nehody. Taktiež neoznámil svoje osobné údaje osobe, ktorej pri dopravnej nehode vznikla škoda. Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o priestupku vychádzal z dôkazov, ktoré tvorili obsah priestupkového spisu a to zo záznamu dopravnej nehody č. p.: KRPZ-BA- KDI7-356/2014-P, zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody, plánu miesta dopravnej nehody, fotodokumentácie, obrazového záznamu na CD nosiči, lístku, ktorý našiel poškodený za stieračom vozidla, zo záznamu o podaní vysvetlenia žalobcu ako i poškodeného, výpisu z evidencie vozidiel a z výpisu z evidencie vodičov (žalobcu, poškodeného), pričom vychádzal i z poškodenia časti vozidiel, ktoré smerovo - výškovo a farebne súhlasia s priebehom dopravnej nehody, pričom spáchanie priestupku žalobcom mal za jednoznačne preukázané. 2. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal miestnu nepríslušnosť, ako i vecnú nepríslušnosť správneho orgánu. Ďalej poukazoval na nedostatky správneho konania spočívajúce v porušení resp. nenaplnení základných pravidiel konania (§ 3 správneho konania) minimálne v ods. 2 a 5. Taktiež v odvolaní vytýkal prvostupňovému orgánu, že nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, keď vyhodnotil, že žalobca o udalosti vedieť mohol a mal. Namietal, že mu správny orgán neumožnil navrhnúť dôkazy na podporu jeho tvrdenia o nevedomosti spôsobenia škodovej udalosti, ako aj vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia. 3. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 22.12.2014, sp. zn. KRPZ-BA-KDI21-213/2014-P odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že po zhodnotení všetkých skutočností svedčiacich v prospech, ako i v neprospech obvineného, dospel k záveru, že obvinený žalobca priestupok spáchal. Podľa jeho názoru, prvostupňový správny orgán zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie do takej miery, aby bol spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie. Odvolací orgán po preskúmaní námietok žalobcu uvedených v odvolaní dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán vo veci priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky postupoval v zmysle zásady zákonnosti, riadne zistil skutkový stav veci, riadne objasnil priestupok a spoľahlivo zistil jeho typové znaky - znaky skutkovej podstaty priestupku. Taktiež mal za to, že sa nedopustil žiadnych procesných pochybení, ktoré by predstavovali takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. II. Žaloba 5. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 09.02.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 22.12.2014, sp. zn KRPZ-BA-KDI21-213/2014-P, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV zo dňa 12.11.2014, sp. zn. ORP- P-829/BAIV-ODI1-2014 o priestupku, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b), g), l) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch) a bola mu podľa ust. § 22 ods. 2 písm. a) citovaného zákona uložená pokuta vo výške 300,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov, zároveň mu uložil povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 16,- eur. 6. Žalobca namietal zmätočnosť rozhodnutia o odvolaní a jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, keďže nie je jednoznačné, akého rozhodnutia prvostupňového orgánu sa týka, pretože na dvoch miestach obsahuje nesprávne uvedenie spisovej značky konania vedeného na prvostupňovom správnom orgáne, keď namiesto správneho ORP-P-829/BAIV-ODI1-2014 je uvedené ORP-P-829/BAIV- ODI-2014. 7. