Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/47/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200345 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015200345.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: W4, s.r.o., IČO: 44015232, so sídlom v Bratislave, Blagoevova 9, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., IČO: 36731544, so sídlom v Bratislave, Miletičova 5B, v mene ktorej koná advokát Mgr. Juraj Bugala, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o návrhu žalobcu na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie a o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/551918/2014/5060 zo dňa 16.12.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie z a m i e t a . Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca si uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2008 na základe faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 29.12.2008 vyhotovenej dodávateľom spoločnosťou THP INVEST, s.r.o., za úpravu 81 ks nemocničných postelí v celkovej sume XXX.XXX,- Sk (XX.XXX,XX €), z toho základ dane v sume XXX.XXX,- Sk (XX.XXX,XX €) a DPH 19% v sume XXX.XXX,- Sk (X.XXX,XX €). 2. Správca dane - Daňový úrad Bratislava - vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie december 2008, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 604/321/143985/2010/Dob zo dňa 25.10.2010 a Dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 23.11.2010; protokol spolu s dodatkom č. 1 bol so žalobcom prerokovaný dňa 25.11.2010. 3. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu aj za predchádzajúce zdaňovacie obdobie november 2008, z ktorej vyplynulo, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane z faktúr č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX/XXXX v celkovej hodnote X.XXX.XXX,- Sk (XX.XXX,XX €) za nákup 61 ks nemocničných postelí od dodávateľa THP INVEST, s.r.o. Žalobca však nevedel vierohodným spôsobom preukázať nákup postelí, správca dane nákup spochybnil a nárok na odpočítanie dane v sume X.XXX.XXX,- Sk (XX.XXX,XX €) mu nepriznal rozhodnutím č. 604/230/137330/10/Avar zo dňa 6.10.2010. Žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil rozhodnutím č. I/222/6557/2011/991031-r zo dňa 25.1.2011. Žalobca podal proti týmto rozhodnutiam žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom č.k. 1S/64/2011-68 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/31/2012 zrušil rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a vec im vrátil na ďalšie konanie, pretože sa nevysporiadali so všetkými tvrdeniami a dôkazmi žalobcu a ostatnými zisteniami, ktoré v konaní vyšli najavo; najmä nevykonali navrhnuté dokazovanie výsluchom Mariána Beňa. V zdaňovacom období november 2008 je daňové konanie právoplatne skončené rozhodnutím správcu dane č. 9104401/5/551851/2014/Gom zo dňa 12.2.2014, ktorým správca dane žalobcovi znížil nadmerný odpočet DPH zo sumy XX.XXX,XX € na X.XXX,XX € a určil mu DPH v sume XX.XXX,XX €. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu nepodal odvolanie zákonom predpísaným spôsobom (elektronicky) podľa § 14 ods. 1 DP a žalovaný vyhodnotil jeho odvolanie ako odvolanie bez právnych účinkov; túto skutočnosť žalobcovi oznámil správca dane listom č. 9104401/5/2105270/2014/Gom2 zo dňa 22.5.2014. Krajský súd v Bratislave v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy (ktorý mal podľa žalobcovu spočívať vo vrátení odvolania späť daňovému úradu na oznámenie o odmietnutí) rozsudkom č.k. 6S/126/2014-49 zo dňa 21.11.2014 žalobu žalobcu zamietol, žalobca sa voči rozsudku neodvolal a nadobudol právoplatnosť dňa 2.12.2014. Krajský súd v Bratislave ďalším rozsudkom č.k. 6S/115/2014-67 zo dňa 21.11.2014 zamietol žalobu žalobcu v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý mal podľa žalobcovu spočívať v odmietnutí odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. 4. Správca dane dodatočným platobným výmerom č. 604/230/157331/10/Avar zo dňa 29.11.2010 určil žalobcovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie december 2008 v sume X.XXX,XX €. Žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/140327/2014/5060 zo dňa 18.3.2014 zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd SR za predchádzajúce zdaňovacie obdobie november 2008, kedy malo prísť k nadobudnutiu tovaru, zrušili a rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a vec vrátili na ďalšie konanie. 