Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/81/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200553 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015200553.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: AGHT s. r. o., Kalinčiakova 27, 831 04 Bratislava, IČO: 35 698 675, zastúpený: JUDr. Martin Gajer, advokát, AK Záhradnícka 7, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, Hraničná 12, 820 07 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: 00958/2015-Op-4 zo dňa 12.02.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd n e p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1/ Dňa 11.02.2014 obdržal žalovaný Podnet na prešetrenie možného porušenia zákona č. 122/2013 Z.z. od Mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislavy, Okrsková stanica MsP BA - Nové mesto, ktorým mu oznámila, že preverovala podnet od občana, ktorý uviedol, že podľa neho pravdepodobne kamera vo firme AGHT, spol. s r.o. zaznamenáva aj priestory mimo objektu firmy kde je nainštalovaná. Hliadka dňa 07.02.2014 túto skutočnosť preverila, spísala záznam z preverenia a z dôvodu možného porušenia § 15 ods. 7 zákona č. 122/2013 Z.z. a taktiež § 12 Občianskeho zákonníka odstúpila záznam aj s vyhotovenými fotografiami na ďalšie riešenie. 2/ Dňa 25.02.2014 obdržal žalobca od žalovaného Oznámenie o začatí správneho konania, ktoré sa týkalo podozrenia z toho, že ako prevádzkovateľ informačného systému osobných údajov (ďalej len „IS“), súčasťou ktorého je kamera inštalovaná na B. ul. č. XX v Q., prevádzkuje daný IS v rozpore so zákonom. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) účelom konania je zistiť, či postupom prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa došlo k porušeniu práv fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov a v prípade zistenia nedostatkov uložiť opatrenia na nápravu, prípadne sankciu za porušenie zákona. Zároveň bol žalobca poučený o právach účastníka konania podľa § 33 Správneho poriadku. 3/ Dňa 04.03.2014 obdržal žalobca Oznámenie o začatí kontroly, ktorá začala dňa 08.04.2014. Predmetom kontroly bolo spracúvanie osobných údajov v kamerovom systéme v súlade s § 15 ods. 7 v nadväznosti na § 17 ods. 7 zákona, evidencia IS, bezpečnosť spracúvania osobných údajov vrátane poučenia oprávnených osôb, povinnosti spojené s písomným poverením zodpovednej osoby. Účelom kontroly bola identifikácia stavu dodržiavania vybraných ustanovení zákona pri spracúvaní osobných údajov kamerovým systémom monitorujúcim priestory prístupné verejnosti. Dňa 08.04.2014 bola spísaná Zápisnica z výkonu kontroly s konateľom žalobcu. Na výzvu žalovaného, aby žalobca predložil dokumentáciu k predmetu kontroly uviedol, že takýmito dokumentmi nedisponuje (evidenčný list, bezpečnostná smernica, záznamy o poučení oprávnených osôb). 4/ Žalobca doručil žalovanému dňa 10.04.2014 námietky ku kontrolným zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 08.04.2014, o čom bol spísaný Dodatok k protokolu o kontrole č. 05633/2014-Ui-10. Dňa 01.08.2014 prevzal žalobca od žalovaného Protokol o kontrole č. 05633/2014-Ui-10. Dňa 16.09.2014 bola žalovaným spísaná Zápisnica o prerokovaní protokolu o kontrole, s ktorými závermi žalobca nesúhlasil. Dňa 26.09.2014 bolo žalobcovi doručené Upovedomenie účastníka konania podľa § 33 Správneho poriadku. Dňa 14.11.2014 bolo žalovanému doručené od žalobcu Vyjadrenie k podkladu a spôsobu vykonania kontroly. 5/ Prvostupňový orgán dňa 15.12.2014 vydal rozhodnutie č. 04614/2014-Os-19, ktorým rozhodol podľa § 65 ods. 1, § 65 ods. 2 písm. e/ a § 65 ods. 4 zákona v znení zákona č. 84/2014 Z.z. tak, že prevádzkovateľovi IS AGHT s.r.o. uložil na základe zistenia porušenia - ustanovenia § 21 zákona, ktorého sa dopustil tým, že nemal poučenú oprávnenú osobu a nedisponoval s písomným záznamom o poučení oprávnenej osoby, vzhľadom na to, že počas výkonu kontroly bola identifikovaná osoba ako oprávnená osoba vrátnik U. Q. (v čase výkonu kontroly obsluhoval prostriedky spracúvania osobných údajov), - ustanovenia § 43 zákona, ktorého sa dopustil tým, že nedisponoval s evidenčným listom predmetného IS, vzhľadom na skutočnosť, že sníma priestory prístupné verejnosti, - ustanovenie § 19 ods. 2 písm. b/ zákona, ktorého sa dopustil tým, že v čase výkonu kontroly nemal prijaté primerané technické, organizačné a personálne opatrenia vo forme bezpečnostnej smernice, ktorou bol v čase výkonu kontroly povinný disponovať, a zároveň boli žalobcovi uložené lehoty na odstránenie nedostatkov a príčin ich vzniku. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na ust. § 15 ods. 7, § 19 ods. 1, § 21 ods. 2 a ods. 3, § 43 ods. 1, § 65 ods. 1 a ods. 2 písm. e/, ods. 4 zákona v znení zákona č. 84/2014 Z.z. a uviedol, že na IS prevádzkovateľa, súčasťou ktorého sú kamery snímajúce priestor prístupný verejnosti sa vzťahujú ustanovenia zákona v znení zákona č. 84/2014 Z.z. Vzhľadom na to že dochádza k vykonávaniu operácií alebo súborom operácií s osobnými údajmi (napr. prehliadanie, využívanie) úrad konštatoval, že monitorovanie, resp. snímanie dotknutých osôb prostriedkami spracúvania čiže kamerovým systémom, ktorý to umožňuje dochádza k spracúvaniu osobných údajov podľa zákona v znení zákona č. 84/2014 Z.z. Prevádzkovateľ využíva tieto prostriedky spracúvania na účely ochrany majetku pred protiprávnou činnosťou. Vďaka ich využívaniu dokáže získať (spracúvať) osobné údaje ich zobrazením na zobrazovacej jednotke obsluhovanej oprávnenou osobou prevádzkovateľa. Daný súbor operácií nepochybne umožňuje identifikáciu dotknutej osoby aj bez toho, aby bol vyhotovený záznam zo snímania. Úrad dospel k záveru, že prevádzkovateľ porušil ust. § 21 zákona, nakoľko v čase výkonu kontroly nedisponoval žiadnym písomným záznamom, a teda nemal poučeného vrátnika - osobu, ktorá ovládala kamerový IS, nemal splnenú evidenčnú povinnosť podľa § 43 zákona, nemal prijaté bezpečnostné opatrenia v zmysle § 19 ods. 2 d/ zákona a preto rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 6/ Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, v ktorom nesúhlasil so závermi uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí a nestotožnil sa s názormi ohľadne spracúvania osobných údajov, identifikáciou osôb, pôsobnosťou zákona a potrebou bezpečnostnej smernice. O rozklade bolo rozhodnuté rozhodnutím predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov SR č. k. 00958/2015-Op-4 zo dňa 12.02.2015 tak, že rozklad prevádzkovateľa AGHT s.r.o. Bratislava zamietla a rozhodnutie o uložení opatrenia vydaného Úradom na ochranu osobných údajov SR č.k.: 04614/2014-Os-19 zo dňa 15.12.2014 potvrdila. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 7/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.03.2015 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č.k.: 00958/2015-Op-4 zo dňa 12.02.2015 a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č. 04614/2014-Os-19 zo dňa 15.12.2014 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 8/ Žalobca uviedol, že žalovaný dňa 25.02.2014 na základe podnetu Mestskej polície SR začal voči žalobcovi konanie o kontrole podľa zákona, predmetom ktorého bolo dodržiavanie zákonnosti a podmienok prevádzky kamerového informačného systému, spracúvanie osobných údajov v kamerovom informačnom systéme v súlade s § 15 ods. 7 v nadväznosti na § 17 ods. 7 zákona, evidencia informačného systému osobných údajov, bezpečnosť spracúvania osobných údajov vrátane poučenia oprávnených osôb, povinnosti spojené s písomným poverením zodpovednej osoby. Kontrola spojená s obhliadkou kamerového systému sa uskutočnila dňa 08.04.2014 v priestoroch žalobcu na B. XX, Q.. Prvostupňový orgán dospel na základe tejto kontroly k viacerým zisteniam, na podklade ktorých bolo dňa 15.12.2014 vydané rozhodnutie č. 04614/2014-Os-19, ktorým mu príslušný orgán uložil odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku, konkrétne vzniknutých porušením § 21, § 43 a § 19 ods. 2 písm. b/ zákona a to: poučiť oprávnené osoby a vyhotoviť o tomto poučení záznam, vypracovať evidenčný list a pripojiť primerané technické, organizačné a personálne opatrenia zodpovedajúce spôsobu spracovania osobných údajov v informačnom systéme, to všetko do 7 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň rozhodol o povinnosti žalobcu informovať prvostupňový orgán verejnej správy o splnení týchto opatrení do 14 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. 9/ Proti rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím žalovaného tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie č. 04614/2014-Os-19 zo dňa 15.12.2014 potvrdil. 10/ Žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 11/ Podľa názoru žalobcu prvostupňový orgán na prejednávaný prípad aplikoval právny predpis, ktorý sa na neho nevzťahoval. Prvostupňový orgánu v rozhodnutí uviedol, že spracúvaním osobných údajov je už samotný kamerový prenos a jeho vyobrazenie na zobrazovaciu jednotku a samotné kamery z pohľadu zákona kvalifikoval ako prostriedky spracúvania osobných údajov. S týmto názorom sa žalobca nestotožnil a uviedol, že zákon v ust. § 4 ods. 3 písm. a/ vymedzil pojem spracúvania údajov takým spôsobom, že najskôr predpokladá ich vznik, existenciu a až následne je možné vykonávanie operácií s osobnými údajmi, teda ich spracúvanie. Podobne je formulovaný aj čl. 2 písm. b/ smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24.10.1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov. Podľa názoru žalobcu čl. 2 písm. b/ uvedenej smernice nezaraďuje pod spracovanie údajov i zobrazenie. 