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného spočívala podľa názoru žalobcu aj v tom, že rozhodnutie nedostatočne odôvodňuje závery výrokovej časti, odôvodnenie je strohé, nejednoznačné, správny orgán len stručne a nedostatočne odôvodňuje vecné a myšlienkové postupy, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia. Nevyjadruje sa k navrhovaným dôkazom a absentuje posúdenie v odvolaní uvádzaných pochybení prvostupňového správneho orgánu. Uviedol, že jednak v rozhodnutí prvostupňového orgánu, ako ani v napadnutom rozhodnutí nie je odôvodnené stanovenie miestnej príslušnosti prvostupňového orgánu. Rozhodnutie o odvolaní obsahuje len strohé skonštatovanie ohľadne správnosti určenia miestnej príslušnosti v rozhodnutí prvostupňového orgánu, avšak žiadnym spôsobom nie je preukázané splnenie procesných postupov v súvislosti so stanovením miestnej príslušnosti a nie je odôvodnená opodstatnenosť takéhoto postupu. Uviedol, že priestupok mal byť spáchaný v obvode Bratislava I, a teda miestne príslušným na prejednanie malo byť Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave I. V spise ani v rozhodnutiach nie je (resp. v čase ústneho pojednávania nebol) dôkaz o postupe podľa ust. § 55 ods. 3 zákona o priestupkoch t.j. v čase prejednania priestupku na ústnom pojednávaní neboli splnené formálne náležitosti procesného postupu podľa citovaného ustanovenia zákona o priestupkoch. Mal za to, že z procesného hľadiska neboli splnené podmienky na zakladanie vecnej príslušnosti orgánom policajného zboru, nakoľko v danom prípade sa podľa neho nejedná o dopravnú nehodu, ale škodovú udalosť. V tejto súvislosti odkázal na jeho odôvodnenie uvedené v odvolaní proti prvostupňovému orgánu. Konštatoval, že správny orgán sa žiadnym spôsobom nevysporiadal a neodôvodnil žalobcom namietanú vecnú nepríslušnosť prvostupňového správneho orgánu, čím je rozhodnutie postihnuté vadou nepreskúmateľnosti. 8. Žalobca ďalej vytýkal prvostupňovému správnemu orgánu nedostatky v plnení základných zásad procesného postupu, ktoré spočívali v tom, že prvostupňový správny orgán neumožnil žalobcovi záverečné štúdium spisu a nevyzval ho na predloženie alebo navrhnutie dôkazov. Správny orgán nevykonal a nezabezpečil, podľa názoru žalobcu, dôkazy potrebné na spoľahlivé posúdenie priestupku. Záver správneho orgánu o spáchaní priestupku nevychádza podľa žalobcu zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pretože napriek tomu, že vo svojej výpovedi potvrdil, že vozidlo, ktorým malo dôjsť ku škodovej udalosti viedol, jednoznačne potvrdil, že o spôsobení škodovej udalosti nemal vedomosť. O tejto skutočnosti správny orgán vedel už zo správy o objasňovaní priestupku KR PZ Bratislava, napriek uvedenému nebolo zo strany správneho orgánu žalobcovi umožnené navrhnúť dôkazy na podporu uvedeného, nebolo mu umožnené vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia a k spôsobom ich zistenia a taktiež ani sám z vlastnej iniciatívy takýto dôkaz nezabezpečil a nevykonal. Pri vydaní rozhodnutia sa uspokojil len so správnou úvahou, ktorá nie je ničím podložená, že o skutku žalobca mohol, resp. mal vedieť. Poukázal na to, že v samotnom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu namietal, že mu nebola daná možnosť navrhnúť dôkazy, pričom uviedol, aké dôkazy by navrhol, pokiaľ by sa tak stalo, s čím sa správny orgán žiadnym spôsobom nevysporiadal a navrhované vykonanie dôkazov odignoroval. 9. Na základe vyššie uvedených skutočností mal žalobca za to, že v správnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia o odvolaní boli porušené viaceré zákonom ustanovené procesné postupy a zároveň bolo vydané nezákonné rozhodnutie, pretože nebolo dostatočne preukázané, že sa skutok uvedený vo výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu stal, tak ako je vo výroku uvedené. 