5. V ďalšom konaní týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia december 2008 správca dane doplnil dokazovanie a poukázal aj na závery daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november 2008 s týmito výsledkami: - na adrese sídla spoločnosti THP INVEST, s.r.o., sa nenachádzala poštová schránka ani zvonček označený názvom spoločnosti, ani menom konateľa spoločnosti R. K.. Doporučená zásielka sa správcovi dane vrátila s poznámkou pošty „adresát je neznámy“. Spoločnosť THP INVEST, s.r.o., so správcom dane nekomunikuje, - spoločnosť THP INVEST, s.r.o., mala nemocničné postele nadobudnúť od českej spoločnosti RADOPACK s.r.o. Táto spoločnosť však uviedla, že nevlastnila nemocničné postele, nerokovala so spoločnosťou THP INVEST, s.r.o., dopravu tovaru zabezpečoval konateľ spoločností RADOPACK, s.r.o., Radek Koleň, a nie menom spoločnosti RADOPACK s.r.o., a táto spoločnosť nie je účastníkom transakcie. Faktúru za dopravu tovaru č. XXX/XX zo dňa 11.11.2008 vyhotovila firma Martin Vidím Radonice nad Ohří pre spoločnosti RADOPACK s.r.o., ktorá ju nezahrnula do svojho účtovníctva; úhrada faktúry bola zaúčtovaná ako výber osobného vkladu podnikateľa a nesúvisela s podnikaním firmy RADOPACK s.r.o., - daňový subjekt PEP 2000, s.r.o., síce zdaniteľné obchody uviedol v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2009, ale vo vytýkacom konaní nepredložil ani po viacerých výzvach a predvolaniach žiadne dôkazy, ktoré by preukázali nadobudnutie tovaru sprostredkovateľom. Na faktúrach č. XXXXX a č. XXXXX vystavených pre žalobcu, na medzinárodných nákladných listoch č. M XXXXXXX a č. XXXXXXX a ani na záznamoch o prevádzke vozidla zo dňa 12.11.2008 a 25.11.2008 nie je presne uvedené miesto nakládky tovaru (je uvedené len Bratislava, resp. Bratislava - Kopčany), - KRAN trans, s.r.o., uskutočnila prepravu nemocničných postelí Wiesner-Bo z Teplíc do Bratislavy pre objednávateľa Martina Vidíma, Radonice nad Ohří, tovar bol vyložený v Bratislave v mieste plechového hangáru. Úhrada za vystavenú faktúru č. XXXXX za prepravu tovaru nebola uhradená. Medzi spoločnosťami KRAN trans, s.r.o., a RADOPACK, s.r.o., nebola uzatvorená objednávka na prepravu tovaru; preprava bola dohodnutá s objednávateľom Martinom Vidímom, Radonice nad Ohří, - správca dane v zdaňovacom období november 2008 neuznal žalobcom uplatnené právo na odpočítanie dane za nákup 61 ks nemocničných postelí od dodávateľa THP INVEST, s.r.o. 6. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 9104404/5/4461207/2014/Dob zo dňa 1.10.2014 určil žalobcovi rozdiel dane v sume nadmerného odpočtu X.XXX,XX € za zdaňovacie obdobie december 2008. Žalobca predložil za zdaňovacie obdobie december 2008 kúpnu zmluvu uzatvorenú s predávajúcim THP INVEST, s.r.o. zo dňa 3.10.2008, predmetom ktorej bol predaj nemocničných postelí pre žalobcu, zmluvu o dielo zo dňa 7.10.2008 uzatvorenú so spoločnosťou THP INVEST, s.r.o., ako zhotoviteľom diela, ktorej predmetom je oprava nemocničných postelí v počte 81 ks pre žalobcu, odovzdávacie protokoly zo dňa 5.12.2008, 24.11.2008, 7.11.2008 a 16.10.2008 k zmluve o dielo zo dňa 7.10.2008, skladovú evidenciu týkajúcu sa nemocničných postelí v období od 16.10.2008 do 22.12.2008 a potvrdenie o súlade produktu nemocničná posteľ, zdravotnícka pomôcka I. triedy so zákonom v ES zo dňa 17.2.2008. Samotná existencia týchto dokladov však bez ďalších podporných dôkazov preukazujúcich vecné naplnenie zdaniteľného obchodu, nie je relevantným dôkazom o tom, že sa zdaniteľný obchod reálne uskutočnil. Dožiadaný správca dane Daňový úrad Banská Bystrica nepotvrdil reálnosť uskutočnenia zdaniteľného obchodu spoločnosťou THP INVEST, s.r.o.; spoločnosť nesídli na adrese uvedenej v obchodnom registri, so správcom dane nekomunikuje, nepreberá zásielky, jej konateľ má bydlisko na tejto adrese, no nezdržiava sa tam. Správca dane neuznal žalobcom uplatnené právo na odpočítanie dane za úpravu 60 ks postelí; uplatnením práva na odpočet dane žalobca porušil § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z.). Z vystavenej faktúry vzhľadom na výsledok kontroly za zdaňovacie obdobie október 2008 správca dane uznal uplatnené právo na odpočítanie dane za úpravu 21 ks postelí, DPH v sadzbe 19% v sume XX.XXX,- Sk (X.XXX,XX €), na základe výsledkov kontroly za zdaňovacie obdobie október 2008, v ktorej síce zakúpenie 21 ks postelí (faktúra č. XXXXXXXXXX od spoločnosti THP INVEST, s.r.o.) nebolo dožiadaním na dodávateľa jednoznačne potvrdené, ale na základe odpovede na medzinárodné dožiadania, ktoré bolo vydané na spoločnosť Dopravní stavby Praha, a.s., si zamestnanci urobili úsudok, že k dodaniu 21 ks nemocničných postelí došlo. Preverovaním sa nepreukázalo dodanie tovaru (21 ks nemocničných postelí) žalobcom českej spoločnosti PEP 2000, s.r.o., podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Žalobca nepredložil požadované doklady preukazujúce oprávnenosť zaúčtovanej faktúry a následne jej právo na odpočítanie DPH a písomnú odpoveď na otázku: V akej pozícii vystupoval Ján Nevidzanský za žalobcu, keďže správca dane zistil, že v roku 2008 nebol zamestnancom žalobcu. 7. Žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/551918/2014/5060 zo dňa 16.12.2014 potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 9104404/5/4461207/2014/Dob zo dňa 1.10.2014. Na uplatnenie odpočtu DPH podľa jeho názoru nepostačuje iba predloženie faktúr a preukázanie ich úhrad, ale zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil a predovšetkým musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. V danom prípade však k takémuto preukázaniu bez akýchkoľvek pochybností nedošlo. Žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, t.j. postupoval v rozpore s § 24 ods. 1 DP, z ktorého je zrejmé, že aj keď dokazovanie vedie správca dane, dôkazné bremeno, t.j. povinnosť preukázať v citovanom ustanovení zákona zakotvené predpoklady, je na daňovom subjekte. V prípade, ak