12/ Kamerový systém nainštalovaný na administratívnej budove žalobcu, ktorý bol predmetom vykonanej kontroly, obrazový prenos nezaznamenáva, nenahráva a teda nie je možné následné spracovanie osobných údajov tak, ako to predpokladá zákon. Žalobca mal za to, že samotné monitorovanie, resp. prenos obrazu na zobrazovacie zariadenie súkromného pozemku žalobcu a protiľahlej ulice z dôvodu monitorovania pohybu osôb a vecí na hraniciach pozemku, na ktorom je postavená administratívna budova, nemožno subsumovať pod pojem spracovanie osobných údajov, pokiaľ tieto nie sú zaznamenávané. Skutočnosť neexistencie nahrávacieho zariadenia potvrdil aj sám žalovaný v protokole o výkone kontroly a takto zistený skutkový stav bol aj podkladom na vydanie žalobcom napadnutých rozhodnutí. Nemožno opomenúť skutočnosť, že tieto zobrazenia sa nenahrávajú, pretože až táto operácia predstavuje spracovanie osobných údajov, taktiež sa významne dotýka možnosti identifikácie konkrétnej osoby. Žalobca osobné údaje nespracováva, a preto nemôže byť ani v postavení prevádzkovateľa podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona. 13/ Žalobca považoval identifikáciu osôb len na základe aktuálneho priameho prenosu, vzhľadom na absenciu nahrávacieho systému a teda akýchkoľvek záznamov do databázy za nemožnú. Proces identifikácie osôb je možný len pokiaľ existuje porovnávací a porovnávajúci materiál, čo je podľa názoru žalobcu jeho základnou podmienkou. Bez existencie uchovaných záznamov, či databázy nie je možné osobu stotožniť a v automatickom režime kamerového systému žalobcu vôbec pozorovať údaje dotýkajúce sa fyzickej stránky, psychickej, ekonomickej, sociálnej alebo kultúrnej identity fyzickej osoby, na ktorej žalovaný poukazoval v odôvodnení rozhodnutia. Nainštalovaný kamerový systém žalobcu umožňuje len monitorovanie pohybu osôb a vozidiel vo vybranom území, o čom sa presvedčil žalovaný pri výkone kontroly dňa 08.04.2014. 14/ K vymedzeniu pôsobnosti § 2 ods. 1 a 3 a § 3 ods. 2 zákona žalobca uviedol, že nakoľko obraz monitorovaný kamerovým systémom na B. XX, Q. v objekte žalobcu je len aktuálne prezeraný, bez zámeru jeho ďalšieho spracúvania v usporiadanom systéme, nie je nahrávaný, čím je vylúčená možnosť jeho systematického spracovávania. Žalobca poukázal na § 15 ods. 7 zákona a mal za to, že je z uvedeného ustanovenia nepochybné, že okrem iného upravuje povinnosť pre prevádzkovateľa označiť priestor prístupný verejnosti ako monitorovaný, bez ohľadu na to, či snímaný obraz zaznamenáva na nosič informácie. Žiadne ustanovenie nemôže byť vykladané extenzívne za účelom nového rozširovania pôsobnosti zákona. Cieľom žalobcu nie je monitorovanie priestoru prístupného verejnosti, ale monitorovanie súkromného pozemku a jeho hraníc, ktoré susedia s touto komunikáciou. 15/ Žalobca poukázal na možné prekročenie rámca predmetu kontroly, ktorým bolo skúmané dodržiavanie zákonnosti a podmienok prevádzky kamerového informačného systému. Pri takomto vymedzenom predmete kontroly kontrolný orgán pri výkone kontroly dňa 08.04.2015 žiadal o predloženie dokumentu preukazujúce právny vzťah žalobcu k osobe, ktorá v danom čase dohliadala na kamerový prenos. Napriek skutočnosti, že sám kontrolovaný orgán uznal, že existencia, či neexistencia pracovného pomeru žalobcu voči tejto osobe je irelevantná, žiadal o predloženie dohody o dočasnom pridelení zamestnanca, vyžiadaním si týchto dokladov došlo k prekročeniu rámca predmetu kontroly. 16/ Žalobca poukázal na rozpornosť výroku rozhodnutia s aplikovanou právnou úpravou. Rozhodnutie zo dňa 15.12.2014 vychádzalo z aktuálnej platnej a účinnej právnej úpravy zákona č. 122/2013 Z.z. v znení zákona č. 84/2014 Z.z. Avšak výrok rozhodnutia v bode 3 konštatovalo porušenie ustanovenia § 19 ods. 2 písm. b/ zákona č. 122/2013 Z.z. pred účinnosťou novely č. 84/2014 Z.z., čo však vo výroku nebolo uvedené a túto skutočnosť možno nepriamo vyvodiť iba z odôvodnenia rozhodnutia a výslovne bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia o rozklade. Zákon o ochrane osobných údajov v aktuálnom znení a podobne aj vyhláška žalovaného č. 164/2013 Z.z. v znení novely č. 117/2014 Z.z. nepozná pojem bezpečnostná smernica, resp. v prechodných ustanoveniach odkazuje na predchádzajúcu právnu úvahu a vyššie citované ustanovenie má pred a po prijatí novely zákona č. 84/2014 Z.z. odlišný obsah. Z hľadiska formálnych náležitostí rozhodnutia zo znenia výroku, z dôvodu absencie špecifikácie právnej úpravy, na ktorú výrok rozhodnutia odkazuje, nebolo zrejmé akých porušení sa žalobca mal dopustiť a aké bezpečnostné opatrenia by v súvislosti s údajmi porušením vyššie citovaného ust. § 19 ods. 2 písm. b/ mal prijať. Podľa názoru žalobcu žalovaný v konaní podľa zákona č. 122/2013 Z.z. postupoval v rozpore so zákonom, keď aplikoval na prejednávaný prípad predpis, ktorý sa naň nevzťahuje. Takýmto konaním správnych orgánov považuje rozhodnutie za nezákonné. III. Vyjadrenie žalovaného 17/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že prvostupňové rozhodnutie o uložení opatrenia o odstránení nedostatkov a príčiny ich vzniku zo dňa 15.12.2014 bolo vydané prvostupňovým orgánom podľa § 65 ods. 1, § 65 ods. 2 písm. e/ a § 65 ods. 4 zákona č. 122/2013 Z.z. v znení zákona č. 84/2014 Z.z. na základe zistení viacerých porušení zákona. Vo výrokovej časti rozhodnutia boli žalobcovi uložené viaceré opatrenia na nápravu. Žalobca voči rozhodnutiu podal rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 18/ Žalovaný k bodu 1 časti III žaloby uviedol, že táto argumentácia žalobcu je nesprávna a nesúladná s ustanoveniami zákona č. 122/2013 (aj v znení zákona č. 84/2014 Z.z.). Tvrdenie žalobcu, že v prípade vykonávania obrazového prenosu fyzických osôb prostredníctvom zobrazovacích technických zariadení, pri ktorom nedochádza k uchovávaniu kamerového záznamu aspoň na krátky čas, aby bolo možné s nimi ďalej narábať a predpokladá ich existenciu bolo vyvrátené už v rozhodnutí o rozklade, keď na str. 7 rozhodnutia žalovaný uviedol, že: „je nevyhnuté poukázať aj na ustanovenie § 15 ods. 7 zákona, v zmysle ktorého je prevádzkovateľ monitorovaný priestor povinný zreteľne označiť bez ohľadu na to, či sa snímaný obraz alebo zvuk zaznamenáva na nosič informácií. Z tejto formulácie zákonného ustanovenia vyplýva, že pod pôsobnosť spadá aj monitorovanie formou priameho prenosu z monitorovaného priestoru na zobrazovaciu jednotku prostredníctvom kamery bez ďalšieho uchovávania tohto záznamu.