10. Žalobca vzhľadom na uvedené žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.03.2015 uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci vyplývajúceho z predloženého spisového materiálu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV, ktorého súčasťou je fotodokumentácia spolu s DVD záznamom a z ktorého vyplýva, že žalobca porušil povinnosť ust. § 4 ods. 1 písm. c), § 65 písm. a), § 66 ods. 2 písm. a), d), i) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o cestnej premávke), čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b), g), l) zákona o priestupkoch. Bol názoru, že z obsahu spisového materiálu mal skutok kladený žalobcovi za vinu preukázaný a tým, že dopravnú nehodu neohlásil a z miesta odišiel, si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody podľa ust. § 65 písm. a) a § 66 ods. 2 písm. a), d), i) zákona o cestnej premávke, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch. Tým, že žalobca bezodkladne nezastavil vozidlo, neupovedomil osobu, ktorá je vlastníkom motorového vozidla o hmotnej škode a neoznámil jej svoje osobné údaje, ale z miesta odišiel, porušil tým povinnosti, ktoré mu ukladá § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke. 12. Poukázal na to, že povinnosti účastníka škodovej udalosti sú taxatívne vymedzené v § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke; ich nesplnením sa škodová udalosť v zmysle ust. § 64 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke považuje za dopravnú nehodu. V danom prípade a za daných okolností bol žalobca povinný ohlásiť nehodu policajtovi (písm. a), zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta (písm. d) a bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru (písm. i). 13. K námietke žalobcu o tom, že nemal vedomosť o spôsobení škodovej udalosti, žalovaný poukázal na znenie ust. § 3 zákona o priestupkoch, podľa ktorého na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Konštatoval, že v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) cit. zákona, priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ nevedel, že svojím konaním môže porušiť, alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal a mohol. Žalovaný poukázal najmä na skutočnosť, že súčasťou spisového materiálu je aj DVD záznam so zaznamenaním priebehu dopravnej nehody, z ktorého je jasne viditeľná intenzita rozkývania sa motorového vozidla K. po vzájomnom strete s vozidlom žalobcu, ako aj s poukazom na rozsah poškodenia obidvoch vozidiel. Žalovaný bol preto názoru, že žalobca mohol a mal mať vedomosť o tom, že došlo ku kontaktu jeho vozidla s iným vozidlom. 14. Taktiež zastával názor, že žalobcom namietaná vecná príslušnosť, bola v danom prípade splnená, nakoľko uvedené skutočnosti zistil orgán, ktorý v zmysle ust. § 2 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore je oprávnený odhaľovať priestupky a zisťovať ich páchateľov a ak tak ustanovuje aj osobitný zákon, priestupky aj objasňuje a prejednáva. 15. Ďalej žalovaný k námietke žalobcu o zmätočnosti rozhodnutia uviedol, že vykonal opravu chyby v písaní, o čom žalobcu písomne upovedomil. K námietke o nezákonných postupoch bol názoru, že zo zápisnice z ústneho pojednávania je zrejmé, že žalobca bol oboznámený s obsahom spisového materiálu, ktorý mu bol predložený, taktiež bolo žalobcovi oznámené, z čoho je obvinený, následne bol poučený a k veci sa vyjadril. Jeho tvrdenia, že mu nebolo umožnené záverečné štúdium spisu, že nebol vyzvaný na predloženie alebo navrhnutie dôkazov, vyhodnotil ako účelové. 16. K námietke žalobcu ohľadne konania vo veci miestne nepríslušným orgánom uviedol, že správny orgán ODI OR PZ BA IV konal vo veci ako vecne a miestne príslušný orgán v súlade s ust. § 55 zákona o priestupkoch. Predmetný spisový materiál bol predložený ODN KDI KR PZ BA podľa ust. § 60 ods. 3 písm. d) citovaného zákona - správnemu orgánu ODI OR PZ BA I, ten následne uplatnil postup podľa ust. § 55 ods. 3 citovaného zákona a zaslal spisový materiál na správny orgán ODI OR PZ BA IV. O týchto skutočnostiach svedčia písomné dokumenty nachádzajúce sa v spisovom materiáli. 