niektoré skutočnosti nepreukáže, nesie z toho dôsledky. Základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov, či oprávnenosť nároku na odpočítanie, musí preukázať kontrolovaný daňový subjekt, nie správca dane. Pritom zo strany daňového subjektu nestačí len všeobecné tvrdenie, ale musí ísť o objektivizované preukázanie nároku na odpočet DPH. Poukázal na zásadu materiálnej pravdy premietnutú do povinnosti správcu dane preveriť základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti (§ 44 ods. 1 DP) v spojení so zásadou voľného hodnotenia dôkazov správcom dane (§ 3 ods. 3 DP). Na základe vykonaného dokazovania daňové orgány konštatovali, že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie nákupu tovaru - nemocničných postelí, teda že k uskutočneniu uvedeného zdaniteľného plnenia reálne došlo. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že z daňovej kontroly vyplynulo, že tovar bol nakúpený od tuzemského subjektu, následne opravený a predaný tretej osobe, teda išlo o reálne operácie súvisiace s nákupom a predajom tovaru, nakoľko správca dane rozsiahlym dokazovaním preukázal, že na strane dodávateľa nedošlo k reálnemu dodaniu tovaru a dodaniu opravy tohto tovaru, nedošlo k vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. u dodávateľa, a preto nemohol vzniknúť ani nárok na odpočítanie dane u žalobcu v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že tovar bol následne dodaný českému odberateľovi, nakoľko medzinárodným šetrením bolo preukázané, že česká spoločnosť PEP 2000, s.r.o., síce v daňovom priznaní vykázala nejaké intrakomunitárne nadobudnutie tovaru v príslušnom riadku daňového priznania, ale žiadne dôkazné prostriedky k nadobudnutiu tovaru ako aj k jeho preprave i napriek opakovaným výzvam a predvolaniam, miestne príslušnému správcovi dane v Českej republike nepredložila, čoho dôsledkom bola úprava príslušného riadku daňového priznania miestne príslušným správcom dane na 0,- Kč. Žalobca relevantným spôsobom nepreukázal intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu - ČR s oslobodením od DPH. Spoločnosť THP INVEST, s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom tovaru, síce nespolupracuje so správcom dane, no svoje závery vyvodil aj z medzinárodných dožiadaní, kde sa nepotvrdila skutočnosť, že tovar spoločnosť THP INVEST, s.r.o. nakúpila od spoločnosti RADOPACK, s.r.o., nakoľko sa táto spoločnosť vôbec na tejto obchodnej transakcii nezúčastnila, deklarovaný tovar - nemocničné postele - nikdy nevlastnila a nebola jednoznačne preukázaná ani preprava tovaru. Predložená zmluva o dielo bola uzatvorená so spoločnosťou THP INVEST, s.r.o., ako zhotoviteľom diela dňa 7.10.2008 na opravu 81 ks nemocničných postelí; faktúra č. XXXXXXXX. za úpravu 81 ks postelí bola vyhotovená dňa 29.12.2008. Podľa vyjadrenia konateľa žalobcu aj jeho pracovníka Nevidzanského išlo o opravu nakúpených nemocničných postelí z dôvodu ich poškodenia spôsobeného prepravou. Zarážajúcou na týchto transakciách je skutočnosť, že zmluva o dielo na opravu nemocničných postelí bola uzatvorená dva mesiace pred tým, ako mali byť tieto postele nakúpené. Už vtedy sa počítalo s tým, že postele budú prepravou poškodené? Ak by boli v skutočnosti postele poškodené pri ich preprave, prečo nebola uplatnená reklamácia u prepravnej spoločnosti? Aj ďalšie tvrdenie daňového subjektu, že nie je dôležitá skutočnosť, že dodávateľská spoločnosť, ktorá mala opravu postelí vykonať, nemala zamestnancov, nakoľko ju mohla vykonať subdodávateľský, je neakceptovateľná, nakoľko žalobca uplatňujúci si nárok na odpočítanie dane z predloženej faktúry za opravu postelí musí vedieť preukázať, kto deklarovanú opravu vykonal, akí pracovníci ju vykonávali, aký rozsah prác bol vykonaný a pod. V podnikateľskej praxi je nemysliteľné, aby podnikateľ, ktorý vykonáva svoju podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku, vynakladal finančné prostriedky za niečo, čo je pre neho nevýhodné. Jediným zmyslom takýchto finančných transakcií je podľa správcu dane získanie daňovej výhody bez reálneho podnikateľského zámeru, profitovať na odpočítaní dane z pridanej hodnoty z vystavených faktúr a čerpaní nadmerných odpočtov v úmysle poškodiť štátny rozpočet. Je pochopiteľné a bežnou praxou, že preverenie nákupu tovaru a služieb daňovým subjektom uplatňujúcim si nárok na vrátenie DPH a splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., správca dane preveruje u dodávateľa tovaru a služieb kontrolou ním vedeného účtovníctva a iných skutočností, ktoré potom vyhodnotí každú zvlášť a všetky vo vzájomnej súvislosti. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/63/2011, sp. zn. 5Sžf/66/2011, sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.6.2010, sp. zn. sp. zn. 6Sžf/37/2011, sp. zn. 4Sžf/32/2012 zo dňa 27.11.2012, rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.2.2011. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 8. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/551918/2014/5060 zo dňa 16.12.2014, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 9104404/5/4461207/2014/Dob zo dňa 1.10.2014 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci (pravidlá posudzovania dôkazného bremena v daňovom konaní, právny režim vlastníckeho práva v obchodných vzťahoch, spôsob dodania plnenia na vstupe, obsah a relevancia vybraných judikátov na daný prípad), nesprávne skutkové zistenia (skutkový priebeh a právne vzťahy pri dodaní materiálu), nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a iné vady vplývajúce na zákonnosť rozhodnutia (nedostatok súčinnosti pri dokazovaní, nové argumenty správneho orgánu v odvolacom konaní). 9. Žalobca v daňovom konaní dodanie tovaru na vstupe preukázal jedinými dôkazmi, ktoré boli v obchodnom prípade tohto typu obvyklé, rozumné a v jeho dispozícii (zmluvy, preberacie protokoly, úradne dožiadané potvrdenie prepravcu KRAN Trans o existencii materiálu na opravu, nákladný list, podrobná skladová evidencia atď.); dodanie na výstupe tiež preukázal jedinými dôkazmi, ktoré boli v obchodnom prípade tohto typu obvyklé, rozumné a v jeho dispozícii (zmluva, daňové priznanie českého odberateľa, vyjadrenie prepravcu atď.). Správca dane v konaní nepreukázal opak, a preto je jeho záver o nepriznaní nároku na vrátenie nadmerného odpočtu nesprávny a zakladá vážnu vadu zákonnosti rozhodnutia. Namietal aj vadu neuplatnenia práva EÚ. 10. Podľa jeho názoru žalovaný aj správca dane nesprávne posúdili vznik vlastníckeho práva k tovaru a nesprávne aplikovali § 446 Obchodného zákonníka, pretože absencia vlastníctva bez ďalšieho nevylučuje jeho dodanie. Opravy nemocničných postelí nevykonával žalobca, ale dodávateľ THP INVEST, s.r.o., a to je jediný subjekt, ktorého nevyhnutne musí ako odberateľ opravy podľa podstatných náležitostí zmluvy o dielo poznať. Cena bola dohodnutá za výsledok, nie za čiastkové úkony (počet osobohodín atd.), čo je v medziach a plne zodpovedá možnostiam dohody o cene diela podľa § 546 Obchodného zákonníka. Spôsob, akým sa oprava vykonala, bol preto irelevantný, keďže nezmenil cenu, relevantné bolo iba dokončenie opravy za dohodnutú cenu. 11. Všetky vzťahy a skutkový priebeh je logický a transparentný, všetci účastníci potvrdili, že tovar reálne existoval a že preprava sa vykonala, čo žalovaný ignoruje. Spoločnosť RADOPACK, s.r.o., prepravu nezabezpečovala, pretože ju pre ňu zabezpečil subdodávateľ Martin Vidím a pre neho spoločnosť KRAN Trans, ktorá potvrdila kontakt a odovzdanie materiálu zamestnancom žalobcu. Žalovaný na tento argument vôbec nereagoval. Naopak, opäť len svojvoľne zopakoval, že v konaní k DPH za november 2008 sa preukázalo nedodanie tovaru. Vzhľadom na to, že práve záver z iného konania bol podľa rozhodnutia správcu dane základným dôvodom na zamietnutie nároku, je takýto postup žalovaného bezprecedentný. Uvedené je o to závažnejšie, že v danom konaní ani správca dane nikdy nevyslovil, že bolo preukázané nedodanie tovaru; naopak výslovne uviedol, že reálnosť prijatia deklarovaného tovaru - nemocničných postelí v počte 61 ks spoločnosťou THP INVEST, s.r.o., sa nepotvrdila. Preukazovanie nedodania tovaru nebolo, ani nemôže byť predmetom konania o nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, pretože správca dane nemohol preskúmavať a preukazovať viac než to, čo slúži záveru o nadmernom odpočte, resp. správnemu určeniu dane. Ak sa má použiť záver z iného konania, tým je práve záver druhostupňového správneho súdu vo veci sp. zn. 8Sžf/31/2012 o preukázaní dodania tovaru a vrátenia veci správcovi dane na preukázanie opaku. Žalovaný na tento argument vôbec nereagoval. Je pritom zásadný, keďže vec už bola preskúmavaná v správnom súdnictve a práve pokyny správneho súdu zužujú a sústreďujú postup správcu dane tak, aby sa vyvaroval opätovného nezákonného rozhodnutia. Vyjadrenia svedka Nevidzanského je dôležitým dôkazom, s ktorým sa mal žalovaný nevyhnutne vysporiadať. 12. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí argumentuje, že zmluva o dielo na opravu tovaru bola podpísaná ešte pred prepravou, a teda pred poškodením tovaru a žalobca neuplatnil vady u prepravcu. Tento dôvod prvýkrát až v odvolacom konaní použil práve žalovaný, čím mu odňal právo na účasť na dokazovaní do rozhodnutia prvostupňového orgánu a najmä právo na odvolanie voči tomuto dôvodu, kde by mohol naň reagovať ešte pred rozhodnutím o odvolaní. Žalovaný si mal v prípade zistenia skutkových otázok splniť svoju zákonnú povinnosť a vrátiť ich na prešetrenie a rozhodnutie prvostupňovému orgánu. Jedine tak by bola zachovaná dvojinštančnosť konania a právo na spravodlivý proces. 13. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010, sp. zn. 4Sžf/32/2012. 14. Žalobca tvrdiac, že splnil všetky podmienky na vrátenie nadmerného odpočtu v súlade s vnútroštátnym právom aj s právom EÚ, navrhol správnemu súdu, aby podal Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky: - je nepreukázanie obchodnej transakcie ako dôvod pre ktorý bolo zamietnuté právo na odpočítanie dane podľa čl. 178 smernice Rady 2006/112/ES z 8.