“ 19/ Žalovaný poukazuje na „Internú analýzu pre potreby výkonu kontroly evidovanej pod č. 05633/2014- Ui v ktorej sú uvedené jasné postuláty, ktoré odzrkadľujú merito veci - problematiku aplikácie vecnej pôsobnosti zákona v rámci monitorovania priestoru kamerovým systémov formou priameho prenosu bez vytvárania a uchovávania záznamu. 20/ Téza, ktorú žalobca v predmetnom bode žaloby uviedol, že ust. § 4 ods. 3 písm. a/ zákona vymedzuje pojem spracúvania osobných údajov takým spôsobom, že najskôr predpokladá ich vznik, existenciu a až následne je možné vykonávanie operácií s osobnými údajmi, teda ich spracúvanie, je nesprávna, nakoľko samotné osobné údaje pred ich spracovaním existujú už v samotnej sfére objektívneho poznania. Samotná podobizeň dotknutej osoby na základe, ktorej je konkrétne dotknutá osoba určiteľná, jednoznačne identifikuje tú danú konkrétnu dotknutú osobu. Charakteristiky, ktoré predmetnú podobizeň vytvárajú sú údaje, ktorými samotná dotknutá osoba disponuje a teda osoba, ktorá využíva kamerový systém, ako prostriedok spracúvania osobných údajov, ich v zmysle § 4 ods. 3 písm. a/ zákona spracúva a to napr. spôsobom ich prehliadania alebo využívania, ktoré samotný zákon v predmetnom ustanovení demonštratívne uvádza ako spracovateľské operácie s osobnými údajmi. Preto názor žalobcu, že pri priamom prenose akéhokoľvek obrazu na zobrazovaciu jednotku dochádza k spracovaniu výlučne počítačových údajov, a že predmetnom procese nemôže dochádzať k operáciám s osobnými údajmi, je v zmysle uvedeného názor nesprávny. Okrem iného zákon pojem „počítačový údaj“ nepozná a podľa žalovaného mal žalobca v úmysle použiť pojem digitálna podoba dát, ktorá je zapísaná v binárnej číselnej sústave, ktorá zapisuje hodnoty pomocou dvoch symbolov 0 a 1, ktorá sa používa v rámci uchovávania dát prostredníctvom informačných technológií. Nakoľko v prípade žalobcu dochádza k spracúvaniu osobných údajov podľa § 4 ods. 3 a žalobca vymedzil účel spracúvania osobných údajov, je potrebné ho vnímať ako prevádzkovateľa podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona. 21/ K bodu 2 časti III žaloby žalovaný poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 11.12.2014 vo veci C-212/13 N. D. proti Úradu na ochranu osobných údajov ČR argumentuje v bodoch 20, 21 a 22 uvádza, že „Treba pripomenúť, že podľa čl. 3 ods. 1 tejto smernice (smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (ďalej len „smernica“), ktorá je v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná do zákona o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 84/2014 Z.z.) sa táto smernica uplatňuje „na úplne alebo čiastočné automatizované spracovanie osobných údajov, a na spracovanie osobných údajov inými ako automatizovanými prostriedkami, ktoré tvoria časť registračného systému (informačný systém osobných údajov podľa § 4 ods. 3 písm. b/ zákona) alebo určených preto, aby tvorili časť registračného systému.“ Pojem „osobné údaje“ použitý v tomto ustanovení znamená podľa definície uvedenej v čl. 2 písm. a/ smernice 95/46 „akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby.“ Identifikovateľná osoba je „osoba, ktorú možno identifikovať, priamo alebo nepriamo, najmä pomocou overenia... jedného alebo viacerých faktorov špecifických pre jeho fyzickú.... identitu.“ Obraz osoby zaznamenaný prostredníctvom kamery teda predstavuje osobný údaj v zmysle ustanovenia citovaného v predchádzajúcom bode, lebo umožňuje identifikovať dotknutú osobu.“ Skutočnosť, či v prípade spracúvania osobných údajov dotknutej osoby dochádza k ukladaniu záznamu prevádzkovateľom alebo nie, je nepodstatná. 22/ Vyjadrenie žalobcu, že v nastavení automatického režimu kamerového systému, ktorý žalobca užíva, nemožno rozoznať tváre dotknutých osôb neobstojí, nakoľko zo záverov kontrolného orgánu vyplýva, že predmetný kamerový systém žalobcu disponuje funkciou priblíženia a funkciou zadržania predmetu snímania, čo vyplýva aj zo spisového materiálu č. 03988/2015-Ui, kde je jednoznačne preukázateľné, že dotknutá osoba je určiteľne identifikovateľná. 23/ K bodu 3. časti III žaloby žalovaný uvádza, že jeho cieľom nie je monitorovanie priestoru prístupného verejnosti ale monitorovanie súkromného pozemku a jeho hraníc, ktoré susedia s touto komunikáciou nevyplýva, ktorú komunikáciu mal na mysli žalobca, čo však nie je podstatné, nakoľko zákon nerozlišuje pri monitorovaní priestoru prístupného verejnosti, či takýto monitorovaný priestor je alebo nie je vo vlastníctve určitého subjektu resp., či takýto priestor je nejakým spôsobom ohraničený, resp. oplotený, ale to, či je prístupný verejnosti za podmienok ustanovených v § 4 ods. 3 písm. j/ zákona. 