17. Mal za to, že prvostupňový správny orgán zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, dôsledne postupoval v zmysle správneho poriadku a pri jeho aplikácii vychádzal zo základných zásad konania. Prvostupňový správny orgán sa podľa názoru žalovaného nedopustil ani žiadnych procesných pochybností, ktoré by predstavovali takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Skonštatoval, že na základe predloženého spisového materiálu prvostupňový správny orgán riadne objasnil priestupok, resp. spoľahlivo zistil a ustálil všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. 18. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby súd žalobu zamietol. IV. 19. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného rozsudkom č. k. 1S/32/2015-33 zo dňa 11.03.2016 žalobu žalobcu podľa §250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej OSP) zamietol. 20. Najvyšší súd Slovenskej republiky predmetné rozhodnutie krajského súdu svojim rozhodnutím sp. zn. 6Sžo/21/2016 zo dňa 23.11.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia krajského súdu bolo jeho nedostatočné odôvodnenie. Odvolací súd vytýkal krajskému súdu, že v predmetnej veci nepreskúmal žalobcove námietky komplexne, čím postihol napadnutý rozsudok znakom nepreskúmateľnosti. V ďalšom konaní uložil krajskému súdu povinnosť opätovne posúdiť žalobu žalobcu a vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie v spojitosti s odvolacími námietkami riade a presvedčivo odôvodniť. V. Právna úprava 21. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP). 22. Podľa ust. § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 23. Krajský súd v Bratislave vo vyššie uvedenom kontexte ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP), rozhodol vo veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. 24. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 25. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti S.s.p. o správnych žalobách. 26. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 29. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 30. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b/ ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c/ ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d/ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e/ ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 31. Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 32. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupky prejednávajú obvodné úrady, ak zákon neustanovuje inak. 33. Podľa § 52 ods. 2 písm. a), b), c), d) zákona o priestupkoch, orgány Policajného zboru prejednávajú priestupky a) spáchané porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, b) proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. l), c) extrémizmu podľa § 47a, d) ak tak ustanovuje osobitný zákon 34. Podľa § 55 ods. 1 zákona o priestupkoch, na prejednanie priestupku je miestne príslušný správny orgán, v ktorého územnom obvode bol priestupok spáchaný. 35. Podľa § 55 ods. 3 zákona o priestupkoch, miestne príslušný správny orgán môže na uľahčenie prejednania priestupku alebo z iného dôležitého dôvodu aj bez súhlasu účastníkov postúpiť vec na prejednanie inému vecne príslušnému správnemu orgánu, v ktorého územnom obvode sa páchateľ zdržiava alebo má pracovisko. 36. Podľa § 60 ods. 4, 5 zákona o priestupkoch, správa o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku 3 písm. d) obsahuje a) označenie orgánu, ktorý vykonával objasňovanie, b) stručné a výstižné popísanie skutkového stavu s uvedením, o aký priestupok ide, c) osobné údaje podozrivého z priestupku, poškodeného a prípadných svedkov spolu so stručným obsahom ich výpovede. K správe o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku 4 sa pripoja všetky dôkazy, ktoré sa získali počas objasňovania priestupku. 37. Podľa § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch, obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať. 38. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 39. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c) uniknú nebezpečné veci alebo d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. 