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty potrebné považovať za podvodné konanie, ktorého dôkazné bremeno leží na správcovi dane? - je potrebné vykladať článok 178 smernice tak, že právo na odpočítanie dane nemôže byť odopreté pre nepreukázanie obchodnej transakcie iba na základe toho, že subjekt(y), ktoré potvrdili transakciu v čase jej realizácie písomne neskôr na výzvu správcu dane nereagujú alebo sú nezastihnuteľné? Žalobca je presvedčený, že po zodpovedaní prejudiciálnych otázok bude jednoznačné, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore s právom EÚ, konkrétne so zákazom prezumpcie podvodného konania, so zásadou, že dôkazné bremeno preukázania úmyselného alebo nedbanlivostného konania ako podvodného konania daňového subjektu leží na strane daňových orgánov s článkom 178 smernice, keď právo na odpočítanie dane nebolo priznané len na základe toho, že správcovi dane sa nepodarilo zabezpečiť opakované potvrdenie od subjektov zúčastnených na transakcii III. Vyjadrenie žalovaného 15. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že bolo nevyhnutné vykonať šetrenie u spoločnosti RADOPACK, s.r.o., prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií z dôvodu reálneho posúdenia uskutočnenia deklarovaného dodania tovaru - nemocničných postelí od spoločnosti THP INVEST, s.r.o., pretože ak spoločnosť THP INVEST, s.r.o., nevlastnila deklarovaný tovar, tak ho nemohla ani ďalej predať žalobcovi. Tieto zistenia správcu dane žalobca relevantným spôsobom nevyvrátil. Predložené faktúry o nákupe tovaru nie sú dostatočným dôkazom o preukázaní reálneho dodania deklarovaného tovaru. 16. Poukázal na zásadu materiálnej pravdy premietnutú do povinnosti správcu dane preveriť základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. majú hmotnoprávnu povahu a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Správca dane mal právo preverovať celý obchodný reťazec v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/24/2012 zo dňa 13.11.2012. 17. Správca dane rozsiahlym dokazovaním preukázal, že dodávateľ nedodal tovar a neuskutočnil službu - opravu nemocničných postelí, čím mu nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. a ani žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na odpočet dane podľa § 49 tohto zákona. Žiadne dôkazné prostriedky k nadobudnutiu tovaru a jeho preprave spoločnosť PEP 2000, s.r.o., českému správcovi dane nepredložila napriek opakovaným výzvam, čoho dôsledkom bola úprava príslušného riadku daňového priznania miestne príslušným správcom dane v ČR upravená na 0,- Kč so záverom, že žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru nebolo uskutočnené. 18. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. IV. Pojednávanie 19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 rozhodol na pojednávaní dňa 28.11.2018 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti povereného zástupcu žalovaného rozsudkom. Žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby správny súd pojednával v jeho neprítomnosti. V. Relevantné právne predpisy 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 21. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 22. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 23. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 24. Podľa § 3 ods. 6 prvá veta DP pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. 25. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 26. Podľa § 45 ods. 2 DP kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu (písm. a/), zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly (písm. b/), poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou (písm. c/), predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia (písm. d/), predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (písm. e/), umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom (písm. f/), zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie (písm. g/), umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov (písm. h/). 27. Podľa § 46 ods. 1 DP daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. 28. Podľa § 46 ods. 8 DP zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 29. Podľa § 46 ods. 9 DP daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/). 30. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/). 31. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3). 32. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 33. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska. 34. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi (ods. 1). Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (ods. 2). 35. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 36. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/). 37. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 38. Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ zákona č. 222/2004 Z.z. na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry (písm. a/), vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru (písm. c/). 39. Podľa § 622 ods. 1 Obchodného zákonníka dopravca zodpovedá za škodu na zásielke, ktorá vznikla po jej prevzatí dopravcom až do jej vydania príjemcovi, ibaže ju dopravca nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. 40. Podľa § 624 ods. 2 Obchodného zákonníka pri poškodení alebo znehodnotení zásielky je dopravca povinný nahradiť rozdiel medzi cenou, ktorú mala zásielka v čase jej prevzatia dopravcom, a cenou, ktorú by v tomto čase mala poškodená alebo znehodnotená zásielka. 