24/ K bodu IV. žaloby žalovaný uvádza, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu a to z dôvodu, že už zo samotného názvu druhej hlavy druhej časti čl. I zákona č. 122/2013 Z.z., ktorá znie „Bezpečnosť osobných údajov“, ako aj z obsahu tejto hlavy, v ktorom sa nachádza § 21 Poučenie oprávnenej osoby, je zrejmé, že predmetná požiadavka kontrolného orgánu žalovaného bola vo vzťahu k osobe, ktorá v čase výkonu kontroly dohliadala na kamerový systém zo strany kontrolného orgánu žalovaného oprávnená a vecná. Na podporu svojho tvrdenia žalovaný uvádza, že v zmysle prílohy vyhláške Úradu na ochranu osobných údajov č. 166/2013 Z.z. sa v jej bode 2.1.1 Písomné poučenie oprávnených osôb pred uskutočnením prvej spracovateľskej operácie s osobnými údajmi uvádzajú jednotlivé bezpečnostné opatrenia, ktoré majú byť obsahom bezpečnostných opatrení prijatých prevádzkovateľom informačného systému osobných údajov. Kontrolný orgán žalovaného žalobcu riadne poučil o svojom oprávnení vyplývajúcom z § 56 písm. c/ zákona v zmysle, ktorého je „kontrolný orgán oprávnený vyžadovať od kontrolovanej osoby, aby kontrolovanému orgánu v určenej lehote poskytla doklad, iné písomnosti, vyjadrenia a informácie, údaje spracúvané na pamäťových médiách vrátane technických nosičov údajov, výpisy a zdrojové kódy programov, ak ich vlastní, a ďalšie materiály potrebné na výkon kontroly, originály alebo kópie a v odôvodnených prípadoch mu umožnila odoberať kópie aj mimo priestor kontrolovanej osoby“. Žalobca svojim podpisom potvrdil, že poučeniu porozumel (viď zápisnica z výkonu kontroly zo dňa 08.04.2015). Nakoľko kontrolný orgán žalovaného nemal v priebehu kontroly za preukázané príslušnosť osoby p. U. Q., vrátnika - informátora, ktorý mal v čase výkonu kontroly prístup ku kamerovému systému, mal kontrolný orgán žalovaného za to, že je potrebné určiť jeho príslušnosť k žalobcovi, či ide o oprávnenú osobu, nakoľko konanie tejto osoby indikovalo, že vystupuje v postavení oprávnenej osoby žalobcu. Je teda zrejmé, že kontrolný orgán žalovaného v predmetnej veci neprekročil svoje zákonom ustanovené oprávnenia a povinnosti a postupoval v súlade zákona č. 122/2013 Z.z. 25/ K časti V. žaloby žalovaný poukázal na to, že žalobca vychádzal z nesprávnej interpretácie výroku prvostupňového rozhodnutia, a poukázal na § 63 ods. 1, 5, 7, § 72 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. a § 18 ods. 2 Správneho poriadku. Dňa 11.02.2014 bola žalovanému doručená písomnosť označená ako „Podnet na prešetrenie možného porušenia zákona č. 122/2013, odstúpenie - zaslanie“ zo strany Mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislavy, okrsková stanica MsP BA - Nové Mesto, ktorú žalovaný vyhodnotil ako podnet na začatie konania o ochrane osobných údajov podľa § 63 ods. 5 tohto zákona. V zmysle ustanovení zákona a Správneho poriadku citovaných v tejto časti vyjadrenia k žalobe vyplýva, že konanie o ochrane osobných údajov voči žalobcovi začalo dňa 25.02.2014, kedy žalovaný urobil voči žalobcovi prvý úkon - Oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 19.02.2014, teda v čase účinnosti zákona o ochrane osobných údajov - znenie platné a účinné pred prijatím zákona č. 84/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon NS SR č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Zákon č. 84/2014 Z.z. nadobudol platnosť dňa 11.04.2014 a účinnosť dňa 15.04.2014. Žiadne z ustanovení tohto zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane osobných údajov neupravovalo prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15.04.2014 vo vzťahu intertemporalite právnych noriem konania o ochrane osobných údajov v rámci úpravy obdobnej a uvedenej v ust. § 77a zákona o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 84/2014 Z.z. Ustanovenie § 68 a 69 zákona upravujú konania o uložení pokuty a o uložení poriadkovej pokuty, teda nie konania o ochrane osobných údajov, ktoré bolo voči žalobcovi začaté a vedené. Vzhľadom na uvedené kontrola bola vykonávaná v čase účinnosti zákona o ochrane osobných údajov (znenie účinné pred účinnosťou zákona č. 84/2014 Z.z.), na základe ustanovení § 65 ods. 1, § 65 ods. 2 písm. e/ a § 65 ods. 4 v znení zákona č. 84/2014 Z.z., ako ustanovení účinných v čase vyhotovenia prvostupňového rozhodnutia, teda dňa 15.12.2014, teda v čase účinnosti zákona č. 84/2014 Z.z. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. 26/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/81/2015-43 zo dňa 19.04.2016 rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 00958/2015-Op-4 zo dňa 12.02.2015 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a priznal žalobcovi náhradu trov konania. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3Sžk/2/2016 zo dňa 23.11.2017 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/81/2015-43 zo dňa 19.04.