40. Podľa § 64 ods. 2 zákona o cestnej premávke, za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6, b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo c)sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení. 41. Podľa § 66 ods. 2 zákona o cestnej premávke, účastník dopravnej nehody je povinný a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, b) poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu, c) urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou, d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel, f) urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej nehody, g) umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb, h) preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody, i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru. 42. Podľa § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke, účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu. 43. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie a postup mu predchádzajúci bolo v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a teda či rozhodnutie správneho orgánu a postup ktorý predchádzal jeho vydaniu boli v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. VI. Právne posúdenie veci 44. Krajský súd opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v intenciách žaloby sa zaoberal žalobcom vznesenými námietkami vrátane odvolacích a tieto vyhodnotil ako nedôvodné. 45. Žalobca namietal zmätočnosť rozhodnutia, keďže mu nebolo jednoznačne zrejmé, akého rozhodnutia prvostupňového orgánu sa týka, keď na dvoch miestach obsahuje nesprávne uvedenie spisovej značky konania vedeného na prvostupňovom správnom orgáne (namiesto správneho ORP- P-829/BAIV-ODI1-2014 je uvedené ORP-P-829/BAIV-ODI-2014). V tejto súvislosti súd konštatoval, že ide iba o chyby v písaní, ktoré, ako to vyplýva z vyjadrenia žalovaného a aj priestupkového spisu, boli opravené a žalobca bol o tejto skutočnosti písomne upovedomený a ktoré v žiadnom prípade nespôsobujú zmätočnosť rozhodnutia. 46. Takisto sa súd nestotožnil s námietkou týkajúcou sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu, že žalovaný nedostatočne odôvodnil vecné a myšlienkové postupy, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia, nevyjadril sa k navrhovaným dôkazom a absentovalo posúdenie v odvolaní uvádzaných pochybení prvostupňového správneho orgánu. Bol názoru, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je dostatočne zrejmé zistenie skutkových okolností, z ktorých prvostupňový, ako i žalovaný v konaní i pri rozhodovaní o priestupku vychádzali. Z obsahu spisového materiálu bolo nepochybne preukázané, že žalobca dňa 04.07.2014 v čase o 17:00 hod v Bratislave na Špitálskej ulici, pri budove Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny viedol ako vodič motorové vozidlo zn. L. kde sa plne nevenoval vedeniu vozidla, následkom čoho poškodil zaparkované motorové vozidlo K. majiteľa P. ktoré bolo zaparkované na Špitálskej ulici a následne z miesta škodovej udalosti odišiel bez toho, aby bezodkladne upovedomil poškodeného, že mu spôsobil hmotnú škodu na vozidle, a preto sa uvedená škodová udalosť považuje za dopravnú nehodu. Prvostupňový správny orgán, ako i žalovaný pri zisťovaní skutkového stavu vychádzali zo záznamu z dopravnej nehody č. p.: KRPZ-BA-KDI7-356/2014-P, zápisnice z obhliadky miesta dopravnej nehody, plánu miesta dopravnej nehody, fotodokumentácie, obrazového záznamu na CD nosiči, záznamu o podaní vysvetlenia žalobcom a poškodeným, ako i z výpisov vozidiel a z výpisu evidencie vodičov (žalobcu), ktoré tvoria obsah priestupkového spisu. Sám žalobca na ústnom prejednaní priestupku dňa 12.11.2014 do zápisnice skonštatoval, že „....predmetným vozidlom skutočne došlo ku škode na inom vozidle. Je pravdou, že v čase, kedy ku skutku malo dôjsť, toto vozidlo mal prenajaté a viedol ho po ulici, kde ku skutku malo dôjsť“. ......