41. Podľa § 100 ods. 1 písm. c/ SSP správny súd konanie uznesením preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania správny súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. 42. Podľa čl. 267 ZFEÚ Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie. VI. Posúdenie veci správnym súdom VI. a. Procesný návrh žalobcu na prerušenie konania 43. Žalobca navrhoval správnemu súdu, aby konanie prerušil a podal Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky. 44. Prerušenie konania prichádza do úvahy vtedy, ak počas konania nastane prekážka postupu, ktorá je v zásade odstrániteľná procesným postupom súdu. V prípadoch špecifikovaných v § 100 SSP tak správny súd obligatórne alebo fakultatívne preruší konanie, prípadne urobí iné vhodné opatrenia na plynulé konanie vo veci. 45. Správny súd obligatórne preruší konanie, ak v konkrétnej právnej veci, ktorú prejednáva, vznikne pochybnosť o výklade práva EÚ, ktorú možnosť riešiť prostredníctvom prejudiciálnej otázky podanej Súdnemu dvoru EÚ (§ 100 ods. 1 písm. c/ SSP). Tomu korešponduje aj právomoc Súdneho dvora EÚ v zmysle čl. 267 ZFEÚ vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú výkladu zmlúv (písm. a/); platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie (písm. b/). Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor EÚ, aby o nej rozhodol. Ak sa však takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor EÚ s výnimkou prípadov, že položená otázka je irelevantná, alebo dotknuté ustanovenie komunitárneho práva už bolo Súdnym dvorom vyložené, alebo správna aplikácia komunitárneho práva je tak jednoznačná, že o nej nie sú žiadne pochybnosti (napríklad rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-283/81, CILFIT). 46. Podľa názoru krajského súdu krajský súd ako správny súd konajúci podľa SSP nie je tým súdom, ktorý by bol povinný položiť predbežnú otázku Súdnemu dvoru EÚ, pretože proti jeho rozhodnutiu je v zásade prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP). V čl. 267 ods. 3 ZFEÚ sa v súvislosti s povinnosťou položiť prejudiciálnu otázku spomína „opravný prostriedok“ a expressis verbis nešpecifikuje, či má ísť o riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu krajského súdu sa možno domáhať nápravy kasačnou sťažnosťou na súde vyššej inštancie - kasačnom súde - ktorým je Najvyšší súd SR a až jeho rozhodnutie nemožno napadnúť ďalšou kasačnou sťažnosťou (§ 439 ods. 1 SSP a contrario) ani návrhom na obnovu konania (okrem výnimky ustanovenej v § 462 ods. 2 SSP). Inými slovami, po rozhodnutí krajského súdu existuje ešte ďalšia súdna inštancia preskúmavajúca posúdenie veci krajským súdom a až táto ďalšia súdna inštancia (Najvyšší súd SR) je tou, ktorá rozhoduje vo veci s konečnou platnosťou (k tomu pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-210/06, Cartesio, odseky 75-79). Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že súdom, ktorý je povinný podať predbežnú otázku na Súdny dvor EÚ, je Najvyšší súd SR ako kasačný súd a nie krajský súd, voči ktorého rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Okrem toho vnútroštátny súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ (C-93/78, Mattheus). 47. Odhliadnuc od uvedeného krajský súd považuje návrh žalobcu na prerušenie konania a podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ za neopodstatnený a zamietol ho podľa § 162 ods. 3 CSP v spojení s § 25 SSP a § 100 ods. 1 písm. c/ SSP z nasledovných dôvodov: Súdny dvor EÚ podáva výklad konkrétne označených ustanovení zmlúv alebo aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie (čl. 267 ZFEÚ). Obe navrhované otázky sú už vyriešené rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora EÚ napríklad v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen, Fulcrum a Bond House. Keďže ide o acte clair, položenie prejudiciálnej otázky v tomto smere nadbytočné. 48. Správny súd v tejto časti dospel k záveru, že žalobcom navrhované otázky predstavujú acte clair, ide teda o výnimku z povinnosti položiť Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálnu otázku podľa čl. 267 ZFEÚ, preto správny súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania a položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ ako nedôvodný podľa § 162 ods. 3 CSP v spojení s § 25 SSP a § 100 ods. 1 písm. c/ SSP. VI. b. Meritum veci 49. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. 50. Z ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. vyplývajú hmotnoprávne podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu boli naozaj dodané konkrétnym platiteľom DPH (t.j. uskutočnenie zdaniteľného plnenia). Na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú bez ďalšieho predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. 51. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. 52. Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru je žalobca zaťažený dôkazným bremenom, že v zdaniteľnom obchode došlo od dodávateľa tovaru na žalobcu k prevodu práva reálne nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru, nie je rozhodujúce nadobudnutie právneho vlastníctva v zmysle Obchodného zákonníka k tovaru žalobcom ako kupujúcim, napríklad tvrdením o odovzdaní a prevzatí tovaru podloženým príslušnými protokolmi, ale pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/72/2015 zo dňa 11.4.2017 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR pod č. R 4/2018). 53. V prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, je namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/30/2017 zo dňa 31.1.2018 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR pod č. R 39/2018). 54. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených. Avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House). 55. Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61). 56. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid). 57. O daňovom subjekte platí domnienka, že na základe primeraných dôvodov mohol mať podozrenie, že ide o prípad podvodu, resp. nezákonného konania, ak cena vyžadovaná za predmetné tovary bola nižšia ako najnižšia cena, akú by bolo dôvodné očakávať za tieto tovary na trhu, alebo bola nižšia ako cena vyžadovaná za akúkoľvek predchádzajúcu dodávku tých istých tovarov (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-384/04). Tento predpoklad možno vyvrátiť preukázaním, že nízka cena zaplatená za tovary je spôsobená okolnosťami nezávislými od nezaplatenia DPH. Okrem uvedenej možnosti je akokoľvek inak možné preukázať existenciu primeraných dôvodov pochybností. 58. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie). 59. Žalobca k uplatneniu nároku na odpočet DPH za zdaňovacie obdobe december 2008 predložil správcovi dane kúpnu zmluvu uzatvorenú s predávajúcim THP INVEST, s.r.o. zo dňa 3.10.2008, predmetom ktorej bol predaj nemocničných postelí pre žalobcu, zmluvu o dielo zo dňa 7.10.2008 uzatvorenú so spoločnosťou THP INVEST, s.r.o., ako zhotoviteľom diela, ktorej predmetom je oprava nemocničných postelí v počte 81 ks, odovzdávacie protokoly zo dňa 5.12.2008, 24.11.2008, 7.11.2008 a 16.10.2008 k zmluve o dielo zo dňa 7.10.2008, skladovú evidenciu týkajúcu sa nemocničných postelí v období od 16.10.2008 do 22.12.2008 a potvrdenie o súlade produktu nemocničná posteľ, zdravotnícka pomôcka I. triedy so zákonom v ES zo dňa 17.2.2008. Spoločnosť THP INVEST, s.r.o., teda v obchodných vzťahoch so žalobcom vystupovala jednak ako predávajúci nemocničných postelí a následne aj ako realizátor opravy tých istých nemocničných postelí, ktoré mali byť v budúcnosti poškodené prepravou na základe zrealizovanej kúpy. Nemožno opomenúť, že kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 3.10.2008, zmluva o dielo dňa 7.10.2008 a k samotnej preprave nemocničných postelí malo dôjsť až neskôr v novembri 2008. 60. Podľa názoru správneho súdu bolo nevyhnutné vychádzať z výsledkov daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november 2008, kedy malo prísť k nákupu nemocničných postelí (potvrdenie ich existencie), ktoré mali byť v následnom zdaňovacom období predmetom fakturácie za ich opravu v dôsledku poškodenia prepravou. 61. V zdaňovacom období november 2008 je daňové konanie právoplatne skončené rozhodnutím správcu dane č. 9104401/5/551851/2014/Gom zo dňa 12.2.2014, ktorým správca dane za zdaňovacie obdobie november 2008 žalobcovi znížil nadmerný odpočet DPH zo sumy XX.XXX,XX € na sumu X.XXX,XX € a určil mu DPH v sume XX.XXX,XX €. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu nepodal odvolanie zákonom predpísaným spôsobom (elektronicky) podľa § 14 ods. 1 DP, preto žalovaný vyhodnotil jeho odvolanie ako odvolanie bez právnych účinkov; túto skutočnosť žalobcovi oznámil správca dane listom č. 9104401/5/2105270/2014/Gom2 zo dňa 22.5.2014. Žalobca namietal uvedený postup daňových orgánov sťažnosťou, ktorú správca dane vyhodnotil ako nedôvodnú s poukazom na § 14 ods. 1 DP s tým, že odvolanie nezakladá právne účinky. Krajský súd v Bratislave v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy (ktorý mal podľa žalobcu spočívať vo vrátení odvolania späť daňovému úradu na oznámenie o jeho odmietnutí) rozsudkom č.k. 6S/126/2014-49 zo dňa 21.11.2014 žalobu žalobcu zamietol, žalobca sa voči rozsudku neodvolal a nadobudol právoplatnosť dňa 2.12.2014. Krajský súd v Bratislave ďalším rozsudkom č.k. 6S/115/2014-67 zo dňa 21.11.2014 zamietol žalobu žalobcu v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý mal podľa žalobcovu spočívať v odmietnutí odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 12.2.2014. 62. Reťazec obchodných vzťahov mal byť nasledovný: česká spoločnosť RADOPACK, s.r.o. (ako údajný predávajúci nemocničných postelí) › slovenská spoločnosť THP INVEST, s.r.o. (ako údajný kupujúci nemocničných postelí od spoločnosti RADOPACK, s.r.o., a zároveň údajný predávajúci nemocničných postelí pre žalobcu) › žalobca (ako údajný kupujúci nemocničných postelí od spoločnosti THP INVEST, s.r.o. › oprava postelí pre žalobcu spoločnosťou THP INVEST, s.r.o. › česká spoločnosť PEP 2000, s.r.o. (ako údajný kupujúci nemocničných postelí od predávajúceho žalobcu). Spoločnosť RADOPACK, s.r.o., v daňovom konaní uviedla, že nemocničné postele nikdy nevlastnila, neobchodovala s nimi, ani za ne neprijala kúpnu cenu. Preverovanie dodávateľov tovaru zo strany daňových orgánov je legitímne, keďže označenie dodávateľa je jednou zo základných náležitostí faktúry, na základe ktorej je tovar dodávaný, a smeruje k overeniu reálnosti dodania tovaru alebo služby. 