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. IV. Pojednávanie 27/ Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 rozhodol na pojednávaní dňa 04.09.2018, ktorý verejne vyhlásil. V. Právne posúdenie 28/ Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 29/ V intenciách § 6 ods. 1 SSP, súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 30/ Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 31/ Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 32/ Podľa čl. 19 ods. 2, 3 Ústavy SR, má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Má každý právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. 33/ V zmysle čl. 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24.10.1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov, sa táto smernica uplatňuje na spracovanie osobných údajov vcelku alebo čiastočných údajov, automatickými prostriedkami, a na spracovanie osobných údajov inými, ako automatickými prostriedkami, ktoré tvoria časť registračného systému alebo určených pre to, aby tvorili časť registračného systému. 34/ Podľa § 4 ods. 1 zákona, osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. 35/ Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona, prevádzkovateľom je každý, kto sám alebo spoločne s inými vymedzí účel spracúvania osobných údajov, určí podmienky ich spracúvania a spracúva osobné údaje vo vlastnom mene; ak účel, prípadne aj podmienky spracúvania osobných údajov ustanovuje zákon, priamo vykonateľný právne záväzný akt Európskej únie alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, prevádzkovateľom je ten, kto je na plnenie účelu spracúvania za prevádzkovateľa ustanovený alebo kto spĺňa zákonom, priamo vykonateľným právne záväzným aktom Európskej únie alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovené podmienky. 36/ Podľa § 4 ods. 3 písm. a/ zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spracúvanie osobných údajov vykonávanie operácií alebo súboru operácií s osobnými údajmi, najmä na získavanie, zhromažďovanie, šírenie, zaznamenávanie, usporadúvanie, premiestňovanie, využívanie, uchovávanie, blokovanie, likvidácia, ich cezhraničný prenos, poskytovanie, sprístupňovanie alebo zverejňovanie; niektorými operáciami s osobnými údajmi sa podľa prvej vety rozumie poskytovaním osobných údajov odovzdávanie osobných údajov tretej strane, ktorá ich ďalej spracúva. 37/ Podľa § 4 ods. 3 písm. a/ bod 3. Zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zverejňovaním osobných údajov publikovanie, uverejnenie alebo vystavenie osobných údajov na verejnosti prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov, verejne prístupných počítačových sietí, verejným vykonávaním alebo vystavením diela, verejným vyhlásením, uvedením vo verejnom zozname, v registri alebo operáte, ich umiestňovaním na úradnej tabuli alebo na inom verejne prístupnom mieste. 38/ Podľa § 4 ods. 3 písm. j/ zákona, na účely tohto zákona sa rozumie priestorom prístupným verejnosti priestor, do ktorého možno voľne vstupovať a v ktorom sa možno voľne zdržiavať bez časového obmedzenia alebo vo vymedzenom čase, pričom iné obmedzenia, ak existujú a sú osobou splnené, nemajú vplyv na vstup a voľný pohyb osoby v tomto priestore, alebo je to priestor, ktorý tak označuje osobitný zákon. 39/ Podľa § 15 ods.7 zákona, priestor prístupný verejnosti možno monitorovať len na účely ochrany verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovanie kriminality, narušenia bezpečnosti štátu, ochrany majetku alebo zdravia, a to len vtedy, ak je priestor zreteľne označený ako monitorovaný; monitorovaný priestor je prevádzkovateľ povinný zreteľne označiť bez ohľadu na to, či sa snímaný obraz alebo zvuk zaznamenáva na nosič informácií. Označenie monitorovaného priestoru sa nevyžaduje, ak to ustanovuje osobitný zákon. Vyhotovený záznam možno využiť len na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 40/ Podľa § 19 ods. 1 zákona, za bezpečnosť osobných údajov zodpovedá prevádzkovateľ. Prevádzkovateľ je povinný chrániť spracúvané osobné údaje pred ich poškodením, zničením, stratou, zmenou, neoprávneným prístupom a sprístupnením, poskytnutím alebo zverejnením, ako aj pred akýmkoľvek inými neprístupnými spôsobmi spracúvania. Na tento účel prijme primerané technické, organizačné a personálne opatrenia (ďalej len „bezpečnostné opatrenia“) zodpovedajúce spôsobu spracúvania osobných údajov, pričom berie do úvahy najmä použiteľné technické prostriedky, dôvernosť a dôležitosť spracúvaných osobných údajov, ako aj rozsah možných rizík, ktoré sú spôsobilé narušiť bezpečnosť alebo funkčnosť informačného systému. 41/ Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z.z. v znení účinnom do 15.04.2014, bezpečnostné opatrenia podľa odseku 1 tohto ustanovenia prevádzkovateľ zdokumentuje v bezpečnostnej smernici, ak v informačnom systéme a/ prepojenom s verejne prístupnou počítačovou sieťou osobitné kategórie osobných údajov podľa § 13, alebo b/ neprepojenom s verejne prístupnou počítačovou sieťou spracúva osobitné kategórie osobných údajov podľa § 13. 