že ak by o akejkoľvek spôsobenej nehode mal vedomosť, na mieste by zotrval do príchodu privolanej hliadky polície. Keďže zo spisového materiálu vyplýva, že daným vozidlom došlo k poškodeniu iného vozidla, je ochotný nahradiť spôsobenú škodu.“ Nesplnením si povinnosti účastníka dopravnej nehody podľa ust. § 65 písm. a) a § 66 ods. 2 písm. a), d), i) zákona o premávke došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch. S uvedeným súvisí aj žalobcova námietka o tom, že záver o spáchaní priestupku nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, keďže jednoznačne potvrdil, že o spôsobení škodovej udalosti nemal vedomosť. S uvedeným sa súd taktiež nestotožnil, pretože to, že žalobca nemal o spôsobení škodovej udalosti vedomosť, ešte neznamená, že z jeho strany vzhľadom na dôkazy obsiahnuté v spise, nedošlo k naplneniu jedného zo znakov skutkovej podstaty priestupku, a to jeho subjektívnej stránky. Z ust. § 3 zákona o priestupkoch vyplýva, že na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá. Teda, ak páchateľ nevedel, že svojím konaním môže porušiť, alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Tak ako aj žalovaný, tak aj súd mal za to, že preukazovanie toho, že žalobca nemal vedomosť o spôsobení škodovej udalosti, nemá pre posúdenie jeho zodpovednosti žiadnu právnu relevanciu. Súd dospel k záveru, že žalobcovi neboli upreté jeho procesné práva v konaní pred správnym orgánom. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol oboznámený s obsahom spisu, bolo mu oznámené, z čoho je obvinený, bol poučený a k veci sa vyjadril, čo následne potvrdil svojim podpisom. 47. V súvislosti s námietkou žalobcu o nedostatkoch v procesnom postupe, t.j. že mu nebolo umožnené štúdium spisu ako i daná možnosť navrhnúť dôkazy, sa krajský súd nestotožnil. Z obsahu administratívneho spisu bolo zrejmé, a taktiež to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, že žalobca bol oboznámený s obsahom spisového materiálu, ktorý mu bol predložený na štúdium, bolo mu oznámené, z čoho je obvinený, následne bol poučený a k veci sa vyjadril. Z uvedeného dôvodu možno tvrdenia žalobcu považovať za právne irelevantné, nakoľko zo Zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku je zrejmé, že účastník konania bol s obsahom spisu oboznámený, čo v zápisnici potvrdil svojím vlastnoručným podpisom. V tejto súvislosti možno konštatovať, že žalobca mal možnosť ako i priestor zamýšľané dôkazy správnemu orgánu navrhnúť, napokon to je aj jeho právo, ktoré nebolo zo strany správnych orgánov žiadnym spôsobom upreté. Pokiaľ žalobca namietal, že správny orgán nezabezpečil dôkazy na spoľahlivé posúdenie skutku, s uvedeným sa taktiež krajský súd nemôže stotožniť a to z toho dôvodu, že hodnotenie dôkazov je vecou správnych orgánov a pokiaľ konajúci správny orgán mal za to, že dôkazy v konaní zabezpečené dostatočným spôsobom preukazujú spáchanie skutku zo strany obvineného, zo spáchania priestupku nebol na takýto postup daný dôvod. 48. Krajský súd dáva do pozornosti, že sám žalobca v zápisnici z ústneho prejednania priestupku konštatoval, že z predloženého spisového materiálu je vidieť, že predmetným vozidlom skutočne došlo ku škode na inom vozidle. Je pravdou, že v čase, kedy ku skutku malo dôjsť, toto vozidlo mal prenajaté a viedol ho po ulici, kde ku skutku malo dôjsť. K nehode ako takej sa však nevie vyjadriť, nakoľko, si neuvedomil, že by k nejakej nehode došlo. Domnieva sa, že dôvodom jeho nevedomosti bola skutočnosť, že vozidlo tohto typu viedol prvý krát, tým, že išlo o úpravu karavánu, bolo nadmerne hlučné a predovšetkým v zadnej karavanovej časti bol zvýšený hluk, ktorý vydávali skrinky a zariadenia v ňom sa nachádzajúce. Uvedomuje si povinnosť zotrvať na mieste nehody, ctí si zákon a čestne vyhlasuje, že ak by o akejkoľvek spôsobnej nehode mal vedomosť, na mieste by zotrval až do príchodu privolanej hliadky polície. Je mu naozaj ľúto, čo sa stalo. Keďže zo spisového materiálu vyplýva, že daným vozidlom došlo k poškodeniu iného vozidla, je ochotný nahradiť spôsobenú škodu. Nevšimol si ani na prenajatom vozidle žiadne známky toho, že by ním spôsobil škodu. To je všetko, čo chcel uviesť, viac k veci nemal čo dodať. V tomto kontexte sa žalobcove vyššie uvádzané námietky javia ako účelové. 