63. Správca dane aj žalovaný správne predbežne posudzovali dodanie nemocničných postelí v zdaňovacom období november 2008, ktorého výsledkom je spochybnenie dodania tovaru. Ak je dodanie samotného tovaru spochybnené, teda nebolo preukázané, že došlo k jeho dodaniu, potom je odôvodnené mať pochybnosti aj o možnej oprave tohto tovaru. Okrem toho je potrebné uviesť, že za opravu každej postele bez ohľadu na rozsah poškodenia, ak vôbec nejaký vznikol, bola v zmluve o dielo zo dňa 7.10.2008 dohodnutá paušálna suma (toto tvrdí sám žalobca). Poškodenie postelí malo byť podľa zmluvy o dielo zo dňa 7.10.2008, uzatvorenej štyri dni po uzavretí kúpnej zmluvy na predaj postelí od spoločnosti THP INVEST, s.r.o., spôsobené prepravou tovaru. Správca dane aj žalovaný správne poukázali na pochybnosť konania žalobcu v tomto ohľade, keďže ešte pred samotnou prepravou žalobca ako nadobúdateľ predpokladal, že postele budú poškodené prepravou bez toho, aby to v tom čase mohol fyzicky zistiť a napriek tomu dohodol paušálnu sumu za opravu každej postele. Takisto možno mať pochybnosti o tom, že prepravou bola poškodená každá jedna nemocničná posteľ; nie je vylúčené, že postele boli nakúpené už poškodené, no v takom prípade ich poškodenie nemohlo vzniknúť prepravou. Z logickej postupnosti udalostí môžu nasledovať tieto právne úkony: kúpna zmluva na nákup tovaru › zmluva o preprave tovaru objednávateľovi › zmluva o dielo na vykonanie opravy (diela) nemocničných postelí v dôsledku ich poškodenia prepravou. Ak by správny súd pripustil, že postele mohli byť reálne poškodené prepravou (a to každá z nich), potom žalobcovi nič nebránilo, aby postupoval podľa § 622 Obchodného zákonníka a uplatnil si náhradu škody spôsobenú prepravou tovaru u prepravcu a povinnosť prepravcu zaplatiť mu spomínanú náhradu mohol určovať postupom vyplývajúcim z § 624 Obchodného zákonníka, čím mohol predísť oprave tovaru u spoločnosti THP INVEST, s.r.o., a platbe za opravu. Žalobca žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo nepostupoval podľa citovaných ustanovení Obchodného zákonníka. Ak by aj žalobca preferoval opravu postelí spoločnosťou THP INVEST, s.r.o., a zaplatil za ňu fakturovanú sumu, nežiadal jej refundáciu od prepravcu v rámci regresu. Žalobca opäť nevysvetlil, prečo takto nepostupoval. Vznikajú potom pochybnosti o ekonomickom zmysle celej transakcie pre žalobcu a fakturovania sumy za opravu nemocničných postelí v zdaňovacom období december 2008 aj o reálnosti uskutočnenia dodania služby. Tieto pochybnosti rezonujú aj vo svetle už spomínaných obchodných vzťahov reťazca uvedených v odseku 62 tohto odôvodnenia: česká spoločnosť RADOPACK, s.r.o. › slovenská spoločnosť THP INVEST, s.r.o. › žalobca › oprava postelí pre žalobcu spoločnosťou THP INVEST, s.r.o. › česká spoločnosť PEP 2000, s.r.o. 64. Je pravdou, že žalovaný až v odvolacom konaní použil argument o podpise zmluvy o dielo ešte pred samotnou prepravou tovaru, no táto skutočnosť nezasahuje do jeho práva na obhajobu v takej intenzite, žeby malo prísť k jeho porušeniu, keďže mohol aktívne využiť a aj využil ďalší zákonom predpokladaný nástroj na ochranu svojich práv, ktorým je správna žaloba podľa § 177 a nasl. SSP. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na judikát R 122/2003 aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/15/2008 zo dňa 6.8.2008, v zmysle ktorých sa rozhodnutie správneho orgánu nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemajú vplyv na zákonnosť rozhodnutia a nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Takýto postup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. 65. Daňové orgány na základe vykonaného dokazovania dôvodne spochybnili existenciu a pôvod tovaru (nemocničných postelí) v zdaňovacom období november 2008 ako aj dodanie služby (opravu nemocničných postelí) v zdaňovacom období december 2008, ktorý je predmetom tohto konania. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania; naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty. Správca dane bol oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru a doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval (R 39/2018). Správny súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol v daňovom konaní bremeno dôkazu na preukázanie opodstatnenosti svojho nároku na odpočet dane v zdaňovacom období december 2008 za opravu nemocničných postelí, ktorého následkom je nepriznanie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie december 2008. 66. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov, rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného a správcu dane sú v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom č. 222/2004 Z.z., preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 67. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo na to nezistil dôvod a žalovaný nebol v konaní právne zastúpený. 68. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).