42/ Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z.z. v znení účinnom do 15.04.2014, prevádzkovateľ je povinný poučiť osobu podľa odseku 1 o jej právach a povinnostiach pri spracúvaní osobných údajov; poučenie obsahuje najmä vymedzenie rozsahu jej oprávnení, povolených činností a podmienok spracúvania osobných údajov. Prevádzkovateľ vykoná poučenie pre uskutočnením prvej operácie s osobnými údajmi oprávnenou osobou. 43/ Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 122/2013 Z.z. v znení účinnom do 15.04.2014, prevádzkovateľ je povinný o poučení oprávnenej osoby vyhotoviť záznam, ktorý je povinný na požiadanie úradu hodnoverne preukázať. 44/ podľa § 43 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. v znení účinnom do 15.04.2014, o informačných systémoch, ktoré nepodliehajú oznamovacej povinnosti alebo osobitnej registrácii, je prevádzkovateľ povinný viesť evidenciu, a to najskôr odo dňa začatia spracúvania údajov v týchto informačných systémoch. Evidencia obsahuje údaje v rozsahu podľa § 35 ods. 1. Vzor evidencie zverejní úrad na svojom webovom sídle. VI. Posúdenie veci správnym súdom 45/ Úlohou správneho súdu v predmetnej právnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia p rozklade predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov SR č.k.: 00958/2015-Op-4 zo dňa 12.02.2015 a rozhodnutia o uložení opatrení vydaného Úradom na ochranu osobných údajov SR č.k.: 04614/2014- Os-19 zo dňa 15.12.2014. 46/ Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, dňa 11.02.2014 obdržal žalovaný „Podnet na prešetrenie možného porušenia zákona č. 122/2013 Z.z.“ od Mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislavy, okrsková stanica MsP BA - Nové Mesto, ktorého súčasťou je aj záznam zo dňa 07.02.2014, z ktorého vyplýva, že hliadka na podnet občana preverila na B. ulici č. XX, že na budove AGHT spol. s r.o. na rohu pod strechou je umiestnená bezpečnostná kamera, ktorá určite monitoruje aj verejné priestranstvo a nevidel označenie. 47/ Dňa 25.02.2014 obdržal žalobca od žalovaného oznámenie o začatí správneho konania, v ktorom žalovaný uviedol, že ako príslušný správny orgán podľa § 45 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. začal konanie o ochrane osobných údajov. Začatie konaní sa týka podozrenia z toho, že ako prevádzkovateľ informačného systému osobných údajov, súčasťou ktorého je kamera nainštalovaná na B. ulici č. XX F. Q., prevádzkuje žalobca daný informačný systém v rozpore so zákonom. Účastníka konania poučil žalovaný o práve navrhovať dôkaz a ich doplnenie, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke, uplatňovať svoje námety a pripomienky a vyjadrovať sa pred vydaním rozhodnutia k podkladu a spôsobu jej zistenia. 48/ Dňa 08.04.2014 bola u žalobcu vykonaná kontrola. Dňa 16.09.2014 bola spísaná zápisnica o prerokovaní protokolu o kontrole č. 05633/2014-Ui-21, ktorým bola kontrola ukončená. Dňa 15.12.2014 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. 0461/2014-Os-19, v ktorom rozhodol tak, že podľa § 64 ods. 1, § 65 ods. 2 písm. e/ a § 65 ods. 4 v znení zákona č. 84/2014 Z.z. tak, že prevádzkovateľovi IS AGHT s.r.o., B. XX, 831 04 Bratislava, IČO: 35698673 uložil na základe zistenia porušenia - ust. § 21 zákona, ktorého sa dopustil s tým, že nemal poučenú oprávnenú osobu a nedisponoval s písomným záznamom a poučení oprávnenej osoby, vzhľadom na to, že počas výkonu kontroly bola identifikovaná ako oprávnená osoba vrátnik U. Q. (v čase výkonu kontroly obsluhoval prostriedky spracúvania osobných údajov), - ust. § 43 zákona, ktorého sa dopustil s tým, že nedisponoval s evidenčným listom predmetného IS, vzhľadom na skutočnosť, že sníma priestory pri vstupe verejnosti, - ust. § 19 ods. 2 písm. b/ zákona, ktorého sa dopustil tým, že v čase výkonu kontroly nemal prijaté primerané technické, organizačné a personálne opatrenia vo forme bezpečnostnej smernice, ktorou bol v čase výkonu kontroly povinný disponovať, na odstránenie nedostatkov a príčin ich vzniku tieto opatrenia: 1/ V lehote 7 dní odo dňa nasledujúceho nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia poučiť v súlade s § 21 ods. 2 zákona v znení zákona č. 84/2014 Z.z. oprávnené osoby, ktoré prichádzajú do styku s osobnými údajmi prostredníctvom daného IS, o čom vyhotoviť v súlade s § 21 ods. 3 zákona v znení zákona č. 84/2014 Z.z. 2/ V lehote 7 dní od dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia vypracovať evidenčný list k predmetnému IS podľa § 43 zákona v znení zákona č. 84/2014 Z.z. 3/ V lehote 7 dní odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia prijať v zmysle § 19 zákona v znení zákona č. 84/2014 Z.z. v spojení s vyhláškou úradu č. 164/2013 Z.z. o rozsahu a dokumentácii bezpečnostných opatrení v znení novely 117/2014 Z.z. primerané technické, organizačné a personálne opatrenia zodpovedajúce spôsobu spracovania osobných údajov v predmetnom IS. 4/ Do 14 dní odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia informovať úrad o splnení opatrení uložených v bodoch 1 až 3. 