49. V súvislosti s námietkou žalobcu, že jednak v rozhodnutí prvostupňového orgánu, ako ani v rozhodnutí o odvolaní nebolo odôvodnené stanovenie miestnej a vecnej príslušnosti prvostupňového orgánu, najmä žiadnym spôsobom nebolo preukázané splnenie procesných postupov pre jej založenie a nebola odôvodnená opodstatnenosť takéhoto postupu, súd uvádza, že prvostupňový správny orgán v záhlaví rozhodnutia uviedol, podľa akého ustanovenia bola založená jeho miestna príslušnosť citáciou ust. § 55 ods. 3 zákona o priestupkoch, pričom žalovaný v súvislosti s námietkou žalobcu ohľadne vyššie uvedených skutočností v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že predmetný spisový materiál bol predložený ODN KDI KR PZ BA podľa § 60 ods. 3 písm. d) zákona o priestupkoch - správnemu orgánu ODI OR PZ BAI a ten následne uplatnil postup podľa § 55 ods. 3 citovaného zákona a zaslal spisový materiál na správny orgán ODI OR PZ BA IV. V spojení s uvedeným súd dodáva, že postúpiť vec možno aj bez súhlasu účastníkov na uľahčenie prejednania priestupku alebo z iného dôležitého dôvodu. Potrebné je uviesť, že žalobca neuviedol, že by v obvode ODI BA IV nemal bydlisko, resp. pracovisko, namietal iba nepreukázanie splnenia procesných postupov a neodôvodnenia opodstatnenosti takéhoto postupu, avšak podľa názoru súdu uvedená skutočnosť nemusí byť osobitne v rozhodnutí zdôvodňovaná. Pre posúdenie dôvodnosti námietky miestnej nepríslušnosti je dôležité nesplnenie kritérií pre založenie miestnej príslušnosti, teda jednak, ak rozhodoval správny orgán, v ktorého obvode nebol spáchaný priestupok, resp. po postúpení veci správny orgán, v ktorého obvode nemá obvinený z priestupku bydlisko alebo pracovisko. Na základe daných okolností mal súd za to, že vo veci rozhodoval miestne a vecne príslušný správny orgán, a preto aj túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. 50. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný sa nevysporiadal a neodôvodnil tvrdenie žalobcu, že sa nejedná o dopravnú nehodu, ale o škodovú udalosť. V súvislosti s tým súd uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že nesplnením si povinností účastníka škodovej udalosti, ktoré sú taxatívne vymedzené v ust. § 66 ods. 6 o cestnej premávke, sa škodová udalosť v zmysle ust. § 64 ods. 2 písm. a) citovaného zákona považuje za dopravnú nehodu (str. 4). Taktiež aj prvostupňový správny orgán sa uvedenou skutočnosťou v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne zaoberal (str. 3, tretí odsek) a vzhľadom na uvedené nemožno rozhodnutia v tejto časti považovať za nepreskúmateľné, pretože je z nich zrejmé, z akého dôvodu bola škodová udalosť posudzovaná ako dopravná nehoda. 51. V súvislosti s odvolacími námietkami, s ktorými je povinný sa krajský súd vzhľadom na zrušujúce rozhodnutie najvyššieho súdu vysporiadať, súd uvádza nasledovné; 52. Krajský súd námietku žalobcu ohľadne toho, že nevykonal dôkazy, ktoré navrhoval žalobca, považuje za nedôvodnú. Poukazuje na to, že žalobca v žalobe v súvislosti s námietkou týkajúcou sa nevykonania a nezabezpečenia dôkazov potrebných na spoľahlivé posúdenie priestupku zo strany správneho orgánu, uviedol, že pokiaľ by mu bolo pred vydaním rozhodnutia prvostupňového orgánu umožnené navrhnúť dôkazy, navrhol by nasledovné: znalecké dokazovanie, skúmanie polohy poškodeného vozidla, skúmanie intenzity škodovej udalosti, skúmanie zabezpečenia poškodeného vozidla proti jeho samovoľnému pohybu, skúmanie, či nedošlo k pohybu poškodeného vozidla po zistení jeho poškodenia, skúmanie, či obhliadkou vozidla, bolo toto možné zistiť. Výslovné vykonanie dôkazov správnym súdom nenavrhoval. Ako vyplýva z vyššie uvedeného žalobca uvedené dôkazy ani v rámci správneho konania nenavrhoval, vyjadril iba úmysel tieto navrhnúť, čo nie je totožné s ich samotným navrhnutím. V tejto súvislosti krajský súd odkazuje na relevantnú časť svojho odôvodnenia uvedeného vyššie. Pokiaľ žalobca odmieta tvrdenie, že sa plne nevenoval vedeniu vozidla, je to jeho subjektívny názor, s ktorým sa nemožno stotožniť, nakoľko, pokiaľ by sa riadeniu plne venoval, bol by stret s iným vozidlom zaregistroval. Skutočnosť, že vozidlo tohto typu viedol prvýkrát, tým, že išlo o úpravu karavánu, bolo nadmerne hlučné a predovšetkým v zadnej karavanovej časti bol zvýšený hluk, ktorý vydávali skrinky a zariadenia v ňom sa nachádzajúce, nič na uvedenom nemení. Hlučnosť príslušenstva síce mohla spôsobiť, že žalobca stret vozidiel nezaregistroval, ale nemožno ho považovať za dôvod, ktorým by sa zo spáchania skutku vyvinil. Navyše je povinnosťou vodiča sa pred jazdou s vozidlom presvedčiť o jeho funkčnosti a spôsobilosti použitia v plynulej cestnej premávke a taktiež objektívne zhodnotiť svoje schopnosti pred jazdou vozidlom, s ktorým riadením nemá vodič skúsenosti. 53. Taktiež nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, o tom, že fotodokumentácia obsiahnutá v spise ako dôkaz, nepreukazuje spôsobenie škody na motorovom vozidle. Správny orgán pri rozhodovaní o priestupku nevychádzal iba z fotodokumentácie, ale bral na zreteľ aj záznam dopravnej nehody č. p.; KRPZ-BA-KDI7-356/20I4-P, zápisnicu o obhliadke miesta dopravnej nehody, plán miesta dopravnej nehody, obrazový záznam na CD nosiči, lístok, ktorý našiel poškodený za stieračom vozidla, záznam o podaní vysvetlenia (F., Z.), výpis z evidencie vozidiel (M.), výpis z evidencie vodičov (Q. F.). Dôkazy hodnotil jednotlivo ako i vo vzájomnej súvislosti, pričom dospel k záveru o spáchaní priestupku zo strany žalobcu, s čím sa plne stotožnil aj krajský súd. Nepochybne sila dôkazov je rôzna, preto je vecou správneho orgánu, tieto hodnotiť vo vzájomnej súvislosti. Stret vozidiel, vozidla vedeného žalobcom s poškodeným vozidlom zaparkovaným na ceste v smere jazdy žalobcu, jednoznačne vyplýva zo záznamu na CD nosiči ako i miesta a rozsahu škody na oboch vozidlách, pričom tieto skutočnosti preukazujú spôsobenie škody. 54. V súvislosti s nestotožnením sa žalobcu s kvalifikáciou udalosti ako „dopravnej nehody“ krajský súd odkazuje na bod 50. svojho odôvodnenia. 55. Záverom krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nevedomosť o spáchaní priestupku ešte nepreukazuje jeho nespáchanie, tak ako sa domnieva žalobca. Práve ako nevedomú nedbanlivosť možno charakterizovať žalobcove dôkazmi preukázané konanie a v tejto súvislosti poukazuje na vyššie uvedenú konštatáciu. 56. Krajský súd po opätovnom preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, ako i konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo, dospel k záveru, že správny orgán konal v súlade so zákonom, rešpektujúc pri tom základné zásady konania, ako i procesné práva obvineného žalobcu z priestupku a že rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Správne orgány zistili všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie do takej miery, aby boli spoľahlivým základom pre ich rozhodnutie a na zistený skutkový stav aplikovali správny právny predpis, pričom svoje rozhodnutia náležite odôvodnili, a preto súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 57. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 168 SSP v spojení s ust. § 467 ods. 3 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania vrátane odvolacieho konania nepriznal. 58. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.