49/ Správny súd k spornej aplikácii ustanovení zákona č. 84/2014 Z.z. zo dňa 03.04.2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 15.04.2014 na uvedené konanie, ktoré začalo dňom 15.04.2014, že prvostupňový orgán v rozhodnutí zo dňa 15.12.2014 na základe zistení z kontroly vykonanej dňa 08.04.2014 uložil žalobcovi opatrenia podľa § 65 ods. 2 písm. e/ a 65 ods. 4 zákona č. 122/2013 Z.z. v bode 3 výrokovej časti rozhodnutia, (t.j. podľa účinnej procesnej úpravy v čase vydania rozhodnutia) za zistenia porušenia § 19 ods. 2 písm. b/ zákona, a to prijať v zmysle § 19 zákona v znení zákona č. 84/2014 Z.z. v spojení s vyhl. č. 164/2013 Z.z. o rozsahu a dokumentácií bezpečnostných opatrení v znení novely č. 117/2014 Z.z. primerané technické, organizačné a personálne opatrenia zodpovedajúce spôsobu spracúvania osobných údajov v predmetnom informačnom systéme. Žalobca v čase výkonu kontroly (08.04.2014) nemal prijatú bezpečnostnú smernicu, ktorou bol v čase výkonu kontroly povinný disponovať. Podľa § 19 ods. 2 písm. b/ zákona č. 122/2013 Z.z., účinného do 14.04.2014 bezpečnostné opatrenia podľa odseku 1 prevádzkovateľ zdokumentuje v bezpečnostnej smernici, ak v informačnom systéme neprepojenom s verejne prístupnou počítačovou sieťou spracúva osobitné kategórie osobných údajov podľa § 13. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zákon č. 122/2013 Z.z. v znení účinnom do 14.04.2014 obsahoval pojem „bezpečnostná smernica“. 50/ Zákon č. 122/2013 Z.z. je kombináciou hmotnoprávneho a procesnoprávneho predpisu, pretože upravuje ochranu práv fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov garantovaných Ústavou SR a stanovení práv, povinností a zodpovednosti prevádzkovateľov a sprostredkovateľov pri spracúvaní osobných údajov (hmotnoprávna úprava) a tiež v zadefinovaní časti osobitného predpisu rozhodovania vo veciach kontroly spracúvania osobných údajov (procesnoprávna úprava). Znenie § 19 zákona má hmotnoprávnu úpravu, a preto bol prvostupňový orgán a aj žalovaný pri výkone kontroly povinný prihliadať na v tom čase platnú právnu úpravu povinností prevádzkovateľa, čo aj prvostupňový orgán vykonal a opatrenia uložil podľa procesnej úpravu účinnej v čase vydania rozhodnutia. 51/ Správny súd k námietkam uvedeným žalobcom v bode III žaloby uvádza, že žalobca ako prevádzkovateľ prevádzkuje kamerový systém IS a je prevádzkovaný v režime uzavretého televízneho okruhu umožňujúceho monitorovanie priestorov prístupných verejnosti v dostatočnom rozlíšení s možnosťou priblíženia a zastavenia, ktorý pozostáva zo štyroch kamier. Vzhľadom na to, že dochádza k vykonávaniu operácií alebo súborom operácií s osobnými údajmi (napr. prehliadanie, využívanie) súd konštatuje, že kamerovým systémom žalobcu dochádza k spracúvaniu osobných údajov podľa zákona č. 122/202013 Z.z. v znení zákona č. 84/2014 Z.z. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 11.12.2014 vo veci C-212/13 v konaní N. D. proti Úradu pro ochranu osobných údaju ČR uviedol, cit. „ 20 Treba pripomenúť, že podľa čl. 3 ods. 1 tejto smernice sa táto smernica uplatňuje na „úplne alebo čiastočne automatizované spracovanie osobných údajov, na spracovanie osobných údajov inými ako automatizovanými prostriedkami, ktoré tvoria časť registračného systému alebo určených preto, aby tvorili časť registračného systému“. 21 Pojem „osobné údaje“ použitý v tomto ustanovení znamená podľa definície uvedenej v článku 2 písm. a) smernice 95/46 „akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby“. Identifikovateľná osoba je „osoba, ktorú možno identifikovať, priamo alebo nepriamo, najmä pomocou overenia...jedného alebo viacerých faktorov špecifických pre jeho fyzickú...identitu“. 22 Obraz osoby zaznamenaný prostredníctvom kamery teda predstavuje osobný údaj v zmysle ustanovenia v predchádzajúcom bode, lebo umožňuje identifikovať dotknutú osobu.“ 52/ Správny súd s námietkou žalobcu ohľadne možného prekročenia rámca predmetu kontroly uvedený v bode IV žaloby sa nestotožňuje. Žalovaný vymedzil predmet kontroly v Oznámení o začatí kontroly zo dňa 26.02.2014. Podľa § 21 ods. 2 zákona, je prevádzkovateľ je povinný poučiť osobu podľa odseku 1 o právach a povinnostiach ustanovených týmto zákonom a o zodpovednosti za ich porušenie pre uskutočnením prvej operácie s osobnými údajmi. Poučenie obsahuje najmä rozsah oprávnení, popis povolených činností a podmienky spracúvania osobných údajov. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca nepoučil oprávnenú osobu a nedisponuje s písomným záznamom o poučení oprávnenej osoby (vrátnik p. U. Q.). Taktiež je zrejmé, že žalovaný poučil žalobcu o svojom oprávnení vyplývajúcom z § 56 písm. c/ zákona , čo žalobca svojim podpisom potvrdil že poučeniu porozumel, čo vyplýva zo Zápisnice z výkonu kontroly zo dňa 08.04.2014 sp. zn. 05633/2014-Ui-6. Z uvedeného mal súd za preukázané, že žalovaný v uvedenom konaní neprekročil zákonom stanovené oprávnenia a povinnosti a postupoval v súlade so zákonom. 53/ Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie. 54/ O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a v konaní neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. 55/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.